ZACHEM, a. s. Strážske


Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/86/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711217937
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7711217937.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov
JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: ZACHEM, a. s. Strážske, Námestie
osloboditeľov 70, 071 01 Michalovce, IČO: 31 730 191, zastúpený: JUDr. Vincent Lechman, advokát,
Popradská 80, 040 11 Košice, proti žalovaným: 1. D., nar. X.X.XXXX, S. XX, XXX XX U., 2. G.. J. U.,
X. XX, XXX XX L., zastúpená: JUDr. Samuel Baránik, advokát, Podjavorinskej 7, 811 03 Bratislava,
3. Nas CZ, a.s. v likvidácii, Kaprova 42/14, 110 00 Praha 1, Česká republika, zastúpený likvidátorom
Mgr. J. o neplatnosť právnych úkonov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k.
33Cb/16/2012-319 zo dňa 14. septembra 2018, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 33Cb/16/2012-319 zo dňa 14. septembra
2018.

II. Žalovaným v 1., 2. a 3. rade odvolací súd priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania proti
žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
I. Žalobu zamietol.
II. Vo vzťahu žalobcu k žalovanému v 1. rade, žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania
nepriznal.
III. Vo vzťahu žalobcu k žalovanej v 2. rade, žalovanej v 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.
IV. Vo vzťahu žalobcu k žalovanému v 3. rade, žalovanému v 3. rade nárok na náhradu trov konania
nepriznal.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou zo dňa 14.12.2011 navrhol,
aby súd určil, že Notárska zápisnica napísaná notárkou G.. J. U. na Notárskom úrade v Holíči dňa
15.12.2008 sp. zn. N 336/2008, NZ 60971/2008, NCRIs 60423/2008 je neplatná.
a) Súd určuje, že všetky právne úkony vykonané žalovaným v 1. rade v mene žalobcu, ktoré sú
zaznamenané v Notárskej zápisnici napísanej notárkou G.. J. U. na Notárskom úrade v Holíči dňa
15.12.2008 sp. zn. N 336/2008, ZN 60971/2008, NCRIs 60423/2008 sú neplatné.
b) Súd určuje, že všetky právne úkony žalovanej v 2. rade, žalovaného v 3. rade vykonané voči žalobcovi,
ktoré sú zaznamenané v Notárskej zápisnici napísanej notárkou G.. J. U. na Notárskom úrade v Holíči
dňa 15.12.2008 sp. zn. N 336/2008, NZ 6097/2008, NCRIs 60423/2008 sú neplatné.
c) Súd určuje, že právny úkon žalovaných v 1., 2. a 3. rade vydania a prevodu peňazí vo výške istiny =
10.784.264,50 Sk (357.972,00 eur) a úroku z istiny vo výške = 66.340,10 Sk (2.202,09 eur) v prospech
bankového účtu vedeného v banke J., a.s., číslo XXXXXXXXXX/XXXX je neplatný.



d) Súd určuje, že právny úkon žalovaných v 1., 2. a 3. rade vydania a prevodu peňazí vo výške istiny =
10.784.264,50 Sk (357.972,00 eur) a úroku z istiny vo výške = 66.340,10 Sk (2.202,09 eur) v prospech
bankového účtu vedeného v banke J. K., a.s., číslo XXXXXXXXXX/XXXX je voči žalobcovi právne
neúčinný.
e) Súd určuje, že Notárska zápisnica napísaná notárkou G.. J. U. na Notárskom úrade v Holíči dňa
15.12.2008 sp. zn. N 337/2008, NZ 61020/2008, NCRIs 60432/2008 je neplatná. Súd určuje, že všetky
právne úkony vykonané žalovaným v 1. rade v mene žalobcu, ktoré sú zaznamenané v Notárskej
zápisnici napísanej notárkou JUDr. J. U. na Notárskom úrade v Holíči dňa 15.12.2008 sp. zn. N 337/2008,
ZN 61020/2008, NCRIs 60432/2008 sú neplatné.
f) Súd určuje, že všetky právne úkony žalovanej v 2. rade, žalovaného v 3. rade vykonané voči žalobcovi,
ktoré sú zaznamenané v Notárskej zápisnici napísanej notárkou JUDr. J. na Notárskom úrade v Holíči
dňa 15.12.2008 sp. zn. N 337/2008, NZ 61020/2008, NCRIs 60432/2008 sú neplatné.
g) Súd určuje, že právny úkon žalovaných v 1., 2. a 3. rade vydania a prevodu peňazí vo výške istiny =
12.833.079,00 Sk (425.980,18 eur) a úroku z istiny vo výške = 78.937,50 Sk (2.620,24 eur) v prospech
bankového účtu vedeného v banke J., a.s., číslo XXXXXXXXXX/XXXX je neplatný.
h) Súd určuje, že právny úkon žalovaných v 1., 2. a 3. rade vydania a prevodu peňazí vo výške
istiny = 12.833.079,00 Sk (425.980,18 eur) a úroku z istiny vo výške = 78.937,50 Sk (2.620,24 eur)
v prospech bankového účtu vedeného v banke J., a.s., číslo XXXXXXXXXX/XXXX je voči žalobcovi
právne neúčinný.

3. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný v 1. rade - D.. J. Y. nebol oprávnený zaväzovať žalobcu
právnymi úkonmi a zakladať práva a povinnosti voči tretím osobám v mene žalobcu. Úkony, ktorý
navrhuje žalobca určiť ako neplatné, teda žalovaný v 1. rade vykonal v mene žalobcu bez oprávnenia.
Toto tvrdenie vyplýva aj z rozsudku Okresného súdu Michalovce sp. zn. 20Cb/7/2008 zo dňa 22.10.2008.
To znamená, že z týchto právnych úkonov nevyplývajú žiadne právne účinky v zmysle ustanovenia
§ 34 Občianskeho zákonníka. Žalobca má preto naliehavý právny záujem podľa § 80 ods. c) O.s.p.
účinného v čase podania žaloby na určení, že tieto právne úkony sú neplatné, pretože práva žalobcu
sú ohrozené a právne postavenie žalobcu je neisté a žalobcovi hrozí vznik ujmy. Žalobca navrhol, aby
súd zabezpečil dôkaz zo J. a.s., ktorým, by banka oznámila súdu názov a druh bankového účtu, dátum
zriadenia bankového účtu, meno majiteľa bankového účtu s uvedením čísla účtu a všetky údaje o pohybe
predmetných peňazí na predmetnom bankovom účte a či sa tieto peniaze naďalej nachádzajú na tomto
bankovom účte, či neboli vykonané prevody týchto peňazí a ak áno tak kedy a na základe akého úkonu
v prospech ktorej konkrétnej osoby boli vyplatené.

4. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k žalobe uviedol, že namieta svoju pasívnu legitimáciu, pretože
žalobca neosvedčil naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe a Najvyšší súd SR v inej kauze
potvrdil rozhodnutie vedené na Okresnom súde v Skalici č.k. 3Cb/101/2008 z 23.9.2013 a následne
na odvolacom súde - Krajskom súde v Trnave, kde ide o totožné konanie, kde bola taktiež namietaná
neplatnosť úkonov vykonaných formou notárskej zápisnice a v tomto spore bola žaloba zamietnutá.
Žalovaný v 1. rade uviedol, že v čase spísania notárskych zápisníc bol žalovaný v 1. rade podľa výpisu
z obchodného registra štatutárnym zástupcom žalobcu a konal teda ako štatutárny zástupca žalobcu.

