AA - centrum, s. r. o.


Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14Co/89/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8708207741
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8708207741.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu
JUDr. Romana Tótha a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: AA - centrum, s.r.o., IČO: 31 729
851, so sídlom Levočská č. 6, Poprad, právne zastúpeného JUDr. Mikulášom Buzgóom, advokátom,
Štúrova č. 20, Košice, proti žalovanej: Ing. W. B., nar. XX.X.XXXX, bytom T. č. XX, M., právne zastúpenej
JUDr. Tatianou Pribylincovou, advokátkou, Okružná 789/16, Poprad, o určenie nadobudnutia práva
zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním s prísl., o odvolaniach žalobcu i žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Poprad č.k. 17C/184/2008-538 zo dňa 22.4.2015 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t.j. vo výroku ktorým bolo vyhovené žalobe
o určenie práva vecného bremena, s upresnením údaja o výmere parc. KNC 769 na správne 61 m2,
ako aj vo výroku o náhrade trov konania.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy právneho zastúpenia v
odvolacom konaní vo výške 72,93 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1) Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom určil, že žalobca nadobudol vydržaním právo
zodpovedajúce vecnému bremenu pozostávajúce z nerušeného práva odvádzať odpadové, splaškové
a dažďové vody z miesta vyústenia vnútornej kanalizácie zo stavby súp. č. XXX na pozemku parc.
č. KNC 767/1 zapísaných na LV č. XX na Okresnom úrade Poprad odbor katastrálny existujúcou
podzemnou kanalizačnou prípojkou vedenou po nehnuteľnostiach pozemkoch parc. č. KNC 767/2
- zastavaná plocha o výmere 186 m2 a parc. č. KNC 769 - zastavaná plocha o výmere 761 m2
zapísaných na LV č. XXXX na Okresnom úrade Poprad odbor katastrálny až po jej zaústenie do stokovej
siete verejnej kanalizácie. Kanalizačná prípojka je zakreslená do geometrického plánu GEOPLAN,
s.r.o. Poprad č. 31693598-16/2010 z 29.1.2010 úradne overeného 18.2.2010, ktorý je neoddeliteľnou
súčasťou rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadny z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že v predmetnom konaní po súdom pripustenej zmene žalobného
petitu žalobca žiadal, aby súd určil, že „žalobca nadobudol vydržaním podľa § 134 ods. 1 OZ právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré pozostáva z nerušeného práva odvádzať odpadové, splaškové
a dažďové vody z miesta vyústenia vnútornej kanalizácie zo stavby súp. č. XXX na parc. KNC 767/1
zapísanej na LV č. XX na Správe katastra Poprad, okres M., obec M., k.ú. M., vo vlastníctve žalobcu,
existujúcou podzemnou kanalizačnou prípojkou vedenou po nehnuteľnosti parc. KNC 767/2 - zastavaná
plocha o výmere 186 m2 a KNC 769 - zastavaná plocha o výmere 761 m2 zapísané na Správe katastra
Poprad, na LV č. XXXX nachádzajúce sa v k. ú. M. vo vlastníctve žalovanej, až po jej zaústenie
do stokovej siete verejnej kanalizácie. Kanalizačná prípojka je zakreslená do geometrického plánu



spoločnosti GEOPLAN, s.r.o. Poprad č. 31693598-16/2010 z 29.1.2010 úradne overeného 18.2.2010,
ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku. Žalovaná je povinná strpieť existujúcu kanalizačnú prípojku
podľa geometrického plánu č. 31693598-16/2010, zachovať jej určenie, zdržať sa akýchkoľvek zásahov
do stavby a užívania. Nesmie vykonať stavby a prestavby na nehnuteľnostiach parc. č. KNC 767/2 a KNC
769, ktoré by bránili tomuto určeniu kanalizácie. Žalobca, resp. ním splnomocnená osoba, je oprávnený
na vstup a výjazd na parc. KNC 767/2 a KNC 769 za účelom údržby a opravy existujúcej kanalizačnej
prípojky, ktorá je v týchto nehnuteľnostiach uložená podľa zakreslenia v predmetnom geometrickom
pláne“.

Poukázal na to, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu nadobudol (resp. jeho právni
predchodcovia) vydržaním, keď najneskôr od roku 1974 nepretržite predmetné právo vykonávajú.

Z pozemnoknižnej vložky č. 1765 súd zistil, že v predmetnej vložke bol zapísaný pozemok parc. č. 392/1
označený ako garáž s dvorom, ku ktorej 0.10.1954 nadobudli vlastnícke právo A. R. v 1-ici, W. R. v 1-ici.
Z pozemnoknižnej vložky č. 1570 súd zistil, že v tejto je zapísaný pozemok parc. č. 392/6 tzv. spoločný
dvor s tým, že jeho vlastníkmi k 15.12.1976 boli T. R. v podiele 1/3-ina , K. R. v podiele 1/6-ina, B. X. v
podiele 1/6-ina, L. R. v podiele 1/6-ina, A. R. v podiele 1/12-ina, W. R. v podiele 1/12-ina.

Z identifikácie parciel z 28.2.1977 Správy katastra bývalej Krajskej správy geodézie a kartografie v
Prešove vyplýva identifikácia parciel pozemku parc. č. 391/1 a pozemku 767/1. Z listu vlastníctva č.
XXXX vedeného na Správe katastra Poprad súd zistil, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou pozemkov
parc. č. 767/2 o výmere 186 m2, pozemku parc. č. 768 o výmere 159 m2, pozemku parc. č. 769 o
výmere 61 m2, rodinného domu s. č. XXX na parcele č. 768 a s. č. 4676 na parc. 769. Z predmetného
listu vlastníctva nevyplýva zriadenie vecného bremena ku kanalizačnej prípojke nachádzajúcej sa na
pozemku parc. č. 767/2 a parc. č. 769.
Z listu vlastníctva č. XX vedeného na Správe katastra Poprad súd zistil, že žalobca je výlučným
vlastníkom nehnuteľností: pozemkov parc. č. 737 o výmere 137 m2, 768 o výmere 686 m2, parc. č.
739 o výmere 498 m2, parc. č. 740 o výmere 489 m2, parc. č. 766/1 o výmere 1331 m2, parc. č. 766/2
o výmere 485 m2, parc. č. 766/3 o výmere 247 m2, parc. č. 766/4 o výmere 152 m2, parc. č. 766/5
o výmere 189 m2, parc. č. 766/6 o výmere 330 m2, parc. č. 766/7 o výmere 266 m2, parc. č. 767/1 o
výmere 235 m2, parc. č. 767/3 o výmere 98 m2 a stavieb s. č. XXX na pozemku parc. č. 767/1, s. č. 869
na pozemku parc. č. 766/4, s. č. 870 na pozemkoch parc. č. 737, 766/2, 766/3, 766/5, 766/6, 766/7.

Z geometrického plánu č. 31693598-16/2010 z 29.1.2010 spoločnosti GEOPLAN, spol. s r.o. vyplýva
umiestnenie predmetnej kanalizačnej prípojky, ktorá vedie cez pozemky parc. č. 767/2 a 769. Z
vyjadrenia žalobcu súd zistil, že súčasťou tzv. spoločného dvora pozemku parc. č. 392/6 zapísaného v
pozemnoknižnej vložke č. 1570 boli aj súčasné parc. č. 767/2, 769.

