PS nástrojáreň, s.r.o. v konkurze


Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoKR/5/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110205693
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8110205693.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Romana
Tótha a JUDr. Ireny Dobňákovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Z. I., N. N. X, E., správca konkurznej
podstaty úpadcu PS Nástrojáreň, s.r.o. v konkurze, so sídlom Košická 26, Prešov, IČO: 31 731 848,
zastúpený Advokátskou kanceláriou Kadlubiec, Starzyk a partneri, s.r.o., so sídlom Tvrdého 4, Žilina,
proti žalovanému: ZVL AUTO spol. s r.o., so sídlom Košická 26, 081 62 Prešov, IČO: 31 670 237,
zastúpený JUDr. Petrom Rakom, advokátom advokátskej kancelárie v Prešove, ul. Masarykova 13, o
určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k.
1Cbi/5/2010-349 zo dňa 5.6.2013 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa tak, že:

U r č u j e , že dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov k 31.7.2009 uzavretá medzi
úpadcom PS nástrojáreň, s.r.o. v konkurze a žalovaným, je neúčinná.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť do konkurznej podstaty úpadcu PS nástrojáreň, s.r.o. v konkurze
sumu 437.509,86 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy celého konania na účet jeho právneho zástupcu vo
výške 4.918,97 eur do 3 dní právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu a zaviazal ho nahradiť žalovanému
trovy konania vo výške 23.894,35 eura. V dôvodoch tohto rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal
proti žalovanému určenia neúčinnosti právneho úkonu uskutočneného započítaním vzájomných
pohľadávok a úhrady sumy 437.509,86 eur s prísl. do konkurznej podstaty. Návrh odôvodnil tým, že
úpadca - spoločnosť PS Nástrojáreň, s.r.o. v konkurze, so sídlom Košická 26, Prešov, IČO: 31 731
848, je od 16. augusta 2008 100 % dcérskou spoločnosťou žalovaného. Úpadca je tak ovládanou
osobou a žalovaný je ovládajúcou osobou. Úpadca v rozhodnom období nebol nezávislým ekonomickým
subjektom, ale len predĺženou rukou žalovaného, t. j. úpadca nebol schopný realizovať žiadne vlastné
rozhodnutia nezávisle na vôli žalovaného. Každý úkon úpadcu bol tak celkom zjavne ovplyvnený
potrebami a záujmami žalovaného. Žalovaný uzavrel dňa 31. júla 2009 s úpadcom dohodu o vzájomnom
započítaní pohľadávok. V zmysle tejto dohody došlo k vzájomnému započítaniu všetkých pohľadávok
úpadcu voči žalovanému a prevažnej časti pohľadávok žalovaného voči úpadcovi. Celková čiastka
započítania je vo výške 437.509,86 eur. Tým, že žalovaný uzavrel s úpadcom Dohodu o započítaní a
na jej základe započítal vzájomné pohľadávky a záväzky ku 31. júlu 2009, ukrátil ostatných veriteľov
úpadcu.



Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav, podľa ktorého uznesením
č. k. 1R/4/2009-110 zo dňa 24.11.2009 zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 30.11.2009, povolil
reštrukturalizáciu dlžníka ZVL AUTO spol. s r.o., so sídlom košická 26, Prešov, IČO: 31 670 237 a do
funkcie správcu ustanovil Ing. I. Y., so sídlom kancelárie O. XXXX, I. nad Y.. Uznesením Okresného súdu
Prešov č. k. 1R/4/2009-263 zo dňa 27.10.2010 zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 3.11.2010,
súd potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka. Žalobca si svoju pohľadávku vo výške 437.509,86 eura
ani v inej sume v reštrukturalizačnom konaní dlžníka ZVL AUTO spol. s r.o. neprihlásil. V zmysle
§ 155 ods. 2 ZKR, zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo
veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky
voči dlžníkovi. Uznesenie o potvrdení plánu bolo v Obchodnom vestníku zverejnené 3.11.2010. Dňa
2.1.2009 boli uzatvorené Kúpne zmluvy medzi úpadcom PS Nástrojáreň, s.r.o. (pôvodne ZVL TS, s.r.o.)
a spoločnosťou ZVL AUTO spol. s r.o.. Išlo o Kúpnu zmluvu č. 02/01/2009/M a Kúpnu zmluvu č.
02/01/2009/T. Podľa čl. IV. zmluvy bolo dohodnuté právo spätnej kúpy. Medzi úpadcom PS Nástrojáreň,
s.r.o. a spoločnosťou ZVL AUTO spol. s r.o. bola uzatvorená Dohoda o vzájomnom započítaní
pohľadávok a záväzkov k 31.7.2009. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd vec právne
hodnotil tak, že predmetom konania je určenie neúčinnosti právneho úkonu, a to Dohody o vzájomnom
započítaní pohľadávok a záväzkov k 31.7.2009. V tejto súvislosti súd citoval ustanovenie § 57 ods. 1,
ustanovenie § 59 ods. 1, 2, ustanovenie § 60 ods. 1, 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pričom
z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že vzájomným započítaním pohľadávok a záväzkov
medzi úpadcom a žalovaným na základe Dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov
k 31.7.2009 nedošlo k ukráteniu veriteľov úpadcu a majetok úpadcu sa týmto úkonom nezmenšil.
