SVOJPOMOC, spotrebné družstvo Bardejov


Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1Er/2253/2001
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8201895416
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Tomašková
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8201895416.2

Uznesenie
Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného SVOJPOMOC, spotrebné družstvo Bardejov,
Štefánikova 682/4, 085 01 Bardejov, IČO: 31732305, proti povinnému BOSSTAV, s.r.o., ul. 29. augusta 2,
085 01 Bardejov, IČO: 36 451 51 o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 465,21 Eur (14.015,-
Sk) s prísl., trov konania a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Frigom pod č. EX 6478/2001 z a s t a v u j e .
II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Miroslavovi Frigovi trovy exekúcie
vo výške 47,23 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na návrh oprávneného zo dňa 08.10.1999 adresovaného súdnemu exekútorovi JUDr. Miroslavovi
Frigovi sa dňa 14.11.2001 začalo exekučné konanie proti povinnému. Ako exekučný titul oprávnený v
návrhu na vykonanie exekúcie označil Platobný rozkaz zo dňa 01.06.2001, č.k. PN-47/99-C/Ko vydaný
Okresným súdom v Bardejove. Návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnený domáhal vymoženia
sumy 465,21,-Eur s prísl., trov konania a trov exekúcie.

2. Okresný súd Bardejov poverením číslo 5701 009763* zo dňa 07.01.2002 č.k. 1Er/2253/01-5 poveril
súdneho exekútora JUDr. Miroslava Frigu vykonaním exekúcie za účelom vymoženia pohľadávky
oprávneného.

3. Dňa 27.06.2008 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, ktorým s
poukazom na nemajetnosť povinného, ktorého majetok nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, navrhol
exekúciu zastaviť. Súdny exekútor súčasne uplatnil nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 83,65,-
Eur (2.520,-Sk) s tým, že k ich náhrade žiada zaviazať oprávneného.

4. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zák. č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( ďalej len
„Exekučný poriadok“) exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

6. Podľa § 235 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku exekúcie začaté do dňa vyhlásenia tohto zákona sa
dokončia podľa tohto zákona. Exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa
doterajších predpisov.

7. Podľa § 243 ods. 1 Exekučného poriadku tento zákon sa vzťahuje aj na konania začaté predo dňom
účinnosti tohto zákona.

8. Súd sa stotožnil s názorom súdneho exekútora, že exekúciu je potrebné zastaviť, nakoľko obsah
spisu súdneho exekútora preukazuje, že skutočnosti oznámené súdnym exekútorom o nemajetnosti



povinného vychádzajú z konkrétnych šetrení a sú pravdivé. Zisťovanie majetku povinného pri vedení
exekúcie je zo zákona úlohou súdneho exekútora, ktorý má na to nie len špecializáciu ale aj rozsiahle
možnosti. V danom prípade súdny exekútor, ktorého si sám oprávnený dobrovoľne zvolil na vykonanie
exekúcie po zisťovaní majetku povinného navrhol zastavenie exekúcie z dôvodu, že nebol zistený
majetok či príjmy povinného umožňujúce úspešne vykonať exekúciu. Vzhľadom na neexistenciu majetku
povinného, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie v spojení s tým, že vychádzajúc
zo zistení súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie, ktoré tento premietol do podnetu
na zastavenie exekúcie nie je predpoklad zmeny majetkových pomerov povinného ani do budúcna,
je zrejmé, že exekúciu nemožno vykonať. Preto ju súd postupujúc podľa § 58 ods.1 Exekučného
poriadku v spojení s § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil. Podľa názoru súdu, ďalšie,
zjavne bezúspešné vedenie exekúcie by nebolo v súlade so zásadou hospodárnosti exekučného
konania v zmysle ktorej je exekučný súd v rámci svojich možností povinný dbať o to, aby trovy
exekúcie tak na strane súdneho exekútora ako aj na strane účastníkov boli čo najmenšie a nebolo
by ani v záujme oprávneného, aj vzhľadom na výšku vymáhanej sumy, keďže by len navýšilo trovy,
ktoré by v prípade neúspešnej exekúcie musel v konečnom dôsledku znášať oprávnený. Vzhľadom k
zdokladovaným zisteniam súdneho exekútora o majetkových pomeroch povinného súd mal za to, že
nariadenie pojednávania nebolo nevyhnutné pre objasnenie veci, preto o zastavení exekúcie rozhodol
bez nariadenia pojednávania ( § 58 ods.2 Exekučného poriadku).

9. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, je jeho povinnosťou rozhodnúť aj o tom, kto a v akej výške
platí trovy exekúcie ( § 200 ods.5 Exekučného poriadku). O trovách exekúcie vzniknutých súdnemu
exekútorovi súd v danom prípade rozhodol podľa § 200 a § 196 Exekučného poriadku, pričom povinnosť
ich náhrady uložil oprávnenému v súlade s ust.§ 203 ods.2 Exekučného poriadku.

10. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o
daň z pridanej hodnoty.

11. Podľa § 203 ods. 2 prvá veta citovaného zákona ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

12. Podľa § 200 ods. 1 prvá veta citovaného zákona trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).

13. Súdny exekútor preukázateľne vykonal úkony exekučnej činnosti, s čím boli spojené jednak hotové
výdavky a tiež vznik nároku na odmenu. Povinný, ktorý by inak tieto trovy musel znášať ( § 197 ods.1
Exekučného poriadku) nemá majetok na ich úhradu a tak súd postupujúc podľa § 203 ods.2 Exekučného
poriadku v zmysle ktorého pri zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie, znáša ich oprávnený uložil oprávnenému povinnosť nahradiť vzniknuté trovy exekúcie
súdnemu exekútorovi.

14. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov podľa § 27a, § 14 ods. 1 písm. a) a písm. b), ods.
2 a ods. 3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., t.j. za 1 úkon paušálnou odmenou po
3,32 Eur (získanie poverenia na vykonanie exekúcie) vo výške 3,32 Eur, za 3 úkony podľa hodinovej
sadzby vo výške 6,64 Eur za čas 110 min., t.j. 1 hod. a 50 minút (prijatie protokolácie návrhu - 35 min.,
preskúmanie návrhu - 35 min., príprava upovedomenia na vykonanie exekúcie - 40 min.) vo výške 13,28
Eur a náhradu trov hotových výdavkov na poštovné (4,50 €) a kolky (KN - 16,60 €, OR PZ ODI - 1,66 €)
vo výške 22,76 Eur, spolu výške 39,36 Eur. Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty,
k trovám exekúcie je potrebné ešte prirátať DPH z odmeny, čo predstavuje 7,87 Eur.

15. Náhradu ostatných nedôvodne a neúčelne vyúčtovaných trov exekúcie súd exekútorovi nepriznal.
V ustanovení § 15 vyhl. č. 288/1995 Z.z. sú taxatívne vymenované úkony exekučnej činnosti, ktoré
sa odmeňujú paušálnou sumou. Úkony exekučnej činnosti vymenované v tomto ustanovení vyňal
zákonodarca z časového spôsobu odmeňovania úkonov. Z toho vyplýva, že je vylúčená kumulácia
odmeny za úkony uvedené v § 15 ods. 1 vyhl. paušálnou sumou podľa § 14 ods. 3 vyhl. a časovou
odmenou podľa § 14 ods. 2 vyhl.. Úkony exekučnej činnosti ako získanie poverenia na vykonanie
exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie a



exekučného príkazu, doručenie upovedomenia o spôsobe jej vykonania, zisťovanie platiteľa mzdy
povinného, účtu a majetku povinného a pod. sú odmeňované paušálnou sumou a preto je neprípustné
tieto úkony exekučnej činnosti odmeňovať aj podľa časového hľadiska tým spôsobom, že sa tieto úkony
inak označia (napr. príprava žiadosti na vydanie poverenia, upovedomenia o začatí exekúcie, príkazu
na začatie exekúcie a exekučného príkazu resp. žiadosť o súčinnosť a pod.). Úkony podľa § 15 cit. vyhl.
nesporne v sebe zahŕňajú aj ich samotné vypracovanie.

16. Súd nepriznal ani náhradu hotových výdavkov na poštovné vo výške akú si vyčíslil súdny exekútor,
nakoľko sa v exekučnom spise nachádzajú len tri doručenky a iným spôsobom súdny exekútor ich
vynaloženie nepreukázal, súd preto priznal náhradu za poštovné len vo výške 4,50 €.

17. Rovnako súd nepriznal exekútorovi cestovné náhrady, vzhľadom na to, že ich súdny exekútor
nijakým spôsobom nepreukázal, a v exekučnom spise sa nenachádza žiadny doklad(pokladničný blok,
osvedčenie o vozidle a pod.), prípadne úradný záznam o vykonanej pracovnej ceste.

18. Súd taktiež nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za archiváciu spisu a
ani za telefónne poplatky, nakoľko súdny exekútor tieto náklady nešpecifikoval a žiadnym spôsobom
nepreukázal (výpisy, faktúry, úradný záznam, a pod.). Vzhľadom na uvedené, súd nemá za preukázané,
že exekútor skutočne vynaložil v tomto exekučnom konaní tieto výdavky v danej výške, preto mu ich
súd nepriznal.

19. Po sčítaní tak súdnemu exekútorovi vznikol nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 47,23 Eur.
Povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi bola uložená oprávnenému tak ako je to
uvedené vo výrokovej časti uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu čo do výroku I. možno podať na tunajší súd odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia. Proti tomuto uznesenie, čo do výroku II. odvolanie nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§365 ods.3 C.s.p.).