GASCENTRUM, s.r.o.


Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Cob/93/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515204257
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8515204257.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu
JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu: Messer Tatragas, spol.
s.r.o., Chalúpkova 9, 819 44 Bratislava, IČO: 00 685 852, proti žalovanému: GASCENTRUM, s.r.o.,
Jarmočná 72/237, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 31 728 481, právne zastúpenému JUDr. Stanislavom
Lampartom, advokátom, Námestie sv. Mikuláša 29, 064 01 Stará Ľubovňa, o zaplatenie 16 874,85 EUR
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, č. k. XCb/XXX/
XXXX-XXX z 23.9.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu,
ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 16 874,85 EUR s prísl. a vyslovil, že žalovaný
má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení okrem iného uviedol „strany sporu
uzatvorili dňa 24.01.2014 rámcovú kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol predaj a kúpa technických
plynov. Následne dňa 28.03.2014 bola uzavretá zmluva o nájme, ktorej predmetom bol prenájom 2
kusov oceľových fliaš a dňa 30.09.2014 ďalšia zmluva o nájme a jej predmetom bol znovu nájom 2
kusov oceľových fliaš. Za všetky tieto prenajaté fľaše žalovaný zaplatil nájomné rok vopred. Žalovaný
v priebehu roku 2014 až do 10.02.2015 prenajaté fľaše takmer pravidelne vymieňal u žalobcu, teda
prázdne za plné naplnené plynmi, avšak ku výmene obalov nedošlo podľa čiarových kódov tých, ktoré
prevzal od žalobcu, ale v niektorých prípadoch išlo o iné čiarové kódy vrátených obalov a tie žalobca
neevidoval ako obaly vrátené žalovaným, ale pripísal ich na účet toho nájomcu, ktorý ich od žalobcu
prevzal a nie žalovanému. V dôsledku tejto evidencie vrátky obalov došlo ku situácii, že žalobca
eviduje voči žalovanému celkový počet 30 kusov nevrátených obalov, hoci v skutočnosti fyzicky ku ich
vráteniu došlo, ale príčinou týchto nezrovnalostí je označenie čiarovým kódom toho ktorého obalu. Podľa
evidencie žalobcu vrátené obaly, i keď boli vrátené žalovaným, neboli to tie, ktoré fyzicky prevzal od
žalobcu, ale boli prenajaté iným zákazníkom žalobcu. Z toho dôvodu v tomto počte, teda celkom 30
kusov oceľových fliaš si žalobca vyúčtoval voči žalovanému zmluvné pokuty tak, ako boli dojednané v
zmysle rámcových zmlúv a všeobecných obchodných podmienok a nájomné taktiež v zmysle písomne
uzavretých zmlúv.

Predmetom sporu je nárok žalobcu na zaplatenie nájomného ZP po odstúpení od zmlúv a úroky z
omeškania.



Základný problém, s ktorým sa súd v tomto konaní musí vysporiadať je, či oceľové fľaše, v ktorých sa
kúpa a predaj tovaru realizovali, išlo o individuálne určený obal tak, ako to tvrdí žalujúca strana alebo
druhovo určený obal tak, ako sa v tomto konaní bráni žalovaný, pretože od tohto problému sa odvíja
celý základ sporu. Žalobca v priebehu celého konania poukazuje na to, že v danom prípade žalovaný
preberal od neho tovar v oceľových fľašiach, ktoré sú označené čiarovým kódom a bol povinný tieto
vrátiť pod tým istým označením, pretože ide o povinnosť žalovaného, ktorá mu vyplýva z VOP, a to
konkrétne bodu 3.1 VOP.

V zmysle podmienky 3.1 VOP zo dňa 01.05.2013, TF, palety, zväzky, mobilné kontajnery (sud, minitank,
eurocylinder, paletový tank), ventily a ich súčasti a príslušenstvo (ďalej len „vec“ ako predmet nájmu)
sú výlučným vlastníctvom MT alebo jeho zmluvných partnerov. MT ako prenajímateľ prenajíma vec
nájomcovi bez zjavných vád a v prevádzkyschopnom stave na dočasné odplatné užívanie, výlučne na
dohodnutý účel a pre vlastnú potrebu. Nájomca nie je oprávnený dať vec do užívania, prenechať alebo
odovzdať tretej osobe, ani vec dať/nechať tretej osobe naplniť. Po ukončení nájmu je nájomca povinný
vrátiť vec MT v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci. Súčasťou TF je najmä
ventil TF. Príslušenstvom TF je najmä klobúčik TF. Ak nájomca poruší stanovené povinnosti, zodpovedá
MT v plnom rozsahu za škodu tým vzniknutú.“

2. Žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 6860886686 sumu 130,08 EUR ako nájomné za 34 kusov
fliaš a faktúrou č. 6860894861 nájomné za 34 fliaš v sume 223,20 EUR. Žalovaný v lehotách splatnosti
faktúr nájomné neuhradil, preto žalobca písomným podaním zo dňa 14.4.2015 doručeným žalovanému
dňa 17.4.2015 odstúpil od uzavretých zmlúv v súlade s článkom 4.1 a 4.2 VOP. Po odstúpení od zmluvy
si žalobca uplatnil zmluvnú pokutu za nevrátenie predmetu nájmu, ktorú vyčíslil podľa článku 3.3 VOP.

