IK Steel, spol. s r.o.


Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 18CbZm/8/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112205882
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Novák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8112205882.13

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Tomášom Novákom v právnej veci žalobcu: T. právne
zastúpeného JUDr. Jánom Garajom, advokátom so sídlom Hlavná č. 137, 080 01 Prešov, proti
žalovanému: IK Steel, spol. s r.o., so sídlom Jesenná 20, 080 05 Prešov, IČO: 31 729 762, právne
zastúpenému JUDr. Peter Farkaš, advokátska kancelária spol. s r.o., so sídlom Jahodová č. 8, 080 01
Prešov, IČO: 36 855 928, v konaní o zaplatenie 76.346 eur zo zmenky s príslušenstvom, o námietkach
proti zmenkovému platobnému rozkazu, takto

r o z h o d o l :

Zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Prešov zo dňa 08.03.2012, č.k. 18 CbZm 8/2012
z r u š u j e v celom rozsahu.

O trovách konania o námietkach súd rozhodne osobitným uznesením do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe žalobcom predloženej zmenky a jeho písomného návrhu vydal dňa 08.03.2012 tunajší
súd zmenkový platobný rozkaz č.k. 18 CbZm 8/2012, ktorým uložil žalovanému, aby do troch dní od
doručenia tohto zmenkového platobného rozkazu zaplatil žalobcovi zmenkovú sumu 76.346 eur s 6 %
úrokom ročne od 16.11.2011 do zaplatenia, sumu 254,49 eur ako odmenu a na účet právneho zástupcu
žalobcu trovy konania vo výške 1.760,20 eur a ostatné trovy vo výške 4.597 eur, alebo aby v tej istej
lehote podal u podpísaného súdu odôvodnené námietky, v ktorých musí uviesť všetko, čo proti tomuto
zmenkovému platobnému rozkazu namieta.

-2- 18CbZm/8/2012

Proti platobnému rozkazu podal dňa 15.03.2012 žalovaný námietky, v ktorých spochybňoval absolútnu
neplatnosť listiny ako zmenky cudzej z dôvodov tam špecifikovaných. Ďalej neexistenciu dostatočnej
identifikácie osoby vystaviteľa a zmenečníka. Žalovaný namietal nedostatočnosť smerom k sídlu
vystaviteľa, nedostatok v osobe označenia zmenečníka cudzej zmenky. Vzniesol v ďalšom námietku
k tzv. non subjekt, námietku smerujúcu k nedostatku legitimácie osoby, čo ďalej súviselo s námietkou
neprípustnosti antidatovania cudzej zmenky, námietku neexistencie kauzy a námietku neposkytnutia
hodnoty. Žalovaný vzniesol námietku funkcie zmenky.

Na prejednanie námietok súd v súlade s ustanovením § 175 ods. 3 O.s.p. nariadil pojednávanie,
na ktorom žalobca označil námietky žalovaného v celom rozsahu za nedôvodné a navrhol vydaný
zmenkový platobný rozkaz ponechať v platnosti. Zároveň v konaní žalobca poukázal na tú skutočnosť,
že nestačí v konaní uviesť kauzálne dôvody, ale je povinnosťou žalovaného uviesť konkrétne dôkazy.
S podanými námietkami žalovaného tak v celom rozsahu nesúhlasil, považoval ich za nedôvodné.



