DACH, s.r.o.


Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6S/11/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8019200066
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8019200066.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a sudcov
JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Mariana Hoffmanna PhD., v právnej veci žalobcu
DACH, s.r.o., so sídlom Prešov, K Surdoku 25F, IČO: 31 732 038, právne zastúpeného JUDr.
Martinom Staroňom, advokátom so sídlom Prešov, Hlavná 89, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu
Slovenskej republiky, so sídlom .Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 8. novembra 2018 číslo: XXXXXXXXX/XXXX a rozhodnutia
Daňového úradu Prešov zo dňa 29. júna 2018 číslo.: XXXXXXXXX/XXXX, na základe všeobecnej
správnej žaloby takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Závery správnych orgánov

1. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný ako odvolací orgán podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009
Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) rozhodnutie Daňového úradu Prešov č.: XXXXXXXXX/XXXX zo
dňa 29.06.2018 (rozhodnutie správcu dane), ktorým bol podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 Daňového poriadku
určený rozdiel v sume 93 632,00 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2014
daňovému subjektu DACH, s.r.o., K Surdoku 25F, Prešov (kontrolovaný daňový subjekt, daňový subjekt,
žalobca), potvrdil.

2. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal rozsiahlo na odvolacie námietky, ktoré sú takmer
identické ako námietky uvedené v žalobných dôvodoch.

3. Žalovaný ako odvolací orgán v zmysle § 74 ods. 4 Daňového poriadku preskúmal predložený spisový
materiál a zistil tento skutkový stav:

4. Daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2014 bola začatá
dňa 17.05.2016 na základe oznámenia o daňovej kontrole č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 11.04.2016.
Správca dane vykonal daňovú kontrolu tej istej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná,
podľa § 44 ods. 4 písm. c/ Daňového poriadku na základe požiadavky Finančného riaditeľstva SR
na vykonanie daňovej kontroly č. XXXXXX/XXXX zo dňa 11.03.2016. Rozhodujúcou skutočnosťou pre
vydanie napadnutého rozhodnutia boli závery správcu dane o porušení ustanovenia § 49 ods. 1 a



ods. 2 písm. a/ v nadväznosti na ustanovenie § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani
z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH). Správca dane neuznal
daňovému subjektu právo na odpočítanie dane z faktúry č. XXXXXXX zo dňa 22.12.2014 od spoločnosti
TechnoComplektInvest, s.r.o., Jesenského 44, 080 01 Prešov, IČO: 36501131, DIČ: 2021950205, IČ
DPH: SK2021950205, základ dane: 468 160,00 Eur, DPH 20%: 93 632,00 Eur, spolu: 561 792,00 Eur,
predmet fakturácie: materiál a práce DACH s.r.o. - rozšírenie a inovácia podnikateľskej činnosti podľa
súpisu vykonaných prác.

5. Správca dane v deň začatia predmetnej daňovej kontroly vykonal za účasti konateľa spoločnosti
DACH, s.r.o., Ing. Z. S., obhliadku briketovacej linky (zápisnica o ústnom pojednávaní č.XXXXXXXXX/
XXXX zo dňa 17.05.2016) a zistil nasledovné: - Briketovacia linka pozostávala z týchto častí: prihrňovací
dopravník (v. č. PB-XXX-BUS), vibračný triedič (v. č. XXX), dopravník (v. č. XXXX), bubnová sušiareň
(v. č. XXX-BUS), kotol (v. č. XXX), ventilátor s cyklónom (v. č. XXX XXX), briketovací lis (v. č.
XXX-XXX), nožový mlyn (v. č. XXX), rotačný stojan + váha (v. č. XXX-RS-W), rozvádzač RC (v. č.
XXXXXX). Jednotlivé časti briketovacej linky boli okrem výrobných čísiel (vyobrazených na štítkov
zo samolepiek, na ktorých bol uvedený výrobca: Briklis, Malšice, CZ, rok výroby 2014 a typ stroja)
označené aj nálepkami, že sa jedná o projekt realizovaný s podporou Európskej únie z prostriedkov
Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Operačný program: Konkurencieschopnosť a hospodársky
rast. Briketovacia linka nebola v čase obhliadky v prevádzke.

6. Podľa predloženého Znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 21.07.2015, vypracovaného znalcom
Ing. R. K. CSc., výrobcom technologickej linky pre briketovanie BRISUR 200-400 je česká spoločnosť
BRIKLIS, spol. s r.o., 391 75 Malšice 335. Briketovacia linka mala byť daňovému subjektu dodaná
spoločnosťou TechnoComplektInvest, s.r.o., (faktúra č. XXXXXXX).

7. Podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti DACH, s.r.o, Ing. Z. S. bola briketovacia linka zaradená
do používania dňa 29.06.2015, čo bolo v súlade so Zmluvou o poskytnutí nenávratného finančného
príspevku č. K.-lllSP-XXXX/XXXX/XXX a jej Dodatkom č. 1 a Dodatkom č. 2. Ďalej Ing. Z. S. uviedol,
že na výrobu brikiet sa v súčasnosti využíva surovina vznikajúca ako odpad pri výrobe väzníkových
konštrukcií, ktoré sú hlavnou výrobnou činnosťou spoločnosti DACH, s.r.o. a ku dňu spísania zápisnice
brikety vyrobené linkou neboli predávané, ale boli zatiaľ použité na vlastnú spotrebu, to znamená na
vykurovanie výrobných, skladovacích a kancelárskych priestorov spoločnosti.

8. Správca dane následne požiadal českú daňovú správu žiadosťou o výmenu informácií č. XXXXXX/
XXXX zo dňa 30.05.2016 o preverenie pôvodu briketovacej linky u jej výrobcu, českej spoločnosti
BRIKLIS, spol. s r.o. Dňa 29.07.2016 bola správcovi dane doručená odpoveď zahraničnej daňovej
správy č. XXXXX/XX/Merč. V odpovedi česká daňová správa potvrdila, že výrobcom briketovacej linky
je spoločnosť BRIKLIS, spol. s r.o. a uviedla, že bola vyrobená v roku 2009.

9. Česká daňová správa ďalej zistila, že technologická linka pre briketovanie BRISUR 200 bola ďalej
predaná za cenu 149 585,00 EUR (faktúra č. XXXXXXXX) dňa 26.05.2009 slovenskej spoločnosti
Agentúra rozvoja Slovensko - Východ, s.r.o., Štefánikova 22, 066 01 Humenné, IČO: 42035279, IČ
DPH: SK2022397223. Uhradená bola dňa 02.06.2009 bezhotovostne na bežný devízový účet obchodnej
spoločnosti BRIKLIS, spol. s r.o. vedený v ČSOB - účet č. XXXXXXXXX/XXXX. Technologická linka
pre briketovanie BRISUR 200 bola naložená v Malšiciach v ČR a vyložená v Humennom v SR
(medzinárodné nákladné listy tvoria prílohu odpovede). Preprava bola vykonaná dvoma ťahačmi s
návesmi - ťahačom EČV C náves EČV C (prepravca Gejza PETY - TIGA TRANS, Zemplínske Hradište
162, IČ DPH: SK1020695214), ťahačom EČV A náves A (prepravca Ing. Q. A., BARTRANS, 976 69
Pohorela XXX, IČ DPH neuvedené). Prepravu objednala slovenská spoločnosť BRIKLIS - Slovakia,
s.r.o., Námestie Slobody 2288, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 36412996, DIČ: 2020134028, ktorá
ju prefakturovala českej spoločnosti BRIKLIS, spol. s r.o., Malšice. Súčasťou odpovede zahraničnej
daňovej správy č. XXXXX/XX/Merč boli doklady:
- Montážna schéma technologickej linky BRISUR 200 na spracovanie piliarskeho odpadu briketovaním
(číslo zákazky XXX-BUS, miesto stavby Myslina, investor stavby Agentúra rozvoja Slovenska - Východ);
- Zmluva o dielo č. XXXXX uzavretá medzi BRIKLIS, spol. s r.o. IČO: 42833497. DIČ: CZ43833497 ako
zhotoviteľom a Agentúra rozvoja Slovensko - Východ, Štefánikova 22, Humenné, zastúpená Ing. B. T.,
IČO: 42035279, DIČ: SK2022397223 ako objednávateľom, v ktorej je okrem iného uvedené, že montáž
bude realizovaná montérmi spoločnosti BRIKLIS - Slovakia, s.r.o.;



- Kúpna zmluva uzatvorená medzi kupujúcim Agentúra rozvoja Slovensko - Východ a predávajúcim
BRIKLIS, spol. s r.o. s Dodatkom č. 1;
- Faktúra č. XXXXXXXX pre odberateľa Agentúra rozvoja Slovensko - Východ za technologickú linku
BRISUR 200 v celkovej cene 149 585,00 EUR; Záručný list; Dodací list č. XXXXXXXX; Preberací
protokol; Objednávka č. XXXX/XX (objednávateľom je BRIKLIS - Slovakia, s.r.o.); Medzinárodný
nákladný list č. B medzinárodný nákladný list č. SK XXXXXXX; Výpis č. XXXX/X (str. 1/3) z účtu č.
XXXXXXXXX/XXXX (úhrada faktúry č. XXXXXXXX za technologickú linku od odberateľa Agentúra
rozvoja Slovensko - Východ); Faktúra č. Z XXXX/XXX (za prepravu a montáž od BRIKLIS - Slovakia,
s.r.o. pre BRIKLIS, spol. s r.o.) a Evidencia DPH str. 29/29.

10. Správca dane na základe vyššie uvedených zistení požiadal Daňový úrad Žilina dožiadaním
č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 22.08.2016 o preverenie ďalších skutočností týkajúcich sa dopravy
a montáže briketovacej linky spoločnosťou BRIKLIS - Slovakia, s.r.o. spoločnosti Agentúra rozvoja
Slovensko - Východ. Dňa 24.10.2016 bola správcovi dane doručená odpoveď na dožiadanie č.
XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 20.10.2016, prílohou ktorej bola aj zápisnica o ústnom pojednávaní č.
XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 12.10.2016 spísaná s konateľom spoločnosti BRIKLIS - Slovakia, s.r.o.,
p. V. X.. Ten sa vyjadril, že v roku 2009 bola vykonaná iba preprava a montáž briketovacej linky pre
Agentúru rozvoja Slovensko - Východ, dodávku briketovacej linky neuskutočnili, linka bola montovaná
v hale na konci obce Myslina pre Agentúru rozvoja Slovensko - Východ, dátum montáže si nepamätal.
Montáž trvala asi zhruba dva týždne, jednalo sa o novú linku. Konateľ sa vyjadril, že demontáž tejto linky
spoločnosť BRIKLIS - Slovakia, s.r.o. nevykonala. Ďalej konateľ uviedol, že preprava linky bola vykonaná
subdodávateľský kamiónom z Malšíc (CZ) do Mysliny (SK). Okrem uvedenej zápisnice boli prílohami
odpovede na dožiadanie č. XXXXXXXXX/XXXX aj Faktúra č. Z XXXX/XXX zo dňa 05.08.2009 vystavená
spoločnosťou BRIKLIS - Slovakia, s.r.o. pre odberateľa BRIKLIS, spol. s r.o.; daňové priznanie DPH za
08/2009; výpis z účtu Slovenská sporiteľňa a. s. (č. výpisu 9 str. 5/6); evidencia DPH (odpočítanie dane,
zdaniteľné obchody) za 08/2009; prijatá faktúra č. XX/XX/XXX za prepravu Malšice (CZ) - Humenné
(SK) + medzinárodný nákladný list CMR B + dodací list č. XXXXXXXX; medzinárodný nákladný list
CMR B výdavkové pokladničné doklady (vyúčtovanie cestovných výdavkov) čísla: VV-EU-XXX, VV-EU-
XXX, VV-EU-XXX, VV-EU-XXX, VV-EU-XXX, VV-EU-XXX, VV-EU-XXX, VV-EU- XXX, W-EU-XXX, VV-
EU-XXX, W-EU-XXX, W-EU-XXX.

11. Za účelom preverenia nákupu a predaja briketovacej linky BRISUR 200 s príslušenstvom (výrobné
číslo XXX BRISUR) zaslal správca dane spoločnosti Agentúra rozvoja Slovensko - Východ, Tolstého
1, 066 01 Humenné oznámenie č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 22.08.2016, ktorým mu oznámil, že
dňa 13.09.2016 vykoná v mieste sídla spoločnosti miestne zisťovanie. Správcovi dane sa obálka
s predmetným oznámením vrátila dňa 26.08.2016 s poznámkou „adresát neznámy“, čím bolo toto
oznámenie v zmysle § 31 ods. 4 Daňového poriadku doručené. Správca dane vykonal dňa 13.10.2016
miestne zisťovanie na adrese Humenné, Tolstého 1, o čom spísal úradný záznam č. XXXXXXXXX/
XXXX. Na uvedenej adrese sa nachádzali budovy veľkoobchodov s potravinami (GVP Humenné, CBA)
a budova, ktorej majiteľom je Q. B., ktorý v čase výkonu miestneho zisťovania nebol prítomný. Osoba,
ktorá bola prítomná, uviedla, že je zamestnancom Q. B. a Agentúra rozvoja Slovensko - Východ sa v
minulosti v týchto priestoroch nachádzala, ale už asi štyri roky sa tam nenachádza. Označenie Agentúry
rozvoja Slovensko - Východ sa na tejto budove, ani na poštovej schránke umiestnenej pri vstupe do
budovy, nenachádzalo.

12. Nakoľko správca dane disponoval informáciou, že briketovacia linka mala byť umiestnená na adrese
Myslina 156, dostavil sa v rámci výkonu miestneho zisťovania aj na adresu Myslina 156 a zistil, že
na uvedenej adrese sa nachádza samostatne stojaca budova, ktorá bola uzamknutá a nikto sa v
nej ani v jej okolí nenachádzal. Z tohto dôvodu sa správca dane dostavil na Obecný úrad Myslina.
Starostka obce uviedla, že budova na adrese Myslina 156 nie je v majetku obce a poskytla správcovi
dane výpis majetku pre vlastníka - WESTMINSTER TRADING & CONSULTING COMPANY LIMITED,
Regent Street 324-326, London W1B, na základe ktorého obec vystavuje platobný výmer pre daň z
nehnuteľnosti. Ďalej uviedla, že je starostkou obce od roku 2014 a nemá vedomosť o tom, aby odkedy
je starostkou, sa v tejto budove vykonávala ekonomická činnosť. Ďalej uviedla, že v budove na adrese
Myslina 156 bol v minulosti senník, po oprave budovy sa v nej mali pestovať huby a mala sa v nej
nachádzať aj linka na výrobu peletiek, pokiaľ vie v súčasnosti sa v tejto budove linka nenachádza.



13. Vzhľadom na zistené skutočnosti správca dane zaslal na adresu trvalého pobytu Ing. B. T.
(štatutárny orgán spoločnosti Agentúra rozvoja Slovensko - Východ), predvolanie na výsluch svedka č.
XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 22.09.2016. Dňa 21.10.2016 sa dostavil na Daňový úrad Prešov svedok
- Ing. B. T., s ktorým správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX.
Svedok Ing. B. T. pri ústnom pojednávaní, okrem iných dokladov, predložil správcovi dane aj faktúru č.
XXXXXXXX za nákup technologickej linky BRISUR 200 v celkovej sume 149 585,00 EUR od dodávateľa
- výrobcu BRIKLIS, spol. s r.o.. Ing. B. T. sa pri ústnom pojednávaní vyjadril, že v období od roku
XXXX ku dňu spísania zápisnice Agentúra rozvoja Slovensko - Východ neuskutočnila žiadne zdaniteľné
obchody. Predmetná briketovacia linka bola zakúpená v rámci projektu Stredisko obnoviteľné zdroje -
výroba drevených brikiet. Briketovacia linka bola financovaná z nenávratných finančných prostriedkov
na základe Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku Č. N s MPSVaR SR v podiele 95%
poskytovateľ (MPSVaR SR) a 5% príjemca (Agentúra rozvoja Slovensko - Východ). Ing. B. T. predložil
správcovi dane dohodu o ukončení tejto zmluvy zo dňa 30.06.2010. Technologická (briketovacia) linka
BRISUR 200 bola dodaná a zmontovaná v prenajatom objekte - hospodárska budova (súpisné číslo
XXX na parcele číslo XXX, evidovaná na LV č. XXX nachádzajúca sa v katastrálnom území Myslina,
obec Myslina). Priestory boli prenajaté na základe nájomnej zmluvy od prenajímateľa Q. B. a Ing.
B. T. predložil nájomnú zmluvu zo dňa 31.07.2009. Prepravu objednal a vykonal dodávateľ linky na
vlastné náklady, nakládka bola v Malšiciach a vykládka v Mysline XXX. Montáž briketovacej linky
bola vykonaná zástupcami spoločnosti BRIKLIS. Briketovacia linka bola iba v skúšobnej prevádzke.
Za prítomnosti zástupcov spoločnosti BRIKLIS po inštalovaní linky bola linka spustená a prebehla jej
skúšobná prevádzka. Po ukončení tejto skúšobnej prevádzky nebola spustená riadna výroba brikiet,
nakoľko v januári 2010 nastali problémy s financovaním projektu ohľadom neuhrádzania preddavkov na
základe zúčtovacích platieb zo strany poskytovateľa. Ing. B. T. predložil správcovi dane inventarizačnú
kartu preverovanej linky, na ktorej je uvedená poznámka, že linka je zatiaľ nezaradená - spustená
skúšobná prevádzka. Ing. B. T. vo svojej výpovedi uviedol, že výroba na briketovacej linke nebola
spustená a z tohto dôvodu neboli vyrobené, a teda ani predané žiadne výrobky. Ing. B. T. uviedol, že
táto linka sa nachádzala v prenajatých priestoroch Myslina XXX. Agentúra nemala žiadne náhradné
priestory, ani finančné či dopravné prostriedky na jej premiestnenie, linka ostala v hale v Mysline
XXX. Ing. B. T. uviedol, že po ukončení nájmu v hale v Mysline XXX a kancelárskych priestorov na
Tolstého 1 v Humennom, ktoré boli prenajaté od Q. B., mal sťažený prístup do týchto objektov z dôvodu
neuhradeného nájmu a ďalej uviedol, že obhliadku linky z dôvodu ukončenia nájmu nie je možné fyzicky
vykonať, lebo nemá prístup do haly ani kľúče od haly. Nájomný vzťah na priestory haly v Mysline XXX
bol ukončený z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov agentúry. Ďalej Ing. B. T. uviedol, že na
základe toho, že bola záložná zmluva na majetok agentúry, o ktorej informoval svojich dodávateľov,
nepredpokladal žiadny pohyb so založeným majetkom, po ukončení Zmluvy o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku č. N s MPSVaR SR boli kancelárske priestory na Tolstého 1 v Humennom a hala
v Mysline XXX zanechané v stave k realizácii projektu vrátane briketovacej linky. Ing. B. T. ďalej uviedol,
že briketovaciu linku Agentúra rozvoja Slovensko - Východ nepredala, nikomu ju neprenajala ani nebola
vlastníkom nehnuteľností nijakým spôsobom vyzvaná k jej vyprataniu z priestorov haly v Mysline XXX.
Ing. B. T. uviedol, že briketovaciu linku Agentúra rozvoja Slovensko - Východ nemohla predať, nakoľko
je založená MPSVaR SR na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXXXX/XXXX-II/X zo dňa
21.05.2010 - svedok túto zmluvu predložil správcovi dane pri jeho vypočutí.

