Študentský servis, spol. s r.o., Košice


Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6S/51/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8018200368
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8018200368.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a
sudcov JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v právnej veci
žalobcu Študentský servis, spol. s r.o. Košice, so sídlom Košice - mestská časť Staré Mesto 040
01, Rooseveltova 794/6, IČO: 31 730 663, zast. JUDr. Mariánom Vojčíkom, advokátom, so sídlom
Košice, Mäsiarska 3, proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce, so sídlom Košice, Masarykova
10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 15. februára 2018 č.:
PO/BEZ/2018/2545, O-919/2017 a rozhodnutia Inšpektorátu práce Prešov zo dňa 24.10.2017 č.k.
P:145/2017-R, S/2017/723/14634/17, na základe správnej žaloby vo veciach správneho trestania
jednohladne takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozhodnutie žalovaného zo dňa 15. februára 2018 č.: PO/BEZ/2018/2545, O-919/2017 a
rozhodnutie Inšpektorátu práce Prešov zo dňa 24.10.2017 č.k. P:145/2017-R, S/2017/723/14634/17 a
vracia vec žalovanému na ďalšie konanie.

Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 15.02.2018 rozhodol žalovaný ako príslušný odvolací orgán
podľa § 6 ods. 1 písm. b) a § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení
zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce) vo veci odvolania zo dňa
27.11.2017 podané účastníkom konania Študentský servis, s.r.o., Jedlíkova 5, Košice, IČO: 43 899 561
(ďalej „účastník konania, žalobca“) proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Prešov č. k.: P: 145/2017-R,
zo dňa 24.10.2017 (ďalej len „rozhodnutie inšpektorátu práce“), ktorým správny orgán na základe § 19
ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce uložil účastníkovi konania pokutu vo výške 5 000 eur za
porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci
a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 82/2005 Z. z.“) tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) odvolanie účastníka konania zamietol a
rozhodnutie inšpektorátu práce potvrdil.

2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že v dňoch 07.02.2017 a 13.02.2017 u účastníka
konania na pracovisku objednávateľa: Tyrex Slovakia, s.r.o., Chemlonská 1 Humenné a v dňoch
22.03.2017 a 12.05.2017 a 15.05.2017 na inšpektoráte práce bola vykonaná inšpekcia so zameraním na
kontrolu dodržiavania zákazu prijať prácu alebo službu v nadväznosti na ustanovenie pracovnoprávnych
predpisov upravujúcich vyslanie zamestnancov podľa § 5 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka
práce v znení neskorších prepisov (ďalej len „Zákonník práce“) a na kontrolu dodržiavania zákazu



nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania v zmysle zákona o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní.

3. Pri výkone inšpekcie práce inšpektori práce zistili, že zo strany účastníka konania došlo k porušeniu
zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Predmetné porušenie bolo zdokumentované
v protokole o výsledku inšpekcie práce č. IPV-13-32-2.3/P- A24,25-17, zo dňa 15. 05. 2017 (ďalej
Protokol). Protokol bol prerokovaný dňa 05. 06. 2017 so U. A. K.. Y. Y., ktorý si na vyjadrenie vyžiadal
lehotu 8 dní. Inšpektorát práce sa s vyjadrením účastníka konania, ktoré bolo doručené na inšpektorát
práce dňa 15. 06. 2017 vysporiadal v dodatku č. 1 k Protokolu.

4. Vychádzajúc z poznatkov získaných počas inšpekcie práce inšpektorát práce ako prvostupňový
správny orgán začal správne konanie vo veci uloženia pokuty za porušenie ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti
na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Oznámenie o začatí
správneho konania vo veci uloženia pokuty zo dňa 14. 08. 2017 bolo účastníkovi konania preukázateľne
doručené dňa 31.08.2017. Účastník konania sa k začatiu správneho konania vo veci uloženia pokuty
vyjadril listom zo dňa 18. 09. 2017, doručeným na inšpektorát práce dňa 21. 09. 2017. V predmetnom
liste účastník konania popieral, aby úmyselne porušil zákaz nelegálneho zamestnávania, pričom dodal,
že pochybila účtovníčka, ktorá odosielanie prihlášok za zamestnancov vykonáva takmer každý deň.
Poukázal na skutočnosť, že fyzické osoby K. J., V. S. a U. H. boli nahlásené do zdravotnej poisťovne,
o čom predložil aj dôkaz, avšak prihlášky do Sociálnej poisťovne neboli odoslané, pričom odvody za
uvedené osoby boli uhradené. Hneď na to, ako sa účastník konania dozvedel o pochybení nedostatok
napravil a dňa 07. 02.2017 odoslal prihlášky za menované osoby. V závere požiadal správny orgán o
prehodnotenie zistených porušení uvedených v Protokole.