Kúpnou zmluvou z 26.4.1977, uzavretou medzi subjektmi: Československé automobilové opravovne n.
p. Košice a B. X., právny predchodca žalobcu nadobudol nehnuteľnosť zapísanú v pozemnoknižnej
vložke č. 279, pozemok 391/1 o výmere 339 m2 v podiele 1-ica.

Kúpnou zmluvou uzavretou 26.4.1977 uzavretou medzi: Československé automobilové opravovne, n.
p. Košice a L. U. nadobudol právny predchodca žalobcu nehnuteľnosti zapísané na pozemnoknižnej
vložke 279 pozemok č. 391/1 o výmere 339 m2 v podiele 1 -ica. Predmetné kúpne zmluvy odkazujú
na znalecký posudok R. I..

Z vyjadrenia JUDr. B. S. - správkyne konkurznej podstaty ASKO, a. s. vyplýva, že v archíve predmetnej
spoločnosti sa predmetný znalecký posudok nenachádza. Znalecký posudok sa nenachádza ani na
Správe katastra Poprad.

Z vyjadrenia Fondu národného majetku Slovenskej republiky z 18.5.1998 vyplýva, že rozhodnutím
MSPNM SR č. 199/92 z 4.4.1992 o schválení privatizačného projektu (registrovaného pod č. 200)
bol Štátny podnik ČSAO Košice pretransformovaný na štyri akciové spoločnosti, a to: ASCO, a. s.,
AUTORENOVA, a. s., PROGRES, a. s., Automobilové závody, a. s.. V konaní bol pripojený aj protokol o
prevzatí vecí zahrnutých do privatizovaného majetku uzatvorený medzi Fondom národného majetku SR
a AUTORENOVA, a. s. Poprad s tým, že súčasťou predmetného protokolu boli prílohy č. 1 a 2 okrem



iného nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. M., okrem iného pozemok parc. č. 767/1 a ostatné zapísané
na LV č. XX na Správe katastra Poprad.

Z výpisu z obchodného registra žalobcu vyplýva, že na strane žalobcu došlo k zmene obchodného mena
z pôvodného AUTORENOVA, a. s., na ČSAO - AUTORENOVA, a. s. a zmene právnej formy na súčasné
obchodné meno AA - centrum, s. r. o..

Dňa 15.4.1994 pred Notárskym úradom JUDr. Alžbety Podhorskej bola spísaná notárska zápisnica
č. N 140/94 NZ 132/94 o osvedčení o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam spoločnosťou
AUTORENOVA, a. s. zapísaným okrem iného aj v pozemnoknižnej vložke č. 1570, a to okrem iného
k pozemkom parc. č. 767/1 o výmere 246 m2. Z notárskej zápisnice zo dňa 17.4.2000 zapísanej
Notárskym úradom Mgr. Oľgy Piskoríkovej v Poprade č. N 123/2000, Nz 123/2000 vyplýva, že W. R.
nadobudla vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnostiam k pozemku parc. č. 767/2 o výmere 115 m2
(s tým, že predmetný pozemok v roku 1954 vysporiadala so svojím neb. manželom A. R. s pôvodnými
pozemnoknižnými spoluvlastníkmi), a k pozemkom parc. č. 768, 769. Kúpnou zmluvou z 16.05.2000
žalovaná spolu s Ing. D. B. nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva od W. R., B. R., B. R., A. R.,
W. R. nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, pozemky parc. č. 768, 769, rodinný dom s. č. XXX a
pozemok parc. č. 767/2 od W. R.. Súčasťou predmetných nehnuteľností a ich príslušenstva okrem iného
bola aj vodovodná kanalizačná prípojka.

Z vyjadrenia Podtatranskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti, a. s. vyplýva, že predmetná
spoločnosť nemá vedomosť o napojení objektu s. č. XXX na pozemku parc. č. 767/1 na kanalizačnú
prípojku resp. verejnú kanalizáciu. Taktiež vo vzťahu k objektu s. č. XXX na pozemku parc. č. 768
nemajú vedomosti o napojení pôvodného rozvodu na kanalizačnú prípojku. Svedok D. B. na pojednávaní
uviedol, že je manželom žalovanej. Uviedol, že predmetný rodinný dom kúpili v roku 2000. Dom
bol napojený na jestvujúcu kanalizačnú prípojku, túto využívali oni. Nemá vedomosť, či ju využíval
aj niekto iný. V súčasnosti kanalizačnú prípojku nevyužívajú, keď si dali vyhotoviť inú kanalizačnú
prípojku. Poukázal na námietky štatutárneho zástupcu žalobcu aj voči vodovodnej prípojke. Z tohto
dôvodu si zabezpečili aj novú vodovodnú prípojku. Nepamätal si, že by od roku 2000, kedy predmetnú
nehnuteľnosť nadobudli, sa predmetná kanalizačná prípojka upchala. Svedok W. N. na pojednávaní
uviedol, že u právneho predchodcu žalobcu bol zamestnaný od roku 1969 do roku 2008. Vždy bol
prítomný pri čistení predmetnej kanalizácie. V minulosti v predmetnom objekte bývali R.. Objekt bol
odkanalizovaný do jedného stoku v objekte, ktorý užíva v súčasnosti žalobca, v minulosti bývali dve
rodiny. Objekt bol napojený na predmetnú kanalizáciu. Predmetná kanalizácia sa upchávala rôzne,
niekedy raz ročne, niekedy dvakrát ročne. Uviedol, že naposledy bol predmetnú kanalizáciu čistiť cca
pred 8 rokmi (svedok vypovedal 26.4.2013). Kanalizácia bola čistená zo strany žalobcu, nebol potrebný
vstup na pozemok žalovanej. Uviedol, že v minulosti bol tzv. spoločný dvor, ktorý obývali R. a sestry
R.. Predmetná kanalizácia bola v časti na pozemku bývalého ČSAO a v časti na tvz. spoločnom dvore.
Svedok Ing. T. L. na pojednávaní uviedol, že geometrický plán z roku 2010 vykonávala jeho firma.
Pri zameriavaní bol prítomný geodet, ktorý pripravoval podklady pre geometrický plán. Vyhotovenie
geometrického plánu jednoznačne muselo predchádzať meranie geodeta v teréne. Kanalizačná prípojka
je umiestnená tak ako je zakreslená v geometrickom pláne vychádzajúc z geodetického zamerania.
Nie je možné, aby bol vyhotovený geometrický plán bez zamerania. Zameranie kanalizácie sa dá
uskutočniť rôznymi metódami, v súčasnosti GPF metódou prostredníctvom satelitu. Súd vykonal aj
ohliadku na mieste samom, pri ktorej boli zistené skutočnosti ako sa nachádzajú nehnuteľnosti vo
vlastníctve žalobcu, vo vlastníctve žalovanej, ako je umiestnená kanalizácia a bolo zistené, že tzv.
spoločný dvor pokračoval od prednej časti pozemku až do zadu, kde bola umiestnená umývareň vozidiel.
Z pôvodného domu p. X. a U. idú prípojky do predmetnej kanalizácie. Kanalizačnú prípojku podľa
štatutárneho zástupcu žalobcu mohol vybudovať ten, kto mal práva k predmetným pozemkom.

Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba je v časti o určenie, že
žalobca nadobudol vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu k spornej kanalizácii, dôvodná.
Právnym titulom, od ktorého sa odvodzuje dobromyseľnosť žalobcu a právnych predchodcov žalobcu je
konkludentná dohoda o zriadení práva vecného bremena k predmetnej kanalizačnej prípojke uzatvorená
najneskôr v r. 1954 medzi právnymi predchodcami žalobcu a žalovanej. V konaní nebolo sporné, že
právni predchodcovia (najskôr ČSAO, š. p. Košice, AUTORENOVA, a. s. po zmene obchodného mena
ČSAO - AUTORENOVA, a. s., po zmene obchodného mena a právnej formy AA centrum, s. r.
o.) najneskôr od r. 1977 užívali nehnuteľnosti nachádzajúce sa na pozemku parc. č. 767/1 napojené



na predmetnú kanalizačnú prípojku. Z vyjadrenia žalovanej vyplynulo, že ani právni predchodcovia
žalovanej, ani žalovaná nerušili právnych predchodcov žalobcu, ani žalobcu v samotnom užívaní
kanalizačnej prípojky aj pred rokom 1977 doposiaľ. Súd dospel k záveru, že sporná kanalizácia
bola vybudovaná najskôr v r. 1954 právnym predchodcom žalovanej. Súd sa nestotožnil s tvrdením
právneho zástupcu žalovaného, že kanalizačnú prípojku vybudoval právny predchodca žalobcu. Je
nepochybné, že kanalizačná prípojka bola vybudovaná najskôr v r. 1954, a že bola umiestnená
na tzv. spoločnom dvore pozemku súp. č. 392/6, ktorý bol v podielovom spoluvlastníctve právnych
predchodcov žalobcu i žalovanej. Skutočnosť, že by kanalizáciu vybudoval právny predchodca žalobcu,
žalobca nepreukázal ani kúpnou zmluvou z 26.4.1977, ktorej predmetom je iba pozemok parc. č.
391/1, ktorý podľa identifikácie parciel zodpovedá súčasnej parcele č. 767/1 (č.l. 54 spisu). V konaní
nebolo možné zabezpečiť znalecký posudok znalca R. I. k zmluvám. Právo vecného bremena nebolo
predmetom ani osvedčenia o vydržaní N 140/94, NZ 132/94 (č. l. 157 spisu). Na strane žalovanej je
preukázané vydržanie vlastníckeho práva právnych predchodcov žalovanej k pozemkom parc. č. 767/2,
769 a nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemkom vrátene predmetnej kanalizačnej prípojky kúpnou
zmluvou z 16.5.2000. Z pozemnoknižnej vložky č. 1570 z 15.12.1976 vyplýva podielové spoluvlastníctvo
právnych predchodcov žalobcu a žalovanej k pozemku parc. č. 392/6, ktorého súčasťou sú aj terajšie
parcely č. 767/2 a 769. Z právnych vzťahov po roku 1976 najmä z predmetu kúpnej zmluvy z 26.4.1977,
osvedčenia o vydržaní N 123/2000, NZ 123/2000, N 140/94 a NZ 132/94 vyplýva reálna deľba pôvodnej
parcely č. 392/6. V konaní nebola sporná dobromyseľnosť žalobcu a právnych predchodcov žalobcu,
ktorí najneskôr od r. 1977 spornú kanalizáciu využívali.

Z vyjadrenia žalovanej vyplýva, že ani žalovaná, ani jej právni predchodcovia nerušila žalobcov v
užívaní kanalizačnej prípojky. Dobromyseľnosť žalobcu vychádza z dobrej viery žalobcu, že najneskôr
od nadobudnutia nehnuteľností nachádzajúcich sa na pozemku parc. č. 767/1 v r. 1977 mali právo
zodpovedajúce užívaniu spornej kanalizácie. Z plynutia času od r. 1977 vyplýva aj dĺžka trvania
oprávnenej držby viac ako 10 rokov. Právo užívať kanalizačnú prípojku je predmetom spôsobilým
vydržania. Preukázaním všetkých predpokladov na nadobudnutie práva vecného bremena vydržaním
prvostupňový súd dospel k záveru, že žaloba v tejto časti je dôvodná a možno jej vyhovieť. Vecné
bremeno, ktoré nadobudol žalobca vydržaním je vecné bremeno viažúce sa na osobu žalobcu - in
personam. Toto právo patrí právnickej osobe bez toho, aby táto osoba bola vlastnícky viazaná k určitej
nehnuteľnosti. V tomto smere bol prezentovaný aj žalobný petit, ktorým je súd viazaný a nie je oprávnený
rozhodnúť ultra petit. Uvedené právo neprechádza na právneho nástupcu žalobcu, zaniká zánikom
právnickej osoby - žalobcu. V prevyšujúcej časti súd prvého stupňa žalobu zamietol.

Keďže vyhovel žalobe v časti o určenie nadobudnutia práva vecného bremena, pozostávajúceho z
nerušeného práva odvádzať odpadové splaškové a dažďové vody kanalizačnou prípojkou, preto nebolo
dôvodné uložiť žalovanej povinnosť strpieť kanalizačnú prípojku, zachovať jej určenie. Nebolo dôvodné
ani uloženie povinnosti žalovanej zdržať sa zásahov do stavby a užívania prípojky, vykonávať stavby,
prestavby na nehnuteľnostiach parc. č. 767/2, 769. Nebolo preukázané, že by žalovaná zasahovala
do kanalizácie a akékoľvek obmedzenia stavby na pozemkoch parc. č. 767/2, 769 by znamenalo
neprimeraný zásah do vlastníckeho práva žalovanej. Taktiež mal súd prvého stupňa za to, že nie je
dôvodné súdnym rozhodnutím žalobcovi umožniť oprávnenie na vstup a vjazd na pozemky parc. č.
767/2, 769 za účelom údržby a opravy prípojky. V konaní bolo preukázané, že naposledy bola oprava
kanalizácie realizovaná v r. 2006 a to z pozemku vo vlastníctve žalobcu, preto v žiadnom prípade nie je
potrebný pre účely opravy vstup žalobcu na pozemok žalovanej.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 O.s.p., keď obaja účastníci konania mali čiastočný úspech
v konaní, žalobca v rozsahu prvého žalobného petitu, žalovaná v rozsahu ostatných žalobných petitov.
Súd prvého stupňa preto rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2) Proti tomuto rozsudku, voči výroku, ktorým bolo žalobe vo veci samej vyhovené, ako aj voči výroku o
náhrade trov konania podala včas odvolanie žalovaná. Je toho názoru, že žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal, že kanalizačná prípojka vôbec existuje a v prípade jej existencie nepreukázal, kadiaľ
kanalizačná prípojka cez pozemok žalovanej prechádza. Uviedla, že pare. č. KNC 769 - zastavaná
plocha o výmere 761 m2, ktorá o takejto výmere neexistuje, čoho dôkazom je LV č. XXXX. Uviedla,
že žalobca má možnosť napojenia objektu 767/1 s. č. XXX na svoju vlastnú kanalizačnú prípojku,
čoho dôkazom je „Stavebné povolenie CSAO - Autorenova" vydané Okresným úradom v Poprade
zo dňa 28.4.1999 pod č. j. OŽP 221/99-Šm, založené v súdnom v spise. Poukazuje na to, že