Opakovane vo svojich prednesoch na pojednávaniach poukazoval na abstraktný charakter zmenky a
rozširovanie námietok v rozpore s koncentračnou zásadou zmenkového konania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, fotokópie a originálu zmenky, úradného záznamu o
tom, že originál zmenky bol daný do úschovy pokladne tunajšieho súdu, výsluchom účastníkov konania,
ako aj svedkov, oboznámením pripojeného trestného spisu sp. zn. Y. ostatným spisovým materiálom a
zistil tento skutkový stav:

Z obsahu žalobcom predloženej zmenky súd zistil, že sa jedná o cudziu zmenku s charakterom tzv.
zastretej vlastnej zmenky, ktorou sa spoločnosť IK Steel, spol. s r.o. ako jej vystaviteľ zaviazala zaplatiť
žalobcovi ako majiteľovi zmenky zmenkovú sumu 2.300.000,- Sk so splatnosťou dňa 15.11.2011 a
miestom plnenia - sídlo žalovaného. Ako miesto a dátum vystavenia je na zmenke uvedené Prešov,
16.11.2007. Na základe zmenky mala byť žalobcovi vyplatená zmenková suma.

V danom prípade žalovaný v konaní namietal, že nikdy nevystavil a nepodpísal v prospech žalobcu
platnú a účinnú zmenku, ktorú uvádza žalobca v návrhu.

Náležitosti cudzej zmenky sú uvedené § 1 zákona č. 191/1950 Sb. o zmenkách a šekoch ( Ďalej
len ,,ZoZŠ“).

Ako vyplýva z citovaného ustanovenia zákon ustanovuje formálne obsahové náležitosti zmenky, ale
neurčuje poradie ich vzniku. Pre formálnu platnosť zmenky a jej uplatňovanie ako abstraktného cenného
papiera preto postačí, ak zmenka pri jej uplatnení obsahuje podstatné náležitosti kryté podpisom
vystaviteľa. Uvedené samozrejme nebráni, ak nejde o dobromyseľného následného majiteľa zmenky,
vznášať pri jej uplatnení námietky porušenia iných ustanovení tohto zákona, resp. týkajúce sa okolností
a vzťahov z ktorých zmenka povstala ( súvisiacich s prvým majiteľom zmenky).

Žalobca vo svojej účastníckej výpovedi v konaní pred súdom ohľadne skutočností a okolností
sprevádzajúcich vyplnenie zmenky uviedol, že zmenku vypísal u neho v kancelárii pán Ižár, nepamätal
sa, či tam bol ešte niekto prítomný. Pán Ižár mal doniesť vlastné tlačivo.
-3- 18CbZm/8/2012-210

Peniaze požičiaval žalovanému od roku 2006 po častiach prostredníctvom pána T. V tom čase potreboval
peniaze za účelom kúpy akcií, tak požiadal pána T. o vystavenie zmenky. Zmenka sa vystavila v roku
2007 s tým, že požiadal o dlhšiu lehotu splatnosti, nakoľko v tom čase nemali peniaze. Neskôr navštívil
pána C., pán KF. uznal záväzok s tým, že o tom musí rozhodnúť najväčší vlastník spoločnosti.

Súd v konaní vypočul svedka N., ktorý vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že niekedy v roku 2006
mu žalobca požičal peniaze, jednalo sa o niekoľkonásobné pôžičky po častiach dohromady 2.300.000,-
Sk. Žalobca mu ich odovzdával po častiach v hotovosti 200.000,-Sk, 300.000,-SK, 600.000,-Sk. Žiadnu
písomnú listinu o tom nevyhotovovali. Obaja vedeli, aká je dlžná suma. Nakoľko žalobca potreboval
mať tento záväzok zabezpečený, v mesiaci november 2007 vypísal za žalovanú spoločnosť zmenku.
Všetky peniaze, ktoré prevzal od žalobcu, vložil ako vklad spoločníka do firmy a boli zaúčtované
účtovníčkou spoločnosti. Jeho vtedajší spoločníci mali vedomosť o zapožičaných peniazoch aj o tom,
že boli zaúčtované. Nevedel sa vyjadriť z akého dôvodu nebola pôžička vrátená, asi nemali peniaze a
on odišiel v roku 2008. Bolo pritom v spoločnosti normálne účtovať cudzie peniaze, ako jeho záväzok.

