SVOJPOMOC, spotrebné družstvo Bardejov


Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Obo/7/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200182
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Marková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:7017200182.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Markovej a
členiek senátu JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD. a JUDr. Ivany Nemčekovej, v spore žalobcu: TAJANA,
s. r. o., so sídlom Dukelská 58/65, Giraltovce, IČO: 31 703 585, právne zastúpeného: AK - TARABČÁK
s. r. o., so sídlom Hlavná 13, Prešov, IČO: 36 859 109, proti žalovanému: Ing. Miroslav Pelák, so sídlom
Lipová 4, Bardejov - Nová Ves, správca konkurznej podstaty úpadcu SVOJPOMOC, spotrebné družstvo
Bardejov, so sídlom Štefánikova 682/4, Bardejov, IČO: 31 732 305, právne zastúpenému: Advokátska
kancelária JUDr. Ladislav Janči, s. r. o., so sídlom Dončova 1451/21, Ružomberok, IČO: 36 862 304,
o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty úpadcu (v konkurznom konaní Krajského súdu v Košiciach sp.
zn. 3K/271/99), o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 9Cbi/1/2017-525 zo
16. novembra 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo 16. novembra
2017, č. k. 9Cbi/1/2017-525 m e n í tak, že žalovanému ukladá povinnosť vylúčiť zo súpisu konkurznej
podstaty úpadcu SVOJPOMOC, spotrebné družstvo Bardejov, Štefánikova 682/4, Bardejov, IČO: 31 732
305 tieto nehnuteľnosti:
- Parcela parc. č. XXX/X CKN, zastavaná plocha o výmere 2860 m2,
- Stavba-dielne-garáž, súp. č. XXX, postavená na parc. č. XXX/X,
- Parcela parc. č. XXX/X CKN, zastavaná plocha o výmere 643 m2,
- Parcela parc. č. XXX/X CKN, zastavaná plocha o výmere 2172 m2,
- Stavba súp. č. XXX, postavená na parcele parc. č. XXX/X CKN,
- Parcela parc. č. XXX/X CKN, zastavaná plocha o výmere 696 m2,
- Stavba súp. č. XXX, postavená na parc. č. XXX/X,
- Parcela parc. č. XXX/X CKN, zastavaná plocha o výmere 104 m2,
- Stavba súp. č. XXX (v súpise KP uvedené ako súp. č. XX), postavená na parcele parc. č. XXX/X CKN,
- Parcela parc. č. XXX/X CKN, zastavaná plocha o výmere 141 m2, všetky zapísané na LV č. XXX,
kat. úz. U..
- Stavba súp. č. XXX, postavená na parcele parc. č. XXX/X (v súpise KP uvedená ako parc. č. XXX/
X) CKN,
- Parcela parc. č. XXX/X CKN, zastavaná plocha a nádvoria o výmere 4362 m2, všetky zapísané na
LV č. XXX, kat. úz. J..
- Stavba súp. č. XX, postavená na parc. č. XXX CKN,
- Parcela parc. č. XXX CKN, zastavané plochy a nádvoria o výmere 360 m2, všetky zapísané na LV
č. XXXX, kat. úz. Z..

II. Vo zvyšku výroku o zamietnutí žaloby sa napadnutý rozsudok p o t v r d z u j e.

III. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.



o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 9Cbi/1/2017-525 zo 16.
novembra 2017 (v poradí štvrtým) rozhodol tak, že v prvom výroku žalobu zamietol. Druhým výrokom
priznal žalovanému právo na plnú náhradu trov konania.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobou z 28. novembra 2008 a
doručenou súdu 1. decembra 2008, sa žalobca domáhal voči žalovanému (ďalej aj „správca“) vylúčenia
z konkurznej podstaty (ďalej aj „KP“) úpadcu SVOJPOMOC, spotrebné družstvo Bardejov, Štefánikova
682/4, Bardejov, IČO: 31 732 305 (ďalej len „úpadca“) viacerých nehnuteľností, v katastri nehnuteľností
vlastnícky zapísaných na žalobcu, a to na listoch vlastníctva (ďalej len „LV“) č. XXX katastrálne územie
(ďalej aj „kat. úz.“) U., č. XXXX kat. úz. Z. a č. XXX kat. úz. J., ktoré boli správcom dňa 13. februára 2008
zapísané do súpisu rozšírenej konkurznej podstaty úpadcu v konkurze vyhlásenom Krajským súdom
v Košiciach (ďalej aj „konkurzný súd“), uznesením zo 6. februára 2000, sp. zn. 3K/271/99. Súd prvej
inštancie uviedol, ako boli tieto nehnuteľnosti (čiastočne rozdielne) opísané v žalobe (petite žaloby), v
súpise správcu a v oznámení z 27. októbra 2008, ktorým konkurzný súd o. i. vyzval žalobcu na podanie
excindačnej žaloby proti správcovi v určenej lehote. Ich „jednoduchým porovnaním“ dospel súd prvej
inštancie k záveru, že „nie je možné uvedené nehnuteľnosti identifikovať, a preto tieto nehnuteľnosti
nie je možné ani vylúčiť z konkurznej podstaty, pretože takéto rozhodnutie by nebolo vykonateľné.“
Citoval ust. § 19 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov
(ďalej len „ZKV“) a uviedol, že rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva žalobcu nie je takou
skutočnosťou, ktorá by mala sama o sebe za následok vylúčenie veci zo súpisu majetku patriaceho do
konkurznej podstaty. Petit žaloby nekorešponduje s obsahom rozšírenia konkurznej podstaty správcom
z 13. februára 2008 a vzhľadom na uplynutie lehoty pre podanie návrhu na vylúčenie vecí z konkurznej
podstaty nie je už možné petit žaloby meniť, rovnako ako už nie je možné meniť ani zápis rozšírenej
konkurznej podstaty. Preto podľa súdu prvej inštancie nebolo možné žalobe vyhovieť. O náhrade
trov konania rozhodol za aplikácie ust. § 255 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“) a v plnom rozsahu ju priznal v konaní úspešnému žalovanému.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej odvolacej lehote odvolanie žalobca (ďalej aj
„odvolateľ“) podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, že na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

4. Odvolateľ súdu prvej inštancie primárne vytýkal, že nerešpektoval záväzný právny názor odvolacieho
súdu v predchádzajúcom kasačnom rozhodnutí (uznesenie z 8. februára 2017, sp. zn. 5Obo/24/2015,
5Obo/27/2016) k vyhodnoteniu výpovede svedka Ing. J. a k výpisu z uznesenia 7. riadnej (členskej)
schôdze (úpadcu). K opätovnému rozhodnutiu vo veci samej malo dôjsť až po doplnení dokazovania
vo vzťahu k obsahu poznámky správcu v zápise nehnuteľností do KP, k právoplatným rozhodnutiam
(Okresného súdu Svidník) v konaniach sp. zn. 6C/376/2000 a sp. zn. 5C/905/2000 a tiež k listu právneho
zástupcu Jednota Bardejov z 12. januára 1998. Keďže súd prvej inštancie dokazovanie nevykonal
a dôkazy nevyhodnotil podľa pokynu odvolacieho súdu, prijal prekvapivé rozhodnutie, a tým naplnil
odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Súd prvej inštancie jasne nevysvetlil svoj záver
o nemožnosti uvedené nehnuteľnosti identifikovať, a z tohto o nemožnosti ich vylúčiť z KP, pretože
také rozhodnutie by nebolo vykonateľné. Podľa odvolateľa ide o formalistický prístup súdu, v rozpore s
materiálnym právnym štátom, keď nezobral do úvahy text výzvy konkurzného súdu z 27. októbra 2008.
Práve v súlade s obsahom tejto výzvy súdu sa žalobca aj aktuálne domáha vylúčenia predmetných
nehnuteľností. Uvedený záver súdu prvého stupňa je v rozpore s vykonanými dôkazmi. Vo vyjadrení
zo 4. apríla 2013 žalobca podal vysvetlenie niektorých rozdielov v označení nehnuteľností, ktoré majú
len formálny charakter a nespôsobujú nemožnosť veci identifikovať. Odvolateľ zdôraznil, že žalobu bol
povinný podať podľa výzvy konkurzného súdu z 27. októbra 2008 a nemohol predpokladať, že rozšírenie
súpisu nie je plne v súlade so zápisom v katastri nehnuteľností. Konkurzný súd vymedzil predmet konania
iba určením LV a katastrálnym územím, čo žalobca rešpektoval, pričom ďalej jednotlivé nehnuteľnosti
označil tak, ako boli v tom čase zapísané na LV. Z opatrnosti, vzhľadom na mylný text výzvy súdu,