dobromyseľnosť nebola žiadnym spôsobom preukázaná. Má za to, že predložila jasný dôkaz o tom,
že vlastníkom kanalizačnej prípojky bol A. R. a že on ako vlastník s právnymi predchodcami žalobcu
sa dohodol, že bývala firma ČSAO - Autorenova sa napojí na vlastnú kanalizačnú prípojku. Z tohto,
ako aj z ďalších zmlúv jasne vyplýva, že právny predchodcovia žalobcu, ako aj žalobca rešpektovali
danú dohodu. Z tohto vyplýva, že žalobca nespĺňa 10 ročnú vydržaciu lehotu na kanál po právnych
predchodcoch. Je toho názoru, že žalobca nevydržal vecné bremeno po dobu 10 rokov, pretože
A. R. ako vlastník kanalizácie sa dohodol s právnymi predchodcami žalobcu, že objekt na parcele
767/1 bude napojený na vlastnú kanalizáciu nachádzajúcu sa na parcele žalobcu 766/1, a to hlavne
z dôvodu, že bývala ČSAO - Autorenova mala až 35 zamestnancov, kanalizácia už požadované
parametre nespĺňala. A. R. ako vlastník kanalizácie nedal súhlas s užívaním tejto kanalizácie právnym
predchodcom žalobcu. Súd pochybil v tom, že bez predloženého dôkazu o tom, či sa žalobca môže
alebo nemôže napojiť na vlastnú kanalizáciu sám určil naliehavý právny záujem len na základe tvrdenia
žalobcu. Vlastnícke práva ako na pozemky, tak aj na kanalizáciu nikto nespochybňoval od roku 1954,
ani právni predchodcovia žalobcu ani žalobca sám. Žalobca prvýkrát začína spomínať vecné bremeno
na kanalizáciu až v roku 2004. Dokonca ČSAO - Autorenova vybudovala oplotenie v roku 1977. Žalobca
nebol dobromyseľný v tom, že mu kanalizácia patrí a že vydržal vecné bremeno na kanál, pretože v
roku 1999 mal vybavené riadne stavebné povolenie na parcele 766/1, kde sa napája na svoju vlastnú
jestvujúcu kanalizačnú prípojku na svojej parcele 766/1, čoho dôkazom je aj to, že žalobca podľa tohto
stavebného povolenia má možnosť napojenia sa na vlastnú kanalizáciu. Je toho názoru, že žalobca
nepreukázal naliehavý právny záujem, pretože má možnosť napojenia sa na vlastnú kanalizáciu a
má 4 kanalizačné prípojky na vlastnom pozemku. Žalobca mal vo svojom záujme preukázať, že sa
nemôže napojiť na vlastné kanalizácie. Rozhodnutím o vecnom bremene v prospech žalobcu dôjde k
naplneniu právnej skutočnosti § 151 odsek 3 OZ, t.j. zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi
vecným bremenom a výhodou oprávneného. Nesúhlasí ani s tvrdením súdu, že žalobca ako vlastník
nehnuteľnosti má právo s nehnuteľnosťou nakladať, a pokiaľ uvedené bude v súlade s územným plánom,
nemôže byť týmto narušená dobromyseľnosť žalobcu pri užívaní kanalizácie. Súd nemôže vedieť o akú
dobromyseľnosť zo strany žalobcu ide. V praxi to znamená, že na základe tohto neúplného rozsudku,
ktorý konkrétne neurčuje, o akú stavbu na parcelách žalobcu ide, stavebný úrad nebude mať dôvod
nepovoliť žalobcovi napojenie sa akéhokoľvek objektu na pozemku 767/l do kanalizácie žalovanej. Je
toho názoru, že rozhodnutie súdu je nesprávne, nakoľko súd rozhodol nad rámec práv žalobcu, pretože
žalobca kanalizačnú prípojku nevyužíva na žiadne účely, nakoľko od roku 2006 nedošlo k čisteniu
tejto kanalizácie žiadnym spôsobom, prípojka je toho času nefunkčná a v prípade akejkoľvek údržby
alebo opravy do budúcna sú práva žalobcu definované priamo v zákone, a to v ust. § 127 ods. 3 Obč.
zákonníka. Na základe uvedených skutočností žalovaná navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a v zmysle ust. § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil súdu prvého
stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Alternatívne navrhuje, aby odvolací súd zopakoval dokazovanie,
a vykonal dokazovanie pripojených listinných dôkazov a navrhovaných dôkazov a v zmysle ust. § 220
O.s.p. zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že žalobu v celom rozsahu zamieta. Žalovaná si
zároveň uplatnila náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania.

3) Proti rozsudku voči výroku o trovách konania podal odvolanie žalobca. Má za to, že aj pri rešpektovaní
záverov súdu prvého stupňa o tom, že žiaden z účastníkov nemal v konaní plný úspech, nebolo
správne rozhodnúť o náhrade trov ich nepriznaním žalobcovi. V konaní bolo preukázané, že žalobca
sa nechcel so žalovanou súdiť, preto žiadal o formu mimosúdnej dohody pri rešpektovaní jeho práva,
ktoré nadobudol vydržaním a zodpovedá vecnému bremenu v rozsahu, ako o tom rozhodol súd prvého
stupňa. Žalovaná nebola ochotná pristúpiť na dohodu, pričom jej postoj v súdnom konaní bol odlišný od
postoja v stavebnom konaní a v dôsledku jej neochoty uznať právo žalobcu, došlo k uplatneniu tohto
práva v súdnom konaní. Je toho názoru, že aj keď nemal v konaní úspech v celom rozsahu, súd mal
náhradu trov pomerne rozdeliť v súlade s ust. § 142 ods. 2 O.s.p.. Preto navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania zmenil a žalobcovi priznal náhradu trov celého konania
pozostávajúcich z trov konania pred súdom prvého stupňa i pred odvolacím súdom.