3. Súd prvej inštancie citoval článok 3.3 VOP, článok 2.9 VOP ako aj § 301 Obchodného zákonníka,
v zmysle ktorých posúdil nárok žalobcu ako nedôvodný. Mal za to, že zo zmlúv o nájme z 28.3.2014
nevyplýva nikde povinnosť žalovaného vrátiť obaly pod konkrétnym číselným čiarovým označením,
hoci už v deň uzavretia zmluvy bolo žalobcovi známe, ktoré obaly žalovanému prenajíma, teda
napriek tvrdeniu žalobcu, že ide o individuálne určené veci, tieto neboli obsiahnuté v nájomnej zmluve
konkrétnejšie a takáto špecifikácia chýbala aj v druhej nájomnej zmluve z 30.9.2014. Žalobca tak svoje
tvrdenie o povinnosti vrátiť individuálne určenú vec nijakým spôsobom nepreukázal. Súd prvej inštancie
mal za to, že žalobca v konaní nepreukázal, ktorú konkrétnu povinnosť žalovaný porušil, čo je zákonným
predpokladom pre priznanie zmluvnej pokuty. Keďže žalovaný vrátil žalobcovi 30 kusov oceľových fliaš,
v ktorých nakúpil od neho tovar, tak neporušil povinnosť obaly vrátiť. Boli vrátené obaly s iným čiarovým
označením, ktoré následne žalobca prenajal inému zákazníkovi. Takýto postup žalovaného nepovažoval
súd prvej inštancie za porušenie zmluvných povinností a to aj s poukazom na skutočnosť, že medzi
stranami sporu išlo o dlhodobý obchodný vzťah trvajúci asi 10 rokov, ktorý fungoval rovnakým spôsobom,
pričom v minulosti nebol žiaden problém. Obchodnou zvyklosťou medzi stranami sporu bolo dôležité to,
aby sedel počet obalov, bez ohľadu na ich číselné označenie kódom.

4. Súd prvej inštancie citujúc ust. § 265 Obchodného zákonníka považoval postup žalobcu pri výkone
práva za šikanózny a žalovaný nárok za nedôvodný, v dôsledku čoho žalobu zamietol.

5. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 256 ods. 2 CSP.

6. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalobca. Namietal
nesprávne skutkové zistenia ako aj nesprávne právne posúdenie veci, teda odvolacie dôvody súladné
s § 365 ods. 1 písm f/, h/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
Nesprávne právne posúdenie videl žalobca vo vyhodnotení nájomných zmlúv zo dňa 28.3.2014 a
30.9.2014 ako nie rámcových. Tvrdil, že v uvedených zmluvách nebolo možné uviesť individuálne znaky
fliaš, pretože pri podpise zmluvy vopred sa nevie, v ktorých konkrétnych fľašiach bude nájomca tovar
v zmluvnom období odoberať. Individuálna nájomná zmluva sa uzatvára medzi zmluvnými stranami
potvrdením dodacieho listu o prevzatí konkrétnej fľaše, pričom na dodacom liste už je fľaša určená jej
individuálnym znakom, teda čiarovým kódom. Pozornosť odvolateľ upriamil na znenie článku III. ods.
4 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“). Zdôraznil, že samotnou podstatou nájomnej
zmluvy je dočasné, odplatné užívanie veci, ktorá je určené individuálne, to znamená, že nájomca je
povinný vrátiť prenajímateľovi presne tú istú vec, ktorú si od prenajímateľa prenajal. Ak by vracal druhovo
určenú vec, jednalo by sa o pôžičku a nie o nájomnú zmluvu. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie



ignoroval článok 3 ods. 3.1 a ods. 3.8 VOP. Trval na tom, že žalovaného upozornil na povinnosť vrátiť
konkrétnu fľašu priamo uvedením na dodacom liste. Z vyjadrenia žalovaného v priebehu konania tiež
vyplýva, že úmyselne konal v rozpore s článkom 3 ods. 3.1 VOP, keď odovzdával alebo prenechával
fľaše žalobcu tretím osobám. Pozornosť upriamil na to, že informácia o povinnosti vrátiť presne tie fľaše,
ktoré od neho prevzal je uvedená na všetkých dodacích listoch a vyplýva aj z VOP. Pritom prvé dva
dodacie listy s výslovnou inštrukciou ohľadom čiarových kódov fliaš boli žalovaným potvrdené 27.3.2014,
teda ešte pred uzavretím prvej osobitnej nájomnej zmluvy dňa 28.3.2014. Odvolateľ vyslovil názor, že
skutočnosť, že v nájomných zmluvách nebola výslovne uvedená povinnosť vrátiť fľaše podľa čiarového
kódu neznamená, že predmetom nájmu nie je individuálne určená vec. Navrhol rozsudok súdu prvej
inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť.