5. Prvostupňový správny orgán následne vydal rozhodnutie č. k. P:145/2017-R zo dňa 24. 10. 2017,
ktoré bolo účastníkovi konania preukázateľne doručené dňa 13. 11. 2017 a ktorým mu bola uložená
pokuta vo výške 5 000 eur za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č.82/2005
Z.z. tak, ako je to uvedené vo výroku predmetného rozhodnutia.

6. Účastník konania sa proti rozhodnutiu o uložení pokuty v zákonom stanovenej lehote odvolal.
V odvolaní zo dňa 27.11.2017, doručenom na inšpektorát práce dňa 01.12.2017, uviedol tie isté
skutočnosti, ktoré vyplývajú i z vyjadrenia k oznámeniu o začatí správneho konania. Navyše poukázal
na účel zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávam - zákonodarca predmetnou zákonnou
úpravou sledoval cieľ, ktorým je zamedzenie nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. V tejto
súvislosti chcel poukázať na fakt, že jeho úmyslom nebolo nelegálne zamestnávať menované osoby,
k pochybeniu došlo nepozornosťou zamestnankyne (účtovníčky) účastníka konania. Namietal i výšku
uloženej pokuty, ktorú považuje za neprimerane prísnu a nespravodlivú, a to z dôvodu, že nedošlo
k žiadnej ujme ani voči poisťovni, štátu, a už vôbec nie voči zamestnancovi. S poukazom na novelu
predmetného zákona od januára 2018 ďalej uviedol, že i samotný zákonodarca uznal, že predchádzajúci
systém nemal opodstatnenie predovšetkým v prípadoch obdobných ako u účastníka konania - všetky
odvody uhradené včas a v plnom rozsahu. Účastník konania v odvolaní na základe vyššie uvedených
skutočností požiadal odvolací orgán, aby predmetné rozhodnutie zrušil a vrátil vec na nové prejednanie,
alebo aby v celom rozsahu odvolaniu vyhovel.

7. Národný inšpektorát práce ako odvolací správny orgán v zmysle § 59 ods. 1 Správneho poriadku
preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, zhodnotil právny a skutkový stav, vyhodnotil
predložené dôkazné listiny a posúdil, či prvostupňový správny orgán pri svojom konaní a rozhodovaní
postupoval v súlade s platnými procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi ustanoveniami.

8. Odvolací správny orgán po dôslednom preskúmaní predmetného individuálneho správneho aktu a
predloženého odvolacieho spisu dospel s ohľadom na zistené skutočnosti a s ohľadom na popísaný
skutkový stav k právnemu záveru, že správny orgán prvého stupňa jednoznačne preukázal, že zo strany
účastníka konania došlo k porušeniu § 3 ods. 2 v nadväznosti na $ 2 ods. 2 písm. b/ zákona o nelegálnej
práci a nelegálnom zamestnávaní spočívajúce v tom, že účastník konania porušil zákaz nelegálneho
zamestnávania tým, že v dňoch 19.01.2017, 20.01.2017, 23. 01. 2017 až 27.01.2017 využíval závislú
prácu fyzickej osoby K. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXX, v dňoch 19.01.2017, 20.01. 2017,
23.01. 2017 až 26.01.2017, 30.01.2017 využíval závislú prácu fyzickej osoby V. S., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom N. X., Q., v dňoch 19.01.2017, 20.01.2017, 23.01.2017 až 25.01.2017, 27.01.2017 a



30.01.2017 využíval závislú prácu fyzickej osoby U. H., nar. XX.XX.XXXX. trvale bytom V. XXXX/XX, Q.,
ktorí pre účastníka konania vykonávali prácu: strojné spracovanie textílií a zabalenie, účastník konania
s nimi mal založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - Zákonníka práce, a to dohody
o vykonaní práce zo dňa 18.01.2017, avšak pred začatím výkonu činnosti zamestnancov si nesplnil
povinnosť podľa osobitného predpisu - ust. § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o sociálnom poistení), nakoľko účastník
konania neprihlásil dotknutých zamestnancov do registra Sociálnej poisťovne pred začatím výkonu ich
činnosti. Inšpekciou práce bolo zistené, že k splneniu povinnosti u týchto osôb došlo až dňa 07.02.2017
o 08.28 hod.