14. Výsluchu svedka Ing. B. T. vykonaného na Daňovom úrade v Prešove dňa 21.10.2016 sa za
daňový subjekt DACH, s.r.o. nezúčastnila žiadna osoba. Daňový subjekt svoje právo klásť svedkovi
otázky pri ústnom pojednávaní nevyužil aj napriek tomu, že správca dane ho o vypočúvaní svedka
upovedomil (upovedomenie o vypočutí svedka č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 22.09.2016, doručené dňa
29.09.2016).

15. Správca dane za účelom získania informácií, dokladov a dôkazov, ktoré má k dispozícií Kriminálny
úrad finančnej správy (KÚFS) v súvislosti s preverovaním nákupu a montáže briketovacej linky
BRISUR200 u daňového subjektu DACH, s.r.o. za rok 2014, zaslal výzvu č. XXXXXXXXX/XXXX zo
dňa 04.08.2016 na Kriminálny úrad finančnej správy. Dňa 09.09.2016 bola správcovi dane doručená
odpoveď zo dňa 24.08.2016, ktorej prílohou boli: Zápisnica o podaní vysvetlenia č. p. XXXXXXX/XXXX
zo dňa 25.06.2015 a Zápisnica o podaní vysvetlenia č. p. XXXXXXX/XXXX zo dňa 13.06.2016.

16. Zápisnica o podaní vysvetlenia č. p. XXXXXXX/XXXX zo dňa 25.06.2015 týkajúceho sa obchodno-
ekonomickej činnosti a odpočítania dane za r. 2014 u spoločnosti IMKOTEX SK Prešov, s.r.o., Hájnová



31, 080 06 Prešov - Ľubotice, IČO: 36 478 539, bola spísaná s F. A., Zimná XXXX/XX, Prešov
(konateľ od 08.11.2006 do 23.11.2015). Z obsahu zápisnice vyplýva, že účtovníctvo daňového subjektu
IMKOTEX SK Prešov, s.r.o. malo byť v marci 2015 vytopené a odvezené do zberných surovín v Prešove.
Pán F. A. sa vyjadril, že v roku 2014 spoločnosť obchodovala so stavebným tovarom a poskytovala
sprostredkovateľské služby v oblasti obchodu. Nespomenul žiaden obchod so strojnými zariadeniami,
ani obchod s briketovacou linkou, ktorá bola vysokej hodnoty. Oznámenie o zaplavení dokladov malo
byť doručené na políciu aj daňový úrad.

17. Zápisnica o podaní vysvetlenia č. p. XXXXXXX/XXXX zo dňa 13.06.2016 týkajúceho sa obchodných
aktivít v rokoch 2014 - 2015 daňového subjektu TechnoComplektInvest, s.r.o., bola spísaná s konateľom
Ing. P. K., Q. XXXX/XX, W.. Z obsahu zápisnice vyplýva, že spoločnosť TechnoComplektInvest, s.r.o.
sa v rokoch 2014 a 2015 zaoberala najmä sprostredkovaním obchodu a stavebných prác v oblasti
ochrany objektov, kamerových systémov. Konateľ Ing. P. K. sa do zápisnice vyjadril, že briketovaciu linku
kúpil v decembri 2014 od spoločnosti IMKOTEX SK Prešov, s.r.o. a predal ju taktiež v decembri 2014
spoločnosti DACH, s.r.o.. Za spoločnosť IMKOTEX SK Prešov, s.r.o. komunikoval s F. A., konateľom
spoločnosti. Objednávka sa uskutočnila na základe ústnej dohody. Briketovacia linka prišla z Čiech
priamo do spoločnosti DACH, s.r.o., bola úplne nová a kompletná, všetky časti linky boli nové a vyrobené
českým výrobcom. Prepravu zabezpečoval dodávateľ F. A., montáž bola zabezpečená spoločnosťou
BRIKLIS - Slovakia, s.r.o., ktorá robí montáž takýchto liniek. K uvedenému vyjadreniu predložil faktúru
č. XXXXXXX zo dňa 19.12.2014 na sumu 4 920,00 EUR s DPH za kompletnú montáž briketovacej linky
BRISUR 200 a faktúru č. XXXXXXX zo dňa 22.12.2014 na sumu 3 360,00 eur s DPH za oživenie a
spustenie briketovacej linky BRISUR 200 do prevádzky. K platbám sa konateľ vyjadril, že všetko prebehlo
cez bankový účet. Konateľ sa vyjadril, že v rokoch 2014-2015 spoločnosť TechnoComplektInvest, s.r.o.
nemala žiadnych pracovníkov, všetko bolo zabezpečované v rámci subdodávok a Ing. P. K. mal týchto
pracovníkov na stavbách riadiť.

18. Dňa 17.10.2016 bolo správcovi dane doručené mailovou poštou doplnenie odpovede z Kriminálneho
úradu finančnej správy s prílohami: Zápisnica o podaní vysvetlenia č. p. XXXXXXX/XXXX zo dňa
13.06.2016 spísaná KÚFS s Ing. B. T. a Zápisnica o podaní vysvetlenia č. p. XXXXXXX/XXXX zo dňa
14.06.2016 spísaná KÚFS s Q. B..

19. Zo zápisnice o podaní vysvetlenia č. p. XXXXXXX/XXXX zo dňa 13.06.2016, spísanej s Ing. B.
T., vyplýva, že Agentúra rozvoja Slovensko - Východ bola zriadená ako sociálny podnik za účelom
vytvárania pracovných miest v rokoch 2009 a 2010. Celý majetok agentúry je založený Ministerstvom
práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVaR) SR. Briketovacia linka bola zakúpená, presný rok si
nepamätal, bola namontovaná v prenajatej hale pri Mysline, prenajímateľa si už nepamätal, briketovacia
linka bola spojazdnená, spustená spoločnosťou, ktorá robila skúšobnú prevádzku. Na briketovacej linke
prebiehala skúšobná výroba, prebehla skúšobná prevádzka zo strany spoločnosti, ktorá ju montovala
a uviedla do prevádzky; bola to spoločnosť BRIKLIS. V r. 2010 bol ukončený projekt z dôvodu,
že bola ukončená realizácia projektu medzi ministerstvom a agentúrou dohodou. Briketovacia linka
mala byť súčasťou záložnej zmluvy medzi agentúrou a ministerstvom. Všetky doklady, ktoré súvisia s
briketovacou linkou sa podľa vyjadrenia Ing. B. T. v čase spísania zápisnice nachádzali v prenajatých
priestoroch v Humennom, na ulici Tolstého 1, ktoré patria spoločnosti pána Q. B.. V uvedenej zápisnici
sa zároveň uvádza, že zamestnanci KÚFS, po získaní telefonického kontaktu na Q. B. od Ing. B. T.,
telefonicky kontaktovali Q. B., ktorý sa vyjadril, že on už nie je majiteľom haly pri Mysline, v ktorej sa v
minulosti nachádzala briketovacia linka, že o halu kvôli Agentúre rozvoja Slovensko - Východ v exekúcii
prišiel a nevie o tom, čo sa stalo s briketovacou linkou.

20. Zo zápisnice o podaní vysvetlenia č. p. XXXXXXX/XXXX zo dňa 14.06.2016, spísanej s Q. B.,
vyplýva, že priestory v areáli bývalého družstva v obci Myslina mal vo vlastníctve od r. 2009 do r. 2011.
Nehnuteľnosť, ktorá bola prenajímaná pre Agentúru rozvoja Slovensko - Východ, bola v roku 2011
odpredaná zahraničnej spoločnosti, o čom bol podľa vyjadrenia Q. B. ústne aj písomne informovaný
zástupca Agentúry rozvoja Slovensko - Východ (kópiu listu nevedel pri pojednávaní predložiť). S novými
vlastníkmi už nie je v kontakte. Q. B. uviedol, že v predmetnej nehnuteľnosti boli nejaké hnuteľné veci
- regály, stoly, bolo tam aj nejaké technologické zariadenie. Uviedol, že ku dňu predaja nehnuteľnosti
vedel, že sa tam nachádzalo nejaké technologické zariadenie, ale uviedol, že nevedel, kto je jeho
vlastníkom. Podľa LV č. XXX, katastrálne územie: V., dňa 08.04.2011 bola uskutočnená kúpnou zmluvou
č. V-XXX/XX zmena vlastníka stavby (senník) so súpisným číslom XXX na parcelnom čísle XXX, kedy



novým vlastníkom sa stala spoločnosť WESTMISTER TRADING & CONSULTING COMPANY LIMITED,
Regent Street 324-326w London W1B 3HH, Veľká Británia, D: reg. číslo: 03878535. Q. B. potvrdil, že
sa jedná o nehnuteľnosť, ktorá bola predaná novému vlastníkovi, a ktorá bola v roku prenajatá Agentúre
rozvoja Slovensko - Východ. Na otázku, že v prípade, ak predmetom kúpnej zmluvy bola aj briketovacia
linka, ktorá bola vo vlastníctve Agentúry rozvoja Slovensko - Východ, na základe akých právnych
aspektov, by mohol predať cudzí majetok odpovedal, že nevie. Jaroslav B. uviedol, že naposledy bol v
priestoroch tejto nehnuteľnosti približne pred troma rokmi; vonku na budove zatekalo, tak sa cez okno
dostal dovnútra, aby vedel, v akom to je stave. Podľa jeho vyjadrenia sa tam v tej dobe briketovacia linka
nenachádzala. Ďalej uviedol, že nemal vedomosť o tom, kto, kedy a ako odviezol briketovaciu linku z
predmetnej nehnuteľnosti, a že daňové povinnosti voči štátu za danú nehnuteľnosť si pravdepodobne
plní majiteľ a on nevykonával úkony za nového majiteľa v predmetnej nehnuteľnosti. Následne na otázku,
na základe čoho v roku 2015 zaplatil daň za danú nehnuteľnosť, Q. B. uviedol, že dookola sú jeho
nehnuteľnosti a jeho pozemky aj ďalšie budovy a nechcel mať nejaké opletačky s obecným úradom, tak
zaplatil daň vo výške asi približne 60,00 Eur. Q. B. uviedol, že kľúče od nehnuteľnosti odovzdal novým
majiteľom, náhradné nemá a či boli zámky vymenené, uviesť nevedel.

21. Správca dane zaslal daňovému subjektu DACH, s.r.o. výzvu č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa
30.01.2017 (doručená 01.02.2017) za účelom doplnenia dokladov predložených daňovým subjektom k
daňovej kontrole a za účelom vysvetlenia vzniknutých nejasností. Daňový subjekt vo svojom vyjadrení,
ktoré doručil správcovi dane elektronicky v lehote určenej v predmetnej výzve, uviedol, že briketovacia
linka bola obstaraná na výrobu brikiet za účelom spracovania drevného odpadu. Na otázku, ako
došlo k nadviazaniu kontaktov so spoločnosťou TechnoComplektInvest, s.r.o. daňový subjekt uviedol,
že táto spoločnosť vyhrala verejné obstarávanie. Daňový subjekt nedisponuje informáciou, kde sa
predmetná linka nachádzala pred jej dodaním spoločnosťou TechnoComplektInvest, s.r.o. a nemá ani
žiadne informácie o spôsobe prepravy; kým bola vykonaná, kto ju objednal, kto fakturoval a komu.
Daňový subjekt DACH, s.r.o. objednal a zaplatil novú linku presne podľa verejného obstarávania,
montáž zabezpečovala spoločnosť TechnoComplektInvest, s.r.o.. Súčasťou podania daňového subjektu
neboli žiadne prílohy; daňový subjekt vo vyjadrení poukázal na zápisnicu o ústnom pojednávaní č.
XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 17.05.2016, z ktorej vyplýva, že správcovi dane boli vyhotovené fotokópie
všetkých dokladov, ktoré sa týkajú predmetného obchodu.

22. Správca dane získal informácie aj z nahliadnutia do spisovej zložky spoločnosti
TechnoComplektInvest, s.r.o., o čom bol spísaný úradný záznam č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa
30.01.2017. Z dokumentov nachádzajúcich sa v spisovej zložke spoločnosti TechnoComplektInvest,
s.r.o., ktoré sú podrobne rozpísané v napadnutom rozhodnutí, zistil, okrem už uvedených zistení, aj
to, že konateľ spoločnosti IMKOTEX SK Prešov, s.r.o., F. A., potvrdil že spoločnosť IMKOTEX SK
Prešov, s.r.o. dodala spoločnosti TechnoComplektInvest, s.r.o. briketovaciu linku v zmysle faktúry č. H
(základ dane: 459 990,20 Eur, DPH 20%: 91 998,04 Eur, spolu: 551 988,24 Eur). Podľa vyjadrenia F.
A. bola faktúra č. FV XXXXXX zaúčtovaná v účtovníctve spoločnosti IMKOTEX SK Prešov, s.r.o. a daň
z pridanej hodnoty z predmetnej faktúry bola priznaná v príslušnom zdaňovacom období. Briketovacia
linka je namontovaná na Kútoch v spoločnosti DACH, s.r.o.. F. A. uviedol, že bol len sprostredkovateľom
obchodu, všetky technické veci a obchodné záležitosti riešil s odberateľom, spoločnosťou DACH, s.r.o.,
konateľ spoločnosti TechnoComplektInvest, s.r.o. - Ing. P. K..

23. Podľa Prehľadov o realizovaných nadobudnutiach slovenského nadobúdateľa B (IMKOTEX SK
Prešov, s.r.o.) z členských štátov EÚ v roku 2014 získaných z Finančného riaditeľstva SR, spoločnosť
IMKOTEX SK Prešov, s.r.o. v roku 2014 neuskutočnila žiadne nadobudnutie tovaru z Českej republiky
(ČR).

24. K briketovacej linke sa F. A. dostal tak, že sa na výstave v Nitre zoznámil s jedným pánom z Čiech
(názov spoločnosti, ani meno si už nepamätal) a padla tam informácia, že má linku na výrobu brikiet.
Keď sa stretol s Ing. P. K., povedal mu, že je takáto možnosť o odkúpenie tejto linky. Potom došlo k
obchodu, odberateľa zabezpečil Ing. P. K.. Faktúru za obstaranie tejto briketovacej linky spoločnosť
IMKOTEX SK Prešov, s.r.o. nemá. Sumu za briketovaciu linku uhradil F. A. českej spoločnosti v hotovosti,
doklad o tom nemá. Briketovacia linka, ktorá pozostávala asi z dvadsiatich častí, bola prevezená niekedy
v decembri 2014 z ČR nákladnou prepravou, ktorú zabezpečoval český dodávateľ a prepravu mal
platiť daňový subjekt DACH, s.r.o. Montáž bola robená formou šéf montáže, prišiel človek z Čadce ako
šéf montáže. Pomáhali mu Ing. P. K. a p. K. s p. S. ako konatelia spoločnosti DACH, s.r.o. spolu so



zamestnancami. Týmto spôsobom bola linka zmontovaná, riadne uvedená do prevádzky, odskúšaná.
F. A. sa vyjadril, že konkrétny záznam o uvedení do prevádzky vyhotovovaný nebol, briketovaciu linku
odovzdával spoločnosti DACH, s.r.o. Ing. P. K. za spoločnosť TechnoComplektInvest, s.r.o..

25. Spoločnosť IMKOTEX SK Prešov, s.r.o. zanikla v r. 2015 v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou
offline.sk s.r.o.. F. A. uviedol, že spoločnosť IMKOTEX SK Prešov, s.r.o. predal z dôvodu, že mal už
dlhšie zdravotné problémy a cez internet našiel spoločnosť, ktorá sa zaoberá odpredajom spoločností.
Na konkrétne meno osoby zo spoločnosti offline.sk s.r.o., si nespomínal, stretli sa na základe telefonátu
v Prešove, mali sa tam dohodnúť podmienky a tak sa uskutočnil odpredaj spoločnosti. Doklady z
odovzdania spoločnosti by mal niekde mať. Účtovné doklady spoločnosti IMKOTEX SK Prešov, s.r.o.
nemá z dôvodu, že boli vytopené. Spoločnosť offline.sk s.r.o. je nekontaktná, na adrese sídla uvedeného
v obchodnom registri nemala označenie. Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Banská
Bystrica, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 27372/S bol konateľom spoločnosti offline.sk s.r.o. (od 12.12.2014
do 27.04.2016) občan Rumunskej republiky, p. Cristian Trifa, bytom Str. Labirint nr. 16 sc. A ap.
11, Timisoara, Rumunsko. Podľa výpisu z obchodného registra bolo do spoločnosti offline.sk s.r.o.
zaniknutých zlúčením, splynutím alebo rozdelením ďalších 73 spoločností. Spoločnosť offline.sk s.r.o.
bola zrušená od 20.01.2016 (deň výmazu 28.04.2016 - dobrovoľný výmaz) v dôsledku zlúčenia so
spoločnosťou Remeda s.r.o., Magurská 37, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 44586647, ktorej jediným
konateľom je tiež E. C.. Podľa výpisu z obchodného registra bolo do tejto spoločnosti Remeda s.r.o.,
zaniknutých zlúčením, splynutím alebo rozdelením, okrem spoločnosti offline.sk s.r.o., ďalších 31
spoločností.

