Študentský servis, spol. s r.o., Košice


Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3S/47/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8017200718
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8017200718.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a sudcov
JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v právnej veci žalobcu
Študentský servis, spol. s r.o., Košice, so sídlom Košice, Jedlíkova 5, IČO: 31 730 663, zastúpeného
JUDr. Eugenom Kostovčíkom, daňovým poradcom a advokátom, so sídlom Košice, Gelnická 33,
proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná
63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 21. septembra 2017 číslo:
102017041/2017, na základe správnej žaloby takto

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 o správe daní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) potvrdil
rozhodnutie Daňového úradu Prešov, pobočka Humenné číslo:100971293/2017 zo dňa 18.05.2017
(ďalej len „rozhodnutie správcu dane“), ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku správca dane
vyrubil rozdiel dane v sume 4858,20 eur na dani z pridanej hodnoty žalobcovi za zdaňovacie obdobie
júl 2014.

2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia poukázal na odvolanie žalobcu, v ktorom namietal, že
rozhodnutie správcu dane je v rozpore s § 3 ods. 1 a 3, § 24 ods. 2 a § 63 ods. 2 Daňového poriadku,
pretože správca dane nepostupoval podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, že rozhodnutie
bolo vydané na základe nesprávne posúdeného skutkového stavu, nemá oporu v obsahu spisov a
nevychádza zo stavu veci zisteného v daňovom konaní. Odvolávajúci sa namietal, že zistený skutkový
stav nevytvára dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku o vyrubení rozdielu dane.

3. Žalovaný po preskúmaní rozhodnutia podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku zistil, že Daňový úrad
začal dňa 09.12.2015 u žalobcu (kontrolovaný daňový subjekt) daňovú kontrolu na dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2014 až december 2014 (Zápisnica o začatí daňovej kontroly
č. 21419248/2015 zo dňa 09.12.2015). V rámci daňovej kontroly správca dane zistil, že kontrolovaný
daňový subjekt si v zdaňovacom období júl 2014 uplatnil odpočítanie dane z faktúry č. 098012014 INF
zo dňa 31.07.2014 za roznos letákov vo výške 3.790,60 eur od dodávateľa CANUS s.r.o., Južná trieda
66, Košice. Pri preverovaní opodstatnenosti uplatnenia odpočítania dane z uvedenej faktúry správca
dane zistil, že daňový subjekt mal podľa predloženej objednávky zo dňa 17.12.2013 dodať grafický
návrh letáku, tlač letákov, roznos letákov v oblastiach Košice, Košice a okolie, Prešov a okres Prešov
za rok 2014. Prílohou priloženej faktúry sú vzory letákov a zoznam ulíc s uvedením počtu schránok,



kde mali byť letáky roznášané. Z údajov v informačnom systéme finančnej správy správca dane o
deklarovanom dodávateľovi CANUS s.r.o. zistil, že za rok 2014 nepodal ročné hlásenie o vyúčtovaní
dane zo závislej činnosti, t. j. nemal zamestnancov, podľa podaných daňových priznaní k DPH v
jednotlivých zdaňovacích obdobiach roku 2014 vykazoval len minimálne daňové povinnosti, t.j. daň na
výstupe minimálne prevyšuje daň na vstupe, a to pri vysokých obratoch na vstupu a na výstupe, jediný
O.ľ P. M. dňa 09.10.2014 zomrel a bankový účet uvedený na objednávke zo dňa 17.12.2013 S. banka
a.s. č. účtu XXXXXXXXXX eviduje správca dane v informačnom systéme ako účet daňového subjektu
CASPER s.r.o. od 06.05.2014.

