Veolia Energia Poprad, a.s. „v likvidácii“


Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 18Cb/38/2007
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8707201542
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Šabľová
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2016:8707201542.7

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci žalobcu: Okresné stavebné bytové
družstvo Poprad, so sídlom Moyzesova 3368/25, Poprad, IČO: 36 168 815, právne zast. Advokátska
kancelária Hudzík & Partners s.r.o., so sídlom Mnoheľova 830/15, Poprad, IČO: 47 251 654, proti
žalovanému: Veolia Energia Poprad, a.s., so sídlom Široká 2, Poprad, IČO: 31 730 574, v konaní o
náhradu škody vo výške 94.079,30 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených
trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.2.2007 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného
na zaplatenie sumy 2.834.233,- Sk (94.079,30 eur) spolu s príslušenstvom ako aj na náhradu trov
konania.
V žalobe uviedol, že žalobca so žalovaným (predtým CGC Termotech Poprad, a.s.) uzavreli dňa
11.12.1996 kúpnu zmluvu o dodávke a odbere tepla a teplej úžitkovej vody, na základe ktorej sa žalovaný
ako predávajúci zaviazal dodávať žalobcovi ako kupujúcemu teplo a teplú úžitkovú vodu (ďalej len „TÚV“)
aj v roku 1997. V zmysle čl. III. ods. 1 tejto zmluvy mal žalovaný ako predávajúci predložiť žalobcovi ako
kupujúcemu zúčtovaciu faktúru za kalendárny rok, a to do 20. februára nasledujúceho roku. Žalovaný
však žalobcovi v dohodnutej lehote do 20. februára 1998 nedoručil konečnú verziu zúčtovacej faktúry,
táto bola doručená až dňa 25.5.1998, a to faktúra č. 40669 zo dňa 22.5.1998 na sumu 1.278.417,- Sk
(42.435,67 eur). Z toho podľa žalobcu jednoznačne vyplýva, že žalovaný nedodržal ustanovenie čl. III.
ods. 1 kúpnej zmluvy, keď zúčtovaciu faktúru za dodávku tepla a TÚV za rok 1997 nedoručil do 20.
februára 1998.
Na Krajskom súde v Prešove vo veci sp. zn. 5Cb/821/1998 prebiehalo konanie, v ktorom sa žalobca - v
tom čase CGC Termotech Poprad, a.s. domáhal od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 1.210.602,- Sk
(40.186,62 eur) s príslušenstvom. Išlo o zaplatenie zúčtovacej faktúry č. 40669 zo dňa 2.5.1998 na sumu
vo výške 1.278.417,- Sk (42.435,67 eur) (dobropismi bola suma ponížená na konečných 1.210.602,-
Sk (40.184,62 eur). Žalobca túto sumu odmietol zaplatiť, pretože k faktúre neboli dodané kalkulácie
cien tepla za rok 1997, boli predložené len materiály svedčiace o úprave množstva dodaného tepla z
jednotlivých tepelných zdrojov, ďalej náklady pozostávajúce z úrokov z úverov mali byť uhradené zo
štátneho rozpočtu formou dotácií k cenám tepla. V roku 2002 boli spätne poskytnuté dotácie k cenám
tepelnej energie za rok 1997. Tieto dotácie boli poskytnuté na základe žiadosti o ich poskytnutie za rok
1997, ktoré mali byť podané do 27.3.1998. Vzhľadom na neskoré doručenie zúčtovacej faktúry za rok
1997 až dňa 25.5.1998, dotácie, ktoré boli poskytnuté cestou Daňového úradu v septembri 2002, neboli
poskytnuté v celej výške, t. j. zúčtovacia faktúra č. 40669 nebola akceptovaná. Na základe právoplatného



rozhodnutia Krajského súdu v Prešove v predmetnom konaní zo dňa 7.7.2003, ktorý potvrdil NS SR dňa
13.1.2005 bol žalobca povinný vyplatiť žalovanému celkom sumu vo výške 2.834.233,- Sk (94.079,30
eur). Táto suma pozostávala z istiny vo výške 1.210.602,- Sk (40.184,62 eur), z úrokov vo výške 0,05
% za každý deň omeškania zo sumy 1.210.602,- Sk (40.184,62 eur) od 7.6.1998 do zaplatenia v sume
1.489.038,- Sk (49.427,01 eur) a z trov právneho zastúpenia v sume 134.593,- Sk (4.467,67 eur).
Žalobca má za to, že vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že porušením zmluvnej povinnosti zo
strany žalovaného vyplývajúcej z čl. III. ods. 1 kúpnej zmluvy zo dňa 11.12.1996 došlo k situácii, keď
žalobcovi vznikla škoda, ktorá v konečnom dôsledku pozostáva zo sumy, ktorú musel žalobca vyplatiť
na základe vyššie uvedeného rozsudku Krajského súdu Prešov žalovanému. Ak by žalovaný bol včas
zaslal žalobcovi zúčtovaciu faktúru za rok 1997, žalobca by si uplatnil nárok na dotácie v ručenej lehote
a bol by ich dostal v plnej výške a tak by mu nevznikla žiadna škoda (aj keď by sumu v zmysle rozsudku
KS Prešov musel zaplatiť).

2. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 28.5.2007,
keď uviedol, že podľa tvrdenia žalobcu z dôvodu, že žalovaný nepredložil faktúru v lehote podľa
zmluvy, neuplatnil si žalobca včas nárok na dotácie zo štátneho rozpočtu, ktoré by inak dostal v plnej
výške fakturovanej zúčtovacej faktúry, a teda by mu ani nevznikla žiadna škoda. Škoda predstavuje
zaplatenú zúčtovaciu faktúru č. 40669 v prospech žalovaného a príslušné úroky z omeškania a náhradu
trov konania, ktoré bol povinný žalobca zaplatiť žalobcovi na základe právoplatného a vykonateľného
rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 5Cb/821/1998-417 zo dňa 7.7.2003, ktorého správnosť potvrdil
NS SR rozhodnutím č. k. 4Obo/211/2003-441 zo dňa 15.2.2005. V tejto súvislosti žalovaný poukázal
na odôvodnenie predmetných rozhodnutí. Žalovaný poukázal na to, že žalobcovi predložil zúčtovaciu
faktúru č. 40189 dňa 27.3.1998 na sumu 1.674.190,- Sk (55.572,93 eur) spolu s prípisom, že vzhľadom
na legislatívne zmeny a aplikáciu legislatívy EPC na Slovensku potreboval viac času k záverečnému
vyúčtovaniu. Uvedenú faktúru žalobca žalovanému vrátil s prípisom, že túto neakceptuje, nakoľko
dotácie za rok 1997 boli spracované podľa faktúry doručenej dňa 18.3.1998 na sumu 101.068,- Sk
(3.354,84 eur). Vrátenú faktúru žalovaný obdŕžal dňa 6.4.1998. Podľa žalovaného tvrdenie žalobcu, že
v prípade, že by mal včas zúčtovaciu faktúru, bol by si uplatnil nárok na dotáciu, ktorú by dostal, je
účelové a nezakladá sa na pravde. Podmienky pre uplatňovanie dotácií k cenám tepelnej energie (ďalej
len „TE“) dodávanej domácnostiam a ich spôsobom čerpania v roku 1997 určilo Ministerstvo financií SR
v Smernici č. 4701/1997/54. S účinnosťou od 1.9.1997 upravovala podmienky a spôsob čerpania dotácií
k cenám TE Smernica MF SR č. 17172/1997/54. MF SR vydalo pod č. 17171/1997/54 Oznámenie o
vyúčtovaní dotácií k cenám TE k 1.10.1997 a čerpaní preddavku dotácií v mesiaci december 1997.
Finančné zúčtovanie dotácií k cenám TE bolo určené Postupom finančného zúčtovania dotácií k cenám
TE so štátnym rozpočtom za rok 1997 pod č. 2340/1998/54. V zmysle uvedenej Smernice MF SR
č. 17172/1997/54 bod 2/ ...“na dotácie nie je právny nárok“. Smernica upravovala limit dotácií pre II.
polrok 1997, ktorý bol znížený zo skutočnosti roku 1996, II. polrok o 30 %, ďalej upravovala spôsobom
uplatnenia a postup daňového úradu pri vyplácaní mesačných preddavkov dotácií, ktoré príjemca dotácií
štvrťročne preukazoval daňovému úradu, že dotácie použil účelovo na úhradu faktúru za teplo. Postup
pri finančnom zúčtovaní dotácií k cenám TE so štátnym rozpočtom za rok 1997 určoval príjemcom dotácií
spôsob vyčíslenia čerpania dotácií za rok 1997 maximálne do výšky sumy vyplývajúcej z vyúčtovania
dotácií za 1. polrok 1997, zvýšenej o limitované dotácie určené pre 2. polrok 1997 v zmysle Smernice.
Termín na predloženie daňovým úradom bol 27.3.1998. Žalobca teda mohol ešte v deň, keď obdržal
od žalovaného faktúru, vyúčtovať poskytnuté preddavkové dotácie s doručenou faktúru. Žalovaný má k
dispozícii doklady od sesterskej spoločnosti, ktorá sa zaoberala správou bytového a domového fondu
o tom, že mohla upraviť Vyúčtovanie dotácií k cenám TE za rok 1997 (5x) aj po termíne 27.3.1998,
vzhľadom k tomu, že v tomto čase bolo okolo dotácií veľa nejasného a hlavne chýbali finančné zdroje.
Podľa žalovaného to, že žalobca svojím konaním - vrátením faktúry žalovanému odmietol urobiť opravné
vyúčtovanie dotácií vo vzťahu k daňovému úradu a nepokúsil sa o takýto krok ani po zaslaní zúčtovacej
faktúry v máji 1998, sa nemôže dávať na zodpovednosť žalovanému, pretože ten neporušil žiaden
právny predpis. Na základe uvedených skutočnosti je žalovaný toho názoru, že žalobca nepreukázal
splnenie základných predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu a jeho nárok je teda bezdôvodný.
Žalobcu žiadal v celom rozsahu zamietnuť.

3. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní v súvislosti s konštatovaním, že na poskytnutie dotácií nebol
právny nárok uviedol, že každý, kto požiadal o dotácie, tomu boli aj vyplatené a je pravdou, že dotácie
boli postupne vyplácané v priebehu roka 1997, ale dotácie za rok 1997 boli vyplácané aj v roku 1998
a následne dokonca aj v roku 2002, kedy došlo k dočerpaniu dotácií, na ktoré bola podaná žiadosť.