9. Následne žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia citoval ust. § 3 ods. 2 a § 2 ods. 2
písm. b) zákona č. 82/2005 a § 231 ods. 1 písm. b) bode 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

10. Žalovaný tiež konštatoval, že účastník konania nepredložil nijaké dôkazy, ktoré by vyvrátili zistené
porušenie povinnosti. Dôvodil, že zamestnávateľ je objektívne zodpovedný už tým, že k porušeniu
došlo, bez ohľadu, či ide o zavinené alebo nezavinené konanie či opomenutie. Pre vznik objektívnej
zodpovednosti zamestnávateľa za správny delikt je nepodstatné, či k pochybeniu došlo zavinením
zamestnancov zamestnávateľa čí určitými okolnosťami. Novela zákona o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní nadobudla účinnosť až k 01.01.2018 a naviac prejednávaný prípad nespĺňa podmienky
na zastavenie konania zo strany odvolacieho orgánu. Inšpektorát práce vydal rozhodnutie v súlade s
platnou právnou úpravou, ktorá bola záväzná pre správny orgán v čase spáchania správneho deliktu.

11. Odvolací správny orgán berúc na zreteľ obsah predložených listinných dôkazov, hodnotiac ich
jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, záverom konštatoval, že postih účastníka konania za zistené
porušenia je dôvodný, vecne správne vyvodený. S námietkami účastníka konania uvedenými v odvolaní
sa odvolací správny orgán nestotožnil. Poukázal, že správny orgán sa pri ukladaní pokuty musí riadiť
dikciou zákona o inšpekcii práce a je povinný pristúpiť k uloženiu sankcie ex offo, t. j. akonáhle bolo
zistené spáchanie správneho deliktu nelegálneho zamestnávania. Prvostupňový správny orgán pri
určovaní výšky pokuty prihliadal na zákonné relevantné skutočnosti, ktoré mu vyplývajú z ustanovenia
§ 19 ods. 2 písm. a) bod. 1 a § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce (veľkosť zamestnávateľa - 139
zamestnancov a nelegálne zamestnávanie 3 fyzických osôb súčasne) .

12. Správny orgán sa pri ukladaní pokuty musí riadiť dikciou zákona o inšpekcii práce a je povinný
pristúpiť k uloženiu sankcie ex offo, t. j. akonáhle bolo zistené spáchanie správneho deliktu nelegálneho
zamestnávania. Odvolací správny orgán poukázal na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa
ktorého môžu štátne orgány konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý
ustanoví zákon. Správny orgán musí rešpektovať a presadzovať existujúce normy, v opačnom prípade
by došlo k zníženiu, resp. strate právnej istoty.

13. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je evidentné, že inšpektorát práce uložením pokuty
vo výške 5 000 eur sledoval najmä jej výchovné a preventívne pôsobenie, ktoré však v zmysle
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Sž-oKs 56/2006 „...musí mať silu odradiť
od nezákonného postupu aj iné právnické osoby, ktoré sú nositeľmi rovnakých zákonných povinností.
Takýto účinok však môže vyvolať iba postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu včas a vecne
správne vyvodený. Ak ide o finančný postih, nemôže byť neprimerane mierny vo vzťahu k závažnosti
protiprávneho konania a jeho následkom, nevyhnutne teda musí v sebe obsahovať aj represívnu zložku.
“

14. Odvolací správny orgán konštatoval, že sankcia vo výške 5 000 eur je primeraná, plniaca preventívnu
funkciu a nakoľko bude citeľná aj v majetkovej sfére účastníka konania, splní aj svoju represívnu funkciu
a odradí účastníka konania od ďalšieho nezákonného konania v budúcom období. Odvolací správny
orgán súčasne poukázal, že prvostupňový správny orgán uložil pokutu v minimálnej možnej výške
zákonnej sadzby.