žalobca uplatnil nárok aj vo vzťahu k LV č. XXXX (nie LV č. XXXX) kat. úz. Z., čo aj zodpovedalo zápisu
do KP. Žalobca napriek zneniu výzvy súdu nehnuteľnosti označil nielen LV a kat. úz., ale aj konkrétnymi
údajmi, vrátane titulov, ktorými ich nadobudol. Určité odlišnosti v pomenovaní nehnuteľností mali byť
odstránené súdom v dokazovaní. Ak ani medzi stranami nebolo v konaní sporné, o ktoré nehnuteľnosti
ide, tak súd z toho mal vychádzať [§ 120 ods. 3 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení
platnom a účinnom do 30. júna 2016 (ďalej len „OSP“), resp. § 151 ods. 1 CSP]. Žalobca navrhol, aby
si súd prvej inštancie pre odstránenie rozdielov petitu žaloby od zápisov na LV, vyžiadal správu o stave
týchto zápisov v katastri nehnuteľností k 13. februáru 2008, k 1. decembru 2008 a aktuálny stav. V
súlade s tým žalobca upresnil petit žaloby, čo súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil ako neprípustnú
(oneskorenú) zmenu excindačnej žaloby, nepripustil ju a týmto postupom uprel žalobcovi jeho dispozičné
práva s predmetom žaloby. O totožnosti, identifikovateľnosti dotknutých nehnuteľností, svedčia aj listinné
dôkazy (č. l. 374, 377 - 383), zabezpečené z príslušnej správy katastra, ktoré však súd prvej inštancie
v napadnutom rozhodnutí nespomenul a nevyhodnotil.

5. Pre odstránenie rozporov odvolateľ doložil k odvolaniu geometrický plán č. X/XXXX z 13. mája 2002
vo vzťahu k označeniu, identifikácii nehnuteľností na LV č. XXX kat. úz. J. s tým, že parcely č. XXX/
X a č. XXX/X vznikli z pôvodnej parcely XXX/X CKN o výmere 4988 m2, ktorá v čase zapísania do
KP v uvedenej výmere už neexistovala, bola rozdelená. Tento dôkaz súdu prvej inštancie bez svojej
viny nepredkladal, keďže nemohol predpokladať závery súdu k identifikácii vylučovaných nehnuteľností.
Odvolateľ uviedol, že pokiaľ žiadal vylúčiť aj nehnuteľnosti na LV č. XXX, kat. úz. J., a to parc. č. XXX/X .
CKN o výmere 4362 m2, parc. č. XXX/X CKN o výmere 626 m2 a parc. č. XXX/X CKN o výmere 1670
m2, hoci ich všetky nenadobudol od úpadcu, urobil tak z opatrnosti, vzhľadom na výzvu konkurzného
súdu ako (všetky) zapísané na LV č. XXX, kat. úz. J.. Súd prvej inštancie sa mal v rozhodnutí k tomu
vyjadriť. Odvolateľ uviedol, že zmyslom konania o vylúčenie vecí zo súpisu je rozhodnúť, či v ňom
zostanú zapísané a či ich následne môže správca speňažiť.

6. S poukazom na vyhl. č. 32/2003 Z. z. o označovaní ulíc a číslovaní stavieb odvolateľ uviedol, že
súpisné čísla dostatočne identifikujú nehnuteľnosť - budovu (tu stavbu súp. č. XXX na LV č. XXX, kat.
úz. J.). Zdôraznil, že podľa ust. § 70 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností v znení
neskorších predpisov (ďalej aj „katastrálny zákon“), sú údaje katastra uvedené v § 7 hodnoverné, ak sa
nepreukáže opak. Ustanovenie § 7 cit. zákona obsahuje o. i. parcelné čísla, údaje o parcelách registra
C, druhy a výmery pozemkov a súpisné čísla (písm. b) a tieto sú hodnoverné, kým sa nepreukáže
opak. V konaní nebolo tvrdené ani preukázané, že by nehnuteľnosť označená v rozšírení súpisu ako
stavba súp. č. XXX a v žalobe ako motorest súp. č. XXX, boli rozdielne veci. V zmysle § 70 ods. 2
katastrálneho zákona domnienka hodnovernosti a záväznosti platí obdobne aj vo vzťahu k zapísanému
druhu pozemku. Z ust. § 71 katastrálneho zákona vyplýva, že pokiaľ ide o nehnuteľnosti, záväzné
sú iba údaje katastra nehnuteľností, a teda iba údaje uvedené na LV môžu slúžiť ako podklad pre
vyhotovenie verejných listín, vrátane rozsudkov súdov. Ak teda boli v petite žaloby navrhované na
vylúčenie nehnuteľnosti, identifikované v súlade so zápisom v katastri nehnuteľností, pričom je zrejmé,
že sú to tie isté nehnuteľnosti, ako sú uvedené v rozšírení KP, nemôže to byť prekážkou pre ich vylúčenie
z KP. Tomu nebráni ani prípadne uvedená vyššia výmera pozemku (napr. u parc. č. XXX/X CKN, LV
č. XXX, kat. úz. J.), keďže je potrebné vychádzať z výmery pozemku na LV zapísanej v čase vydania
rozhodnutia.

7. Odvolateľ uviedol, že súd prvej inštancie nemal s identifikáciou dotknutých nehnuteľností žiadne
problémy pri svojich prvých dvoch rozsudkoch vo veci z 21. júna 2010 a z 24. novembra 2011, ktorými
žalobe vyhovel v plnom rozsahu a v tomto štádiu konania žalovaný (ne)identifikovateľnosť nehnuteľných
vecí navrhovaných na vylúčenie z KP ani nenamietal. Výnimku tvorila parcela č. XXX/X na LV č. XXX,
kat. úz. J., žalobcom nadobudnutá od SR zmluvou č. C., a ktorá v KP nebola zapísaná. Za podstatný
pre rozhodnutie odvolateľ považoval stav v čase vyhlásenia rozsudku (§ 217 CSP).

8. K dôvodnosti žaloby odvolateľ poukázal na závery odvolacieho súdu v predchádzajúcom kasačnom
rozhodnutí z 8. februára 2017. Uviedol, že vo vzťahu k žalovaným tvrdenej neplatnosti zmlúv o
nadobudnutí dotknutých nehnuteľností od úpadcu svoju argumentáciu podal v písomnom stanovisku
predloženom na pojednávaní 19. októbra 2017. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964
Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“) sú pojmovými znakmi
(podstatnými náležitosťami) kúpnej zmluvy len predmet kúpy a kúpna cena. Vedľajšie dojednania, napr.



o spôsobe zaplatenia kúpnej ceny (tu započítaním), neplatnosť uzavretej kúpnej zmluvy nespôsobujú.
Opačný právny názor prezentovaný žalovaným označil za nesprávny. Práve z výpovede Ing. J. a
listín, ku ktorým svedok vypovedal, vyplýva, že práve úpadca ako predávajúci bol iniciátorom predaja
nehnuteľností, tiež navrhol spôsob zániku záväzku započítaním kúpnej ceny. O existencii pohľadávok
VIZOPu voči Jednote, ktoré nadobudol žalobca (TAJANA), svedčí obsah listu z 12. januára 1998,
záväzky voči VIZOPu boli splnené oznámenému cessionárovi (TAJANA); dohoda o prevzatí dlhu z
Jednoty na Svojpomoc bola akceptovaná a splnená. Súdu prvého stupňa odvolateľ vytkol, že neposúdil
obsah zmluvy z hľadiska namietaných dôvodov neplatnosti, t.j. pre rozpor so zákonom a rozpor s dobrými
mravmi. Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a všeobecných súdov vyplýva
potreba preferencie výkladu o platnosti právnych úkonov pred výkladom o ich neplatnosti (napr. I. ÚS
242/2007, I. ÚS 243/2007, IV. ÚS 340/2012, IV. ÚS 15/20014, I. ÚS 640/2014, 4Cdo/132/2007). Za
podstatné považoval, že vôľa predávajúceho (úpadcu), v konaní potvrdená výpoveďou svedka Ing. J.,
nie je v rozpore s obsahom zmluvy. Zdôraznil, že dohoda v kúpnej zmluve ohľadom spôsobu zániku
záväzku (pohľadávky) na zaplatenie kúpnej ceny, nemôže spôsobiť neplatnosť celej kúpnej zmluvy, ale
ani neplatnosť tohto dojednania.

