Študentský servis, spol. s r.o., Košice


Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Sžfk/55/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8017200709
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslava Fúrová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:8017200709.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej
a členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Eriky Šobichovej v právnej veci žalobcu (v konaní
sťažovateľ) : Študentský servis, spol. s r. o., Košice, so sídlom Košice, Rooseveltova 794/6, IČO:
31 730 663, zastúpeného JUDr. Eugenom Kostovčíkom, advokátom so sídlom Košice, Gelnická 33,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná
63, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/42/2017-34 zo
dňa 19. apríla 2018 v spojení s opravným uznesením č. k. 2S/42/2017-189 zo dňa 17. júla 2019, v
konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupu žalovaného zo dňa 21. septembra 2017 č.
102016792/2017, č. 102016867/2017, č. 102016701/2017, č. 102017130/2017 a č. 102017168/2017,
takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.

Účastníkom nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

1. Krajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom zamietol žaloby (pôvodne vedené pod sp. zn.
2S/42/2017, 2S/43/2017, 2S/44/2017, 2S/45/2017 a 2S/46/2017 a spojené na spoločné konanie
ďalej vedené pod sp. zn. 2S/42/2017), ktorými sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutí a postupu žalovaného zo dňa 21. septembra 2017 č. 102016792/2017, 102016867/2017,
102016701/2017, 102017130/2017 a 102017168/2017, potvrdzujúcich rozhodnutia Daňového úradu
Prešov, pobočka Humenné zo dňa 18.5.2017 Č.: 100971945/2017, Č.: 100971856/2017, Č.:
100971745/2017, Č.: 100970840/2017 a Č.: 100971140/2017, ktorými správca dane vyrubil daňovému
subjektu - žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia december, november,
október, apríl a jún 2014 z dôvodu, že došlo zo strany žalobcu k porušeniu ustanovenia § 49 ods.
1 a ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH tým, že v zdaňovacom
období december, november, október, apríl a jún 2014 žalobca neoprávnene odpočítal od dane,
ktorú bol povinný platiť daň z faktúr od deklarovaných dodávateľov, a to spoločností DAVKON, s.r.o.
Košice, GAJJA PRODUCTION HOUSE, s.r.o., CASPER, s.r.o., CANUS, s.r.o. Košice, pričom obchodné
transakcie deklarované vo faktúrach od uvedených dodávateľov, ktoré boli predkladané v rámci daňovej
kontroly za zdaňovacie obdobia január až december 2014, sa neuskutočnili, dodávateľom nevznikla
daňová povinnosť z poskytnutia služieb, pretože išlo iba o fakturáciu formálneho a nereálneho obchodu
so službami, pri ktorých pridaná hodnota nevznikla a následne žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie
dane, pričom cieľom týchto formálnych obchodných transakcii založených len na fakturácii služieb bez



reálneho plnenia bolo zníženie vlastnej daňovej povinnosti u žalobcu. O trovách konania rozhodol krajský
súd tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal.

2. V odôvodnení rozsudku krajský súd poukázal na to, že žalobca nenamieta porušenia v hmotnoprávnej
rovine, ale v procesnoprávnej rovine. Základom pre preskúmanie napadnutých rozhodnutí žalovaného
bolo posúdenie, či žalovaný porušil práva žalobcu, ak ho nevyzval na odstránenie nedostatkov
odvolania v zmysle § 72 ods. 4 Daňového poriadku.

3. Správny súd uviedol, že nebol daný dôvod na postup správcu dane podľa § 13 ods. 8 Daňového
poriadku, teda na odstraňovanie nedostatkov týchto podaní odvolania, keďže bolo spôsobilé na
prerokovanie vo veci samej.

4. Konštatoval, že žalovaný v rámci odvolacieho konania zistil, že odvolania boli podané v zákonnej
lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutí správcu dane, obsahovali označenie prvostupňového
správneho orgánu, čísla rozhodnutí, proti ktorým smerovali, dôvody odvolania, a ich obsah spĺňal dikciu
ustanovenia § 72 ods. 4 Daňového poriadku. Z obsahu odvolaní jednoznačne vyplýva, že žalobca
napadol v dôvodoch svojho podania celú výšku neuznaného odpočítania dane, na základe ktorého
správca dane rozhodol o vyrubení rozdielu dane z faktúr od dodávateľov DALKON, s.r.o., GAJJA
PRODUCTION HOUSE s.r.o., CASPER s.r.o. a CANUS s.r.o.. Aj keď v odvolaniach žalobca vyslovene
neuviedol navrhované zmeny alebo zrušenie napadnutých rozhodnutí, z obsahu odvolaní je bezpochyby
zrejmé, že sa nimi dožadoval zrušenia rozhodnutí správcu dane.