5. Žalovaná v 2. rade uviedla, že namieta svoju vecnú pasívnu legitimáciu v tomto súdnom konaní
vzhľadom na ustanovenia Notárskeho poriadku, podľa ktorého notárska zápisnica spísaná žalovanou
v 2. rade ako notárom má povahu verejnej listiny a nie je právnym úkonom, preto sa nemožno v
súdnom konaní domáhať neplatnosti notárskej zápisnice. Ďalej uviedla, že podstatou činnosti notára
pri vydávaní osvedčení je len zaznamenávať to, čo sa pred notárom odohráva a notár nezasahuje
do deja účastníka, nepoučuje ho a nedozerá na to, či obsah tvrdených skutočnosti, alebo urobeného
vyhlásenia je v súlade so zákonom. Notár nezodpovedá za to, či pred ním urobené vyhlásenie sa prieči
alebo neprieči zákonu, pretože osvedčenie o právnej skutočnosti vydané notárom je listinou, na ktorej sa
nachádza iba záznam o tvrdených skutočnostiach. Takéto notárske osvedčenie nie je právnym úkonom
podľa Notárskeho poriadku. Preto žaloba o neplatnosť osvedčenia o právne významnej skutočnosti
vydanej notárom vo forme notárskej zápisnice, nemá oporu v právnych predpisoch a žalobca sa nemôže
s úspechom domáhať určenia neplatnosti takéhoto notárskeho osvedčenia. Ďalej uviedla, že notárka
nie je účastníkom konania vo veciach spisovania notárskych zápisníc a notárska zápisnica podľa §
34 Občianskeho zákonníka nie je právnym úkonom, pretože notárke chýba vôľa smerujúca k vzniku
alebo zániku práv, či povinností. Ďalej poukázala na to, že v petite žaloby sú nepresne špecifikované
právne úkony, ktoré žalobca navrhuje určiť ako neplatné v tomto súdnom konaní, pretože formulácia



„všetky právne úkony“ je neurčitá. Ďalej uviedla, že notár je vykonávateľom verejnej moci a preto nemôže
pri spisovaní notárskych zápisníc a v prípade vzniku škody zodpovedať za vzniknutú škodu. Ďalej
namietala, že žalobca strohou a stručnou žalobou nepreukázal zrozumiteľným spôsobom na čo mu je
určovacia žaloba, čo chce touto určovacou žalobou dosiahnuť a ako konkrétne v prípade vyhovenia
tejto určovacej žalobe by sa malo zmeniť právne postavenie žalobcu. Ďalej poukázala na rozsudok
Okresného súdu Skalica a potvrdzujúci rozsudok Krajského súdu v Trnave, ktorým zamietli obdobnú
žalobu žalobcu z dôvodu, že žalobca nepreukázal o čo mu v konaní ide a v čom je jeho naliehavý právny
záujem na tejto určovacej žalobe.

6. Žalovaný v 3. rade vo vyjadrení k žalobe uviedol, že namieta svoju vecnú pasívnu legitimáciu z toho
dôvodu, že žalobca neosvedčil naliehavý právny záujem a stotožňuje sa s vyjadreniami žalovanej v 2.
rade v tomto konaní.

7. Žalobca v stanovisku k vyjadreniam žalovaných uviedol, že žalovaný v 1. rade pri vykonávaní
predmetných právnych úkonov v mene žalobcu konal bez zákonného oprávnenia, pretože nebol riadnym
členom orgánu žalobcu v čase vykonania týchto úkonov dňa 15.12.2008. Ďalej namietal, že určovací
výrok súdu má charakter deklaratórny, nie konštitutívny. To znamená, že deklaruje určitý stav do minulosti
a žalovaný v 1. rade mal postupovať ako štatutárny orgán s odbornou starostlivosťou a mal si byť
vedomý toho, že zo strany žalobcu budú námietky vo vzťahu k jeho konaniu v mene žalobcu, ak konal
bez zákonného oprávnenia. Žalobca v stanovisku vo vzťahu k vyjadreniu žalovanej v 2. rade uviedol,
že tak ako bol koncipovaný obsah predmetných notárskych zápisníc, vyplýva z nich, že žalovaná v
2. rade sa stala účastníčkou predmetného právneho úkonu zachyteného v notárskych zápisniciach.
Žalovaná v 2. rade vykonávala úkon v rozpore s Notárskym poriadkom a nemožno prihliadať na jej
tvrdenie, že notárske zápisnice ako verejné listiny nie sú v rozpore s Notárskym poriadkom. K otázke
preukázania naliehavého právneho záujmu, žalobca uviedol, že žalovaný v 1. rade ako domnelý člen
predstavenstva žalobcu vykonával v mene žalobcu rôzne právne úkony, vyhotovoval rôzne listiny, čo
vyplýva aj z rozsudku Okresného súdu Michalovce sp. zn. 20Cb/7/2008 zo dňa 22.10.2008. Ďalej
žalobca uviedol, že bez tohto určenia neplatnosti právnych úkonov v tomto súdnom konaní v prípadnom
ďalšom súdnom konaní by žalobca nemohol uplatňovať svoje ďalšie nároky. Pretože žalobca nemá k
dispozícii všetky dôkazy, ktoré mu nie sú dostupné, preto nevie preukázať všetky potrebné skutočnosti.
Nemá k dispozícii rozsudky a preto je potrebné si tieto doklady vyžiadať v tomto súdnom konaní.
Vo vzťahu k žalovanej v 2. rade žalobca uviedol, že žalovaná v 2. rade ako notárka prekročila svoje
právomoci a konala v rozpore s príslušnými právnymi predpismi.

8. Súd prvej inštancie zistil, že žalovaná v 2. rade ako notárka, Notársky úrad v Holíči spísala dňa
15.12.2008 predmetné dve notárske zápisnice č. N 336/2008, NZ 60971/2008, NCRIs 60423/2008 a
druhú notársku zápisnicu č. N 337/2008, NZ 61020/2008, NCRIs 60432/2008. Z notárskej zápisnice č.
N 336/2008, NZ 60971/2008, NCRIs 60423/2008 vyplýva, že na Notársky úrad v Holíči sa za žalobcu
dostavil a žalobcu zastupoval Mgr. J. Y., predseda predstavenstva, ktorého totožnosť bola zistená
podľa OP a podľa výpisu z príslušného obchodného registra a ktorý vyhlásil, že je plne spôsobilý k
právnym úkonom konať za žalobcu a za žalovaného v 3. rade - J. O., ktorého totožnosť bola zistená
podľa cestovného pasu a v zmysle overenej fotokópie plnej moci, ktorej originál je doložený v spise
Notárskeho úradu Holíč s uvedením spisovej značky, ktorý je oprávnený zastupovať žalovaného v 3. rade
a ktorý vyhlásil, že je plne spôsobilý na právne úkony a požiadal, aby bola spísaná Notárska zápisnica
„Osvedčenie o vydaní peňazí„ v znení, ako vyplýva zo žalobného petitu žaloby podanej 14.12.2011.

