ZACHEM, a. s. Strážske


Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1ObdoV/12/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1003898666
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Marková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:1003898666.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu ZACHEM, a. s., Strážske, Námestie
osloboditeľov 70, Michalovce, IČO: 31 730 191, zastúpeného advokátkou Mgr. Zuzanou Bdžochovou,
Mickiewiczova 6, Bratislava, proti žalovaným: 1/ MH Manažment, a. s., Bratislava, Trnavská cesta 100,
IČO: 50 088 033, 2/ Mgr. Miloš Ágg, Lužná 6 Bratislava, správca konkurznej podstaty Chemko, a. s.,
Strážske v konkurze, Moskovská 13, Bratislava, IČO: 31 724 582, 4/ GIS Skalica, a. s., Nám. Sv. Martina
9, Holíč, IČO: 34 151 826, zastúpenému Benkóczi, Baláž - advokáti, s. r. o., 29. augusta 36A, Bratislava,
5/ B-MECHAZ, s. r. o., Tusarova 791/31, Holešovice, Praha 7, Česká republika, IČO: 27 394 956, o
určenie neplatnosti právneho úkonu, vedenej na Krajskom súdu v Bratislave pod sp. zn. 9Cbs/94/2003,
o dovolaní žalobcu proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. októbra 2018, sp. zn.
2Obo/9/2017 v znení opravného uznesenia zo 6. februára 2019, sp. zn. 2Obo/9/2017 a opravného
uznesenia z 22. júla 2020, sp. zn. 2Obo/9/2017, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie žalobcu sa o d m i e t a .
II. Žalovaní 1/, 2/, 4/ a 5/ majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1 Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 3. februára 2016, č. k. 9Cbs/94/20003-1516 zamietol žalobu
a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 1/ 1 954,21 eur s 20% DPH náhrady trov konania,
žalovanému 2/ 4 496,58 eur s 20% DPH náhrady trov konania, žalovanému 4/ 1 027,74 eur s 20% DPH
náhrady trov konania a žalovanému 5/ 3 770,88 eur náhrady trov konania, všetko k rukám právnych
zástupcov.
2 V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že po zmene žaloby, ktorú pripustil sa žalobca
domáhal, že: a/ oznámenie plnenia zmluvných podmienok zmluvy č.1613/1966-výzva z 8. januára 2003,
vydané žalovaným 1/, doručované adresátovi Ing. N. J., riaditeľ ZACHEM, a. s., Strážske, pod podacím
číslom RR 14200489Sk je neplatné, b/ že plnenie žalovaného 2/ v sume 70 898 820,-- Sk na účet
žalovaného 1/ z titulu ručiteľského vyhlásenia z 15. januára 2003 žalovaného 2/ za záväzky žalobcu,
vyplývajúce zo zmluvy o odplatnom prevode akcií kúpou č. 1613/1996 zo 7. októbra 1996, uzavretej
medzi žalobcom a žalovaným1/ v znení dodatku č. 1 z 13. marca 2001 je neplatné, c/ že splatnosť
záväzku žalobcu voči žalovanému 1/ zaplatiť celý dlh, vyplývajúci zo zmluvy o odplatnom prevode akcií
kúpou č. 1613/1996 zo 7. októbra 1997, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 1/ v znení dodatku
č. 1 z 13. marca 2001, nenastala, plnením žalovaného 2/ tento záväzok nezanikol, d/ že prevod akcií
emitovaným Chemko, a. s., Strážske, Priemyselná 720, Strážske, IČO: 31 724 582, evidovaných v počte
kusov 169 201, v menovitej hodnote akcie 1 000,-- Sk, v zaknihovanej podobe, vo forme na doručiteľa,
pod ISIN C., z účtu majiteľa cenných papierov žalobcu na účet majiteľa cenných papierov žalovaného 3/
je neplatný, e/ že prevod akcií emitovaných emitentom žalovaným2/ evidovaných v počte 169 021 kusov,
v menovitej hodnote akcie 1 000,-- Sk, v zaknihovanej podobe, vo forme na doručiteľa, pod č. ISIN C.,
registrovaný ako prevod akcií z účtu majiteľa cenných papierov žalovaného 3/ na účet majiteľa cenných
papierov žalovaného 5/, je neplatný, vlastníkom týchto akcií je žalobca a f/ že prevod akcií emitovaných
žalovaným 2/, evidovaných v počte 169 021 kusov, v menovitej hodnote jednej akcie 1 000,-- Sk,



v zaknihovanej podobe, vo forme na doručiteľa, pod ISIN C., prevedených z účtu majiteľa cenných
papierov žalovaného 3/ na účet majiteľa cenných papierov žalovaného 5/ je neplatný a vlastníkom týchto
akcií je žalobca.
3 Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem, čo malo za
následok zamietnutie žaloby. Vychádzal pritom zo znenia petitu žaloby, z ktorého mu bolo zrejmé,
že došlo k porušeniu subjektívneho práva žalobcu, preto mal žalovať na plnenie, prípadne reparáciu
škodlivých právnych následkov Ing. J., v tom čase riaditeľa alebo žalovaných. Napriek tomu, že zamietol
žalobu z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu, preskúmal túto aj po vecnej stránke.