5. Podľa názoru krajského súdu žalobca v žalobách nepreukázal, že by postupom žalovaného, ktorý
preskúmal rozhodnutia správcu dane, boli porušené jeho práva alebo právom chránené záujmy v zmysle
§ 2 ods. 2 Správneho súdneho poriadku.

6. Krajský súd uviedol, že žalovaný preskúmal napadnuté rozhodnutie správcu dane v celom rozsahu
a vysporiadal sa s odvolacími námietkami žalobcu. Správca dane analyzoval deklarované zdaniteľné
obchody a ich fakturáciu medzi daňovými subjektami, pričom zistil, že napriek formálnemu dodržaniu
podmienok stanovených zákonom o DPH účel tohto zákona nebol dodržaný, pretože dodávateľom
nevznikla daňová povinnosť z poskytnutia služieb, keďže išlo o fakturáciu formálneho nereálneho
obchodu, pri ktorom pridaná hodnota nevznikla a následne kontrolovanému daňovému subjektu
nevzniklo právo na odpočítanie dane.

7. Krajský súd tiež poukázal na zásadu „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným,
starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné
oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Uviedol, že v slobodnej
spoločnosti je vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či
zanedbaním môžu stratiť, čo platí obdobne aj pre využívanie zákonných procesných ustanovení.

8. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1
písm. f/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) a navrhol ho zrušiť a vec
vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Sťažovateľ namietal, že krajský súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil sťažovateľovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. K porušeniu tohto práva došlo podľa názoru sťažovateľa
tým, že krajský súd vo svojom rozhodnutí riadne a presvedčivo neodôvodnil svoj záver, že odvolanie
sťažovateľa proti rozhodnutiu správcu dane obsahovalo zákonom predpísané náležitosti a prečo nebol
dôvod vyzývať sťažovateľa na odstránenie nedostatkov tohto podania. Sťažovateľ tiež namietal, že
krajský súd nesprávne právne interpretoval ustanovenie § 72 ods. 4 písm. d/ Daňového poriadku, keď
nerozlíšil námietku odvolateľa proti rozhodnutiu správcu dane, že postup správcu dane bol v rozpore s
právnymi predpismi, od situácie, keď sa namieta len rozpor s právnymi predpismi. Sťažovateľ uviedol,
že ak sa v odvolaní namieta len rozpor s právnymi predpismi, nie je potrebné predkladať žiadne dôkazy,
pretože v zmysle § 24 ods. 3 veta druhá Daňového poriadku nie je potrebné dokazovať skutočnosti
všeobecne známe, alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. V takom prípade postačuje, ak daňový
subjekt v odvolaní uvedie svoj právny názor odlišný od právneho názoru správcu dane a súčasne uvedie,
ktoré ustanovenie všeobecne záväzného predpisu podľa jeho názoru správca dane svojim rozhodnutím
porušil. Sťažovateľ zaujal názor, že ak v odvolaní tvrdil, že rozhodnutie správcu dane je v rozpore s
§ 3 ods. 1 a ods. 3, § 24 ods. 2 a § 63 ods. 2 Daňového poriadku, neznamená to, že namietal len



rozpor s právnymi predpismi. Išlo len o odkaz na ustanovenia Daňového poriadku, ktoré boli postupom
správcu dane porušené a nie o uvedenie rozporu s právnym predpisom. Sťažovateľ mal za to, že k tejto
odvolacej námietke mal v zmysle § 72 ods. 4 písm. d/ Daňového poriadku uviesť dôkazy preukazujúce jej
odôvodnenosť ako aj odôvodnenosť samotného odvolania. Mal teda povinnosť uviesť konkrétne dôkazy,
ktorými by preukázal, že rozhodnutia boli vydané na základe nesprávne posúdeného skutkového stavu,
nemajú oporu v obsahu spisov, nevychádzajú zo stavu zisteného v daňovom konaní atď. a preto sú
v rozpore so zákonom. Keďže sťažovateľ ako odvolateľ tieto dôkazy neuviedol, malo jeho odvolanie
nedostatky, pre ktoré nebolo spôsobilé na prerokovanie a správca dane bol podľa jeho názoru povinný
postupovať podľa § 72 ods. 5 Daňového poriadku a v spojení s § 13 ods. 8 Daňového poriadku mal
vyzvať odvolateľa, aby podľa pokynu správcu dane nedostatky odvolania v určenej lehote odstránil a
zároveň ho poučiť o následkoch spojených s ich neodstránením. Ak súd dospel k záveru, že nebol
daný dôvod na postup podľa § 13 ods. 8 Daňového poriadku, pretože odvolanie obsahovalo dostatočné
dôvody, potom došlo podľa názoru sťažovateľa k omylu súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav,
čo v konečnom dôsledku znamená, že súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Žalovaný navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.
10. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej len „kasačný súd“ alebo „Najvyšší súd“)
preskúmal rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm.
c/, ods. 2 S.s.p.), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej
lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť
prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), vo veci v zmysle § 445 S.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej
porade senátu jednohlasne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a preto ju podľa §
461 S.s.p. zamietol.