9. V ten istý deň 15.12.2008 bola na Notárskom úrade v Holíči žalovanou v 2. rade ako notárkou spísaná
druhá notárska zápisnica č. N337/2008, NZ 61020/2008, NCRIs 60432/2008, kde sa pred notárku
dostavili za žalobcu D.. J. Y. - predseda predstavenstva, totožnosť ktorého bola zistená podľa OP a podľa
výpisu z príslušného obchodného registra a ktorý vyhlásil, že je plne spôsobilý k právnym úkonom konať
za žalobcu a za žalovaného v 3. rade J. O., ktorého totožnosť bola zistená podľa cestovného pasu a
ktorý predložil overenú fotokópiu plnej moci, ktorej originál je založený v spise Notárskeho úradu v Holíči
pod uvedenou spisovou značkou s tým, že prítomní účastníci prehlásili, že sú plne spôsobilí na právne
úkony a požiadali, aby do Notárskej zápisnice spísala „Osvedčenie o vydaní peňazí“, ako vyplýva zo
žalobného petitu žaloby podanej dňa 14.12.2011.

10. Súd prvej inštancie k pasívnej legitimácii žalovanej v 2. rade uviedol a posúdil ju tak, že aj keď je
žalovaná v 2. rade podnikateľkou podľa § 2 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka, podľa Notárskeho



poriadku však notár pri vykonávaní notárskej činnosti je štátom určenou osobou vykonávajúcou notársku
činnosť a ďalšiu činnosť podľa Notárskeho poriadku, pričom právne postavenie notára podľa § 4
ods. 4 Notárskeho poriadku je výkonom verejnej moci. Vzťah notára a účastníkov tohto konania, pre
ktorých notárka spísala a vydala listiny o právnych úkonoch, nie je preto súkromnoprávny vzťah a pri
posudzovaní zodpovednosti notárky za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa § 4 ods. 1
písm. a) Zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci žalovaná nie je vecne
pasívne legitimovaná. Notár podľa § 56 ods. 1 Notárskeho poriadku na žiadosť účastníka osvedčuje
skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre uplatnenie práva alebo ktorými by mohli byť spôsobené
právne následky. Tieto listiny a osvedčovacie doložky sú podľa § 3 ods. 4 Notárskeho poriadku verejnými
listinami. Medzi takéto osvedčenia patrí aj osvedčenie o vydaní peňazí, ktoré je notár povinný spísať do
notárskej zápisnice a majú povahu verejnej listiny, nie povahu právneho úkonu. Preto súd prvej inštancie
dospel k záveru, že žalovaná v 2. rade ako notárka pri spisovaní predmetných dvoch notárskych
zápisníc, nebola účastníkom tohto právneho úkonu a preto nie je vecne pasívne legitimovaná v tomto
konaní o určenie neplatnosti právnych úkonov zaznamenaných v spísaných notárskych zápisniciach.
Súd prvej inštancie preto žalobu voči žalovanej v 2. rade zamietol.

11. Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade súd prvej inštancie uviedol, že za žalobcu pri spisovaní
predmetných notárskych zápisníc a vykonávaní právnych úkonov konal žalovaný v 1. rade D.. J. Y.,
ktorého totožnosť notárka - žalovaná v 2. rade riadne osvedčila a z predloženého
výpisu z obchodného registra pri spisovaní tejto notárskej zápisnice dňa 15.12.2008 vyplynulo, že D.. J.
Y. vznikla funkcia predsedu predstavenstva žalobcu 1.2.2007. Z výpisu z obchodného registra vyplynulo,
že aj v čase spísania predmetných notárskych zápisníc dňa 15.12.2008 bol žalovaný v 1. rade vo výpise
z obchodného registra uvedený ako predseda predstavenstva žalobcu. Z úplného výpisu z obchodného
registra vyplýva, že D.. J. Y. bol predsedom predstavenstva od 1.2.2007 do 23.6.2008. V čase spísania
predmetných notárskych zápisníc dňa 15.12.2008 bol žalovaný v 1. rade podľa notárke predloženého
výpisu z obchodného registra, oprávnený konať za žalobcu.

12. Súd prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému v 3. rade uviedol, že žalovaný v 3. rade od 1.1.2013
vstúpil do likvidácie a jeho likvidátorom sa stal D.. J. Y. teda žalovaný v 1. rade.

13. Súd prvej inštancie vo veci posudzoval, či je daný naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe
a na určení 8 navrhovaných výrokov rozhodnutia súdu. Uviedol, že žaloba bola podaná za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku dňa 14.12.2011 a preto podľa § 80 O.s.p. súd posudzoval naliehavý
právny záujem podľa tohto právneho predpisu a následne podľa § 137 písm. c), d) C.s.p. Žalovaní
namietali, že žalobca nepreukázal zákonom predpokladaný naliehavý právny záujem.

14. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe
žalobca nepreukázal. Zo žaloby nevyplýva čo žalobca touto určovacou žalobou chce dosiahnuť a
ako sa má zmeniť jeho právne postavenie touto žalobou. Súd prvej inštancie poukázal na judikatúru
súdov v obdobných veciach, podľa ktorej, ak je možné domáhať sa práva žalobou o plnenie má
takáto žaloba na plnenie prednosť pred žalobou o určenie, teda pred určovacou žalobou. Žalobca
nepreukázal ani neuviedol žiaden právny predpis, na základe ktorého podal predmetnú určovaciu žalobu
o neplatnosť notárskych zápisníc, navyše, ak notárska zápisnica nie je právnym úkonom, ale je len
formou, vyjadrením určitého právneho úkonu a preto nemožno žalovať určenie neplatnosti notárskej
zápisnice. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že naliehavý právny záujem je daný v prípade, ak by bez
určovacej žaloby, bez určenia práva, bolo právo žalobcu ohrozené, alebo ak by sa postavenie žalobcu
stalo právne neistým. Toto preukázať je povinnosťou žalobcu, teda dôkazné bremeno na preukázanie
naliehavého záujmu žalobcu v súdnom konaní je na žalobcovi. On musí vysvetliť, že práve podaná
žaloba je procesne vhodným nástrojom pre riešenie sporu. Ak žalobca neosvedčil takýto naliehavý
právny záujem, je to dôvod na zamietnutie žaloby. Určovacia žaloba má spravidla preventívny charakter
a nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je možnosť podať
žalobu na plnenie podľa § 137 písm. b) C.s.p.

15. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na tejto
určovacej žalobe, pretože aj v prípade ak by súd tejto žalobe vyhovel z dôvodu, že peňažné prostriedky,
ktoré boli v notárskej úschove, boli prevedené na účty tretej osoby ako to vyplýva z predmetných dvoch
notárskych zápisníc z 15.12.2008, by muselo nasledovať iné konanie, aby došlo k vráteniu predmetných
peňazí žalobcovi, teda tých peňazí, ktoré najprv boli vzaté do notárskej úschovy a následne prevedené



na iný účet. Žalobca nepreukázal ako by bez potreby ďalšieho sporu mohol výsledok tohto sporu zmeniť
postavenie žalobcu vo vzťahu k jeho zámeru získať už vyplatené finančné prostriedky, resp. náhradu
škody voči žalovaným v 1., 2. a 3. rade.

16. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, ako to už uviedol v inej časti odôvodnenia tohto rozsudku, že
právnym úkonom nie je notárska zápisnica a právnym úkonom nie je ani prevedenie, resp. jednorazový
príkaz na prevod peňažných prostriedkov na iný účet. Toto je právna skutočnosť, ktorej neplatnosti sa
mohol žalobca domáhať iba za existencie úpravy takéhoto nároku z takejto právnej skutočnosti hmotným
právom, avšak takáto právna úprava neexistuje. Súd prvej inštancie preto žalobu vo vzťahu k všetkým
žalovaným v celom rozsahu zamietol.

17. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že úspešnému žalovanému v
1. rade a žalovanému v 3. rade nárok na náhradu trov nepriznal, pretože im trovy konania nevznikli
a vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade, ktorá bola v konaní úspešná, súd prvej inštancie
priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným
uznesením.

18. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to v celom rozsahu
proti všetkým jeho výrokom. Uviedol, že považuje rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny, pretože
neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu právna na spravodlivý
proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné
ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca uviedol, že
považuje rozsudok za arbitrárne rozhodnutie, pretože je nepresvedčivý a nepreskúmateľný v dôsledku
absencie stanoviska súdu ako spor právne posúdil. Namietal, že súd prvej inštancie nevyhovel návrhu
žalobcu, prečo nezabezpečil dôkaz zo J. o účte, na ktorý boli predmetné peňažné prostriedky z
notárskej úschovy poukázané. Taktiež súd prvej inštancie nezabezpečil navrhovaný dôkaz - úplný
originálny predmetný spis notárky JUDr. J. U., kde boli presne definované „spisy, ktorých notárskych
zápisníc žalobca navrhuje vykonať“. Žalobca ďalej namietal, že z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že
súd postupoval v rozpore s civilným procesom keď údajne vykonal dokazovanie výsluchom „právnych
zástupcov strán sporu“ a samotný výsluch strán sporu riadne nevykonal. Z obsahu rozsudku nemožno
vyvodiť aké skutočnosti mal výsluch zástupcov strán sporu objasniť. Súd prvej inštancie iba stroho
vykonal dokazovanie, na základe čoho dospel k nesprávnym skutkovým záverom. Ďalej poukázal na to,
že právoplatným rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp. zn. 20Cb/7/2008-135 zo dňa 22.10.2008
určil, že všetky uznesenia valného zhromaždenia žalobcu zo dňa 15.12.2006 sú neplatné, teda aj
uznesenie, ktorým bol žalovaný v 1. rade zvolený za údajného predsedu predstavenstva žalobcu.
Toto uznesenie o určení neplatností uznesení valného zhromaždenia je podľa § 131 ods. 5 a § 183
Obchodného zákonníka záväzné pre každého. Tento dôkaz súd prvej inštancie vôbec v odôvodnení
rozsudku nevyhodnotil.

19. Žalobca ďalej v odvolaní k posúdeniu vecnej pasívnej legitimácie žalovanej v 2. rade uviedol, že
súd prvej inštancie porušil zásadu retroaktivity keď v odseku 43. odôvodnenia rozsudku nesprávne
hodnotil pasívnu legitimáciu žalovanej v 2. rade z jej konania v roku 2008, ak poukazuje na § 4
ods. 4 Notárskeho poriadku, podľa ktorého vykonávanie notárskej činnosti je výkonom verejnej moci.
Žalobca uviedol, že v čase konania žalovanej v 2. rade, teda v čase spisovania predmetných notárskych
zápisníc dňa 15.12.2008 takáto právna úprava nebola. Z prechodných ustanovení Notárskeho poriadku
nemožno vyvodiť, že jeho zmeny sa vzťahujú aj spätne do minulosti, preto súd prvej inštancie vec
nesprávne právne posúdil keď uznal účinky spätného pôsobenia právnej normy. Súd prvej inštancie
tak nesprávne a zužujúco hodnotil činnosť notára len na osvedčenie právne významných skutočností,
pričom opomenul to, že notárskou činnosťou je aj spisovanie a vydávanie listín o právnych úkonoch
podľa § 3 ods. 1 písm. a) Notárskeho poriadku a konanie vo veciach notárskych úschov podľa § 3 ods.
1 písm. c) Notárskeho poriadku. Preto je nesprávny záver súdu prvej inštancie pri hodnotení dôvodu
určenia neplatnosti notárskej zápisnice, pretože žalobca sa nedomáhal určenia neplatnosti notárskej
zápisnice osvedčujúcej právne významné skutočnosti podľa § 23 ods. 1 písm. b) Notárskeho poriadku



ale domáhal sa určenia neplatnosti notárskej zápisnice, ktorej obsahom sú presne zaznamenané právne
úkony žalovaných. Obsahom notárskej zápisnice nie je právne významná skutočnosť, ale táto zachytáva
jeden, resp. niekoľko právnych úkonov, na ktorých bola priamo účastná ako účastník právneho úkonu
aj žalovaná v 2. rade ako notárka.

20. Ďalej žalobca v odvolaní poukazuje na to, že súd prvej inštancie po nadobudnutí účinnosti Civilného
sporového poriadku poučoval žalobcu v predvolaní na pojednávanie ešte podľa ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku, čo je v rozpore s § 470 ods. 2 C.s.p., pretože právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Preto nebol žalobca
povinný preukazovať súdu čo chce žalobou dosiahnuť, pretože určovací výrok rozsudku zabezpečuje
žalobcovi právnu istotu do budúcnosti. Keďže žalobca podal žalobu ešte za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku kde podmienka stanovená súdom o preukazovaní naliehavého právneho záujmu
nebola daná za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, preto rúd prvej inštancie pri posudzovaní
naliehavého právneho záujmu nepostupoval správne. Ak súd prvej inštancie preberá závery iných
súdov z iných súdnych konaní, ako to vyplýva z odseku 66. odôvodnenia rozsudku, kde poukazuje
na rozhodnutie Okresného súdu Skalica, takýto postup je nesprávny, pretože súd má vykonať vlastné
dokazovanie a nemá odkazovať na dokazovanie v inom súdnom konaní. V prejednávanej veci súd
žalobu zamietol bez dokazovania a nebolo zistené kde sa peňažné prostriedky z notárskej úschovy
nachádzajú. Súd prvej inštancie tak ani neumožnil žalobcovi preukázať naliehavý právny záujem.

21. Žalobca ďalej k vydaniu peňazí z notárskej úschovy uviedol, že žalovaná v 2. rade sama
vydala predmetné uložené peňažné prostriedky z notárskej úschovy, s týmito peňažnými prostriedkami
nakladala, teda jednoznačne prejavila svoju vôľu ako bude s peniazmi v úschove naložené. Teda
žalovaná v 2. rade konala ako účastník tohto právneho úkonu, preto neobstojí záver súdu prvej inštancie
v odseku 70. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, že právnym úkonom nie je prevedenie,
resp. jednorazový príkaz - úhrada prevodu peňažných prostriedkov na iný účet. Žalobca uviedol, že
podľa právnej teórie je právna skutočnosť taká, s ktorou právne predpisy spájajú vznik, zmenu alebo
zánik právnych vzťahov, alebo jednotlivých práv a povinností, delia sa na objektívne a subjektívne. V
prejednávanej veci možno jednoznačne konštatovať, že právna skutočnosť prevodu a úhrady peňažných
prostriedkov je subjektívnou právnou skutočnosťou a to právnym úkonom. Ide o úkony, ktoré sú závislé
od vôle ľudí. Súd prvej inštancie nesprávne dospel k záveru, že žalobca nepreukázal naliehavý právny
záujem na tejto určovacej žalobe, pretože to zo strany súdu ani žalobcovi neboli umožnené. Súd
prvej inštancie nevykonal dôkazy, ktoré by po ich vyhodnotení umožnili súdu uviesť takýto záver, bez
dokazovania takýto záver neobstojí, súd nevykonal žiadne dôkazy.