26. Podľa faktúr č. XXXXXXX v celkovej sume 4 920,00 Eur a č. 2014078 zo dňa 22.12.2014 v celkovej
sume 3 360,00 Eur vystavených spoločnosti TechnoComplektInvest, s.r.o. mala spoločnosť BRIKLIS -
Slovakia, s.r.o. dňa 19.12.2014 zmontovať briketovaciu linku BRISUR 200 a dňa 22.12.2014 ju oživiť a
spustiť do prevádzky. Uvedené faktúry boli zaúčtované v účtovníctve spoločnosti BRIKLIS - Slovakia,
s.r.o., nachádzali sa v evidencii dane z pridanej hodnoty za december 2014, faktúry mali byť uhradené
v hotovosti. Konateľ spoločnosti BRIKLIS - Slovakia, s.r.o., V. X. potvrdil v rámci miestneho zisťovania
dňa 11.03.2016, že briketovacia linka bola namontovaná v Prešove, išlo o montáž novej linky a montáž
bola vykonaná vlastnými zamestnancami.

27. Spoločnosť BRIKLIS - Slovakia, s.r.o. nereagovala na výzvu č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa
07.04.2016 (doručená dňa 18.04.2016 konateľovi), ktorou ju správca dane vyzval na predloženie
písomností týkajúcich sa zdaniteľného obchodu - montáže a spustenia briketovacej linky. Výzva č.
XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 28.10.2016 sa vrátila správcovi dane s poznámkou „zásielka neprevzatá
v odbernej lehote“. Ing. P. K. uviedol v odpovedi na výzvu č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 28.10.2016,
že sa s konateľom spoločnosti IMKOTEX SK Prešov, s.r.o., F. A. pozná už niekoľko desaťročí,
stretávali sa na rôznych spoločenských a športových podujatiach, kde prebiehala aj komunikácia
ohľadne podnikateľských aktivít. Spoločnosť TechnoComplektInvest, s.r.o. získavala zákazky účasťou
vo výberových konaniach a aj osobným stykom u konateľov firiem, ktorých pozná. Za spoločnosť
IMKOTEX SK Prešov, s.r.o. komunikoval takmer výhradne s F. A., konateľom tejto firmy. Na briketovaciu
linku bola vypísaná verejná súťaž, ktorá vyšla aj vo vestníku, číslo súťaže si už nepamätal. S F. A.
sa stretol už niekedy v jari - lete 2014 a spomenul mu niekoho, kto mu núkal linku, že sám plánuje
také niečo kúpiť a prevádzkovať. Po vyjdení výzvy ho Ing. P. K. oslovil, či je možné ešte dodať linku
s lehotou do konca roka. Po nejakom čase mu F. A. zavolal, že je to možné, aby mu dal požadované
parametre linky, ako aj jednotlivých komponentov. Preto sa odhodlal zúčastniť sa súťaže na dodávku
linky, keďže spĺňal podmienky. Tvrdil, že nevedel, kde sa linka v tom čase nachádzala a k dispozícii mal
len fotografie zabalených komponentov, z ktorých bolo vidno, že sa jedná o novú linku. Briketovacia linka
bola zmontovaná v hale na adrese sídla daňového subjektu DACH, s.r.o. Prepravu na uvedenú adresu
zabezpečil predávajúci, linka došla kamiónom, ŠPZ ani meno šoféra vzhľadom na to, že linka došla v
poriadku, ho nezaujímali. Výrobným číslam jednotlivých komponentov nevenoval pozornosť, vzhľadom
na to, že preňho nemali žiadnu výpovednú hodnotu. Venoval pozornosť technickým parametrom, ktoré
zodpovedali požiadavkám. Preberacím protokolom od spoločnosti IMKOTEX SK Prešov, s.r.o. bol súpis
vykonaných prác, ktorý bol súčasťou faktúry. Základné montážne práce previedla spoločnosť IMKOTEX
SK Prešov, s.r.o., t. j. manipuláciu s linkou po vyložení, rozloženie a umiestnenie vo výrobnom priestore.
Vzhľadom na jeho komunikáciu so spoločnosťou BRIKLIS - Slovakia, s.r.o. mu bolo povedané, že
záruku na linkuje možné dať len v prípade, že ju bude montovať a oživovať len technik od spoločnosti
BRIKLIS - Slovakia, s.r.o. Preto sa rozhodol prizvať túto spoločnosť k dokončeniu montáže a oživeniu



linky. Podľa vzhľadu, čistoty a nulového opotrebenia linky sa jednalo o novú linku. Súčasťou predmetnej
odpovede neboli okrem vyjadrenia konateľa Ing. P. K. správcovi dane doručené žiadne iné prílohy.
Daňový subjekt DACH, s.r.o. potvrdil zdaniteľný obchod v zmysle spornej faktúry č. XXXXXXX od
spoločnosti TechnoComplektInvest, s.r.o. Konateľ spoločnosti DACH, s.r.o., Ing. Z. S. sa k montáži
briketovacej linky vyjadril, že prepravu ani montáž nezabezpečovala spoločnosť DACH, s.r.o.. Správca
dane vykonal obhliadku briketovacej linky umiestnenej v hale na adrese sídla spoločnosti DACH, s.r.o.,
ktorá v čase výkonu miestneho zisťovania bola v prevádzke. Podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti
DACH, s.r.o. briketovacia linka k dátumu vykonania miestneho zisťovania (03.10.2016) vyprodukovala
brikety, ktoré boli použité iba pri vykurovaní priestorov tejto spoločnosti.

28. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa
07.04.2017 (ďalej len „protokol“), ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v
protokole č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 07.04.2017 doručený daňovému subjektu dňa 11.04.2017, čím
bola daňová kontrola v zmysle ustanovenia § 46 ods. 9 písm. a/ Daňového poriadku ukončená. Daňový
subjekt sa k zisteniam uvedeným v protokole vyjadril elektronicky v zákonom stanovenej lehote dňa
02.05.2017. Správca dane spísal vo vyrubovacom konaní dňa 21.06.2018 v zmysle ustanovenia § 68
ods. 3 Daňového poriadku zápisnicu o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX vo veci prerokovania
pripomienok a dôkazov predložených k protokolu a dňa 29.06.2018 vydal napadnuté rozhodnutie.

29. Žalovaný z predloženého spisového materiálu zistil, že správca dane v danom prípade
nespochybňoval reálnu existenciu briketovacej linky v sídle daňového subjektu DACH, s.r.o., ale dôvod,
pre ktorý konštatoval porušenie ustanovenia § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ v nadväznosti na ustanovenie
§ 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH bol, že dokázal, že linka nemohla byť dodaná daňovému subjektu
DACH, s.r.o. tak, ako je uvedené na faktúre.

30. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia argumentoval, že správca dane vykonal dokazovanie a
vyvodil záver, že výrobcom briketovacej linky (výrobné číslo XXX-BUS), ktorá sa nachádza v prevádzke
daňového subjektu, bola česká spoločnosť BRIKLIS, spol. s r.o. Táto skutočnosť vyplýva zo Znaleckého
posudku č. XX/XXXX, a potvrdila ju aj spoločnosť BRIKLIS, spol. s r.o.. Briketovacia linka pozostávala
z viacerých častí, pričom každá časť mala svoje vlastné výrobné číslo. Spoločnosť BRIKLIS, spol.
s r.o. vyrobila briketovaciu linku v roku 2009 a predala ju Agentúre rozvoja Slovensko - Východ, čo
potvrdil aj jej štatutárny orgán Slavomír T. a spoločnosť BRIKLIS - Slovakia, s.r.o., ktorá vykonávala
jeho prepravu a montáž. Umiestnenie technologickej linky na adrese Myslina XXX potvrdil aj Q. B.,
ktorý bol majiteľom budovy na uvedenej adrese od r. 2009 do r. 2011 a starostka obce uviedla, že
sa tam nachádzalo technologické zariadenie na výrobu peletiek. Slavomír T. uviedol, že briketovaciu
linku ďalej nepredal, nakoľko je založená MPSVaR SR na základe Zmluvy o zriadení záložného práva
č. XXXXX/XXXX-II/X zo dňa 21.05.2010, a ani nebol na jej odstránenie nikým vyzvaný. Z výpovede
Q. B., ktorý bol v nehnuteľnosti naposledy okolo r. 2013, vyplynulo, že briketovacia linka sa tam už
nenachádza a taktiež aj starostka obce Myslina potvrdila, že linka sa tam už v súčasnosti nenachádza.
Daňovému subjektu DACH, s.r.o. mala briketovaciu linku v zmysle faktúry č. XXXXXXX dodať spoločnosť
TechnoComplektInvest, s.r.o. a tejto spoločnosti ju mala dodať spoločnosť IMKOTEX SK Prešov, s.r.o.,
ktorá dňa 24.11.2015 zanikla zlúčením so spoločnosťou offline.sk s.r.o.. Spoločnosť IMKOTEX SK
Prešov, s.r.o. nepredložila správcovi žiadne doklady, nakoľko mali byť zatopené. Spoločnosť offline.sk
s.r.o. bola nekontaktná, jej jediným konateľom bol občan Rumunskej republiky Cristian C.. Podľa
vyjadrenia F. A., ktorý bol v danom období konateľom spoločnosti IMKOTEX SK Prešov, s.r.o., mala
byť linka dovezená priamo z ČR na adresu sídla daňového subjektu DACH, s.r.o.. Správcovi dane
nebol predložený žiadny doklad ani dôkaz preukazujúci, že briketovacia linka bola dovezená do sídla
daňového subjektu DACH, s.r.o. z Českej republiky. Podľa prehľadov o realizovaných nadobudnutiach
slovenského nadobúdateľa IMKOTEX SK Prešov, s.r.o., táto spoločnosť neuskutočnila v roku 2014
žiadne nadobudnutia.

31. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že česká spoločnosť BRIKLIS, spol. s r.o. nedodala v
roku 2014 briketovaciu linku, ktorá sa nachádza u daňového subjektu DACH, s.r.o., žiadnej spoločnosti,
ale dodala ju v roku 2009 Agentúre rozvoja Slovensko - Východ, a tá ju nikomu nepredala. Následne
teda ani spoločnosť TechnoComplektInvest, s.r.o. nemohla túto briketovaciu linku dodať ďalej, čím jej
nevznikla daňová povinnosť v zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 Zákona o DPH a následne nevznikol ani
daňovému subjektu DACH, s.r.o. nárok na odpočítanie dane.



32. Žalovaný ďalej dôvodil, že správca dane vykonaným dokazovaním jednoznačne spochybnil, že
tovar fakturovaný faktúrou č. XXXXXXX dodala daňovému subjektu spoločnosť uvedená na faktúre,
pričom daňový subjekt bol s jednotlivými zisteniami, na základe ktorých správca dane dospel k
záveru o neuznaní nároku na odpočítanie dane z uvedenej faktúry v priebehu daňovej kontroly
oboznámený. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné, aby daňový subjekt preukázal, že vynaložil a
prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti
na dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti. Všeobecné právne predpisy síce podnikateľským
subjektom priamo neukladajú povinnosť, aby si preverovali svojich obchodných partnerov, avšak vo
vlastnom záujme každého subjektu vstupujúceho do obchodných vzťahov je zachovávanie náležitej
miery obozretnosti a zabezpečenie si potrebných podkladov pre splnenie podmienok pre uplatnenie
nároku na odpočítanie dane, pretože dôsledky z iného postupu dopadajú práve na tento subjekt. V
prípade, že zdaniteľný obchod podľa faktúry, na základe ktorej si platiteľ uplatnil odpočítanie dane nie je
uskutočnený dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry nie je predpokladom
pre odpočítanie dane v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty.

33. Žalovaný na základe svojej činnosti zistil, že daňový subjekt si objednal briketovací stroj v
hodnote 561 792,00 Eur (3x vyššej ako bol pôvodne predaný Agentúre rozvoja Slovensko - Východ)
bez toho, aby si predtým overil dôveryhodnosť svojho obchodného partnera, napr. či spoločnosť
TechnoComplektInvest, s.r.o. bežne obchoduje s takýmto druhom tovaru. Z výpovede Ing. P. K., konateľa
spoločnosti TechnoComplektInvest, s.r.o. vyplynulo, že briketovací stroj mal kúpiť od spoločnosti
IMKOTEX SK Prešov, s.r.o. na základe stretnutia s konateľom tejto spoločnosti, F. A. na jednej akcii,
pričom ten mu spomenul, že ide predávať briketovací stroj. Následne mu dal k dispozícii len fotografie
zabalených komponentov, z ktorých bolo vidno, že sa jedná o novú linku.

34. Žalovaný argumentoval, že daňový subjekt mal možnosť overiť si, od koho mal jeho dodávateľ
kúpiť briketovací stroj, zistiť, kde sa nachádza briketovací stroj v hodnote 561 792,00 Eur a prípadne
ho ísť aj obhliadnuť, čo je pri tovare vo vysokých sumách v obchodnej praxi bežné. Daň z pridanej
hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne obozretný
a predvídavý, inak sa vystavuje riziku neuznania nároku na deklarované odpočítanie dane. Žalovaný
poukázal aj na skutočnosť, že daňový subjekt ani po roku a pol, keď v jeho sídle vykonal správca dane
miestne zisťovanie (zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 17.05.2016), ani v
priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nepreukázal, že briketovaciu linku (ktorej životnosť
je podľa znaleckého posudku 10 rokov) použil na uskutočnenie ďalších zdaniteľných obchodov, ale
použil ju len na vlastnú spotrebu, pri ktorej návratnosť investície vstupnej ceny nie je v súlade s princípom
hospodárnosti podnikateľského subjektu, a je ekonomicky nerentabilná.

35. Následne sa žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia vysporiadal s odvolacími
námietkami žalobcu.

36. K námietke, že správca dane nevykonal dôkazy navrhnuté daňovým subjektom uviedol, že zo
spisového materiálu, aj z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane vyplýva, že daňový subjekt žiadal
vypočuť konateľa spoločnosti TechnoComplektInvest s.r.o. až dňa 21.06.2018 v rámci poslednej
zápisnice o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX spísanej vo vyrubovacom konaní. V tejto
súvislosti žalovaný argumentoval, že priebeh dokazovania a možnosť predkladať dôkazy v daňovom
konám upravuje Daňový poriadok, ktorý taxatívne v ustanovení § 45 ods. 1 písm. c/ upravuje možnosť
daňového subjektu predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a
navrhovať dôkazy správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, a to najneskôr do dňa jej ukončenia
(daňová kontrola bola ukončená dňa 11.04.2017 dňom doručenia protokolu). Zároveň ustanovenie
§ 46 ods. 8 Daňového poriadku upravuje lehotu po doručení protokolu, v rámci ktorej sa daňový
subjekt môže vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia,
ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Daňový subjekt počas daňovej kontroly nenavrhol
vypočuť žiadnych svedkov, pričom so zisteniami správcu dane, na základe ktorých mu neuznal nárok
na odpočítanie dane z faktúry č. XXXXXXX, bol daňový subjekt informovaný aj v rámci zápisnice
o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 14.03.2017 pred vydaním protokolu. Návrh na
vypočutie konateľa spoločnosti TechnoComplektInvest, s.r.o. daňový subjekt nevzniesol ani vo vyjadrení
k protokolu, vzhľadom na čo správca dane tomuto návrhu zo dňa 21.06.2018 nevyhovel, čo uviedol
v predmetnej zápisnici, voči ktorej daňový subjekt nevzniesol žiadne námietky a podpísal ju. Daňový
subjekt mal možnosť v priebehu daňovej kontroly kedykoľvek uplatniť svoje práva v zmysle ustanovenia



§ 45 ods. 1 Daňového poriadku, ktoré nevyužil. Z týchto dôvodov žalovaný uvedenú námietku považoval
za neopodstatnenú.

37. K námietke daňového subjektu, že správca dane mal pri ústnom pojednávaní dňa 21.06.2018 vopred
pripravenú zápisnicu bez toho, aby vedel, ako sa vo veci vyjadrí štatutárny orgán daňového subjektu,
resp. jeho splnomocnený zástupca žalovaný uviedol, že predmetom pojednávania bolo prerokovanie
pripomienok daňového subjektu v rámci vyrubovacieho konania predložených k protokolu z predmetnej
daňovej kontroly. Vzhľadom na to, že tieto pripomienky boli správcovi dane známe už pred spísaním
zápisnice, bol postup správcu dane, keď sa s vyjadrením daňového subjektu k protokolu oboznámil
a pripravil svoje stanovisko k jednotlivým pripomienkam tohto vyjadrenia, správny. Správca dane v
rámci ústneho pojednávania dňa 21.06.20l8 oboznámil daňový subjekt so svojim stanoviskom a dal mu
možnosť na neho reagovať. Daňový subjekt sa k stanovisku správcu dane vyjadril v predmetnej zápisnici,
k čomu následne správca dane opätovne uviedol svoje stanovisko a poukázal, že uvedenú zápisnicu
považuje za poslednú vo vyrubovacom konaní. Daňový subjekt nevzniesol žiadne návrhy alebo námietky
smerujúce proti obsahu zápisnice. S obsahom zápisnice boli zúčastnené osoby oboznámené, čo potvrdili
svojim podpisom.

38. Daňový subjekt ďalej namietal dĺžku predmetnej daňovej kontroly, ktorá trvala viac ako dva roky, že
správca dane nerozhodol v zákonných lehotách, nakoľko bol protokol vydaný v rozpore s ustanovením
§ 65 ods. 1 Daňového poriadku, keď od začatia opätovnej daňovej kontroly (17.05.2016) do dňa vydania
protokolu (daňový subjekt uvádza deň 11.04.2017, ale bol vydaný dňa 07.04.2017) uplynulo 328 dní.
Žalovaný k tejto námietke daňového subjektu uviedol, že ustanovenie § 65 ods. 1 Daňového poriadku
upravuje lehoty na vydanie rozhodnutia, a nie lehotu, v ktorej má byť vydaný protokol a ukončená daňová
kontrola. Lehotu na vykonanie daňovej kontroly upravuje § 46 ods. 10 Daňového poriadku, podľa ktorého
je lehota na vykonanie daňovej kontroly najviac jeden rok odo dňa jej začatia. V danom prípade bola
predmetná daňová kontrola začatá dňom 17.05.2016 určeným správcom dane v oznámení o daňovej
kontrole č. XXXXXXXXX/XXXX (§ 46 ods. 1 Daňového poriadku) a ukončená dňom doručenia protokolu,
t j. dňa 11.04.2017 (§ 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku, teda neprekročila lehotu jeden rok.

