FINCHEM, a.s.


Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 7Cb/91/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6216205536
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Komadová
ECLI: ECLI:SK:OSVK:2017:6216205536.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš sudkyňou JUDr. Dagmar Komadovou vo veci sporu žalobcu FINCHEM, a. s.,
so sídlom Štúrova 101, Svit, IČO: 31 729 118, zastúpeného BERNÍK & partneri, s. r. o. advokátska
kancelária Štúrova 101, Svit, IČO: 47 256 451 proti žalovanému SLOVENSKÉ GAZDOVSTVO s. r. o.,
Horný Tisovník 94, IČO: 50 021 583 o zaplatenie 8.600 Eur istiny s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 8.600 Eur istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05
% denne od 02.08.2016 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 257,54 Eur a 40 Eur ako paušálnu
náhradu, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou žalobca žiadal súd, aby uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 8.600 Eur
istiny s príslušenstvom a to na tom skutkovom základe, že na základe Zmluvy o nájme nehnuteľného
majetku zo dňa 24.06.2016 prenechal žalobca žalovanému do užívania pre potreby jeho podnikateľskej
činnosti nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. Vieska Obec Vieska okres Veľký Krtíš, ktoré sú vo
vlastníctve žalobcu. V zmysle bodu 4.1 Zmluvy bol žalovaný za užívanie prenajatého majetku povinný
zaplatiť žalobcovi dohodnuté nájomné a to jednorázovo vo výške 8.000 Eur + DPH so splatnosťou
31.05.2016. Žalobca v súlade s dohodnutými fakturačnými podmienkami vyfakturoval žalovanému
dohodnuté nájomné a to faktúrou 021716 pričom však žalovaný napriek opakovaným výzvam zaplatil
uvedenú sumu z uvedenej faktúry čiastočne 01.08.2016 o výške 1.000 Eur. Zároveň žalobca uviedol, že
touto úhradou žalovaný svoj záväzok zaplatil žalobcovi fakturovanú sumu konkludentne uznal. Žalobca
zároveň v žalobe uviedol, že vzhľadom k tomu, že záväzky žalovaného zo zmluvy neboli splnené v
dohodnutej lehote splatnosti dostal sa žalovaný do omeškania a vznikla mu tým podľa bodu 4.4 Zmluvy
povinnosť zaplatiť z dlžnej sumy dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,05 % za každý deň omeškania.
Okresný súd Veľký Krtíš platobným rozkazom zo dňa 25.10.2016 č. k. 7Cb/91/2015-23 uložil žalovanému
zaplatiť žalobcovi 8.600 Eur istiny s príslušenstvom, pričom proti predmetnému platobnému rozkazu
podal žalovaný odpor a to v zákonom stanovenej lehote, kedy v písomne podanom odpore uviedol, že
so žalobcom mal uzatvorenú ústnu dohodu podľa ktorej malo dôjsť ku kúpe predmetnej nehnuteľnosti,
ktorú mali v nájme a nie túto prenajať. Zároveň uviedol, že už to malo byť podozrivé súdu, že za obdobie
štyroch mesiacov bolo dohodnuté nájomné vo výške 9.600 Eur s DPH, pričom uvedenú suma mala byť
vlastne daňou z pridanej hodnoty z čiastky 40.000 Eur, čo predstavovalo kúpnu cenu.

2. Okresný súd Veľký Krtíš podaním zo dňa 12.01.2017 vyzval žalobcu, aby v zmysle ustanovenia § 153
CSP uplatnil prostriedky procesnej obrany a procesného útoku nakoľko strany sú povinné uplatniť tieto
včas, pričom tieto nie sú uplatnené včas ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so
zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Zároveň poučil žalobcu v zmysle citovaného ustanovenia,



že na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré strana včas nepredloží súd nemusí
prihliadať ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonania ďalších úkonov.
Žalobca svojim podaním zo dňa 16.01.2017 poukázal na písomnú nájomnú zmluvu, ktorá bola uzavretá
medzi stranami sporu, z ktorej jednoznačne vyplývajú všetky práva a povinnosti strán na ktorých sa
strany sporu dohodli. Potvrdil, že medzi stranami pred uzavretím nájomnej zmluvy prebiehali ústne
rokovania a všetky závery a dohody z týchto sa premietli do písomnej zmluvy, pričom ďalšie tvrdenia
žalovaného v odpore sú nepravdivé a pre rozhodnutie vo veci irelevantné. Zároveň Okresný súd Veľký
Krtíš podaním zo dňa 12.01.2017 doručil žalovanému výzvu ktorou žalovaného upozornil, že v zmysle
ustanovenia § 153 CSP sú strany povinné uplatniť prostriedky procesnej obrany a procesného útoku
včas, pričom prostriedky procesného útoku a procesnej obrany nie sú uplatnené včas ak ich strana mohla
predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Zároveň
poučil žalovaného, že na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré strana nepredložila
včas nemusí súd prihliadnuť, ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie
ďalších úkonov. Vyzval žalovaného, aby prostriedky procesnej obrany a procesného útoku uplatnil v
lehote 10 dní od doručenia výzvy inak na ňu súd nebude prihliadať. Uvedená výzva bola doručená
žalovanému 18.01.2017, pričom žalovaný na výzvu súdu nereagoval predložením žiadnych dôkazných
prostriedkov.