Vzájomné záväzky a pohľadávky boli započítané v rovnakej výške. Kupujúci využil zmluvne dohodnuté
právo spätného predaja, tovar predávajúcemu vrátil a vystavil príslušné faktúry za vrátený tovar v
rovnakej výške. Následne uzatvorili Dohodu o
vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov k 31.7.2009. Dohoda nebola uzatvorená za nevýhodných
podmienok, nebola bezodplatná a bez protiplnenia. Úpadca by sa v prípade, že by mu boli uhradené
požadované finančné prostriedky vo výške 437.509,86 eura s príslušenstvom bezdôvodne obohatil.
Predávajúci následne tovar predal inému subjektu za podstatne nižšiu cenu, a to za 2.002,- eur bez DPH.
Úmysel ukrátiť svojich veriteľov nebol v konaní preukázaný. Vzájomné započítanie bolo následkom
uplatnenia vopred dohodnutého práva spätného predaja, podľa ktorého, ak sa tovar nepodarí ďalej
predať, bude predávajúcemu vrátený. Na základe ust. § 60 ods. 2 ZKR, ak ukracujúci právny úkon bol
urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, platí vyvrátiteľná právna domnienka, že právny úkon
bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, a že druhá strana mala vedomosť o takomto
úmysle dlžníka. V prípade sporu, opak musí preukázať druhá strana. V danom prípade úmysel ukrátiť
veriteľov zo strany žalovaného žalobcom preukázaný nebol. Za úmysel nie je možné považovať len tú
skutočnosť, že medzi úpadcom PS Nástrojáreň s.r.o. a žalovaným bola uzavretá Dohoda o vzájomnom
započítaní pohľadávok a záväzkov k 31.7.2009. Z týchto dôvodov súd žalobu zamietol a o trovách
konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 151 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a navrhol tento zmeniť a žalobe vyhovieť, prípadne
ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého
stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, teda sú naplnené predpoklady ustanovenia § 205
ods. 2 písm. d) a písm. f) O.s.p.. Na základe žaloby zo dňa 3.3.2011 sa žalobca domáhal, aby súd
určil neúčinnosť právneho úkonu spočívajúceho vo vzájomnom započítaní pohľadávok medzi žalobcom
a žalovaným, ku ktorému došlo na základe Dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov
zo dňa 31.7.2009 a súčasne povinnosti žalovaného zaplatiť sumy započítaných pohľadávok vo výške
437.509,86 eur do konkurznej podstaty. Pri podaní žaloby žalobca vychádzal z dikcie ust. § 6 zákona
číslo 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, t. j., že veritelia s rovnakými právami majú pri riešení
úpadku dlžníka rovnaké postavenie; zvýhodňovanie niektorých veriteľov je neprípustné, ako aj z ust.
§ 9 ZKR, na základe ktorého sa úpadca a žalovaný považujú za spriaznené osoby a z uvedeného
dôvodu ZKR poskytuje ostatným veriteľom vyššiu mieru ochrany a stanovuje povinnosť preukazovať
rovnaké postavenie a podmienky spolupráce spriaznenej osoby voči ostatným nespriazneným osobám.
Z uvedeného dôvodu mal žalobca za to, že dohoda o započítaní je právnym úkonom, ktorému možno
odporovať z dôvodov uvedených v § 59 a § 60 ZKR. V odôvodnení rozsudku súd konštatoval, že v zmysle
ust. § 60 ods. 2 ZKR platí vyvrátiteľná domnienka týkajúca sa úmyslu dlžníka ukrátiť svojich veriteľov. Súd
konštatoval, že v prípade sporu opak musí preukazovať druhá strana (nie je však uvedené, ktorej strany
sporu sa táto povinnosť týka). Následne na to je uvedené, že v danom prípade úmysel ukrátiť veriteľov



zo strany žalovaného žalobcom preukázaný nebol. V ďalšom odôvodnení súd len konštatoval, že za
úmysel nie je možné považovať len skutočnosť, že medzi úpadcom a žalovaným bola uzavretá dohoda
o započítaní, a to aj napriek tomu, že obidve zmluvné strany zastupoval konateľ C. O.. V nadväznosti na
vyššie uvedené je zjavné, že pri posudzovaní právnej kvalifikácie predmetu sporu súd použil nesprávne
zákonné ustanovenie, a to ustanovenie § 60 ods. 1 ZKR, nakoľko v odôvodnení rozsudku sa uvádza, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že žalovaný mal úmysel ukrátiť veriteľov úpadcu.
Keďže úpadca a žalobca boli spriaznenými osobami od roku 2008, žalobca mal za to, že malo byť
aplikované ustanovenie § 60 ods. 2 ZKR, a teda,
dôkazné bremeno v tomto prípade má znášať žalovaný, nie žalobca. Žalovaný tvrdil, že majetok
úpadcu sa nijakým spôsobom nezmenšil a že uzavretie dohody o započítaní bolo štandardným právnym
úkonom. Okrem skutočností, že žalovaný údajne nemal úmysel poškodiť ostatných veriteľov úpadcu,
nebola zo strany žalovaného táto skutočnosť nejakým spôsobom podložená a žalobca mal za to, že
zákonná fikcia úmyslu vôbec nebola vyvrátená. Povinnosť preukázať skutočnosti vyvracajúce zákonnú
domnienku, ako spriaznená osoba, mal výlučne žalovaný. Na túto skutočnosť žalobca poukazoval v
priebehu celého konania, nakoľko zo stavu účtovníctva úpadcu zjavne vyplýva, že úpadca evidoval
neuhradené pohľadávky voči iným subjektom (veriteľom) pred vznikom pohľadávok žalovaného.