9. Podľa odvolateľa boli predmetné kúpne zmluvy uzavreté v súlade so zákonom (§ 588 a nasl. OZ).
Za nedôvodné označil tvrdenie protistrany o neplatnosti kúpnych zmlúv pre rozpor s dobrými mravmi
z dôvodu, že žalobca ako kupujúci nemal mať platnú pohľadávku voči predávajúcemu a napriek
tomu ju započítal na kúpnu cenu. Ak to bol úpadca, kto inicioval uzavretie kúpnych zmlúv a navrhol
aj spôsob zaplatenia kúpnej ceny započítaním, tak to nemôže byť hodnotené v neprospech žalobcu
ako kupujúceho; nemôže sa neplatnosti domáhať ten, kto navrhol riešenie, ktoré by malo neplatnosť
spôsobiť.

10. Pokiaľ existovali nezrovnalosti ohľadom zapísania dotknutých nehnuteľností správcom do súpisu
KP, tak súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku nevysvetlil, či konkurzný súd postupoval v súlade
s § 19 ods. 2 ZKV a či jeho výzva z 27. októbra 2008 vo vzťahu k zapísaným nehnuteľnostiam na LV
č. XXXX, kat. úz. Z., mohla vyvolať zákonné účinky a či vo vzťahu k zapísaným nehnuteľnostiam v
kat. úz. J. zodpovedala tomu, čo bolo do podstaty zapísané. Podľa odvolateľa nezrovnalosť vo výzve
ohľadom (nesprávne) uvedeného č. LV XXXX možno považovať za odstránenú tým, že žaloba bola
podaná správne ohľadom nehnuteľností na LV č. XXXX, kat. úz. Z.. Vzhľadom na formuláciu zápisu
nehnuteľnosti v kat. úz. J. je potrebné, aby z rozsudku bolo zrejmé, či parcela parc. č. XXX/X CKN
bola zapísaná do súpisu alebo nie. Ak nebola, potom sa v odôvodnení rozhodnutia mal prejaviť aj tento
dôvod zamietavého výroku v tejto časti. Zo zápisu do KP nie je zrejmé, aké príslušenstvo a súčasti
nehnuteľností boli zapísané - v tejto časti odvolateľ považoval zápis ako právny úkon pre jeho neurčitosť
za neplatný (§ 39 v spojení s § 37 ods. 1 OZ).

11. Správca zapísal do podstaty nehnuteľnosti s poznámkou: „Tento vyššie uvedený majetok zapisujem
do konkurznej podstaty s poznámkou, nakoľko je o neho vedený spor na OS Svidník pod sp. zn.
6C 376/2000 a 5C 905/2000“ (ďalej tiež „poznámka“) a podľa odvolateľa táto poznámka špecifikuje
dôvod, výhradu vo vzťahu k vlastníkovi a vymedzuje pochybnosti o dôvodnosti zápisu. Keďže došlo k
skončeniu v poznámke uvedených súdnych konaní (žaloby o určenie vlastníctva úpadcu boli právoplatne
zamietnuté), tak odpadol dôvod zápisu do konkurznej podstaty a správca mal povinnosť veci vylúčiť.
Odpadol v súpise zapísaný dôvod spornosti a iné dôvody nie je (incidenčný) súd oprávnený skúmať. V
tomto smere odvolateľ poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej
tiež „odvolací súd“ alebo „najvyšší súd“) v excindačných sporoch (sp. zn. 4Obo/40/2009 z 21. apríla
2009, 4Obo/47/2008 z 25. novembra 2008, 2Obo/122/2008 z 15. októbra 2008, 3Obo/69/2011 z 12.
júna 2012). Z nich má podľa odvolateľa vyplývať, že o neplatnosti zmluvy môže byť rozhodnuté len
meritórne v príslušných konaniach a nie ako o predbežnej otázke.

12. Odvolateľ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že vylúči
nehnuteľnosti (zapísané do podstaty s poznámkou) z konkurznej podstaty úpadcu SVOJPOMOC,
spotrebné družstvo Bardejov, Štefánikova 682/4, Bardejov, IČO: 31 732 305, v konaní na Krajskom súde
v Košiciach sp. zn. 3K/277/99 (správne malo byť uvedené 3K/271/99 - pozn. dovolacieho súdu) a prizná
žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

13. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný a označil ho za nedôvodné. Napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie považoval za vecne správne. K nehnuteľnostiam v kat. úz. J. uviedol, že do KP zapísal



len stavbu súp. č. XXX, postavenú na parcele č. XXX/X. Preto žaloba o vylúčenie pozemkov zo súpisu
KP je nedôvodná pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na takom určení. Nemožno rozhodovať
o vylúčení vecí z podstaty, ak veci do KP neboli zaradené. Rozhodnutia Okresného súdu Svidník č. k.
6C/376/2000-547 z 24. februára 2010 a sp. zn. 5C/905/2000 z 22. apríla 2010 nemajú na predmetné
konanie žiadny vplyv, keďže k zamietnutiu žalôb došlo bez meritórneho rozhodnutia o vlastníctve
nehnuteľností. Konanie o určenie vlastníctva nie je možné stotožňovať s konaním o vylúčenie veci z KP,
čo vyplýva z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo/96/2008 (R 52/2010), podľa ktorého od žaloby o
určenie vlastníckeho práva k veci treba odlišovať žalobu o vylúčenie veci zo súpisu podstaty (excindačnú
žalobu) upravenú v ustanovení § 19 ods. 2 ZKV. Žalovaný zvýraznil, že predmetné nehnuteľnosti patria
do KP úpadcu, keďže je ich jediným vlastníkom z dôvodu absolútnej neplatnosti kúpnych zmlúv č. C. z
12. júna 1997, č. C. zo 16. júla 1997 a č. C. zo 16. júla 1997, keďže neboli urobené vážne, zrozumiteľne
a určito, obchádza sa nimi zákon a boli urobené v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené zmluvy boli
prostriedkom, aby majetok úpadcu de facto prešiel na žalobcu pod zámienkou platenia dlhu, ktorý reálne
neexistoval (na vymyslenú pohľadávku). V tomto smere žalovaný poukázal na rozhodnutie najvyššieho
súdu sp. zn. 2MCdo/2/2006 (R 61/2009), podľa ktorého kúpna zmluva, ktorá bola uzavretá s cieľom,
aby pohľadávka veriteľa bola v prípade, že nebude dlžníkom vyrovnaná, uspokojená tým, že na veriteľa
prejde vlastnícke právo k predmetu kúpnej zmluvy (k prepadnej zálohe), je neplatná. Podľa žalovaného
kúpna cena v danom prípade nebola úpadcovi nikdy uhradená a žalobca nemal úmysel kupovať, ale
previesť na seba majetok za započítania nárokov na kúpnu cenu s „neexistujúcim záväzkom žalobcu voči
úpadcovi“. Konanie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Cb/535/01, zavŕšené rozsudkom najvyššieho
súdu sp. zn. 2Obo/219/2005, podľa žalovaného dokazuje, že žalobca nikdy nebol veriteľom úpadcu, že
platne nenadobudol od spoločnosti VIZOP spol. s r. o. pohľadávku voči Jednote SD Bardejov, že úpadca
nepristúpil k dlhu Jednoty SD Bardejov voči VIZOP spol. s r. o. a že zmluva o postúpení pohľadávky
medzi VIZOP spol. s r. o. a žalobcom je neplatným právnym úkonom. Z uvedeného vyplýva, že ak
žalobca nebol veriteľom Jednoty SD Bardejov, tak nebol veriteľom úpadcu a nemohlo dôjsť k započítaniu
jeho domnelého nároku voči úpadcovi s kúpnou cenou. Predstavenstvo úpadcu na 7. riadnej schôdzi z
23. júna 1997 existenciu pohľadávky voči žalobcovi poprelo a rozhodlo, že zmluvnú čiastku a pokutu za
Jednotu SD nepreberá; zápisnica o tom bola predmetom dokazovania. Žalovaný navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalobcu nahradiť
trovy odvolacieho konania.

