HORIZONT SLOVAKIA a.s.


Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 16C/258/2002
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7102897052
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ildikó Vekrbauerová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7102897052.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ildikó Vekrbauerovou v právnom spore žalobcu: I. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom P. X, XXX XX M., proti žalovanému: HORIZONT SLOVAKIA, a.s. so sídlom
Kováčska 63, 040 01 Košice, IČO: 31 731 368, o zaplatenie 4.680,34 EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.448,85 EUR a úrok z omeškania vo výške 15,50%
ročne zo sumy 4.680,34 EUR od 23.2.2002 do 27.6.2012, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy
4.455,04 EUR od 28.6.2012 do 17.12.2014 a úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 4.448,85
EUR od 18.12.2014 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. N e p r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 5.3.2002 sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi 4.680,34 EUR (141.000,- Sk) so 17,6%-ným úrokom z omeškania ročne od 23.2.2002 do
zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 22.2.2001 uzavrel so žalovaným
zmluvu o pôžičke č. 22020112323065669, ktorou žalobca požičal žalovanému finančné prostriedky v
sume 3.319,39 EUR (100.000,- Sk), ktorú zároveň aj odovzdal žalovanému pri podpise tejto zmluvy.

2. Žalovaný sa zaviazal vrátiť predmetnú sumu so 41%-ným úrokom do 12 mesiacov od podpisu zmluvy.
Ako prostriedok zvýšenej garancie žalovaný vystavil v prospech žalobcu vlastnú zmenku č. 0065669.
Napriek tomu, že lehota na plnenie z predmetnej zmluvy uplynula, žalovaný žalobcovi doposiaľ uvedenú
sumu neuhradil, a preto je od 23.2.2002 v omeškaní.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

4. Žalobca označil dôkazy - zmluvu o pôžičke zo dňa 22.2.2001 a zmenku.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov označených žalobcom, príjmovým
pokladničným dokladom, výpisom z verejného registra vedených konkurzných konaní a písomnými
vyjadreniami konkurzného súdu - Krajského súdu v Košiciach a zistil tento skutkový stav:

6. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 22.2.2001 vzal súd za nesporné, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako
dlžník uzavreli dňa 22.2.2001 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné
prostriedky vo výške 3.319,39 EUR (100.000,-Sk), ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť s dohodnutým
úrokom 41% ročne, teda 1.360,95 EUR (41.000,- Sk) po ukončení zmluvy dňa 22.2.2002. Žalovaný



vystavil žalobcovi zmenku č. 0065669 dňa 22.2.2001 na sumu 4.680,34 EUR (141.000,- Sk), splatnú
22.2.2002.

7. Z príjmového pokladničného dokladu č. 379 zo dňa 22.2.2001 súd zistil, že žalovaný prijal od žalobcu
vklad pôžičky v sume 3.319,39 EUR (100.000,- Sk) dňa 22.2.2001 na základe zmluvy o pôžičke č.
22020112323065669.

8. Z uznesenia Krajského súdu v Košiciach č.k. 4K 18/02-41 zo dňa 28.5.2002 mal súd za preukázané,
že na majetok žalovaného bol dňa 28.5.2002 vyhlásený konkurz. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 26.11.2002. Dňa 13.12.2017 doručil správca konkurznej podstaty žalovaného návrh na zrušenie
konkurzu. Dňa 13.12.2017 bolo vydané uznesenie o zrušení konkurzu, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 18.1.2018.

9. Z písomného vyjadrenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24.7.2019 vyplýva, že žalovaný uplatnil
voči žalovanému v konkurznom konaní pohľadávku vo výške 5.012,28 EUR (4.680,34 EUR + 331,94
EUR), ktorá bola uznaná a že rozvrhovým uznesením zo dňa 28.6.2012 žalobcovi bola uspokojená
pohľadávka vo výške 225,30 EUR a novým rozvrhovým uznesením zo dňa 18.12.2014 uspokojená
pohľadávka vo výške 6,69 EUR.

10. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o pôžičke
(ďalej len „Občiansky zákonník“), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

11. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

12. Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.