4 K vecnej stránke súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný 1/ ako predávajúci uzavrel 7. októbra 1996
so žalobcom ako kupujúcim zmluvu o odplatnom prevode akcií kúpou č. 1613/1996 (ďalej len zmluva).
Predmetom zmluvy bol prevod 341 089 ks akcií žalovaného 2/ na doručiteľa, v menovitej hodnote 1
000,-- Sk/akcia. Kúpna cena predstavovala celkovú sumu 136 800 000,-- Sk. Zmluvné strany sa 7.
októbra 1996 dohodli na zabezpečení platenia kúpnej ceny, a to formou záložného práva v prospech
predávajúceho (žalovaného 1/) k predmetným akciám na základe zmluvy o založení cenných papierov
č. 1613/1996 (ďalej len záložná zmluva). Zánik záložného práva bol spojený s úhradou celej kúpnej ceny
spolu s príslušenstvom a splnením záväzku podľa čl. VII. ods. 1 zmluvy, ktorý spočíval v tom, že kupujúci
(žalobca) ako majoritný akcionár žalovaného 2/ presadí, aby tento preukázateľne investoval za účelom
svojho technického a technologického rozvoja jednu miliardu slovenských korún v období od 1997-2004.
V prípade, ak žalovaný 2/ neinvestuje vyššie uvedenú sumu do svojho technického a technologického
rozvoja, žalobca sa zmluvou zaviazal zaplatiť žalovanému 1/ v troch rovnomerných splátkach v rokoch
2005 až 2007 vrátane 38% zo sumy, ktorá mala byť investovaná, tzn. 380 000 000,-- Sk.
5 Ďalej uviedol, že dňa 13. marca 2001 zmluvne strany uzavreli k zmluve dodatok č. 1, ktorým bol
doplnený čl. IV zmluvy o bod 6 v znení: „ Ak kupujúci neplatí čo i len jednu splátku kúpnej ceny
s príslušenstvom v plnej výške a v stanovenej lehote podľa ods. 1 písm. b/ tohto článku, stane sa
splatný celý dlh, vyplývajúci z príslušných ustanovení zmluvy, a to v nasledujúci deň po márnom
uplynutí jednomesačnej lehoty, určenej predávajúcim, výzvou kupujúcemu na zaplatenie splatnej časti
kúpnej ceny s príslušenstvom, ak v tejto lehote nezaplatil kupujúci príslušnú dlžnú čiastku.“ Súd prvej
inštancie skonštatoval, že výzva z 8. januára 2003 žalovaného 1/, doručovaná Ing. N.. J., riaditeľovi
spoločnosti, bola zaslaná žalobcovi podľa čl. IV. ods. 6 zmluvy v znení dodatku č. 1. Uvedená výzva podľa
názoru súdu prvej inštancie nie je jednostranný právny úkon podľa § 34 Obč. zák., ktorým by nastala
zmena právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1/. Ing. N.. J. bol na rokovaní predstavenstva
žalobcu 24. októbra 2000 splnomocnený na konanie v mene žalobcu v styku so žalovaným 1/ (pôvodne
Fondom národného majetku SR). Súd zdôraznil, že žalobca platnosť splnomocnenia v priebehu konania
nespochybnil, urobil tak až na súdnom pojednávaní 3. februára 2016, kedy však nepreukázal, žeby
žalovaného 1/ informoval, kto v jeho mene a v akom časovom období mohol konať. V tejto súvislosti súd
poznamenal, že v priebehu nasledujúcich viac ako 10 rokov trvania konania, žalobca pravosť udeleného
plnomocenstva nespochybnil, súd tejto námietke preto nevyhovel. Ďalej k tomu uviedol, že Ing. N.. J.
bol od roku 2000 ustanovený do funkcie riaditeľa spoločnosti žalobcu. Teda bol oprávnený preberať
poštu určenú žalobcovi. Na základe rozhodnutia valného zhromaždenia žalobcu od roku 2003 poštu iba
preberal, zapisoval do knihy prichádzajúcej pošty, ale ju neotváral, dával ju do trezoru s tým, že následne
vyzval členov predstavenstva, že pošta bola doručená a oni na výzvu nereagovali. Uvedenú situáciu
ohľadom pošty od roku 2003 nemožno prisúdiť na ťarchu žalovaného 1/. Vzhľadom na personálne
prepojenie spoločnosti žalobcu a žalovaného 2/, súd prvej inštancie vyhodnotil úkony žalovaného 2/ ako
úkony uskutočnené pod kontrolou žalobcu.
6 K námietke neplatnosti ručiteľského vyhlásenia žalovaného 2/ v prospech žalovaného 1/ z 15. januára
2003 súd konštatoval, že plnenie v zmysle vyhlásenia bolo určité, dovolené, možné a žalovaný 2/ ho
bol schopný plniť. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný 2/ písomne vyhlásil uspokojenie
žalovaného 1/ v prípade, ak žalobca ako dlžník žalovaného 1/ nesplní 7. splátku podľa zmluvy. V
konaní nebolo sporné, že žalobca 7. splátku žalovanému 1/ nezaplatil riadne a včas, v dôsledku čoho
bol žalovaný 1/ oprávnený domáhať sa splnenia záväzku z ručenia žalovaným 2/. Súd prvej inštancie
vyhodnotil vyhlásenie ako platný právny úkon, na základe ktorého bol žalovaný 1/ oprávnený plnenie
žalovaného 2/ prijať.