14. Odvolateľ námietky vo vyjadrení žalovaného považoval za nedôvodné, zvýraznil argumentáciu
uvedenú v odvolaní a zopakoval svoj odvolací návrh na rozhodnutie o spore.

15. Najvyšší súd Slovenskej republiky po prejednaní odvolania v rozsahu a z dôvodov v ňom uvedených
(§ 379, § 380 ods. 1 CSP) na nariadenom pojednávaní (§ 385 ods. 1 CSP), po zopakovaní a doplnení
dokazovania v potrebnom rozsahu (§ 384 ods. 1 a 2 CSP), dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti
odvolania žalobcu, v dôsledku čoho napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil (§ 388 a § 390
CSP) a v časti zamietavého výroku potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP) tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia.

16. Primárne najvyšší súd uvádza, že je funkčne príslušný na prejednanie odvolaní proti rozsudkom
krajských súdov, ktoré vo veci konali a rozhodovali ako súdy prvej inštancie. Uvedené platí napriek
skutočnosti, že právna úprava Civilného sporového poriadku účinného od 1. júla 2016 výslovne
neupravuje funkčnú príslušnosť najvyššieho súdu ako odvolacieho súdu proti rozhodnutiam krajských
súdov ako súdov prvej inštancie, na rozdiel od právnej úpravy účinnej do 30. júna 2016 (viď ustanovenie
§ 10 ods. 2 OSP), s výnimkou konania o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach (viď ustanovenie
§ 31 ods. 2 CSP). V tejto súvislosti je potrebné vychádzať z prechodného ustanovenia § 470 ods. 4 CSP,
v zmysle ktorého konania začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom
súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončia súdy, na ktorých sa konanie začalo. Uvedené
znamená, že konanie, ktoré sa začalo do 30. júna 2016 na krajskom súde ako súde prvej inštancie,
sa na tomto súde dokončí podľa Civilného sporového poriadku. Táto istá zásada platí aj pre štádium
odvolacieho konania, že pokiaľ podľa právnej úpravy účinnej do 30. júna 2016 o odvolaniach proti
rozhodnutiam krajských súdov ako súdov prvej inštancie rozhodoval najvyšší súd, tak je najvyšší súd
odvolacím súdom vo veciach, v ktorých koná a rozhoduje krajský súd ako súd prvej inštancie, aj podľa
právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016. Zároveň tento záver vyplýva aj z aplikácie čl. 4 Základných
zásad, na ktorých je Civilný sporový poriadok postavený, ako aj z ustanovenia § 34 CSP v spojení s
ustanovením § 31 ods. 2 CSP. V ustanovení § 31 ods. 2 CSP je výslovne upravená funkčná príslušnosť



najvyššieho súdu ako odvolacieho súdu proti rozhodnutiam krajských súdov vydaným v sporoch o
abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach. Z uvedeného vyplýva záver, že aj v ďalších veciach,
v ktorých koná a rozhoduje krajský súd ako súd prvej inštancie podľa predpisov účinných do 30. júna
2016, rozhoduje o odvolaniach najvyšší súd (rovnako viď aj uznesenie najvyššieho súdu z 11. júla 2017,
sp. zn. 3Obo/18/2017 a uznesenie zo 14. mája 2020, sp. zn. 5Obo/12/2019).

K výroku o zmene meritórneho rozhodnutia o zamietnutí žaloby.

17. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu,
že „jednoduchým porovnaním“ obsahu oznámenia konkurzného súdu z 27. októbra 2008, petitu
excindačnej žaloby a obsahu rozšírenia konkurznej podstaty z 13. februára 2008 dospel k záveru,
že nehnuteľnosti, ktoré žalobca požadoval vylúčiť z KP, nie je možné identifikovať, „pretože takéto
rozhodnutie by nebolo vykonateľné.“ S uvedeným záverom sa odvolací súd nemohol stotožniť, keďže bol
nepochybne výsledkom „zjednodušeného“ a neodôvodnene formálneho prístupu súdu prvej inštancie k
posúdeniu a rozhodnutiu sporu, a to bez rešpektovania záväzného právneho názoru odvolacieho súdu
v predchádzajúcom uznesení z 8. februára 2017.

18. Je zrejmé, že najvyšší súd bol pri prejednaní a rozhodnutí sporu limitovaný v procesnej rovine
dôvodmi odvolania podaného žalobcom (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a vo vecno-právnej rovine (tak ako
aj súd prvej inštancie) predmetom sporu podľa vymedzenia v žalobe (§ 216 ods. 1 CSP) a vzhľadom
na právny charakter uplatneného nároku, zápisom vylučovaných vecí do rozšíreného súpisu konkurznej
podstaty úpadcu jej správcom (§ 19 ods. 1 ZKV). Práve a len vo vzťahu k tomuto zápisu mohla
byť nastolená otázka vykonateľnosti navrhovaného rozhodnutia o vylúčení vecí z KP. Podľa ust. §
232 ods. 1 CSP vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá
spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Z hľadiska
záverov súdu prvej inštancie nebol žalovaný správca povinný vylúčiť z konkurznej podstaty ním zapísané
nehnuteľnosti, lebo ich nebolo možné podľa vymedzenia v žalobe stotožniť so zapísanými v rozšírenom
súpise KP úpadcu, pričom za relevantné pre identifikáciu vecí považoval aj oznámenie - výzvu
konkurzného súdu podľa § 19 ods. 2 ZKV. K uvedenému pristupuje ďalšie, pre rozhodovanie určujúce
hľadisko, a to právny charakter vylučovaných vecí, ktoré tvoria nehnuteľnosti, t. j. podľa definície v § 119
ods. 2 OZ, pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom. Keďže nehnuteľnosti, vlastnícke a
iné právne vzťahy k nim sú evidované/zapísané v na to určenom registri spôsobom predpísaným podľa
katastrálneho zákona, bolo potrebné pri rozhodovaní prihliadať aj na zápisy dotknutých nehnuteľností v
katastri nehnuteľností. Pritom podľa ust. § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok súdu je rozhodujúci
stav v čase jeho vyhlásenia. Z tohto dôvodu bol relevantný aj aktuálny stav zápisov dotknutých
nehnuteľností v katastri nehnuteľností.

19. K zvolenému procesnému postupu v odvolacom konaní je potrebné uviesť, že kľúčové bolo zistenie
o nerešpektovaní súdom prvej inštancie záväzného právneho názoru odvolacieho súdu vyjadreného v
jeho kasačnom uznesení z 8. februára 2017. V tomto uznesení (sp. zn. 5Obo/24/2015, 5Obo/27/2016)
najvyšší súd výslovne uložil súdu prvej inštancie vyhodnotiť výpoveď Ing. J. zo 14. marca 2013 (č. l.
345) ako aj výpis z uznesenia zo 7. riadnej schôdze predstavenstva Svojpomoc SD Bardejov z 23.
júna 1997 (č. l. 353), z hľadiska platenia kúpnej ceny dohodnutej v dotknutých kúpnych zmluvách,
ďalej doplniť dokazovanie o právoplatné rozhodnutia Okresného súdu Svidník v konaniach uvedených
správcom v poznámke k zápisu sporných nehnuteľností do KP, pod sp. zn. 6C/376/2000 a 5C/905/2000
a tiež o list právneho zástupcu JEDNOTA, s. d. Bardejov z 12. januára 1998 a až po doplnení
dokazovania a vyhodnotení dôkazov jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach vo veci rozhodnúť.
Uvedené nadväzovalo na predchádzajúce, v spore vyslovené právne závery najvyššieho súdu, ktorý
už v uznesení z 31. januára 2011, sp. zn. 5Obo/4/2011, 5Obo/6/2011, ktorým bol zrušený v poradí
prvý prvoinštančný rozsudok, uviedol, že pre správne rozhodnutie sporu bolo povinnosťou súdu prvej
inštancie vykonať dokazovanie o skutočnostiach zistených a namietaných žalovaným a zistiť, či išlo o
platné, alebo neplatné nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcom, teda ustáliť, či sporné nehnuteľnosti
boli zaradené do súpisu oprávnene alebo neoprávnene a vylúčiť ich z konkurznej podstaty úpadcu.
V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu z 30. novembra 2009 sp. zn. 1 M
ObdoV/11/2009 a schválené stanovisko obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu z 23. novembra
2009, z ktorého vyplýva, že pokiaľ sa nepreukáže opak, hodnoverným a záväzným údajom katastra
nehnuteľností je údaj o práve k nehnuteľnosti. Údaj o vlastníkoch nehnuteľnosti je hodnoverný, ale nie
záväzný (§ 70 ods. 1 v spojení s § 7 katastrálneho zákona). V konaní o vylučovacej žalobe podľa



ustanovenia § 19 ods. 2 ZKV, ak správca konkurznej podstaty popiera, že žalobca je vlastníkom
nehnuteľnosti zapísanej do konkurznej podstaty, napriek zápisom žalobcu ako vlastníka v katastri
nehnuteľností, je potrebné na zistenie tejto skutočnosti vykonať dokazovanie.

