ZACHEM, a. s. Strážske


Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/65/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8706205660
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8706205660.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov
JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobcu: ZACHEM, a.s. Strážske, so
sídlom Michalovce, Námestie osloboditeľov 70, IČO: 31 730 191, zastúpený Mgr.. Zuzanou Bdžochovou,
advokátkou so sídlom Bratislava, Palkovičova 16, proti žalovaným v 1/ rade N.. D. S., bytom R., G.
XXXX/XX, zastúpený JUDr. Marcelom Mašanom, advokátom so sídlom Veľký Slavkov, Školská 257, v
2/ rade V.. M. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom R., G. XXX/XX a v 3/ rade V.. I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom R.,
W. XX, obaja zastúpení spoločnosťou Benkóczki, Baláž - advokáti, s. r. o., so sídlom Bratislava - Staré
mesto, 29. augusta 36A, IČO: 35917148, o určenie, že udelenie plnomocenstva odporkyne je neplatný
právny úkon s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 8C/100/2006-766
zo dňa 04.09.2018, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalovanému v 1/ rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalobcovi v
rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovanému v 1/ rade priznal právo na
náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobcovi, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.
Žalobcovi a žalovaným v 2/ a 3/ rade náhradu trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 137, § 149 CSP a čl. 6 ods. 1 a čl. 8 CSP. V dôvodoch uviedol ,
že žalobca neosvedčil naliehavý právny záujem na vydaní určovacieho výroku. Okrem nepreukázania
naliehavého právneho záujmu súd 1. inštancie ďalej konštatoval, že žalobca tiež neuniesol bremeno
tvrdenia a dôkazné bremeno tak, ako to vyžaduje ust. čl. 8 C.s.p., podľa ktorého strany sporu sú
povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi.
Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy,
prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia
ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p., ale
aj so zásadou rovnosti účastníkov konania. Podľa § 215 ods. 1, ods. 2 C.s.p., súd rozhodne na
základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje procesným postupom podľa citovaného zákona. V
zmysle týchto ustanovení skutkovým základom súdneho rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku
ktorým súd dospel v priebehu konania. K skutkovým zisteniam súd dospieva vyhodnotením skutkových
poznatkov, ktoré získava viacerými spôsobmi, predovšetkým v sporovom konaní dokazovaním. Civilný
sporový proces sa, okrem iného, zásadne riadi princípom dispozičným a prejednacím, princípom
kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným princípom formálnej pravdy. V sporovom
konaní, ako v danom prípade, žalobca uplatňuje na základe existujúceho právneho vzťahu na súde



svoje práva, resp. právom chránené záujmy, vyplývajúce z hmotného práva, vo vzťahu k žalovanému,
ktorým sú tieto porušené, resp. ohrozené. Žalovaný v sporovom konaní následne v rámci procesných
ustanovení vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku poskytne rozhodujúce skutočnosti na svoju
obranu, na preukázanie ktorých zároveň pripojí listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. navrhne
dôkazy. Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno,
t.j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach a to
prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového
konania je tak plne zodpovedná sama sporová strana.

3. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti.
Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany
porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do
práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV.ÚS 252/04)
a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby
bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I. ÚS 50/04). Z vykonaného
dokazovania nie je zrejmé, neplatnosti akých konkrétnych úkonov sa žalobca domáha, ani aký nárok
uplatnil voči žalovanému v 1. rade (zvyšok nároku bol vylúčený na samostatné konanie). Napriek
výzve žalobca svoje skutkové tvrdenia nedoplnil o špecifikáciu nevyhnutnú pre posúdenie oprávnenosti
a dôvodnosti žaloby, nepreukázal ani naliehavý právny záujem na požadovanom určení (vzhľadom
na ukončené reštrukturalizačné konanie), preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
rozsudku a žalobu zamietol.