Žalobca mal za to, že žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že nemohol rozpoznať úmysel ukrátiť
veriteľov úpadcu, keďže konateľom žalobcu i úpadcu bola rovnaká osoba a tá pri vynaložení odbornej
starostlivosti, ktorá sa pri riadení obchodnej činnosti od konateľa očakáva, musela poznať finančnú
situáciu úpadcu a jeho neschopnosť uhrádzať záväzky úpadcu voči iným subjektom. V tomto smere je
evidentné, že úpadca mal v čase od januára 2009 určité finančné problémy a podľa vyjadrenia konateľa
sa tieto riešili utlmením výrobnej činnosti úpadcu a predajom výrobných zariadení ním spriaznenej osobe
- žalovanému. Podľa výsluchu konateľa však úpadca fungoval ako výrobná jednotka, t. j. pravdepodobne
úpadca uskutočňoval výrobnú činnosť pre žalovaného, ktorý následne výrobky predával. Keďže však
došlo k predaju väčšiny technológií a zariadenia vo vlastníctve úpadcu žalovanému, je zrejmé, že
úpadca nemohol byť schopný ďalej uskutočňovať svoju hospodársku činnosť a k úpadku prísť muselo.
Preto tvrdenie žalovaného, že o úpadku úpadcu nevedel, je výslovne tendenčné a nezakladá sa na
objektívnych skutočnostiach zistených v priebehu súdneho konania. V konaní žalobca poukazoval na
skutočnosť, že žiadna iná pohľadávka, ako pohľadávka úpadcu, v čase odpredaja výrobných zariadení
do uzavretia dohody o započítaní uhradená nebola, a to napriek tomu, že pohľadávky žalovaného
voči úpadcovi vznikli (sa stali splatnými) spravidla ako posledné v rade po pohľadávkach ostatných
veriteľov. Najvyššia časť pohľadávok žalovaného v celkovej sume cca 93.000,- eur bola na základe
dohody o započítaní uhradená pred termínom ich splatnosti určeného podľa faktúr vydaných žalovaným.
Z pohľadu výšky započítaných pohľadávok je tiež zarážajúci fakt, že pohľadávky žalovaného vznikali
len do výšky, ktorá bola zabezpečená zariadeniami, ktoré mohol žalovaný podľa svojho uváženia vrátiť
úpadcovi v zmysle dohody o spätnej kúpe tovaru obsiahnutej v kúpnych zmluvách zo dňa 2.1.2009. Vo
vzťahu k uplatneniu ustanovení o spätnej kúpe tovaru žalobca poukázal na to, že sa uskutočnilo formou
jednoduchého oznámenia bez toho, aby bol k nej pripojený akýkoľvek znalecký posudok preukazujúci
hodnotu vrátených zariadení. Žalovaný tvrdil, že hodnota zariadení bola započítaná v rovnakej výške,
ako v kúpnych zmluvách. Keďže medzi uzavretím kúpnych zmlúv a vrátením zariadení uplynula doba
viac ako pol roka, takéto tvrdenie žalovaného taktiež vyvoláva dôvodné pochybnosti o kvalite vrátených
zariadení aj v trhovej hodnote. Navyše aj samotný žalovaný potvrdil, že ani prostredníctvom využitia
svojho postavenia na trhu a obchodného mena nebol schopný speňažiť zariadenia a predať im iným
subjektom. Žalobca mal za to, že pri uzavretí kúpnych zmlúv s právom spätnej kúpy neniesol takmer
žiadne podnikateľské riziko a žalovaný bol schopný prostredníctvom týchto ustanovení zabezpečiť
si plnenie svojich prípadných pohľadávok voči úpadcovi. Konanie žalovaného teda vyvoláva také
pochybnosti, ktoré sú objektívne podložené priebehom transakcií medzi ním a úpadcom, ktoré podľa
názoru žalobcu dostatočne preukazujú oprávnenosť vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu započítania
v zmysle dohody o započítaní a výlučné tvrdenie, že súd nepokladá uzavretie takejto dohody za
dostatočné preukázanie úmyslu ukrátiť veriteľov
úpadcu. V tomto prípade nie je dostatočné najmä s prihliadnutím na postavenie úpadcu a žalovaného ako
spriaznených osôb. Z dohody o započítaní jasne vyplýva zvýhodnenie žalovaného voči iným veriteľom
u úpadcu. Jediným subjektom, ktorého pohľadávky boli uspokojené v celom rozsahu, dokonca pred ich
splatnosťou, bol žalovaný. Z pohľadu spoločného obchodného vedenia úpadcu i žalovaného je zrejmé,
že úpadca mal primárne záujem na úhrade svojich záväzkov len voči žalovanému a úhradou týchto
záväzkov poskytol žalovanému neprimeranú výhodu oproti iným svojim veriteľom. Navyše spojením
riadiacej funkcie konateľa v jednej osobe mal žalovaný dôkladný prehľad o obchodnej a finančnej
situácii úpadcu (tieto informácie iní veritelia nemohli mať) a žalovaný preto mohol úhradu pohľadávok



riadiť podľa svojich aktuálnych potrieb aj s ohľadom na vedomosť o existencii iných záväzkov u
úpadcu. Žalobca zdôraznil, že úmysel ukrátiť iných veriteľov úpadcu a zvýhodňovanie jedného veriteľa -
žalovaného na úkor iných veriteľov je evidentná a žalovaný počas celého konania nepredložil relevantný
dôkaz na vyvrátenie týchto tvrdení. Z uvedených dôvodov žalobca mal za to, že súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď uviedol, že za úmysel ukrátiť ostatných
veriteľov nie je možné považovať uzavretie dohody o započítaní.