20. Podľa ust. § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Týmto ustanovením sa súd prvej inštancie pri novom prejednaní a rozhodnutí sporu napadnutým
rozsudkom neriadil a tento svoj rozporný postup ničím neodôvodnil, čím nepochybne došlo k naplneniu
odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, teda že nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace práva na spravodlivý proces
treba považovať aj taký nedostatok rozhodnutia súdu, keď rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody
alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne,
ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie
ako celok je nepresvedčivé (obdobne viď uznesenie najvyššieho súdu z 31. januára 2019, sp. zn.
6Cdo/98/2017). Najvyšší súd už v predchádzajúcom uznesení z 8. februára 2017 súdu prvej inštancie
vysvetlil, že požiadavka, aby rozhodnutie bolo riadne odôvodnené, patrí medzi základné atribúty
spravodlivého procesu. Za nedostatočne zdôvodnený rozsudok možno považovať rozsudok, kde dôvody
úplne alebo čiastočne absentujú, alebo kde je extrémny nesúlad medzi právnymi závermi súdu a jeho
skutkovými zisteniami, prípadne, kde právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii
nevyplývajú, alebo zistenia sú uvedené len všeobecne, súhrnne bez špecifikácie jednotlivých dôkazov,
z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. Uvedenú vadu videl najvyšší súd aj v tom, že súd prvej
inštancie pre dostatočné (čo do odôvodnenia preskúmateľné) vyriešenie základného predpokladu žaloby
o vylúčenie predmetných nehnuteľností z KP úpadcu nevyhodnotil aj vyššie uvedené dôkazy.

21. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vydal bez doplnenia dokazovania a vyhodnotenia
dôkazov podľa záväzného právneho názoru vyjadreného v predchádzajúcom kasačnom uznesení
odvolacieho súdu z 8. februára 2017, boli by splnené dôvody pre opätovné (tu piate) zrušenie
rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 2 písm. b/ CSP).
Uvedenému procesnému postupu v danom odvolacom konaní však bránilo splnenie podmienok
ustanovenia § 390 CSP, podľa ktorého odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak a/ rozhodnutie súdu prvej
inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
a b/ odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.Preto
za rešpektovania naposledy citovaného zákonného ustanovenia najvyšší súd v odvolacom konaní na
prejednanie veci nariadil pojednávanie (1. októbra 2020) a za prítomnosti sporových strán v potrebnom
rozsahu zopakoval dokazovanie dôkazmi, ktoré podľa obsahu spisu mal k dispozícii súd prvej inštancie
a doplnil ho o všetky právoplatné rozhodnutia vydané v konaniach vedených Okresným súdom Svidník
pod sp. zn. 6C/376/2000 a 5C/905/2000, list právneho zástupcu JEDNOTA, s. d. Bardejov z 12. januára
1998 a o podanie správcu adresované konkurznému súdu z 13. februára 2008, o rozšírení konkurznej
podstaty.

22. Z vykonaného dokazovania a po vyhodnotení dôkazov jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach,
dospel odvolací súd k nasledovným, pre vec relevantným zisteniam a záverom.

23. Krajský súd v Košiciach uznesením zo 6. februára 2000, sp. zn. 3K/271/99, vyhlásil konkurz na
majetok úpadcu SVOJPOMOC, spotrebné družstvo Bardejov, Štefánikova 682/4, IČO: 31 732 305 a za
správcu konkurznej podstaty ustanovil Ing. Miroslava Peláka (žalovaného). Správca dňa 14. februára
2008 doručil konkurznému súdu písomné podanie z 13. februára 2008 o rozšírení konkurznej podstaty,
v ktorom uviedol, že zapisuje do súpisu KP nasledovný majetok: „ - stavba č. súp. XXX, postavená na
parcele č. J. - zastavaná plocha vo výmere 4988 m2 s príslušenstvom a súčasťami, ktorá je zapísaná
na liste vlastníctva č. XXX kat. úz. J. a nehnuteľnosti parcela č. KN XXX/X - zastavaná plocha vo
výmere 2860 m2, stavba číslo súpisné XXX postavená na parcele č. J., parcela č. J.- zastavaná plocha
vo výmere 643 m2, parcela č. J. - zastavaná plocha vo výmere 2172 m2, stavba číslo súpisné XXX
postavená na parcele č. J., parcela č. J. -zastavaná plocha vo výmere 696 m2, stavba súpisné číslo XXX,
postavená na parcele č. J., parcela č. J. - zastavaná plocha vo výmere 104 m2, stavba súpisné číslo XX
postavená na parcele č. J., parcela č. J. - zastavaná plocha vo výmere 141 m2, všetko s príslušenstvom
a súčasťami, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX kat. úz. U.. - budova č. súp. XX postavená
na parcele J. a parcely J. - zastavaná plocha o výmere 360 m2 s príslušenstvom a súčasťami, ktoré



nehnuteľnosti sú zapísané na Katastrálnom úrade N. - Správa katastra vo Svidníku na LV č. XXXX k. ú.
Z.. Tento vyššie uvedený majetok zapisujem do konkurznej podstaty s poznámkou, nakoľko je o neho
vedený súdny spor na OS Svidník pod sp. zn. 6C/376/2000 a 5C/905/2000. Tieto súdne spory sú vedené
proti odporcovi - žalovanému TAJANA, s. r. o., Giraltovce, Dukelská č. 58/65.“

24. Konkurzný súd pod č. k. 3K/271/99-417 zo dňa 27. októbra 2008 oznámil žalobcovi (TAJANA, s. r. o.),
že v dotknutej konkurznej veci „zapísal správca konkurznej podstaty Ing. Pelák do podstaty s poznámkou
nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX kat. úz. U., na LV č. XXXX kat. úz. Z. a na LV č. XXX kat. úz. J.“
a vyzval žalobcu, aby v súlade s ust. § 19 ods. 2 ZKV podal v lehote 30 dní od doručenia prípisu žalobu
na Krajský súd v Košiciach proti správcovi konkurznej podstaty o vylúčenie nehnuteľnosti z konkurznej
podstaty a že ak žaloba nebude podaná včas, predpokladá sa, že vec je zahrnutá do súpisu oprávnene.