Vypočutá svedkyňa T. uviedla, že pôsobila u žalovaného v pozícii účtovníčky a pôsobila u žalovaného v
tejto pozícii aj v čase vystavenia zmenky. Poukázala na to, že spoločníci vkladali do firmy, a zároveň aj
vyberali finančné prostriedky ktoré boli riadne zaúčtované. V rokoch 2006 - 2007 vkladal do spoločnosti
finančné prostriedky aj Eduard Ižár, avšak záväzok voči žalobcovi zaúčtovaný nikdy nebol. O tom, že
nejaká zmenka existuje sa dozvedela až prostredníctvom ich právneho zástupcu v roku 2011. Poukázala
na to, že vklady N.a boli v celom rozsahu vysporiadané. Pán T. nikdy žiadnu zmenku nespomínal, pričom
mal na to veľa možností.

Svedok M. vo svojej výpovedi uviedol, že je jeden zo spoločníkov spoločnosti. Žalobca sa naňho
raz telefonicky obrátil cez pána K. spoločného známeho, že pán Ižár dlhuje žalobcovi nejakú sumu.
K spoločnému stretnutiu so žalobcom však nikdy nedošlo. Odchod svedka Ižára zo spoločnosti



zabezpečovala advokátska kancelária JUDr. Kočku, s tým, že v rámci finančného vysporiadania
odchádzajúci spoločník P.ostal 3.000.000,- Sk, svedok Ižár dostal 6.000.000,- Sk, s tým, že ich požiadali,
aby predložili všetky doklady od ktorých odvodzujú svoje pohľadávky a záväzky voči spoločnosti. Na
základe predložených dokladov sa dospelo k sumám, ktoré sa premietli do vyporiadania. Nikdy by nebol
pristúpil k vyplateniu takejto sumy, pokiaľ by vedel, že existujú nejaké pohľadávky, o žiadnej zmenke
nikdy nepočul a nikdy sa so žalobcom, ani so svedkom Ižárom o zmenke nerozprával. Ďalej uviedol,
že keby nebol použil vlastné peniaze na vyplatenie pána Romana a pána Ižára, firma by bola dávno v
krachu. Dodnes z firmy nedostal žiadne peniaze a je rád, že sa podarilo zachovať robotu pre 90 ľudí.

Z pripojeného trestného spisu Y. v spojení s konaním Y. sa súd oboznámil s výpoveďou štatutárneho
zástupcu žalovaného T., ktorý uviedol, že obchodný podiel N. pri jeho odchode zo spoločnosti mu
bol vyplatený v celom rozsahu jedným zo spoločníkov spoločnosti. Dohoda o vzdaní sa práva medzi
T. a spoločnosťou a všetky doklady súvisiace boli riadne preukázané v trestnom konaní, vrátane
jednostranného zápočtu a odpredajom motorového vozidla. V roku 2009 si N. začal uplatňovať voči
-4- 18CbZm/8/2012

spoločnosti prostredníctvom advokátskej kancelárie Prievozník, Košice sumu 125.000 euro, nevedel
sa vyjadriť prečo to urobil, keď bol v celom rozsahu finančne vysporiadaný. Koncom roka 2011 prišiel
do spoločnosti JUDr. Ján Garaj, ktorý predložil zmenku za veriteľa - žalobcu. O žiadnej zmenke pred
príchodom JUDr. Garaja do ich spoločnosti v roku 2011, resp. listu, ktorý tejto návšteve predchádzal,
nemal vedomosť.

Podľa § 175 ods. 4 O.s.p. ak odporca podá včas námietky, súd nariadi na ich prejednanie pojednávanie;
na námietky podané neskôr už nemožno prihliadať. V rozsudku súd vysloví, či zmenkový platobný rozkaz
alebo šekový platobný rozkaz ponecháva v platnosti alebo či ho zrušuje a v akom rozsahu. Opravným
prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd,
ktorý vydal zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz.

Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj v ich súhrnne mal súd za preukázané, že v tomto
konaní nie je možné žalobcovi priznať právo vyplývajúce mu z predloženej zmenky a to z nasledujúcich
dôvodov:

Podľa čl. I § 75 zákona č. 191/1950 Sb. o zmenkách a šekoch (ďalej len „ZoZŠ“) - vlastná zmenka
obsahuje označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je
táto listina spísaná; bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; údaj sročnosti; údaj miesta, kde
sa má platiť; meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; dátum a miesto vystavenia zmenky; podpis
vystaviteľa. Ako vyplýva z cit. ustanovenia zákon ustanovuje formálne obsahové náležitosti zmenky, ale
neurčuje poradie ich vzniku. Pre formálnu platnosť zmenky a jej uplatňovanie ako abstraktného cenného
papiera preto postačí, ak zmenka pri jej uplatnení obsahuje podstatné náležitosti kryté podpisom
vystaviteľa. Uvedené samozrejme nebráni, ak nejde o dobromyseľného následného majiteľa zmenky,
vznášať pri jej uplatnení námietky porušenia iných ustanovení tohto zákona, resp. týkajúce sa okolností
a vzťahov z ktorých zmenka povstala (súvisiacich s prvým majiteľom zmenky).

Vo vzťahu k vyššie uvedeným námietkam týkajúcim sa platnosti predmetnej zmenky súd z formálneho
hľadiska po opätovnom preskúmaní zmenkovej listiny dospel k záveru, že predložená zmenka má
všetky zákonom stanovené náležitosti, a keďže aj podpis vystaviteľa na nej svedok EV. uznal za svoj
vlastný a uskutočnený v súlade s oprávnením konateľa spoločnosti, v čase jeho pôsobenia v žalovanej
spoločnosti, považoval námietku neplatnosti za nedôvodnú.

Súčasne však bolo úlohou súdu v tomto konaní zaoberať sa kauzálnymi námietkami vznesenými
žalovaným.

Súd uvedené kauzálne námietky žalovaného považoval v celom rozsahu za dôvodné.

Postupom podľa § 17 ZoZŠ argumentom a contrario vyplýva, že námietky, ktoré sa zakladajú na
osobných vzťahoch k terajšiemu majiteľovi uplatňujúcemu zmenečnú pohľadávku sú zo strany dlžníka
prípustné tzv. kauzálne námietky založené na vzťahoch z ktorých zmenka povstala.



-5- 18CbZm/8/2012-211

Zmenka je v materiálnej podobe vyjadrený obsah právneho úkonu, ktorý musí mať príslušné vlastnosti,
t. j. musí byť skutočný (pravý). Pri požiadavke skutočnosti (pravosti) to znamená, že pre záver o pravosti
nebude postačovať iba formálna úplnosť, ale bude sa vyžadovať aj platnosť toho, čo je v materiálnej
podobe vyjadrené na zmenke, teda aj platnosť daného právneho úkonu.

Zmenkový záväzok na základe platnej zmenky vzniká vtedy, ak zmenku skutočne podpísal spôsobilý
zmenkový dlžník, ak majiteľ zmenku oprávnene nadobudol a ak zmenkový dlžník zmenkový záväzok
neodvrátil námietkami z tých kauzálnych právnych vzťahov, ktoré právna úprava pripúšťa. Abstraktný
charakter zmenky v súdnom konaní je právne relevantný len dovtedy, pokiaľ nie je spojený s konkrétnym
kauzálnym vzťahom.

V tejto súvislosti súd konštatuje, že nie je možné posúdiť právne vzťahy zo zmenky výlučne abstraktne,
a preto sa nestotožňuje s hore uvedeným tvrdením právneho zástupcu žalobcu, v zmysle ktorého
predloženie zmenky v súlade s jej abstraktným charakterom bez ďalšieho zakladá úspech a priznanie
nároku. To súvisí so skutočnosťou, že v tomto konaní boli legitímne uplatnené kauzálne námietky zo
strany žalovaného, pričom aj cez tvrdenú funkciu zmenky ako zabezpečovacieho inštitútu zo strany
žalobcu došlo k nastoleniu potreby skúmania kauzality.

