TATRA-AGROLEV, s.r.o.


Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Cob/23/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119460347
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:6119460347.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu
JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobcu: Z.Á. P., C.: XX XXX
XXX, s miestom podnikania Č. XXX/XX, XXX XX Z., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou -
Ján Buroci, s. r. o., IČO: 50 663 160, so sídlom Za Šestnástkou 17, 052 01 Spišská Nová Ves, proti
žalovanému: TATRA-AGROLEV, s. r. o., IČO: 31 729 797, so sídlom Okružná 787/18, 058 01 Poprad,
o zaplatenie 21.067,20 eur s príslušenstvom a o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní
žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Poprad, č. k. 18Cb/21/2020-96 zo 17. decembra 2020 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zamietol návrh na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

2. Výrok odôvodnil tým, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému
súdu Banská Bystrica domáhal voči žalovanému zaplatenia 21.067,20 eur s príslušenstvom z dôvodu
neuhradenia faktúry č. 2181002 splatnej 17. novembra 2018. Tento záväzok vyplýva žalovanému
zo zmluvy o dielo a predstavuje dohodnutú cenu za vykonané práce. Potom ako Okresný súd
Banská Bystrica vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor, vec bola 13.
marca 2020 postúpená súdu prvej inštancie. Žalobca 18. novembra 2020 podal návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa domáhal vydania zabezpečovacieho opatrenia v znení: „Súd
zriaďuje k stavbe ADMIN. BUDOVA so súpisným číslom XXXX evidovanej na LV č. XXXX pre obec a k.
ú. Levoča stojacej na parcele KN-C XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 138 m2, evidovanej
na LV č. XXXX pre obec a k. ú. Levoča, ktorá je vo vlastníctve žalovaného, záložné právo v prospech
žalobcu, a to za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky zo zmluvy o dielo vo výške 21.067,20 eur s
príslušenstvom.“

3. Žalobca návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil tým, že konateľ žalovaného
bol 11. mája 2020 vzatý do väzby pre inú trestnú činnosť a v súčasnosti je z nej prepustený a je
obava, že dlh nebude uspokojený, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že v konaní vedenom Okresným
súdom Poprad pod sp. zn. 16Cb/23/2020 bola dohodnutá úhrada istiny do šiestich týždňov, k čomu
nedošlo. Potreba nariadenia zabezpečovacieho opatrenia spočíva v ohrození exekúcie spôsobenom
tým, že jediný konateľ bol vo väzbe, pričom stále sa proti nemu vedie trestné stíhanie a odpor podal
len za účelom získania času na zbavenie sa majetku. Predmetná nehnuteľnosť predstavuje základný
majetok žalovaného a výška dlhu žalovaného je proporčná k hodnote tohto majetku. Vzhľadom na výšku
pohľadávky nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nijako neobmedzí žalovaného. Keďže v konaní
vedenom Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 16Cb/23/2020 bolo nariadené zabezpečovacie opatrenie
a toto uznesenie potvrdil aj Krajský súd v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 6Cob/57/2020, na
predmetné nehnuteľnosti bolo zriadené záložné právo žalobcu v inej veci.



4. Žalobca predložil súdu ako prílohy návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia listinné dôkazy,
a to list vlastníctva č. XXXX pre k. ú. Levoča, list vlastníctva č. XXXX pre k. ú. Levoča, výpis z obchodného
registra týkajúci sa žalovaného a výpis z registra organizácii týkajúci sa žalobcu, článok o konateľovi
žalovaného uverejnený na webovej stránke, uznesenie Okresného súdu Poprad, č. k. 16Cb/23/2020-63
z 27. mája 2020 a uznesenie Krajského súdu v Prešove, č. k. 6Cob/57/2020-90 z 30. júla 2020.

5. Súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol z dôvodu,
že samotná skutočnosť, že žalovaný neuhradil splatnú faktúru a že jeho konateľ bol vo väzbe, z ktorej
bol prepustený, nie je dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca neosvedčil danosť
práva, primeranosť zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k hodnote nehnuteľnosti, jeho potrebu
a naliehavosť. Súd poukázal na skutočnosť, že na predmetné nehnuteľnosti bolo zriadené záložné
právo v prospech žalobcu uznesením Okresného súdu Poprad, č. k. 16Cb/23/2020-63 z 27. mája
2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove, č. k. 6Cob/57/2020-90 z 30. júla 2020. Ďalej
súd konštatoval, že aj keď o nároku žalobcu prebieha súdne konanie, nie je preukázaná naliehavosť
úpravy pomerov, nevyhnutnosť nariadenia takéhoto opatrenia a dôvodná obava, že exekúcia bude
ohrozená. K predmetnej nehnuteľnosti už je zriadené záložné právo, z návrhu nie je zrejmé, že by sa
žalovaný zbavoval svojho majetku, žalovaný naďalej vykonáva podnikateľskú činnosť, z iných konaní
prebiehajúcich na súde je zrejmé, že žalovaný si po prepustení z väzby začal plniť svoje záväzky a
hodnota pohľadávky je neprimeraná k trhovej hodnote nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného.

6. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že o nároku na náhradu trov konania o
zabezpečovacom opatrení rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

7. Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca.
Namietal, že konateľ žalovaného ho zavádzal už na pojednávaní konanom 24. septembra 2020 v
obdobnej veci, keď mu oznámil, že jeho pohľadávky uspokojí do šiestich týždňov, preto sa právom
obáva, že žalovaný len účelovo naťahuje čas. Zdôraznil, že záložné právo na nehnuteľnostiach vo
vlastníctve žalovaného je síce zriadené v jeho prospech, avšak nezabezpečuje predmetnú pohľadávku,
ale inú jeho pohľadávku, ktorú má proti žalovanému. Mal za to, že skutočnosť, že žalovaný uhrádza
dlhy iným svojím veriteľom, nijako neznižuje jeho obavu o uspokojenie jeho pohľadávky a výška
pohľadávky je primeraná hodnote zálohu. Domnieval sa, že dôvodnosť jeho návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia osvedčuje aj potvrdenie uznesenia súdu prvej inštancie v inej veci, ktorým
bolo na základe jeho návrhu zabezpečovacie opatrenia nariadené. Podotkol tiež, že konateľ žalovaného
je stále vyšetrovaný na slobode pre spáchanie zločinu. Na základe uvedených skutočností žalobca
navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu žalobcu
vyhovuje v plnom rozsahu a priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník.

8. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Nesúhlasil so zriadením záložného práva na nehnuteľnosti
vo svojom vlastníctve z dôvodu, že nehnuteľnosti majú oveľa vyššiu trhovú hodnotu ako pohľadávka
žalobcu a ich prípadným oddelením od prevádzky v budúcnosti, by došlo k obmedzeniu celej
zostávajúcej prevádzky podniku. Súčasne zdôraznil, že postupne si plní svoje záväzky voči veriteľom,
vrátane žalobcu, pričom faktúru, zaplatenie ktorej bolo predmetom konania vedeného pod sp. zn.
16Cb/23/2020 uhradil žalobcovi k 28. decembru 2020, čím stratilo zmysel aj záložné právo, ktoré ju
zabezpečovalo. Svoje záväzky si vždy uhrádzal a aj naďalej ich mieni plniť podľa aktuálneho stavu,
časovej postupnosti a svojich možnosti. Meškanie úhrad je len dočasné a je spôsobené meškaním
úhrad dotácií zo strany Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Rovnako za nedôvodnú považoval
obavu žalobcu súvisiacu s vyšetrovaním jeho konateľa, keďže výkonom funkcie konateľa je popri jeho
pôvodnom konateľovi poverená aj iná osoba. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby
odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie v plnom rozsahu a zamietol odvolanie žalobcu bez
nároku na náhradu trov konania.

9. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním z 29. apríla 2021. Uviedol, že zo strany
žalovaného ide len o kalkulácie v spore, a preto nemieni riskovať uspokojenie svojej pohľadávky.
Zavádzajúca je aj argumentácia žalovaného ohľadom nevyplatenia dotácii, pretože v inej právnej veci



mu už dlh uhradil. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd zriadil záložné právo,
keďže jeho zriadenie nemá vplyv na jeho podnikanie, teda nijako neutrpí, avšak on dosiahne aspoň
nejakú úroveň ochrany pre prípad, že bude držiteľom exekučného titulu.

10. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu v súdom určenej lehote nevyjadril.

11. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 CSP bez nariadenia pojednávania, prejednal vec
v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a súčasne viazaný odvolacími dôvodmi v
zmysle ustanovení § 380 CSP a nasl. dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné.

12. Súd prvej inštancie dostatočne vyhodnotil skutkové okolnosti a vec aj správne právne posúdil
vo vzťahu žalobcu a žalovaného, preto odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza:

13. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

14. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie
postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie
jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa
zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa.

15. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že má voči žalovanému
pohľadávku vo výške 21.067,20 eur s príslušenstvom, ktorá je predmetom súdneho konania vedeného
pod rovnakou spisovou značkou. Táto jeho pohľadávka predstavuje cenu diela spočívajúceho vo
výmlate plodín (lupiny) na ploche 308 hektárov, pri cene 57,- eur za hektár. Faktúru č. 2181002 na
sumu 21.067,20 eur vystavil žalovanému 8. októbra 2018 s dátumom splatnosti 17. november 2018.
Následne ho predžalobnou výzvou z 29. novembra 2019 vyzval na splnenie dlhu. Ohrozenie exekúcie
vidí v tom, že žalovaný voči platobnému rozkazu podal odpor, ktorý podľa jeho názoru upomínací súd
vzhľadom na to, že žalovaný si z faktúry uplatnil DPH, nemal akceptovať. Konateľ žalovaného bol 11.
mája 2020 vzatý do väzby pre inú trestnú činnosť, v súčasnosti je na slobode. V konaní vedenom pod
sp. zn. 18Cb/15/2020 sa so žalovaným dohodol, že istina dlhu mu bude uhradená do šiestich týždňov, k
čomu nedošlo. Cieľom žalovaného je využiť čas na zbavovanie sa majetku. O dôvodnosti tohto návrhu
je presvedčený aj z toho dôvodu, že podobnému návrhu už Okresný súd Poprad vyhovel, keď v konaní
vedenom pod sp. zn. 16Cb/23/2020 bolo nariadené zabezpečovacie opatrenie a toto uznesenie potvrdil
aj Krajský súd v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 6Cob/57/2020.

16. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd uvádza, že zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na
zabezpečenie peňažnej pohľadávky. Jeho zriadením sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia
peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. Týmto spôsobom sa tak má posilniť, okrem iného,
vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať
zabezpečovacie opatrenie, súd musí zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov
dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie.
Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer. Z obsahu spisu je
zrejmé, že žalobca je veriteľom dlžníka, ktorý vlastní určité nehnuteľnosti, avšak tieto nehnuteľnosti
nescudzuje. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že dôvodnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia nemôže spočívať v tom, že súd v inom konaní nariadil na základe návrhu žalobcu
zabezpečovacie opatrenie a zriadil v prospech žalobcu záložné právo na nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalovaného.



17. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď zamietol návrh žalobcu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pretože jeho nariadením by mohlo dôjsť k neprimeranému
zásahu do práva žalovaného disponovať s jeho majetkom.

18. K námietke žalobcu, že žalovaný ho zavádzal už na pojednávaní konanom 24. septembra 2020
a napriek tomu mu jeho pohľadávku v lehote šiestich týždňov neuhradil, odvolací súd podotýka, že
neuhradenie dlhu v určitej lehote ešte neznamená, že prípadná exekúcia by mohla byť v budúcnosti
ohrozená.

19. Rovnako ako irelevantnú posúdil odvolací súd námietku žalobcu, že konateľ žalovaného je stále
vyšetrovaný na slobode pre spáchanie zločinu, pretože obchodná spoločnosť a jej konateľ sú dva
samostatné subjekty, a teda aj ich majetok je oddelený. Aj keby z akéhokoľvek dôvodu došlo k zániku
funkcie konateľa, táto skutočnosť nemusí nevyhnutne zapríčiniť predĺženie obchodnej spoločnosti, resp.
ukončenie jej podnikateľskej činnosti.

20. Keďže žalobca neuviedol vo svojom odvolaní žiadnu takú relevantnú okolnosť, ktorá by bola
spôsobilá privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého uznesenia, odvolací súd ho v súlade s ust. § 387
ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).