25. Žalobca dňa 1. októbra 2008 podal (osobne do podateľne) na Krajský súd v Košiciach žalobu o
vylúčenie vecí z konkurznej podstaty, z dôvodu, že patria do jeho vlastníctva, a to zapísané na LV č.
XXX kat. úz. U., na LV č. XXXX kat. úz. Z., na LV č. XXX kat. úz. J. a aj na LV č. XXXX kat. úz.
Z. (podľa výzvy konkurzného súdu) a špecifikoval ich. Uviedol, že nehnuteľnosti zapísané na prvých
troch listoch do vlastníctva nadobudol od predávajúceho SVOJPOMOC, spotrebné družstvo Bardejov
kúpnymi zmluvami, ktoré doložil. K pozemkom par. č. XXX/X zast. plochy vo výmere 4362 m2, par. č.
XXX/X zast. plochy vo výmere 1670 m2 a par. č. XXX/X zast. plochy vo výmere 626 m2 uviedol, že ich
nadobudol od SR - Okresný úrad Svidník zmluvou zo 16. marca 1999 č. C. a zmluvou z 20. októbra 2005
od SR - Krajský úrad Prešov, C.. Navrhol, aby súd uložil žalovanému vylúčiť z KP úpadcu nehnuteľnosti
na: „LV č. XXX k. ú. U. - budova stavebnín, súp. č. XXX na parc. XXX/X CKN, - soc. bud. dopravy,
súp. č. XXX na parc. XXX/X CKN, - dielne - garáž, súp. č. XXX na parc. XXX/X CKN, - sklad, súp. č.
XXX na parc. XXX/X CKN, -parc. XXX/X CKN o výmere 2860 m2, zast. plochy a nádvoria, - parc. XXX/
X CKN o výmere 643 m2, zast. plochy a nádvoria, - parc. XXX/X CKN o výmere 2172 m2, zast. plochy
a nádvoria, -parc. XXX/X CKN o výmere 696 m2, zast. plochy a nádvoria, - parc. XXX/X CKN o výmere
194 m2, zast. plochy a nádvoria, - parc. XXX/X CKN o výmere 141 m2, zast. plochy a nádvoria, LV č.
XXXX k. ú. Z. - budova súp. č. XX na parc. XXX, - parc. XXX CKN o výmere 360 m2, zast. plochy a
nádvoria, LV č. XXX k. ú. J. - motorest, súp. č. XXX na parc. XXX/X CKN, - parc. XXX/X CKN o výmere
4362 m2, zast. plochy a nádvoria, - parc. XXX/X CKN o výmere 1670 m2, zast. plochy a nádvoria, -
parc. XXX/X CKN o výmere 626 m2, zast. plochy a nádvoria, zapísané do konkurznej podstaty, č. k. 3K
271/99, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“

26. Podľa ust. § 19 ods. 1 a 2 ZKV, ak sú pochybnosti, či vec patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu
podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch,
ktoré spochybňujú zaradenie veci do súpisu. (1). Súd uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala
do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal žalobu proti správcovi. V prípade, že žaloba
nie je podaná včas, predpokladá sa, že vec je do súpisu zahrnutá oprávnene. (2). K citovanému
zákonnému ustanoveniu najvyšší súd uvádza, že žaloba, ktorá smeruje proti správcovi na vylúčenie veci
z konkurznej podstaty, do ktorej ju správca nesprávne zapísal a zabral (vylučovacia, excízna, intervenčná
žaloba) je svojou povahou obdobne ako excízna žaloba v exekúcii (§ 55 ods. 1 Exekučného poriadku),
procesnou, verejnoprávnou žalobou a nie žalobou súkromnoprávnou. Predpokladá vyhlásenie konkurzu
a jeho trvanie a spravuje sa procesnými predpismi vrátane obmedzení nimi uložených. Procesný nárok
na vylúčenie veci z konkurznej podstaty teda nemôže vzniknúť skôr, než bol konkurz vyhlásený a
nevyhnutne zaniká, len čo sa konkurzné konanie skončilo a konkurz bol zrušený. Žalobca sa v dôsledku
toho vylučovacou žalobou domáha rozhodnutia o priznaní práva vyplývajúceho z procesných predpisov
(§ 19 ZKV). O práve založenom predpismi hmotného práva, ktoré zostávajú iba právnym dôvodom
žaloby, sa súd preto vyjadruje ako o predbežnej otázke v odôvodnení svojho rozhodnutia (pozri Steiner,
V., Mazák, J.: Konkurz a vyrovnanie, systematický výklad, Druhé prepracované vydanie, Iura Edition
1997, s. 70). Je zrejmé, že vylučovacie žaloby sa spravidla opierajú o vlastnícke právo. Súd o takej
žalobe rozhodne tak, že buď žalobu zamietne, alebo uloží správcovi povinnosť vylúčiť určitú vec zo
súpisu podstaty. Výrokom o excindačnej (excíznej) žalobe sa priamo nerieši vlastnícke právo k veci,
avšak touto otázkou sa súd zaoberá spravidla v odôvodnení rozhodnutia ako s predbežnou otázkou.
(pozri Ďurica, M., Zákon o konkurze a vyrovnaní, Prvé vydanie, Poradca podnikateľa 2001, s. 163).
Žaloba o vylúčenie veci zo súpisu podstaty (§ 19 ods. 2) nie je žalobou na určenie vlastníckeho práva.
Zahrnutím majetku do súpisu konkurznej podstaty (alebo jeho vylúčením zo súpisu) sa nikdy nemení
vlastník tohto majetku. Pokiaľ bude mať správca za dostatočne preukázané, že určitý majetok do



konkurznej podstaty nepatrí, nezahrnie ho ani do súpisu. Obdobne potom pokiaľ správca zistí, že určitý
majetok bol do súpisu zapísaný neoprávnene, môže ho sám zo súpisu vyradiť.

27. Pokiaľ súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku kládol dôraz na obsah výzvy konkurzného súdu
učinenej podľa § 19 ods. 2 ZKV z hľadiska identifikovateľnosti vecí zahrnutých správcom do konkurznej
podstaty, tak odvolací súd odchylne od tohto prístupu zdôrazňuje, že zmyslom a účelom výzvy podľa §
19 ZKV je predovšetkým časové hľadisko, teda určenie lehoty pre podanie vylučovacej žaloby, v ktorej
sa možno ešte účinne domáhať vylúčenia určitého majetku zo súpisu podstaty, keďže po tejto lehote
ex lege nastupuje nevyvrátiteľná domnienka, že taký majetok bol zahrnutý do súpisu oprávnene. Preto
„jednoduché porovnanie“ s obsahom výzvy konkurzného súdu z 27. októbra 2008 (č. l. 81), ktorým
dôvodil súd prvej inštancie, nemalo zásadnú relevanciu čo do špecifikácie vylučovaných nehnuteľností.
Odvolací súd naviac zdôrazňuje, že nepresné, či mylné uvedenie nehnuteľností konkurzným súdom,
ktorých sa zápis do súpisu KP týkal, pre účely postupu - výzvy na podanie vylučovacej žaloby žalobcom
v určenej lehote, nemôže byť hodnotené na ťarchu žalobcu a to práve aj z dôvodu vyššie vysvetleného
procesného (verejnoprávneho) a nie súkromnoprávneho charakteru excindačnej žaloby proti správcovi.

28. Odvolací súd dodáva, že samotná výzva konkurzného súdu na podanie žaloby o vylúčenie veci z
KP nezakladá legitimáciu pre začatie takého konania. Napokon excindačnú žalobu môže aj bez takej
výzvy podať každý, kto spochybňuje zaradenie konkrétnej veci do súpisu podstaty. Legitimáciou pre
začatie konania o vylúčenie veci zo súpisu je samotné zaradenie tohto majetku do súpisu konkurznej
podstaty. Výzva na podanie excindačnej žaloby iba ukončuje lehotu, v ktorej možno takú žalobu podať.
Preto pre posúdenie žaloby v danej veci z hľadiska vymedzenia jej predmetu, správnosti a dôvodnosti
uplatneného nároku, nebolo podstatné to, ako (nepresne, mylne) veci opísal konkurzný súd vo výzve
adresovanej žalobcovi, ale to, ako boli veci správcom zapísané do súpisu KP, vrátane znenia poznámky
k dôvodu spornosti zápisu. Z tohto hľadiska aj pri porovnaní označenia (identifikácie) nehnuteľností v
rámci zahrnutia do rozšíreného súpisu podstaty, v petite žaloby a v katastri nehnuteľností, bolo podľa
názoru odvolacieho súdu možné sa vecne zaoberať nárokom žalobcu tak, ako bol uplatnený.