7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním z 24.11.2016. Rozsudok súdu prvej inštancie
považoval za správny, zákonný a spravodlivý. Zdôraznil, že žalobca si uplatňuje zaplatenie tak vysokej
sumy bez toho, aby mu vznikla čo i len minimálna ujma. Žalobca sa domáha fiktívneho nároku aj s
poukazom na to, že počas celého obdobia trvania obchodného vzťahu nemal žalovaný u seba viac ako
4 fľaše. Vylúčil možnosť, aby sa v prípade oceľových fliaš jednalo o individuálne určenú vec. Pri výmene
fliaš bolo v každom prípade poznamenané, že rovnaký počet fliaš bol aj vrátený, teda žalobcovi nemôže
chýbať žiadna oceľová fľaša. Zdôraznil, že v žiadnej zo zmlúv nie je uvedený čiarový kód, ani bližšia
špecifikácia fľaše ako takej, z čoho by bolo možné usúdiť, žeby sa malo jednať o individuálne určený
obal. Na dodacom liste nikdy nie je spomenuté a uvedené identifikačné číslo fľaše, teda žalobca nemôže
nijako dokázať, že mu neboli vrátené správne funkčné fľaše. Koľko fliaš bolo prevzatých, toľko bolo aj
vrátených, teda tvrdenie žalobcu, že mu nebolo vrátených 30 kusov fliaš nepovažoval za pravdivé. Trval
na tom, že z jeho strany nedošlo k porušeniu zmluvy, preto nemôže byť ani daný dôvod na zaplatenie
zmluvnej pokuty. V závere žalovaný poznamenal, že v priebehu tohto súdneho konania žalobca zmenil
svoju obchodnú politiku v prístupe k zákazníkom, v dôsledku čoho je možné v súčasnosti oceľové fľaše
vymeniť bez akejkoľvek zmluvy oproti vydanému pokladničnému dokladu. Navrhol rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdiť.

8. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu predložil svoje stanovisko žalobca listom z 30.11.2016.
Uviedol len, že trvá na odvolaní v celom rozsahu.

9. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie žalobcu
preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle ust. § 379 a nasl. CSP a
zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. O odvolaní bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu a
na príslušnej webovej stránke najmenej 5 dní vopred.

10. Súd prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého správne zistil
skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na výstižné
a vyčerpávajúce odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje. Vo vzťahu k
odvolacím námietkam žalobcu je potrebné uviesť nasledovné.

11. Argumentáciu žalobcu týkajúcu sa preukázania premetu nájmu (oceľové fľaše) ako veci individuálne
určenej považoval odvolací súd za účelové.

12. Podľa § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka predmetom občiansko-právnych vzťahov sú veci, a
pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty.

13. Ustanovenie § 119 ods. 1 Občianskeho zákonníka rozdeľuje veci na hnuteľné a nehnuteľné. Právna
teória rozdeľuje tiež veci na zastupiteľné a nezastupiteľné, veci deliteľné a nedeliteľné, veci určené
individuálne (špecificky) a druhovo (genericky).

14. V danom prípade bolo podstatným posúdenie, či oceľové fľaše, ktoré boli predmetom nájmu medzi
stranami sporu majú charakter veci určenej špecificky alebo genericky. Genericky určené veci sú určené
druhovými znakmi, pričom charakteristické pre ne je ich nahraditeľnosť inými vecami toho istého druhu
a akosti.



15. Vychádzajúc z obsahu VOP platných v čase uzavretia nájomných zmlúv medzi stranami sporu (bod
1, bod 3.1, bod 3.7) a listinných dôkazov predložených v konaní nadobudol aj odvolací súd presvedčenie
(v súlade so súdom prvej inštancie), že oceľové fľaše majú charakter veci určenej genericky (druhovo).
Samotný žalobca vo VOP totižto označuje tento predmet nájmu výlučne ako „tlaková (oceľová) fľaša“
bez bližšej špecifikácie a tiež sám danú vec označuje ako vec druhovo určenú v slovnom spojení „.....v
závislosti od druhu veci...“. Oceľová fľaša má rovnaké znaky, parametre a príslušenstvo, čo ju robí
nahraditeľnou inou oceľovou fľašou rovnakého druhu. Samotné označenie fľaše čiarovým kódom ju
nerobí vecou špecifickou. Špecifičnosť veci je daná jej originalitou, výnimočnosťou, čo nie je daný prípad.