4. Výrok o trovách konania bol odôvodnený usta. § 255 ods. 1 a § 266 CSP.

5. Proti tomuto rozsudku v zákonnom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Uviedol, že vzhľadom
na komplikovanosť a zmätočnosť súdneho konania, ktoré nastalo po vydaní rozsudku odvolacieho
súdu v časti vo výroku I. rozsudku okresného súdu a v záujme rozumného usporiadania procesných
vzťahov a hospodárnosti, konania navrhli, aby súd 1. inštancie vydal rozhodnutie, ktorým vylúči predmet
konania o návrhu výroku II. rozsudku voči žalovaným v I, II. a III. rade na samostatné konanie. Súd
prvej inštancie aj uznesením z 16.mája 2018 vylúčil predmet konania o návrhu žalobcu vo výroku II. na
samostatné konanie. Rozsudok Okresného súdu v Poprade napadli odvolaním, pretože je nezákonný
pre rozpor s ust. § 159 ods. 3 a § 230 CSP. Súdne konanie v predmete výroku I. voči žalovanému
v 1/ rade bolo právoplatne rozhodnuté. Namietajú, že súd 1. inštancie posudzoval vec nad rámec
vymedzeného predmetu konania a postup a rozsudok okresného súdu bol nezákonný. Pokiaľ ide o
naliehavosť právneho záujmu dospel súd k nesprávnemu záveru a nad rámec právomoci v tomto konaní.
Závery súdu 1. inštancie , ktorým odôvodnil zamietnutie žaloby v bode 19. sú nesprávne a v rozpore s
vykonaným dokazovaním. Jednoznačne bez pochybnosti boli preukázané všetky tvrdenia o skutkovom
a právnom závere. Naliehavý právny záujem je daný nie len vtedy pokiaľ ide o preventívny charakter iba
medzi sporovými stranami, ale aj vtedy, ak súdom vyslovené autoritatívne určenie vytvára právny základ
a právnu istotu pre žalobcu aj vo vzťahu k iným osobám. Žalobca v kontexte s týmito výhradami namieta,
že žalovanému v 1/ rade nevzniklo právo na náhradu trov konania, a že súd 1. inštancie vo výroku,
ktorým uložil povinnosť nahradiť trovy konania žalovanému rozhodol tak nezákonne a nesprávne. Je
nepochybné, že vo vzťahu k návrhu výroku 1. Rozsudku, o ktorom je konanie právoplatne skončené,
dosiahli plný úspech a teda súd mal priznať plnú náhradu trov konania práve žalobcovi.

6. K odvolaniu žalobcu vyjadril sa žalovaný v 1/ rade, ktorý poukázal nato, že pokiaľ ide o rozsudok vo
výrok rozsudku : že udelenie plnomocenstva pre odporkyňu v 2/ rade na zastupovanie navrhovateľa na
základe plnej moci je neplatný, nejedná sa o taký právny vzťah, ktorého účastníkom konania by bol tak
žalovaný v 1/ rade. Tento výrok rozsudku nemá žiaden právny dosah na žalovaného v 1/ rade. Žaloba sa
týkala žalovaného v 1/ rade až v ďalšej časti žaloby a tieto okresný súd zamietol. Je preto plne úspešný
v konaní. Domnieva sa teda, že nárok na náhradu trov konania má v celom rozsahu.

7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní v 2/ a 3/ rade, ktorí uviedli, že odvolanie žalobcu proti
rozsudku nie je dôvodné. Súd prvej inštancie správne zistil tak skutkový ako aj právny stav veci. V
predchádzajúcom rozsudku rozhodol až o jednej časti sporu medzi žalobcom a žalovanými v 2. a 3. rade.
Preto táto časť výroku žaloby už je právoplatne skončená a žalovaní v 2/ a 3/ rade rešpektujú závery



Krajského súdu v Prešove pod sp.zn. 21Co/133/2012-618. Rovnako bol tento napadnutý rozsudok
odvolaním žalobcu presvedčivo zdôvodnený.