11. Kasačný súd zistil, že v prejednávanom prípade rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci,
ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom vedeným pod sp. sp. 1Sžfk/6/2019, a preto
v súlade s ustanovením § 464 ods. 1 S.s.p. poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1Sžfk/6/2019 zo dňa 25. februára 2020, ktorého prevzatú časť uvádza :

12. S ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov pripadlo kasačnému súdu posúdiť, či krajský súd
postupoval v súlade so zákonom, keď sa stotožnil so závermi žalovaného, že odvolanie sťažovateľa
proti rozhodnutiu správcu dane bolo spôsobilé na prerokovanie, ďalej či vzhľadom na jeho obsah bol
správca dane povinný odstraňovať nedostatky tohto podania a či rozhodnutím žalovaného o odvolaní
boli porušené práva sťažovateľa do tej miery, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.

13. Kasačný súd sa v podstatnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku krajského súdu, preto
naň odkazuje a aby zbytočne neopakoval detaily skutkového stavu a argumentáciu krajského súdu,
obmedzí sa iba na rozvinutie niektorých jej častí a uvedie svoje doplňujúce závery.

14. Podľa § 13 ods. 3 Daňového poriadku podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť
zrejmé, kto ho podáva, v akej veci, čo sa navrhuje, a ak to z povahy podania vyplýva, dôvody podania.

15. Podľa ods. 8 ak má podanie nedostatky, pre ktoré nie je spôsobilé na prerokovanie, vyzve príslušný
orgán daňový subjekt, aby ich podľa jeho pokynu a v určenej lehote odstránil. Súčasne ho poučí o
následkoch spojených s ich neodstránením.

16. Podľa § 72 ods. 4 Daňového poriadku odvolanie musí obsahovať okrem náležitostí podľa § 13
<https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20200101?ucinnost=26.02.2017> aj
a) označenie prvostupňového orgánu,
b) číslo rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje,
c) dôvody podania odvolania,
d) dôkazy preukazujúce odôvodnenosť odvolania, ak sa v odvolaní nenamieta len rozpor s právnymi
predpismi; ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy,
e) navrhované zmeny alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

17. Podľa ods. 5 ak odvolanie neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, prvostupňový
orgán postupuje podľa § 13 ods. 8 až 10 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/



ZZ/2009/563/20200101?ucinnost=26.02.2017>, pričom lehota na odstránenie nedostatkov odvolania
nesmie byť kratšia ako 15 dní.

18. Z citovaných ustanovení Daňového poriadku vyplýva požiadavka, aby z každého podania daňového
subjektu bolo zrejmé, kto ho podáva, v akej veci, čo sa navrhuje a z akých dôvodov. Zákon výslovne
stanovuje, že podanie sa posudzuje neformálne, podľa jeho obsahu (§ 13 ods. 3 Daňového poriadku).

19. Odvolanie sťažovateľa v prejednávanom prípade obsahovalo okrem uvedených všeobecných
náležitostí podania aj označenie prvostupňového orgánu, odvolaním napadnutého rozhodnutia, ako aj
dôvody odvolania. Senát kasačného súdu zastáva názor, že je plným právom odvolateľa oprieť svoje
odvolanie o také dôvody, ktoré sám uzná za vhodné. Môže ísť aj o dôvody všeobecné, ako to bolo
v prípade sťažovateľa, ktorý v odvolaní proti rozhodnutiam správcu dane namietal, že správca dane
nepostupoval podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, ďalej že rozhodnutia boli vydané na
základe nesprávne posúdeného skutkového stavu, nemajú oporu v obsahu spisov a nevychádzajú zo
stavu veci zisteného v daňovom konaní. Tvrdil, že zistený skutkový stav nevytvára dostatočné právne
východiská pre vyslovenie výroku o vyrubení rozdielu dane. Odvolateľ označil aj ustanovenia Daňového
poriadku, ktoré boli podľa jeho názoru rozhodnutím a postupom správcu dane porušené.

20. S ohľadom na obsah odvolania je zrejmé, že odvolateľ namietal proti celému obsahu rozhodnutia, tak
proti zisteniu skutkového stavu, ako aj proti jeho právnemu posúdeniu. Podľa mienky kasačného súdu
z odvolania bez najmenších pochybností vyplýva, že odvolateľ nesúhlasil ani čiastočne s vyrubením
rozdielu dane a že jeho úmysel smeroval k tomu, aby bolo uznané odpočítanie dane v plnom uplatnenom
rozsahu. Odvolanie teda nepochybne obsahuje prejav vôle odvolateľa nebyť zaviazaný vyrubenou
daňovou povinnosťou, inými slovami implicitne obsahuje i návrh na zrušenie rozhodnutia správcu dane
(§ 72 ods. 4 písm. e/ Daňového poriadku).