16. Zo zmlúv o nájme oceľových fliaš číslo ABO-155467/1/2014 a číslo ABO-155467/2/2014 uzavretých
medzi žalobcom a žalovaným dňa 28.3.2014 a 30.9.2014 vyplýva, že predmetom týchto nájomných
rámcových zmlúv boli oceľové fľaše pod kódovým označením 10630 a nie fľaše oceľové s konkrétnym
čiarovým kódom. Argumentáciu žalobcu, že v prípade rámcových zmlúv nebolo možné špecifikovať
predmet nájmu aj čiarovým kódom, považoval odvolací súd za nepostačujúcu. Žalobcovi, v záujme
ochrany svojich práv nič nebránilo vyšpecifikovať predmet nájmu aj v týchto zmluvách podrobnejšie,
jasnejšie a zrozumiteľnejšie napríklad slovným spojením „nájom oceľových fliaš označených konkrétnym
čiarovým kódom“. Ak tak neučinil, musel si byť vedomý konania žalovaného, ktoré bolo ním praktizované
v predchádzajúcom období trvania obchodnoprávneho vzťahu.

17. Tvrdenie žalobcu o nájme oceľových fliaš ako veci individuálne určenej je aj v rozpore s jeho faktúrami
č. 6860886686 a číslo 6860894861, ktorými fakturoval žalovanému nájom oceľových fliaš v celkovej
výške 353,28 EUR, ktorá suma je časťou predmetu žaloby. V uvedených faktúrach sú oceľové fľaše
označené kódom 10630 a nie konkrétnejšími čiarovými kódmi, pričom tieto boli žalobcovi známe v čase
vystavenia uvedených faktúr.

18. Taktiež povinnosť vrátiť vec žalobcovi bola viazaná iba na stav veci, ktorý mal zodpovedať
dojednanému spôsobu užívania veci.

19. Nárok na zmluvnú pokutu žalobca dôvodil podmienkou uvedenou pod bodom 3.8 VOP, podľa ktorého
„Ak vec vráti MT tretia osoba alebo iný nájomca ako ten, ktorému bola vec odovzdaná do prenájmu, je
nájomca, ktorému bola vec odovzdaná do prenájmu, povinný uhradiť MT zmluvnú pokutu vo výške podľa
cenníka MT platného v čase udelenia súhlasu nájomcu s VOP (podpis osobitnej zmluvy alebo dod. listu)
- v cenníku uvedenú ako „poplatok - vrátenie neoprávnenou osobou“. Ak nájomca vráti MT vec ,ktorá
bola odovzdaná do prenájmu inému nájomcovi, je nájomca ktorý vrátil túto vec, povinný uhradiť MT
zmluvnú pokutu vo výške podľa cenníka MT platného v čase udelenia súhlasu nájomcu s VOP (podpis
osobitnej zmluvy alebo dod. listu) - v cenníku uvedenú ako „poplatok - vrátenie prenajatého inému“.
Úhradou zmluvnej pokuty podľa prvej vety tohto ust. nezaniká nárok MT na náhradu zmluvnej pokuty
podľa druhej vety tohto ust., a naopak. Právo MT na náhradu škody ostáva zachované popri nárokoch
podľa tohto ust.“

20. Uvedenú obchodnú podmienku správne súd prvej inštancie posudzoval vo vzťahu k žalobcom
tvrdenej povinnosti žalovaného. Keďže porušenie akejkoľvek povinnosti zo strany žalovaného nebolo
preukázané, správne považoval nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty za nedôvodný.

21. Samotné upozornenie zákazníka, v danom prípade žalovaného, že predmetom nájmu je vec
identifikovaná čiarovým kódom uvedeným na predmete nájmu v jednotlivých dodacích listoch, nie je
dôkazom o individuálne určenom predmete nájmu a o povinnosti žalovaného vrátiť predmet nájmu
označený čiarovým kódom, pod ktorým predmet nájmu prevzal. Ide o informáciu, ktorá je bez právneho
významu. Takýto záver podporuje aj samotné umiestnenie informácie v závere dodacieho listu a pod
podpis odberateľa - žalovaného. Pozornosti odvolacieho súdu neušlo, že práve takéto oznámenie
žalobcu je vtesnané pred ďalší informačný text a tzv. súhlas zákazníka nie je verifikovaný jeho podpisom.

22. Poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 387
ods. 1, 2 CSP ako vecne správny.

20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a
úspešnému žalovanému priznal odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi
v rozsahu 100 %.



21. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).