8. K vyjadreniu žalovaného v 2/ a 3/ rade vyjadril sa žalovaný v 1/ rade, ktorý žiadal odvolanie žalobcu
zamietnuť.

9. Žalovaní v 2/ a 3/ rade sa vyjadrili k vyjadreniu žalovaného v 1/ rade, ktorí zdôraznili , že odvolanie
žalobcu považujú za nedôvodné a je potrebné sa zaoberať tým, čo je predmetom sporu v tomto konaní
a preto navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

10. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného v 1/ rade, v podstate zopakoval svoje námietky, s tým,
že nemožno akceptovať postoj žalovaného v 1.rade. Poukázal nato, že upozornil súd 1. inštancie na
vady konania. Objasnil všetky výhrady k procesnej zmätočnosti vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade a
oznámil, že trvá na podanom odvolaní.

11. Žalobca sa vyjadril aj k vyjadreniu žalovaného v 2/ a 3/ rade. Rovnako aj v tomto podaní zopakoval
svoje argumenty a zotrval na tom, že žalovaní v 2/ a 3/ rade nie sú pasívne legitimovaní.

12. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací podľa ust. § 34 CSP, prejednal rozhodnutie ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v § 378, § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil.
Na týchto skutočnostiach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

13. Podľa § 137 C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b)
nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

14. Podľa § 149 C.s.p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

15. Dňa 17.10.2002 sa žalovaná v 2. rade na základe plnomocenstva udeleného za žalobcu žalovaným
v 3. rade a V.. W. U. dňa 14.10.2002 dostavila do pobočky Prvej komunálnej banky, a.s. v Michalovciach,
pričom žalovaného v 1. rade požiadala o osvedčenie o právne významných skutočnostiach, teda o
tom, že dňa 17.10.2002 bola pripravená v zmysle výzvy na zmenkové plnenie zaplatiť zmenku pre
zmenkového veriteľa SLÁVIA CAPITAL, a.s. v sume 12.665.972,- Sk. Žalovaný v 1. rade ako notár
notárskou zápisnicou sp. zn. N 578/2002 NZ 589/2002 osvedčil, že žalovaná v 2. rade sa do pobočky
banky dostavila a nakoľko sa na prevzatie hotovosti nedostavil zmenkový veriteľ, žalovaný v 1. rade
prijal sumu 12.665.972,- Sk do notárskej úschovy. V notárskej zápisnici žalovaný v 1. rade uviedol, že
hotovosť bola zložená splnomocnenou zástupkyňou zložiteľa ZACHEM, a.s. Strážske, na účet notárskej
úschovy. Vyplatenie predmetu úschovy je upravené v zápisnici o prijatí peňazí do úschovy sp. zn. N
579/2002 zo dňa 17.10.2002. Žalovaná v 2. rade predložila žalovanému v 1. rade plnomocenstvo zo
dňa 14.10.2002, ktorým malo predstavenstvo žalobcu v súlade s uznesením predstavenstva č. 16/2002
splnomocniť žalovanú v 2. rade na zastupovanie spoločnosti pri prezentácii a predložení zmenky
SLÁVIA CAPITAL, a.s. a Slovenskej chemickej spoločnosti, a.s. prípadne indosantov. Plnomocenstvo
je podpísané za žalobcu V.. I. D., predsedom predstavenstva a V.. „W.“ U., členom predstavenstva.
O neplatnosti plnomocenstva bolo v konaní právoplatne rozhodnuté, predmetom konania zostal návrh
žalobcu na určenie neplatnosti všetkých úkonov vykonaných žalovanou v 2. rade na základe neplatného
plnomocenstva, bez ich bližšej špecifikácie.

16. Odvolací súd predovšetkým rekapituluje konanie ako celok, pre prípadné nejasnosti, o ktoré opiera
svoje odvolanie žalobca. Prvým rozhodnutím súdu prvej inštancie vyhovel žalobcovi vo výroku I.
( neplatnosť udeleného plnomocenstva) a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Odvolací súd vyhovujúci
výrok súdu prvej inštancie potvrdil vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2/ a 3/ rade. Zrušil rozsudok
súdu prvej inštancie v časti vyhovujúceho rozsudku medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade pre jeho



nepreskúmateľnosť. Zrušil tiež zamietavý výrok rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu žalobcom a
žalovanými v 1/ až 3/ rade. Z týchto dôvodov neobsahuje odvolacia námietka žalobcu, že je potrebné
zastaviť konanie voči žalovanému v 1/ rade pre prekážku res indicata, keďže o žalobe medzi žalobcom
a žalovaným v 1. rade nebolo súdom prvej inštancie doteraz rozhodnuté.