15. Vzhľadom k tomu, že prvostupňový orgán pristúpil k uloženiu sankcie za porušenie povinnosti
vyplývajúcej zo zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a svoje rozhodnutie ohľadne jej
výšky a účelnosti í zákonne a vecne odôvodnil, odvolací orgán uplatňujúc analógiu vo vzťahu k rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. Sž-o-Ns 19/2003: „...by bol oprávnený jeho rozhodnutie,



pokiaľ ide o výšku sankcie zrušiť iba v tom prípade, keby voľná úvaha, ktorou sa inšpektorát práce riadil
nezodpovedala obsahu spisu alebo sa priečila zásadám logického myslenia. “

16. Národný inšpektorát práce ako odvolací orgán sa stotožnil s právnym názorom inšpektorátu práce,
ktorý na základe zistených skutočností rozhodol o uložení pokuty tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
napadnutého rozhodnutia a v jeho odôvodnení. Dospel k záveru, že argumentácia účastníka konania nie
je dôvodom na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia a účastník konania nepredložil žiadne
nové dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na posúdenie veci.

17. Vzhľadom na zistené skutočnosti odvolací orgán rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.

18. Včas podanou žalobou pôvodne podanou na Krajský súd v Košiciach a následne uznesením
sp. zn. 8S/37/2018 zo dňa 10.05.2018 postúpenou Krajskému súdu v Prešove ako správnemu súdu
miestne príslušnému v zmysle § 13 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, sa žalobca domáha zrušenia
rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia Inšpektorátu práce Prešov. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

19. Žalobca namietal, že rozhodnutia oboch správnych orgánov považuje za nezákonné, nesprávne,
vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť,
pre nedostatok dôvodov a navyše došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom
verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Trvá na dôvodoch
uvedených v odvolaní voči rozhodnutiu Inšpektorátu práce Prešov, ktoré poukazujú na nesprávnosť
a nezákonnosť predmetného rozhodnutia. Poukázal, že žalobca splnil svoju povinnosť skôr, ako bola
vykonaná inšpekcia u žalobcu, je zrejmé, že žalobca zistením chyby svojej pracovníčky splnil svoju
povinnosť predtým, ako by toto porušenie povinnosti konštatoval prvostupňový orgán Inšpektorát práce
Prešov. Nesúhlasí s tým, že uložená sankcia vo výške 5 000 eur voči žalobcovi plní výchovnú a
preventívnu funkciu, žalobca pozná svoje povinnosti zamestnávateľa a aj tú, za ktorej nesplnenie mu
bola uložená predmetná pokuta. Poukázal, že pri takom počte prihlášok - niekoľko desiatok tisíc do
registra sociálnej poisťovne, koľko realizuje žalobca ročne, resp. koľko zrealizoval za celé obdobie celej
svojej činnosti je vlastne štatistickou zákonitosťou, že dôjde k zlyhaniu ľudského faktora. Je skôr na
zváženie, že za celé obdobie fungovania žalobcu došlo len k týmto trom prípadom zlyhania. Má za
to, že svojím konaním nenaplnil znaky nelegálneho zamestnávania, ale došlo len k administratívnemu
zlyhaniu jednotlivca pri plnení jednej z niekoľkých povinností zamestnávateľa pri využívaní závislej práce
zamestnanca, a to prihlasovanie zamestnanca do sociálnej poisťovne. Žalobca ako zamestnávateľ si v
súvislosti so zamestnaním všetkých troch zamestnancov plnil všetky ostatné povinnosti, ktoré mu ukladá
právny poriadok SR, najmä riadne evidovať predmetných troch zamestnancov, riadne im prideľoval
prácu a za jej vykonanie im riadne vyplácal mzdu a v súvislosti s tým aj riadne zrážal a odvádzal
daň a odvody do sociálnej poisťovne ako aj do zdravotnej poisťovne atď. Navyše žalobca poukazuje
na ten fakt, že tento stav nesplnenia si povinnosti trval od 8 - 19 dní. Žalobca ani nemal vedomosť
o porušení zákona a pred výkonom inšpekcie práce napravil tento protiprávny stav sám dobrovoľne.
Poukázal, že jeho právny názor korešponduje aj s celkovým vývojom právnych a celospoločenských
názorov na takéto situácie nechcených pochybení. V tomto kontexte je aj stanovisko Ministerstva
práce, sociálnych vecí a rodiny SR keď už bolo jasne deklarované, že takéto zistené nedostatky
pokiaľ sa týkajú evidenčného charakteru, sa nemôžu považovať za porušenie povinností, pokiaľ sa
týkajú naplnenia podstaty nelegálneho zamestnávania a jedná sa len o administratívne pochybenia.
Ministerstvo okrem iného tiež uviedlo, že každý výklad zákona by mal byť v súlade s Ústavou SR ako aj
s inými právnymi predpismi platnými na území SR a takisto aj v súlade s dobrými mravmi. Z ich pohľadu
je prax inšpektorátu práce pri zisťovaní nelegálnej práce v podstate nezákonná, pretože sa neodhaľuje
nelegálna práca na pracoviskách, čo má podstatný význam pre hospodárstvo SR. Žalobca poukázal aj
na ten fakt, že v minulosti sa nevyskytli obdobné nedostatky a jednalo sa len o ojedinelé administratívne
pochybenie. Žalobca vytýka rozhodnutiam správnych orgánov to, že pri ukladaní sankcie postupovali v
rozpore s účelom a zmyslom zákona, nakoľko jeho účelom je odstrániť také chovanie zamestnávateľov,
ktorých výsledkom bude poškodzovanie záujmov zamestnancov, resp. štátu. V tomto prípade však
nedošlo ani k poškodeniu záujmov zamestnancov, ktorí dostali za riadne vykonanú prácu mzdu, a
síce s omeškaním, ale boli riadne prihlásení do sociálnej poisťovne, a to ešte pred konštatovaním
porušenia tejto povinnosti inšpekciou práce a rovnako štát nebol poškodený, nakoľko z uzatvorených
pracovnoprávnych vzťahov boli riadne vykonané zrážky odvodov a ich odvedenie sociálnej poisťovni,