39. Daňový subjekt v podanom odvolaní namietal, že nezákonnosť postupu správcu dane spočíva aj
v tom, že v rámci opätovnej daňovej kontroly vykonával nové dokazovanie oproti pôvodnej daňovej
kontrole alebo požadoval opätovné predloženie listín a dôkazov, ktoré už raz vyhodnotil v prospech
daňového subjektu tak, že k zdaniteľnému obchodu došlo. Žalovaný k uvedenej námietke daňového
subjektu argumentoval, že pri daňovej kontrole vykonávanej opätovne, správca dane nevychádzal
len z listinných dokladov a dokumentácie, ktoré mal k dispozícii pri výkone daňovej kontroly na
zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie
december 2014, ktorá bola ukončená dňa 16.06.2015, nakoľko Znalecký posudok č. XX/XXXX bol
vypracovaný až dňa 21.07.2015 na základe objednávky od daňového subjektu zo dňa 30.06.2015, t. j.
po ukončení daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo
jeho časti za zdaňovacie obdobie december 2014. Správca dane vykonal daňovú kontrolu opätovne
v zmysle ustanovenia § 44 ods. 4 písm. c/ Daňového poriadku na podnet Finančného riaditeľstva SR
a dokazovanie vykonal v rámci daňovej kontroly vykonanej opätovne z dôvodu, že vyšli najavo nové
skutočnosti, ktoré neboli správcovi dane známe v čase výkonu daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti
nároku navrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie december 2014, ktorá
bola ukončená dňa 16.06.2015.

40. Žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal aj s odvolacími námietkami vznesenými
žalobcom v hmotnoprávnej rovine. Nespochybnil zásadu daňovej neutrality dane z pridanej hodnoty,
avšak poukázal, že základná zásada daňovej neutrality predovšetkým vyžaduje, aby odpočítanie dane
na vstupe bolo priznané, ak sú splnené všetky hmotnoprávne podmienky. Nesúhlasil s tvrdením
daňového subjektu, že správca dane použil neurčité právne pojmy a všeobecné klauzuly a vykladal
zákon o dani z pridanej hodnoty extenzívnym spôsobom.

41. Žalovaný po preskúmaní predloženého spisového materiálu, dospel k záveru, že posúdenie
skutkového stavu veci a prijaté závery o nepreukázaní splnenia zákonných podmienok na odpočítanie
dane v zmysle § 49 ods. 1 a ods.2 zákona o DPH z faktúry č. 2014014 boli vecne správne a následne
prijaté závery sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o DPH, ako aj Daňového poriadku,
ktoré správca dane v napadnutom rozhodnutí rozpísal aj s výsledkami vykonaného dokazovania a



následne vyhodnotil. Žalovaný považuje námietku daňového subjektu, že napadnuté rozhodnutie je
nepredvídateľné a vydané v rozpore so zásadou právnej istoty, za neopodstatnenú.

42. Na základe predloženého spisového materiálu a výsledkov vykonaného dokazovania žalovaný
konštatoval, že záver, ktorý správca dane zo zisteného skutkového stavu urobil, zodpovedá zásadám
logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona
o DPH. Správca dane aplikoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa ustanovenia 3 ods. 3
Daňového poriadku rešpektujúc povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie
daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, pričom spolupracoval s daňovým subjektom a dbal
na zachovávanie jeho práv a právom chránených záujmov. Keďže daňový subjekt nepreukázal
splnenie všetkých zákonom stanovených podmienok a neuniesol dôkazné bremeno vyplývajúce tak z
ustanovenia § 49 zákona o DPH, ako aj z ustanovenia § 24 Daňového poriadku bol postup správcu
dane, keď neuznal nárok na odpočítanie dane z faktúry č. 2014014 zo dňa 22.12.2014 od spoločnosti
TechnoComplektInvest s.r.o. v súlade s platnými právnymi predpismi.

III.
Podstatné zhrnutia argumentov žalobcu

43. Žalobca sa žalobou doručenou správnemu súdu dňa 29.01.2019 domáhal preskúmania rozhodnutia
žalovaného zo dňa 08.11.2018 č. XXXXXXXXX/XXXX aj rozhodnutia správcu dane zo dňa 29.06.2018
č. 101250532/2018 a vrátenia veci žalovanému na nové prejednanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatnil
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

44. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutia daňových orgánov vychádzajú z nedostatočne
a nesprávne zisteného skutkového stavu veci, nesprávneho zhodnotenia dôkazov a nesprávneho
právneho posúdenia veci. Žalobca vzniesol námietky v hmotnoprávnej aj procesnoprávnej rovine .

45. Žalobca argumentoval, že nesprávny a nezákonný postup žalobcu pri uplatnení nároku na
odpočítanie dane v súlade s § 49 a § 51 zákona o DPH nebol správcom dane preukázaný, čím nedošlo
zo strany platiteľa k porušeniu zákona. Naopak platiteľ dane - žalobca postupoval tak, ako si to vyžaduje
zákonná právna úprava. Správca nepodloženým tvrdením porušil zákonom stanovené práva platiteľa
dane - žalobcu na uplatnenie si nároku na odpočítanie dane na vstupe. Žalobca vecné podmienky určené
zákonom o DPH pre uplatnenie práva na odpočítanie dane splnil, k svojím tvrdeniam doložil listinné
dôkazy, ktorých pravosť ako aj tvrdenia správca dane prvého stupňa žiadnym spôsobom nevyvrátil
ani nenapadol. Správca dane na základe nezákonnej domnienky o neexistencii zdaniteľného plnenia v
súlade s faktúrou č. XXXXXXX, ktorý do dnešného dňa existuje v priestoroch spoločnosti žalobcu a je
registrovaným platiteľom dane a nezákonnej podmienky priamej súvislosti prijatého zdaniteľného plnenia
s pôvodom tovaru od dodávateľa a podmieňovaním nároku na odpočet za december 2014 súladom
zdaniteľného obchodu s faktúrou č. XXXXXXX a so Znaleckým posudkom č. XX/XXXX porušil viacero
už uvedených zákonných ustanovení.

46. Žalobca poukázal, že za účelom kúpy technologickej linky uskutočnil verejné obstarávanie práve z
dôvodu, aby zvýšil transparentnosť a nevznikali podozrenia ohľadne reálnosti a správnosti zdaniteľného
plnenia. Na základe výsledkov verejného obstarávania uzavrel žalobca ako kupujúci dňa 19.12.2014
kúpnu zmluvu č. XXXXXX s predávajúcim: TechnoComplektInvest s.r.o. na dodávku tovaru na základe
verejného obstarávania na predmet zákazky „DACH s.r.o. - Rozšírenie a inovácia podnikateľskej
činnosti". Faktúra č. XXXXXXX vystavená dňa 22.12.2014 neobsahuje presnú identifikáciu briketovacej
linky podľa výrobného čísla. Dodací list č. VPF XXXXXX zo dňa 22.12.2014 obsahuje presný rozpis
jednotlivých súčastí briketovacej linky, kde výrobné číslo XXX-BUS sa nachádza len v riadku 1 a 4,
pričom žalobca nebol povinný ani reálne nemohol skúmať pôvod briketovacej linky, ani nemal faktické
prostriedky na takéto skúmanie.

47. Rovnako aj pokiaľ by vo verejnom obstarávaní bola úspešná spoločnosť UNISTAV s.r.o. alebo
Ing. Viliam Čech nemohol by kontrolovaný subjekt zistiť, odkiaľ majú tieto subjekty briketovaciu linku.



Protokolom o odovzdaní diela zo dňa 22.12.2014 bolo preukázané, že dielo bolo fakticky reálne
odovzdané a zmontované na mieste: Ku Surdoku 25F v Prešove v prevádzke spoločnosti DACH s.r.o.
O reálnosti zmontovania a prevádzkovania briketovacej linky svedčí aj obhliadka na mieste samom,
ktorú uskutočnili zamestnanci správcu dane ako aj obhliadka, ktorú uskutočnil znalec Ing. R. K. CSc.,
ktorý vypracoval znalecký posudok č. XX/XXXX. Žalobca riadne zaplatil kúpnu cenu a to tak, že sumu
170.000,-Eur zaplatil vkladom na účet predávajúceho v ČSOB a.s. dňa 29.12.2014; bezhotovostným
prevodom dňa 05.01.2014 zaplatil sumu 150.000,- Eur na účet predávajúceho v OTP Banka a.s.;
bezhotovostným prevodom dňa 07.01.2014 zaplatil sumu 60.000,-Eur na účet predávajúceho v
OTP Banka a.s., bezhotovostným prevodom dňa 13.01.2014 zaplatil sumu 181.792,-Eur na účet
predávajúceho v OTP Banka a.s.

48. Žalobca poukazuje na to, že vo faktúre č. XXXXXXX nie je uvedený presný identifikačný údaj
technologickej linky na briketovanie s uvedením výrobného čísla a roku výroby, pričom žalobca nemal
odkiaľ vedieť, či správcom dane zistený briketovací stroj vyrobený v roku 2009 je práve ten istý stroj
ako sa nachádza u žalobcu, a ktorý ako zdaniteľný obchod uskutočnil kontrolovaný subjekt, preto nie je
pravdou, že zdaniteľný obchod nebol uskutočnený v súlade s faktúrou č. XXXXXXX ako aj v Znaleckom
posudku č. XX/XXXX, čo potvrdila aj pôvodná daňová kontrola ukončená dňa 16.06.2015. Zdaniteľný
obchod uskutočnený bol, briketovacia linka bola reálne dodaná a zmontovaná v spoločnosti DACH,
s.r.o. (žalobcu), kúpna cena bola zaplatená a nadmerný odpočet DPH za december 2014 bol vyplatený
žalobcovi správne. Pracovníci správcu dane vykonávajúci opakovanú kontrolu pri miestnom zisťovaní
ako aj na pojednávaní dňa 21.06.2018 potvrdili, že briketovacia linka sa v spoločnosti DACH, s.r.o.
nachádza a dodaná bola, že ju videli a potvrdili jej existenciu.

49. Žalobca ďalej namieta, že pri pojednávaní dňa 21.06.2018 mali už pracovníci správcu dane vopred
pripravenú zápisnicu z ústneho pojednávania, bez toho, aby vedeli ako sa vyjadrí vo veci štatutárny
zástupca žalobcu, resp. právny zástupca žalobcu.

50. Žalobca tiež namietal, že správca dane v napadnutom rozhodnutí v podstate opísal skutočnosti
uvedené v Protokole zo dňa 07.04.2017 a vôbec nezobral do úvahy skutočnosti, ktoré tvrdí žalobca,
a to, : že skutočnosti a závery uvedené v Protokole správcu dane a v jeho rozhodnutí správcu
dane vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci; že zistenie skutkového stavu, z ktorého
správca dane vychádza v Protokole správcu dane a rozhodnutí správcu dane je v rozpore s obsahom
spisov; že zistenie skutkového stavu je nedostatočné na posúdenie veci; že Protokol správcu dane
a rozhodnutie správcu dane sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov; že
v konaní správcu dane bola zistená taká vada, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia
správcu dane vydaného v neprospech kontrolovaného subjektu.

51. K predmetu dodávky a uplatneniu nároku na odpočítanie dane žalobca argumentoval, že si
uplatnil nárok na odpočítanie dane zo zdaniteľného plnenia - briketovacej linky BRISUR 200 - 400,
výrobné číslo 042-BUS. Žalobca mal záujem o kúpu technologickej linky pre briketovanie za účelom
spracovania drevného odpadu na výrobu brikiet. Za tým účelom žalobca uskutočnil verejné obstarávanie
prostredníctvom spoločnosti LT - consult s.r.o., Duchnovičovo námestie 1, Prešov, ktorá uskutočnila
verejné obstarávanie na kúpu briketovacej linky prostredníctvom kontaktnej osoby Ing. C. C.. Ako
verejný obstarávateľ vystupoval kontrolovaný subjekt. Do verejného obstarávania sa mohli prihlásiť
rôzne subjekty, ktoré boli ochotné a schopné dodať technologickú linku pre briketovanie, pričom
rozhodujúcim faktorom pre vyhodnotenie ponúk bola cena ponúkanej briketovacej linky. Predmetom
zákazky bolo: dodanie tovaru, nákup a inštalácia nových výrobných technológií briketovacej linky pre
spoločnosť DACH, s.r.o.. Predpokladaná hodnota zákazky: 498.640,-Eur. Podľa bodu IV. 1.2. sa použila
Elektronická aukcia. Verejné obstarávanie sa uskutočnilo ako podlimitná zákazka, pričom jediným
kritériom podľa bodu 1.5 Výzvy na predloženie cenovej ponuky na vyhodnotenie bola cena a pre zistenie
ceny bola použitá forma elektronickej aukcie, v ktorej najnižšiu cenu ponúkla obchodná spoločnosť
TechnoComplektInvest, s.r.o. v sume 498.640,-Eur, ktorá bola následne vybratá ako úspešný uchádzať
a víťaz verejného obstarávania, a bola následne oslovená na dodanie a predaj briketovacej linky.

52. Žalobca predložil správcovi dane nasledovné dokumenty z verejného obstarávania a to: výzva na
predloženie cenovej ponuky, výzva na predkladanie ponúk (podlimitné zákazky), výsledky elektronickej
aukcie, zápisnicu z vyhodnotenia ponúk po aukcii v podlimitnej zákazky zo dňa 20.11.2014. Žalobca
poukázal, že mal v súlade so zákonom č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení



niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“) záujem o
čo najviac transparentné použitie finančných prostriedkov na nákup technologickej linky na briketovanie
a o najväčšiu minimalizáciu finančných prostriedkov na jej nákup titulom elektronickej aukcie, kde
sa vylučuje možnosť ovplyvňovania výške ponúkanej kúpnej ceny a vylučuje sa vzájomné poznanie
uchádzačov a prípadné neformálne dohody o ponúkanej výške kúpnej ceny. Žalobca pri verejnom
obstarávaní nemohol a nemôže vedieť, aký je pôvod ponúkanej technologickej linky, odkiaľ má víťazný
uchádzač zakúpenú alebo inak zaobstaranú technologickú linku, ktorú následne predá kontrolovanému
subjektu, pričom verejným obstarávaním sa snažil žalobca vylúčiť akékoľvek podozrenie z manipuláciu
kúpy technologickej linky a z fiktívneho plnenia. Úspešným uchádzačom vo verejnom obstarávaní na
dodávku technologickej linky na výrobu brikiet bola obchodná spoločnosť TechnoComplektInvest, s.r.o..
Žalobca nebol povinný skúmať pôvod zdaniteľného plnenia ani nebol povinný skúmať, odkiaľ mala
spoločnosť TechnoComplektInvest, s.r.o. predmetný stroj, ani kto jej dodal, resp. doviezol tento stroj.

53. Žalobca v žalobe konštatoval, že správca dane uzavrel, že technologická linka na briketovanie 200
- 400, výrobné číslo XXX- BRISU, nebola vyrobená v roku 2014, ale bola vyrobená a dodaná na územie
Slovenska v roku 2009 za cenu 149.585,-Eur českým výrobcom BRIKLIS, spol. s r.o., Malšice 335, Česká
republika, IČ DPH CZ43833497, pre slovenského odberateľa Agentúra rozvoja Slovensko - Východ,
Štefánikova 22, Humenné, IČ DPH SK2022397223, a že táto technologická linka vyrobená v roku 2009
bola zmontovaná spoločnosťou BRIKLIS - Slovakia s.r.o., Kysucké Nové Mesto, v prenajatej hale v obci
Myslina XXX a na tejto linke prebehla iba skúšobná výroba brikiet, ktorá trvala dva dni. Z toho dôvodu mal
správca dane za to, že faktúra kontrolovaného subjektu č. 2014014 (interné číslo F za nákup briketovacej
linky od spoločnosti TechnoComplektInvest s.r.o., ktorú žalobca predložil ku kontrole, nezodpovedá
skutočnosti, ktorá bola zistená správcom dane u výrobcu technologickej linky, ktorý nepotvrdil výrobu a
predaj technologickej linky BRISUR 200 s výrobným číslom č. XXX-BUS v roku 2014, ale potvrdil výrobu
a predaj technologickej linky BRISUR 200 s výrobným číslom č. XXX-BUS v roku 2009, pričom správca
dane preveril, že táto linka bola výrobcom dodaná odberateľovi Agentúra rozvoja Slovensko - Východ.
Správca dane mal v uvedenom prípade za preukázané, že dodanie zdaniteľného obchodu pre žalobcu
od dodávateľa TechnoComplektInvest s.r.o. nebolo prijaté tak, ako je uvedené na faktúre č. XXXXXXXX
a v Znaleckom posudku č. XX/XXXX a preto správca dane neuznal žalobcovi v zdaňovacom období
december 2014 nárok na odpočítanie dane z faktúry č. XXXXXXX od dodávateľa TechnoComplektInvest
s.r.o. v sume 93.632,00,-Eur.

54. Žalobca ďalej v žalobe zdôraznil, že daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie december 2014 bola ukončená dňa
16.06.2015, pričom správca dane zistil, že došlo k zdaniteľnému plneniu, a že žalobca postupoval v
súlade s príslušnými právnymi predpismi, pričom správca dane znížil nárok na vrátenie nadmerného
odpočtu za zdaňovacie obdobie december 2014 o sumu 2.999,64,-Eur a časť nadmerného odpočtu v
sume 89.398,92,-Eur bola vrátená žalobcovi. Správca dane v roku 2015 mal za to, že žalobca neporušil
žiaden právny predpis, a že k zdaniteľnému plneniu došlo, pričom správca dane vychádzal z rovnakých
listinných dokladov a dokumentácie ako pri opätovnej daňovej kontrole.