Žalovaný vo vyjadrení na odvolanie žalobcu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdil. Z podaného odvolania mal žalovaný za to, že žalobca účelovo uvádza skutočnosti tak, ako mu
vyhovujú a snaží sa budiť danie dôvodnosti podanej žaloby. Žalobca si neuplatnil ním tvrdené právo
na zaplatenie dlžnej sumy, ktorá je predmetom tohto konania v reštrukturalizácii, ktorou spoločnosť
žalovaného v minulosti prešla a preto je jeho právo zo zákona v zmysle ustanovenia § 155 ods. 2
zákona o konkurze a reštrukturalizácii nevymáhateľné. Veritelia, ktorí sa do reštrukturalizácie žalovanej
spoločnosti prihlásili, boli čiastočne uspokojení na základe rozhodnutia súdu, pokiaľ sa veriteľ neprihlásil,
uspokojený nemohol byť a ani nebol. Žalobca sa do reštrukturalizácie žalovanej spoločnosti neprihlásil
a preto ani teoreticky nemôže byť uvažované o uspokojení práv žalobcu, čo správne uviedol aj súd
prvého stupňa. Pri prípadnom neúčinnom právnom úkone sa poskytuje náhrada za vec, alebo sa
možno domáhať vydania tejto veci. Tovar, ktorý bol predmetom kúpnych zmlúv, bol po spätnom predaji
vydaný žalobcovi, ktorý ním disponoval a speňažil ho za 2.002,- eur. Žalobca pritom stále požaduje
aj zaplatenie finančnej náhrady za tento tovar vo výške 437.509,86 eur. Žaloba žalobcom nespĺňa
zákonné hmotnoprávne náležitosti na to, aby jej súd mohol vyhovieť, najmä ustanovenie § 63 ods. 1
ZKR uvádza, že žalobca sa nemôže domáhať náhrady za vec, ak túto vec má sám k dispozícii. Žalobca
tvrdí, že údajne boli porušené práva ostatných veriteľov, ktorým neboli uhradené ich pohľadávky. Žalobca
však nikdy neuviedol existujúce pohľadávky veriteľov, ktoré mali byť údajne ukrátené odporovateľným
právnym úkonom. Majetok spoločnosti PS Nástrojáreň, s.r.o. sa na základe dohody o započítaní
nezmenšil a majetok žalovanej spoločnosti sa na základe dohody o započítaní nezväčšil. Dohoda nebola
uzatvorená za nevýhodných podmienok, nebola bezodplatná, ani bez protiplnenia. Pokiaľ ide o aplikáciu
ustanovenia § 60 ods. 1, 2 zákona o konkurze, žalovaný poukázal na to, že úmysel ukrátiť veriteľov
sa môže skúmať až potom, ako sa zistí, že nejaký veriteľ ukrátený bol, pričom ani táto základná
skutočnosť nebola žalobcom preukázaná. Vyhovenie žalobe by bolo pre spoločnosť likvidačné s tým, že
takúto vysokú sumu by nebola vôbec schopná uhradiť, pritom sa vôbec neporušili žiadne práva tretích
osôb. Žalovaný ďalej uviedol, že pri neuplatnení práva žalobcu v reštrukturalizačnom konaní žalovanej
spoločnosti v minulosti súd nemôže takúto pohľadávku priznať, aj keby existovala, a to v zmysle zákona
bez možnosti reparácie tohto stavu kedykoľvek v budúcnosti. Žalovanej spoločnosti bola
uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 1R/4/2009 povolená reštrukturalizácia dňa 24.11.2009.
Žalobca mohol ním tvrdené práva do reštrukturalizácie prihlásiť, keďže jednotlivými predžalobnými
výzvami k úhrade pohľadávky vyzýval žalovanú spoločnosť na úhradu jednotlivých faktúr úpadcu.
Žalobca potvrdil, že žiadnu pohľadávku si v rámci reštrukturalizačného konania neuplatnil. Pohľadávky,
ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu, resp. reštrukturalizácii, môžu byť po jeho vyhlásení uspokojené
len na základe podanej prihlášky za predpokladu, že pohľadávky budú zistené a len v súbehu s
pohľadávkami ostatných veriteľov na základe právnych úkonov správcu a pod dohľadom súdu. Tento
postup platí pre všetkých veriteľov, bez ohľadu na to, či ich pohľadávky vznikli podľa predpisov
súkromného, alebo verejného práva. Rovnako je právne irelevantné, či pohľadávka bola už splatná,
alebo či sú pohľadávky priznané súdnym rozhodnutím, resp. rozhodnutím správneho orgánu. Z týchto
dôvodov sa vyhlásením konkurzu prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku úpadcu.