22. Žalobca ďalej uviedol, že súd prvej inštancie vyhodnotil a právne posúdil nárok iba vo vzťahu k
žalovanej v 2. rade, avšak pozíciu žalovaný v 1. a 3. rade nijako nevyhodnotil, resp. len zjednodušene
konštatoval nedostatok ich vecnej pasívnej legitimácie, čo je nesprávny záver. Súd prvej inštancie žalobu
zamietol bez toho, aby vo veci vykonal akékoľvek dokazovanie, preto žalobca navrhol, aby odvolací súd
zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

23. Žalovaní v 1. a 3. rade podali vyjadrenie k odvolaniu žalobcu. Z týchto vyjadrení vyplýva,
že sú obsahovo totožné. Žalovaní v 1. a 3. rade vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že žalobcom
uplatnené dôvody odvolania nie sú opodstatnené, žalobca neuviedol žiadne odlišné skutočnosti, ktoré
by spochybňovali dôvody, na ktorých spočíva správnosť rozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej
inštancie sa nedopustil žiadneho pochybenia pri hodnotení dôkazov, ani nelogického hodnotenia,
vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a dospel k správnym skutkovým záverom a správne poukázal
na rozhodnutia - rozsudok Okresného súdu Skalica sp. zn. 3Cb/101/2008 zo dňa 23.9.2013, rozsudok
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 21Cob/35/2014 zo dňa 9.6.2015, uznesenia Najvyššieho súdu SR
zo dňa 17.7.2017 sp. zn. 1Obdo/21/2017 a uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.2.2019 sp. zn.
4Obdo/7/2018 vydané v sporoch, v ktorých sa skutkový stav zásadne nelíšil od sporu v tomto konaní.
Preto žalovaní v 1. a 3. rade navrhli potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.

24. Žalovaná v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že žalobca v odvolaní uplatňuje
8 odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a) až h) C.s.p. a napriek tomu, že odvolanie je
spísané advokátom, špecifikácia uplatnených odvolacích dôvodov v odvolaní absentuje, nie je uvedené
v čom subjektívne žalobca vníma jednotlivé odvolacie dôvody ako dané. Uplatnený odvolací dôvod -
absencia procesných podmienok žalobca nijako nekonkretizuje, preto žalovaná v 2. rade nepovažuje



tento odvolací dôvod za daný. Všetky ďalšie dôvody odvolania spočívajú v tom, že žalobca neakceptuje
právny názor súdu o nepreukázaní naliehavého právneho záujmu na žalobe, resp. na nedostatku
pasívnej legitimácie. Všetky ďalšie výhrady žalobcu v odvolaní treba vnímať práve v nadväznosti na
naliehavý právny záujem a nedostatok pasívnej legitimácie. Preukázanie naliehavého právneho záujmu
v tejto určovacej žalobe „je bránou“ k vecnému posúdeniu žaloby a vecnému dokazovaniu. Ak si žalobca
nesplnil túto svoju prvotnú povinnosť v tomto konaní o určenie neplatnosti právnych úkonov, nemôže
súdu vyčítať, že neposudzoval žalobu po vecnej stránke. Naliehavý právny záujem je založený na dvoch
pilieroch a to na povinnosti tvrdiť a na povinnosti dokazovať. Žalobca zlyhal už v prvom bode v povinnosti
tvrdiť, preto nemôže nastúpiť druhá povinnosť a povinnosť dokazovať. Ak žalobca v odvolaní vyčíta
súdu prvej inštancie stroho vykonané dokazovanie tak toto dokazovanie súdu prvej inštancie predstavuje
zákonný, hospodárny a logický postup súd prvej inštancie ako nezvratný následok pasivity žalobcu,
ktorý ani v minimálnej miere neuniesol bremeno tvrdenia ohľadom naliehavého právneho záujmu.
K preukazovaniu naliehavého právneho záujmu je množstvo rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, ktoré
sú aj zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky.
Žalovaná v 2. rade uviedla, že v poslednej dobe bolo rozhodnuté medzi žalobcom a žalovanou v 2.
rade v uznesení Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.2.2019 sp. zn. 4Obdo/7/2018. Najvyšší súd SR v
bode 37. odôvodnenia tohto rozhodnutia konštatuje, že „samotné prezumovanie naliehavého právneho
záujmu namiesto jeho náležitého preukázania však vo svojej podstate vo vzťahu k právnemu posúdeniu
existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, predstavuje odklon od ustálenej
judikatúry dovolacieho súdu, preto v prejednávanej veci Najvyšší súd konštatuje, že nebola preukázaná
existencia naliehavého právneho záujmu žalobcu na určenie neplatnosti uvedených právnych úkonov“.
Žalovaná v 2. rade ďalej poukázala na to, že medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade prebiehal skutkovo
takmer totožný spor na Okresnom súde Skalica, Okresnom súde Michalovce, Okresnom súde Košice
II, z ktorých sú už niektoré právoplatne ukončené rozhodnutím Najvyšším súdom SR a preto podľa
citovaného uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/7/2018 zo dňa 28.2.2019 v zmysle ods.
23. odôvodnenia tohto uznesenia „právnu istotu predstavuje aj stav kedy v prípade, že strany sporu
majú medzi sebou niekoľko skutkovo takmer identických sporov, legitímne môže očakávať rozhodnutia
vydané v určitej rozhodovacej línii“. Preto žalovaná v 2. rade považuje rozsudok súdu prvej inštancie za
správny, riadne odôvodnený a navrhuje aby odvolací súd tento rozsudok, v obdobnej veci potvrdil.

25. Žalobca v odvolacej replike k vyjadreniu žalovaných k odvolaniu uviedol, že vyjadrenia žalovaných v
1. a 3. rade sú všeobecné bez toho, aby vyvracali akúkoľvek časť tvrdenia žalobcu v odvolaní. Žalovaná
v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu namieta nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na
tejto určovacej žalobe. Na jednej strane vytýka, že nebola splnená povinnosť tvrdenia zo strany žalobcu a
povinnosť dokazovať. Tieto skutočnosti sú však v odvolaní žalobcu riadne uvedené, žalobca skutočnosti
týkajúce sa naliehavého právneho záujmu tvrdil a zároveň uviedol dôkazy potrebné na jeho preukázanie,
išlo o dôkazy, ktoré nie sú a neboli k dispozícii žalobcovi a preto ich žalobca navrhoval vykonať súdu prvej
inštancie. Tým, že súd prvej inštancie tieto dôkazy nevykonal a nezabezpečil, zmaril možnosť žalobcovi
preukázať skutočnosti, ktoré žalobca tvrdil. Toto zakladá odvolací dôvod, ktorý žalobca prezentoval v
odvolaní. Súd prvej inštancie zmaril žalobcovi preukázanie tvrdeného naliehavého právneho záujmu
a tým mu znemožnil prístup k spravodlivosti. To, že za určitých okolností môžu dôkazy týkajúce sa
preukázania naliehavého právneho záujmu byť totožné s dôkazmi týkajúcimi sa vecného posúdenia
sporu, nemôže byť na ťarchu žalobcu. Žalobca preto uviedol, že trvá na podanom odvolaní v celom
rozsahu.