Čo sa týka rozporov v tvrdeniach účastníkov konania týkajúcich sa výkladu koncentračnej zásady, v
tomto prípade sa súd stotožňuje s výkladom koncentračnej zásady žalovaného ktorý správne poukázal
na to, že nie je jeho povinnosťou v námietkach označovať priamo dôkazy, ktoré sa majú v rámci
vykonaného dokazovania uskutočniť.

K tomuto prijatému záveru súd poukazuje na Nález Ústavného súdu Českej republiky III. ÚS 3300/07
zo dňa 26.03.2009 podľa ktorého je reštriktívny výklad koncentračnej zásady zmenečných námietok v
spojení s dôkaznými návrhmi, resp. sťahovanie koncentrácie na dôkazné návrhy, predstavuje porušenie
princípu spravodlivosti, a je zásahom do práva zakotveného v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a
slobôd a v jeho dôsledku aj v čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd.

Žalovaný vo svojich námietkach okrem iného jednoznačne ustálil, že medzi ním a žalobcom žiadny
právny vzťah, ktorý by vykazoval relevanciu s predmetom tohto konania nevznikol.

Súd poukazuje na to, že sám žalobca označil funkciu svojej zmenky ako tzv. zabezpečovaciu. V tomto
smere sám žalobca aktivoval v konaní kauzu zmenky. Právny zástupca žalobcu poukazoval v priebehu
konania na to, že pri takomto type zmenky nie je možné akýmkoľvek spôsobom skúmať kauzálne vzťahy.

K tomu súd uvádza, že so závermi právneho zástupcu žalobcu sa nestotožňuje.

Ako už bolo vyššie uvedené v tomto konaní cestou kauzálnych námietok spochybňoval kauzálny vzťah
žalovaný a rovnako tak vymedzil kauzálny vzťah žalobca definíciou funkcie zmenky ako zabezpečovacej,
ktorá má zabezpečovať záväzok žalovanej spoločnosti.

-6- 18CbZm/8/2012

Z platnej judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplývajú závery k riešeniu otázky dôkazného bremena, a to
tak, že v časti tvrdenia žalobcu o zabezpečovacej funkcii zmenky ku konkrétnemu záväzkovo právnemu
vzťahu ťaží dôkazné bremeno aj žalobcu, pretože ak žalovaný tvrdí, že kauzálneho vzťahu niet, čo je v
tomto konaní naplnené, nemôže logicky preukázať niečo o čom nemá vedomosť.

Najvyšší súd SR v predmetnom rozhodnutí poukazuje na obsah publikácie zmenkové právo JUDr. Karola
Kislinka, Dr. Ján Spišiak, dedičia, Heuréka, jún 2005, str. 151, v zmysle ktorej dojednanie slúžiace
za poklad zažalovanej zmenky je tak neurčité a všeobecnej povahy, že nie je spôsobilým dôvodom
majetkovoprávneho záväzku, nemožno tak uplatňovať nároky zo zmenky.



Bez ohľadu na výklad vyššie uvedený výklad povinnosti, ktorá ťaží ktorúkoľvek z účastníkov týchto strán,
má súd za preukázané, že záväzok a spôsob jeho dojednania zaistený zabezpečovacou funkciu zmenky
nespĺňa vyššie uvedené predpoklady, v dôsledku čoho nie je možné úspešne uplatňovať nároky zo
zmenky.

K tomuto záveru súd dospel vyhodnotením účastníckej výpovede žalobcu a svedka Ižára, jednak z
obsahu zápisníc v tomto konaní, rovnako aj zo zápisníc pripojených a oboznámených trestných spisov.

