QES, spoločnosť s ručením obmedzeným Poprad


Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8CoE/49/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8704119742
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8704119742.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr.
Branislava Brezu a Mgr. Miloša Koleka v exekučnej veci oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa,
a.s., pobočka Poprad, so sídlom Tolstého 3631/1, 058 01 Poprad, IČO: 35 937 874, proti povinnému
QES, spoločnosť s ručením obmedzeným Poprad, so sídlom Karpatská 3256/15, 058 01 Poprad, IČO: 31
728 561, vymazaný z Obchodného registra dňa 14.02.2013, o vymoženie 9.974,41 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 13Er 220/2004 zo dňa 14.
novembra 2016, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o nepriznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:

„I. Exekúciu z a s t a v u j e.

II. Náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi n e p r i z n á v a .“

2. Vychádzal zo zistenia, že doručením návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným súdnemu
exekútorovi dňa XX.XX.XXXX sa začalo exekučné konanie, na základe exekučného titulu právoplatného
a vykonateľného platobného výmeru č. XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a právoplatného a
vykonateľného platobného výmeru č. XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Súd prvej inštancie vydal
dňa 28.09.2004 súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. XXXX XXXXXX. Dňa
XX.XX.XXXX bol prvoinštančnému súdu doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z
dôvodu, že povinný bol dňa XX.XX.XXXX vymazaný z obchodného registra. Keďže povinný zanikol bez
právneho nástupcu súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Prvoinštančný súd nezistil žiadny relevantný
dôvod na prijatie záveru o procesnom zavinení oprávneného na zastavení exekúcie, resp. nezistil
na strane oprávneného existenciu takej okolnosti, na základe ktorej by mohol pri náležitej opatrnosti
predvídať dôvod zastavenia exekúcie a preto náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.

3. Proti výroku o trovách exekúcie podal včas odvolanie súdny exekútor. Navrhol, aby odvolací súd
zmenil uznesenie v jeho nepadnutom rozsahu tak, že exekútorovi schváli trovy exekúcie. V zmysle
ustanovenia § 196 odsek 1 Exekučného poriadku exekútorovi patrí odmena, náhrada hotových výdavkov
a náhrada za stratu času. V zmysle ustanovenia § 197 odsek 1 Exekučného poriadku tieto náklady
uhrádza povinný, no v zmysle ustanovenia § 203 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie,
môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Uviedol, že exekútor je štátom určenou a
splnomocnenou osobou, ktorej patrí odmena, pričom súd je vždy povinný rozhodnúť o trovách exekútora.



Nepriznanie náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi je zásahom do jeho Ústavou Slovenskej
republiky garantovaného práva.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie §
34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ďalej len „C.s.p.“),
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z
ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario)
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

5. Podľa ustanovenia § 57 odsek 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to
vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

6. Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom
dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa
tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

7. Podľa ustanovenia § 197 odsek 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

8. Podľa ustanovenia § 200 odsek 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a
exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na
náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam
vyhovelo (§ 50).

Podľa odseku 5, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí
trovy exekúcie.

9. Podľa ustanovenia § 203 odsek 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením
oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa odseku 2, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na
výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie,
ktoré platil.

Podľa odseku 3, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz,
nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora
rozhodne o ich výške.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený dňa 02.09.2004 doručil súdnemu exekútorovi návrh na
vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol Platobný výmer č. XXXX/XXXX zo
dňa XX.XX.XXXX (právoplatný dňa XX.XX.XXXX, vykonateľný dňa XX.XX.XXXX) a Platobný výmer č.
XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (právoplatný dňa XX.XX.XXXX, vykonateľný dňa XX.XX.XXXX) obe
vydané oprávneným. Dňa XX.XX.XXXX doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie žiadosť o udelenie
poverenia. Dňa XX.XX.XXXX súdu prvej inštancie vydal súdnemu exekútorovi JUDr. Bulkovi poverenie
č. XXXX XXXXXX. Dňa XX.XX.XXXX bol povinný ako obchodná spoločnosť zrušená bez právneho
nástupcu a dňa XX.XX.XXXX aj vymazaná z Obchodného registra.