26. Žalovaní v 1. a 3. rade v obsahovo totožnej duplike k vyjadreniu žalobcu uviedli totožne ako to uviedli
vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu, že tvrdenia žalobcu sú zavádzajúce, účelové, súd prvej inštancie vo
veci rozhodol správne, preto navrhujú potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie.

27. Žalovaná v 2. rade odvolaciu dupliku nepodala, replika žalobcu jej bola doručená 16.8.2019.

28. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v napadnutom rozsahu,
ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na



prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p.. Odvolanie
prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

29. Rozsudok odvolacieho súdu bol podľa § 379 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

30. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností
dospel k správnemu právnemu záveru. Odvolací súd si osvojil dostatočné a presvedčivé odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

31. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolaniu žalobcu odvolací
súd udáva:

32. Z obsahu odvolania žalobcu vyplýva, že odvolanie odôvodňuje všetkými odvolacími dôvodmi
uvedenými v ustanovení § 365 ods. 1 C.s.p. Jednotlivé odvolacie dôvody, ktoré cituje doslovne znením
zákona, bližšie neodôvodňuje, preto sa nimi odvolací súd nebude zaoberať. Odvolanie prejedná iba
voči odvolacím dôvodom, ktoré žalobca v odvolaní konkretizuje. Žalobca v odvolaní tvrdí, že rozsudok
súdu prvej inštancie je arbitrárny, pretože je nepresvedčivý, nepreskúmateľný a absentuje stanovisko
súdu ako spor právne posúdil. Odvolací súd k tomuto tvrdenému odvolaciemu dôvodu udáva, že súd
prvej inštancie vec právne posúdil podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý
upravuje žalobu na určenie a to podľa ustanovenia § 80 ods. c) O.s.p. účinného v čase podania
predmetnej žaloby, ďalej vec posúdil podľa jednotlivých hmotnoprávnych ustanovení a to podľa §
34 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje neplatnosť právneho úkonu a posudzoval vec aj podľa
ustanovení § 56 ods. 1 a § 3 ods. 4 Notárskeho poriadku, ktoré upravujú osvedčovanie skutočnosti na
žiadosť účastníka notárom, ktoré súvisia so žalobou voči žalovanej v
2. rade ako notárke. Tieto jednotlivé zákonné ustanovenia súd prvej inštancie dostatočne vysvetlil a
uviedol ako dopadajú na prejednávaný spor strán sporu. Preto odvolací súd nepovažoval za preukázaný
tento odvolací dôvod, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepresvedčivý a nepreskúmateľný a právne
nie je posudzovaný.

33. Ako ďalší odvolací dôvod žalobca uviedol a odôvodnil ho v tom, že na návrh žalobcu súd prvej
inštancie nezabezpečil dôkaz a to úplný originálny spis notárky G.. J. U. a nevykonal zisťovanie v tom,
komu patril účet vo J. a.s., na ktorý boli peňažné prostriedky podľa predmetných dvoch notárskych
zápisníc prevedené. Odvolací súd k tomuto tvrdeniu žalobcu udáva, že skôr ako súd v konaní o určení
neplatnosti akéhokoľvek právneho úkonu pristúpi k dokazovaniu, musí posudzovať, či ide skutočne o
právny úkon, ktorého určenia neplatnosti sa žalobca v konaní dovoláva a či je daný naliehavý právny
záujem na určenie neplatnosti právneho úkonu, pretože len ak tieto dve základné podmienky určovacej
žaloby budú preukázané, môže súd skúmať daný právny úkon z hľadiska jeho platnosti alebo neplatnosti
podľa hmotného práva. V tomto konaní nebolo sporné, že predmetné dve notárske zápisnice spísané
dňa 15.12.2008 na Notárskom úrade G.. J. U. v Holíči spísala žalovaná v 2. rade ako notárka a že za
žalobcu ako účastník tejto notárskej zápisnice konal D.. J. Y., teda žalovaný v 1. rade ako predseda
predstavenstva žalobcu podľa vtedy aktuálneho predloženého výpisu z obchodného registra. Z týchto
dvoch notárskych zápisníc vyplýva, že žalobcom boli zložené peňažné prostriedky do notárskej úschovy
na notárskom úrade žalovanej v 2. rade a na základe týchto dvoch notárskych zápisníc boli vydané na
návrh žalobcu ako zložiteľa na určený účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vo J., a.s. Sporné bolo to, či za
žalobcu mohol dňa 15.12.2008 pri spisovaní notárskej zápisnice konať žalovaný v 1. rade. Dokazovanie,
či žalovaný v 1. rade mohol konať za žalobcu alebo nie je dokazovaním vo veci samej o určenie
neplatnosti takéhoto právneho úkonu žalovaného v 1. rade v mene žalobcu. Preto tvrdenie žalobcu, že
žalovaný v 1. rade nebol oprávnený vykonať tento právny úkon v mene žalobcu prichádza do úvahy v
tom prípade, ak sa preukáže, že je naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti takéhoto právneho
úkonu žalovaného v 1. rade vykonaného v mene žalobcu a teda aj samotné posudzovanie, či bol dňa
15.12.2008 žalovaný v 1. rade predsedom predstavenstva žalobcu.



34. Skôr ako súd v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu pristúpi k takémuto vecnému
posudzovaniu právneho úkonu, k posudzovaniu oprávnenosti vykonať daný právny úkon v mene
žalobcu, musí skúmať, či je daný naliehavý právny záujem na takomto určení. Je nesporné, že žalovaný
v 1. rade vykonal právny úkon a to jednostranný príkaz na vydanie peňazí z notárskej úschovy dňa
15.12.2008. Pri posudzovaní naliehavého právneho záujmu musí súd skúmať, či navrhovaný petit
určovacej žaloby môže dosiahnuť odstránenie spornosti vzťahov medzi žalobcom a žalovanými v 1., 2.
a 3. rade alebo aspoň medzi jedným z týchto žalovaných a žalobcom a musí skúmať, či by sa postavenie
žalobcu po vyhovení takejto navrhovanej určovacej žaloby zlepšilo alebo nie.

35. Odvolací súd udáva, že v konaní je nesporné to, že žalobca týmto konaním chce dosiahnuť to, aby
mu boli vrátené peňažné prostriedky, ktoré z notárskej úschovy v mene žalobcu požiadal o vydanie z
notárskej úschovy a žiadal ich vydať na účet tretej osoby za účasti tejto tretej osoby - žalovaného v 3.
rade, pri spisovaní predmetnej notárskej zápisnice o osvedčení o vydaní peňazí z notárskej úschovy
v zastúpení J. O. ako splnomocneným zástupcom žalovaného v 3. rade. Určenie, že predmetné dve
notárske zápisnice a všetky právne úkony vykonané žalovaným v 1. rade a mene žalobcu formou týchto
dvoch notárskych zápisníc o vydaní a prevode peňažní v určitej výške na účet vo J., a.s. je neplatným
právnym úkonom, nemôže podľa názoru odvolacieho súdu vyriešiť spornosť vzťahov medzi žalobcom a
žalovaným v 1. rade, ktorý za žalobcu konal ako údajný predseda predstavenstva žalobcu pri spisovaní
predmetnej notárskej zápisnice. Taktiež nemôže vyriešiť spornosť vzťahov medzi žalobcom a žalovanou
v 2. rade pri spisovaní predmetnej notárskej zápisnice keď žalovaná v 2. rade vystupovala ako notárka
podľa § 3 ods. 1 písm. c) Notárskeho poriadku vo veciach notárskych úschov a podľa § 3 ods. 1 písm.
a) Notárskeho poriadku o spisovaní a vydávaní listín o právnych úkonoch a vo vzťahu k žalovanému v
3. rade ako osobe zúčastnenej pri spisovaní predmetných notárskych zápisníc.