4. Správca dane výzvou č. 102664033/2016 zo dňa 04.03.2016 požiadal Krajské riaditeľstvo Policajného
zboru v Košiciach (KR PZ) v Košiciach, odbor kriminálnej polície, Kuzmányho 8, Košice o poskytnutie
svedeckej výpovede P. M., O. CANUS s.r.o. v súvislosti s vykonávanou daňovou kontrolou. Z odpovede
KR PZ v Košiciach č. KRPZ-KE-OKP6-517-005/2016 zo dňa 28.04.2016, ktorej prílohou bol úradný
záznam z vykonania operatívnej previerky č. KRPZ-KE-OKP6-517-004/2016 zo dňa 26.04.2016,
správca dane zistil, že O. spoločnosti je mŕtvy, spoločnosť CANUS s.r.o. mala vo svojom účtovníctve
zaúčtované v roku 2014 dodania (na výstupe) pre spoločnosť Študentský servis, spol. s r.o., Košice,
kde tieto mali byť realizované v subdodávke prostredníctvom spoločnosti Wanila s.r.o.. Ďalej, že táto
spoločnosť má zaúčtované v zozname došlých faktúr - na vstupe faktúry od dvoch spoločností, a to
JUPAS s.r.o. a PJ plus s.r.o., pričom ich zástupcovia popreli vykonávanie akýchkoľvek podnikateľských
aktivít - popreli dodania pre spoločnosť Wanila s.r.o.. Jediný O. Wanila s.r.o. U. W. sa v súčasnosti
nachádza v Ústave na výkon väzby a v ústave na výkon trestu odňatia slobody v Košiciach.Správca
dane z odpovede Tatra banky a.s. Bratislava zo dňa 17.06.2016 zistil, že majiteľom účtu uvedeného
na objednávke zo dňa 17.12.2013 bola spoločnosť CASPER s.r.o. Košice (dátum otvorenia účtu bol
06.05.2014 a zatvorenie účtu 31.12.204). Podpisové oprávnenie mala Y. N. (O. CASPER s.r.o.).

5. Na základe týchto zistení u správcu dane vznikli pochybnosti správcu dane o reálnosti deklarovaných
zdaniteľných obchodov od daňového subjektu CANUS s.r.o., preto správca dane vyzval kontrolovaný
daňový subjekt výzvou zo dňa 09.05.2016 podľa § 45 ods. 2 písm. e) a § 46 ods. 5 Daňového poriadku na
predloženie všetkých dôkazov preukazujúcich prijatie zdaniteľných obchodov podľa predmetných faktúr.

6. Kontrolovaný daňový subjekt v odpovedi doručenej správcovi dane dňa 06.06.2016 (následne
dňa 13.06.2016 elektronicky) okrem iného uviedol, že objednávka bola vypracovaná na základe
obchodného stretnutia G.. P. so zástupcom CANUS s.r.o. pánom M., ktorý ponúkol spoločnosti tieto
služby, že služby vykonala CANUS s.r.o., ale nevie sa vyjadriť, či to robila prostredníctvom vlastných
pracovníkov, či v subdodávke, že roznos letákov bol námatkovo kontrolovaný telefonicky v rôznych
lokalitách prostredníctvom známych zamestnávateľov, ďalej, že CANUS s.r.o. vyhotovila grafický
návrh a tlač letákov, že grafická úprava spočívala v zadaní textu, ktorým chcel osloviť jednotlivé
kategórie nezamestnaných, prípadne záujemcov o prácu, farebnosti, aby leták upútal vzhľadom na veľké
objednávky na pracovné sily od jeho obchodných partnerov. Ďalej uviedol, že na základe reklamnej
kampane zaznamenal nárast záujemcov o prácu (pribudlo približne 7.200 záujemcov a tieto aktivity
mali za následok lepšie realizovanie obchodných záväzkov voči obchodným partnerom v nasledujúcom
období rokov 2014-2015 a čiastočne aj tohto roku 2016.

7. Následne správca dane vykonal analýzu kontrolných výkazov deklarovaného dodávateľa CANUS
s.r.o. a zistil, že jeho rozhodujúcimi dodávateľmi (98 % deklarovaných dodaní), od ktorých si uplatnil
najvyššie odpočítanie dane v roku 2014, boli spoločnosť Wanila, s.r.o., Alejová 5, Košice (86% celkových
dodaní v roku 2014) a ORYX SLOVAKIA s.r.o., Rákoš (12% celkových dodaní v roku 2014).

8. Ďalej z údajov v informačnom systéme finančnej správy správca dane zistil, že daňový subjekt Wanila,
s.r.o., Košice (O. od 18.04.2012 do 08.03.2016 - U. W., U. XX) podal daňové priznania za zdaňovacie
obdobia 1. až 3. štvrťrok 2014 a za 4. štvrťrok 2014 daňové priznanie nepodal. V podaných daňových
priznaniach vykázal minimálnu daňovú povinnosť (do 77,00 eur), pri sumách dane v riadkoch 19 - daň
celkom (za zdaniteľné obchody) a 21 - odpočítanie dane (zo zdaniteľných obchodov) nad 150.000,00
eur. Za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2014 bola u tohto daňového subjektu vykonaná daňová kontrola
dane z pridanej hodnoty a správca dane pri nahliadnutí do spisovej zložky daňového subjektu Wanila,
s.r.o. (úradný záznam č. 104032692/2016 zo dňa 04.10.2016) zistil, že jeho dodávateľmi boli spoločnosť
JUPAS s.r.o., Trieda SNP 88, Košice a PJ plus, s.r.o., Južná trieda 93, Košice - Juh.