3. Na pojednávaní sa žalobca pridržiaval podanej písomnej žaloby a ďalej uviedol, že svoj nárok
odvodzuje od uzatvorenej zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktoré sa nachádzajú v k. ú. Vieska
Obec Vieska a sú vo vlastníctve žalobcu, poukázal na bod 4. predmetnej zmluvy, kedy sa žalovaný
zaviazal resp. bolo dohodnuté zaplatenie nájomného a to jednorázovo čiastkou 8.000 Eur + DPH
so splatnosťou do 31.05.2016, pričom aj napriek opakovaným výzvam žalovaný dohodnuté nájomné
nezaplatil resp. len čiastočne a to 1.000 Eur a zároveň tiež uviedol, že teda má za to, že pokiaľ žalovaný
zaplatil časť žalovanej sumy, že tento záväzok uznal, zároveň poprel všetky tvrdenia žalovaného.
Poukázal na jednotlivé ustanovenia zmluvy o nájme a to na bod 9 týkajúca sa a upravujúca možnosť
stavebných úprav a ďalej na čl. 12 tejto zmluvy, kedy pokiaľ by malo dôjsť ku kúpe predmetnej
nehnuteľnosti podmienkou by bolo uzavretie kúpnej zmluvy. Zároveň tiež uviedol, že v zmysle čl. 13
predmetnej nájomnej zmluvy je možné a bolo možné uvedenú zmluvu meniť len na základe vzájomnej
dohody a to písomne.

4. Žalovaný na pojednávaní prostredníctvom štatutárnej zástupkyne uviedol, že pred uzavretím nájomnej
zmluvy sa stretli strany, kedy si dohodli že suma 8.000 Eur sa vyplatí ako záloha na odkúpenie
predmetnej nehnuteľnosti a následne po týchto rokovaniach bola uzavretá zmluva o nájme, pričom
ona ako štatutárna zástupkyňa podpísala túto zmluvu z dôvodu, že bola daná taká podmienka, že
bez tohto by potom nemohlo dôjsť k odpredaju predmetnej nehnuteľnosti. Zároveň uviedla, že žalobca
mal vedomosti o tom, že žalovaný nie je platcom DPH. Uviedla ďalej, že predmetná nehnuteľnosť
bola ocenená na 40.000 Eur avšak po uzavretí kúpnej zmluvy by potom následne žalovaný zaplatil
48.000 Eur pričom žalobca mal vedomosti o ich platobnej situácii s tým, že jeho jednanie je podľa jej
názoru nekorektné. Zároveň súdu predložila stanovisko k výpovedi z nájmu a písomnosti ktorými bolo
vec odkúpenie domu vo Vieske, žiadosť o súhlas s rekonštrukciou a mailovú komunikáciu. Zároveň
štatutárna zástupkyňa žalovaného navrhla, aby bol vypočutý ako svedok pán F., ktorý je jej zástupca
na základe plnej moci a ktorý ju zastupuje a ktorý by mohol potvrdiť to aké boli dojednania ohľadne
predmetnej nehnuteľnosti pred podpisom nájomnej zmluvy a zároveň navrhla vypočuť svedka Sýkoru,
ktorý tiež bol prítomný.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom štatutárnej zástupkyni žalovaného, oboznámením sa s
Nájomnou zmluvou zo dňa 26.04.2016, odstúpením od zmluvy, faktúrou XXXXXX, predžalobnou výzvou
zo dňa 23.08.2016, výpisom z Obchodného registra žalovaného a žalobcu, platobným rozkazom zo dňa
25.10.2016, odporom proti platobnému rozkazu, vyjadrením žalobcu k odporu žalovaného a listinami
predloženými žalovaným na pojednávaní dňa 27.02.2017.

6. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca so žalovaným uzavreli zmluvu o
nájme, kde ako prenajímateľ vystupoval žalobca FINCHEM a. s. a ako nájomca vystupoval žalovaný
SLOVENSKÉ GAZDOVSTVO s. r. o. Horný Tisovník. Na základe uzatvorenej zmluvy o nájme
prenajímateľ prenechal nájomcovi do odplatného užívania nehnuteľnosti a to presne definované v čl.
2 predmetnej zmluvy zo dňa 26.04.2016, kedy si zmluvné strany na základe tejto zmluvy dohodli dobu
nájmu na dobu určitú do 30.09.2016. Zároveň v čl. 4 bod 4.1 si dohodli nájom za prenajatú nehnuteľnosť



a to vo výške 8.000 Eur bez DPH, ktoré dohodli zaplatiť v jednej splátke na základe faktúry splatnej
do 31.05.2016. Zároveň si dohodli k nájomnému podľa bodu 4.1 účtovať daň z pridanej hodnoty podľa
platných právnych predpisov a pre prípad omeškania s platením nájomného úrok z omeškania vo výške
0,05 % denne z dlžnej sumy. Zároveň mal súd preukázané z výpisu z katastra nehnuteľností, že žalobca
je vlastníkom nehnuteľností, tak ako sú uvedené v čl. 2 predmetnej zmluvy, tieto sú vedené v katastri
nehnuteľností okres Veľký Krtíš Obec a k. ú. Vieska na LV č. XXX.

7. Z predložených listinných dôkazov, ktoré predložila štatutárna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní
dňa 27.02. súd zistil, že žalovaný požiadal žalobcu o predĺženie lehoty na zaplatenie dohodnutej sumy,
kedy v predmetnej písomnosti uviedol, že dňa 29.07.2016 odoslal 1.000 Eur ako čiastočnú úhradu
na zábezpeku na odkúpenie domu, pričom ďalšiu sumu a to 8.000 Eur odošle v rámci finančných
možností čo najskôr, aby mohlo dôjsť k uzatvoreniu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Zároveň z
predloženej žiadosti o stanovisko k výpovedi z nájmu, ktorú predložila štatutárna zástupkyňa žalovaného
na pojednávaní dňa 27.02. ktorá žiadosť mala byť doručená žalobcovi vyplynulo, že 09.08.2016 bolo
žalovanému doručené odstúpenie od zmluvy o nájme nehnuteľnosti, pričom z uvedeného nesporne
vyplynulo a to z odseku druhého tejto žiadosti, že v apríli 2016 uzatvorili zmluvu o nájme v Obci Vieska
napriek tomu, že mali záujem o odkúpenie danej nehnuteľnosti. Zároveň z uvedeného listu vyplynulo,
že naďalej záujem o odkúpenie predmetnej nehnuteľnosti zo strany žalovaného trval s tým, že podľa ich
názoru bola uzavretá aj zmluva o budúcej kúpnej zmluve v rámci nájomnej zmluvy.

8. Podľa ustanovenia § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za
odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval, alebo z nej bral úžitky.

