TATRA-AGROLEV, s.r.o.


Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8S/82/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200389
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7020200389.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: TATRA-AGROLEV, s.r.o., IČO: 31 729 797, so
sídlom v Poprade, Okružná 787/18, proti žalovanému: Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej
politiky, so sídlom v Prešove, Námestie mieru 3, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU-
PO-OVBP2-2020/008876-007 zo dňa 19.03.2020, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe takto

r o z h o d o l :

Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 29.05.2020 doručenej Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu
(ďalej aj súd) dňa 01.06.2020 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
OU-PO-OVBP2-2020/008876-007 zo dňa 19.03.2020, ktorým žalovaný zmenil výrok rozhodnutia mesta
Levoča č. ST/28421/02599/2019/Kor zo dňa 15.10.2019 takto:

Znenie uvedené v časti výroku rozhodnutia:
„ ... spoločnosť Tatra-Agrolev, s.r.o., Okružná 787/18, Poprad 058 01, IČO: 31 729 797 sa dopustila
správneho deliktu porušením § 88 ods. 1 písm. a) stavebného zákona."
a
„Za porušenie ustanovenia § 88 ods. 1 písm. a) stavebného zákona, čím bola naplnená skutková
podstata správneho deliktu podľa § 106 ods. 3 písm. f) stavebného zákona sa ukladá spoločnosti Tatra-
Agrolev, s.r.o., Okružná 787/18, Poprad 058 01, IČO: 31 729 797 ... “

sa mení na znenie:
„ ... spoločnosť TATRA-AGROLEV, s.r.o., Okružná 787/18, Poprad 058 01, IČO: 31 729 797 sa dopustila
správneho deliktu porušením § 88 ods. 1 písm. a) stavebného zákona."
a
„Za porušenie ustanovenia § 88 ods. 1 písm. a) stavebného zákona, čím bola naplnená skutková
podstata správneho deliktu podľa § 106 ods. 3 písm. f) stavebného zákona, sa ukladá spoločnosti
TATRA-AGROLEV, s.r.o., Okružná 787/18, Poprad 058 01,1ČO: 31 729 797 ... “

V ostatnom ostáva výrok nezmenený.

2. Mesto Levoča (ako prvostupňový orgán verejnej správy), rozhodnutím č. ST/28421/02599/2019/Kor
zo dňa 15.10.2019 uložilo žalobcovi za porušenie ustanovenia § 88 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona
(správny delikt podľa § 106 ods. 3 písm. f/ stavebného zákona) pokutu vo výške 6.500 eur.

3. Žalobca správnu žalobu odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádzalo z
nesprávneho právneho posúdenia veci; je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok
dôvodov; zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie



veci a došlo zároveň aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy,
ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Navrhol
preto napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy
zrušiť. Žalobca pokračoval, že v prípade, ak sa súd nestotožní s jeho argumentáciou odôvodňujúcou
zrušenie napadnutých rozhodnutí, navrhuje, aby súd aplikoval postup podľa § 198 ods. 1 písm. b/ SSP
a od uloženia pokuty upustil, resp. aby aplikoval postup podľa § 198 ods. 1 písm. a/ SSP a zmenil výšku
pokuty na sumu 500 eur. Žiadal tiež priznať nárok na náhradu trov konania.

4. Súčasťou správnej žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa
§ 185 písm. a/ Správneho súdneho poriadku (ďalej aj SSP), ktorý žalobca odôvodnil tým, že okamžitý
výkon rozhodnutia o pokute by mal za následok vznik závažnej ujmy, finančnej škody a nenapraviteľného
následku. Poukázal na zložitú situáciu súvisiacu s pandémiou COVID-19 a konštatoval, že výkonom
rozhodnutia by došlo k vážnemu poškodeniu hospodárskej činnosti žalobcu. Predmetom činnosti
žalobcu je poľnohospodárska výroba majúca vysoký význam pre potravinovú sebestačnosť. Ďalej
uviedol, že poskytuje prácu mnohým zamestnancom a prostredníctvom dodávateľských činností aj
mnohým podnikateľským subjektom. Konštatoval, že vymáhanie, podľa názoru žalobcu nedôvodnej
pokuty, by pre žalobcu znamenalo zjavnú finančnú škodu, čo by malo negatívne následky na jeho ďalšie
fungovanie. Žalobca zároveň uviedol, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore
s verejným záujmom, a v prípade priznania odkladného účinku správnej žalobe sa dočasne zabráni
výkonu nezákonného rozhodnutia a jeho negatívnym dôsledkom na hospodárenie žalobcu, a to až do
právoplatného ukončenia súdneho konania.

5. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 12.10.2020. K
návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že priznanie odkladného
účinku správnej žalobe má mať vzhľadom na povahu jeho dôsledkov, len výnimočný charakter, pričom
návrh žalobcu musí byť odôvodnený osobitnými okolnosťami konkrétneho prípadu a žalobca je povinný
v návrhu preukázať existenciu možnej ujmy resp. reálnej hrozby. Ďalej poukázal na to, že stavebný
úrad v konaní postupoval v súlade so zásadou zákonnosti správneho konania a zásadou súčinnosti
správneho orgánu so žalobcom. Žalobca v priebehu správneho konania so stavebným úradom vôbec
nespolupracoval, čím porušil zásadu súčinnosti, a tým sa svojvoľne ukrátil na svojich právach zúčastniť
sa ústneho pojednávania, vyjadriť sa ku skutočnostiam a dôkazom, uplatňovať skutočnosti a dôkazy
na svoju obhajobu, podať návrhy, uplatniť svoje námietky a pripomienky, a to napriek tomu, že bol
stavebným úradom upozornený, na právne následky nedostavenia sa na ústne pojednávanie bez
náležitého ospravedlnenia. Ďalej uviedol, že stavebný inžinier, ktorý vypracoval Posúdenie staticko-
stavebného stavu objektov, označil stav stavieb za všeobecne havarijný a vzhľadom na to že objekty sa
nachádzajú v blízkosti sídliska, ohrozujúci život a zdravie osôb.

6. Podľa § 184 Správneho súdneho poriadku, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento
zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

7. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok,
a/ ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b/ ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

8. Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho
súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu
verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň
nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný
účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (§ 186 ods. 1 a 2 Správneho
súdneho poriadku).



9. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva
na súdnu ochranu zakotveného v Ústave Slovenskej republiky. Základným účelom priznania odkladného
účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Priznanie odkladného
účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych
účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

10. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh
žalobcu, ktorý je zväčša súčasťou správnej žaloby a z ktorého je zrejmý zákonný dôvod na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe vyplývajúci z ustanovenia § 185 Správneho súdneho poriadku.
Povinnosťou žalobcu je nie len v návrhu tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedkami preukázať zákonné
predpoklady resp. dôvody na vydanie uznesenia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe.

11. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy na návrh žalobcu a po vyjadrení
žalovaného iba za takého stavu, ak by správny súd z obsahu administratívneho spisu orgánu verejnej
správy, z obsahu súdneho spisu, ale predovšetkým z podaní účastníkov súdneho preskúmavacieho
konania mal za preukázanú existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu
hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom
prostredí, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov, ku ktorým by došlo okamžitým
výkonom napadnutého rozhodnutia resp. opatrenia orgánu verejnej správy. Priznanie odkladného účinku
je navyše viazané na splnenie zákonom danej podmienky neexistencie rozporu takéhoto postupu
správneho súdu s verejným záujmom.

12. Odkladný účinok správnej žaloby predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok. Jeho základným
účelom je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj základné práva
toho, proti komu takéto rozhodnutie smeruje. Preto súd musí dbať na to, aby rozhodnutím o odklade
účinnosti, neporušil ani základné právo hmotného charakteru tretích osôb.

13. V prejednávanej veci žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil
len všeobecným konštatovaním o situácii na Slovensku spôsobenej pandémiou COVID-19 a o hrozbe
závažnej ujmy, finančnej škody a iného vážneho nenapraviteľného následku. Žalobca však tieto
svoje presvedčenia dostatočne nešpecifikoval a nepredložil súdu ani žiadne dôkazy, preukazujúce
hrozbu závažnej ujmy či iného vážneho nenapraviteľného následku. Žalobca neosvedčil, že ním
uvedené negatívne následky skutočne hrozia a mali by konkrétne, nielen hypotetické dopady na jeho
podnikateľskú existenciu. Žalobca konkrétnymi ekonomickými ukazovateľmi vôbec neosvedčil svoju
aktuálnu ekonomickú situáciu (napr. príjmy a výdavky súvisiace s jeho podnikateľskou činnosťou, výšku
prevádzkových nákladov, vrátane mzdových nákladov, disponibilné zdroje, hodnotu majetku a pod.).

14. Vzhľadom na to, že žalobca netvrdil a neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že
mu hrozí tvrdený následok a to aj s prihliadnutím na podnikateľské riziko žalobcu, správny súd nezistil
zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

15. Ku skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky pre možné priznanie odkladného účinku správnej žaloby
(t.j. neexistencii rozporu s verejným záujmom pre daný procesnoprávny postup) súd preto ani nepristúpil.

16. Z uvedených dôvodov správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
zamietol podľa § 188 SSP.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).