7 K námietke žalobcu, že splatnosť záväzku žalobcu zo zmluvy nenastala plnením žalovaného 2/, čím
záväzok žalobcu nezanikol, súd poukázal na výzvu žalovaného 1/ na zaplatenie zo 17. decembra 2001,
že žalovaný 1/ neeviduje úhradu žalobcu zo zmluvy v znení dodatku č. 1 a vyzval ho k úhrade dlžnej sumy
spolu s úrokmi z omeškania. Dlžnú sumu uhradil žalovaný 2/ ako ručiteľ, preto záväzok zo zmluvy zanikol
a z toho dôvodu nie je možné určiť trvanie záväzku žalobcu voči žalovanému 1/. Splnením záväzku
žalobcu zo strany žalovaného 2/, tento získal postavenie jeho veriteľa ako záložný veriteľ, bol žalovaný



2/ oprávnený domáhať sa uspokojenia pohľadávky predajom založených cenných papierov v prospech
žalovaného 3/. Prevod akcií na žalovaného 3/ vyhodnotil ako platný právny úkon. Poukázal pritom na
skutočnosť, že tento prevod akcií bol skúmaný aj Burzou cenných papierov v Bratislave, aj Úradom pre
finančný trh. Okrem toho z notárskej zápisnice NZ XXXXX/XXXX z 10. marca 2003 vyplýva, že žalovaný
1/ potvrdil žalovanému 2/ nadobudnutie jeho práv ako veriteľa, aj ako záložného veriteľa vo vzťahu k
žalobcovi.
8 Na odvolanie žalobcu vec preskúmal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací a rozsudkom
z 25. októbra 2018, sp. zn. 2Obo/9/2017 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil.
9 V odôvodnení rozhodnutia poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. júna
2009, sp. zn. 4Cdo/111/2008, v ktorom dovolací súd uvádza, že základným procesným predpokladom
úspešnosti určovacej žaloby je v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p. existencia naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd musí zaoberať otázkou
existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom naliehavý
právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase rozhodnutia. Určovacia žaloba,
predpokladaná uvedeným ustanovením, má preventívny charakter a má miesto jednak tam, kde možno
pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej
náprave nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné
právne prostriedky, vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno
dosiahnuť úpravu, tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi
účastníkmi. Ďalej poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 6. decembra 2012,
sp. zn. 5Cdo/31/2011, kde bolo obdobne rozhodnuté o preukazovaní naliehavého právneho záujmu a
napokon na uznesenie Ústavného súdu SR zo 6. októbra 2017, sp. zn. II. ÚS/590/2017, ktorý dospel k
záveru, že ak všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodujú o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby
bez toho, aby dospeli k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým základné
právo na súdnu ochranu druhého účastníka konania.
10 Vychádzajúc z uvedených rozhodnutí dovolacieho súdu a Ústavného súdu SR, odvolací súd
konštatoval, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s nimi a neporušil tak základné právo na súdnu
ochranu účastníkom. Ďalej uviedol, že nepreukázanie naliehavého prvého záujmu v zmysle ust. § 80
písm. c/ O. s. p. bolo dôvodom na zamietnutie žaloby. Vyslovil názor, že žalobca by mal žalovať na
plnenie, event. reparáciu škodlivých právnych následkov, či už voči riaditeľovi Ing. J. alebo žalovaným.
Napriek vyslovenej neexistencii naliehavého právneho záujmu sa súd prvej inštancie zaoberal meritom
veci, čo odvolací súd vyhodnotil ako nadbytočné poukazujúc pritom na uznesenie Ústavného súdu SR
zo 6. októbra 2017, sp. zn. II. ÚS 590/2017 a uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 4. marca 2009, sp.
zn. 3Cdo/241/2008.
11 Odvolací súd ďalej konštatoval, že žalobca ešte pred skončením predmetného konania podal žalobu
na plnenie, ak by aj bol daný naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe, tak podaním žaloby na
plnenie zanikol. Vo všeobecnosti podaním žaloby na plnenie súd rieši ako prejudiciálnu otázku, či medzi
sporovými stranami došlo k porušeniu subjektívneho práva, ktoré zakladá žalobcov nárok na plnenie. Na
doplnenie odvolací súd dodal, že v konaní na plnenie bolo predmetom zaplatenie náhrady škody, ktorú
spôsobili žalovaní žalobcovi svojim konaním. Toto konanie spočívalo v tom, že v rozpore so zmluvou
nebolo žalobcovi ako kupujúcemu umožnené splatiť v dohodnutej lehote splátku kúpnej ceny za predané
akcie a ručiteľ splnil uvedený dlh namiesto žalobcu.
12 K procesnej námietke ohľadom nepridelenia veci na rozhodnutie sudcom zákonným spôsobom,
odvolací súd uviedol, že JUDr. Šebestová bola v prejednávanej veci predsedníčkou senátu a aj sudca
spravodajca. Z Rozvrhu práce Krajského súdu v Bratislave na rok 2006 vyplýva, že zastupujúcim
sudcom JUDr. Šebestovej je JUDr. Morava. Následne bol dodatkom č. 7 k Rozvrhu práce na rok
2007 s účinnosťou od 1. marca 2007 v súdnom oddelení 7Cbs, Cbnl, CbPo JUDr. M. Morava ako
zastupujúci sudca JUDr. Šebestovej nahradený JUDr. Glončákovou. Od 1. januára 2008 sa JUDr.