9. Pri rozhodovaní vo veci sporu žalobcu súd vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia zákona, pričom
súd poukazuje na tú skutočnosť, že zákon vychádza z toho, že nájomná zmluva sa bude uzavierať na
dojednanú dobu, pričom z predloženej nájomnej zmluvy vyplynulo, že nájomnú zmluvu uzavreli účastníci
tejto zmluvy na dobu určitú a to do 30.09.2016, pričom ďalšou základnou náležitosťou nájomnej zmluvy
je jej odplatnosť, kedy aj z predmetnej nájomnej zmluvy mal súd preukázané, že zmluvné strany si
dohodli nájomné, pričom k výhradám žalovaného o výške nájomného súd poukazuje na tú skutočnosť, že
výška nájomného je predmetom zmluvného dojednania účastníkov nájomného vzťahu, len v niektorých
prípadoch môže byť výška nájomného regulovaná prostredníctvom právneho predpisu, čo však nie je
tento prípad. Súd zároveň poukazuje na to, že pokiaľ sa týka nájomnej zmluvy, táto sa považuje za
absolútny neobchod, pričom uvedený charakter nájomnej zmluvy znamená, že obsah nájomnej zmluvy
sa riadi vždy Občianskym zákonníkom a to aj v prípade, že ju uzavierajú podnikatelia a to bez ohľadu na
to, že vec ktorá má byť dočasne užívaná je hnuteľná alebo nehnuteľná. Na nájomnú zmluvu nemožno
aplikovať Obchodný zákonník ani v prípade, že ju uzavierajú podnikatelia, pričom predmetom nájmu je
vec ktorá slúži na podnikateľské účely. Zároveň mal súd preukázané, že pokiaľ sa týka uzavretia zmluvy
o budúcej kúpnej zmluve, uvedená zmluva uzavretá nebola. Žalovaný nepredložil žiadny relevantný
dôkaz, ktorý by uvedenej skutočnosti nasvedčoval, pričom z vyjadrenia štatutárnej zástupkyne žalovanej
mal súd preukázané, že úmyslom žalovaného do budúcnosti bolo uzavretie Kúpnej zmluvy na kúpu
predmetnej nehnuteľnosti ktorá skutočnosť bola potvrdená aj písomnosťami, ktoré predložila štatutárna
zástupkyňa žalovaného na pojednávaní ( jedná sa o žiadosť o stanovisko k výpovedi z nájmu a
odkúpenie domu vo Vieske). Je síce pravdou, že uvedené listinné dôkazy boli predložené bez toho,
aby mal súd preukázané, že boli doručené aj druhej strane sporu, teda v tomto prípade žalobcovi.
Zároveň k tvrdeniu žalovaného ktoré sa týkalo uzavretia zmluvy o budúcej zmluve je potrebné uviesť,
že podľa Občianskeho zákonníka § 50 a) v zmysle ods. prvého tohto zákonného ustanovenia, účastníci
sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o
jej podstatných náležitostiach. Súd poukazuje na uvedené zákonné ustanovenie § 50 a) Občianskeho
zákonníka ktoré požaduje, aby sa predmet prevodu ako jedna z podstatných náležitostí budúcej zmluvy
dojednal priamo v zmluve. Podľa názoru súdu absentuje jeden z predpokladov platnosti zmluvy o
budúcej zmluve, ktorým je určenie podstatných náležitostí zmluvy ktorá má byť v budúcnosti uzavretá.
Uvedené podstatné náležitosti jednotlivých typov zmluvy vplývajú z právnej úpravy daného zmluvného
typu a bez nich by bola zmluva neplatná, čo napr. pri kúpnej zmluve znamená, že musí dohoda o budúcej
kúpnej zmluve obsahovať obsahové a formálne náležitosti, ktoré má mať kúpna zmluva podľa § 588 a
nasl. Občianskeho zákonníka. Pokiaľ sa týka obsahu zmluvy o budúcej zmluve predpokladom pre jej
platnosť je určenie doby do kedy sa má uzavrieť budúca zmluva a zmluva o budúcej zmluve musí byť
uzavretá v písomnej forme. Nedostatok písomnej formy má za následok absolútnu neplatnosť. Zároveň
kontraktačná povinnosť môže byť v zmluve o budúcej zmluve vyjadrená rôznym spôsobom, pričom je