36. Odvolací súd k tomu udáva, že takéto určenie neplatnosti by žalobcovi nevrátilo peňažné prostriedky,
ktoré boli ním zložené a následne boli vydané z notárskej úschovy na základe predmetných dvoch
notárskych zápisníc. Neodstránilo by to ani sporné vzťahy medzi žalobcom a žalovanými v 1., 2. a 3.
rade pre účely prípadného vymáhania predmetných vydaných peňažných prostriedkov.

37. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisu a z obsahu samotnej žaloby a písomných podaní žalobcu,
aj z jeho prednesu na nariadenom pojednávaní v konaní na súde prvej inštancie zistil, že svoj naliehavý
právny záujem odvodzuje od toho, že jeho práva sú ohrozené, jeho právne postavenie je neisté a
žalobcovi hrozí vznik ujmy. Žalobca však vôbec neuviedol ako tieto jeho tvrdené ohrozené práva
sa vyriešia predmetnou žalobou alebo aký základ dajú pre jeho postavenie do budúcnosti ohľadom
predmetného vydania peňažných prostriedkov z notárskej úschovy a ako by mohlo určenie práva
odstrániť tvrdený vznik škody žalobcu a voči ktorému z troch žalovaných. Neuviedol aká škoda mu
vznikla a ani neuviedol akú žalobu v budúcnosti mieni podať, či o vrátenie peňažných prostriedkov,
či o náhradu škody, či o vydanie bezdôvodného obohatenia a vo vzťahu ku komu, či vo vzťahu k
trom žalovaným alebo vo vzťahu k tretej osobe. Ak vydaním predmetných peňažných prostriedkov z
notárskej úschovy mala žalobcovi vzniknúť škoda, tak odvolací súd k tomu udáva, že toto vydanie sa
uskutočnilo 15.12.2008, preto navrhované určenie neplatnosti tohto vydania peňažných prostriedkov
nemôže smerovať do budúcnosti pre hrozbu vzniku škody ako to tvrdí žalobca, pretože táto škoda, ak
žalobcovi skutočne vznikla, tak to bolo už pri vydaní týchto peňazí dňa 15.12.2008.

38. Odvolací súd preto dospel k záveru tak ako to správne uviedol aj súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozsudku, že predmetná určovacia žaloba nemôže zmeniť právne postavenie žalobcu
vo vzťahu ku všetkým trom žalovaným, pretože nie je preukázaný naliehavý právny záujem na
navrhovanom určení neplatnosti právnych úkonov vykonaných v predmetných dvoch notárskych
zápisniciach, ktoré sa týkajú vydania peňažných prostriedkov z notárskej úschovy. Preto, ak nie je daný
naliehavý právny záujem na takejto určovacej žalobe, zakladá to dôvod pre zamietnutie takejto žaloby.
Odvolací súd preto nepovažuje za dôvodné tvrdenie žalobcu v odvolaní, že určovací výrok rozsudku
má žalobcovi zabezpečiť právnu istotu do budúcnosti, ak žalobca ani neuviedol akú právnu istotu, aký



prospech pre neho by prinieslo vyhovenie tejto určovacej žalobe vo vzťahu k predmetným vydaným
peňažným prostriedkom.

39. Nemôže preto obstáť tvrdenie žalobcu v odvolaní, že zo strany súdu prvej inštancie nebolo žalobcovi
umožnené uviesť a preukazovať naliehavý právny záujem. Žalobca v konaní na súde prvej inštancie
mal možnosť sa opakovane písomne vyjadriť, bol prítomný na pojednávaní kde bol vypočutý jeho
štatutárny zástupca Ing. W., na pojednávaní bol vypočutý aj žalovaný v 1. rade a likvidátor žalovaného
v 3. rade. Preto neobstojí ani ďalší tvrdený dôvod, ktorý uvádza žalobca v odvolaní, že postupom
súdu prvej inštancie bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom, preto žalobca mal všetky
prostriedky procesného útoku pre preukázanie svojho naliehavého právneho záujmu na tejto určovacej
žalobe. Odvolací súd k tomuto ešte udáva, že ak žalobca odvodzuje túto svoju tvrdenú „nemožnosť
uviesť v čom je jeho naliehavý právny záujem“ od toho, že súd prvej inštancie nezistil komu patrí účet
vo J., a.s., na ktorý boli na príkaz žalovaného v 1. rade prevedené peňažné prostriedky z notárskej
úschovy, odvolací súd k tomu udáva, že toto zistenie by malo skutkový a právny význam vtedy, ak
by toto konanie bolo konaním o vydanie peňazí, resp. o zaplatenie týchto peňažných prostriedkov
pre žalobcu od konkrétnej osoby, nie však v tomto konaní o určenie neplatnosti právnych úkonov
zaznamenaných v dvoch notárskych zápisniciach. Toto konanie o určenie neplatnosti právnych úkonov a
teda aj dokazovanie v tomto konaní o určenie práva sa nemôže viesť preto, aby sa v konaní zistil skutkový
stav pre iné súdne konanie, ktoré by mal zahájiť žalobca, napr. pre vydanie peňažných prostriedkov od
toho komu boli vydané z notárskej úschovy v roku 2008.

40. Odvolací súd nepovažoval za dôvodné ani ďalšie tvrdenie žalobcu v odvolaní, že súd prvej
inštancie nepostupoval správne a nedostatočne zistil skutkový stav, ak nevykonal navrhovaný dôkaz a to
zabezpečiť celý notársky spis G.. J. U., pretože žalobca opätovne neuviedol čo z tohto spisu chce zistiť
naviac ako vyplýva zo samotných dvoch notárskych zápisníc, ktoré spĺňajú všetky náležitosti notárskej
zápisnice v konaní vo veciach notárskych úschov podľa § 3 ods. 1 písm. c) a § 65, § 70, § 71, §
72, § 73 Notárskeho poriadku. Odvolací súd udáva, že súd nemusí vykonať v konaní všetky dôkazy
navrhované stranou sporu, ak by neprispeli k skutkovým zisteniam potrebným pre rozhodnutie vo veci
o navrhovanom petite žaloby. Bez preukázania naliehavého právneho záujmu súd prvej inštancie preto
správne dospel k záveru, že nie je potrebné vykonávať dokazovanie zisťovaním účtu vo J., a.s., na ktorý
boli prevedené peňažné prostriedky z notárskej úschovy a taktiež zabezpečením celého notárskeho
spisu o to viac, ak pravosť predmetných dvoch v konaní predložených notárskych zápisníc, ktoré sú v
spise na č.l. 68 a č.l. 71, nikto zo strán sporu nespochybnil.