13. Súd posúdil zistený skutkový stav v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru,
že žaloba je čiastočne dôvodná. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 22.2.2010 mal súd za nesporné, že žalobca
poskytol žalovanému dňa 22.2.2001 pôžičku vo výške 3.319,39 EUR (100.000,- Sk), ktorú sa žalovaný
zaviazal vrátiť po ukončení zmluvy dňa 22.2.2002 spolu so 41%-ným úrokom, predstavujúcu sumu
1.360,95 EUR (41.000,-Sk). Dlh žalovaného vyplýva aj z príjmového pokladničného dokladu č. 379 zo
dňa 22.2.2001, ktorá nepochybne preukazuje prevzatie sumy 3.319,39 EUR žalovaným dňa 22.2.2001.
Dlh žalovaného vyplýva aj zo zmenky, ktorú vystavil v prospech žalovaného dňa 22.2.2001 na sumu
4.680,34 EUR (141.000,-Sk). Žalovaný do dnešného dňa dlh nezaplatil v dohodnutej výške. Na majetok
žalovaného bol vyhlásený konkurz, uznesenie o zrušení konkurzu nadobudlo právoplatnosť 18.1.2018
s tým, že žalobca bol rozvrhovým uznesením zo dňa 28.6.2012 uspokojený vo výške 225,30 EUR a
novým rozvrhovým uznesením zo dňa 18.12.2014 vo výške 6,69 EUR.

14. Nakoľko žalovaný si svoju povinnosť zo zmluvy o pôžičke vrátiť v dojednanej dobe istinu 4.680,34
EUR nesplnil a túto splnil iba vo výške uvedenej v rozvrhových uzneseniach 225,30 EUR a 6,69 EUR,
je žaloba v časti istiny vo výške pozostávajúcej z rozdielu sumy 4.680,34 EUR a sumy 225,30 EUR a
6,69 EUR, t.j. sumy 4.448,85 EUR dôvodná.

15. Nakoľko žalobca si uplatnil zaplatenie celej istiny 4.680,34 EUR a žalobu súd považoval za dôvodnú
iba v časti 4.448,85 EUR na zaplatenie tejto sumy zaviazal žalovaného v prevyšujúcej časti istiny súd
žalobu ako nedôvodnú zamietol.

16. Žalobca sa domáhal aj priznania úroku z omeškania vo výške 17,6% ročne zo sumy 4.680,34 EUR
od 23.2.2002 do zaplatenia.

17. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

18. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.



19. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády“) v znení účinnom do 31.12.2008, výška úrokov z omeškania je
dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

20. Podľa § 10a nariadenia vlády v platnom znení, ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2009, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31.12.2008.

21. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády účinného do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

22. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády účinného v platnom znení, výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

23. V danom prípade súd pri ustálení omeškania žalovaného so splnením peňažného dlhu vzal za
rozhodujúcu tú skutočnosť, že žalovaný bol povinný splniť dlh žalobcovi v zmysle zmluvy vo výške
4.680,34 EUR dňa 22.2.2002, preto so splnením dlhu v uvedenej výške sa žalovaný dostal do
omeškania nasledujúcim dňom, t.j. 23.2.2002, kedy dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou
bankou Slovenska bola vo výške 15,50%. Preto žalobca má nárok na zaplatenie úroku z omeškania
vo výške 15,50% ročne zo sumy 4.680,34 EUR od 23.2.2002 do 27.6.2012, keďže dňa 28.6.2012
žalobcova pohľadávka bola uspokojená v sume 225,30 EUR. Keďže žalobcova pohľadávka následne
bola uspokojená dňa 18.2.2014 v sume 6,69 EUR v zmysle vyššie citovaných ustanovení Nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z. súd priznal žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy
4.455,04 EUR od 28.6.2012 do 17.2.2014 a vo výške 5,05% ročne zo sumy 4.448,85 EUR od 18.12.2014
do zaplatenia a v prevyšujúcej časti súd žalobcom žiadaný úrok z omeškania považoval za nedôvodný,
a preto ho zamietol.

· trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a contrario. Žalobca mal v konaní úspech,
preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania. Keďže mu v konaní žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol
v súlade s citovaným zákonným ustanovením a contrario a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 odo dňa jeho doručenia na
Okresný súd Košice I (§ 355 ods. 1, § 362 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)
(§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nestranným procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).



Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo k rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z.).