však nesporné, že osobitné dojednanie v nájomnej zmluve v článku 12 náležitosti, ktoré sú podstatnými
pre platnosť zmluvy o budúcej zmluve nespĺňa. nájomná zmluva však bola uzatvorená platne. Zároveň
je nesporné, že zmluvné strany si dohodli dobu trvania nájmu nehnuteľností a dohodli si aj cenu nájmu,
pričom je nesporné je aj to, že žalovaný v lehote splatnosti nájomné nezaplatil pričom plnil len čiastočne
a s prihliadnutím na obsah podania žalovaného ohľadne nájmu, ktorý predložil žalovaný na pojednávaní
dňa 27.02. ako aj z jeho vyjadrenia na pojednávaní v uvedený deň súd mal za to, že žalovaný keďže
plnil čiastočne svoj záväzok, v tomto prípade zaplatil 1.000 Eur v zmysle citovaného ustanovenia § 407
ods. 3 Obchodného zákonníka má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na
to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Skutočnosť, že žalovaný svoj záväzok uznal, tak ako
bolo uvedené nasvedčuje fakt, že listom žalobcovi ktorým dokumentuje, že 29.07.2016 zaplatil 1.000
Eur ako čiastočnú úhradu na zábezpeku na odkúpenie domu a ďalšiu sumu do sumy 8.000 Eur zaplatí
v rámci finančných možností potvrdzujú a je možné z uvedeného prejavu usudzovať, že uznal aj zvyšok
svojho záväzku. V tejto súvislosti pokiaľ sa týka ceny nájmu je potrebné ešte uviesť, že podľa čl. 4
bod 4.2 si zmluvné strany dohodli aj k nájomnému zaplatenie dane z pridanej hodnoty čo predstavuje
v roku 2016 20% DPH zo sumy 8.000 Eur t. j. 8.600 Eur. Uvedené znamená, že cena dojednaného
nájmu bola 9.600 Eur z čoho zaplatil žalovaný čiastku 1.000 Eur. Pokiaľ sa týka návrhu žalovaného k
vykonanému dokazovaniu a k ďalším návrhom súd poukazuje na ustanovenie § 132 ods. 1 a § 185 ods.
1 CSP podľa týchto zákonných ustanovení sú účastníci sporu povinní označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné
dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. S prihliadnutím
na výzvu, ktorá bola žalovanému doručená dňa 18.01.2017 žalovaný bol vyzvaný na predloženie a
uplatnenie prostriedkov procesnej obrany a procesného útoku a poučený, aby tieto uplatnil v lehote
10 dní od doručenia výzvy s tým, že v prípade ak v tejto lehote tieto prostriedky neuplatní súd na ne
prihliadať nebude. Tak ako už bolo vyššie uvedené žalovaný sa k uvedenej výzve nevyjadril, žiadne
návrhy na vykonanie resp. doplnenie dokazovania nepredložil, nepredložil žiadne iné listinné dôkazy,
až na pojednávaní dňa 27.02. 2017 navrhol výsluch svedkov, pričom však s prihliadnutím na výzvu
danú žalovanému súdom, ale aj na tú skutočnosť, že výsluch svedkov, tak ako ich navrhol žalovaný
je vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke žalobcom právne irelevantný návrh na doplnenie a vykonanie
tohto dôkazu súd zamietol. V tejto súvislosti je potrebné podčiarknuť to, že v sporovom konaní sa
uplatňuje prejednacia zásada podľa ktorej je zásadne vecou účastníkov konania - sporových strán
tvrdiť rozhodujúce skutočnosti (povinnosť tvrdenia) a označiť (navrhovať dôkazy) na preukázanie svojich
tvrdení (dôkazná povinnosť, dôkazné bremeno). Zákon ukladá sporovým stranám povinnosť tvrdiť všetky
potrebné skutočnosti, teda okruh rozhodujúcich skutočností je určovaný hypotézou hmotnoprávnej
normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto právna norma zásadne určuje rozsah
dôkazného bremena, t. j. okruh skutočností ktoré musia byť ako rozhodujúce, preukázané a súčasne
určuje aj nositeľa dôkazného bremena. V závislosti na hypotéze právnej normy má každá zo strán
sporového konania samostatnú - vlastnú povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť a teda aj z toho
vyplývajúce odlišné a samostatné bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno ohľadne
určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé
právne dôsledky; ide o toho účastníka konania ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Zároveň
dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva a má tiež jedine procesný účel. Jeho zmyslom je
umožniť súdu rozhodnúť o veci samej v takých prípadoch, kedy nebudú preukázané určité skutočnosti
významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka ktorý
nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a dostal sa do situácie dôkaznej
núdze, alebo preto že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec). Zákon vymedzuje dôkazné
bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý je určovaný výsledkami
vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nebolo preukázané (v tom zmysle, že
ho súd nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov ktoré súd
vykonal bez návrhu je nepriaznivé rozhodnutie v neprospech toho účastníka v záujme ktorého bolo podľa
hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť. Dôkazné bremeno je teda typickým inštitútom, ktorý
súdu umožňuje rozhodnúť v tzv. dôkaznej núdzi. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží
na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne
dôsledky. Ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda žalovaný tvrdí, že
nájomná zmluva ako právny úkon mal byť zastretý iným právnym úkonom bolo jeho povinnosťou označiť
a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, tvrdených skutočností ktoré mohli
privodiť pre neho priaznivé rozhodnutie vo veci. Takýto dôkaz však žalovaný súdu nepredložil. Zároveň
keďže žalobca preukázal, že žalovaný na základe platne uzatvorenej zmluvy svoj záväzok nesplnil súd
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu žalovanú sumu s úrokom z omeškania predstavujúci v zmysle



zmluvy 0,05 % denne z dlžnej sumy do zaplatenia (zo sumy 9.600 Eur od 01.06.2010 do 01.08.2016
257,54 Eur a zo sumy 8.600 Eur od 02.08.2016 - kedy žalovaný zaplatil 1.000 Eur). Zároveň keďže
došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy o nájme súd poukazuje na rozdiel od právnej úpravy dôsledkov
odstúpenia od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, kde účinným odstúpením od zmluvy sa zmluva
zrušuje od začiatku pričom odstúpením od zmluvy v obchodných vzťahoch sa zmluva zrušuje a účinky
odstúpenia nastávajú až momentom odstúpenia (ex nunc). Plnenie poskytnuté pred zrušením zmluvy
nie je plnením z neplatnej zmluvy a preto na usporiadanie vzájomných nárokov nie je možné použiť
právnu úpravu bezdôvodného obohatenia.

11. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže mal žalobca vo veci plný úspech, súd
mu priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Veľký Krtíš v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.