55. Žalobca ďalej uviedol, že správca dane začal dňa 17.05.2016 výkon opätovnej daňovej kontroly
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2014 na základe Oznámenia o výkone
daňovej kontroly č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 11.04.2016, pričom zamestnanci správcu dane ihneď
v deň začatia opätovnej daňovej kontroly za účasti konateľa žalobcu vykonali obhliadku briketovacej
linky, ktorá je umiestnená v hale nachádzajúcej sa na adrese sídla žalobcu, pričom zistili, že briketovacia
linka sa v sídle žalobcu reálne nachádza a existuje. Žalobca dokonca pri ústnom pojednávaní predložil
Znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 21.07.2015 vypracovaný znalcom Ing. R. K. CSc., K. XXX, ktorý
preukazuje vyjadreniami znalca ako aj fotodokumentáciou v znaleckom posudku, že briketovacia linka
existuje, nachádza sa reálne v teréne v sídle spoločnosti žalobcu, je v prevádzke a je riadne využívaná.

56. V rámci opätovnej daňovej kontroly správca dane dožiadaním na základe žiadosti o medzinárodnú
výmenu informácií požiadal o informácie českú spoločnosť BRIKLIS, spol. s r.o., Malšice 335, ČR;
na základe tuzemského dožiadania požiadal o informácie slovenskú spoločnosť BRIKLIS - Slovakia,
s.r.o., Nám. Slobody 2288, 024 01 Kysucké Nové Mesto; na základe miestneho zisťovania u daňového
subjektu Agentúra rozvoja Slovensko -Východ zisťoval, či sa linka nachádza v budove na adrese Myslina
XXX; na základe vypočutia svedka Ing. B. T. zisťoval, za akým účelom bola zakúpená linka BRISUR 200
výrobné číslo XXX BRISUR od českého výrobcu BRIKLIS, spol. s r.o., Malšice, pre Agentúra rozvoja



Slovensko - Východ; na základe zápisnice o podaní vysvetlenia zo dňa 25.06.2016 u daňového subjektu
IMKOTEX SK Prešov s.r.o. zisťoval nadobudnutie briketovacej linky; na základe zápisnice o podaní
vysvetlenia zo dňa 13.06.2016 u daňového subjektu TechnoComplektlnvest s.r.o. zisťoval nadobudnutie
briketovacej linky a jej predaj žalobcovi; na základe výzvy žalobcovi zo dňa 30.01.2017 zisťoval údaje
obsiahnuté vo výzve, na ktorú žalobca odpovedal elektronickým podaním dňa 09.02.2017.

57. Žalobca tiež namietal, že opätovná daňová kontrola začala 17.05.2016 a skončila rozhodnutím dňa
29.06.2018, ktoré napadol žalobca odvolaním zo dňa 02.08.2018, teda namieta dĺžku trvania opätovnej
daňovej kontroly, ktorá trvala viac ako 2 (dva) roky.

58. Ďalej žalobca v žalobe poukázal na nezákonnosť Protokolu správcu dane a postupu správcu dane,
ktorý predchádzal jeho vydaniu a to z dôvodu, že správca dane nevzal do úvahy skutočnosť, že k
zdaniteľnému plneniu reálne došlo, že technologická linka na briketovanie žalobcovi dodaná bola, a že sa
reálne nachádza v priestoroch spoločnosti žalobcu na adresu K Surdoku 25F, preto závery rozhodnutia
správcu dane sú vydané v rozpore s § 49 a 51 zákona o DPH, keď je zrejmé, že dodávka bola
zrealizovaná, riadne prevzatá a na strane dodávateľa vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1
zákona o DPH, ktorú aj tento riadne priznal.

59. Žalobca namietal, že postup správcu dane je nezákonný, v rozpore mimo iných ustanovení zákona
aj s § 3, § 24 Daňového poriadku a porušuje aj čl. 2 ods. 2 Ústavy SR - princíp legality, keď štátne orgány
môžu konať iba to, čo je zákonom povolené, a to ešte iba v rozsahu a spôsobom, ako im zákon dovoľuje.
V toho dôsledku je Protokol správcu dane a jemu predchádzajúci postup zaťažený vadami, ktoré
spôsobujú ich nezákonnosť. Ak vydaniu Protokolu správcu dane predchádzal taký postup správneho
orgánu, ktorý možno označiť za nezákonný, pričom táto nezákonnosť sa prejavila nerešpektovaním
základného práva subjektu a tento nedostatok je premietnutý v napadnutom rozhodnutí, potom týmto
napadnutým rozhodnutím je porušené základné právo subjektu na inú právnu ochranu upravené v čl.
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky - nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 22/02
zo 16. apríla 2003.

60. Žalobca konštatoval, že Protokol správcu dane bol vydaný dňa 11.04.2017, teda odo dňa 17.05.2016
keď začala opätovná daňová kontrola uplynula lehota 328 dní od začatia opätovnej daňovej kontroly.
Žalobca má za to, že Protokol správcu dane bol vydaný oneskorene v rozpore s § 65 ods. 1 Daňového
poriadku, keď od 17.05.2016 vydal Protokol správca dane až dňa 11.04.2017 a teda nerozhodol v
zákonných lehotách. Postup správcu dane predchádzajúci jeho Protokolu je tiež nezákonný, keď v
rámci opätovne daňovej kontroly vykonával nové dokazovanie oproti pôvodnej daňovej kontrole alebo
požadoval opätovné predloženie listín a dôkazov, ktoré už raz vyhodnotil v prospech žalobcu tak, že
k zdaniteľnému plneniu došlo. Postup správcu dane je tiež v rozpore s § 3 ods. 1 a ods. 6 a § 24
Daňového poriadku, keď správca dane nedbal o zákonné práva žalobcu a nevzal do úvahy dôkazy
o realizácií zdaniteľného plnenia v prevádzke kontrolovaného subjektu v období december 2014 -
obhliadka, znalecký posudok, faktúra, fotografie, a ktoré inak v roku 2016 vzal do úvahy pri výkone
daňovej kontroly.

61. Žalobca ďalej namietal porušenie ustanovení zákona o DPH. Žalobca zastáva názor, že záver
správcu dane je nezákonný, keďže v rámci dokazovania bolo potvrdené, že faktúra č. XXXXXXX
(interné číslo DF XXXXXX) je riadne vyhotovená, evidovaná v evidencii DPH, ako aj v účtovníctve
dodávateľa TechnoComplektInvest, s.r.o., ako aj žalobcu; že faktúra obsahuje všetky formálne náležitosti
v zmysle § 71 zákona o DPH; že viacerými dôkazmi bolo preukázané, že z hľadiska vecného dodávka
bola riadne realizovaná, odberateľom aj prevzatá. Dodávateľom je spoločnosť s obchodným názvom
TechnoComplektInvest, s.r.o.; že faktúra má všetky náležitosti v zmysle § 71 Zákona o DPH a žalobca
ako odberateľ uplatnil nárok na odpočítanie DPH v období, kedy mal k dispozícií predmetnú faktúru,
t.j. za december 2014. Žalobca konštatoval, že v odôvodnení Protokolu správca dane nezdôvodnil, na
základe akých dôkazov dospel k záveru o porušení § 51 a následne § 19 ods. 1 zákona o DPH, čím
by spochybnil vznik daňovej povinnosti u dodávateľa a následné neuznanie nároku u jeho odberateľa
- žalobcu. Žalobca teda v súlade s § 49 a § 51 zákona o DPH uplatnil právo na odpočítanie dane z
realizovanej dodávky na základe faktúry vyhotovenej platiteľom dane v zmysle § 71 zákona o DPH.

62. Žalobca ďalej namietal, že zistenia Protokolu správcu dane sú nezákonné, v rozpore s § 49 ods.
2 zákona o DPH, ktorý priamu prepojenosť medzi prijatými zdaniteľnými plneniami a uskutočňovanými



zdaniteľnými obchodmi nevyžaduje. Zistenia nezákonne správca dane odôvodnil tým, že zo strany
daňového subjektu došlo k porušeniu ustanovenia § 49 ods. 2 zákona o DPH, tým že nepreukázal
dodanie zdaniteľného obchodu pre kontrolovaný subjekt od dodávateľa TechnoComplektInvest s.r.o.
v súlade s faktúrou č. XXXXXXX a Znaleckým posudkom č. XX/XXXX, avšak správca dane nevzal
do úvahy v rozpore s ustanoveniami § 2 a § 24 Daňového poriadku skutočnosti : že žalobca reálne
prevzal dodanie zdaniteľného obchodu - briketovacej linky; že žalobca pri verejnom obstarávaní nie je
povinný skúmať pôvod tovar a jeho výrobcu; že žalobca je povinný zdaniteľné plnenie od víťazného
uchádzača prevziať, spustiť jeho prevádzku a stroj používať, čo aj urobil; že nepredloženie dokumentácie
spoločnosťou IMKOTEX SK Prešov s.r.o., ktorá dodala stroj spoločnosti TechnoComplektInvest s.r.o.
nemá žiaden vplyv na uplatnenie nároku na odpočítanie dane u žalobcu; že nie je relevantné, že žalobca
nepozná p. Dušana A. ani p. Q. B., nakoľko s nimi nikdy neprišiel do kontaktu.

63. Žalobca zdôraznil, že dodanie a odber briketovacej linky priamo súviseli s podnikaním žalobcu
a priamo súvisí aj s uskutočnením jeho zdaniteľných obchodov podliehajúcich DPH. Skutočnosť,
že podnikateľ dočasne briketovaciu linku používa na produkovanie brikiet, ktoré boli použité iba pri
vykurovaní priestorov spoločnosti žalobcu, neznamená, že nepodniká alebo nebude v budúcnosti
uskutočňovať zdaniteľné obchody v zmysle zákona o DPH, ak je platiteľom dane, v súvislosti s touto
briketovacou linkou, ako to mal v úmysle pri nadobudnutí briketovacej linke. V súvislosti s uvedenými
skutočnosťami dal žalobca do pozornosti jeden zo záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn.
3Sžf 48/2007, z ktorého vyplýva, že ...„platiteľ dane si môže odpočítať daň, ak zdaniteľné plnenie prijme
na uskutočňovanie svojich zdaniteľných plnení, pri ktorých vzniká daňová povinnosť podľa § 14, t. j.
zákon nevyžaduje priamu prepojenosť medzi zdaniteľnými plneniami - vyžaduje len, aby účelom prijatia
zdaniteľného plnenia, pri ktorom chce platiteľ uplatniť odpočet DPH bola realizácia svojich vlastných
zdaniteľných plnení“.

64. Žalobca v žalobe tiež poukázal na porušenie zásad Smernice Rady 112/2006/ES o spoločnom
systéme DPH. Ďalej argumentoval, že rozhodnutie je v rozpore so zásadou zachovania daňovej
neutrality, pričom poukázal na rozhodnutia ESD, ktorých spisové značky citoval.

65. Žalobca ďalej namietal, že rozhodnutie správcu dane, ako aj rozhodnutie žalovaného je v rozpore
s § 49 a 51 zákona o DPH,(ktorých znenie citoval) a uviedol, že v súlade so zákonnými podmienkami
základným princípom správneho fungovania dane z pridanej hodnoty je, že podnikateľ - platiteľ dane
z pridanej hodnoty musí byť zbavený ťarchy DPH zaplatenej v cene prijatých tovarov alebo služieb,
ktoré sú u neho následne uskutočňovanie zdaniteľných plnení, ktoré sú predmetom dane. Zdôraznil,
že neutralita DPH znamená, že podnikateľ neznáša bremeno uplatnenej DPH za podmienky, že tovar
použije na svoju ekonomickú činnosť podliehajúcu dani. Článok 168 písm. a/ Smernice sa chápe v tom
zmysle, že otázka, či DPH splatná za predchádzajúci alebo nasledujúci predaj dotknutých tovarov bola
alebo nebola odvedená do štátnej pokladnice, nemá vplyv na právo zdaniteľnej osoby na odpočítanie
dane. Inými slovami zásada daňovej neutrality vylučuje, aby kontrolovaný subjekt - žalobca, ktorý v
súvislosti s prijatými zdaniteľnými plneniami má DPH na vstupe, nemohol uplatniť právo na jej odpočet,
nakoľko dodávateľ spoločnosť TechnoComplektInvest, s.r.o. priznala daňovú povinnosť na DPH z reálne
uskutočneného zdaniteľného obchodu a odberateľ - žalobca splnil všetky vecné a formálne povinnosti
na uplatnenie nároku v zmysle zákona o DPH. Týmto by bola porušená nielen zásada daňovej neutrality,
ale na strane štátu by vznikol naviac neoprávnený majetkový prospech, keďže je overené, že dodávateľ
daňovú povinnosť priznal.

66. Žalobca v závere žaloby namietal, že rozhodnutie je v rozpore so zásadou právnej istoty.

67. Uviedol, že správny orgán môže iba vychádzať výlučne zo zákonných podmienok pre uplatňovanie
DPH a neprislúcha mu vykladať zákon extenzívnym spôsobom podmieňujúc uplatnenie práv podľa
zákona o DPH plnením aj iných povinností uložených inými zákonmi, na ktoré sa zákon o DPH
vôbec neodvoláva. Keďže správny orgán nerešpektoval ustanovenia zákona o DPH a tam stanovené
zákonné podmienky uplatňovania nároku na odpočet DPH, jeho postup sa stal nepredvídateľný a
porušil tiež Smernicu o spoločnom systéme DPH. Takéto porušenie Smernice, resp. neuprednostnenie
konformného výkladu Smernice má za následok nezákonnosť jeho postupu.

68. Žalobca zastáva názor, že nesprávny a nezákonný postup žalobcu pri uplatnení nároku na
odpočítanie dane v súlade s § 49 a § 51 zákona o DPH nebol správcom dane preukázaný, čím nedošlo



zo strany platiteľa k porušeniu zákona. Naopak, platiteľ dane postupoval tak, ako si to vyžaduje
citovaná zákonná úprava. Správca dane svojim nepodloženým tvrdením porušil zákonom stanovené
práva platiteľa dane na uplatnenie si nároku na odpočítanie dane na vstupe. Platiteľ-žalobca vecné
podmienky určené zákonom o DPH pre uplatnenie práva na odpočítanie dane splnil, k svojím tvrdeniam
doložil listinné dôkazy, ktorých pravosť ako aj tvrdenia správca dane žiadnym spôsobom nevyvrátil
ani nenapadol. Správca dane na základe nezákonnej domnienky o neexistencii zdaniteľného plnenia
v súlade s faktúrou č. XXXXXXX, ktorý do dnešného dňa existuje v priestoroch spoločnosti žalobcu a
je registrovaným platiteľom dane a nezákonnej podmienky v priamej súvislosti prijatého zdaniteľného
plnenia s pôvodom tovaru od dodávateľa a podmieňovaním nároku na odpočet za december 2014
súladom zdaniteľného obchodu s faktúrou č. XXXXXXX a so Znaleckým posudkom č. XX/XXXX porušil
viacero už uvedených zákonných ustanovení. Žalobca poukazuje na to, že vo faktúre č. XXXXXXX nie
je uvedený presný identifikačný údaj technologickej linky na briketovanie s uvedením výrobného čísla a
roku výroby, pričom žalobca nemal odkiaľ vedieť, či správcom dane zistený briketovací stroj vyrobený
v roku 2009 je práve ten istý stroj ako sa nachádza u žalobcu, a ktorý ako zdaniteľný obchod uskutočnil
žalobca, preto nie je pravdou, že zdaniteľný obchod nebol uskutočnený v súlade s faktúrou č. XXXXXXX
ako aj v Znaleckom posudku č. XX/XXXX, čo potvrdila aj pôvodná daňová kontrola ukončená dňa
16.06.2015. Zdaniteľný obchod uskutočnený bol, briketovacia linka bola reálne dodaná a zmontovaná
v spoločnosti DACH, s.r.o., kúpna cena bola zaplatená a nadmerný odpočet DPH za december 2014
bol vyplatený žalobcovi správne.

IV.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe

69. Žalovaný sa k podanej žaloby vyjadril písomným podaním zo dňa 17.05.2019, v ktorom zotrval na
skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí. K žalobným dôvodom uviedol,
že sú zhodné s odvolacími námietkami a žalovaný sa so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní
(teda aj v žalobe) vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia.