ako aj zdravotnej poisťovni a daňovému úradu. V bode X. žaloby žalobca žiadal súd o priznanie
odkladného účinku tejto žaloby v zmysle § 185 písm. a) SSP.

20. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 26.09.2018 k žalobe zotrval na skutkovej a právnej argumentácii
uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí, navrhol, aby súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia bez
nariadenia pojednávania vydal rozsudok, ktorým žalobu zamieta. K návrhu žalobcu, aby súd priznal
správnej žalobe odkladný účinok žalovaný poukázal, že žalobca existenciu závažnej ujmy žiadnym
hodnoverným spôsobom nepreukázal a neoznačil ani žiadne konkrétne dôkazy smerujúce k tomu, že
by takýto stav mal, resp. mohol u žalobcu vzniknúť. Navrhol súdu nepriznať správnej žalobe odkladný
účinok. Žalovaný tiež argumentoval, že v danom prípade nie je možné použiť priaznivejšiu právnu
úpravu - novelu zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní z dôvodu, že žalobca neprihlásil
zamestnancov do registra sociálnej poisťovne do 7 dní od začatia výkonu ich činností, a teda k spáchaniu
správneho deliktu by zo strany žalobcu došlo aj podľa zákona č. 294/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.

21. Uznesením zo dňa 08.11.2018 sp. zn. 6S/51/2018-46 správny súd zamietol návrh žalobcu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe z dôvodov, že neboli splnené podmienky podľa § 185
písm. a) SSP.

22. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len
„SSP“).

23. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

24. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

25. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne
konanie.

26. Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach
správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

27. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia krajský súd ako správny súd preskúmal
napadnuté rozhodnutia a konanie, ktoré im predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho
spisu, v súlade s § 137 ods. ods. 4 SSP rozhodol rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania
s tým, že oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke príslušného súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.

28. Senát krajského súdu dospel jednomyseľne k záveru, že žaloba je dôvodná, preto zrušil rozhodnutie
žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.

29. Predmetom preskúmania je rozhodnutie o uložení pokuty vo výške 5 000 eur za porušenie zákazu
nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.
z., ktorého sa mal žalobca dopustiť spôsobom vymedzeným vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia
inšpektorátu práce ako prvostupňového správneho orgánu.

30. Podľa § 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce, tento zákon upravuje inšpekciu práce, ktorej
prostredníctvom sa presadzuje ochrana zamestnancov pri práci a výkon štátnej správy v oblasti
inšpekcie práce. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod tretí zákona o inšpekcii práce, inšpekcia práce je dozor
nad dodržiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia.



31. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii práce, inšpekcia práce sa vykonáva na všetkých
pracoviskách zamestnávateľov a fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi,
vrátane pracovísk nachádzajúcich sa na súkromných pozemkoch a v obydliach fyzických osôb.

32. Podľa 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z .o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (ďalej len zákon
č.82/2005 Z.z.), právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom nesmie nelegálne zamestnávať
podľa § 2 ods. 2 a ods. 3, fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.

33. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2017, nelegálne
zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom,
ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného
predpisu.

34. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2018,
nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je
podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah
alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a neprihlásila ju do registra poistencov a
sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do 7 dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu
na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho
zamestnávania, ak kontrola začala do 7 dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie
do tohto registra.

35. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce, uloží inšpektorát práce
zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania pokutu od 2
000 do 200 000 eur a ak sa jedná o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne -
najmenej vo výške 5 000 eur.

36. Podľa § 231 ods. 1 písm. b) č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, zamestnávateľ je povinný
prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia aj zamestnanca v
právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o
vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov) na účely úrazového
poistenia, garančného poistenia a na účely osobitného predpisu pred vznikom tohto právneho vzťahu,
najneskôr však pre začatím výkonu práce.

37. Podľa § 7ca zákona č. 82/2005 Z. z. porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods.
2 písm. b) účinného do 31.12.2017 právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom sa
na účely vedenia centrálneho verejne prístupného zoznamu fyzických osôb a právnických osôb, ktoré
porušili zákaz nelegálneho zamestnávania a na účely preukázania splnenia podmienok podľa osobitných
predpisov na základe ich písomnej žiadosti podanej Národnému inšpektorátu práce, nepovažuje za
porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania uplynutím 15 dní odo dňa doručenia tejto žiadosti, ak
táto právnická osoba alebo táto fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, ktoré využívali závislú prácu
fyzickej osoby, prihlásili túto fyzickú osobu do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového
sporenia do 7 dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra,
najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala
do 7 dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra.

38. Podľa článku 49 Ústavy SR len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom a aký trest, prípadne
iná ujma na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie.

39. Podľa článku 50 ods. 1 Ústavy SR len súd rozhoduje o vine a treste za trestné činy.

40. Podľa článku 50 ods. 6 Ústavy SR, trestná činnosť sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona
účinného keď bol čin spáchaný, neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.

41. Z vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 82/2005 o nelegálnej práci
a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov nesporne vyplýva, že na účely skúmania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania



je žiaduce eliminovať určité situácie oneskoreného ohlásenia vzniku pracovnoprávneho vzťahu a
štátnozamestnaneckého pomeru do príslušného registra sociálnej poisťovne a vylúčiť prípady, keď
zamestnávateľ túto povinnosť sám a bez zistenia nesplnenia tejto povinnosti kontrolnými orgánmi splnil
len s malým oneskorením.

42. Správny súd dáva do pozornosti judikát Najvyššieho súdu SR publikovaný v Zbierke rozhodnutí
súdov č. 52/2018 - rozsudok sp. zn. 6Asan/9/2017 zo dňa 21.02.2018, v zmysle ktorého platí, že...
„ Nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie, hoci by bolo i preukázateľne zistené inšpektorátom
práce v čase výkonu inšpekcie ako i v čase rozhodovania správneho orgánu o uložení sankcie za
správny delikt, avšak ak v čase rozhodovania správneho súdu už nie je konanie sťažovateľa (žalobcu)
deliktuálnym konaním, a to vzhľadom na novšiu, priaznivejšiu úpravu pre sťažovateľa ako páchateľa,
ktorá dekriminalizovala jeho deliktuálne správanie, musí na túto skutočnosť správny súd prihliadnuť ex
lége, hoci túto skutočnosť sťažovateľ vôbec nenamieta. Ide tu o rešpektovanie princípov správneho
trestania a aplikáciu inštitútu nepravej retroaktivity, ktorá je prípustná, ak je v prospech páchateľa, ktoré
skutočnosti vyplývajú z článku 50 ods. 6 Ústavy SR, ako i s príslušných medzinárodných dokumentov“.