Šebestová stala predsedníčkou senátu na správnom kolégiu a mala oddelenie 3S, 3So, 3NcS. JUDr.
Glončáková sa stala predsedníčkou senátu zodpovednou za chod senátu v súdnom oddelení 7Cbs,
Cbnl, CbPo. Podľa pokynu predsedu senátu (podľa podpisu na č. l. 863 spisu JUDr. Glončáková) z 22.
januára 2008 bolo pojednávanie nariadené JUDr. Šebestovou odročené na 24. januára 2008 z dôvodu
práceneschopnosti predsedu senátu. Uvedené potvrdzuje že sa predsedníčkou senátu v predmetnej
veci od 1. januára 2008 stala JUDr. Glončáková. Zo znenia dodatku č. 9 k Rozvrhu práce Krajského
súdu v Bratislave na rok 2011 s účinnosťou od 1. júna 2011 (ďalej len dodatok č. 9) je zrejmé, že z
dôvodu zákonného dodržania prideľovania veci náhodným výberom pomocou technických prostriedkov
a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR, ktoré je potrebné prideliť



podľa vyhlášky č. 543/2005 Z. z., podľa § 152 ods. 2 sa vytvorili nasledovné súdne oddelenia: 1Cbs,
2Cbs, 3Cbs a 4Cbs, ktoré tvorili : JUDr. Jarmila Glončáková, JUDr. Ľubica Krišková a Mgr. Štefan
Zelenák. Z uvedených skutočností odvolací súd uzavrel, že v priebehu konania nedošlo k prideleniu
veci na rozhodnutie sudcom nezákonným spôsobom. JUDr. Jarmila Glončáková sa stala zákonným
spôsobom predsedníčkou senátu pre rozhodnutie veci, pričom jej pridelená vec ju nasledovala aj v roku
2011, kedy došlo k zmene členov senátu dodatkom č. 9.
13 K žalobcom vznesenej námietke zaujatosti členov senátu JUDr. Glončákovej, JUDr, Kriškovej a Mgr.
Zelenáka odvolací súd uviedol, že už uznesením z 30. júna 2015, č. k. 2Ndob/11/2015-1414 Najvyšší súd
Slovenskej republiky o tejto námietke rozhodol tak, že uvedení sudcovia nie sú vylúčení z prejednávania
a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 9Cbs/94/2003. Odvolací súd
námietky odvolateľa-žalobcu vyhodnotil ako neopodstatnené a napadnutý rozsudok potvrdil.
14 Následne vydal opravné uznesenie ž. februára 2019, č. k. 2Obo/9/2017-1659, ktorým opravil a doplnil
výrok o náhrade trov odvolacieho konania tak, že žalovaní majú nárok na náhradu trov odvolacieho
konania, nakoľko vo vyhotovenom rozsudku bolo odôvodnenie o priznaní náhrady trov odvolacieho
konania obsiahnuté, avšak vo výrokovej časti tento výrok zrejme chybou pri vyhotovovaní rozhodnutia,
nebol.
15 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ďalším opravným uznesením z 22. júla 2020,
sp. zn. 2Obo/9/2017 opravil zrejmú chybu pri opise, kedy namiesto stálej členky Mgr. Kúdelovej správne
uviedol ako členku senátu rozhodujúcu v tejto veci - JUDr. Katarínu Pramukovú.
16 Proti rozsudku odvolacieho súdu v znení opravných uznesení podal dovolanie žalobca. Žiadal
napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v znení opravných uznesení a rozsudok súdu prvej inštancie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové prejednanie. Prípustnosť dovolania vyvodil z ustanovenia
§ 420 písm. e/ a f/ C. s. p. a z ustanovenia § 421 ods. 1 C. s. p.
17 Dovolateľ k prípustnosti dovolania podľa ust. § 420 písm. e/ a f/ C. s. p. tvrdí, že bolo porušené
jeho právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces tým, že napadnuté rozhodnutie je prekvapivé a
vnútorne rozporné, lebo v bode 44 uviedol síce odôvodnenie o trovách konania, ale výrok o trovách
napadnutý rozsudok neobsahuje. Ďalej namieta zloženie senátu odvolacieho súdu, keďže z obsahu
rozsudku vyplýva, že rozhodovali sudcovia: JUDr. Izakovičová, JUDr. Miničová a JUDr. Pramuková a
zároveň sú uvedení aj v zložení: JUDr. Izakovičová, JUDr. Miničová a Mgr. Kúdelová.
Dovolateľ ďalej namieta, že napadnuté rozhodnutie vychádza aj z vyjadrení žalovaných 1/, 2/, 4/ a 5/ k
odvolaniu žalobcu, avšak tieto vyjadrenia žalobcovi doručené neboli, čím bolo porušené jeho právo na
„rovnosť zbraní“ a základná zásada kontradiktórnosti konania a tým jeho právo na spravodlivý proces.