9. Ďalej správca dane zistil, že spoločnosť JUPAS s.r.o. bola zrušená rozhodnutím jediného spoločníka
a deň výmazu bol 16. január2015. Štatutárnym orgánom bol v období od 31.12.2013 do 15.01.2015
D. M., Y. X, O. (podľa informácie KR PZ Košice bezdomovec). Posledné daňové priznanie k DPH bolo
podané za 3. štvrťrok 2013, posledné daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2012. D. M. pri ústnom
pojednávaní v súvislosti s výkonom daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty u daňového subjektu
Wanila, s.r.o. (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9801404/5/4755010/2014/VAN zo dňa 23.10.2014)
uviedol, že faktúry pre Wanila, s.r.o. nevystavil, nevedel, o aký tovar išlo, keďže faktúry nevystavil,
nevedel o preprave, nevedel o úhradách faktúr, nevedel o tom, že mal podávať daňové priznania od
času, kedy je O., ďalej uviedol, že je vyučený kamenár a týmto veciam nerozumie, bol zneužitý ako biely
kôň, že spoločnosť získal tak, že koncom roka 2013 sa stretol v Auparku s pánom F. X., ktorý bol toho
času O. JUPAS s.r.o., prítomný bol ešte U. X. a U. W. (O. Wanila, s.r.o.), dali mu podpísať papiere a
išli k notárovi, kde F. X. zaplatil prevod 180,00 eur, jemu nedali žiadne papiere, ktoré podpisoval, ani
žiadne peniaze a od vtedy už neboli v kontakte. Na základe toho správca dane konštatoval, že JUPAS
s.r.o. nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť a O. spoločnosti nepotvrdil uskutočnenie zdaniteľných
obchodov pre odberateľa Wanila, s.r.o.

10. Ďalej z údajov v informačnom systéme finančnej správy správca dane zistil, že štatutárnym orgánom
spoločnosti PJ plus, s.r.o. je od 26.11.2013 U. Q., H. XXX/XX, P. A. W. (podľa informácie KR PZ Košice
osoba v sociálnej tiesni). Posledné daňové priznanie k DPH spoločnosť podala za zdaňovacie obdobie
marec 2014 a k dani z príjmov za rok 2013. Správca dane zrušil daňovému subjektu registráciu k DPH
z úradnej moci k 30.09.2014.

11. Pri nahliadnutí do spisovej zložky Wanila, s.r.o. (úradný záznam č. 104032692/2016 zo dňa
04.10.2016) správca dane zistil, že s O. U. Q. bola spísaná KR PZ Košice zápisnica o výsluchu svedka
ČVS: KRP-147/2-VYS-KE-2014 zo dňa 23.12.2014, do ktorej uviedla, že chodila na stredné odborné
učilište, odbor pomocná sila do kuchyne, podniká od minulého roka asi od septembra, oslovil ju P., býva
na U., jeho priezvisko nepozná, pozná ho z Jazera, lebo tam niekedy bývala, on jej navrhol, že otvoria
firmu, že tam donesie oblečenie a ona ho mala predávať, k tomu nedošlo. Ďalej uviedla, že spoločnosť
Wanila, s.r.o. nepozná, poznala iba U. W. asi pol roka ako kamaráta, zoznámil ich P., neobchodovala s
ním, nepodpisovala žiadne účtovné doklady, ani faktúry, podpisovala iba papiere ohľadom toho, že sa
stala O. firmy, nikoho nesplnomocnila na zastupovanie firmy, daňové priznania podával P., aj účtovníctvo
viedol a nemá vedomosť o žiadnych faktúrach ani obchodoch s inými firmami. Na základe uvedeného
správca dane konštatoval, že PJ plus s.r.o. nevykonával žiadnu ekonomickú činnosť, O. spoločnosti
nepotvrdila uskutočnenie zdaniteľných obchodov pre odberateľa Wanila, s.r.o.

12. Ďalej správca dane z údajov v informačnom systéme finančnej správy zistil, že spoločnosť ORYX
SLOVAKIA, s.r.o. je od 03.11.2015 zrušená bez likvidácie (deň výmazu 09.12.2015, dôvod výmazu: ex
offo výmaz), O. spoločnosti bol od 01.07.2004 do 08.12.2015 P. C., H. XX. Ďalej, že podané daňové
priznania za január 2014 a za júl 2014 až december 2014 sú nulové, za zdaňovacie obdobia február
2014 až máj 2014 je vykázaná minimálna daňová povinnosť (do 150,00 eur), pri sumách dane v riadkoch
19 - daň celkom (za zdaniteľné obchody) a 21 - odpočítanie dane (zo zdaniteľných obchodov) okolo
10.000,00 eur až 20.000,00 eur. Analýzou kontrolných výkazov správca dane tiež zistil, že Wanila, s.r.o.
bola dodávateľom pre ORYX SLOVAKIA, s.r.o..

