FINCHEM, a.s.


Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Cob/64/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8512206882
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8512206882.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu
JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu: FINCHEM, a.s., Štúrova 101,
059 21 Svit, IČO: 31 729 118, zastúpeného BERNÍK & partneri, s.r.o., advokátska kancelária, Štúrova
101, 059 21 Svit, IČO: 47 256 451, proti žalovanému: Q. N., C. A.. S. XXXX/XX, XXX XX T., zastúpeného
JUDr. Róbertom Faturom, advokátom, Centrum 18/23, 017 01 Považská Bystrica, o zaplatenie 560,-
eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. XXCb/XXX/XXXX-XXX zo
dňa 25. októbra 2016, v spojení s opravným uznesením č. k. XXCb/XXX/XXXX-XXX zo dňa 25. apríla
2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom v spojení s opravným
uznesením zamietol žalobu proti žalovanému Q. N., ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 560 eur s 9
% úrokom z omeškania od 2.6.2012 do zaplatenia. Zároveň priznal žalovanému náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. Vychádzal zo skutkového zistenia, že dňa 19.4.2012 bola uzavretá medzi žalobcom
a treťou osobou zmluva o preprave, pričom žalovaný konal v mene spoločnosti IZOWEN, a.s. ako
jej zamestnanec, ktorý dopravený tovar aj prevzal. Žalovaný bol zamestnancom spoločnosti IZOWEN,
a.s. na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 31.1.2012, ktorá je podpísaná dvoma podpismi za
zamestnávateľa a pri dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 30.4.2012 je aj pečiatka spoločnosti IZOWEN,
a.s.. Spoločnosť IZOWEN, a.s. platila za žalovaného aj zdravotné poistenie do Všeobecnej zdravotnej
poisťovne Českej republiky v období od 1.2.2012 do 31.8.2012. Súd prvej inštancie zdôraznil, že
žalovanému nikdy nebola doručená faktúra za prepravu, pričom z údajov z faktúry č. 201204206 a
objednávky zo dňa 19.4.2012 vyplýva, že tieto boli vyhotovené na spol. IZOWEN, a.s.. Pre nedostatok
vecnej pasívnej legitimácie žalovaného tak súd prvej inštancie žalobu zamietol.

2. Súd prvej inštancie predmet sporu posúdil podľa § 261 ods. 1, § 610, § 15 a § 16 Obchodného
zákonníka a podľa Čl. 1 ods. 1 Dohovoru 11/1975 Zb.

3. O trovách strán sporu rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“).

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal
nesprávne právne posúdenie veci ako aj nesprávne skutkové zistenia. Nesúhlasil so skutkovým
záverom, že medzi ním a žalovaným nedošlo k riadnemu uzavretiu zmluvy o preprave, pretože tento