Ďalšia námietka sa týka nepreskúmateľnosti rozhodnutia, dovolateľ nemôže zistiť, ako sa odvolací súd
vysporiadal so všetkými podstatnými odvolacími námietkami, čím je rozhodnutie nepreskúmateľné a
arbitrárne. Z obsahu súdneho spisu zistil, že krajský súd prideľoval vec na prejednanie a rozhodnutie v
čase, kedy sa spis na krajskom súde nenachádzal, lebo vo veci rozhodoval Najvyšší súd SR. Opätovne
namieta pridelenie veci na krajskom súde v rozpore so zákonom, že súd bol nesprávne obsadený,
čím mu bolo odňaté základné ústavné právo na zákonného sudcu. Rozhodnutie odvolacieho súdu
k námietke nesprávne obsadeného súdu a nezákonného sudcu vyhodnotil ako vecne nesprávne s
neprávnou interpretáciou zákona. Pritom sa podľa dovolateľa odvolací súd vôbec nevysporiadal s
obsahom a jednotlivými dôvodmi námietky o zaujatosti sudcov krajského súdu. Vzhľadom na všetky
okolnosti trvá na tom, že existujú legitímne pochybnosti o nezaujatosti a nestrannosti sudcov k
účastníkom konania pre ich pomer k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom.
18 K námietke prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 C. s. p. dovolateľ uvádza, že jednoznačne
preukázal opodstatnenosť a správnosť všetkých svojich tvrdení o skutkovom a právnom stave veci, na
základe ktorých sa domáhal poskytnutia súdnej ochrany. Tvrdí, že žalovaní neuniesli dôkazne bremeno
ku skutkovým a právnym okolnostiam vo veci samej a súdy postupovali v rozpore so základnými
povinnosťami súdnej moci, podľa ktorých majú ex offo posudzovať a prihliadať na absolútnu neplatnosť
právnych úkonov. Namieta, že súdy vec nesprávne právne posúdili, zákonné ustanovenia nesprávne
aplikovali, rozhodli v rozpore s platnou právnou teóriou a ustálenou judikatúrou v tejto oblasti. Namieta,
že súdy posudzovali existenciu naliehavého právneho záujmu izolovane, bez ohľadu na preukázanú
absolútnu neplatnosť právnych úkonov, namietaných v konaní, a preto tvrdí, že súdy rozhodovali
arbitrárne, ich rozhodnutia o preukázaní naliehavého právneho záujmu nemajú oporu v zákone.
Namieta, že odvolací súd sa vôbec nevysporiadal s jeho odvolacími námietkami, pritom zdôraznil, že v
súdnom konaní o plnenie, na ktoré poukazoval odvolací súd nemožno nastoliť právnu istotu žalobcovi vo
vzťahu k vlastníctvu sporných cenných papierov-akcií, keďže na základe výsledku konania o zaplatenie
náhrady škody sa cenné papiere, ktorých vlastníctva sa domáha, nestanú jeho vlastníctvom. Preto názor
odvolacieho súdu o údajnom zániku jeho naliehavého právneho záujmu považuje za nesprávne a v



rozpore s naším právom na súdnu ochranu. Z uvedených dôvodov označil napadnuté rozhodnutia v
rozpore so základnou ochranou zákonnosti.
19 Po vydaní opravného uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 6. februára 2019, sp. zn.
2Obo/9/2017, podal žalobca dovolanie aj proti tomuto uzneseniu. Žiadal napadnuté uznesenie v spojení
s rozsudkami súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu zrušiť a vec v celom rozsahu vrátiť súdu prvej
inštancie na nové konanie a súčasne priznať žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania.
20 Prípustnosť dovolania vyvodil z ustanovenia § 420 písm. e/ a f/ C. s. p. a u st. § 421 ods. 1
C. s. p. podľa dovolateľa je napadnuté rozhodnutie prekvapivé a bolo ním porušené jeho právo na
súdnu ochranu. Dôvody, na základe ktorých odvolací súd napadnuté rozhodnutie vydal vyhodnotil ako
zmätočné. Namieta, že pokiaľ odvolací súd v rozhodnutí konštatuje, že výrok o trovách konania rozsudok
neobsahuje, preto ho bolo potrebné doplniť, mal vydať dopĺňací rozsudok a nie opravné uznesenie.
Navyše o doplnenie rozsudku v zákonnej lehote požiadal iba žalovaný 1/ a žalovaní 2/, 4/ a 5/ návrh
na doplnenie nepodali, čím odvolací súd neprípustné zvýhodnil týchto žalovaných, keď aj im priznal
náhradu trov odvolacieho konania.
21 K dovolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaný 1/, žalovaný 2/ a žalovaný 4/. Žalovaný 1/ navrhol dovolanie
žalobcu odmietnuť a priznať mu náhradu trov dovolacieho konania. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie
odvolacieho súdu v spojení s opravným uznesením je vecne správne, riadne odôvodnené v súlade s
príslušnými ustanoveniami C. s. p. Žalovaný 2/ oznámil dovolaciemu súdu, že uznesením Okresného
súdu Bratislava 1 z 11. februára 2019, sp. zn. 8K/57/2018 bol na majetok dlžníka CHEMKO, a.
s., Strážske v likvidácii, Moskovská 13, Bratislava, IČO: 31724582 vyhlásený konkurz a za správcu
konkurznej podstaty bol ustanovený Mgr. Miloš Ágg, Lužná 6, Bratislava. Po oboznámení sa s vecou
podaním z 15. novembra 2019 požiadal dovolací súd o zastavenie konania voči úpadcovi v zmysle ust.