Okrem skutočností, že k uvedenému záväzku neexistuje žiadny písomný právny úkon, s poukazom na
akcentovanie skutočností, že reálnym záväzkom a odovzdávaniu peňažných hotovostí malo dochádzať
bez svedkov, si žalobca a svedok Ižár rozporujú v otázke miesta, kde mali byť peňažné hotovosti
odovzdávané a to jednak tvrdením, že výlučne v kancelárii žalobcu, inokedy na rôznych miestach. Čo
sa týka samotného nadobudnutia zmenky sám žalobca nemá túto skutočnosť ujasnenú, nakoľko podľa
tvrdenia v trestnej veci dňa 21.11.2012 vypovedal tak, že ju získal odovzdaním jeho tlačiva, ktoré mu
malo byť následne donesené vypísané a podpísané a dňa 10.09.2013 k veci vypovedal tak, že bola
vypísaná na tlačive, ktoré doniesol svedok Ižár a vypísal zmenku u neho v kancelárii.

V konečnom dôsledku, keďže celá kauzálna konštrukcia tvorená žalobcom je postavená výlučne na
tvrdeniach Ing. Ižára, v tejto skutočnosti súd poukazuje, že sám v roku 2009 uplatňoval peňažný nárok
voči žalovanému cestou advokátskej kancelárie Prievozník Košice. To znamená, že ak touto cestou voči
žalovanému uplatňoval a vymáhal svoje vklady ako spoločníka, ktoré podľa jeho vlastného tvrdenia mali
pochádzať zo zdrojov poskytnutých žalobcom, dnes vystupuje ako svedok v konaní, kde sú tieto peňažné
prostriedky vymáhané ako zmenkový peniaz v tomto súdnom konaní. V tomto smere sám preukázal
svedok Ižár svoj vzťah k predmetu konania, ako aj k účastníkom - žalobcovi, ktorý tento nárok už ako
zmenkový peniaz si uplatňuje v tomto konaní. Súd v súvislosti s okolnosťami požičiavania peňazí v roku
2006 bez písomného potvrdenia poukazuje tiež na to, že svedok Eduard Ižár v čase vystavenia zmenky
v roku 2007 dodatočne dobrovoľne poskytol žalobcovi zabezpečenie bez toho, aby s tým oboznámil
žalovaného a ostatných spoločníkov a v roku 2008 zo spoločnosti odišiel. Jeho výpoveď tak súd v tomto
konaní v celom rozsahu vyhodnotil ako účelovú a tendenčnú.

Z podaní žalovanej strany má súd za preukázané všetky vklady, ktoré svedok Ižár do spoločnosti
žalovaného vložil, má preukázané a zdokumentované dohody, na základe ktorých
-7- 18CbZm/8/2012-212

došlo k ukončeniu záväzkovo právnych vzťahov svedka Ižára k spoločnosti žalovaného, a to jednak
Dohodou o vzdaní sa práva zo dňa 8.10.2008 v spojení s jednostranným zápočtom zo dňa 31.10.2008.

Ani v otázke dôvodov, prečo svedok Ižár podpisoval ukončenie záväzkovo právnych vzťahov so
spoločnosťou žalovaného uvádza, že nespochybňuje svoj podpis na týchto právnych úkonoch, avšak
raz tvrdí, že mu mala byť podstrčená pri podpise, pričom v ďalšej výpovedi tvrdí, že tieto dokumenty
mali plniť inú funkciu.

K otázke vymáhania peňažných nárokov v roku 2009 cestou advokátskej kancelárie Prievozník Košice,
sa prihlásil aj sám žalobca, pričom súd z obsahu pripojených listín mal za preukázanú výlučne aktivitu
u svedka Ižára a to z obsahu predsúdnej výzvy. Týmto vzťahom musel súd venovať zvýšenú pozornosť,
nakoľko vklady svedka Ižára do spoločnosti žalovaného boli podľa jeho tvrdenia pôžičkami od žalobcu.