4) K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Vo svojom vyjadrení zo 6.8.2015 uviedol, že v objekte
žalobcu s.č. XXX na p.č.761/1, ktorý je napojený na spornú kanalizačnú prípojku sa nachádzajú
len kancelárie, šatne a príslušné sociálne zariadenia. Žiadne dielne ani výrobné priestory. V čase,
keď žalobca prevádzkoval autoservis (pred rokom 2007) objekt využívalo cca 40 ľudí. V súčasnosti
tento objekt stále využívajú traja ľudia (čo sa môže opäť zmeniť), to znamená spornou kanalizačnou
prípojkou sú stále odvádzané splaškové vody, plus zo strechy objektu je spornou kanalizačnou prípojkou



stále odvádzaná dažďová voda. Táto skutočnosť bola predmetom aj obhliadky na mieste samom
vykonanej súdom prvého stupňa. To, že spornú kanalizačnú prípojku nebolo potrebné od r.2 006
čistiť, je zapríčinené tým, že sa u žalobcu znížil počet ľudí využívajúcich sociálne zariadenia v objekte
na p.č. 761/1 a tým, že žalovaná si na odkanalizovanie svojho RD vybudovala novú kanalizačnú
prípojku, ktorá ide v tesnej vzdialenosti paralelne so spornou kanalizačnou prípojkou. Rekonštrukcia
objektu s.č.XXX na p.č. 761/1 podľa stavebného povolenia OŽP 221/99 Šm, nebola vykonaná, všetky
povolenia dávno expirovali a objekt naďalej využíva na odvod splaškových a dažďových vôd spornú
kanalizačnú prípojku. Objekt na p.č. 767 podľa stav. povolenia OŽP 2001/22244/PM/NO bol postavený
a riadne skolaudovaný. V objekte sa nenachádzajú žiadne sociálne zariadenia, ktoré by bolo potrebné
pripojiť na verejnú kanalizáciu. Je pravda, že žalobca má svoj areál (cez 5000 m2) odkanalizovaný
viacerými kanalizačnými prípojkami. Z dôvodu výškového usporiadania objektov a konfigurácie terénu je
však technicky nemožné gravitačne odkanalizovať ostatné objekty žalobcu len do spornej kanalizačnej
prípojky. Žalobca od roku 2007 neprevádzkuje autoservis. V súčasnosti sú už všetky dielne a výrobné
priestory bez jediného technologického zariadenia potrebného pre autoservisné služby. Žalovanou
namietaný nedostatok, že geometrický plán nemá správne číselné označenie parcely, v prospech
vlastníka ktorej sa zriaďuje vecné bremeno (parc.č. 766/1), nečiní z geometrického plánu nepoužiteľný
doklad, nakoľko geometrický plán vo svojej grafickej aj písomnej časti jasne zobrazuje, resp. popisuje
jednotlivé nehnuteľnosti, správne číselné označenie s tým, že v časti textovej v Poznámke vyhotoviteľ
nesprávne uviedol číselné označenie parcely - nehnuteľnosť, v prospech ktorej sa právo zodpovedajúce
vecnému bremenu zriaďuje. Obsahuje ale zakreslenie kanalizácie tak, ako je táto vedená po parcele č.
767/2 a parc.č. 769 s uvádzanou výmerou správne 61 m2. Vytýkaný stav nie je taký, ktorý by spôsobil
nemožnosť záznamu vecného bremena, nakoľko nie geometrický plán, ale výrok súdu a v zmysle
neho právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa bude na katastrálnom odbore zapisovať. Žalovaná
len paušálne konštatuje nedostatok svojho súhlasu k vyhotoveniu geometrického plánu, pričom svoju
výhradu neopiera o konkrétne ustanovenie smernice na vyhotovovanie geometrických plánov. Zo
žiadneho ustanovenia právneho predpisu a tak ani zo Smernice pre vyhotovovanie geometrických
plánov takáto povinnosť nevyplýva. Žalovaná mala svoju výhradu, či za účelom vyhotovenia GP bol
potrebný jej súhlas, položiť formou otázky na pojednávaní vypočutému Ing. L.. Pokiaľ vyhotoviteľ v teréne
našiel „revíznu šachtu“, aj keď na pozemku žalovanej pri vytýčení šachty kanalizačného napojenia na
verejnú kanalizáciu, vedel vytýčiť trasu uloženia kanalizácie v pozemku žalovanej, t.j. na par.č. 767/2
kat.úz. M.. Identický geometrický plán s geometrickým plánom z r. 2004, bol predložený súdu v r. 2010
z dôvodu zmeny členenia pôvodnej parcely č. 767/2. Tvrdenie, že vyhotoveniu geometrického plánu
nepredchádzalo meranie geodeta v teréne je nepravdivé tvrdenie žalovanej. Aj požiadavka súhlasu
žalovanej je neopodstatnená požiadavka. Tvrdenie, že na parcelách č. 767/2 a 769 je aj kanalizačná
prípojka žalovanej preto, lebo bola žalobcom v stavebnom konaní donútená k tomu, je nezmyselné
tvrdenie. Predstava žalovanej na špecifikáciu vecného bremena trpí tým nedostatkom, ktorý si žalovaná
neuvedomuje. Podstatné pre posúdenie tejto námietky je skutočnosť, že sporná kanalizácia je uložená
v zemi min. 80 cm pod úrovňou terénu. Znázornenie kanalizácie v GP je len minimálnym premietnutím
kanalizácie na základňu, bez akéhokoľvek ochranného pásma. Členenie nehnuteľností par.č. 767/2 a
769 na akékoľvek ďalšie, hoc aj s minimálnymi rozmermi, by „znevýhodňovalo predmetné nehnuteľnosti“
viac, ako samotný zápis vecného bremena.

Žalovaná namieta, že na spornom pozemku má administratívnu budovu. Pokiaľ by tak bola učinila v
stavebnom konaní a spochybnila právo žalobcu na kanalizáciu, bolo by stavebné konanie prerušené a
žalobca by bol odkázaný na podanie žaloby v zmysle ustanovenia § 137 ods. 2 Stavebného zákona.
K námietke žalovanej, že vecné bremeno je upravené vo „veľkom rozsahu“ žalobca uviedol, že tento
výrok je daný tým, že kanalizácia po uvedených pozemkoch v takomto rozsahu vedie. Skutočnosť,
že na par.č. 769 má administratívnu budovu, nemôže nijako ovplyvniť existujúcu kanalizáciu, ktorá
je predmetom určenia práva. Žalovaná sa zaviazala v stavebnom konaní, resp. ešte v územnom
konaní k funkčnosti kanalizačnej prípojky, do ktorej sú napojené sociálne zariadenia objektu právneho
predchodcu žalobcu a že nebude návrhom na umiestnenie stavby narušená (rozsudok Krajského súdu
v Prešove sp.zn. 2S/6/2005, str. 4 ods. l). V súčasnosti, keď stavba existuje, žalovaná sa uchyľuje k
spochybňovaniu pôvodne uznávaného práva a ňou daného záväzku. Žalovanej v zmysle stavebného
povolenia podľa bodu 9 a 10, podľa § 127 OZ boli ako stavebníkovi určené podmienky, ktoré má
dodržiavať. V súčasnosti, keď stavba stojí a súd rozhodol o žalobe, žalovaná námietku rozsahu
vecného bremena odôvodňuje existenciou stavby. Ide o nezvládnutú právne relevantnú argumentáciu.
K obavám žalovanej žalobca uviedol, že predmetom zápisu bude výrok súdu prvého stupňa o práve
zodpovedajúceho vecnému bremenu pozostávajúce z práva odvádzať vody do verejnej kanalizácie.



V prípade, požadovaného rozhodnutia v žalobe ide o právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré
prakticky neobmedzuje žalovanú. Žalovanou namietaný naliehavý právny záujem žalobcu na určení
práva bol predmetom rozhodovania súdom prvého stupňa už v predchádzajúcom rozsudku. Súd
jednoznačne zaujal stanovisko k tejto právnej skutočnosti, keď uviedol, že žalobca mal naliehavý
právny záujem na požadovanom určení, lebo bez kladného rozhodnutia súdu vo veci sa tento účastník
nedomôže zápisu vecného bremena spočívajúce v práve odvádzať odpadové vody z miesta vyústenia
vnútornej kanalizácie kanalizačnou prípojkou cez pozemky parc.č. 767/2 a parc.č. 769 (rozsudok OS
Poprad z 7.6.2011). Kritériom naliehavého právneho záujmu je riešenie otázky právneho postavenia
žalobcu. Podľa § 151o OZ veta posledná „Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám
je potrebný vklad do katastra nehnuteľností“.