K námietke premlčania vznesenej žalovaným uviedol, že žaloba bola podaná 13.2.2007 a keďže si
uplatňujú nárok na náhradu škody, tak v zmysle ust. § 398 Obch. zák. je premlčacia doba 10 rokov.
Žalobca sa dozvedel o tom, že žalovaný nedoručil riadne 13. faktúru a porušil svoju zmluvnú povinnosť
dňa 20.2.1998 resp. 21.2.1998, teda žaloba podľa nich je podaná včas. K námietke aktívnej legitimácie
v súvislosti s uzavretou Zmluvou o postúpení práv a povinností zo žalobcu na Tatranský správcovský
dom, s.r.o. poukázal na to, že sumu, ktorú zaplatili žalovanému na základe rozhodnutia v konaní sp.
zn. 5Cb/821/1998 uhrádzali z prostriedkov žalobcu, nakoľko tento nemohol na vykrytie uvedeného
nároku použiť prostriedky z fondu prevádzky resp. prostriedky z fondu opráv, vzhľadom na maximálne
stanovené ceny pre obyvateľov. Vyplatené finančné prostriedky nešli z prostriedkov vlastníkov bytov, ale
boli vyplatené z vlastných prostriedkov žalobcu. Teda nárok, ktorý si uplatňujú voči žalovanému neprešiel
na Tatranský správcovský dom, s.r.o..
V závere právny zástupca žalobcu poukázal na to, že nie je sporné, že medzi sporovými stranami bola
uzatvorená zmluva o dodávke a odbere tepla zo dňa 11.12.1996. Rovnako z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že žalovaný mal povinnosť vždy do 20.2. nasledujúceho kal. roka doložiť žalobcovi tzv. 13.
ročnú zúčtovaciu faktúru. V období rokov 1996, 97, 98, 99 bol limit pre konečného spotrebiteľa, čo
sa týka výšky ceny za dodávku tepla a rozdiel bol potom hradený jednotlivým dodávateľom formou
dotácií na základe Smernice MF SR. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný do 20.2.
nasledujúceho kal. roka nepredložil 13. zúčtovaciu faktúru, ale túto doručil až dňa 24.3.1998 na
sumu 101.068,- Sk. Takáto faktúra bola zapracovaná pri vypracovaní fakturácie za dodávky tepla a z
vykonaného dokazovania aj z rozhodnutia Správy Daňového úradu vyplynulo, že v takej výške, v akej
bola zaúčtovaná táto 13. faktúra boli dotácie aj poskytnuté, čo nerozporuje ani žalovaný, nakoľko sám na
to poukazuje vo svojom vyjadrení z 23.11.2016. Avšak následne žalovaný dňa 25.5.1998 doručil novú
tzv. 13. faktúru č. 40669. K tejto faktúre nepredložil kalkulácie cien za teplo, boli predložené len materiály,
ktoré sú súčasťou spisu a ktoré sa týkali len výšky resp. množstva dodaného tepla. Tu poukázal na prvý
zákonný predpoklad uplatnenia si náhrady škody, a to je porušenie právnej povinnosti, teda nedodržanie
lehoty do 20.2 v kal. roku na doručenie 13. faktúry. Následne po tom, ako Správa finančnej kontroly
doručila žalobcovi stanovisko dňa 30.11.1998, ktoré je súčasťou spisu, tak žalobca upravil žiadosť,
ktorou požadoval navýšenie dotácií, keďže faktúra, ktorá znela na sumu 101.068,- Sk bola vymenená
s faktúrou poslednou, ktorá bola doručená 25.5.1998, avšak táto zmena zo strany Daňového úradu
nebola akceptovaná. Tu poukázal aj na samotné vyjadrenie žalovaného zo dňa 16.10.2013, kde predložil
doklady týkajúce sa dotácií pre Bytový podnik Poprad, s.r.o., Spolbyt, kde uvádza, že Daňový úrad im
poskytol dotáciu v plnej výške ako si žiadali. Žalovaný poukazuje na to, že na dotáciu nebol právny
nárok, avšak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že subjekty pôsobiace v regióne Poprad, ktoré si
riadne uplatnili nárok na dotáciu, ju mali priznanú v plnej výške. Z toho odvodzuje aj žalobca to, že ak
by posledná 13. faktúra bola doručená včas, nie až 25.5.1998, táto fakturácia tepla by bola zahrnutá do
celkovej ceny tepla a žalobcovi by táto dotácia bola vyplatená. V tomto smere z hľadiska zavinenia v
obchodnom práve je zodpovednosť upravená na objektívnom princípe, to zn., že zavinenie druhá strana
nemusí preukazovať. Zo svojich aktív žalobca musel uhradiť žalovanému sumu 1.278.417,- Sk, čo bolo
riešené aj ppl. rozsudkom KS PO 5Cb/821/1998 a potvrdené rozsudkom NS SR. Tu poukázal na druhý
zákonný predpoklad, a to je vznik škody. Za škodu sa považuje aj úbytok majetku žalobcu, pretože túto
cenu nemohol premietnuť konečnému spotrebiteľovi, teda jednotlivým vlastníkom bytov a nebytových
priestorov. Posledným faktorom, ktorý mal žalobca povinnosť preukázať, je príčinná súvislosť medzi
vznikom škody a zavinením. Faktúra na sumu 1.278.417,- Sk bola doručená bez kalkulácie cien. Žalobca
obratom na DÚ Poprad zaslal opravné vyúčtovanie dotácií 3.6.1998. Následne sa ešte Správa finančnej
kontroly vyjadrila a oznámila, že úroky z úverov patria do ekonomicky oprávnených nákladov, ktoré tvoria
cenu za teplo. Ako vyplýva z listinných dôkazov v spise, ku konečnému vyúčtovaniu a vysporiadaniu
dotácií za rok 1997 došlo v septembri 2002, avšak žiadosť o navýšenie dotácie z tzv. 13. faktúry
nebola akceptovaná. Má za to, že je tu minimálne v otázke sumy 1.278.417,- Sk nárok žalobcu na
náhradu škody. Žalobca si v žalobe uplatňuje aj úroky z omeškania a trovy konania advokáta za už
vyššie spomínané súdne pojednávania, pričom žalobca už nechce robiť žiaden procesný návrh, avšak
v tejto časti nárok žalobcu nie je oprávnený, nakoľko ak sa Správa finančnej kontroly listom zo dňa
30.11.1998 vyjadrila k položke úrokov z úverov, že tieto patria do oprávnených nákladov, chýba na strane
žalobcu preukázanie prvej základnej podmienky, a to je porušenie povinnosti zo strany žalovaného,
či už vo vzťahu k úrokom alebo trovám právneho zastúpenia. Navrhol žalobe v časti istiny vyhovieť
s tým, že podľa ich poslednej právnej analýzy v časti týkajúcej sa úrokov a trov právneho zastúpenia
pravdepodobne žalobca úspešný nebude.
V písomnom zhrňujúcom vyjadrení sa právny zástupca žalobcu vyjadril k námietke žalovaného, že z jeho
strany nedošlo k splneniu základných predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu, kedy uviedol,



že k porušeniu právnej povinnosti resp. zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného došlo, pretože podľa
čl. 3 ods. 1 zmluvy uzatvorenej 11.12.1996 bol žalovaný povinný predložiť tzv. 13. faktúru do 20.2.
príslušného roku. Z listinných dokladov vyplýva, že k predloženiu došlo 22.5.1998. V tomto zmysle podľa
žalobcu otázka neoprávnenosti vrátenia faktúry môže byť posúdená ako miera spoluzodpovednosti
na škode, pričom však vzhľadom na to, že zodpovednosť za škodu v obchodnom práve je založená
na princípe objektívnej zodpovednosti, akékoľvek spoluzavinenie v tomto prípade nie je možné, preto
má za to, že akákoľvek aplikácia takéhoto ustanovenia, ktorej sa žalovaná domáha je neprípustná a
zo strany žalobcu žiadnym spôsobom nedošlo k porušeniu zmluvných povinností, ktoré boli upravené
zmluvou medzi sporovými stranami. Čo sa týka škody, tak škoda ako nemajetková ujma podľa ich názoru
žalobcovi vznikla, pretože bez akýchkoľvek porušení došlo k zmenšeniu aktív žalobcu tým, že tento
nedostal účelovú dotáciu, pretože žalovaný riadne nedodal tzv. 13. zúčtovaciu faktúru a pri pravidelnom
behu veci, ak by táto faktúra bola dodaná riadne a včas, bola by dotácia žalobcovi pridelená. Keďže
sa tak nestalo, musela sa táto strata vykryť z iných zdrojov a nepochybne vznikol úbytok aktív, teda
majetková škoda. Čo sa týka tretieho znaku, kde žalovaný uvádza, že žalobca nepreukázal ani žiadnu
príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou uviedol, že zo strany žalovaného nejde
o správne pochopenie kauzality v tejto veci. Žalobca súhlasí s tým, že na dotáciu zo strany žalobcu
nebol právny nárok. Ak by však žalovaný faktúru predložiť včas, neznamenalo by to ešte, že žalobca
túto dotáciu nedostane. Právny zástupca žalobcu a žalobca sú toho názoru, že vzhľadom zavedenú
obchodnú prax medzi žalobcom a žalovaným, ak si žalovaný splnil svoju povinnosť za predchádzajúce
roky, teda pred rokom 1997 a keď si splnil povinnosti za rok 1998, 1999 a riadne doručil zúčtovaciu faktúru
tak ako to upravovala smernica OÚ v Poprade, túto faktúru žalobca zahrnul do žiadosti o vyplatenie,
resp. poskytnutie dotácie. Teda z hľadiska vývoja kauzality príčinnej súvislosti má žalobca za to, že kdesi
na začiatku deja udalosti z ktorého si odvodzuje žalobca svoj nárok, nebolo včasné dodanie fakturácie
žalovaným, a teda porušenie jeho právnej povinnosti vyplývajúcej z čl. 3 citovanej zmluvy a na konci
majetková škoda žalobcu, pričom so zreteľom na reťazenie udalostí je medzi začiatkom a koncom týchto
udalostí objektívna kauzálna súvislosť. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR 4Obo/253/1999 zo
dňa 5.10.2000, kde Najvyšší súd vyslovil názor, že v rámci konania je potrebné zaoberať sa aj tvrdením
žalovaného - (v tomto konaní žalobcu), že v dôsledku porušenia povinnosti žalobcu (v tomto konaní
žalovaného) vznikla žalovanému (v tomto konaní žalobcovi) škoda. Reagoval tiež na vyjadrenie, že
žalovaný uvádza, že má k dispozícii doklady o sesterskej spoločnosti k poskytnutiu dotácií za rok 1997
aj po termíne 27.3.1998, že aj žalobca po tomto termíne požiadal o dodatočnú dotáciu, avšak nebolo
mu vyhovené.