§ 47 ZKR. Žalovaný 4/ vo vyjadrení k dovolaniu žalobcu uviedol, že po oboznámení sa s dovolaním
žalobcu plne sa stotožňuje s výrokom aj odôvodnením napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu v
spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Je toho názoru, že v prejednávanej veci nerozhodoval žiaden
vylúčený sudca, súdy boli obsadené správne, žiaden zo súdov oboch inštancií žalobcovi nesprávnym
procesným postupom neznemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace práva v takej miere, že by došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces a žiaden z napadnutých rozsudkov nespočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Navrhol dovolanie žalobcu odmietnuť a priznať žalovanému 4/ náhradu trov
dovolacieho konania.
22 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej C. s. p.), po zistení, že dovolanie podal včas riadne zastúpený dovolateľ, bez nariadenia
pojednávania (§ 443 C. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť, lebo smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému nie je tento mimoriadny opravný prostriedok prípustný.
23 Podľa § 419 C. s. p. proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
24 Dovolací súd prv, než pristúpil k preskúmaniu prípustnosti dovolania žalobcu, skúmal, či je dovolanie
odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi, resp., či dovolateľ vymedzil dovolacie dôvody spôsobom
uvedeným v § 431 až § 435 C. s. p.
25 Dovolací súd je pri rozhodovaní o dovolaní viazaný dovolacím dôvodom tak, ako ich dovolateľ
vymedzil vo svojom dovolaní (§ 440 C. s. p.). Viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi je
úzko spätá s uplatnením dispozičného princípu, ako jedného zo základných princípov sporového
konania (§ 7 C. s. p.). Pokiaľ ide o dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok, dispozičný princíp
je obmedzený podmienkami a obmedzeniami vyplývajúcimi z výnimočnosti (mimoriadnosti) tohto
opravného prostriedku. V tomto smere je zásadnou aj požiadavka povinného zastúpenia advokátom v
dovolacom konaní. Zmyslom povinného zastúpenia advokátom v dovolacom konaní je, vzhľadom na
náročnosť tohto procesného úkonu, vyžadujúceho právnické vzdelanie, vytvorenie procesného filtra na
zjavne neopodstatnené, neprípustné, protirečivé alebo rozporuplné dovolania a zabezpečenie toho, aby
podané dovolanie malo všetky potrebné náležitosti, vrátane uvedenia a konkretizovania dôvodov, pre
ktoré sa rozhodnutie odvolacieho súdu napáda.
26 Dovolateľ prípustnosť a dôvodnosť svojho dovolania právne vymedzil troma dôvodmi, a to
zmätočnosťou podľa § 420 písm. f/, zmätočnosťou podľa § 420 písm. e/ C. s. p. a nesprávnym právnym
posúdením veci podľa ust. § 421 ods.1 C. s. p.
27 K porušeniu jeho práva na spravodlivý proces zo strany odvolacieho súdu malo dôjsť nedostatočným
odôvodnením (arbitrárnosťou) rozhodnutia a nedoručením vyjadrení k odvolaniu žalovaných 1/, 2/,
4/ a 5/ .Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb
domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty
a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné,
zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Dovolací súd k námietke



arbitrárnosti odôvodnenia súhlasí s dovolateľom, že za porušenie práva na spravodlivý proces sa
považuje v zmysle rozhodovacej činnosti ústavného súdu aj skutočnosť, keď všeobecný súd svoje
rozhodnutie riadne neodôvodní a nevysporiada sa so všetkými relevantnými námietkami uplatnenými
sporovými stranami, a to spôsobom zodpovedajúcim miere ich závažnosti. V takom prípade všeobecný
súd svojim postupom založí nepreskúmateľnosť ním vydaného rozhodnutia a spravidla aj jeho
protiústavnosť. Ak nie sú zrejmé dôvody rozhodnutia, svedčí to o ľubovôli v súdnom rozhodovaní, pričom
zásada právneho štátu ľubovôľu v rozhodovaní orgánov verejnej moci zakazuje. V tejto súvislosti je
však potrebné poukázať aj na stanovisko občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu z 3. decembra
2015, publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
uverejnené pod R 2/2016, ktorého právna veta znie: „ Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu
konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia
neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť,
ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O. s. p.“ Aplikujúc uvedené stanovisko na
prejednávanú vec, dovolací súd dospel k záveru, že obsah spisu nedáva žiadny podklad k tomu, aby sa
na daný prípad aplikovala druhá veta tohto stanoviska. Dovolaním napadnutý odvolací rozsudok uvádza
skutkový stav, ktorý považoval odvolací súd za rozhodujúci pre rozhodnutie, stanoviská strán sporu k
prerokovávanej veci, výsledok vykonaného dokazovania, obsah odvolania a právne predpisy, z ktorých
vychádzal pri rozhodnutí spolu s právnym názorom a jeho vysvetlením v odôvodnení. Odvolací súd sa
uspokojivým spôsobom vysporiadal so všetkými relevantnými argumentami sporových strán, dovolateľ
preto nedôvodne namietal, že rozsudok odvolacieho súdu je nepreskúmateľný, pričom za vadu v zmysle
ust. § 420 písm. f/ C. s. p. nemožno považovať skutočnosť, že rozsudok nebol odôvodnený podľa
predstáv dovolateľa. Rozhodnutie odvolacieho súdu nie je svojvoľné, ani arbitrárne a nelogické, ktorým
by dovolateľovi bolo upreté právo na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p.