konal v mene spoločnosti IZOWEN, a.s.. Trval na tom, že objednávku prepravy zaslal žalovaný zo svojej
súkromnej emailovej adresy, pričom neuviedol, že prepravu objednáva v mene spoločnosti IZOWEN,
a.s. a o tejto spoločnosti sa zmienil žalovaný len v súvislosti s fakturovaním ceny na túto spoločnosť.
Vyslovil názor, že uvedenie fakturačnej adresy nemôže byť samo o sebe vykladané ako poverenie
spoločnosti IZOWEN, a.s. udelené žalovanému na uzavretie zmluvy. Fakturačná adresa v tomto prípade
predstavovala nanajvýš platobné miesto. Zdôraznil, že žalovaný v čase objednávania prepravy a v
čase prevzatia prepravovaného tovaru nepreukázal žalobcovi poverenie spoločnosti IZOWEN, a.s.
na predmetné úkony, teda táto skutočnosť nevyplýva zo žiadnych listinných dôkazov. V písomnej
objednávke je uvedený výlučne žalovaný, objednávka prepravy bola zaslaná zo súkromného emailu
žalovaného, pričom tvrdenie žalovaného, že použil súkromný mail, pretože nebola zriadená firemná
emailová schránka je v rozpore s listinným dôkazom a to emailom zo dňa 9.5.2012, ktorý žalovaný
posielal práve z firemnej adresy. Žalobca mal za to, že tieto skutočnosti dokazujú, že predmetná preprava
bola súkromnou aktivitou žalovaného. Žalobca dal do pozornosti odvolaciemu súdu, že nákladný list
CMR je podpísaný žalovaným, pričom na tomto sa nenachádza žiadny odkaz ani odtlačok pečiatky
spoločnosti IZOWEN, a.s., pričom táto spoločnosť sa vyjadrila, že žiadnu službu si u žalobcu neobjednala
a od konania žalovaného sa dištancovala. Vo vzťahu k pracovnej zmluve uzavretej medzi žalovaným
a spoločnosťou IZOWEN, a.s. žalobca uviedol, že táto bola predložená až v rámci súdneho konania,
pričom vo vzťahu k zmluve o preprave veci je irelevantná, pretože v konaní nebolo preukázané,
že žalobca mal v čase uzatvárania zmluvy vedomosť o pracovnom pomere medzi žalovaným a
spoločnosťou IZOWEN, a.s.. Z tohto dôvodu nie je možné na daný vzťah aplikovať ust. § 15 Obchodného
zákonníka. Žalobca mal za to, že ani zo samotnej pracovnej zmluvy nevyplýva oprávnenie žalovaného
uzatvárať v mene spoločnosti IZOWEN, a.s. zmluvy o preprave. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie
tento dôkaz nehodnotil vo vzájomnej súvislosti s listinnými dôkazmi o uzavretí zmluvy o preprave
veci, čo znamená, že ak žalobca v čase uzavretia zmluvy o preprave nemal vedomosť o pracovnej
zmluve, nemohol uzavrieť zmluvu so spoločnosťou IZOWEN, a.s.. Posudzovanie pracovného pomeru
žalovaného a jeho zdravotné poistenie považoval žalobca za irelevantné. Za nesprávne považoval aj
aplikovanie § 15 Obchodného zákonníka na predmetný právny vzťah z dôvodu, že žalovaný nepreukázal
pracovnú zmluvu, ani poverenie od spoločnosti IZOWEN, a.s. a medzi zmluvnými stranami nebola
zavedená žiadna prax. Dôkazné bremeno v tomto prípade bolo na strane žalovaného, pretože žalobca
nemohol poskytnúť dôkaz o tom, že nemal vedomosť, že žalovaný koná v mene spoločnosti IZOWEN,
a.s.. Povinnosťou žalovaného tak bolo preukázať, že žalobca v čase uzavretia zmluvy vedel, že konal
v mene spoločnosti IZOWEN, a.s., čo sa však neudialo. Žalobca vytkol súdu prvej inštancie nesprávnu
aplikáciu ust. § 16 Obchodného zákonníka, ktoré ustanovenie sa dá aplikovať výlučne na prípady,
kedy došlo k úkonu osoby v prevádzkárni podnikateľa, čo nebol daný prípad. Žalobca zdôraznil svoju
dobromyseľnosť, s ktorou vstupoval do predmetného vzťahu, pričom zo strany žalovaného bol defacto
na žalobcovi spáchaný podvod, ktoré konanie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a
nepožíva právnu ochranu v zmysle § 265 Obchodného zákonníka. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť
a žalobe vyhovieť v celom rozsahu.

5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo 14.12.2016. Skutočnosti uvádzané žalobcom
v odvolaní považoval za právne irelevantné s dôrazom na to, že Obchodný zákonník práve
prostredníctvom ust. § 15 a 16 chráni zamestnancov obchodných spoločnosti pred vznikom osobnej
zodpovednosti voči nárokom tretích osôb, ktoré obchodujú s ich zamestnávateľmi. Zdôraznil, že v konaní
bolo preukázané, že žalovaný sa zúčastnil spolu s členom predstavenstva spoločnosti IZOWEN, a.s. p.
S. rokovania s p. E. z TATRA SVIT - SOCKS, a.s. , z čoho je zrejmé, že žalovaný nekonal ako fyzická
osoba, ale vystupoval v mene tejto spoločnosti. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, že žalovaný používal
súkromnú emailovú schránku, tak k tomuto žalovaný uviedol, že takýto pokyn od zamestnávateľa mal,
pričom firemnú schránku po jej vytvorení začal používať až následne. Zdôraznil, že v konaní riadne
preukázal, že počas celého obchodného prípadu bol riadnym zamestnancom spoločnosti IZOWEN, a.s.
a konal vždy na základe jej pokynov. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

6. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu predložil svoje stanovisko žalobca podaním z
13.11.2017. Uviedol, že nie je mu zrejmé, žeby sa uskutočnilo stretnutie medzi žalovaným, p. S. a p. E.
a ak by sa aj takéto stretnutie uskutočnilo, tak vo vzťahu k preprave je irelevantné. Vyslovil názor, že ak
objektívne nie je jasné, za koho žalovaný objednával prepravu tovaru, tak takéto konanie sa musí pričítať
žalovanému, keďže nemožno od subjektu, ktorý si splnil všetky svoje povinnosti spravodlivo požadovať,
aby sa domáhal svojho práva od všetkých zúčastnených strán, najmä ak všetky súvisiace úkony
uskutočňovala len jedna osoba - žalovaný, teda tento objednal prepravu tovaru, prevzal prepravovaný



tovar a cenu za prepravu uhrádzal zo svojho súkromného bankového účtu. Taktiež v konaní nebolo
preukázané, že žalovaný používal súkromnú emailovú adresu na základe pokynu spoločnosti IZOWEN,
a.s.. Do pozornosti odvolacieho súdu dal skutočnosť, že žalovaný predložil pracovnú zmluvu až na konci
dokazovania a tento dôkaz bol pre súd prvej inštancie smerodajný. Opakovane navrhol rozsudok zmeniť
a žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

7. K vyššie uvedenému stanovisku žalobcu predložil svoje vyjadrenie žalovaný podaním z 3.12.2018.
Trval na svojich doterajších prednesoch s dôrazom na to, že žalobca neuniesol v predmetnom spore
dôkazné bremeno, teda nepreukázal vznik povinnosti žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy.
Uviedol, že žalovaný nikdy nebol ako fyzická osoba v žiadnom vzťahu so žalobcom a pokiaľ vykonal
nejaký obchodný prípad, tak to bolo z pozície zástupcu spoločnosti IZOWEN, a.s.. Opätovne navrhol
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP,
preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v súlade s ust. § 378 a nasl. CSP
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. O odvolaní bolo rozhodnuté postupom podľa
§ 385 ods. 1 CSP a contrario, pričom miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia boli oznámené na úradnej
tabuli súdu a na príslušnej webovej stránke najmenej 5 dní pred vyhlásením.

8. Súd prvej inštancie v predmetnom spore vykonal potrebné dokazovanie, na základe ktorého dospel k
správnym skutkovým zisteniam a z týchto vyvodil aj správny právny záver. V konaní bolo preukázané, že
žalovaný bol v pracovnom pomere u spoločnosti IZOWEN, a.s. v čase, kedy došlo k uzavretiu zmluvy o
preprave a že objednávke zaslanej žalovaným predchádzali rokovania obchodných spoločností, ktorých
predmetom bolo dodanie tovaru, ktorý v konečnom dôsledku žalovaný aj prevzal. Odvolaciu námietku
žalobcu týkajúcu sa jeho nevedomosti, že žalovaný nemal oprávnenie konať v mene spoločnosti
IZOWEN, a.s. považoval odvolací súd za nedôvodnú. V konaní bolo preukázané, že takéto oprávnenie
žalovaného vplývalo priamo z pracovnej zmluvy. Neexistuje logický dôvod spochybňovať tvrdenia
žalovaného, ktoré boli podporené predloženými dôkazmi, a to jeho pracovnou zmluvou a potvrdením
zdravotnej poisťovne. Bez právnej relevancie je žalobcom namietaná skutočnosť, že pracovná zmluva
bola žalovaným predložená v závere dokazovania, keďže časový moment predloženia dôkazu, bez
spochybňovania jeho pravosti, nemá žiaden právny význam. Logickým je aj vysvetlenie žalovaného,
prečo komunikácia spočiatku prebiehala prostredníctvom jeho súkromného emailu. Odvolací súd naviac
uvádza, že pokiaľ mal žalobca v úmysle žalovať žalovaného ako fyzickú osobu - nepodnikateľa, bez
akejkoľvek väzby na spoločnosť IZOWEN, a.s. ako to uvádza v odvolaní, tak takýto právny vzťah by
nemohol byť obchodnoprávnym vzťahom. V danom prípade však absentuje právna kvalifikácia nároku
zo strany žalobcu.

9. S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v
súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP.

10. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP
a úspešnému žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v
rozsahu 100 %.

11. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).