13. Pri nahliadnutí do spisovej zložky daňového subjektu CANUS s.r.o. (úradný záznam č.
104118870/2016 zo dňa 18.10.2016) správca dane zistil, že miestne príslušný správca dane sa v
súvislosti s výkonom daňovej kontroly u daňového subjektu CANUS s.r.o. telefonicky kontaktoval dňa
02.04.2015 s pánom P.B., O. ORYX SLOVAKIA, s.r.o. (v tom čase bol práceneschopný), za účelom
zistenia obchodných vzťahov s CANUS s.r.o. F. C. uviedol, že všetky práce pre CANUS s.r.o. boli
vykonávané subdodávateľský, a to spoločnosťou Wanila s.r.o., ďalej uviedol, že na Okresnom súde
Košice je vedené konanie ohľadom výmazu spoločnosti už od minulého roku (roku 2014), presný dátum
si nepamätal, spoločnosť už od toho času nevykonáva žiadnu ekonomickú činnosť, pretože už nemá
ani sídlo (o uvedenom rozhovore bol spísaný úradný záznam č. 204180/2015 zo dňa 02.04.2015).

14. Ďalej správca dane zistil, že kontrolovaný daňový subjekt deklaroval v zdaňovacom období júl
2014 dodanie oslobodené od dane, a to faktúrou č. 2140389 zo dňa 13.08.2014 s dátumom dodania
31.07.2014 za prípravné práce pre stavbu pre odberateľa Demont Servis s.r.o., Starobrněnská 3, Brno,
Česká republika na sumu 6405,60 eur. Podľa predložených dokladov správca dane zistil, že predmetom



dodania boli pomocné práce vykonané na stavbe v mieste bývalého Pivovaru Stein, A. Bernoláka 30,
Bratislava, t.j. v tuzemsku. Miestom dodania tejto služby je podľa § 16 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z.
o DPH tuzemsko, pretože ide o službu vzťahujúcu sa na nehnuteľnosť, ktorá sa nachádza v tuzemsku.
Daňový subjekt uplatnil pri dodaní tejto služby oslobodenie od dani neoprávnene.

15. Dňa 02.11.2016 sa uskutočnilo s kontrolovaným daňovým subjektom ústne pojednávanie (za
účasti O. G.. P. P. a R. P. Y.), z ktorého správca dane vyhotovil zápisnicu o ústnom pojednávaní
č. 104210744/2016 zo dňa 02.11.2016. Predmetom ústneho pojednávania bolo oboznámenie
kontrolovaného daňového subjektu so zisteniami správcu dane pri výkone daňovej kontroly dane z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2014 až december 2014. K zisteniam správcu dane
uvedeným v tejto zápisnici o ústnom pojednávaní zaslal daňový subjekt svoje vyjadrenie zo dňa
10.11.2016. Dňa 22.11.2016 O. kontrolovaného daňového subjektu G.. P. P. a účtovníčka P. Y. nahliadli
do spisu z daňovej kontroly (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 104342045/2016 zo dňa 22.11.2016).

16. Na základe takto zisteného skutkového stavu správca dane vyhotovil protokol z daňovej kontroly
č. 104289478/2016 zo dňa 14.11.2016 (Protokol), ktorý spolu s výzvou č. 104291210/2016 zo dňa
14.11.2016 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole bol daňovému subjektu doručený dňa
01.12.2016.

17. Daňový subjekt podal v zmysle § 46 ods. 8 Daňového poriadku dňa 16.01.2017 svoje vyjadrenie zo
dňa 13.01.2017 k zisteniam uvedeným v Protokole z daňovej kontroly.

18. Dňa 16.02.2017 vypočul správca dane na návrh daňového subjektu P.. U. X. ako svedka. Za daňový
subjekt sa ústneho pojednávania zúčastnil U.. U. Q., splnomocnený na zastupovanie daňového subjektu
(dňa 06.06.2017 doručil daňový subjekt výpoveď splnomocnenia udeleného dňa 15.11.2016 U.. U. Q.
na zastupovanie spoločnosti). Svedok do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 100308670/2017 zo dňa
16.02.2017 uviedol, že bol zamestnancom študentského servisu do konca mája 2014 a robil námatkové
kontroly (telefonicky), či sa roznos letákov vykonal. Uviedol, že pri náboroch, ktoré mal na starosti, došlo
vždy po roznosoch letákov k zvýšeniu počtu záujemcov o prácu. Ďalší navrhovaný svedok A. X. sa v
stanovený deň na daňový úrad nedostavil (zásielka sa vrátila s poznámkou „adresát neznámy“).