70. Zdôraznil, že jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti. Argumentoval,
že správca dane vykonal daňovú kontrolu opätovne v zmysle ustanovenia § 44 ods. 4 písm. c/ Daňového
poriadku na podnet Finančného riaditeľstva SR a dokazovanie vykonal v rámci daňovej kontroly
vykonanej opätovne z dôvodu, že z požiadavky Finančného riaditeľstva SR na vykonanie daňovej
kontroly č. XXXXXX/XXXX zo dňa 11.03.2016 (dôkaz - príloha č. 1) vyšli najavo nové skutočnosti,
ktoré neboli správcovi dane známe v čase výkonu daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku
na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie december 2014 ukončenej
dňa 16.06.2015. Predmetná daňová kontrola bola začatá dňom uvedeným v oznámení o daňovej
kontrole č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 11.04.2016, t. j. dňa 17.05.2016 a ukončená bola dňa 11.04.2017
doručením protokolu č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 07.04.2017, teda v lehote na vykonanie daňovej
kontroly, ktorá je v zmysle ustanovenia § 46 ods. 10 Daňového poriadku najviac jeden rok odo dňa jej
začatia. Z dokazovania vykonaného správcom dane vyplynulo, že žalobca odpočítal daň z preverovanej
faktúry neoprávnene, keďže správca dane preukázal, že dodanie predmetnej briketovacej linky nebolo
uskutočnené spoločnosťou uvedenou na faktúre č. XXXXXXX, t. j. spoločnosťou TechnoComplektInvest,
s.r.o. a daňový subjekt nepreukázal opak. Z dokazovania vykonaného správcom dane jednoznačne
vyplynulo, že spoločnosť TechnoComplektInvest, s.r.o. nedodala žalobcovi predmetnú briktovaciu linku,
pretože výrobca predmetnej briketovacej linky - česká spoločnosť BRIKLIS, spol. s r.o., túto briketovaciu
linku v roku 2014 nedodala žiadnej spoločnosti, ale dodala ju v roku 2009 Agentúre rozvoja Slovensko -
Východ. Prepravu a montáž briketovacej linky mala vykonať slovenská spoločnosť BRIKLIS - Slovakia,
s.r.o.. Umiestnenie technologickej linky na adrese Myslina XXX potvrdil aj Jaroslav B., ktorý bol
majiteľom budovy na uvedenej adrese od roku 2009 do roku 2011, starostka obce Myslina, ako aj
B. T., ktorý bol štatutárnym orgánom Agentúry rozvoja Slovensko - Východ. Približne od roku 2013
sa briketovacia linka v budove na uvedenej adrese nenachádza, napriek tomu, že Agentúra rozvoja
Slovensko - Východ ju nikomu nepredala. Dodanie predmetnej briketovacej linky nebolo preukázané
ani v deklarovanom reťazci spoločností IMKOTEX SK Prešov, s.r.o.--? TechnoComplektInvest,
s.r.o.--? DACH s.r.o.. Spoločnosť IMKOTEX SK Prešov, s.r.o., ktorá zanikla dňa 24.11.2015 zlúčením s
nekontaktnou spoločnosťou offline.sk s.r.o., nepredložila správcovi žiadne doklady, pretože tie mali byť
vytopené. Dušan A., ktorý bol v zdaňovacom období december 2014 jediným konateľom spoločnosti
IMKOTEX SK Prešov, s.r.o., nemal faktúru za obstaranie predmetnej briketovacej linky, ani doklad o
zaplatení (v hotovosti). Podľa Ing. P. K., konateľa spoločnosti TechnoComplektInvest, s.r.o. mala byť



predmetná linka prepravená priamo z Čiech do spoločnosti DACH s.r.o., avšak podľa prehľadov o
realizovaných nadobudnutiach spoločnosti IMKOTEX SK Prešov, s.r.o. z členských štátov EÚ v roku
2014 spoločnosť IMKOTEX SK Prešov, s.r.o. v roku 2014 neuskutočnila žiadne nadobudnutie tovaru z
Českej republiky. Spoločnosť TechnoComplektInvest, s.r.o. v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie
obdobie december 2014 síce vykázala dodania tovarov a služieb vo vysokej hodnote, ale zároveň si
uplatnila aj odpočítanie dane v podobnej výške, a teda vykázala minimálnu daňovú povinnosť, a teda
finančné prostriedky do štátneho rozpočtu reálne neodviedla.

71. Keďže správca dane vykonaným dokazovaním spoľahlivo a preukázateľne spochybnil pravdivosť
a vierohodnosť spornej faktúry v osobe dodávateľa, bolo na daňovom subjekte, aby predložením
alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvrátil spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane,
minimálne, aby čo najpodrobnejšie uviedol a preukázal, ako si overil hodnovernosť a spoľahlivosť
svojho obchodného partnera. Žalovaný, predovšetkým s prihliadnutím na výšku sumy, ktorú žalobca za
briketovaciu linku zaplatil (561 792,00 €), nepovažuje overenie dôveryhodnosti obchodného partnera za
nič neobvyklé a nadštandardné, práve naopak, v obchodnoprávnych vzťahoch za úplne bežné. Samotná
skutočnosť, že spoločnosť TechnoComplektInvest, s.r.o. vyhrala verejné obstarávanie, nemohla zabrániť
žalobcovi preveriť si túto spoločnosť bližšie a prijať opatrenia, ktoré je možné od neho dôvodne
požadovať na zabezpečenie, že jeho zdaniteľné obchody nebudú poznačené podvodom. Žalobca ale
žiadnym spôsobom nepreukázal, či a akým spôsobom si overil svojho dodávateľa, napr. či spoločnosť
TechnoComplektInvest, s.r.o. bežne obchoduje s takýmto druhom tovaru (podľa výpovede konateľa
spoločnosti TechnoComplektInvest, s.r.o., Ing. P. K., mal predmetný briketovací stroj kúpiť na základe
rozhovoru s konateľom spoločnosti IMKOTEX SK Prešov, s.r.o., p. Dušanom A., ktorý mu v rámci
konverzácie na jednej akcii spomenul, že ide predávať briketovací stroj ). Žalovaný poukazuje aj na
skutočnosť, že žalobca v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nepredložil správcovi
dane ani žiadne dokumenty týkajúce sa predmetnej briketovacej linky, z ktorých určite mohol zistiť jej
výrobcu, ako aj dátum výroby (napr. záručný list) a nepreukázal, že predmetnú briketovaciu linku použil
na uskutočnenie ďalších zdaniteľných obchodov, ale len na vykurovanie vlastných priestorov, čo pri
výške sumy, ktorú žalobca za predmetnú briketovaciu linku zaplatil, považuje žalovaný za ekonomicky
nerentabilné.

72. Žalovaný argumentoval, že pri posudzovaní práva daňového subjektu na odpočítanie dane sa
kladie dôraz na preukázanie dodania zdaniteľných obchodov konkrétnymi podnikateľskými subjektmi,
a nielen na samotnú existenciu materiálneho plnenia u platiteľa dane. Správca dane, ktorý získa
oprávnené pochybnosti o tom, či bol zdaniteľný obchod uskutočnený tak, ako bol deklarovaný, nie je
povinný preukazovať jeho uskutočnenie, ale žalobca musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného
obchodu, a to aj osobou uvedenou v predloženej faktúre, pokiaľ si uplatňuje právo na odpočítanie dane
z dodávateľskej faktúry, inak nemôže byť úspešný v uplatnení práva na odpočítanie dane. Malo byť v
záujme žalobcu, aby si obchodného partnera vyberal s určitou dávkou obozretnosti, a aby správcovi
dane predložil také dôkazy, ktoré by jednoznačne preukázali uskutočnenie fakturovaného zdaniteľného
obchodu.

73. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný považuje žalobné dôvody za neopodstatnené.
Navrhol, aby správny súd žalobu zamietol a nepriznal účastníkom nárok na náhradu trov konania.
Súhlasil, aby súd rozhodol bez nariadenia pojednávania.

V.
Stručné zhrnutie argumentov žalobcu v replike

74. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril replikou zo dňa 18.06.2020. Znova namietal, že
opätovná daňová kontrola začala 17.05.2016 a skončila rozhodnutím dňa 29.06.2018, ktoré napadol
žalobca odvolaním zo dňa 02.08.2018, teda namietal dĺžku trvania opätovnej daňovej kontroly, ktorá
trvala viac ako 2 roky.

75. Žalobca naďalej nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že spoločnosť TechnoComplektInvest, s.r.o.
nedodala žalobcovi predmetnú briketovaciu linku. Zdôraznil, že za účelom kúpy technologickej
linky uskutočnil verejné obstarávanie práve z dôvodu, aby sa zvýšila transparentnosť a nevznikali
podozrenia ohľadne reálnosti a správnosti zdaniteľného plnenia. Na základe výsledkov verejného
obstarávania uzavrel žalobca ako kupujúci dňa 19.12.2014 kúpnu zmluvu č. XXXXXX s predávajúcim



TechnoComplektInvest, s.r.o. na dodávku tovaru na základe verejného obstarávania na predmet zákazky
„DACH, s.r.o. - rozšírenie a inovácia podnikateľskej činnosti“. Faktúra č. XXXXXXX vystavená dňa
22.12.2014 neobsahuje presnú identifikáciu briketovacej linky podľa výrobného čísla. Dodací list č.
M zo dňa 22.12.2014 obsahuje presný rozpis jednotlivých častí briketovacej linky, kde výrobné číslo
XXX-BUS sa nachádza len v riadku 1 - 4, pričom žalobca nebol povinný, ani reálne nemohol skúmať
pôvod briketovacej linky, ani nemal technické prostriedky na takéto skúmanie. Protokolom o odovzdaní
diela zo dňa 22.12.2014 bolo preukázané, že dielo bolo fakticky reálne odovzdané a zmontované na
mieste: Ku Surdoku 25F v Prešove v prevádzke spoločnosti DACH, s.r.o., o čom svedčí aj obhliadka
na mieste samom, ktorú uskutočnili zamestnanci správcu dane, ako aj obhliadka, ktorú uskutočnil
znalec Ing. R. K., CSc., ktorý vypracoval znalecký posudok č. XX/XXXX. Žalobca riadne zaplatil kúpnu
cenu v štyroch splátkach na účet predávajúceho. Zdaniteľný obchod uskutočnený bol, briketovacia
linka bola reálne dodaná a zmontovaná v spoločnosti DACH, s.r.o., kúpna cena bola zaplatená a
nadmerný odpočet za DPH za december 2014 bol vyplatený žalobcovi správne. Pracovníci správcu
dane vykonávajúci opakovanú kontrolu pri miestnom zisťovaní ako aj na pojednávaní dňa 21.06.2018
potvrdili, že briketovacia linka sa v spoločnosti DACH s.r.o. nachádza, že dodaná bola, že ju videli a
potvrdili jej existenciu.

76. Žalobca ďalej namieta, že pôvodná daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie december 2014 bola ukončená dňa
16.06.2015, pričom správca dane zistil, že došlo k zdaniteľnému plneniu , že žalobca postupoval v
súlade s príslušnými právnymi predpismi, a správca dane znížil nárok na vrátenie nadmerného odpočtu
za zdaňovacie obdobie december 2014 o sumu 2 999,64 Eur a časť nadmerného odpočtu v sume 89
398,92 Eur bola vrátená žalobcovi. Správca dane teda v roku 2015 mal za to, že žalobca neporušil
žiadny právny predpis, a že k zdaniteľnému plneniu došlo, pričom správca dane vychádzal z rovnakých
listinných dokladov a dokumentácie, ako pri opätovnej daňovej kontrole.

77. V závere repliky žalobca poukázal, že dodanie predmetnej briketovacej linky bolo aj predmetom
vyšetrovania na KR PZ v Prešove, kde bol konateľ žalobcu vypočutý a v tomto konaní nebolo zistené
porušenie zákona, ani trestná činnosť konateľa žalobcu ohľadne briketovacej linky a bolo potvrdené,
že briketovacia linka bola reálne dodaná žalobcovi. S poukazom na tieto skutočnosti žalobca navrhol,
aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie správcu dane a vrátil vec žalovanému na nové
prejednanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

VI.
Podstatné zhrnutie argumentov žalovaného v duplike

78. Žalovaný sa k replike žalobcu v súdom stanovenej lehote nevyjadril.

VII.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

79. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len
„SSP“).

80. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

81. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

82. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

83. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.



84. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia krajský súd ako správny súd preskúmal
napadnuté rozhodnutia a konanie, ktoré im predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho
spisu a jednomyseľne dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

85. Podľa § 137 ods. 4 SSP, vo veciach, v ktorých správny súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na
webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením.

86. S poukazom na citované ustanovenie, upovedomenie o termíne verejného vyhlásenia rozhodnutia
bolo zverejnené na Úradnej tabuli súdu od 18.03.2021 do 26.03.2021. Rozsudok správny súd verejne
vyhlásil vyvesením písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na Úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní
(§ 137 ods. 3 SSP) dňa 25.03.2021.

87. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, sa pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

88. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

89. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa
berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,
vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

90. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

91. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

92. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

93. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

94. Podľa § 44 ods. 4 písm. c/ Daňového poriadku, daňovú kontrolu tej istej dane za zdaňovacie obdobie,
za ktoré už bola vykonaná, je možné vykonať u toho istého daňového subjektu aj opätovne na podnet
ministerstva alebo finančného riaditeľstva.

95. Podľa § 45 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola,
má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo na predloženie písomného poverenia zamestnanca
správcu dane na výkon daňovej kontroly a služobného preukazu zamestnanca správcu dane, okrem
zamestnanca správcu dane, ktorým je obec, byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami,



predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné
správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia, nahliadnuť do zápisnice
z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou
vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom
pojednávaní, vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia
alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim a nahliadnuť do zapožičaných
dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej doby.

96. Podľa § 45 ods. 2 Daňového poriadku, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola,
má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosť umožniť poverenému zamestnancovi správcu
dane vykonať daňovú kontrolu, zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly,
poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, predkladať v priebehu daňovej
kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske
operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme
vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k
nim ústne alebo písomné vysvetlenia, predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce
jeho tvrdenia, umožňovať vstup do sídla, miesta podnikania kontrolovaného daňového subjektu a do
jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom, zapožičať doklady a
iné veci mimo sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového
subjektu, poskytnúť výpisy, alebo ich kópie a umožniť prístup k softvéru a informačno-komunikačným
prostriedkom, ktoré daňový subjekt používa na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti, a k výstupným
dátam z týchto softvérov.

97. Podľa § 46 ods. 8 veta prvá Daňového poriadku, zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly
vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa
nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c).

98. Podľa § 46 ods. 9 písm. a/ Daňového poriadku, daňová kontrola je ukončená dňom doručenia
protokolu podľa odseku 8.

99. Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok
odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu
závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu
podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov.

100. Predmetom súdneho prieskumu pred správnym súdom boli rozhodnutie žalovaného zo dňa
08.11.2018 č. XXXXXXXXX/XXXX a rozhodnutie Daňového úradu Prešov (správca dane) zo dňa
29.06.2018 č: XXXXXXXX/XXXX. Správca dane podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určil
žalobcovi rozdiel v sume 93 632,00 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december
2014, nadmerný odpočet nepriznal v sume 89 398,92 Eur a vyrubil daň v sume 4 233,08 Eur z
dôvodu, že žalobca porušil § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov o dani
z pridanej hodnoty (zákon o DPH), keď si uplatnil odpočítanie dane z faktúry za briketovaciu linku,
ktorú výrobca uvedený v znaleckom posudku č. XX/XXXX v roku 2014 nevyrobil, a teda spoločnosť
TechnoComplektInvest s.r.o. uvedená na tejto faktúre ako dodávateľ nemohla dodať briketovaciu linku
vyrobenú v roku 2014, a teda nemohla jej vzniknúť daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH.

101. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo
prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň
skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby
na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri
dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

102. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.



103. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov
3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

104. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

105. Podľa § 71 ods.1, ods.2 zákona o DPH, pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre
zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť
faktúru. Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru a
predtým, ako je poskytovanie služby skončené. Platiteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku
daňovej povinnosti. Ak v kalendárnom mesiaci vznikne platiteľovi daňová povinnosť prijatím jednej alebo
viacerých platieb a zároveň aj dodaním tovaru alebo dodaním služby, na ktoré prijal jednu alebo viac
platieb, môže platiteľ vyhotoviť jednu faktúru, a to najneskôr do 15 dní od vzniku poslednej daňovej
povinnosti vzťahujúcej sa na toto dodanie tovaru alebo dodanie služby v tomto kalendárnom mesiaci.
Platiteľ nie je povinný na účely dane vyhotoviť faktúru, ak ide o tovar alebo službu, ktorá je dodaná s
oslobodením od dane podľa § 28 až § 42. Faktúra musí obsahovať a/ meno a adresu sídla, miesta
podnikania, prípadne prevádzkarne platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu, a jeho identifikačné číslo
pre daň, b/ meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne alebo bydliska príjemcu
tovaru alebo služby a jeho identifikačné číslo pre daň, ak mu je pridelené. c/ poradové číslo faktúry, d/
dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba podľa odseku 1 prijatá, ak
tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry, e/ dátum vyhotovenia faktúry f/
množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby, g/ základ dane, jednotkovú cenu
bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene, h/ uplatnenú sadzbu dane alebo
údaj o oslobodení od dane, i/ výšku dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť.

106. Správny súd konštatuje, že ustanovenie § 49 zákona o DPH vymedzuje právo platiteľa dane na
odpočítanie dane. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť (ustanovenie § 19 zákona
o DPH). Ide o všeobecný princíp, ktorý ešte neznamená automatické odpočítanie dane. Platiteľ dane
môže odpočítať daň, ktorú voči nemu uplatnil iný platiteľ dane, ak sú splnené ďalšie podmienky v zmysle
zákona o DPH. Ustanovenie § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH vymedzuje formálnu stránku uplatnenia
práva na odpočítanie dane, t. j. právo na odpočítanie dane bude môcť platiteľ dane uplatniť, len ak má
k dispozícii doklady, ktoré budú preukazovať právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 citovaného
ustanovenia. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, môže platiteľ dane odpočítať od dane, ktorú je
povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou
podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ dane môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom
v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dane dodané. Podmienky, za ktorých
platiteľovi dane vzniká nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty sú hmotnoprávnej povahy. Súčasne
svojím charakterom vypovedajú, čím tento nárok treba doložiť, preukázať. Keďže zákon č. 222/2004
Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov určil pre dokazovanie prísnejšie podmienky,
treba ich zo strany platiteľa dodržať, keďže dôsledky z iného postupu dopadajú na neho.