28 Ani pri posudzovaní postupu odvolacieho súdu, resp. súdu prvej inštancie nedospel dovolací súd k
záveru, že postup oboch stupňov súdov bol na ujmu procesných práv žalobcu. Je pravdou, že žalovaní
1/, 2/, 4/ a 5/ (ďalej len žalovaní), sa k odvolaniu žalobcu vyjadrili a ich vyjadrenia súdom prvej inštancie
a ani odvolacím súdom neboli žalobcovi doručené (spis neobsahuje doklad o doručovaní). Súd však
nie je povinný donekonečna udržiavať stav konfrontácie medzi podaniami účastníkov konania - je
iba na jeho posúdení, kde je rozumná hranica takúto konfrontáciu ukončiť (III. ÚS 144/2012, IV. ÚS
19/2012). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len ESĽP) sa v rozsudku z 13. januára 2015 vo
veci Trančíková proti Slovenskej republike zaoberal opodstatnenosťou námietky o nemožnosti vyjadriť
sa k vyjadreniu protistrany v rámci odvolacieho konania. Dospel k názoru, že aj keď vyjadrenie k
odvolaniu neobsahuje žiadne nové skutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa procesná strana už
nebola vyjadrila v predchádzajúcom priebehu konania, a prípadne ide o vyjadrenie nemajúce vplyv na
rozhodnutie odvolacieho senátu, musí byť druhému účastníkovi daná možnosť oboznámiť sa s ním, ak
bolo formulované ako právna a skutková argumentácia. Pokiaľ súd takúto možnosť druhej procesnej
strane nevytvorí, dochádza k porušeniu práva na spravodlivé konanie, ktoré je zaručené článkom 6
ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
29 Podľa názoru dovolacieho súdu k takémuto postupu v prejednávanej veci nedošlo a nedošlo ani k
zásahu do procesných práv žalobcu spôsobom popísaným v rozsudku ESĽP vo veci Trančíková. Postup
odvolacieho súdu bol taký nielen preto, že vyjadrenia žalovaných nepovažoval pre svoje rozhodnutie,
o preukázaní naliehavého právneho záujmu, za prínosné, ale aj preto, že vyjadreniam chýbal jeden z
atribútov definovaných ESĽP, a to, že podanie je formulované ako právna, resp. skutková úvaha. Vo
vyjadreniach žalovaní považujú rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a v súlade s ust. § 80
písm. c/ O. s. p., vyjadrenia preto neobsahujú právne argumenty žalovaných a ani názor, s ktorým by
mohol žalobca polemizovať.
30 Z uvedených dôvodov dovolací súd uzavrel, že v konaní pred odvolacím súdom nedošlo k vade
zmätočnosti v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p.
31 Žalobca ako ďalšiu vadu zmätočnosti uvádza zmätočnosť v zmysle ust. § 420 písm. e/ C. s. p., že
vo veci na súde prvej inštancie rozhodovali vylúčení sudcovia, že vec nebola pridelená na rozhodnutie
zákonným spôsobom a že súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd boli nesprávne obsadené. Na súde
prvej inštancie namiesto samosudcu rozhodoval senát a odvolací súd bol nesprávne obsadený, lebo z
napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že rozhodovali sudcovia JUDr. Izakovičová, JUDr.
Miničová, JUDr. Pramuková a zároveň sudcovia JUDr. Izakovičová, JUDr. Miničová a Mgr. Kúdelová.
Pokiaľ ide o zloženie senátu odvolacieho súdu, ktoré bolo nesprávne uvedené na zadnej strane
napadnutého rozsudku, zrejme pri vyhotovovaní rozsudku, táto zrejmá chyba bola odstránená postupom
podľa § 224 C. s. p. opravným uznesením z 22. júla 2020, sp. zn. 2Obo/9/2017, čím pochybenie,
na ktoré poukazuje dovolateľ, bolo pred rozhodnutím dovolacieho súdu odstránené. Dovolací súd



ďalej poukazuje na odôvodnenie odvolacieho súdu, ktorý sa v bodoch 38. až 42. podrobne zaoberal
pridelením veci senátu súdu prvej inštancie v zložení: JUDr. Jarmila Glončáková, JUDr. Ľubica Krišková
a Mgr. Štefan Zelenák a zistil, že prejednávaná vec bola pridelená na rozhodnutie zákonným spôsobom
t. j. náhodným výberom, v súlade s dodatkom č. 9 k Rozvrhu práce Krajského súdu v Bratislave
na rok 2011, s účinnosťou od 1. júna 2011. Teda zmena v osobe zákonného sudcu bola vykonaná
v súlade so zákonom a rozvrhom práce na rok 2011. Ďalej dovolateľ opakovane vznáša námietku
nestrannosti sudcov súdu prvej inštancie, pretože odôvodnenie tejto námietky odvolacím súdom v
bode 42 napadnutého rozhodnutia považuje za nedostatočné. Je potrebné prisvedčiť dovolateľovi,
že požiadavka nestrannosti súdu ako predpokladu toho, že strany sporu a verejnosť budú dôverovať
súdom, musí byť splnená a ak zistia skutočnosti, ktoré vedú k spochybneniu dôvery v nestranné
rozhodovanie súdu, má strana sporu právo z dôvodov uvedených v ust. § 49 C. s. p. uplatniť námietku
zaujatosti. V zmysle ust. § 52 ods. 2 C. s. p. v námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných
náležitosti uvedený dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o
dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia. Na podanie, ktoré nespĺňa tieto
náležitosti, súd neprihliada.