4. Predseda predstavenstva žalobcu V. V. sa vo svojej výpovedi na pojednávaní vyjadril k dotáciám,
ktoré boli poskytované štátom v rozhodnom období, ako aj k aktívnej legitimácii žalobcu v súvislosti s
existenciou Zmluvy o postúpení práv a povinností zo žalobcu na Tatranský správcovský dom, s.r.o..

5. Splnomocnená zástupkyňa žalovaného na pojednávaniach namietala aj premlčanie žalobcovho
nároku z dôvodu uplatnenia si dotácie, pretože určitý nárok na uplatnenie dotácie na daňovom úrade
bol ohraničený dátumom 27.3.1998 a pokiaľ ide o nárok na náhradu škody za dotáciu roku 1997, tak
tento nárok je podľa nej dávno premlčaný. Potvrdila, že 13. zúčtovacia faktúra bola doručená žalobcovi
po prvýkrát 18.3.1998. Keďže v nej nebola správne vyúčtovaná suma, došlo k oprave, keď list spolu s
novou faktúrou č. 40/189 bol žalobcovi doručený dňa 27.3.1998. Žalobca si mohol z nej včas vypočítať
a uplatniť nárokované dotácie, pretože výšku dotácie mu to neovplyvňovalo, táto mohla byť priznaná
len v určitej čiastke podľa smernice. Potvrdila, že nová - opätovne opravená zúčtovacia faktúra pod č.
40669 bola doručená žalobcovi až 22.5.1998 a po vystavení dvoch dobropisov bola faktúra ponížená na
konečnú výšku 1.210.602,- Sk a táto suma bola aj predmetom konania v spore na Krajskom súde sp. zn.
5Cb/821/1998. Vyjadrila sa k dotáciám, kde žalobcovi bola doručovaná mesačná vyúčtovacia faktúra a
žalobca si každý mesiac nárokoval istú čiastku ako dotáciu, ktorú mal štát poskytnúť k cenám tepla a
v roku 1996 to bolo zo strany štátu aj vyplácané, v roku 1997 bol problém, aby tieto dotácie boli včas
vyplácané pre nedostatok finančných prostriedkov a došlo k tomu, že dotácie za rok 1997 boli vyplácané
až v neskoršom období. Žalovaný však nevie, akú výšku dotácie dostal žalobca za rok 1997 a či vôbec
ešte mal nárok na zaplatenie toho, čo si uplatňuje od žalovaného.
V závere poukázala na skutočnosť, že nárok na náhradu škody uplatnený žalobcom vo výške prehratého
súdneho sporu na základe právoplatného rozsudku KS v Prešove č. k. 5C/821/1998-417, ktorého
správnosť potvrdil NS SR nie je dôvodný. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal splnenie základných
predpokladov za vznik škody, nevie preukázať výšku škody, nakoľko táto mu nevznikla zavinením
žalovaného. Predmetom sporu, ktorý žalobca prehral bola neuhradená vyúčtovacia faktúra za dodávky