Za stavu, že požadované právo žalobca mal vydržať podľa § 134 OZ, je potrebné nadobudnutie
tohto práva deklarovať, resp. konkrétne právo do katastra nehnuteľností zapísať. Keďže dohoda so
žalovanou nebola možná a v dôsledku toho postup podľa § 63 Notárskeho poriadku, bolo potrebné,
aby o uplatnenom práve rozhodol súd. Žalobca poukázal na to, že podľa § 151o ods. l OZ, právo
zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva - vydržaním, ktoré je jedným
zo spôsobov nadobudnutia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Má za to, že splnil všetky
podmienky vydržania tohto práva. Uviedol, že v zmysle právnej literatúry a ustálenej súdnej praxe,
na vydržanie stačí samotné chovanie oprávnenej osoby, ktoré je obsahom práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu. Predpokladom tohto spôsobu nadobudnutia práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu je nepretržitý výkon práva a sú splnené aj ostatné podmienky, obdobné podmienkam vydržania
vlastníckeho práva. Ustanovenie § 151n OZ nebráni možnosti získať vydržaním konkrétne požadované
právo aj tak, ako o tom rozhodol súd prvého stupňa.

K ďalšej námietke žalovanej uviedol, že objekt - rodinný dom súp.č. XXX mal v roku 1977 kuchyňu
s kuchynskou výlevkou a WC tak, ako to preukazuje nájomná zmluva s R. ml.. Preto musel byť v
čase kúpy odkanalizovaný. Právny predchodca v spôsobe využívania tejto nehnuteľnosti pokračoval a
túto dovtedajším spôsobom ďalej užíval. Preto v konaní žalobca poukazoval na možnosť putatívneho
- domnelého právneho dôvodu držby, kedy titul tu vôbec nie je, ale držiteľ práva je so zreteľom na
všetky okolnosti v dobrej viere, že tu taký titul je. Žalobca bol presvedčený o tom, že mu právo
zodpovedajúce vecnému bremenu patrí, že nekoná bezprávne, keď vody a splašky odvádza z totožnej
domovej nehnuteľnosti, ktorú kúpil spôsobom ako bol tento zaužívaný do momentu kúpy. Z dôvodu,
že žalovaná napáda aj podmienku vydržania uplatňovaného práva, ktorou je oprávnená držba práva
zodpovedajúca vecnému bremenu, žalobca uviedol, že správanie sa účastníka konania, ktoré má viesť
k vydržaniu, musí byť vykonávané ako právo a ten, kto sa takto správa, musí byť so zreteľom ku
všetkým okolnostiam v dobrej viere, že je subjektom vykonávaného práva. Konštatoval, že do r. 1977
šlo o nehnuteľnosti, ku ktorým právo vecného bremena nemohlo vzniknúť. Do tej doby kanalizácia,
spôsob jej vedenia bol vykonávaný cez pozemky v spoluvlastníctve právnych predchodcov účastníkov.
Podľa konštantnej judikatúry oprávnená držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec alebo
právo patrí a že je v tejto dobrej viere so zreteľom k všetkým okolnostiam (platil vodné, stočné). Dobrá
viera spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom práva, ktoré drží, alebo subjektom práva, ktoré
vykonáva, prípadne sú dané právne skutočnosti, ktoré majú za následok vznik vykonávaného práva.

Podľa § 130 ods. l OZ druhá veta - pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Je toho
názoru, že súd objektívne zhodnotil subjektívne presvedčenie žalobcu a jeho právnych predchodcov,
ktorí po r. 1977 pokračovali vo výklade odvádzania odpadových vôd z rodinného domu na parc.č.
767/1, súp.č. XXX kanalizáciou, ktorá po opustení hranice vlastneného pozemku pokračovala po parc.č.
767/2, ktorá v tú dobu len v podiele 1/6 predstavovala spoluvlastníctvo A. R. st. a W. R.. Vtedy
započal výkon práva právnym predchodcom ČSAO, š.p. Košice, pričom až právna úprava zákona č.
509/1991 Zb. upravila pre právnické osoby možnosť vydržania sporného práva. Taktiež uviedol, že
v júni 2015 vykonala firma Distribúcia SPP rekonštrukciu plynovej prípojky - stredotlakého plynovodu
nachádzajúceho sa na p.č. 766/1 (žalobca) a p.č. 767/2 (žalovaná). Potrebnými výkopovými prácami na
p.č. 766/1 bola obnažená nefunkčná kanalizačná prípojka priemeru 150 mm vedúca od juhozápadného
rohu objektu na p.č. 766/2 (žalobca) v dĺžke cca 12 m k revíznej šachte na p.č. 766/1, ktorú žalobca
doteraz prezentoval ako začiatok spornej kanalizačnej prípojky. Podľa žalobcu toto nové zistenie
dosvedčuje, že sporná kanalizačná prípojky slúžila aj opravárenskej dielni (na p.č. 766/2) K. R. (právny
predchodca žalobcu), ktorá podľa dostupných údajov stála už v r. 1945, to znamená podstatne skôr, ako
A. R. kúpil od K. R. garáž, ktorú prebudoval na RD a napojil na spornú kanalizačnú prípojku. Žalobca má



za to, že rozhodnutie súdu sa opiera o zistený skutkový stav, na ktorý súd správne aplikoval príslušné
ustanovenie o určení požadovaného práva nadobudnutého podľa § 134 ods. 1 O.s.p. vydržaním. Pokiaľ
by bolo súdmi rozhodnuté, že žalobca nemá právo odvádzať spornou kanalizačnou prípojkou splaškové
a dažďové vody z objektu súp.č. XXX na par.č. 761/1, hrozí reálne riziko znefunkčnenia celého objektu
s.č. XXX a tým aj vznik škôd. Žalobca zastáva právny názor, že oprávneným subjektom, t.j. subjektom,
ktorému prislúchajú práva zodpovedajúce vecnému bremenu, je vlastník panujúcej nehnuteľnosti. Ide o
vecné bremeno charakteru in rem. Z týchto dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo
veci samej potvrdil. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 72,93 eur.