Individuálne uspokojenie týchto pohľadávok je vylúčené. Žalovaný v odvolaní poukázal na neexistenciu
hmotnoprávnej podmienky pre poskytnutie prípadnej náhrady. V zmysle zákona sa pri prípadnom
neúčinnom právnom úkone poskytuje náhrada za vec, alebo sa možno domáhať vydania tejto veci (§ 63
ods. ZKR). Žalobca sa vo svojom vyjadrení opätovne o tejto skutočnosti nezmienil a nevyjadruje sa k
tomu, čo len potvrdzuje správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorý sa touto skutočnosťou riadne
vysporiadal. Keby žalovaná spoločnosť mala do konkurznej podstaty úpadcu zaplatiť finančnú sumu za
hodnotu tovaru, ktorý bol žalobcovi vrátený a teda ktorým žalovaná spoločnosť nedisponuje, a ktorý
nakoniec žalobca aj predal, došlo by k bezdôvodnému obohateniu na strane žalobcu a takýto postup
podľa zákona ani nie je prípustný. Žalobca mal k dispozícii tovar, ktorý bol žalovanou spoločnosťou
vrátený v riadnom stave, pričom zároveň žalobca žiada aj zaplatenie finančného plnenia za tento tovar,
ktorý žalovaná spoločnosť nemá a žalobca ho speňažil. Takéto konanie žalobcu samozrejme nie je v
súlade so zákonom, ale nemá ani základnú logiku. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal ukrátenie
pohľadávok iných veriteľov a nedošlo ani k ukráteniu veriteľov žalobcu.



Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej
preskúmania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Odvolací súd doplnil dokazovanie opätovným oboznámením Dohody o vzájomnom započítaní
pohľadávok a záväzkov k 31.7.2009, ktorú uzavrel žalobca a žalovaný. Ďalej odvolací súd doplnil
dokazovanie o zoznam pohľadávok veriteľov úpadcu splatných skôr, ako boli pohľadávky žalobcu a
žalovaného uvedené v dohode o započítaní vzájomných záväzkov a pohľadávok (viď č. l. 386 až
471 Prihlášky veriteľov v konkurznom konaní a ďalej č. k. 490 až 492 súdneho spisu) a na základe
takto vykonaného dokazovania odvolací súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre vyslovenie
neúčinnosti dohody o započítaní, uzavretej 31.7.2009 medzi žalobcom a žalovaným v zmysle § 59 a §
60 zákona o konkurze a reštrukturalizácii č. 7/2005 Z. z.. Z Dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok
a záväzkov k 31.7.2009 medzi žalobcom a žalovaným je evidentné, že tieto subjekty si započítali
pohľadávky do výšky 437.509,86 eur. Z tohto hľadiska ide o jednoznačný právny úkon započítania
a preto nie je právne významné, aký bol právny základ týchto pohľadávok. Z Dohody o vzájomnom
započítaní pohľadávok a záväzkov k 31.7.2009 vyplýva, že u žalobcu išlo o pohľadávky za obdobie
február 2009 až september 2009 a u žalovaného o pohľadávky za obdobie júl až september 2009.
Na žalobcu bol konkurz vyhlásený
31.10.2009. Podľa Súpisu pohľadávok veriteľov úpadcu splatných do 31.7.2009, tieto boli v celkovej
výške 180.397,12 eur. Išlo o týchto veriteľov: Sociálnu poisťovňu, po postúpení pohľadávok Slovenskú
konsolidačnú, a.s., ďalej MEWA Textil service, s.r.o., Forward, s.r.o., Slovenskú konsolidačnú, a.s.,
Sandvik Slovakia, a.s., Dôvera zdravotná poisťovňa, ÚPSVaR Prešov, SOFTIP, a.s., ING Tatry -
Sympatia, d.d.s., a.s., RTVS a Slovak Telecom, a.s.. U všetkých týchto veriteľov išlo o pohľadávky
splatné do 31.7.2009 v celkovej výške 180.397,12 eur. Zo strany žalobcu došlo Dohodou o vzájomnom
započítaní pohľadávok a záväzkov k 31.7.2009 k splneniu záväzkov, ktoré mal voči žalovanému, pričom
išlo o záväzky vyplývajúce z tam uvedených faktúr a ktoré boli zročné 17.7.2009, 5.9.2009, 31.7.2009,
5.8.2009 a 22.7.2009. U pohľadávok veriteľov vyššie uvedených išlo o pohľadávky, ktoré boli zročné. U
Sociálnej poisťovne dňa 29.12.2008, 28.1.2009, 2.3.2009, 30.3.2009, 28.4.2009, 28.5.2009, 29.6.2009,
28.7.2009, 28.8.2009, u veriteľa MEWA Textil service, s.r.o. išlo o pohľadávky, ktoré boli všetky zročné
buď ešte v roku 2008, alebo za obdobie január až apríl 2009, u veriteľa Forward, s.r.o., išlo o pohľadávky
zročné v rozmedzí 5.2.2009 až 5.7.2009, u Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorá postúpila svoje
pohľadávky Slovenskej konsolidačnej, a.s. išlo o pohľadávky zročné v období 28.11.2008 až 28.7.2009,
u Spoločnej zdravotnej poisťovni išlo o pohľadávky zročné v období 28.4.2005 až 28.2.2009, u veriteľa
Sandvik Slovakia, a.s. o pohľadávku zročnú 5.7.2008, u Dôvery, zdravotnej poisťovne pohľadávky v
období 28.12.2008 až 28.3.2009, u veriteľa SOFTIP, a.s. išlo o pohľadávky, ktoré boli zročné v období
10.2.2009 až 27.7.2009, u veriteľa ING Tatry - Sympatia, d.d.s., a.s. išlo o pohľadávky zročné za obdobie
január 2009 až júl 2009 a u veriteľa Slovak Telecom, a.s. o pohľadávky, ktoré boli zročné v období od
17.5.2009 do 17.7.2009. Z uvedeného prehľadu teda vyplýva, že pohľadávky boli zročné skôr, ako tie,
ktoré žalobca uhradil žalovanému uvedenou Dohodou o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov
k 31.7.2009. Odvolací súd teda posúdil túto Dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov
k 31.7.2009 podľa § 59 a § 60 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Podľa § 59 ods. 2 zákona o
konkurze a reštrukturalizácii, zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež právny úkon,
ktorým sa dlžník úplne alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka,
dohodol úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik
svojho práva alebo inak neodôvodnene zvýhodnil seba na úkor svojich veriteľov. Podľa § 59 ods. 3
a 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak
spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon
urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho
právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Odporovať možno len tým zvýhodňujúcim
právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o
zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým
právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania. Z
vykonaného dokazovania v súvislosti s citovaným zákonným ustanovením vyplýva, že žalobca - úpadca
dohodol alebo inak umožnil zánik svojho práva a teda v zmysle § 59 ods. 2 ide o zvýhodňujúci právny
úkon, ktorému možno odporovať. Je evidentné, že zvýhodňujúci právny úkon bol urobený v prospech
osoby spriaznenej s dlžníkom, pretože ako vyplýva z výpis z obchodného registra, jediným spoločníkom
žalobcu je žalovaná spoločnosť, teda úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu
sa predpokladá, pretože opak nebol preukázaný. Taktiež pokiaľ ide o lehotu uvedenú v § 59 ods. 4, táto



bola zachovaná. Odvolací súd má za to, že v danom prípade išlo aj o ukracujúci právny úkon
v zmysle § 6 0 ods. 1 až 3 zákona
o konkurze a reštrukturalizácii. Podľa tohto ustanovenia odporovať možno tiež každému právnemu
úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov, ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov
a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. Ak ide o právny úkon urobený v prospech
osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o
tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Odporovať možno len tým ukracujúcim právnym
úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania. V tomto prípade
boli takisto naplnené podmienky, za ktorých možno odporovať ukracujúcemu právnemu úkonu, pretože
Dohodou o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov k 31.7.2009 došlo k uspokojeniu veriteľa,
ktorý mal pohľadávky zročné neskôr, ako iní veritelia, ktorí svoje pohľadávky do konkurzu prihlásili. Ak
teda Dohodou o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov k 31.7.2009 úpadca uspokojil veriteľa,
ktorý mal pohľadávky neskôr zročné, ako ostatní veritelia, potom nepochybne boli títo veritelia, ktorí mali
pohľadávky skôr zročné, ukrátení. Z tohto pohľadu, že išlo o právny úkon urobený v prospech osoby
spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto
úmysle, sa predpokladá, pričom takisto v tomto prípade opak preukázaný nebol. Lehota stanovená v
ustanovení § 60 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii bola zachovaná. Pokiaľ ide o následky
neúčinných právnych úkonov, odvolací súd rozhodol v zmysle § 63 ods. 1, 2 zákona o konkurze a
reštrukturalizácii. Ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty
prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní
spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo
inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota
nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej
majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť
vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo. Ak ide o neúčinný
právny úkon, ktorým dlžník splnil svoj peňažný záväzok, veriteľ je povinný vrátiť plnenie dlžníka do
dotknutej podstaty. Ak veriteľ plnenie vráti, pohľadávka zaniknutá splnením sa obnoví v pôvodnom
rozsahu. Nárok na uspokojenie obnovenej pohľadávky možno v konkurze uplatniť ako pohľadávku proti
dotknutej podstate, avšak len v rozsahu, v akom by obnovená pohľadávka bola uspokojená, ak by sa
uplatnila prihláškou.

Z týchto dôvodov odvolací súd zaviazal žalovaného zaplatiť do konkurznej podstaty peňažnú náhradu,
ktorá zodpovedá sume, ktorá bola predmetom započítania. Odvolací súd sa tiež zaoberal námietkou
žalovaného spočívajúcou v tom, že žalobca neoznačil včas dôkazy v zmysle § 118a ods. 1 O.s.p..
Odvolací súd tu poznamenáva, že ak odvolací súd doplnil dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré tvorili
súčasť konkurzného spisu, potom takýto dôkaz žalobca na prvom pojednávaní navrhol, keď žiadal
zadovážiť ako dôkaz konkurzný spis. To, že sa súd oboznámil len s časťou tohto konkurzného spisu,
neznamená, že takýto návrh na vykonanie uvedeného dôkazu nebol urobený včas.