21. V súvislosti s povinnosťou odvolateľa označiť dôkazy preukazujúce odôvodnenosť odvolania, ak sa
v odvolaní nenamieta iba rozpor s právnymi predpismi, súhlasí kasačný súd so sťažovateľom v tom, že
s ohľadom na rozsah a všeobecnosť namietaných skutočností nie je možné jednoznačne konštatovať,
že by sťažovateľ v postavení odvolateľa nesúhlasil len s právnym posúdením veci, teda že by namietal
len rozpor s právnymi predpismi. Z obsahu odvolania vyplýva, že odvolateľ nesúhlasil ani so skutkovými
zisteniami správcu dane, avšak bez toho, aby uviedol v odvolaní svoje konkrétne výhrady. To však
neznamená, že by bolo odvolanie pre neúplnosť nespôsobilé na prejednanie.

22. Kasačný súd je toho názoru, že predpísaná obsahová náležitosť odvolania smerujúca k označeniu
dôkazov preukazujúcich jeho odôvodnenosť podľa § 72 ods. 4 písm. d/ Daňového poriadku je
síce formulovaná ako povinnosť („odvolanie musí obsahovať...“), jej nesplnenie však nemá bez
ďalšieho za následok nespôsobilosť odvolania na vecné prerokovanie odvolacím orgánom, pokiaľ je z
odvolania zrejmé, čoho sa odvolateľ domáha. Neoznačenie dôkazov preukazujúcich dôvody odvolania
či nepredloženie listinných dôkazov len oslabuje dôkaznú pozíciu odvolateľa a môže viesť k prípadnému
nepreukázaniu jeho tvrdení o skutkových okolnostiach, nezakladá však nutne povinnosť správcu dane
vyzývať odvolateľa na odstránenie nedostatkov podania postupom podľa § 13 ods. 8 Daňového
poriadku, ak je odvolanie inak spôsobilé na prerokovanie.

23. Rozhodnutie žalovaného o odvolaní sťažovateľa proti rozhodnutiu správcu dane, v ktorom žalovaný
preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a zo všetkých relevantných aspektov, pričom sa
vysporiadal i s argumentáciou sťažovateľa uplatnenou v priebehu daňového konania nijako, podľa
názoru kasačného súdu nijako neporušilo procesné práva sťažovateľa a už vôbec nie spôsobom, ktorý
by mohol mať za následok nezákonnosť tohto rozhodnutia či narušenie princípov spravodlivého procesu.

24. Krajský súd z uvedených hľadísk posúdil vec po právnej stránke správne a svojim postupom a
rozhodnutím nemohol zasiahnuť do práva sťažovateľa na spravodlivý proces. Krajský súd dôvodne
poukázal i na zásadu o „vigilantibus iura scripta sunt“ (práva patria bdelým, pozorným, ostražitým), v
duchu ktorej sťažovateľ v daňovom konaní nepostupoval a preto sa sám pripravil o možnosť prejednania
prípadných ďalších dôkazov v odvolacom daňovom konaní. Tieto však sťažovateľ nakoniec neoznačil
ani v konaní pred správnym súdom a svoju obranu oprel iba o procesné námietky, ktoré však za daných
okolností nemohli viesť k zrušeniu žalobou napadnutého rozhodnutia.



25. Kasačný súd poznamenáva, že krajský súd opodstatnene poukázal i na rozhodnutie Najvyššieho
súdu vo veci sp. zn. 4Sžf/42/2015 zo dňa 2.2.2016, v ktorom Najvyšší súd zaujal v okolnostiam prípadu
názor, že ak odvolanie proti rozhodnutiu správcu dane neobsahuje dôkazy preukazujúce jeho dôvodnosť
(ani po predchádzajúcej márnej výzve správcu dane), nemôže ho správca dane považovať za nepodané
(§ 13 ods. 9 Daňového poriadku) a musí o ňom meritórne rozhodnúť, pokiaľ je spôsobilé na prerokovanie
vo veci samej.
26. Z uvedených dôvodov postupoval kasačný súd podľa § 461 S.s.p. a nedôvodnú kasačnú sťažnosť
zamietol.
27. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s 167 ods. 1 S.s.p.
(a contrario) a vzhľadom na neúspech sťažovateľa v kasačnom konaní mu nepriznal právo na náhradu
trov vynaložených v tomto konaní; zároveň kasačný súd nevidel dôvod na postup podľa § 168 S.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný riadny opravný prostriedok.