5) Dňa 2.10.2015 bolo odvolaciemu súdu doručené vyjadrenie žalovanej k vyjadreniu žalobcu zo dňa
6.8.2015 v ktorom uviedla, že ak je žalobca napojený na jej kanalizáciu, tak ako to tvrdí, upozorňuje,
že žalobca ako podnikateľ prevádzkujúci autoservis, protizákonne používa kanalizáciu súkromnej
osoby. Žalobca sa snaží ovplyvniť odvolací súd tvrdeniami o nových skutočnostiach a to o vykopanej
kanalizačnej prípojke v júni 2015 firmou Distribúcia SPP. Ani žalobca a ani zamestnanci SPP sa o žiadnej
vykopanej kanalizácií nezmienili žalovanej. Ak sa žalobca domnieva, že objekt 766/2 je prepojený na
jej kanalizáciu, ide o veľké nebezpečenstvo výbuchu a ohrozenia na životoch, pretože žalobca zabudol
vo svojom vyhlásení spomenúť, že si opravárenskú dielňu prerobil na lakovňu motorových vozidiel. Ak
sa zistí, že kanalizácia od lakovne je napojená do jej súkromnej kanalizácie, hrozí žalobcovi vysoká
pokuta a trestné stíhanie. Uviedla, že žalobca nepredložil počas celého súdneho sporu žiadny dôkaz
o tom, že kanalizácia bola vybudovaná skôr než v roku 1954. Upozorňuje, že na Katastrálnom úrade
v Poprade je zápis, kde až 22. decembra 1962 končí „Autodielňa R.“ svoju podnikateľskú činnosť. Jej
kanalizácia sa aj po roku 1962 nachádza na súkromných pozemkoch R.. V spise je založený dôkaz
o tom, prečo bola kanalizácia vybudovaná až v roku 1954 A. R. - predchodcom žalovanej. Žalobca v
súčasnosti prevádzkuje autoservis, pretože v obchodnom registri hlavnou činnosťou žalobcu je naďalej
oprava motorových vozidiel. Podotkla, že vecné bremeno na kanalizáciu požaduje žalobca až v období,
keď na nehnuteľnostiach žalobcu a žalovanej sa budú stavať polyfunkčné domy.

6) K tomuto vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca podaním z 9.11.2015. Uviedol, že žalovaná kúpila a
začala užívať svoje nehnuteľnosti (v časti, ktorých sa nachádza sporná kanalizačná prípojka) susediace
s areálom žalobcu cca v r. 2000, keď ešte žalobca naplno prevádzkoval autoservis, fungujúci na
tomto mieste cca od r. 1905. Celý areál spoločnosti žalobcu - bývalý autoservis na T. ulici č.X v M.,
je od r. 2007 úplne prázdny. Nenachádzajú sa v ňom žiadne technologické zariadenia potrebné na
výkon autoservisnej činnosti, teda ani lakovňa, ktorá nebola nikdy napojená na spornú kanalizačnú
prípojku. Od r.2007 sa tu zdržiavajú 3 osoby s administratívnym zameraním, ktoré využívajú jestvujúce
sociálne zariadenia, napojené na spornú kanalizačnú prípojku. Žiadna výstavba polyfunkčných domov
na nehnuteľnostiach žalobcu a žalovanej v súčasnosti nie je povolená a ani v procese povoľovania.
Uviedol, že skutočnosti, ktoré popísal vo svojom vyjadrení zo dňa 6.8.2015 o vykopaní predĺženia
kanalizácie naväzujúcej na spornú kanalizačnú prípojku sú pravdivé. Výkopové práce pre rekonštrukciu
plynovej prípojky (pri ktorých bola táto kanalizácia objavená) vykonávala pre spoločnosť SPP Distribúcia
(v areáli žalobcu, s prístupom cez pozemky žalobcu) subdodávateľská spoločnosť, ktorej pracovníci túto
kanalizáciu odhalili. Toto predĺženie kanalizačnej prípojky je primerane zdokumentované a svedočne
podoprené. Z týchto dôvodov považuje vyjadrenie žalovanej za zavádzajúce.

7) Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok na neverejnom zasadnutí, v dôsledku čoho nebolo na
odvolacom pojednávaní priamo zopakované, či doplnené dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa.
Právnym dôsledkom takéhoto preskúmavania veci je viazanosť odvolacieho súdu skutkovým stavom
zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1, 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.). Nakoľko však rozsudok
vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, bol termín verejného vyhlásenia rozsudku uverejnený v
zákonom stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu a na internete (§ 156 ods.1, 3 O.s.p.). Podanými
odvolaniami nebol dotknutý výrok rozsudku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, preto
tento výrok nadobudol právoplatnosť a v tejto časti nebolo možné napadnutý rozsudok preskúmavať
(§ 159 ods. 1, 3 a § 206 ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutej časti rozsudku bol odvolací súd
viazaný dôvodmi podaných odvolaní do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z
iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podaných odvolaniach. Výnimkou by mohli byť len
vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po
takomto preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací
súd k záveru, že odvolaniam žalobcu i žalovanej nie je možné vyhovieť.



Rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul
niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho
hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O.s.p., alebo že by na
zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo použité zákonné ustanovenia
nesprávne vyložil.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, ktoré navrhli účastníci konania, náležite zistil
skutkový stav a vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 132 O.s.p. a z týchto dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam, na ktorých založil aj svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj
správny právny záver, pričom nebola zistená vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t.j. vo výroku ktorým bolo
vyhovené žalobe o určenie práva vecného bremena s upresnením údaja o výmere parc. KNC 769 na
správne 61 m2 ako aj vo výroku o náhrade trov konania, ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil.

Podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa
odvolací súd v nadväznosti na uplatnené odvolacie námietky stotožňuje a na tieto v podrobnostiach
odkazuje (§ 219 ods.2 O.s.p.).

Žalovaná v odvolaní poukazuje na okolnosti, ktoré už boli predmetom dokazovania na súde prvého
stupňa a s ktorými sa súd prvého stupňa vyporiadal v dôvodoch svojho rozhodnutia, a preto odvolacie
námietky žalovanej nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

K odvolacím námietkam žalovanej považuje odvolací súd za potrebné uviesť nasledovné:

V uvedenej veci v predchádzajúcom svojom rozhodnutí (14Co/68/2011-324 z 30.8.2012) odvolací súd
vyjadril právny názor, na zmenu ktorého niet dôvodu ani po realizovanom ďalšom dokazovaní v konaní
pred súdom prvého stupňa. Na týchto záveroch preto odvolací súd zotrváva a na ne i teraz odkazuje.

V danej veci ide o žalobu na určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, t.j. vecného práva, ktoré
sa zapisuje do katastra nehnuteľností (§ 1 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Ak nie je právo zodpovedajúce vecnému bremenu v katastri nehnuteľností zapísané, má žalobca, ktorý
tvrdí, že je nositeľom tohto práva, naliehavý právny záujem na jeho určení, a to aj v prípade, že by
žalovaný výkonu tohto práva bránil. Určením práva a zápisom tohto práva v katastri nehnuteľností
bude odstránená neistota v právnych vzťahoch medzi účastníkmi ako osobou oprávnenou a povinnou
z vecného bremena.

Preto nemôže obstáť odvolacia námietka o nedostatku naliehavosti právneho záujmu na žiadanom
určení.

Nemožno súhlasiť ani s odvolacími dôvodmi o nedostatočnom určení (či lokalizácii) miesta, na ktorom
je kanalizácia uložená. Dôvody prvostupňového rozhodnutia vysvetľujú dostatočne s odkazom na
geometrický plán, kde je miesto uloženia, a teda aj miesto súdom deklarovaného práva vecného
bremena.