tepla za r. 1997. Z dôvodu neuhradenej faktúry žalobcom žalovanému podľa žalovaného nevznikla
žalobcovi škoda, keďže povinnosť úhrady tejto faktúry potvrdil odvolací aj dovolací súd. Žalobca mal
potvrdené orgánom Správy finančnej kontroly, ktorá bola oprávnený v tom čase kontrolovať kalkulácie
ceny tepla, že nárok žalovaného je oprávnený a patrí do ekonomicky oprávnených nákladov ceny tepla
za rok 1998. I napriek tejto skutočnosti faktúru, ktorá bola predmetom sporu (od r. 1995 do 2005) na
prvoinštančnom, odvolacom a dovolacom súde neuhradil žalovanému a spochybňoval oprávnenosť
fakturácie v spore, čo si vyžadovalo ďalšie stanovisko Ministerstva financií i znalecký posudok. Podľa
žalovaného teda celú škodu, ktorej sa žalobca domáha v tomto konaní si spôsobil svojím konaním sám
(úhrada istiny, úrokov z omeškania i trov konania). Ďalej žalovaný poukázal na skutočnosť, že pokiaľ si
žalobca uplatnil nárok na náhradu škody z dôvodu neuplatnenia dotácií k cene tepla z vyúčtovacej faktúry
za rok 1997, ktorú mu doručil žalovaný dňa 27.3.1998, na dotáciu nebol právny nárok podľa Smernice MF
SR č. 17172/1997/54 bod 2. Pokiaľ teda na dotácie za rok 1997 nebol právny nárok, nemôže sa žalobca
úspešne domáhať nároku žalobou na súde. Žalovaný nedoručil vyúčtovaciu faktúru v termíne podľa
zmluvy dňa 20.2.1998, ale doručil mu ju dňa 27.3.1998, kedy si žalobca mohol faktúru na daňovom úrade
uplatniť. Žalobca faktúru vrátil žalovanému s odôvodnením, že túto neakceptuje, nakoľko dotácie už mal
spracované. Z príloh, ktoré predložil žalobca súdu je zrejmé, že predkladal na daňový úrad „Prehľad
o finančnom zúčtovaní dotácií k cenám tepelnej energie so štátny rozpočtom za r. 1997, ako povinnú
prílohu k Postupu MF SR č. 2340/1998/54“ dňa 30.3.1998, 3.6.1998 - opravné, 10.12.1998 - dočerpanie
dotácií. Čiže tvrdenie žalobcu, že keby bol dostal vyúčtovaciu faktúru v termíne podľa zmluvy tak by si
uplatnil dotácie a tieto by aj dostal sa podľa žalovaného nezakladá na pravde. Žalobca mal možnosť a aj
tak urobil, že si dotácie dodatočne uplatnil, avšak vzhľadom na situáciu, že na dotácie nebol právny nárok
a dotácie v 2. polroku r. 1997 boli krátené, žalobca nemal žiaden právny nárok na 100 % uplatnených
dotácií. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na list Daňového úradu Prešov zo dňa 24.2.2014 doručený
žalobcovi dňa 6.3.2014 - Oznámenie k žiadosti. Ďalej splnomocnená zástupkyňa žalovaného poukázala
na skutočnosť, že aj v prípade, ak by si mohol žalobca uplatniť svoj nárok na dotáciu ako peňažné plnenie
(za predpokladu, že by právnym predpisom nebol vylúčený právny nárok), jeho nárok na náhradu škody
voči žalovanému je premlčaný podľa § 397 Obchodného zákonníka. Premlčacia doba je štyri roky a
plynie odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na
jej náhradu. Žalobca zaslal žalovanému Zmluvu o postúpení práv a povinností s dátumom účinnosti od
24.9.2012, na základe ktorej postúpil žalobca všetky svoje práva a povinnosti vyplývajúce zo Zmlúv o
výkone správy bytových domov na postupníka, ktorým je Tatranský správcovský dom s.r.o.. Žalovaný
sa domnieva, že uvedenou zmluvou o postúpení všetkých práv a povinností mala na postupníka prejsť
aj vymáhaná pohľadávka v súdnom spore, nakoľko sa týka správy bytových domov. Ide o vyúčtovaciu
faktúru, ktorá je spojená s výkonom správy a zabezpečenie dodávky tepla. Poukázala na výpoveď
svedka Ing. T. dňa 9.6.2014. Podľa žalovaného nedostatok procesnej subjektivity je neodstrániteľným
nedostatkom podmienok konania, ktorý vedie vždy k zastaveniu konania. Žalovaný má za to, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno pri preukazovaní náhrady škody, nepreukázal výšku škody, za ktorú
zodpovedá žalovaný, ani príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody, práve naopak
žalovaný v spore preukázal, že žalobca svojím konaním a nečinnosťou a nedostatkom súčinnosti si
škodu spôsobil sám. Z dôvodu nedostatku procesnej subjektivity splnomocnená zástupkyňa žalovaného
navrhla konanie zastaviť.

6. Štatutárny zástupca žalovaného K.. K. V. na pojednávaní uviedol, že osobne odniesol žalobcovi
faktúru č. 40189 a oznámil vedeniu žalobcu, že daňový úrad bude akceptovať aj oneskorené podanie
žiadosti. Obdobne doručili faktúru aj ďalším odberateľom, a to Bytovému podniku, s.r.o. a Spolbytu,
s.r.o., ktorí doručili takto opravené faktúru na daňový úrad a ktorými bola poskytnutá dotácia. Uvedenú
informáciu si overoval priamo na Daňovom úrade Poprad. Žalobca mal však pochybnosti o správnosti
vyúčtovania resp. o správnosti zaúčtovania úrokov z úveru a požiadal príslušný finančný orgán o
preverenie správnosti kalkulácie. Poukázal na to, že aj v konaní pred krajským súdom bol vypracovaný
znalecký posudok, kde znalec uviedol, že táto ich kalkulácia bola správna.

7. Svedok Ing. Š. T., ktorý bol v roku 1998 technickým námestníkom žalobcu, vo svojej výpovedi uviedol,
že v roku 1998 bol zavádzaný program EPC zameraný na efektívnosť výroby tepla a TÚV. Išlo o štátny
program, ktorého dôsledkom však bola fakturácia dodávky, kde vznikli časové problémy a aj problém
opodstatnenosti fakturácie oprávnených nákladov. Keďže v uvedenom období mali aj iných dodávateľov
tepla, nebolo možné, aby žalobca dokázal operatívne reagovať na zmeny, ktoré sa v doručených
faktúrach udiali. Zároveň mali aj pochybnosť o oprávnenosti nákladov v súvislosti s použitím uplatnených
úrokov vo fakturácii. K Zmluve o postúpení práv a povinností z 4.9.2012 sa vyjadril, že boli postúpené



všetky práva a povinnosti súvisiace s výkonom správy bytového fondu zo strany žalobcu na Tatranský
správcovský dom. Touto zmluvou bola postúpená aj pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania z
dôvodu, že to bolo súčasťou právnej agendy žalobcu, to zn., že celá práva agenda, ktorú zabezpečoval
žalobca prešla na Tatranský správcovský dom.

8. Súd vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov sporových strán, výsluchom zástupcov
strán sporu, výsluchom svedka, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, ktorými sú list
žalovaného žalobcovi z 26.3.1998, faktúra č. 40189, list žalobcu - vrátenie faktúry z 3.4.1998, Smernica
č. 75 MF SR, ktorou sa určujú podmienky pre uplatňovanie dotácií k cenám tepelnej energie dodávanej
domácnostiam a spôsobom ich čerpania, Postup pri finančnom zúčtovaní dotácií k cenám tepelnej
energie so Štátny rozpočtom SR za rok 1997, list predsedu Slovenského zväzu bytových družstiev v
Bratislave ministrovi financií SR z 5.5.1998, odpoveď MF SR z 23.6.1998, list MF SR pre žalobcu z
11.4.2000, list žalobcu pre DÚ Poprad z 10.12.1998, vyúčtovania dotácií k cenám tepelnej energie za rok
1997, rozpis došlých a odoslaných dotácií žalobcu za rok 1997, Zmluva o postúpení práv a povinností
z 24.9.2012, list DÚ Prešov žalobcovi z 24.2.2014, list žalobcu pre žalovaného z 3.4.1998 a 2.6.1998,
spis Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Cb/821/1998 a ďalšie listinné dôkazy tvoriace súdny spis a zistil
nasledovný skutkový stav:

9. Dňa 11.12.1996 žalobca a spoločnosť CGC Termotech Poprad, a.s. uzatvorili kúpnu zmluvu,
predmetom ktorej bola dodávka a odber tepla a TÚV z odovzdávajúceho zariadenia predávajúceho
do príslušného objektu kupujúceho v rámci tepelného okruhu. V článku II. zmluvy bola dohodnutá
cena plnenia, ktorú sa kupujúci zaväzoval platiť kupujúcemu. Táto bola stanovená kalkuláciou podľa
výmeru MF SR č. R-1/1996 a nadväzných usmernení. Zúčtovacieho obdobie za predaj tepla a TÚV
bolo dohodnuté ako kalendárny rok, a to od 1.1. do 31.12., pričom v článku III. bod 1 zmluvy bola
uložená predávajúcemu povinnosť predložiť kupujúcemu zúčtovaciu faktúru do 20.2. nasledujúceho
roku. Predávajúci fakturoval dodávku tepla a TÚV kupujúcemu mesačne v súlade s vyššie cit. výmerom
a následných príloh a doplnkov. Faktúry za daný mesiac boli predávajúcim vystavené najneskôr 15.
deň nasledujúceho mesiaca a boli splatné do 15 dní odo dňa ich vystavenia. Zároveň v zmluve boli
dohodnuté zálohy za dodávky tepla a TÚV, a to v článku III. bode 7, osobitne za každý jednotlivý mesiac
roku 1997. K zmluve bol vyhotovený aj Dodatok č. 1, ktorý je síce podpísaný zmluvnými stranami, ale
nie je datovaný (kúpna zmluva spolu s Dodatkom č. 1 sa nachádzajú ako listinné dôkazy v súdnom spise
KS Prešov sp. zn. 5Cb/821/1998, ktorý je pripojený).
Žalovaný doručil žalobcovi zúčtovaciu faktúru č. 40189 dňa 18.3.1998 na sumu 101.068,- Sk, ktorú
opravil dňa 27.3.1998 na sumu 1.674.190,- Sk a v tento deň spolu s prípisom ju doručil žalobcovi, kde
dôvod opravy uvádzal legislatívne zmeny a aplikáciu legislatívy EPC na Slovensku a časovú náročnosť
na vypracovanie záverečného vyúčtovania. Uvedenú faktúru žalobca vrátil 6.4.1998 žalovanému s
prípisom, že túto neakceptuje, nakoľko dotácie za rok 1997 boli spracované podľa faktúru doručenej
18.3.1998. Žalovaný následne doručil 25.5.1998 žalobcovi faktúru za dodanú tepelnú energiu za rok
1997 č. 40669, ktorá bola splatná 6.6.1998 na sumu 1.278.417,- Sk. Táto suma ešte následne bola
ponížená o vystavené dobropisy na sumu 1.210.602,- Sk. Žalobca túto faktúru neakceptoval, o čom
informoval listom z 2.6.1998 žalovaného. Faktúru vrátil z dôvodu, že neobdŕžal od žalovaného nové
kalkulácie cien na jednotlivé tepelné zdroje a žiada o zdôvodnenie zvýšenia cien u tepelných zdrojov.
Dňa 10.12.1998 sa začalo na Krajskom súde v Prešove konanie na návrh spoločnosti CGC Termotech
Poprad, a.s. proti OSBD Poprad o zaplatenie 1.210.602,- Sk. Krajský súd rozsudkom zo dňa 7.7.2003
rozhodol o povinnosti OSBD Poprad uhradiť spoločnosti CGC Termotech Poprad, a.s. žalovanú sumu
spolu s úrokom z omeškania a zaviazal ho tiež na náhradu trov konania. Z dôvodu podaného odvolania
vo veci rozhodoval aj Najvyšší súd SR, ktorý napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 15.2.2005.
Zo Smernice MF SR č. 75, ktorou sa určujú podmienky pre uplatňovanie dotácií k cenám tepelnej energie
dodávanej domácnostiam a spôsobom ich čerpania, ktorá bola publikovaná vo Finančnom spravodaji
č. 11/1997 a ktorá platila od 1.9.1997 súd mal preukázané, že v tejto smernici boli premietnuté niektoré
opatrenia na uskutočnenie racionalizácie vecne regulovaných cien a efektívnosti dodávok tepelnej
energie a tým i čerpania dotácií v druhom polroku 1997. V článku 2 smernice je uvedené, že na dotácie
nie je právny nárok a v článku 3 smernice je uvedené, že daňové úrady ako správcovia dotácií v rámci
racionalizácie čerpania dotácií určia na druhý polrok v okruhu svojej pôsobnosti súhrnný neprekročiteľný
limit dotácií, pričom budú vychádzať zo skutočností uplatnenia nároku na dotácie jednotlivými príjemcami
dotácií na druhý polrok 1996 zníženého o 30 %.



Dňa 10.12.1998 požiadal žalobca Daňový úrad Poprad o dočerpanie dotácií za rok 1997, v ktorom
žalobca uvádza, že Správu finančnej kontroly Košice požiadal o preverenie správnosti kalkulácie
ceny tepla u dodávateľa CGC Termotech, a.s. v položke úroky z úverov, ktoré žalobca nezahrnul do
vyúčtovania dotácií k cene tepla za rok 1997. Na základe Stanoviska Správy finančnej kontroly tieto
úroky z úverov patria do ekonomicky oprávnených nákladov, a preto žalobca požiadal o dočerpanie
dotácií za rok 1997 v sume 1.278.417,- Sk.
Listom z 11.4.2000 Ministerstvo financií SR odpovedalo žalobcovi v súvislosti s ich žiadosťou o
dočerpanie dotácií k cenám tepelnej energie za roky 1997 a 1999, kde je okrem iného uvádzané, že
definitívne čerpanie dotácií za rok 1997 k cenám tepelnej energie bolo výsledkom finančného zúčtovania
a usporiadania so Štátnym rozpočtom za rok 1997 v zmysle „Postupu MF SR č. 2340/54 zo dňa
20.2.1998“. Dotovanie tepelnej energie dodávanej domácnostiam v roku 1997 považujú v zmysle zák.
č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov za uzavreté.
Daňový úrad Prešov listom z 24.2.2014 doručil odpoveď k žiadosti žalobcu v súvislosti s poskytnutím
informácie ohľadne dotácií k cenám tepelnej energie za rok 1997 kde uviedol, že pre čerpanie dotácií
k cenám tepelnej energie boli pre rok 1997 stanovené limity na jednotlivé polroky roka, ktoré boli
neprekročiteľné. Žalobca určený limit pre rok 1997 vyčerpal v plnej výške. Ďalšie pridelenie dotácií pre
rok 1997 záviselo od rozhodnutia ministra financií, kedy bola schválená na dodatočné rozdelenie dotácií
po schválení štátneho záverečného účtu v júli 1998, a to percentom z limitu dotácií druhého polroka
1997. Jednalo sa o dočerpanie dotácií, ktoré bolo určené na čiastočnú úhradu dotáciami nepokrytého
cenového rozdielu medzi maximálnou cenou tepelnej energie pre domácnosti a vecne regulovanou
cenou tepelnej energie výrobcov tepla za rok 1997. Suma určená na dočerpanie iba čiastočne pokrývala
nároky, ktoré Daňový úrad Poprad požadoval spolu pre všetkých žiadateľov o pokrytie rozdielu. Daňový
úrad Poprad túto sumu rozpísal jednotlivým príjemcom dotácií, pričom termín jej dočerpania bol určený
do 31.8.1998. Podľa údajov si žalobca za príslušný rok nárokoval skutočnú potrebu dotácií 29.739.153,-
Sk, podaním zo dňa 2.6.1998 bola suma upravená na 29.665.476,- Sk. Limit bol 21.916.710,- Sk. Na
základe rozpisu sumy určenej na dočerpanie za rok 1998 bola žalobcovi pridelená suma 3.841.711,- Sk.
Dočerpaním sumy určenej pre rok 1997 bolo konanie skončené.
Z dôkazov predložených žalovaným vyplývalo, že ďalším subjektom, ktorým žalovaný dodával teplo a
TÚV, a to spoločnosti Spolbyt, s.r.o. a Bytový podnik Poprad, s.r.o., boli dotácie v roku 1997 krátené a
v roku 2002 im štát poskytol vyrovnanie krátených dotácií, avšak dotácie neboli uhradené v uplatnenej
výške. V tejto súvislosti sa tvrdenie žalobcu o tom, že všetkým subjektom, ktoré požiadali a predložili
doklady týkajúce sa vyplatenia dotácií, boli dotácie v plnej výške vyplatené, neukázalo ako pravdivé. Z
predložených listinných dôkazov vyplynulo, že došlo ku kráteniu dotácií a neboli poskytnuté vo výške
tak, ako si ich jednotlivé subjekty uplatnili.
Zo Zmluvy o postúpení práv a povinností uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou Tatranský
správcovský dom, s.r.o. dňa 24.9.2012 vyplýva, že predmetom tejto zmluvy bolo postúpenie všetkých
postupcových práv a povinností vyplývajúcich zo zmlúv o výkone správy bytových domov na postupníka,
ktorý prebral všetky tieto práva a povinnosti za podmienok dohodnutých v zmluve. Deň prevodu práv a
povinností vyplývajúcich z tejto zmluvy bol určený 1.10.2012.

