EXIM, s.r.o. Košice


Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 20Er/3675/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112218471
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Roman Maščák
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7112218471.2

Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s., so sídlom: Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, proti povinnému:
EXIM, s.r.o. Košice, so sídlom: Svätoplukova 30, 040 01 Košice, IČO: 31 730 990, pre vymoženie 273,95
EUR s prísl. a trov exekúcie v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Jánom Ondášom,
Exekútorský úrad Košice, pod sp. zn. Ex 1435/2012, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e.

II. Súd ukladá o p r á v n e n é m u uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 41,39 EUR,
do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa
16.7.2012 bolo Okresným súdom Košice I dňa 3.8.2012 vydané poverenie na vykonanie exekúcie XXXX
*XXXXXX.

Dňa 19.11.2013 bol súdu doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.
1 písm. h) zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o
zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len EP) z dôvodu že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie.

Šetrením súdneho exekútora bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom žiadneho motorového vozidla.
Povinný je dlžníkom v Sociálnej poisťovni vo výške 154,11 EUR a dlžníkom vo Všeobecnej zdravotnej
poisťovni vo výške 934,07 EUR. Súdny exekútor taktiež lustroval nehnuteľný majetok, pričom bolo
zistené, že takýto majetok povinný vo svojom vlastníctve nemá.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie.

Skutočnosť, že povinný nevlastní žiaden majetok, resp. že vlastní len majetok, ktorý by nestačil ani na
úhradu trov exekúcie je potrebné preukázať šetrením súdneho exekútora v rámci exekučného konania.
Exekučný súd nie je subjektom oprávneným na opätovné skúmanie majetkových pomerov povinného,
ktoré už prebehlo pred súdnym exekútorom. Z predloženého vyjadrenia súdneho exekútora a listinných
dôkazov má súd za preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a že ďalšie
vymáhanie pohľadávky by bolo neúspešné a nehospodárne.



Podľa § 58 ods. 1 EP, exekúciu súd zastaví na návrh alebo bez návrhu.

Vzhľadom na citované právne ustanovenie a zistený skutkový stav, súd exekúciu zastavil podľa § 57
ods. 1 písm. h) EP.

Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada
za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov
potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške
platí trovy exekúcie.

Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej
hodnoty.

Podľa § 203 ods. 2 EP, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky
na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie,
ktoré platil.

Súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 EP, nakoľko
dôvodom zastavenia exekúcie bola nemajetnosť povinného.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška č. 288/1995 Z. z.), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania
exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa
určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., paušálna suma za každý jednotlivý úkon

exekučnej činnosti je 3,32 eura.

Podľa § 15 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o
spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie
bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa
najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Vyúčtovaním trov exekúcie zo dňa 18.11.2013 súdny exekútor žiadal priznať na trovách exekúcie sumu
41,39 EUR vrátane DPH. Súd po preskúmaní vyčíslenia trov exekúcie a exekútorského spisu považoval
za účelne vynaložené a priznal poverenému exekútorovi trovy podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. takto:

1) podľa § 14 ods. 1, § 14 ods. 2 a § 15 ods. 1 cit. vyhlášky:



- paušálna suma najmenej 33,19 EUR

Spolu: 33,19 EUR

2) podľa § 22 cit. vyhlášky:

- poštovné (upovedomenie o začatí exekúcie) 1,30 EUR

Spolu: 1,30 EUR

Celkom: 34,49 EUR

DPH 20%: 6,90 EUR

41,39 EUR

Na základe vyššie uvedených skutočností a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd exekúciu
zastavil a oprávnenému uložil uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 41,39 EUR.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
I, v troch písomných vyhotoveniach.

V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.