32 Námietka voči sudcom prejednávajúcim vec na súde prvej inštancie, uvedená žalobcom v odvolaní
a tak isto aj v dovolaní, tieto náležitosti neobsahuje, preto sa ňou dovolací súd ani nezaoberal.
33 Z uvedených dôvodov dovolací súd dospel k záveru, že žalobcom namietané skutočnosti nezakladajú
procesnú vadu konania v zmysle ustanovenia § 420 písm. e/ C. s. p.
34 Napokon žalobca namieta, že rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení
veci, a preto je daná prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 C. s. p. Dovolanie
prípustné podľa § 421 ods. 1 C. s. p. (dovolací dôvod podľa § 432 C. s. p.) je zamerané na
riešenie právnych otázok, ak sa odvolací súd pri ich vyriešení odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu (písm. a/), ak ešte neboli v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešené (písm.
b/), alebo ak sú v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu riešené rozdielne (písm. c/). Právnou otázkou,
ktorá je rozhodujúca pre splnenie zákonnej podmienky prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 C. s.
p., sa pritom rozumie tak otázka hmotnoprávna - ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho
zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine - ako aj otázka procesnoprávna,
ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení (k tomu viď aj 3Cdo/158/2017).
Právna otázka, ktorú má dovolací súd vo svojom rozhodnutí riešiť, musela byť rozhodujúca pre vydanie
dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu. Dovolací súd nemôže riešiť hypotetické otázky,
ktoré nemajú, resp. v ďalšom konaní nemôžu mať vplyv na meritórne rozhodnutie, a ani otázky, ktoré
vôbec neboli predmetom posudzovania zo strany odvolacieho súdu. Prípustnosť dovolania nezakladá
ani všeobecná nespokojnosť dovolateľa s rozhodnutím odvolacieho súdu, resp. jeho právnymi závermi
(k tomu viď napr. 3Obdo/28/2018 a 3Obdo/64/2018).
35 Argumentácia žalobcu obsiahnutá v jeho dovolaní nie je zameraná na riešenie právnych otázok, ako
to predpokladá ustanovenie § 421 ods. 1 CSP.
36 S poukazom na vyššie uvedené dovolací súd dospel k záveru, že prípustnosť dovolania žalobcu
podľa ust. § 421 ods. 1 písm. C. s. p. nie je daná, preto dovolanie podľa ustanovenia § 447 písm. f/
C. s. p. odmietol.
37 Dovolanie žalobca podal aj voči opravnému uzneseniu zo 6. februára 2019, sp. zn. 2Obo/9/2017,
ktorým bol napadnutý rozsudok odvolacieho súdu opravený tým, že bola odstránená zrejmá chyba,
vzniknutá pri vyhotovovaní rozsudku. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že odvolací súd
sa zaoberal aj rozhodnutím o trovách odvolacieho konania, lebo v bode 44. je uvedené odôvodnenie,
ako o priznaní náhrady trov odvolacieho konania rozhodol. Avšak výrok o trovách odvolacieho konania
z výroku rozsudku vypadol. Preto bol výrok rozsudku uvedeným uznesením opravený v súlade s ust. §
224 C. s. p., podľa ktorého súd ex offo po tom, ako zistil chybu, túto opravil. Výrok opravného uznesenia
je jasný a zrozumiteľný a je z neho jasné, ktorá časť rozsudku je predmetom opravy. Dovolací súd
zdôrazňuje, že na opravu zákon neurčuje lehotu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dovolací súd dospel
k záveru, že v danom prípade nepochybne nejde o nezákonné rozhodnutie a nebolo ním ani porušené
právo žalobcu na spravodlivý proces.
38 Z vyššie uvedených dôvodov potom dovolací súd dovolanie žalobcu odmietol podľa ustanovenia §
447 písm. c/ CSP, ako aj ustanovenia § 447 písm. f/ CSP.
39 Návrhu žalovaného 2/ na zastavenie konania v súlade s ust. § 47 ods. 1 a 4 zákona č. 7/2005 Z. z.
o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR) dovolací súd nevyhovel. Uvedené ustanovenie sa týka
len konaní začatých a právoplatne neskončených pred 1. januárom 2020 . V prejednávanej veci bolo
konanie právoplatne skončené v roku 2019, teda postup podľa ust. § 47 ods. 4 ZKR sa naň nevzťahuje.



40 Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 druhá veta C. s. p.). O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods.
2 C. s. p.).
41 Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 5:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.