Podľa § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

10. Zodpovednosť za škodu v Obchodnom zákonníku je upravená ako zodpovednosť za porušenie
povinnosti zo záväzku, kedy za škodu zodpovedá ten, kto poruší povinnosť z obchodných záväzkov
tak, ako sú vymedzené v § 261 a § 262. Zodpovednosť za škodu je objektívnou zodpovednosťou, kde
pre vznik zodpovednosti sa nevyžaduje zavinenie. Predpokladom pre vznik zodpovednosti je porušenie
povinnosti zo záväzku (alebo inej právnej povinnosti stanovenej v Obchodnom zákonníku), vznik škody a
príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti. Len ak sú splnené všetky predpoklady
zodpovednosti a osoba, ktorá škodu spôsobila porušením povinnosti nepreukáže existenciu okolností
vylučujúcich zodpovednosť, za vzniknutú škodu zodpovedá.

11. Žalobca v podanej žalobe tvrdí, že škoda, ktorá mu vznikla pozostáva zo sumy, ktorú musel žalobca
vyplatiť na základe vyššie uvedeného rozsudku Krajského súdu Prešov žalovanému, kedy žalobca
zaplatil žalovanému sumu 2.834.233,- Sk. Táto suma pozostáva z istiny vo výške 1.210.602,- Sk, úrokov
z omeškania 1.489.038,- Sk a trov právneho zastúpenia 134.593,- Sk. Škoda mala vzniknúť tak, že
žalovaný nedoručil včas zúčtovaciu faktúru, a preto si žalobca nemohol uplatniť riadne a včas nárok na



dotácie v určenej lehote, a to do 27.3.1998 a tieto dotácie by dostal v plnej výške a ku vzniku škody
by nedošlo. Žalobcovi bola doručená faktúra 40669, ktorá bola splatná 6.6.1998, uhradená nebola,
a preto jej zaplatenie bolo predmetom konania vo veci sp. zn. 5Cb/821/1998. Dôvod neuhradenia
faktúry nepredstavoval oneskorenie doručenie zúčtovacej faktúry, ale žalobca neuznával novú kalkuláciu
cien. Predmetom konania na Krajskom súde Prešov bola neuhradená faktúra, ktorú vystavil žalovaný
žalobcovi z dôvodu, že OSBD Poprad neuznávalo jej výšku. V tom čase OSBD Poprad nenamietalo,
že zúčtovacia faktúra za rok 1997 nebola doručená v termíne do 20.2.1998. OSBD Poprad, ktoré v
tomto spore vystupovalo ako žalovaný nebol úspešný a neuhradenú vyúčtovaciu faktúru za dodávky
tepla za rok 1997 bol v zmysle rozhodnutia povinný uhradiť. Žalobca adresoval Daňovému úradu Poprad
10.12.1998 list - Dočerpanie dotácií za rok 1997, kde sám v tomto liste konštatuje, že na základe listu zo
Správy finančnej kontroly Košice zo dňa 30.11.1998 vyplynulo, že úroky z úverov patria do ekonomicky
oprávnených nákladov, ktoré v minulosti nezahrnuli do vyúčtovania dotácií k cene tepla za rok 1997,
a preto žiadajú o ich dočerpanie, a to konkr. sumu 1.278.417,- Sk. V tom čase malo OSBD Poprad
odobrené od Správy finančnej kontroly, že nárok spoločnosti CGC Termotech, a.s. je oprávnený. Napriek
tejto skutočnosti faktúru, ktorá bola predmetom sporu na KS Prešov spochybňoval a neuhradil, stalo
sa tak až na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktorý potvrdil rozhodnutie KS Prešov. Možno
teda vyvodiť, že pokiaľ u žalobcu došlo k úbytku finančných prostriedkov, spôsobil si to svojím konaním
sám žalobca, keď okrem úhrady istiny, ktorá predstavovala fakturovanú sumu musel uhradiť aj úrok
z omeškania a náhradu trov konania. Možno konštatovať, že žalobca nepreukázal porušenie právnej
povinnosti, s ktorou by následne bol spojený vznik škody a príčinnú súvislosť medzi týmto porušením
povinnosti a vznikom škody. Nesporné je, že zúčtovacia faktúra za rok 1997 nebola doručená žalobcovi
v termíne tak, ako predpokladala uzavretá kúpna zmluva, teda do 20.2.1998, avšak žalovaný predložil
faktúru žalobcovi dňa 27.3.1998, ktorú však žalobca odmietol zúčtovať a uplatniť si dotácie a túto faktúru
žalovanému vrátil. Žalobca sa nepokúsil opraviť ročné zúčtovanie dotácií vo vzťahu k Daňovému úradu
Poprad dňa 27.3.1998 po doručení faktúry 40189, ale naopak ju vrátil z dôvodu, že túto neakceptuje,
nakoľko dotácie na rok 1997 má už spracované. Nesporným je aj fakt, že na dotácie nebol právny nárok
(viď vyššie cit. článok 2 Smernice MF SR č. 75). V konaní bolo preukázané, že aj napriek tomu, že
žalovaný nedoručil vyúčtovaciu faktúru v termíne do 20.2.1998 (doručil ju až dňa 27.3.1998), mohol
si žalobca faktúru na poskytnutie dotácií uplatniť. Žalobca ju však vrátil s odôvodnením tak ako súd
uvádzal vyššie, avšak v konaní boli predložené listinné dôkazy, že žalobca predkladal na Daňový úrad
tzv. Prehľad o finančnom zúčtovaní dotácií k cenám tepelnej energie so štátnym rozpočtom za rok 1997,
čo bolo povinnou prílohu k Postupu MF SR č. 2340/1998/54, a to v dňoch 30.3.1998, 30.6.1998 tzv.
opravné vyúčtovanie a 10.12.1998 - list súvisiaci s dočerpaním dotácií. Tvrdenie žalobcu, že pokiaľ
by dostal vyúčtovaciu faktúru do 20.2.1998, tak by si bol uplatnil dotácie riadne a včas a boli by
mu poskytnuté, nemožno považovať za pravdivé, pretože žalobca mal možnosť uplatniť si nárok na
dotáciu aj v neskoršom období, teda po 27.3.1998, čo aj urobil. Vyplýva to z uplatnených prehľadov o
finančnom zúčtovaní dotácií, ktoré do spisu poskytol žalobca. Z dôvodu dotačnej politiky cien tepelnej
energie v tomto období, kedy jednak tu nebol právny nárok na 100 % uplatnených dotácií a jednak bolo
preukázané, že v tomto období dotácie boli krátené pre nedostatok finančných prostriedkov v štátnom
rozpočte, sa nemohol súd prikloniť k tvrdeniu žalobcu, žeby mal nárok aj na vyššiu sumu dotácií, aké mu
boli poskytnuté, pokiaľ by mu bola zúčtovacia faktúra doručená do 20.2.1998. Z vyjadrenia Daňového
úradu Prešov zo dňa 24.2.2014, ktoré súd citoval vyššie, je zrejmé, že pre čerpanie dotácií k cenám
tepelnej energie boli pre rok 1997 stanovené limity a podľa tam uvedeného OSBD Poprad určený limit pre
rok 1997 vyčerpalo v plnej výške. Žalobca nepreukázal, že porušením zmluvnej povinnosti žalovaného
mu škoda vznikla a ani príčinnú súvislosť. Škoda, ktorá mu mala vzniknúť má súvisieť s prehratým
súdnym sporom, avšak za tú nezodpovedá žalovaný. Nie je možné ani hodnoverne preukázať výšku
škody titulom uplatnenej či neuplatnenej dotácie zo strany žalobcu. Z vyššie uvedených dôvodov súd
žalobu ako nedôvodnú zamietol.