19. Prerokovanie pripomienok predložených vo vyjadrení daňového subjektu sa uskutočnilo pri ústnom
pojednávaní, z ktorého správca dane vyhotovil zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 100550696/2017 zo
dňa 30.03.2017.

20. Dňa 18.04.2017 doručil daňový subjekt svoje vyjadrenie k zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa
30.03.2017 a prerokovanie pripomienok daňového subjektu sa uskutočnilo pri ústnom pojednávaní
za účasti splnomocneného zástupcu U.. U. Q., z ktorého správca dane vyhotovil zápisnicu o ústnom
pojednávaní č. 100830673/2017 zo dňa 11.05.2017, z ktorej vyplýva, že správca dane na základe
zisteného skutkového stavu, po vyhodnotení všetkých pripomienok, dôkazov a vyjadrení daňového
subjektu nezistil vo vyrubovacom konaní žiaden relevantný dôvod, aby sa od záveru prijatého v Protokole
odchýlil.

21. Následne správca dane vydal rozhodnutie č. 100971293/2017 zo dňa 18.05.2017, ktorým podľa §
68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil rozdiel dane v sume 4.858,20, eur na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie júl 2014 z dôvodu porušenia ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na
§ 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
(zákon o DPH) tým, že si v tomto zdaňovacom neoprávnene odpočítal daň z faktúry od CANUS s.r.o.,
Košice vo výške 3 790,60 eur a ďalej z dôvodu porušenia § 69 ods. 1 v nadväznosti na § 16 ods. 1 a
§ 19 ods. 2 zákona o DPH tým, že pri dodaní služby (fakturovaná cena 6.405,60 eur) pre odberateľa z
iného členského štátu, ktorou boli práce vzťahujúce sa k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v tuzemsku,
nepriznal a neodviedol daň z pridanej hodnoty vo výške 1.067,60 eur.

22. Proti tomuto rozhodnutiu podal daňový subjekt odvolanie.

23. Žalovaný pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia správcu dane konštatoval, že správca dane v
rámci vykonanej daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január 2014 až december 2014 preveroval u
daňového subjektu skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, konkrétne v zdaňovacom období



júl 2014 opodstatnenosť uplatnenia odpočítania dane vo výške 3.790,20 eur z faktúry od dodávateľa
CANUS, s.r.o. za roznos letákov a opodstatnenosť uplatnenia oslobodenia od dane pri dodaní služby pre
odberateľa Demont servis s.r.o. Česká republika vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť v tuzemsku (daňový
subjekt v odvolaní nenamieta, že bol povinný platiť pri dodaní tejto služby daň vo výške 1.067,60
eur. Vychádzajúc zo zisteného a popísaného skutkového stavu, predložených dokladov a vykonaných
dôkazov správca dane dospel k záveru, že zdaniteľný obchod deklarovaný v predmetnej faktúre od
dodávateľa CANUS s.r.o. sa neuskutočnil, dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť poskytnutia služby.
Ďalej že išlo iba o fakturáciu formálneho a nereálneho obchodu so službami, pri ktorých pridaná
hodnota nevznikla, pričom cieľom týchto formálnych obchodných transakcií založených len na fakturácii
služieb bez reálneho plnenia bolo zníženie vlastnej daňovej povinnosti u kontrolovaného daňového
subjektu (tieto zdaniteľné obchody deklaruje daňový subjekt vo viacerých kontrolovaných zdaňovacích
obdobiach.

24. Odvolaciu námietku žalobcu, že rozhodnutie správcu dane bolo vydané na základe nesprávne
posúdeného skutkového stavu, že nemá oporu v obsahu spisov a že rozhodnutie nevychádza zo
stavu veci zisteného v daňovom konaní, považuje žalovaný za neopodstatnenú. Argumentoval, že z
predloženého spisového materiálu a popísaného skutkového stavu je zrejmé, že správca dane vykonal
v konaní vlastné rozsiahle dokazovanie, pretože o vierohodnosti a pravdivosti dokladov predložených
kontrolovaným daňovým subjektom na preukázanie nároku na odpočítanie dane mal pochybnosti.
Za účelom čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu preveroval skutočné dodanie deklarovaných
zdaniteľných obchodov (služieb), pretože dokazovanie oprávnenosti nároku na odpočítanie dane je
vedené vždy v prvom rade v preukazovaní uskutočnenia dodania služby, teda vzniku daňovej povinnosti
z dodanej služby, a teda samozrejme jej skutočnej realizácii. Správca dane v konaní získal také dôkazy,
ktorými preukázal, že deklarovaný dodávateľ nedodal predmetnú službu spoločnosti Študentský servis,
spol. s r.o., Košice, čím vyvrátil tvrdenia kontrolovaného daňového subjektu. V postupe správcu dane
nezistil odvolací orgán nezákonnosť a nemôže považovať za opodstatnené tvrdenia daňového subjektu,
že správca dane vydal napadnuté rozhodnutie v rozpore s § 3 ods. 1 a ods. 3, § 24 ods. 2 a § 63 ods.
2 Daňového poriadku.

25. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia správca dane uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom
rozhodnutia, vysporiadal sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, uviedol, aké úvahy ovplyvnili
hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Správca dane sa
s námietkami a návrhmi daňového subjektu vznesenými počas daňovej kontroly ako aj spísaným
vyjadrením daňového subjektu vo vyrubovacom konaní náležite vysporiadal a to tak v rámci konania, ako
aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Žalovaný ako odvolací orgán sa stotožnil s postupom správcu
dane pri dokazovaní a jeho závermi, že daňový subjekt si v zdaňovacom období júl 2014 odpočítal daň
z faktúry od spoločnosti CANUS s.r.o. Košice vo výške 3.790,60 eur v rozpore s § 49 ods. 1 a ods. 2
písm. a/ v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH.

26. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného, jeho zrušenia
a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žiadal vo veci nariadiť pojednávanie. Namietal,
že rozhodnutie žalovaného nemá oporu v zákone a uvedeným rozhodnutím boli porušené práva
alebo právom chránené záujmy žalobcu, nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Argumentoval, že jeho odvolanie neobsahovalo zákonom predpísané náležitosti vyplývajúce z § 72
ods. 4 Daňového poriadku, pretože absentovali v ňom dôkazy preukazujúce odôvodnenosť odvolania a
navrhované zmeny alebo zrušenia napadnutého rozhodnutia. Keďže odvolanie žalobcu neobsahovalo
zákonom predpísané náležitosti, správca dane bol povinný postupovať podľa § 72 ods. 5 Daňového
poriadku v spojení s § 13 ods. 8 Daňového poriadku a mal žalobcov vyzvať, aby podľa jeho pokynov
nedostatky odvolania v určenej lehote odstránil a poučil ho o následkoch spojených s ich neodstránením.
Správca dane nepostupoval zákonným spôsobom podľa vyššie citovaných ustanovení Daňového
poriadku, jeho postup bol nezákonný a tým neboli splnené právne východiská na vydanie rozhodnutia
žalovaného vo veci samej. Žalovaný tento zásadný nedostatok neodstránil a svojím rozhodnutím vo veci
samej zaťažil odvolacie konanie zásadnou procesnou vadou. Postupom správcu dane a žalovaného bola
vec po právnej stránke posúdená nesprávne, čím došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní
pred orgánom verejnej správy, čo malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

27. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len
„SSP“).



28. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

29. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

30. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

31. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie
a konanie, ktoré mu predchádzalo, vypočul právneho zástupcu žalobcu s tým, že konal a rozhodol v
neprítomnosti povereného zástupcu žalovaného, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a
dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

32. Predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu
dane o vyrubení rozdielu dane v sume 4.858,20 eur žalobcovi na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie júl 2014 z dôvodu, že došlo k porušeniu § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ v nadväznosti na § 51
ods. 1 písm. a/ zákona o DPH tým, že v zdaňovacom období júl 2014 žalobca neoprávnene odpočítal
od dane, ktorú bol povinný platiť daň z faktúry od deklarovaného dodávateľa CANUS s.r.o. Košice
v sume 3.790,60 eur, pričom obchodné transakcie deklarované vo faktúre od uvedeného dodávateľa
predloženej daňovým subjektom ku kontrole za zdaňovacie obdobie júl 2014 a september 2014 sa
neuskutočnili a dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť z poskytnutia služieb. Išlo iba o fakturáciu
formálneho a nereálneho obchodu so službami, pri ktorom pridaná hodnota nevznikla a následne
žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane a cieľom týchto formálnych obchodných transakcií
založených len na fakturácii služieb bez reálneho plnenia bolo zníženie vlastnej daňovej povinnosti u
kontrolovaného daňového subjektu a ďalej zo strany žalobcu došlo k porušeniu § 69 ods. 1 v nadväznosti
na § 16 ods. 1 a § 19 ods. 1 zákona o DPH tým, že kontrolovaný daňový subjekt z dodania služby
v celkovej sume 6.405,60 eur pre odberateľa z iného členského štátu (ČR) práce na nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v tuzemsku, nepriznal a neodviedol daň z pridanej hodnoty vo výške 1.067,60 eur
(6.400,60 x 120 / 120).

33. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

34. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

35. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa
berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,
vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

36. Podľa § 3 ods. 9 Daňového poriadku, správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo
zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

37. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie



bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

38. V daňovej kontrole platí prejednávacia zásada, nie vyhľadávacia. Správca dane nie je povinný
vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech platiteľa. Správca dane iba prejednáva dôkazy platiteľom
predložené, čo vyplýva zo skutočností, že dôkazná povinnosť je na strane platiteľa.

39. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

40. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

41. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

42. Podľa § 44 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.

43. Na základe uvedeného správca dane preveruje prípustnosť, prípadne akceptovateľnosť právnych
úkonov vo vzájomných záväzkových vzťahoch daňových subjektov z pohľadu daňových následkov.
Daňovými následkami je vznik daňových povinností podľa hmotnoprávnych daňových zákonov. Daňový
poriadok preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či si daňové subjekty
splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi Keďže ide o fiškálne záujmy
štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania a preverovania základu dane alebo iných
skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

44. Podľa § 16 ods.1 zákona o DPH, miestom dodania služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť, vrátane
realitnej činnosti a činnosti znalcov, ubytovacích služieb, poskytnutia práva na užívanie nehnuteľnosti,
služieb zameraných na prípravu a koordináciu stavebných prác, ako sú služby poskytované architektmi
a osobami zabezpečujúcimi stavebný dozor, je miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza.

45. Podľa § 19 ods. 1 prvej vety zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

46. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

47. Podľa § 22 ods.1 veta prvá zákona o DPH základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko,
čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za
dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň.

48. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť

49. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

50. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.



51. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný
platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

52. Z obsahu žalobných bodov je zrejmé, že žalobca namietal procesný postup správcu dane.

53. Správny súd však považuje za potrebné poukázať, že uplatnenie práva na odpočítanie dane v
zmysle § 51 ods. 1 zákona o DPH je viazané na kumulatívne splnenie všetkých zákonom stanovených
podmienok, pričom nesplnenie už jednej z nich vylučuje priznanie nároku.

54. Základnou podmienkou uplatnenia odpočítania dane je dodanie tovaru alebo služby na základe
ktorého vznikla daňová povinnosť. Z dôvodu priznania odpočítania dane je platiteľ povinný preukázať
(dôkazné bremeno je na ňom), že pri tomto tovare, resp. službe vznikla daňová povinnosť nielen po
formálnej stránke (vystavenými dokladmi), ale aj obsahovej. Nestačí len formálne deklarovať dodanie
tovaru resp. služby faktúrou, ale je potrebné preukázať aj vecné naplnenie. Samotná faktúra bez
ďalšieho nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt skutočne nadobudol tovar, resp. službu, pri ktorom
vznikla daňová povinnosť.

55. Prijatie faktúr s formálne splnenými náležitosťami podľa § 71 zákona o DPH ešte nezakladá
podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých faktúr. Zákonné podmienky, po
splnení ktorých vzniká platiteľovi nárok na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii,
v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t.j. musia nesporne
preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v
subjekte. Uvedené kontrolovaný platiteľ nesplnil.

56. Napriek tomu, že platiteľ predložil faktúry, z ktorých boli deklarovaní dodávatelia povinní sumu
DPH uvedenú na takých faktúrach priznať a odviesť, uvedené doklady sú dôkazom len vtedy, ak
boli takéto doklady vystavené na základe reálneho plnenia, ktorého uskutočnenie však bol platiteľ
povinný preukázať. Súčasne je ďalšou dôležitou podmienkou stanovenou v zákone o DPH povinnosť
použiť nakúpené tovary a služby, z ktorých bolo uplatnené právo na odpočítanie dane, na účely svojho
podnikania ako platiteľ.

57. Zdaniteľné plnenia, z ktorých odpočítanie dane kontrolovaný daňový subjekt deklaroval v jednotlivých
zdaňovacích obdobiach, zamestnanci správcu dane posudzovali v intenciách všetkých daňovým
subjektom predložených a vlastnou činnosťou zamestnancov správcu dane nadobudnutých dôkazov.