107. Správny súd mal z obsahu administratívneho spisu preukázané, že správca dane vykonal opätovne
daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty, ktorá bola začatá dňa 17.05.2016 na základe Oznámenia
č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 11.04.2016, ktoré bolo daňovému subjektu doručené dňa 14.04.2016.
Dňa 14.03.2017 bol daňový subjekt DACH s.r.o. oboznámený s listinami správcu dane z daňovej
kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2014 vykonávanej opätovne. O
ústnom pojednávaní bola spísaná Zápisnica č. XXXXXXXXX/XXXX, z ktorej bol dohodnutý termín
predloženia vyjadrenia daňového subjektu k zisteniam správcu dane do 8 dní odo dňa jej podpísania t.
j. do 22.03.2017. Daňový subjekt DACH s.r.o. podal dňa 22.03.2017 elektronicky žiadosť o predĺženie
tejto lehoty o 60 dní. Správca dane posúdil dôvody uvedené v žiadosti a lehotu nepredĺžil, o čom
vydal rozhodnutie č: XXXXXX/XXXX zo dňa 28.03.2017, ktoré bolo daňovému subjektu DACH s.r.o.
doručené dňa 31.03.2017. Protokol č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 07.04.2017 a Výzva na vyjadrenie
sa k zisteniam uvedeným v protokole zo dňa 07.04.2017 boli daňovému subjektu doručené dňa
11.04.2017. V rámci vyrubovacieho konania v zákonnej lehote dňa 02.05.2017 bolo na daňový úrad
doručené elektronickými prostriedkami vyjadrenie daňového subjektu k zisteniam uvedeným v protokole



č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorého prílohami boli: plnomocenstvo, kúpna zmluva č.XXX/XXXX zo dňa
19.12.2014, rozpočet, faktúra na č. XXXXXXX, dodací list VPF XXXXXX, protokol o odovzdaní diela
P, doklad o vklade 170 000 Eur zo dňa 29.12.2014 na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, (názov účtu:
TechnoComplektInvest), výpis č. 1 za obdobie 01.01.2015 - 31.01.2015 (strana 1/9 a 2/9), z účtu č.:
XXXXXXX/XXXX (názov účtu: DACH, s.r.o.), dokumenty z verejného obstarávania: výzva na predloženie
cenovej ponuky, výzva na predkladanie ponúk (podlimitné zákazky), výsledky elektronickej aukcie,
zápisnica z vyhodnotenia ponúk po aukcii v podlimitnej zákazky zo dňa 20.11.2014. V predmetnom
vyjadrení daňový subjekt nenavrhol v zmysle § 68 ods. 3 Daňového poriadku termín prerokovania
pripomienok a vyjadrení uvedených v podanom vyjadrení. Dňa 21.06.2018 bola s daňovým subjektom
spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX. Predmetom ústneho pojednávania
bolo prerokovanie pripomienok v rámci vyrubovacieho konania. Daňový subjekt pri ústnom pojednávaní
navrhol, aby bol ako svedok vypočutý konateľ spoločnosti TechnoComplektInvest, s.r.o.. Správca dane
vo vyrubovacom konaní vykonáva dokazovanie, alebo miestne zisťovanie na základe písomného
vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov. Daňový subjekt ani počas výkonu daňovej
kontroly, ani vo svojom vyjadrení k zisteniam uvedených v protokole ani v priebehu vykonávania
vyrubovacieho konania nežiadal vykonať úkon vypočutia svedka. Túto požiadavku vzniesol až pri
spisovaní poslednej zápisnice vo vyrubovacom konaní. Správca dane mal za to, že výpoveď svedka,
ktorého vypočutie navrhol daňový subjekt nemohol zmeniť skutočnosť, že sporná briketovacia linka
českým výrobcom BRIKLIS, spol. s r.o. nebola vyrobená v roku 2014 tak, ako to bolo deklarované
v dokladoch predloženým daňovým subjektom, preto uvedený návrh daňového subjektu, aby bol ako
svedok vypočutý konateľ spoločnosti TechnoComplektInvest, s.r.o., správcom dane nebol vykonaný.
Správca dane následne vydal za zdaňovacie obdobie december 2014 rozhodnutie č. XXXXXXXXX/
XXXX zo dňa 29.06.2018, ktorým určil rozdiel v sume 93 632,00 Eur. Rozhodnutie bolo doručené dňa
04.07.2018 a v zákonom stanovenej lehote podal daňový subjekt odvolanie.

108. Správny súd zdôrazňuje, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu
SR č.k. IIÚS 127/7-21 alebo rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Sžo/84/2007, sp. zn. 6Sžo/98/2008, sp.
zn. 1Sžo/33/2008, sp. zn. 2Sžo/5/2009, sp. zn. 8Sžo/547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone
správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ak len preskúmavať zákonnosť ich
postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok
vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.

109. Správny súd poukazuje, že správa daní vo vzťahu k fiškálnym záujmom štátu je príslušnými
hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi verejného práva upravená tak, že daňový subjekt
má okrem iného povinnosť sám si svoju daňovú povinnosť vypočítať, priznať ju a zároveň ju
hodnoverne preukázať prostredníctvom riadne vedeného účtovníctva a iných listinných dôkazov, pričom
v rámci daňového konania nesie dôkazné bremeno. Uvedené platí v plnom rozsahu aj na uplatnenie
nadmerného odpočtu DPH.

110. Správca dane je oprávnený a zároveň i povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly a iných
procesných postupov, samozrejme za zachovania procesných práv daňových subjektov, zisťovať a
preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane alebo nároku na uplatnené
vrátenie DPH. Z uvedeného dôvodu sa pri tejto činnosti správcu dane predchádzajúcej rozhodnutiu o
uplatnení nároku na vrátenie DPH, autoritatívnym spôsobom formou rozhodnutia uplatňuje dôsledná
aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov správcom dane vo vzťahu k potrebným zisteniam.
Aplikácia zásady voľného hodnotia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové
nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha
zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo,
pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia
a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové
konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa
bezpochybne nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní
uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním
vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy
vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery
vyplývajúce z realizovaného dokazovania vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a
dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.



111. Zo všetkých vyššie citovaných ustanovení Daňového poriadku vyplýva, že účelom daňového
konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje
povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto zakotvuje oprávnenie daňových orgánov,
aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušným hmotnoprávnym
predpisom, čiže zákonom o DPH. Pretože ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje
osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre
správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti žalobcu.

112. Z ustanovenia § 24 Daňového poriadku vyplýva, že podmienky upravené v § 49 ods. 1, 2 písm. a/
a v ustanovení § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH majú hmotnoprávnu povahu a ich bezpodmienečné
splnenie sa viaže nárok na odpočet DPH. V prípade ich nesplnenia nie je možné priznať nárok na
uplatnený odpočet DPH, pretože zákon to neustanovuje ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady
dokladu ani za dobromyseľnosť žalobcu. Zákonodarca vyžaduje pre ľahkú zneužiteľnosť, aby žalobca,
ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil.
Ak si žalobca uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám
preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené. Preto nepostačuje, ak si žalobca uplatňuje nárok na
odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry iba predložením faktúry, dodacích listov, ale musí byť schopný
preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou na faktúre uvedenou.

113. Kontrolovaným daňovým subjektom predložené doklady sú použiteľné v súlade so zákonom iba
vtedy, ak je nepochybné, že v nich uvedené údaje odrážajú skutočnosť, t.j. sú hodnoverné a vystavil ich
ten subjekt, ktorý ich vystaviť mal a ktorý bol v týchto dokladoch uvedený ako dodávateľ a za plnenia,
ktoré sa reálne aj uskutočnili. Nepostačuje aby bola táto zákonná povinnosť splnená tým, že je uvedená
na daňovom doklade. Faktúry samé o sebe nie sú preukázaním realizácie dodávok a akýchkoľvek
listinný dôkaz bez preukázania skutkovej podstaty je len tvrdenie o tejto skutočnosti. Správca dane preto
preveroval túto formálnu deklaráciu uvedenú na predložených faktúrach tak, aby doklady boli odrazom
reálneho zdaniteľného plnenia a to v zmysle zákona o DPH, ale aj s prihliadnutím na cieľ uznaný v
smernici rady 2006/112ES týkajúci sa boja proti podvodom, resp. zneužívaním práv týkajúcich sa daní
z pridanej hodnoty. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku veta prvá pri uplatňovaní osobitných predpisov
(daň z pridanej hodnoty) pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej
skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane.

114. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/32/2012,
resp. na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/81/2013, v ktorom Najvyšší súd SR zdôraznil, ...
„že zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasne splnené tak materiálne,
ako aj formálne podmienky, teda žalobca musí preukázať, že faktúry, príp. iné listiny, na základe
ktorých si uplatňuje odpočet dane sa presne zhodujú so skutočne realizovanými plneniami. Najvyšší
súd Slovenskej republiky zdôraznil, že dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje
žalobcu. Samotné preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami a iným listinným dôkazom
nie je podľa súdu postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v
nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti
účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že
žalobca je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu. Splnenie podmienok na uplatnenie
práva na odpočítanie dane preukazuje žalobca, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len
vo formálnej deklarácii predložených dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu
faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť byť aj preukázané“.
Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí poukázal na predchádzajúci rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010, a na rozhodnutie Ústavného súdu SR č.k. III.ÚS 78/2011-17 zo
dňa 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že... „ dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29
ods. 8 vtedy účinného zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH). Primárne
je nevyhnuté uniesť dôkazné bremeno na strane žalobcu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za
zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom
odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si
uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane
slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných žalobcom. Ak žalobca, na ktorom
leží dôkazné bremeno svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný
ako oprávnený“.



115. Žalobcom vznesené žalobné námietky v hmotnoprávnej rovine aj v procesnoprávnej rovine sú
podľa názoru správneho súdu nedôvodné.

116. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane vykonal opätovnú daňovú kontrolu dane
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2014 v zmysle požiadavky Finančného riaditeľstva
SR zo dňa 11.09.2016, ktorú začal dňa 17.05.2016 na základe oznámenia o výkone daňovej kontroly
zo dňa 11.04.2016. Pri daňovej kontrole vykonanej opätovne správca dane nevychádzal z listinných
dokladov a dokumentácie, ktoré mal k dispozícii pri výkone daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti
nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie december 2014,
ktorá bola ukončená dňa 16.06.2015. Pri daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na
vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie december 2014 vykonávanej od
17.03.2015 do 16.06.2015 správcovi dane nebol, ani nemohol byť predložený znalecký posudok č. XX/
XXXX, nakoľko tento posudok bol znalcom Ing. R. K. CSc. vypracovaný dňa 21.07.2015 a objednávka
žalobcu na vypracovanie bola zadaná znalcovi dňa 30.06.2015, t. j. po ukončení daňovej kontroly na
zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie
december 2014.

117. Zamestnanci správcu dane v deň začatia daňovej kontroly vykonávanej opätovne (17.05.2016)
za účasti konateľa žalobcu Ing. Z. S. vykonali obhliadku briketovacej linky, ktorá je umiestnená v
hale nachádzajúcej sa na adrese sídla spoločnosti DACH, s.r.o. Briketovacia linka pozostávala z
týchto častí: prihrňovací dopravník, vibračný triedič, dopravník bubnov a sušiareň, kotol, ventilátor s
cyklom, briketovací list, nožový mlyn, rotačný stojan a váha, rozvádzač RC. Jednotlivé časti briketovacej
linky boli okrem výrobných čísiel (vyobrazených na štítkoch zo samolepiek, na ktorých bol uvedený
výrobca: BRIKLIS, Malšice, CZ: rok výroby 2014 a typ stroja) označené aj nálepkami, že sa jedná o
projekt realizovaný s podporou Európskej únie z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja,
Operačný program: Konkurencieschopnosť a hospodársky rast. V čase obhliadky technologickej linky
táto nebola v prevádzke. Pri ústnom pojednávaní bol správcovi dane predložený k nahliadnutiu znalecký
posudok č. XX/XXXX zo dňa 21.07.2015 vypracovaný znalcom Ing. R. K. CSc. Keďže v znaleckom
posudku bol uvedený výrobca technologickej linky pre briketovanie BRISUR 200-400 - česká spoločnosť
BRIKLIS, spol. s r.o., Malšice 335, správca dane žiadosťou o výmenu informácii zo dňa 30.05.2016
prostredníctvom oddelenia CLO požiadal českú daňovú správu o preverenie, či česká spoločnosť
BRIKLIS, spol. s r. o., Malšice 335 je výrobcom technologickej linky pre briketovanie BRISUR 200-400,
ktorá pozostávala z jednotlivých častí (špecifikovaných názvom a v.č.) ,a v ktorom roku bola táto linka
vyrobená. Ďalej správca dane požadoval preveriť komu, kedy a za akú cenu česká spoločnosť BRIKLIS,
spol. s r.o. briketovaciu linku predala, kde bola uskutočnená nakládka, kde vykládka briketovacej linky,
akým spôsobom bola briketovacia linka prepravená, kto prepravu uskutočnil, typ dopravného prostriedku
a evidenčné číslo motorového vozidla, ktorým bola briketovacia linka prepravená z Českej republiky na
územie Slovenska, akým spôsobom a kedy bola briketovacia linka zaplatená.

118. Dňa 29.07.2016 bola správcovi dane doručená odpoveď českej daňovej správy, z ktorej vyplýva,
že spoločnosť BRIKLIS, spol. s r.o. je výrobcom technologickej linky pre briketovanie výrobné číslo XXX
- BRISUR a rok výroby je 2009 (teda nie rok výroby 2014, ktorý je uvedený jednak v znaleckom posudku
č. XX/XXXX, ako aj na označení jednotlivých častí briketovacej linky výrobnými číslami, vyobrazených
na štítkoch zo samolepiek); že obchodná spoločnosť BRILIS, spol. s r.o. predala technologickú linku pre
briketovanie BRISUR 200 Agentúre rozvoja Slovenska - Východ, Štefánikova 22, Humenné, Slovenská
republika dňa 26.05.2009, za cenu 149 585,00 Eur (faktúra č. XXXXXXXX); že technologická linka
pre briketovanie BRISUR 200 bola naložená v Malšiciach, Česká republika a vyložená v Humennom,
Slovenská republika (medzinárodné nákladné listy tvorili prílohu odpovede); že preprava bola vykonaná
dvoma ťahačmi s návesmi - ťahačom EČV C náves: EČV C (prepravca Gejza PETY - TIGA TRANS,
Zemplínske S. XXX), ťahačom EČV A náves: A (prepravca Ing. Q. A., BARTRANS, Pohorelá XXX); že
linka BRISUR 200 bola uhradená dňa 02.06.2009 bezhotovostne na bežný devízový účet obchodnej
spoločnosti BRIKLIS, spol. s r.o. uvedený v ČSOB - č. XXXXXXXXX/XXXX; že prepravu objednala
spoločnosť BRIKLIS - Slovakia, s. r.o., Námestie Slobody 2288, Kysucké Nové Mesto, Slovensko, ktorá
ju prefakturovala obchodnej spoločnosti BRIKLIS, spol. s r.o., Malšice, ČR.

119. Správny súd zdôrazňuje, že správca dane ani pri opätovnej daňovej kontrole nespochybnil,
že sa briketovacia linka s označením roku výroby 2014 nenachádzala u kontrolovaného daňového



subjektu, ale správca dane spochybnil a aj medzinárodnou výmenou informácii dokázal, že český
výrobca briketovacích liniek - spoločnosť BRIKLIS, spol. s r.o., Malšice 335, briketovaciu linku
uvedenú v Znaleckom posudku č. XX/XXXX v roku 2014 nevyrobil, teda ju nemohla spoločnosť
TechnoComplektInvest, s.r.o., Jesenského 44, Prešov dodať pre konečného odberateľa spoločnosť
DACH, s.r.o..

120. Briketovacia linka v.č. XXX-BRISUR, vyrobená v roku 2009 (čo bolo riadne preukázané jej
výrobcom) bola dodaná na základe zmluvy o dielo č. XXXXX uzavretou medzi spoločnosťou BRIKLIS,
spol. s r.o., Malšice 335 (ako zhotoviteľ) a Agentúrou rozvoja Slovensko - Východ, Štefánikova 22,
Humenné, zastúpenou Ing. B. T. (ako objednávateľ). Výrobca preukázal dodanie briketovacej linky
v.č. XXX-BRISUR v roku 2009 aj ďalšími dokladmi - záručný list, dodací list č. XXXXXXXX, preberací
protokol, objednávka č. XXXX/XX (objednávateľom je BRIKLIS - Slovakia s.r.o., Námestie Slobody 2288,
Kysucké Nové Mesto), medzinárodný nákladný list - č. B medzinárodný nákladný list - č. B výpis č.
XXXX/X (strana 1/3) z účtu č. XXXXXXXXX/XXXX (úhrada faktúry č. XXXXXXXX za technologickú linku
od odberateľa Agentúra rozvoja Slovensko - Východ), faktúra č. D (za prepravu a montáž od BRIKLIS
- Slovakia, s r.o. pre BRIKLIS, spol. s r.o., Malšice XXX).

121. Z odpovede Daňového úradu Žilina na dožiadanie vo veci preverenia vykonania montáže a
demontáže briketovacej linky v.č. XXX-BRISUR vyplýva, že spoločnosť BRIKLIS - Slovakia, s. r.o. túto
linku zmontovala v roku 2009 v Mysline pre Agentúru rozvoja Slovensko - Východ a podľa vyjadrenia
jej konateľa jej demontáž táto spoločnosť nevykonala.

122. Za účelom preverenia nákupu a predaja briketovacej linky BRISUR 200 s príslušenstvom vykonal
dňa 13.09.2016 u daňového subjektu Agentúra rozvoja Slovensko - Východ správca dane miestne
zisťovanie na adrese jeho sídla a na adrese Myslina 156, kde mala byť umiestnená briketovacia linka.
Na adrese sídla Agentúry (Tolstého 1, Humenné) sa nachádza budova, ktorej majiteľom je Jaroslav B.,
ale v čase výkonu miestneho zisťovania sa Agentúra rozvoja Slovensko - Východ v týchto priestoroch
už nenachádzala. Na adrese Myslina 156 sa nachádzala samostatne stojaca budova, ktorá bola
uzamknutá a nikto sa v nej, ani v jej okolí nenachádzal. Starostka obce Myslina uviedla, že budova na
adrese Myslina 156 nie je v majetku obce a poskytla zamestnancom správcu dane výpis majetku pre
vlastníka - WESTMINSTER TRADING & CONSULTING COMPANY LIMITED, Regent Street 324 - 326,
London, W1B na základe ktorého obec vystavuje platobný výmer pre daň z nehnuteľnosti. Ďalej uviedla,
že je starostkou obce od roku 2014 a nemá vedomosť o tom, aby odkedy je starostkou, sa v tejto budove
vykonávala ekonomická činnosť. V budove na adrese Myslina 156 bol v minulosti senník, po oprave
budovy sa v nej mali pestovať huby a mala sa v nej nachádzať aj linka na výrobu paletiek, pokiaľ vie
v súčasnosti sa v tejto budove linka nenachádza.