29. V poznámke k rozšíreniu konkurznej podstaty správca uviedol, že ohľadom zapísaného majetku „je
vedený súdny spor na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 6C/376/2000 a 5C/905/2000.“ Z doplneného
dokazovania bolo preukázané, že uvedené konania, ktoré viedol úpadca, resp. správca voči žalovanému
TAJANA s. r. o. (tu žalobca), o určenie vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, zapísaným v katastri
nehnuteľnosti vlastnícky na žalobcu, boli právoplatne skončené zamietnutím žalôb pre nedostatok
naliehavého právneho záujmu na takom určení, teda bez toho, aby bolo meritórne rozhodnuté o spore
o vlastníctvo strán k týmto veciam, práve s poukazom na vedenie daného incidenčného sporu ako
prednostného. Ak aj spornosť zahrnutia vecí do súpisu, z hľadiska zapísanej poznámky o vedení
súdnych konaní o určenie vlastníctva k predmetným veciam, skončením uvedených súdnych konaní
formálne odpadla, pre rozhodovanie v danom incidenčnom konaní bolo relevantné, že správca sám veci
zo súpisu (doteraz) nevyradil a naďalej ich považoval za súčasť majetkového portfólia úpadcu určeného
k speňaženiu. To bol dôvod, pre ktorý žalobca na podanej žalobe trval a súčasne, pre ktorý bolo potrebné
sa zo strany súdu naďalej zaoberať otázkou vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v tomto incidenčnom
spore.

30. Úspešnosť vylučovacej žaloby v incidenčnom konaní na strane žalobcu predpokladá
preukázanie, že mu svedčí lepšie (hmotné) právo k veciam zapísaným do konkurznej podstaty,
než úpadcovi. V posudzovanom prípade žalobca, okrem listov vlastníctva príslušného katastra
nehnuteľností, nepochybne aj aktuálne svedčiacich o zápise vlastníckeho práva žalobcu k predmetným
nehnuteľnostiam, doložil kúpne zmluvy, ktorými predmetné nehnuteľnosti nadobudol od úpadcu v dobe
pred vyhlásením konkurzného konania. Žalovaný správca v rámci obrany proti žalobou uplatnenému
nároku spochybnil vlastnícke právo žalobcu z dôvodu ním tvrdenej absolútnej neplatnosti kúpnych zmlúv.
Podľa už vyššie prezentovaného názoru (ods. 19), v konaní o vylučovacej žalobe podľa ustanovenia § 19
ods. 2 ZKV, ak správca konkurznej podstaty popiera, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej
do konkurznej podstaty, napriek zápisom žalobcu ako vlastníka v katastri nehnuteľností, je potrebné na
zistenie tejto skutočnosti vykonať dokazovanie. Keďže údaj o vlastníkoch nehnuteľnosti je hodnoverný,
ale nie záväzný (§ 70 ods. 1 v spojení s § 7 katastrálneho zákona), pričom žalobca doloženými listami
vlastníctva, podporenými listinami o nadobudnutí predmetných nehnuteľností do vlastníctva (kúpne
zmluvy), dostatočne osvedčil svoju aktívnu vecnú legitimáciu v danom incidenčnom spore, teda že mu



svedčí lepšie (hmotné) právo k vylučovaným veciam zahrnutým do súpisu, došlo k presunu dôkazného
bremena v spore na žalovaného vo vzťahu k ním uplatnenej obrane.

31. Neplatnosť dotknutých právnych úkonov videl žalovaný v spornosti/nezákonnosti dohody o spôsobe
úhrady dojednanej kúpnej ceny (medzi žalobcom a úpadcom). Z dokazovania vyplynulo, že v kúpnej
zmluve z 12. júna 1997 o kúpe nehnuteľností v kat. úz. U. (vklad do KN povolený 24. júna 1997 pod
č. C.), zmluvné strany dohodli (čl. II bod 4.), že: „Úhrada kúpnej ceny bude realizovaná započítaním.
Predávajúci preberá dlh v zmysle ust. § 531 ods. 2) Občianskeho zákonníka a to za JEDNOTU spotrebné
družstvo Bardejov,087 32 Giraltovce, IČO: 00 169 072, - vo výške 3 124 593.- Sk, čo predstavuje
istinu, - vo výške podľa právoplatného rozhodnutia súdu, pokiaľ ide o úroky a zmluvnú pokutu z istiny
3 124 593.- Sk. Predmetný spor t. č. prebieha na Krajskom súde v Košiciach pod č. k. 6 Cb 4483/95.“
Kúpnu zmluvu okrem predávajúceho (SVOJPOMOC SD) a kupujúceho (TAJANA s. r. o.) podpísalo aj
spotrebné družstvo JEDNOTA Bardejov so sídlom v Giraltovciach. V kúpnej zmluve zo 16. júla 1997
o kúpe nehnuteľností v kat. úz. Z. (vklad do KN povolený pod č. C.), zmluvné strany dohodli (čl. II bod
4.), že: „Úhrada kúpnej ceny bude realizovaná čiastočným započítaním úrokov z omeškania a zmluvnej
pokuty z istiny 3 124 593.-Sk, t. j. z prevzatého dlhu za Jednotu spotrebné družstvo Bardejov, so sídlom v
Giraltovciach, IČO : 00 169 072.“ Kúpnu zmluvu okrem predávajúceho (SVOJPOMOC SD) a kupujúceho
(TAJANA s. r. o.) podpísalo aj spotrebné družstvo JEDNOTA Bardejov so sídlom v Giraltovciach. V
kúpnej zmluve z 12. júna 1997 o kúpe nehnuteľností v kat. úz. J. (vklad do KN povolený 24. júna 1997
pod č. C.), zmluvné strany dohodli (čl. II bod 4.), že: „Úhrada kúpnej ceny bude realizovaná započítaním.
Predávajúci preberá dlh v zmysle ust. § 531 ods. 2) Občianskeho zákonníka a to za JEDNOTU spotrebné
družstvo Bardejov, 087 32 Giraltovce, IČO: 00 169 072, - vo výške 3 124 593.- Sk, čo predstavuje
istinu,- vo výške podľa právoplatného rozhodnutia súdu, pokiaľ ide o úroky a zmluvnú pokutu z istiny
3 124 593.- Sk. Predmetný spor t. č. prebieha na Krajskom súde v Košiciach pod č. k. 6 Cb 4483/95.“
Kúpnu zmluvu okrem predávajúceho (SVOJPOMOC SD) a kupujúceho (TAJANA s. r. o.) podpísalo
aj spotrebné družstvo JEDNOTA Bardejov so sídlom v Giraltovciach. V kúpnej zmluve zo 16. marca
1999 o kúpe nehnuteľností v kat. úz. J., a to pozemok parc. č. J. zastavaná plocha o výmere 4988 m2
s príslušenstvom, ktoré predstavujú trvalé porasty na uvedenom pozemku a oplotenie v aeráli studní
(vklad do KN povolený 17. novembra 1999 pod č. C.), zmluvné strany dohodli (čl. II), že kupujúci zaplatí
kúpnu cenu do 30 dní od platnosti (obojstranného podpísania) zmluvy na účet predávajúceho Slovenská
republika - Okresný úrad Svidník. V kúpnej zmluve z 20. októbra 2005 o kúpe nehnuteľností v kat. úz.
J., a to pozemok parc. č. J. zastavané plochy a nádvoria o výmere 1670 m2 (V 209/06), zmluvné strany
dohodli (čl. III), že kupujúci zaplatí kúpnu cenu do 60 dní po udelení súhlasu MF SR k zmluve na určený
účet predávajúceho Slovenská republika - Krajský úrad v Prešove.

32. Z listiny doloženej žalovaným (prílohová obálka) - originálu zápisnice zo 7. riadnej schôdze
predstavenstva úpadcu, konanej 23. júna 1997 vo Svidníku, ktorej predsedal Ing. O. J., predseda
predstavenstva, bolo zistené, že v bode VII. Rôzne, bod 2/ štvrtá odrážka, predstavenstvo úpadcu
schválilo vysporiadanie „čiastky 3 124 593,- Sk pozostávajúcej z 2 364 377,- + 760 216,- úroky a
ďalšie napočítané úroky firmou TAJANA za objekty: motorest F. J., stavebniny Z. a časť C OD Z. s
tým, že zmluvnú čiastku a pokutu Svojpomoc SD za Jednotu SD Bardejov nepreberá. Táto je riešená
na Krajskom súde v Košiciach. V prípade rozhodnutia súdu v neprospech Jednoty SD Bardejov sídlo
v Giraltovciach, túto nech si rieši s firmou TAJANA Giraltovce. Svojpomoc SD Bardejov pohľadávky
s vyššie uvedeného titulu pre TAJANU Giraltovce popiera v plnej výške. Po preverení skutočností
členovia predstavenstva došli k jednoznačnému rozhodnutiu, že nedošlo k právoplatnému nadobudnutiu
pohľadávky od Vizopu s. r. o. Prešov a následnej dohody o uznaní záväzku po lehote splatnosti a
záznamu zo dňa 25. 7. 1995 Jednotou SD Giraltovce.“

33. Z listiny na č. l. 70 spisu vyplýva, že medzi žalobcom a úpadcom bola dňa 29. júla 1997 uzavretá
písomná dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov (vo výške 4.542.260,--Sk), pričom v
dohode je výslovne uvedené: „Započítajú sa čiastky na základe prevzatia dlhu za JEDNOTU, spotrebné
družstvo Bardejov, so sídlom v Giraltovciach v kúpnych zmluvách zo dňa 12. 6. 1997 a 16 .7. 1997 -
nehnuteľnosť na LV č. XXXX...“.