Predpoklady vydržania práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu sú totožné s predpokladmi
nevyhnutnými pre vydržanie vlastníckeho práva (§ 130, § 134 OZ). Ako je predpokladom dobrej viery
u oprávneného držiteľa veci jeho presvedčenie, že mu vec patrí ako vlastníkovi, tak predpokladom
dobrej viery u oprávneného držiteľa práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu je presvedčenie,
že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu prináleží. Toto presvedčenie musí byť podložené
konkrétnymi skutočnosťami, ktoré ho k tomu oprávňujú. Oprávnený držiteľ práva zodpovedajúcemu
vecnému bremenu musí byť „so zreteľom ku všetkým okolnostiam“ v dobrej viere, že právo, ktoré
k cudzej veci vykonáva mu patrí, lebo riadne vzniklo, alebo na neho riadne prešlo. Posúdenie, či
držiteľ je v dobrej viere alebo nie, treba vždy hodnotiť objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska
(osobného presvedčenia) samého účastníka a vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej normálnej
opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal



alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu takéto právo patrí.
Treba zdôrazniť, že dobrá viera vyjadruje vnútorný (psychický) stav držiteľa, ktorý sám o sebe nemôže
byť predmetom dokazovania, avšak toto vnútorné presvedčenie, že nekoná bezprávne, sa navonok
prejavuje jeho konkrétnym správaním, čo už ale predmetom dokazovania a posudzovania môže byť.

V prejednávanej veci je zo skutkových zistení vyplývajúcich z dokazovania vykonaného súdom prvého
stupňa zrejmé, že žalobca (resp. jeho právni predchodcovia) spornú kanalizačnú prípojku využívali
najneskôr od roku 1977. Medzi stranami nebolo sporným, že predchodcovia žalobcu i samotný žalobca
neboli v užívaní kanalizačnej prípojky žalovanou, ani jej právnymi predchodcami rušení. Súd prvého
stupňa túto preukázanú skutočnosť, že dobrú vieru držiteľa treba hodnotiť objektívne, vyhodnotil v
prospech žalobcu.

Odvolací súd súhlasí s tvrdením súdu prvého stupňa, že žalobca označené vecné bremeno vydržal. Z
obsahu spisu je totiž zrejmé označenie predmetu konania, žalobný petit (určenie nadobudnutia práva
zodpovedajúcemu vecnému bremenu), predložené návrhy na dokazovanie (za účelom preukázania,
že mu právo vecného bremena patrí), výpovede účastníkov konania a zvlášť celého radu svedkov,
ktorí náležite vysvetlili spôsob a trvanie výkonu práva odvádzať odpadové, splaškové a dažďové vody
z miesta vyústenia vnútornej kanalizácie zo stavby súp. č. XXX na pozemku parc. č. KNC 767/1
existujúcou podzemnou kanalizačnou prípojkou vedenou po nehnuteľnostiach pozemkoch parc. č. KNC
767/2 - zastavaná plocha o výmere 186 m2 a parc. č. KNC 769 - zastavaná plocha o výmere 61
m2 až po jej zaústenie do stokovej siete verejnej kanalizácie jednak ním samotným, ako aj právnymi
predchodcami žalobcu. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, bez ohľadu na to, že sa žalobca
považoval za oprávneného držiteľa práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, že žalobca spornú
kanalizačnú prípojku užíval na ten istý účel ako jeho právni predchodcovia.

V prípade práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, treba k vydržaniu tohto práva, aby držiteľ obsah
práva vykonával v ospravedlniteľnom omyle, že mu svedčí oprávnenie z vecného bremena.

Odvolací súd zdôrazňuje, že treba rozlišovať medzi tvrdením dobromyseľnosti a jej preukázaním, resp.
medzi tvrdením o oprávnenej držbe veci, alebo oprávnenej držbe práva zodpovedajúcemu vecnému
bremenu a preukázaním tejto oprávnenej držby. Súd nerozhoduje na základe tvrdení, ale na základe
skutkových zistení vyplývajúcich z vykonaného dokazovania. Pre záver o tom, či došlo k vydržaniu práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu, nie je preto určujúce to, že držiteľ tvrdil oprávnenú držbu práva,
spočívajúceho v práve odvádzať odpadové, splaškové a dažďové vody z miesta vyústenia vnútornej
kanalizácie zo stavby súp. č. XXX na pozemku parc. č. KNC 767/1 existujúcou podzemnou kanalizačnou
prípojkou vedenou po nehnuteľnostiach pozemkoch parc. č. KNC 767/2 - zastavaná plocha o výmere 186
m2 a parc. č. KNC 769 - zastavaná plocha o výmere 61 m2 až po jej zaústenie do stokovej siete verejnej
kanalizácie. Iba tvrdená konkurencia dobromyseľnosti (oprávnenej držby) nevylučuje oprávnenú držbu
práva alebo oprávnenú držbu veci. Právne relevantné je len preukázanie tejto dobromyseľnosti, pre
danosť ktorej nie je postačujúce subjektívne presvedčenie držiteľa, ale aj objektívne posudzovanie tohto
presvedčenia.

Žalobca tvrdil nielen svoje vnútorne (subjektívne) presvedčenie o držbe práva odvádzať odpadové,
splaškové a dažďové vody spornou kanalizačnou prípojkou, ale tvrdil rovnaké presvedčenie aj o svojich
právnych predchodcoch.

Správne okresný súd postupoval, ak otázkou oprávnenej držby právnych predchodcov žalobcu
sa zaoberal ako prvou. V prípade vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu právnymi
predchodcami žalobcu, bol žalobca nositeľom tohto práva z dôvodu svojho vlastníctva k panujúcej
nehnuteľnosti k pozemku a stavbám, v prospech ktorej vecné bremeno slúži.

Okresný súd správne prihliadol na zistené fakty preukazujúce dobromyseľný výkon práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu právnymi predchodcami žalobcu (zavŕšený vydržaním tohto práva
a uplynutím desaťročnej vydržacej lehoty podľa teraz platného Občianskeho zákonníka).

Odvolacie námietky (vo veci samej) nevyžadujú odpoveď na zodpovedanie otázky, či ide o vecné
bremeno in personam alebo in rem.



Odvolací súd sa stotožňuje s napadnutým výrokom o trovách konania, ktorým prvostupňový súd v zmysle
§ 142 ods. 2 O.s.p. rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania z dôvodu,
že obaja účastníci mali v konaní rovnaký úspech resp. neúspech. Ani podľa názoru odvolacieho súdu
nebol dôvod na pomerné rozdelenie náhrady trov konania.

Preto odvolací súd v napadnutých výrokoch rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Úspech v odvolacom konaní vo veci samej mal žalobca. Preto mu v súlade s § 142 ods. 1 a § 224 ods.
1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov odvolacieho konania. Základná
sadzba tarifnej odmeny za úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu z 6.8.2015) sa rovná sume 64,54
eur (§ 11 ods. 1 písm. a) a § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky). K tejto odmene sa pripočítava paušálna
náhrada miestneho prepravného a miestnych telekomunikačných poplatkov (režijný paušál) v súlade
s § 16 ods.3 vyhlášky za úkon vykonaný v roku 2015 vo výške 8,39 eur. Celková výška náhrady trov
právneho zastúpenia žalobcu v odvolacom konaní predstavuje sumu 72,93 eur.

Túto sumu je žalovaná povinná zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu, číslo účtu: O., BIC: O. (§
149 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.