EXIM, s.r.o. Košice

Súd: Okresný súd Košice I Spisová značka: 17Er/1161/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110214964 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Tatiana Pavlovová ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7110214964.2 Uznesenie Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: ČEMAT, s. r. o., so sídlom: Sučianska 31, 036 08 Martin, IČO: 36 395 552, zastúpeného: JUDr. Jánom Repáňom, advokátom so sídlom: M. R. Štefánika 25, 036 01 Martin, proti povinnému: EXIM, s. r. o. Košice, so sídlom: Svätoplukova 30, 040 01 Košice, IČO: 31 730 990, o vymoženie 3.897,29 EUR s prísl. a trov exekúcie, vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Ján Gasper, PhD., Exekútorský úrad Rimavská Sobota, P. O. BOX 142, 977 01 Brezno, pod sp. zn. EX 558/10, takto r o z h o d o l : I. Exekúciu zastavuje. II. Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 97,08 EUR, do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia. o d ô v o d n e n i e : Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného exekútorovi dňa 28. 5. 2010, a poverenia Okresného súdu Košice I zo dňa 21. 6. 2010 č. 5802 058035*, súd poveril vykonávaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Júliu Kubjatkovú. V priebehu exekúcie zanikla funkcia súdneho exekútora JUDr. Júlie Kubjatkovej, a ako jej náhradník bol ustanovený súdny exekútor JUDr. Ing. Ján Gasper, PhD.. Dňa 17. 6. 2014 bol prostredníctvom súdneho exekútora súdu doručený návrh oprávneného na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. c) a h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, z dôvodu nemajetnosti povinného. Exekútor si zároveň uplatňuje aj trovy exekúcie vo výške 111,11 EUR. Podľa § 57 ods. 1 písm. c) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie. Podľa § 57 ods. 1. písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O. s. p.) sa na exekučné konanie podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok) použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Súd kedykoľvek prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (§ 103 O. s. p.). Podľa § 19 O. s. p., spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Podľa § 20a ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak. Súd mal za preukázané, že povinný bol vymazaný z obchodného registra dňa 22. 1. 2015 z dôvodu jeho zrušenia bez likvidácie, pričom registrový súd pri preskúmaní majetkových pomerov povinného zistil, že povinný nemá žiaden majetok. Z uvedeného teda vyplýva, že hodnota majetku povinného už pred jeho výmazom nebola postačujúca ani na úhradu trov exekúcie, teda existuje zákonný dôvod zastavenia exekúcie, preto súd, vzhľadom na zistené skutočnosti, exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Súd je povinný rozhodnúť o trovách exekúcie v prípade, ak zároveň rozhodol o zastavení exekúcie. Súd tak môže urobiť iba po tom, ako súdny exekútor oznámi súdu, či si uplatňuje trovy exekúcie za predpokladu, že mu v priebehu jej vykonávania vznikli a zároveň predloží súdu exekučný spis za účelom posúdenia účelnosti vynaložených trov. Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný. Podľa ust. § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50). Podľa ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že trovy exekúcie v prípade, že exekúcia je zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného, hradí oprávnený. Súd preto zaviazal vo výroku uznesenia uhradiť trovy exekúcie oprávneného a ďalej posudzoval opodstatnenosť trov exekúcie uplatnených súdnym exekútorom v podaní zo dňa 12. 6. 2014. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška) v platnom znení, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Podľa § 23 ods. 1 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Podľa § 23 ods. 2 vyhlášky, náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eur za každú aj len začatú polhodinu. Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Podľa § 14 ods. 1 citovanej vyhlášky si exekútor uplatňuje minimálnu odmenu, ktorá podľa tohto ustanovenia vyhlášky predstavuje sumu 33,19 EUR. Súd teda priznal exekútorovi odmenu vo výške, v akej si ju uplatňoval, a ktorá exekútorovi patrí bez ohľadu na počet vykonaných úkonov exekučnej činnosti. Ako vyplýva z § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., súdnemu exekútorovi patrí náhrada hotových výdavkov, iba ak boli vynaložené účelne v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti. Súdny exekútor teda musí preukázať, že hotové výdavky skutočne vynaložil a na aký účel ich musel vynaložiť. Súd však nemôže priznať hotové výdavky, ktoré exekútor nevynaložil, ale ešte len vynaloží, čo vyplýva aj zo samotného znenia ust. § 22 ods. 1 vyhlášky, ktoré hovorí o hotových výdavkoch, ktoré už boli vynaložené, inak by sa nemohlo jednať o výdavky. Exekútor vyčíslil náhradu hotových výdavkov vo výške 59,40 EUR. Po preverení výpočtu trov exekúcie a oboznámení sa s exekučným spisom č. EX 558/10 súd priznal poštovné len vo výške 14,60 EUR (doručenie žiadosti o udelenie poverenia 1,30 EUR, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému a povinnému 3,- EUR, súčinnosť (povinný) 1,30 EUR, doručenie exekučného príkazu (povinný, Komerční banka Bratislava, a. s., ING Bank N.V., Slov. záručná a rozv. banka, a. s.) 5,60 EUR, doručenie návrhu na zastavenie exekúcie 1,50 EUR, doručenie ex. spisu na súd 1,90 EUR), nakoľko v exekútorskom spise sa nachádzali dôkazy o doručovaní prostredníctvom pošty v takomto rozsahu. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov - poplatky v sume 0,20 EUR, nakoľko z exekučného spisu bolo preukázané vynaloženie týchto výdavkov na lustráciu motorových vozidiel. Súd náhradu cestovných výdavkov súdnemu exekútorovi priznal vo výške vyúčtovanej súdnym exekútorom, t. j. 30,27 EUR, nakoľko tento predložil súdu všetky podklady potrebné k priznaniu náhrady cestovných výdavkov a v súvislosti s tým, priznal mu aj náhradu za stratu času vo výške 2,64 EUR. Trovy exekúcie, ktoré súd priznal exekútorovi, predstavujú sumu 97,08 EUR, ktorá pozostáva z odmeny vo výške 33,19 EUR, náhrady hotových výdavkov vo výške 47,71 EUR a dane z pridanej hodnoty vo výške 16,18 EUR. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, ktoré je potrebné podať na Okresný súd Košice I, v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.