Taktiež, pokiaľ išlo o námietku súvisiacu s neuplatnením nároku žalobcu v reštrukturalizačnom konaní,
ktoré prebehlo u žalovaného, odvolací súd poukazuje na to, že reštrukturalizačný plán bol potvrdený
rozhodnutím zo dňa 27.10.2010 zverejneným v Obchodnom vestníku 3.11.2010, pričom konkurz u
žalobcu bol vyhlásený 31.10.2009. Podľa § 57 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, právo
odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného
roka od vyhlásenia
konkurzu. Z tohto ustanovenia vyplýva, že vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka vzniká právo
odporovať právnemu úkonu uskutočnenému medzi dlžníkom a tretími osobami, ak ukracujú ostatných
veriteľov dlžníka odo dňa vyhlásenia konkurzu do 6 mesiacov od jeho vyhlásenia. O odporovateľnosti
možno v konkurznom konaní hovoriť vtedy, ak došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka, ak
je tu odporovateľný právny úkon a ak došlo ku ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa dlžníka,
ktorý si prihlásil pohľadávku v konkurznom konaní. Teda až po vyhlásení konkurzu vzniká právo
odporovať právnemu úkonu, a tiež až pri uplatnení práva odporovať právnemu úkonu súd rozhodne
o tom, či právo bolo uplatnené vzhľadom na okolnosti opodstatnene, alebo nie a ak na základe
rozhodnutia súdu o neúčinnosti právneho úkonu sú konštituované následky, ktoré zákon o konkurze
a reštrukturalizácii s úspešným uplatnením odporovateľnosti spája. Ustanovenie § 57 ods. 2 zákona
o konkurze a reštrukturalizácii jednoznačne uvádza, že právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak
sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu. Vyslovenie
neúčinnosti právneho úkonu je podmienené tým, aby o nej súd rozhodol rozsudkom. Právo na vydanie



toho, čo sa z majetku úpadcu neúčinným právnym úkonom odňalo, je možné uplatňovať až po vynesení
takéhoto rozsudku, ktorým sa deklaruje, že právny úkon je neúčinný a tým sa zakladá uvedený nárok.
Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca nemohol nárok na peňažnú náhradu ako následok neúčinného
právneho úkonu uplatniť skôr, ako o neúčinnosti právneho úkonu rozhodol súd. Z tohto pohľadu nebolo
možné tento nárok uplatniť v reštrukturalizačnom konaní, ktoré prebehlo u žalovanej spoločnosti.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodol tak, že podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa
v zmysle výroku uvedeného v tomto rozsudku a súčasne podľa § 224 ods. 2 O.s.p. rozhodol aj o trovách
celého konania.

Žalobca bol v konaní úspešný a má preto právo na náhradu trov konania, ktoré pozostávali z trov
právnej služby. V preskúmavanej veci podal žalobca návrh na určenie neúčinnosti právneho úkonu.
Hodnotu predmetu žalobcom požadovaného určenia nemožno vyjadriť v peniazoch. I keby bolo podanie
tohto návrhu jedným z viacerých procesných prostriedkov, ktorými žalobca sleduje dosiahnutie takého
konečného cieľa, ktorý je vyjadriteľný v peniazoch, nemožno prehliadať, že návrhom na určenie
neúčinnosti právneho úkonu sa má a môže iba odstrániť existujúca právna neistota v otázke týkajúcej
sa jednej stránky právneho úkonu. Aj keď následkom vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu je vrátenie
peňažnej náhrady do konkurznej podstaty, podstatou sporu je odporovateľnosť právneho úkonu a preto
v tomto zmysle odmena bola vypočítaná podľa § 11 ods. 1 vyhlášky číslo 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, podľa ktorého základná sadzba tarifnej odmeny
za jeden úkon právnej služby je 1/13 výpočtového základu, ak nie je možné hodnotu veci alebo práva
vyjadriť v peniazoch alebo ak ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Odvolací súd, pokiaľ ide
o prvostupňové konanie, priznal tarifnú odmenu za tieto úkony: príprava a prevzatie veci odmena 55,49
eur, k tomu režijný paušál 7,21 eur, podanie návrhu odmena 55,49 eur, režijný paušál 7,21 eur, účasť na
pojednávaní 11.4.2011, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, takže odmena je 1/4 , t. j. 14,25 eur,
k tomu režijný paušál 7,41 eur, účasť na pojednávaní 25.5.2011 odmena 57,- eur, režijný paušál 7,41
eur, účasť na pojednávaní 10.10.2011 odmena 57,- eur, režijný paušál 7,41 eur, účasť na pojednávaní
16.11.2011 odročené bez prejednania veci, takže odmena je 1/4, t. j. 14,25 eur, k tomu režijný paušál
7,41 eur, účasť na pojednávaní 16.1.2012
odmena 58,69 eur, k tomu režijný paušál 7,63 eur, písomné vyjadrenie vo veci 28.2.2012 odmena 58,69
eur, k tomu režijný paušál 7,63 eur, účasť na pojednávaní 29.2.2012 odmena 58,69 eur, k tomu režijný