41. Odvolací súd k samotnému posúdeniu vecnej pasívnej legitimácie žalovaných v 1., 2. a 3. rade v
tomto konaní uvádza, že ak žalobca nepreukázal v tomto konaní naliehavý právny záujem na určenie
neplatnosti právnych úkonov, ktoré boli zaznamenané v predmetných dvoch notárskych zápisniciach
spísaných žalovanou v 2. rade ako notárkou, z hľadiska procesnej hospodárnosti konania, nemá súd
vykonávať dôkazy na preukázanie ďalších skutkových okolností potrebných pre vyhovenie žalobe.
Správne to uviedla žalovaná v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu, že preukázanie naliehavého právneho
záujmu je „bránou“ k vecnému posúdeniu určovacej žaloby a k vecnému dokazovaniu vo veci. Toto
posúdenie existencie alebo neexistencie naliehavého právneho záujmu je teda pre súd prvotné a ak
žalobca touto „bránou“ posúdenia žaloby o existencii naliehavého právneho záujmu neprejde, súd ďalej
vecne spor neprejednáva. Aj vo vzťahu k žalovanému v 1. rade a k posudzovaniu jeho oprávnenia
vykonať predmetné právne úkony v mene žalobcu formou notárskej zápisnice dňa 15.12.2008 a
posudzovanie, či v tom čase bol žalovaný v 1. rade skutočne predsedom predstavenstva žalobcu, je
už dokazovaním vo veci samej. Takéto dokazovanie nie je v tomto konaní nutné, ak nie je preukázaný
naliehavý právny záujem na takejto určovacej žalobe. Takto správne aj súd prvej inštancie odôvodnil
rozsudok o zamietnutí žaloby voči všetkým žalovaným.

42. Napriek tomuto odvolací súd poukazuje na to, že vo vzťahu k žalovanej v 2. rade ako notárke,
ktorá spísala predmetné dve notárske zápisnice, že žalovaná v 2. rade nebola pri ich spisovaní
účastníčkou právneho úkonu, ktorý spisovala. Z toho vyplýva, že žalovaná v 2. rade nie je vecne pasívne
legitimovanou v tomto konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu zaznamenaného v predmetných



dvoch notárskych zápisniciach o vydanie peňazí z notárskej úschovy. Odvolací súd poukazuje na to, že
notár je pri výkone svojej činnosti orgánom verejnej moci, pretože podľa § 4 ods. 4 Notárskeho poriadku
vykonávanie notárskej činnosti je výkonom verejnej moci. Aj keď sa Notársky poriadok s účinnosťou
od 1.9.2009, teda po spísaní predmetnej notárskej zápisnice dňa 15.12.2008 zmenil a doplnil Zákon č.
323/1992 Z.z. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), neznamená to, že aj pred účinnosťou
tohto § 4 ods. 4 Notárskeho poriadku, teda pred 1.9.2009 nevykonával notár verejnú moc v zmysle
Notárskeho poriadku pri prijímaní peňazí do notárskej úschovy a pri ich vydaní z notárskej úschovy.
Preto, ak notár vykonáva notársku činnosť ako orgán verejnej moci, nenesie osobnú zodpovednosť za
škodu spôsobenú pri výkone tejto verejnej moci a preto ani nemôže byť vecne pasívne legitimovaný v
tomto konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu, ktorý vykonal žalovaný v 1. rade v mene žalobcu
vo vyhlásení v predmetných notárskych zápisniciach.

43. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom
rozsahu pri posudzovaní naliehavého právneho záujmu, vec správne právne posúdil, umožnil stranám
sporu vykonávať všetky procesné práva a povinnosti, žalobcovi umožnil prednášať a predkladať všetky
dôkazy, vyjadriť sa k tvrdeniam všetkých žalovaných a zúčastniť sa na pojednávaní, na ktorom bol
vyhlásený napadnutý rozsudok. Taktiež neobstojí tvrdenie žalobcu v odvolaní, že rozhodnutie súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože súd prvej inštancie dospel správne k záveru,
že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na predmetnej určovacej žalobe. Rozhodnutie súdu
prvej inštancie je riadne a v dostatočnom rozsahu odôvodnené a preto ho nemožno považovať za
arbitrárne ako to tvrdí žalobca v odvolaní.

44. Odvolací súd k základnej otázke, ktorá je nosnou pre posudzovanie predmetnej žaloby a to k otázke
posúdenia naliehavého právneho záujmu ešte udáva, že je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich
skutočností takéto posúdenie naliehavého právneho záujmu a nepreukázanie naliehavého právneho
záujmu vedie k zamietnutiu žaloby. Preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu musí žalobca
preukázať v čase rozhodovania súdu a súd nemôže naliehavý právny záujem len prezumovať z tvrdenia
žalobcu, žalobca musí tento naliehavý právny záujem preukázať. Preto, ak žalobca v prejednávanej veci
iba predpokladá, že v budúcnosti bude viesť prípadne ďalšie konanie na plnenie a nevie konkrétne uviesť
o aké nároky pôjde, že toto tvrdenie žalobcu nie je dokázaním naliehavého právneho záujmu. Žalobca
na pojednávaní v konaní na súde prvej inštancie dňa 14.9.2018 na strane 5. zápisnice o pojednávaní
uvádza: „bez tohto určenia neplatnosti notárskej zápisnice v ďalšom prípadnom konaní na plnenie nevie
žalobca s ohľadom na to ako konal žalovaný v 1. rade v mene žalobcu vyvodiť vo vzťahu ku komu svoje
nejaké nároky“. Z takéhoto záverečného prednesu žalobcu v konaní, ani zo samotnej žaloby, ani z iných
písomných podaní žalobcu naliehavý právny záujem nevyplýva a teda žalobca ho v konaní nepreukázal.

45. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, ak túto žalobu o určenie
neplatnosti a neúčinnosti právnych úkonov zamietol, pretože žalobca nepreukázal naliehavý právny
záujem na tejto určovacej žalobe v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. účinného v čase podania predmetnej
žaloby dňa 14.12.2011.

46. Odvolací súd ešte udáva, že neúčinným právnym úkonom môže byť iba platný právny úkon, preto
žalobca nemôže v jednej žalobe skutkovo tvrdiť, že je právny úkon neplatný a zároveň neúčinný.
Neúčinnosť predmetných právnych úkonov žalobca ani vôbec v konaní netvrdil a nepreukázal. Preto
správne súd prvej inštancie zamietol žalobu aj o navrhovaných výrokoch o neúčinnosti právnych úkonov.

47. Žalobcom vytýkané procesné vady v konaní na súde prvej inštancie - nesprávne procesné poučenie
podľa Občianskeho súdneho poriadku a nesprávne uvedenie „výsluch právnych zástupcov strán sporu“,
odvolací súd hodnotí ako nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, avšak to nemalo za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci a odňatie možnosti žalobcovi konať pred súdom. Žalobca toto ani v
odvolaní netvrdí. Preto tieto procesné pochybenia súdu prvej inštancie nezakladajú odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý



proces a podľa § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.

48. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom
rozsahu ako vecne správny vrátane výroku o náhrade trov konania pre úspešnú žalovanú v 2. rade voči
neúspešnému žalobcovi.

49. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaným v 1., 2. a 3. rade, ktorí boli v tomto odvolacom
konaní úspešní priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi. O výške
trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa § 262
ods. 1 C.s.p.

50. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).