43. Správny súd poukazuje, že trestnoprávna zásada aplikácie neskoršieho zákona, ak je pre páchateľa
priaznivejší, ktorá je ustanovená v článku 50 ods. 6 Ústavy SR sa vzťahuje na všetky delikty verejného
práva, teda aj na ukladanie sankcií za porušenie povinností vo vzťahu k záujmom chránených správnym
právom. Trestnoprávna zásada aplikácie neskoršieho zákona, ak je pre páchateľa priaznivejší, sa
vzťahuje aj na správne delikty, a to aj v prípade, ak to zákona výslovne neustanovuje, keďže povinnosť
aplikácie tejto zásady vyplýva priamo z Ústavy SR.

44. Taktiež je potrebné poukázať na nález Ústavného súdu SR zo dňa 12.05.2010 sp. zn. III.ÚS
120/2010, v ktorom Ústavný súd SR vyslovil právny názor, že... „Všeobecný súd pri realizácii
základného práva na súdnu ochranu podľa Ústavy SR a podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, je povinný aplikovať ústavnú požiadavku jednoduchého práva, že každý má právo
na rozhodnutie podľa relevantnej právnej normy. Ak došlo k zmene právnej úpravy, všeobecný súd musí
na túto skutočnosť reagovať a jeho reakcia musí nájsť odraz v odôvodnení rozhodnutia“. V tomto smere
správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR zo dňa 13.06.2008 sp. zn.
2As 9/2008.

45. Z obsahu administratívneho spisu (protokol zo dňa 15.05.2017 aj rozhodnutie Inšpektorátu práce
Prešov zo dňa 24.10.2017) vyplýva, že nelegálne zamestnávanie bolo zistené dňa 02.03.2017 a
06.03.2017 na základe predloženej evidencie pracovného času za mesiac január 2017, v ktorej je
uvedené, že zamestnanci K. J., V. S., U. H. začali vykonávať závislú prácu dňa 19.01.2017. Zároveň nie
je sporné, že žalobca si povinnosť v zmysle § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom poistení
splnil dňa 07.02.2017 o 8.28 hod., to znamená ešte pred výkonom kontroly Inšpektorátom práce Prešov.
Táto žalobná námietka, ktorú uplatnil v žalobe je podľa správneho súdu dôvodná.

46. S poukazom na novú rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR napr. rozsudky
sp.zn.5Asan/10/2017 zo dňa 13.12.2017, sp.zn.6Asan/9/2017 zo dňa 21.02.2018,sp.zn. 8Sžo/2/2016
zo dňa 31.05.2018, sp.zn. 10Asan/1/2018 zo dňa 28.08.2018) prihliadol správny súd pri posudzovaní
zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu nielen k hmotnoprávnej úprave
deliktuálnej zodpovednosti, ktorá platila v dobe rozhodovania správneho orgánu, ale aj k úprave platnej
a účinnej v dobe rozhodovania správnym súdom s poukazom, že je to pre páchateľa správneho deliktu
priaznivejšie, preto zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie Inšpektorátu práce Prešov.

47. Žalovaný správny orgán sa musí nanovo vysporiadať s novou právnou úpravou a skúmať, či táto
novšia úprava nie je priaznivejšia pre žalobcu. Ide tu o rešpektovanie princípov správneho trestania a
aplikáciu nepravej retroaktivity, ktorá je prípustná, ak je v prospech páchateľa. Zo skutkových okolností
prípadu vyplýva, že v čase rozhodovania správneho súdu nie je konanie žalobcu už porušením právnej
povinnosti, a to vzhľadom na novšiu priaznivejšiu úpravu pre žalobcu.

48. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej



správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v
zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

49. O nároku na náhradu trov konania správny súd rozhodol tak, že účastníkom konania trovy nepriznal.
Aj keď žalobca bol v konaní úspešný, nepriznal mu voči žalovanému nárok na náhradu trov konania s
poukazom na § 167 ods. 3 písm. a) SSP. Za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval skutočnosť,
že dôvodom zrušenia preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola zmenená právna
úprava. V zmysle § 168 SSP správny súd nevzhliadol osobitné okolnosti, na základe ktorých by priznal
žalovanému voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

50. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia
krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods.
2 písm. a) v spojení s § 444 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné
body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa;
ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP; ak je žalovaným Centrum právnej
pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).