paušál 7,63 eur, účasť na pojednávaní 24.9.2012 odročené bez prejednania veci, odmena 1/4, t. j. 14,67
eur, k tomu režijný paušál 7,63 eur, účasť na pojednávaní 12.11.2012 odročené bez prejednania veci,
odmena 1/4, t. j. 14,67 eur, k tomu režijný paušál 7,63 eur, účasť na pojednávaní 15.11.2012 odmena
58,69 eur, k tomu režijný paušál 7,63 eur, účasť na pojednávaní 4.2.2013 odmena 60,07 eur, k tomu
režijný paušál 7,81 eur, písomné vyjadrenie vo veci 28.2.2013 odmena 60,07 eur, k tomu režijný paušál
7,81 eur, účasť na pojednávaní 17.4.2013 odmena 60,07 eur, k tomu režijný paušál 7,81 eur a písomné
vyjadrenie vo veci 21.5.2013 odmena 60,07 eur, k tomu režijný paušál 7,81 eur, odmena je 757,86 eur
a režijný paušál 121,08 eur. Ďalej patrí žalobcovi náhrada cestovného, a to za účasť na pojednávaní
11.4.2011 cesta L. - K. a späť počet km 470, základná náhrada za jeden km 0,183 eur, spotreba 6,9
litra a cena za liter paliva 1,370,- eur, spolu 130,44 eur, účasť na pojednávaní 25.5.2011 cesta L. - K. a
späť, základná náhrada 0,183 eur, spotreba litrov na 100 km 6,9, cena za liter paliva 1,360 eur, náhrada
130,11 eur, účasť na pojednávaní 10.10.2011 L. - K. a späť, počet km 470, základná náhrada za jeden
km 0,183 eur, spotreba litrov na 100 km 6,9, cena za liter paliva 1,362 eur, náhrada 130,18 eur, účasť na
pojednávaní 16.11.2011 cesta L. - K. a späť počet km 470, základná náhrada 0,183 eur, spotreba litrov
na 100 km 6,9, cena za liter paliva 1,362 eur, náhrada 130,18 eur, účasť na pojednávaní 16.1.2012 počet
km 470, základná náhrada 0,183 eur, počet litrov na 100 km 6,9, cena za liter paliva 1,432 eur, náhrada
132,45 eur, účasť na pojednávaní dňa 29.2.2012 cesta L. - K. a späť počet km 470, základná náhrada
0,183 eur, počet litrov na 100 km 6,9, cena pohonných hmôt 1,413 eur, náhrada 131,83 eur, účasť na
pojednávaní 24.9.2012 cesta L. - K. a späť, počet km 470, základná náhrada 0,183 eur, spotreba litrov
na 100 km 6,9, cena pohonných hmôt 1,471 eur, celková náhrada 134,04 eur, účasť na pojednávaní
12.11.2012, cesta L. - K. a späť počet km 470, základná náhrada 0,183 eur, spotreba litrov na 100
km 6,1, cena pohonných hmôt 1,449 eur, náhrada 127,55 eur, rovnaká náhrada patrí aj za cestu na
pojednávaní 15.11.2012, kde sú údaje rovnaké, to znamená 127,55 eur, ďalej za účasť na pojednávaní
4.2.2013 cesta L. - K. a späť počet km 470, základná náhrada 0,183 eur, spotreba pohonných hmôt na
100 km 6,1, cena pohonných hmôt 1,420 eur, náhrada 126,72 eur a účasť na pojednávaní 17.4.2013
cesta L. - K. a späť, počet km 470, základná náhrada 0,183 eur, spotreba pohonných hmôt na 100 km
6,1, cena pohonných hmôt 1,389 eur, náhrada 125,83 eur, spolu cestovné 1.426,88 eur a strata času



pri uvedených cestách počet polhodín 6 a náhrada za jednu polhodinu je 12,02, takže za 11 ciest je
celková náhrada 793,32 eur, spolu odmena a režijný paušál, cestovné a strata času je suma 3.099,14
eur, k tomu 20 % DPH 619,83 eur, celkove 3.718,97 eur. Pokiaľ ide o odvolacie trovy, tu patrí odmena
podanie odvolania 15.8.2013 vo výške 60,07 eur, k tomu režijný paušál 7,81 eur, účasť na pojednávaní
25.3.2014 odmena 61,87 eur, k tomu režijný paušál 8,04 eur, písomné vyjadrenie zo dňa 10.4.2014
odmena 61,87 eur, k tomu režijný paušál 8,04 eur, účasť na pojednávaní 6.5.2014 odmena 61,87 eur,
k tomu režijný paušál 8,04 eur, písomné vyjadrenie 30.5.2014 odmena 61,87 eur, k tomu režijný paušál
8,04 eur, účasť na pojednávaní 3.6.2014 odmena 61,87 eur, k tomu režijný paušál 8,04 eur. Odmena
spolu 369,42 eur a režijný paušál 48,01 eur, ďalej patrí náhrada cestovného za účasť na pojednávaní
25.3.2014 cesta L. - K. a späť počet km 470, základná náhrada 0,183 eur, spotreba litrov na 100 km 5,6
a cena za liter paliva 1,370 eur. Rovnaká náhrada vo výške 122,07 eur patrí aj za cestu 6.5.2014 a za
cestu 3.6.2014, takže spolu je to suma 366,21 eur a ďalej náhrada za stratu času za uvedené cesty
za 6 polhodín po 12,02 x 3 je to 216,36
eur, takže odmena, režijný paušál, cestovné a strata času spolu je suma 1.000,- eur, k tomu 20 % DPH
200,- eur, spolu 1.200,- eur. Celkove trovy právneho zastúpenia sú vo výške 4.918,97 eur.

Žalobca vo svojom návrhu na priznanie trov požadoval odmenu aj za rokovanie s protistranou dňa
1.3.2011 a 25.11.2011, avšak nedoložil žiaden dôkaz o tomto rokovaní, preto náhrada za tieto úkony
priznaná nebola. Rovnako nebola priznaná odmena za účasť na pojednávaní 21.1.2013, pretože takéto
pojednávanie sa vôbec neuskutočnilo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.