12. V predmetnom spore žalovaný namietal aj premlčanie prípadného žalobcovho nároku poukazujúc
na skutočnosť, že ak by si aj mohol žalobca uplatniť svoj nárok na dotáciu ako peňažné plnenie za
predpokladu, žeby právnym predpisom nebol vylúčený právny nárok, jeho nárok na dotáciu by bol
premlčaný podľa § 397 Obchodného zákonníka, podľa ktorého premlčacia doba je štyri roky a plynie odo
dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu.
Z dôvodu, že súd žalobu nepovažoval za dôvodnú, keďže žalobca nepreukázal existenciu všetkých
predpokladov pre vznik škody, sa vznesenou námietkou premlčania súd podrobnejšie nezaoberal. Pri
práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol
dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov



odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti. Pokiaľ by tu vznikla povinnosť nahradiť škodu, ktorá vznikla
porušením záväzkovej povinnosti, právo na náhradu škody by sa premlčovalo tak, ako je vyššie uvedené,
teda v subjektívnej štvorročnej lehote, najneskôr v objektívnej desaťročnej lehote. Súd však vyššie
konštatoval, že dôvodom pre zamietnutie predmetnej žaloby je tá skutočnosť, že žalobca nepreukázal
splnenie základných predpokladov pre vznik škody, a tak ako súd uvádzal, či žalobcovi vôbec škoda
vznikla a ak áno, nepreukázal v akej výške.

13. V závere súd konštatuje, že ďalším dôvodom pre zamietnutie žaloby by mohla byť Zmluva o
postúpení práv a povinností podpísaná 24.9.2012, na základe ktorej postúpil žalobca všetky svoje
práva a povinnosti vyplývajúce zo zmlúv o výkone správy bytových domov na postupníka, ktorým je
Tatranských správcovský dom, s.r.o.. Táto zmluva bola zaslaná na vedomie aj žalovanému. Žalovaný
namieta, že podľa ich názoru touto zmluvou mala na postupníka prejsť aj vymáhaná pohľadávka v
súdnom spore, nakoľko tepelné hospodárstvo sa dotýka správy bytových domov. Svedok Ing. Š. T., ktorý
bol v konaní vypočutý, vo svojej výpovedi uviedol, že predmetom postúpenia bola aj pohľadávka, ktorá
je predmetom tohto konania. Naopak, právny zástupca žalobcu ako aj predseda predstavenstva žalobcu
uviedli, že faktúra, ktorá bola predmetom konania pred krajským súdom, bola hradená žalovanému
z finančných prostriedkov žalobcu a nie z finančných prostriedkov jednotlivých vlastníkov bytov a
nebytových priestorov, a preto je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto spore. Súd k tomuto uvádza,
že predmetná zmluva bola súdu predložená, avšak z jej textu nebolo možné zistiť, čo presne bolo
predmetom postúpenia, teda aké práva a povinnosti súvisiace so zmluvami o výkone správy bytových
domov. K zmluve nebol predložený žiaden delimitačný protokol alebo iný protokol ako jej príloha, kde by
bolo presne uvedené, akých práv a ktorých povinností sa postúpenie týka. V tomto smere súd už neviedol
dokazovanie, keďže tu bol iný dôvod pre zamietnutie žaloby. V prípade, žeby touto zmluvou mala byť
postúpená aj žalobcova pohľadávka uplatnená v tomto konaní, nebol by žalobca aktívne legitimovaný na
pokračovanie v tomto konaní, čo sa však doposiaľ nepreukázalo, resp. je stále sporné, avšak výsledkom
nesprávnej aktívnej legitimácie by bolo taktiež zamietnutie žaloby.
14. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

15. V konaní bol úspešný žalovaný, keďže žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, preto mu súd priznal
nárok na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v súlade s nižšie cit.
zákonným ustanovením.

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.



Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.