K rozporným stanoviskám účastníkov konania vo vzťahu k povinnosti účtovať zmenku zaujala stanovisko
T. audítorka, ktorá uviedla v písomnom podaní zo dňa 02.07.2012, že z dikcie platných právnych
predpisov je zrejmé, že neexistuje zmenka, o ktorej by nebolo nutné účtovať, či už na súvahových alebo
nesúvahových účtoch, a ktorá by nemala byť vykázaná v účtovnej závierke, t.j. buď v súvahe, alebo
poznámkach.

V konaní nebolo sporné, že predmetná zmenka nebola nikdy do spoločnosti žalovaného zaúčtovaná
a zároveň mal súd za preukázané, že prvýkrát sa spoločnosť žalovaného o zmenke dozvedela až na
konci roka 2011 v súvislosti s aktivitou právneho zástupcu žalobcu, jednak písomným listom zo dňa
30.09.2011, a jednak osobnou návštevou právneho zástupcu žalobcu v sídle žalovaného za účelom
oboznámenia zmenky a uplatnenia z nej vyplývajúcich nárokov 18.11.2011.



Rovnako sa súd oboznámil s písomným podaním svedka T., ktorý dňa 02.05.2008, teda v čase kedy
mala byť predmetná zmenka ním vystavená a podpísaná, že poskytuje úplnú a pravdivú informáciu
a s najlepším vedomím a svedomím poskytuje skutočností, pričom žiadnu existenciu zmenky v tomto
podaní neuvádza.

Súd zamietol návrh na vykonanie dokazovania žalovanému, ktorý smeroval k súdnoznaleckému
preskúmaniu zmenky, resp. ďalej navrhoval, že sa uspokojí so znaleckými závermi, ktoré rieši vo
vzťahu k uplatnenej zmenke orgán činný v trestnom konaní cestou Expertízneho a kriminálneho ústavu
v Bratislave. Žalovaný ďalej navrhol vypočuť JUDr. Kočku a to k okolnostiam odchodu svedka T.o
spoločnosti žalovaného. Súd návrhy na doplnenie dokazovania žalovaného v celom rozsahu ako
nedôvodné zamietol, a to s poukazom na zásadu hospodárnosti konania, ku ktorej nepochybne nepatrí
povinnosť súdu vykonať všetky navrhnuté dôkazy, ale len tie, ktoré vedú k meritórnemu rozhodnutiu
súdu ako aj v súvislosti so záverom ku ktorému súd už na základe dovtedy vykonaných dôkazov dospel.

Po vyhodnotení dokazovania dospel súd k záveru, že vzhľadom na nie jednoznačné a rozporné
skutočnosti týkajúce sa kauzy predmetnej zabezpečovacej zmenky dôvod tejto konkrétnej zmenky
(jej kauza) bol zo strany žalovaného úspešne spochybnený, resp. vylúčený. Súd v súlade s platnou
judikatúrou uvádza, že definícia kauzálnych vzťahov musí
-8- 18CbZm/8/2012

byť na takej úrovni, aby boli spôsobilé ako dôvody záväzkovo právnych vzťahov, inak nie je možné
priznať právo zo zabezpečovacej zmenky. V danom prípade vychádzajúc z vykonaného dokazovania
žalovaný úspešne uniesol dôkazné bremeno námietky kauzality tejto zmenky.

Z vyššie uvedených dôvodov tak súd postupom podľa § 175 ods. 4 O.s.p. zmenkový platobný rozkaz
č.k 18 CbZm 8/2012 zo dňa 08.03.2012 v celom rozsahu zrušil.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p.. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p.. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p.. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O trovách konania o námietkach proti vydanému zmenkovému platobnému rozkazu súd v zmysle
citovaného ustanovenia § 151 O.s.p. rozhodne osobitným uznesením do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho do-
doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.



Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

-9- 18CbZm/8/2012-213

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.