123. Svedok Ing. B. T. štatutárny orgán daňového subjektu Agentúra rozvoja Slovensko - Východ
Humenné správcovi dane vo svojej výpovedi uviedol, že briketovacia linka BRISUR 200 bola zakúpená a
dodaná agentúre v roku 2009 v rámci projektu Stredisko, obnoviteľné zdroje - výroba drevených brikiet a
bola financovaná z nenávratných prostriedkov na základe Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného
príspevku s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR v podiele 95% poskytovateľ (MPSVaRSR)
a 5% príjemca (Agentúra rozvoja Slovenska - východ). Linka BRISUR 200 bola dodaná a zmontovaná
v prenajatom objekte budova č. 156, tieto priestory boli prenajaté na základe nájomnej zmluvy zo
dňa 31.07.2009 od prenajímateľa Jaroslava B.; prepravu objednal a vykonal dodávateľ linky na vlastné
náklady; nakládka bola v Malšiciach a vykládka v Mysline 156; montáž bola vykonaná zástupcami
firmy BRIKLIS, spol. s r.o.. Skúšobná prevádzka trvala dva dni. Po ukončení tejto skúšobnej prevádzky
nebola spustená riadna výroba brikiet, nakoľko v januári 2010 nastali problémy s financovaním projektu
ohľadom neuhrádzania preddavkov na základe zúčtovacích platieb zo strany poskytovateľa. Na otázku
správcu dane, kde sa táto briketovacia linka BRISUR 200 v súčasnosti nachádza svedok uviedol,
že táto linka sa nachádzala v prenajatých priestoroch Myslina 156, nakoľko Agentúra nemala žiadne
náhradné priestory, ani finančné či dopravné prostriedky na jej premiestnenie. Ing. B. T. uviedol, že po
ukončení nájmu v Mysline 156 a nájmu kancelárskych priestoroch na Tolsteho 1 v Humennom, ktoré
boli prenajaté od Jaroslava Sivého mal sťažený prístup do týchto objektov z dôvodu neuhradeného
nájmu a ďalej uviedol, že obhliadku linky z dôvodu ukončenia nájmu nie je možné fyzicky vykonať, lebo
nemá prístup do haly, ani kľúče od haly; nájomný vzťah na priestory haly v Mysline 156 bol ukončení
z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov agentúry. Svedok ďalej uviedol, že briketovaciu linku
Agentúra rozvoja Slovensko - Východ nepredala, ani nikomu ju neprenajala, ani nebola vlastníkom



nehnuteľností Jaroslavom B. nijakým spôsobom vyzvaná k jej vyprataniu z priestorov haly v Mysline 156.
Ing. T. uviedol, že briketovaciu linku Agentúra rozvoja Slovensko - Východ nemohla predať, nakoľko je
založená MPSVaRSR na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 21.05.2010. Napriek tomu,
že správca dane kontrolovanému daňovému subjektu písomne oznámil termín vypočutia svedka Ing. B.
Rusinka, za žalobcu sa tohto výsluchu nezúčastnila žiadna osoba. K. daňový subjekt svoje právo klásť
svedkovi otázky pri ústnom pojednávaní nevyužil aj napriek tomu, že správca dane ho o vypočúvaní
svedka upovedomil.

124. V Zápisnici o podaní vysvetlenia zo dňa 13.06.2016 týkajúceho sa obchodných aktivít v rokoch
2014 až 2015 daňového subjektu TechnoKomplektInvest s.r.o., Jesenského 44, Prešov, jeho konateľ
Ing. P. K. pre KÚFS FS SR uviedol, že briketovaciu linku kúpil v decembri 2014 od spoločnosti IMKOTEX
SK Prešov, s.r.o. a predal ju taktiež v decembri 2014 spoločnosti DACH s.r.o.. Za firmu IMKOTEX SK
Prešov, s.r.o. s ním komunikoval pán A., konateľ spoločnosti IMKOTEX SK Prešov, s.r.o.; objednávka
sa uskutočnila na základe ústnej dohody; briketovacia linka prišla z Čiech priamo do firmy DACH, s.r.o.
bola úplne nová a kompletná, všetky časti linky boli nové a vyrobené českým výrobkom; prepravu
zabezpečoval dodávateľ pán A., montáž bola zabezpečená firmou BRIKLIS - Slovakia, s r.o., Kysucké
Nové Mesto, ktorá robí montáž takýchto liniek. K uvedenému vyjadreniu predložil faktúru č. XXXXXXX
zo dňa 19.12.2014 na sumu 4 920,00 Eur s DPH za kompletnú montáž briketovacej linky BRISUR
200 a faktúru č. XXXXXXX zo dňa 22.12.2014 na sumu 3 360,00 Eur s DPH za oživenie a spustenie
briketovacej linky BRISUR 200 do prevádzky. K platbám sa konateľ vyjadril, že všetko prebehlo cez
bankový účet. Konateľ sa vyjadril, že v rokoch 2014 až 2015 spoločnosť TechnoComplektInvest, s.r.o.
nemala žiadnych pracovníkov, všetko bolo zabezpečované v rámci subdodávok,a Ing. K. mal týchto
pracovníkov na stavbách riadiť.

125. Z obsahu Zápisnice o podaní vysvetlenia zo dňa 25.06.2015 týkajúceho sa obchodno - ekonomickej
činnosti a odpočtov dane na vstupe za rok 2014 u daňového subjektu IMKOTEX SK Prešov s.r.o.,
Hájnova 31, Prešov - Ľubotice spísanej KÚFS s F. A. (konateľ od 08.11.2006 do 23.11.2015) vyplýva, že
účtovníctvo daňového subjektu IMKOTEX SK Prešov s.r.o. malo byť v marci 2015 vytopené a odvezené
do zberných surovín v Prešove. F. A. sa vyjadril, že v roku 2014 spoločnosť obchodovala so stavebným
tovarom a poskytovala sprostredkovateľské služby v oblasti obchodu. Nespomenul žiaden obchod so
strojnými zariadeniami, ani obchod s briketovacou linkou, ktorá bola vysokej hodnoty.

126. Kontrolovaný daňový subjekt DACH s.r.o. v odpovedi na výsluch zo dňa 30.01.2017 okrem iného
uviedol, že nedisponuje informáciou, kde sa predmetná linka pred jej dodaním nachádzala a nemá
žiadne informácie o spôsobe prepravy, kým bola vykonaná, kto ju objednal, kto fakturoval a komu.

127. Žalobca v odvolaní aj v žalobe zotrvával na vyjadrení, že verejné obstarávanie uskutočnil ako
podlimitnú zákazku, pričom jediným kritériom podľa bodu 1.5 výzvy na predloženie cenovej ponuky
na vyhodnotení bola cena a pre zistenie ceny bola použitá forma elektronickej aukcie. Podľa prílohy k
vyjadreniu k protokolu predloženej žalobcom - Výsledky elektronickej aukcie - vstupná cena do aukcie
bola v sume 498 648,00 Eur a výslednú najnižšiu cenu z aukcie v sume 468 160,00 Eur bez DPH ponúkla
spoločnosť TechnoComplektInvest, s.r.o. V súvislosti s uvedenou aukciou správca dane argumentoval,
že elektronická aukcia sa konala aj bola uskutočnená dňa 19.11.2014 a podľa údaju na faktúre č.
2014014 zo dňa 22.12.2014 od spoločnosti TechnoComplektInvest, s.r.o. mala byť dodávka a montáž
novej briketovacej linky dodaná dňa 22.12.2014, t. j. 35 dní od samotného vyhodnotenia Výsledkov
elektronickej aukcie, to znamená, že v časovom horizonte 35 dní by mala byť zadaná českému výrobcovi
BRIKLIS, spol. s r.o. objednávka resp. uzatvorená zmluva na výrobu novej briketovacej linky; táto linka
by mala byť v tejto lehote aj vyrobená, prepravená na územie Slovenska, dodaná a zmontovaná u
vyhlasovateľa aukcie spoločnosti DACH s.r.o.. Zároveň správca dane má u výrobcu briketovacej linky
BRISUR 200 v.č. BUS 042 preverené, že jej cena v roku 2009 bola vo výške 149 585,00 Eur (bez dane),
čo je až 3,33- násobne nižšia cena, ako bola vstupná cena zadaná do aukcie a 3,13 - násobne nižšia
cena ako bola výsledná cena z aukcie.

128. K žalobným námietkam týkajúcich sa nezákonného postupu správcu dane, že protokol bol vydaný
oneskorene v rozpore s § 65 ods. 1 Daňového poriadku, a že správca dane nerozhodol v zákonných
lehotách, správny súd argumentuje, že protokol nie je vydávaný v zmysle § 65 ods. 1 Daňového poriadku
tak, ako to tvrdí žalobca. Daňový poriadok stanovuje lehotu na vykonanie daňovej kontroly, ktorá je
jeden rok odo dňa jej začatia. Daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu. Správca dane



v súlade s § 46 ods. 8 Daňového poriadku vypracoval protokol z daňovej kontroly vykonanej opätovne,
ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu bol žalobcovi doručený dňa 11.04.2017 (kontrola bola
začatá dňa 17.05.2016), teda správca dane dodržal zákonný postup, keď daňovú kontrolu ukončil v
zákonom stanovenej ročnej lehote.

129. K námietke týkajúcej sa nezákonného postupu správcu dane, ktorý podľa tvrdenia žalobcu v
rámci opätovnej daňovej kontroly vykonával nové dokazovanie oproti pôvodnej daňovej kontrole, alebo
požadoval opätovné predloženie listín a dôkazov, ktoré už raz vyhodnotil v prospech žalobcu tak, že k
zdaniteľnému plneniu došlo, správny súd dôvodí, že správca dane vykonal daňovú kontrolu opätovne
podľa § 44 ods. 4 písm. c/ Daňového poriadku a dokazovanie vykonal v rámci daňovej kontroly vykonanej
opätovne z dôvodu, že vyšli najavo nové skutočnosti, ktoré neboli správcovi dane známe v čase výkonu
daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti
za zdaňovacie obdobie december 2014, ktorá bola ukončená dňa 16.06.2015. V deň začatia daňovej
kontroly vykonanej opätovne ( dňa 17.05.2016) žalobca predložil správcovi dane znalecký posudok
č. XX/XXXX zo dňa 21.07.2015 vypracovaný znalcom Ing. R. K. CSc. Podľa znaleckého posudku
výrobcom Technologickej linky pre briketovanie BRISUR 200 - 400 je česká spoločnosť BRIKLIS,
spol. s r.o., Malšice 335. Briketovacia linka bola dodaná spoločnosťou TechnoComplectInvest s.r.o.,
Jesenského 44, Prešov na základe faktúry č. XXXXXXX zo dňa 22.12.2014 v celkovej sume 561 792,00
Eur z toho 20% DPH 93 632,00 Eur. Pri daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie december 2014 správcovi dane nebol,
ani nemohol byť predložený znalecký posudok č. XX/XXXX, nakoľko tento posudok bol znalcom Ing. R.
K. CSc. vypracovaný dňa 21.07.2015 a objednávka žiadateľa DACH, s.r.o. na jeho vypracovanie bola
zadaná znalcovi dňa 30.06.2015, t. j. po ukončení daňovej kontroly za zistenie oprávnenosti nároku na
vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie december 2014.

130. Na základe údajov o výrobcovi a v snahe čo najúplnejšie zistiť skutkový stav a objektívne posúdiť
všetky skutočnosti potrebné pre správne určenie dane, správca dane v priebehu daňovej kontroly
vykonávanej opätovne v zmysle Daňového poriadku vykonal ďalšie na seba nadväzujúce úkony, ktoré
sú podrobne uvedené v protokole z daňovej kontroly vykonanej opätovne č. XXXXXXXXX/XXXX zo
dňa 07.04.2017 (žiadosť o MVI u českého výrobcu, tuzemské dožiadanie, miestne zisťovanie, vypočutie
svedka, výzva na KÚFS, výzva pre kontrolovaný daňový subjekt DACH, s.r.o., nahliadnutie do spisovej
zložky iného daňového subjektu) a v rozhodnutí správcu dane zo dňa 29.06.2018. Správca dane pri
výkone daňovej kontroly vykonanej opätovne v súlade s § 3 Daňového poriadku dodržal základné zásady
správy daní a postup bol zákonný, dokazovanie vykonal v súlade s § 24 Daňového poriadku, neporušil
ani čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Správca dane v rámci daňovej kontroly vykonanej opätovne nevykonal iba
formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa na skutkový stav veci, na realitu vecného plnenia, využil
všetky dostupné procesné prostriedky, pričom nebol viazaný len návrhmi daňového subjektu k tomu,
aby dostatočne zistil, či jeho tvrdenia sú naozaj opodstatnené.

131. Správny súd dáva do pozornosti skutočnosť, že správca dane vykonal vlastné dokazovanie, pričom
vychádzal zo zásady preferovania skutočného obsahu právneho úkonu pred jeho formálnym prejavom,
nakoľko o vierohodnosti a pravdivosti dokladov predložených žalobcom mal pochybnosti.

132. Správca dane v konaní získal také dôkazy, ktorými vyvrátil, že briketovacia linka BRISUR 200,
ktorá bola predmetom kontroly mala byť vyrobená českým výrobcom BRIKLIS, spol. s r.o. v roku 2014.
( čo bolo uvedené v Znaleckom posudku č.X/XXXX vypracovaný znalcom Ing.K., CSc. dňa 21.07.2915
na základe objednávky žalobcu zo dňa 30.06.2915, t.j. až po ukončení daňovej kontroly na zistenie
oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie december
2014. Keďže správca dane má preukázateľne preverené u saotného výrobcu, že takáto briketovacia
linka ním v roku 2014 vyrobená nebola, logicky spoločnosť TechnoComplectInvest, s.r.o. nemohla takúto
briketovaciu linku s rokom výroby 2014 dodať žalobcovi, a tak spoločnosti TechnoComplectInvest, s.r.o.
nemohla vzniknúť daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH a žalobcovi z uvedeného
dôvodu nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 zákona o DPH na základe faktúry vystavenej
spoločnosťou TechnoComplectInvest, s.r.o..

133. Z uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 14.11.2018 sp. zn. I.ÚS 377/2018 - 53, vyplýva, že ...
„Daňový subjekt má v daňovom konaní dve povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia



dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené
daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady,
ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní
svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní
uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť, alebo úplnosť
dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju
dôkaznú povinnosť a v takomto prípade je len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím
ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom
dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom
dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady
vyhľadávacej a zásady prejednacej“.

134. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v
rozsudku zo dňa 21.februára 2018 sp.zn. 3Sžf/6/2017, z ktorého vyplýva:... „V okamihu, kedy správca
dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní musí daňový subjekt preukázať, že k
realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Takýto spôsob vedenia dokazovania žalovaným
vychádza v tomto štádiu daňového konania z toho, že na strane žalobcu v postavení daňového
subjektu nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca
je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v daňovom
priznaní“.

135. Správny súd dáva do pozornosti právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v
rozsudku sp.zn. 4Sžfk, 45-50/2016, zo dňa 07.03.2017, podľa ktorého... „ limity obozretnosti podnikateľa
predovšetkým vymedzuje súkromné právo prostredníctvom - generálne stanovenej zodpovednosti
štatutárnych orgánov (viď ustanovenia § 67b, 135a ods. 1 [odborná starostlivosť konateľa], § 194 ods.
5 [odborná starostlivosť člena predstavenstva akciovej spoločnosti] ako aj § 243a [odborná starostlivosť
člena predstavenstva družstva] Obchodného zákonníka), resp. - zmluvne uloženej povinnosti určitú
špeciálnu (obchodnú) činnosť vykonávať s odbornou starostlivosťou. Pre preskúmavanú vec je
irelevantné, že najmä pôsobí smerom dovnútra podnikateľa (viď § 135a ods. 2 v spojení s odsekom 5
ObZ), zaväzujú podnikateľa ako zmluvnú stranu v zdaniteľných obchodov na obozretný prístup k vzniku
zdaniteľných súkromnoprávnych vzťahov, t.j. - povinnosť zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť
všetky dostupné informácie týkajúce sa zdaniteľného obchodu (najmä cez verejne prístupné obchodné a
živnostenské či daňové registre, zoznamy dlžníkov, úpadcov alebo reštrukturalizovaných subjektov, a to
aj historické údaje, alebo relevantné mediálne správy), so zohľadnením záujmov spoločnosti a súčasne
všetkých jej spoločníkov. Z uvedeného potom vyplýva, že štatutárny orgán musí mať nielen dostatočné
informácie o obsahu a rozsahu zdaniteľných obchodov so svojimi obchodnými partnermi, ale aj zvažovať
možné riziká z tohto obchodovania pre tento daňový subjekt vyplývajúcich v zmysle právnych predpisov,
vrátane daňových“.

136. Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sžr/38/2011 zo dňa 08. novembra
2011, vyplýva, že...“„práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým,
ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú
včas a s dodatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým
vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu
strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných
procesných ustanovení“.

137. Správny súd sa stotožnil s právnym posúdením veci správcom dane, ako aj žalovaným, ako aj s
jeho podrobným zdôvodnením, pričom pre zdôraznenie jeho správnosti uvádza, že k základným právam
účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces patrí právo na uvedenie dostatočných
dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť,
že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva okrem iného vo veci Garcia
Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21.01.1999, týkajúci sa sťažnosti č. XXXXX/XX, ďalej Ruiz
Toria proti Španielsku, rozsudok zo dňa 09.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. XXXXX/XX, Van de
Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994, týkajúci sa sťažnosti č. XXXXX/XX, judikatúry
Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. I.ÚS 226/03 zo dňa 12.05.2004, III.ÚS 209/04 zo dňa



23.06.2004, sp. zn. III.ÚS 95/06 zo dňa 15.03.2006, sp. zn. III.ÚS 260/06 zo dňa 23.08.2006) nie je nutné,
aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinností odôvodniť
súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s pohľadom
na okolnosti každého prípadu, súd je povinný dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé, na
podporu čoho uvedie dostatočné argumenty. Súd má v odôvodnení svojho rozhodnutia reagovať na
zásadné relevantné námietky súvisiace s predmetom súdnej ochrany prednesené žalobcom. Uvedené
je s poukazom na zásadu zákonnosti a na princípy dobrej správy potrebné aplikovať aj vo vzťahu k
rozhodnutiam správnych orgánov.

138. Správny súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP
zamietol.

139. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 175 v spojení s § 167 a § 168 SSP. Žalobca
v konaní nebol úspešný a nebol naplnený ani dôvod pre priznanie trov konania žalovanému podľa § 168
SSP, preto správny súd rozhodol tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

140. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia
krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods.
2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné
body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa;
ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP; ak je žalovaným Centrum právnej
pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).