58. Podľa § 72 ods. 4 Daňového poriadku, odvolanie musí obsahovať okrem náležitostí podľa § 13 aj
a/označenie prvostupňového orgánu,
b/číslo rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje,
c/dôvody podania odvolania,
d/dôkazy preukazujúce odôvodnenosť odvolania, ak sa v odvolaní nenamieta len rozpor s právnymi
predpismi; ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy,
e/navrhované zmeny alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

59. Podľa § 72 ods. 5 Daňového poriadku, ak odvolanie neobsahuje zákonom predpísané náležitosti,
prvostupňový orgán postupuje podľa § 13 ods. 8 až 10, pričom lehota na odstránenie nedostatkov
odvolania nesmie byť kratšia ako 15 dní.

60. Podľa § 13 ods. 8 Daňového poriadku, ak má podanie nedostatky, pre ktoré nie je spôsobilé na
prerokovanie, vyzve príslušný orgán daňový subjekt, aby ich podľa jeho pokynu a v určenej lehote
odstránil. Súčasne ho poučí o následkoch spojených s ich neodstránením.

61. Správny súd argumentuje, že nebol daný dôvod na postup správcu dane podľa § 13 ods. 8 Daňového
poriadku, teda na odstraňovanie nedostatkov tohto podania odvolania, keďže bolo spôsobilé podľa
názoru súdu na prerokovanie vo veci samej.

62. Žalovaný preskúmal napadnuté rozhodnutie správcu dane v celom rozsahu a vysporiadal sa s
odvolacími námietkami žalobcu. Správca dane pri výkone daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní
postupoval výlučne v medziach zákona, ktorý je citovaný pri každom úkone, ničím daňový subjekt



neobmedzil, ani neukrátil, prihliadal a vysporiadal sa so všetkým, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. V
zmysle § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotil každý dôkaz samostatne a potom všetky
dôkazy podľa správnej úvahy vo vzájomných súvislostiach, pričom hodnotiaca úvaha správcu dane
nebola ľubovoľná, ale vychádzala so všetkého, čo pri správe daní vyšlo najavo. Správca dane analyzoval
deklarované zdaniteľné obchody a ich fakturáciu medzi daňovými subjektmi, pričom zistil, že napriek
formálnemu dodržaniu podmienok stanovených zákonom o DPH účel tohto zákona nebol dodržaný,
dodávateľom nevznikla daňová povinnosť z poskytnutia služieb, pretože išlo iba o fakturáciu formálneho
a nereálneho obchodu so službami, pri ktorom pridaná hodnota nevznikla a následne kontrolovanému
daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane. Zamestnanci správcu dane postupovali pri
výkone daňovej kontroly a následne vo vyrubovacom konaní v súlade s § 24 ods. 2 Daňového poriadku.
Správca dane zvážil vykonané úkony a zhodnotil výsledky vykonaných dôkazov, miestnych zisťovaní,
svedeckej výpovede, protokolov o daňových kontrolách, pričom zhodnotenie dôkazov správca dane
riadne odôvodnil v Protokole č. 104289478/2016 zo dňa 14.11.2016 a následne v príslušnom rozhodnutí
vydanom vo vyrubovacom konaní.

63. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR a jeho právny
názor vyslovený napr. v rozsudku 4Sžf/42/2015 zo dňa 02.02.2016, v zmysle ktorého: ... „ak odvolanie
spĺňalo všetky zákonom ustanovené náležitosti podľa § 13 v spojení s § 72 ods. 4 Daňového poriadku,
je povinnosťou správneho orgánu preskúmať ho v odvolacom konaní.“

64. Správca dane v súlade s § 73 ods. 2 Daňového poriadku postúpil odvolanie žalobcu odvolaciemu
orgánu - žalovanému, ktorý v súlade s § 74 ods. 4 Daňového poriadku preskúmal rozhodnutie správcu
dane a vydal vlastné rozhodnutie. Žalobca v žalobe nepreukázal, že by postupom žalovaného, ktorý
preskúmal rozhodnutie správcu dane, boli porušené jeho práva alebo právom chránené záujmy v zmysle
§ 2 ods. 2 SSP. V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom
práve, podľa ktorej práva patria len bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým,
ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv, a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú
včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž vecou nositeľov
práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje
práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod., to platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných
ustanovení (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 08.11.2011 sp.zn. 1Sžr/38/2011).

65. Rozhodnutie žalovaného je jasné, zrozumiteľné, vydané v medziach logickej správnej úvahy, z
uvedených dôvodov správny súd podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.

66. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 SSP. Žalobca nebol v konaní
úspešný a nebol naplnený ani dôvod uvedený v § 168 SSP, preto súd náhradu trov konania účastníkom
nepriznal.

67. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia
krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods.
2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné
body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.



Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa;
ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP; ak je žalovaným Centrum právnej
pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).