11. V danej veci súd prvej inštancie zastavil exekúciu podľa ustanovenia § 57 odsek 2 Exekučného
poriadku (z dôvodu straty procesnej spôsobilosti povinného) a nie v zmysle podnetu súdneho exekútora
podľa ustanovenia § 57 odsek 1 písm. h/ Exekučného poriadku (situácia, kedy majetok povinného
nestačí na úhradu trov exekúcie). Súdnemu exekútorovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko
neboli splnené predpoklady uvedené v ustanovení § 203 Exekučného poriadku. S uvedeným záverom
prvoinštančného súdu sa odvolací súd stotožňuje, nakoľko nie je možné klásť na ťarchu oprávnenému,
že povinný zanikol bez právneho nástupcu. Dôvodom zastavenia exekúcie nebola nemajetnosť
povinného, ale strata jeho spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania. Súdny exekútor mal v
časovom rozmedzí od vydania poverenia na vykonanie exekúcie (28.09.2004), do výmazu povinného



z Obchodného registra (14.02.2013) dostatok času aby zistil nemajetnosť povinného a podal o tom
správu oprávnenému, resp. súdu podnet na zastavenie exekúcie. (Pozri tiež uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5M Ober 1/2013 zo dňa 14.08.2013)

12. Ustanovenia § 196 a § 197 odsek 1 Exekučného poriadku určujú zásadu, že odmenu patriacu
súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu
času uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému,
aby nahradil trovy exekúcie; súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie
nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie (§ 203 odsek 1
Exekučného poriadku). Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku teda umožňuje súdu pri zastavení
konania prelomiť zásadu ustanovenú v § 197 odsek 1 Exekučného poriadku, t.j. že náklady súdneho
exekútora uhrádza povinný a povinnosť nahradiť trovy exekúcie uložiť oprávnenému. Podmienkou
takéhoto postupu je určitá forma procesného zavinenia oprávneného. (Pozri uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 4/2010 zo dňa 06.10.2010)

13. Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa Exekučného poriadku
je súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky je
nepochybne aj nárok na náhradu trov konania. Hoci súdny exekútor má zákonný nárok na úhradu trov,
nemusí to bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže. (Pozri II. ÚS
272/08)

14. Výklad a použitie § 203 Exekučného poriadku nie je v rozpore s účelom a cieľom tohto ustanovenia,
ktoré vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov zastavenej
exekúcie. (Pozri II. ÚS 12/05)

15. Z ustanovenia § 196 v spojení s § 197 odsek 1 Exekučného poriadku nepochybne vyplýva, že náklady
spojené s výkonom exekučnej činnosti (odmena súdneho exekútora, náhrada hotových výdavkov a
náhrada za stratu času) uhrádza povinný. Oprávneného možno zaviazať na náhradu nevyhnutných
trov exekúcie iba výnimočne. Ide jednak o prípad, keď zastavenie exekúcie zavinil oprávnený, ako
aj o prípad, keď majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Vzhľadom na uvedené
zákonné ustanovenia súd prvej inštancie správne vychádzal zo zásady, podľa ktorej náklady za výkon
exekučnej činnosti má uhradiť povinný. Správne taktiež skúmal, či je naplnená niektorá zo skutkových
podstát zodpovednosti oprávneného za tieto náklady. Ani samotný odvolateľ nespochybnil záver
prvoinštančného súdu, podľa ktorého oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil. (Pozri tiež uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 171/08-12 zo dňa 10.04.2008)

16. Pokiaľ odvolateľ v podanom odvolaní poukazoval na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 31/04 tak k tomuto odvolací súd uvádza, že tento nález sa týkal nepriznania dane z pridanej
hodnoty súdnemu exekútorovi, nakoľko konajúce všeobecné súdy daň nepovažovali za trovy konania
podľa ustanovenia § 137 Občianskeho súdneho poriadku. Uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 3 M Cdo
10/2011 zo dňa 24.11.2011 ako aj uznesenie sp. zn. 3 M Cdo 15/2011 zo dňa 09.02.2012 sa týkali prípadu
zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného, pričom v prejednávanom prípade súdny exekútor
prípadnú nemajetnosť povinného (ešte pred jeho výmazom z Obchodného registra) žiadnym spôsobom
neodôvodnil. Vo veci sp. zn. 2 Cdo 205/2011, na ktorú poukazuje odvolateľ bolo rozhodnutie konajúceho
odvolacieho súdu zrušené z procesných dôvodov (odňatie možnosti konať pred súdom). Vec sp. zn. 5
M Cdo 16/2011 sa týkala zrušenia konkurzného konania pre nedostatok majetku povinného. Odvolací
súd konštatuje, že ani jedno z rozhodnutí, na ktoré odvolateľ poukazuje, sa netýka prejednávanej veci.

17. Z obsahu spisu teda vyplýva, že exekúcia začala dôvodne, na podklade právoplatného a
vykonateľného exekučného titulu, no až v priebehu exekučného konania bol zistený dôvod na zastavenie
exekúcie, o ktorom oprávnený nemohol mať v čase podania návrhu na začatie exekučného konania
vedomosť. So zreteľom na uvedené súd prvej inštancie postupoval správne, ak náhradu trov exekúcie
súdnemu exekútorovi nepriznal. Za tohto stavu odvolací súd potvrdil uznesenie v jeho napadnutom
rozsahu ako vecne správne v zmysle ustanovenia § 387 odsek 1 a 2 C.s.p..

18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek
1 C.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.



19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).