17. Po zrušujúcom rozsudku odvolacím súdom z 23.04.2014 totiž zostalo predmetom konania výroky
žaloby I. a II. medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade a výrok II. žaloby medzi žalobcom a žalovanými v 2/
a 3/ rade. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 8C/100/2006-736 zo dňa 16.05.2018 vylúčil na samostatné
konanie nárok žalobcu voči žalovanému v 1/ až 3/ rade vo vzťahu k výroku II. Odvolací súd tak prejednal
odvolanie žalobcu voči rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade týkajúce sa
zamietnutia žaloby o neplatnosť udelenia plnomocenstva žalovanej v 2/ rade na zastupovanie žalobcu
na základe plnomocenstva zo dňa 14.10.2002 ako neplatný právny úkon.

18. Určovacie žaloby vyžadujú vždy preukázanie naliehavého právneho záujmu na príslušnom určení.
Účelom zisťovania naliehavého právneho záujmu je významná okolnosť, keďže účelom je zabrániť
rozmnožovaniu zbytočných sporov alebo sporov bez praktického významu pre ich účastníkov. Vzťah
žalovaného v 1/ rade k výroku I. podanej žalobe nebol odôvodnený žalobcom tak, aby bol zrejmý,
naliehavý právny záujem pre toto určenie. Žalovaný v 1.rade vyhotovil notársku zápisnicu o osvedčení
právnej skutočnosti v rámci svojej notárskej činnosti a na samotnom udelení plnomocenstva pre
žalovanú v 2.rade sa nepodieľal. Rovnako bolo v rámci činnosti žalovaného v 1.rade ako notára prevzal
suma do notárskej úschovy, avšak táto skutočnosť sama o sebe enmôže vyústiť vo vyhovení žaloby
medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade. Preto rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu žalobca
a žalovaný v 1/ rade k predmetu sporu - neplatnosť právneho úkonu - udelenie plnomocenstva pre
žalovanú v 2/ rade dňa 14.10.2002 považoval odvolací súd za vecne správne a potvrdil rozhodnutie
podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

19. Strany sporu doručili odvolaciemu uzneseniu súdu prvej inštancie č.k. 7C/100/2006-315 z
22.03.2019 ( správne 8C/100/2006), ktorým spojil na spoločné konanie predtým vylúčenú vec medzi
žalobcom a žalovanými v 1/ až 3/ rade vo výroku II. žaloby, odvolací súd nerozhodoval. Toto
uznesenie bolo súdom prvej inštancie vydané až po rozhodnutí vo veci samej, potom, čo bola vec
predlžená na rozhodnutie odvolaciemu súdu proti rozsudku č.k. 8C/100/2006-766 zo dňa 04.09.2018.
Tým bol vymedzený rozsah odvolacieho konania. Preto sa odvolací súd zaoberal len predloženým
odvolaním žalobcu. O žalobe medzi žalobcom a žalovanými v 1/ až 3/ rade, ktoré bolo vylúčené na
samostatné konanie / určenie neplatnosti právnych úkonov vykonaných na základe plnomocenstva zo
dňa 14.10.2002 žalovanou v 2. rade / rozhodne súd prvej inštancie po vrátení spisu.

20. O trovách odvolacieho konania v rozsahu prejednávaného odvolania bolo rozhodnuté v súlade s
ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobca v odvolacom konaní úspech nemal,
naopak žalovaný v 1/ rade bol úspešný, preto odvolací súd priznal návrh žalovanému v 1/ rade na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% v zmysle zásady úspechu. Keďže odvolacie konanie
sa týkalo žalobcu a žalovaného v 1/ rade, nerozhodoval o trovách odvolacieho konania medzi žalobcom
a žalovanými v 2/ a 3/ rade.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).