34. Z listiny na č. l. 366 spisu, na ktorú poukazoval žalobca, písomného podania právneho zástupcu
Jednota SD Bardejov, JUDr. Milana Majerníka, z 12. januára 1998, adresovaného Okresnému súdu
Svidník v konaní VIZOP s. r. o. c/a Jednota SD Bardejov, sp. zn. 1Rob/620/97, vyplýva prehlásenie



(v súvislosti s tam podanou žalobou), že: „...naše záväzky voči VIZOP-u s. r. o. boli splnené nám
oznámenému cesionárovi - TAJANE s. r. o.“

35. Na pojednávaní pred súdom prvej inštancie 14. marca 2013 vypovedal ako svedok, Ing. Anton Kožík,
predseda predstavenstva úpadcu od novembra 1996 do 31. decembra 1998, ktorý uviedol (zápisnica na
č. l. 343 - 346), že: „Dlh, za ktorý my sme predali nehnuteľnosti,vznikol ešte za Jednoty SD Bardejov so
sídlom Giraltovciach v rokoch zhruba 1993-1995, tam som ani nepracoval. Pri vzniku Jednoty preberali
sme dlhy za isté jednotky, to znamená Jednotu Bardejov so sídlom v Giraltovciach a za Jednotu
Svidník so sídlom v Svidníku, kde som bol ja predtým predsedom. O prevzatí týchto dlhov rozhodovalo
predstavenstvo Svojpomoci a jednotlivé predstavenstvá družstiev.....prevzali sme viaceré pohľadávky od
iných zhruba 40 mil., pohľadávky sme vyrovnávali rôznym spôsobom buď odpredajom,....Boli jednania
medzi Tajanou a Svojpomocou na základe ich dohôd, ktoré predchádzajúci zástupca urobil s Tajanou.
Keďže sme nemali finančné prostriedky, ponúkli sme im predaj neefektívnych prevádzkových jednotiek,
že týmto vysporiadame dlhy....Neuznali sme Tajane úroky a penále v takej výške ako pôvodne boli.
Považovali sme to za neprimerané a vtedy sme to vyrovnávali kúpnopredajnými zmluvami, dovtedy
sme im uznali úroky a zmluvnú pokutu. Vždy sme vyrovnávali dlhy tak, že z majetku bardejovského
vyrovnávali sme dlhy za Bardejov a z majetku svidníckeho za Svidník.“

36. Vo vzťahu k prejudiciálnej otázke vlastníctva vylučovaných nehnuteľností, podľa názoru odvolacieho
súdu, vyplynulo z vykonaného dokazovania, že žalovaný nepreukázal svoju obranu proti žalobe,
založenú na tvrdení o neplatnosti troch dotknutých kúpnych zmlúv, v roku 1997 uzavretých medzi
úpadcom ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim, ktorými žalobca preukazoval svoje vlastnícke
právo k vylučovaným veciam. Tvrdenú absolútnu neplatnosť dotknutých právnych úkonov malo vyvolať
dojednanie o spôsobe úhrady kúpnej ceny započítaním, podľa žalovaného neexistujúcich pohľadávok.
V tom videl žalovaný rozpor zmlúv so zákonom, prípadne jeho obchádzanie, resp. rozpor s dobrými
mravmi (§ 39 OZ).

37. Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 a ods. 6 veta prvá zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v
znení platnom a účinnom ku dňu 12. júna 1997 a 16. júla 1997 (deň uzavretia kúpnych zmlúv), táto
časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím
na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. (1) Zmluvy medzi osobami uvedenými
v odsekoch 1 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991%20Zb.%2523261'&ucin-k-dni='12.%206.1997'>
a <aspi://module='ASPI'&link='513/1991%20Zb.%2523261'&ucin-k-dni='12.%206.1997'>, ktoré nie sú
upravené v hlave II tejto časti zákona a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, sa
spravujú iba ustanoveniami Občianskeho zákonníka. (6) Je nepochybné, že predmetné kúpne zmluvy
boli uzavreté medzi podnikateľmi (spoločnosťou s ručením obmedzeným a spotrebným družstvom),
avšak z citovanej právnej úpravy vyplýva, že na ich právne posúdenie sa neaplikuje Obchodný zákonník
s osobitnou úpravou záväzkových vzťahov medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti, keďže ich
predmetom boli výlučne nehnuteľnosti. Kúpna zmluva medzi podnikateľmi, týkajúca sa nehnuteľností, sa
posudzuje podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, konkrétne o kúpnej zmluve (§ 588 a nasl). Podľa
ust. § 588 ods. 1 OZ, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu
odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú
cenu. Kúpna zmluva je najbežnejším odvodeným spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o
dvojstranný právny úkon pozostávajúci z návrhu (oferty) a prijatia návrhu (akceptácie), spočívajúci vo
vzájomných a obsahovo zhodných prejavoch vôle dvoch strán, na základe ktorých predávajúcemu
vznikne povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať
a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Kúpna zmluva vzniká, keď sa zmluvné strany zhodli
(dosiahli konsenzus) o predmete kúpy a kúpnej cene, pokiaľ zákon alebo dohoda zmluvných strán
nevyžaduje ďalšie náležitosti. Esenciálnymi, pre platné uzavretie zmluvy podstatnými náležitosťami,
teda sú určenie zmluvných strán, určenie predmetu kúpy a dohoda o kúpnej cene. K predmetu kúpy sa
viaže záväzok predávajúceho predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a záväzok kupujúceho predmet kúpy
prevziať a k dohode o kúpnej cene sa viaže záväzok kupujúceho zaplatiť predávajúcemu dohodnutú
cenu. Uvedené náležitosti, ktoré sú z hľadiska kogentnej zákonnej úpravy v ust. § 588 ods. 1 OZ
podstatné pre vznik kúpnej zmluvy, boli vo všetkých troch kúpnych zmluvách splnené. Žalovaným
namietané zmluvné ustanovenie o spôsobe zaplatenia (tu započítaním) platne dohodnutej kúpnej ceny
tvorí len vedľajšie dojednanie, ktoré samotné neplatnosť kúpnej zmluvy nespôsobuje.



38. Z výpovede svedka, Ing. O. J., v rozhodnej dobe predsedu predstavenstva úpadcu, vyplývalo,
že prevody nehnuteľného majetku na veriteľov boli obvyklým spôsobom vysporiadania záväzkov
pochádzajúcich a úpadcom nadobudnutých (prevzatých) od Jednota SD. S touto výpoveďou svedka
obsahovo korešpondujú aj listinné dôkazy na č. l. 70 a 366 spisu (ods. 33, 34). Na uvedené zistenie
v kontexte uzavretých právnych úkonov kúpnych zmlúv nemá právne relevantný vplyv zápis (v jeho
originálnom znení v prílohovej obálke spisu) o obsahu 7. riadnej schôdze predstavenstva úpadcu z
23. júna 1997 s (dodatočným) konštatovaním, že úpadca zmluvnú čiastku a pokutu za Jednotu SD
nepreberá. Bolo to totiž už v čase po uzavretí kúpnych zmlúv z 12. júna 1997. K uzavretiu tretej kúpnej
zmluvy zo 16. júla 1997 došlo napriek záverom predstavenstva úpadcu, na ktoré poukazoval žalovaný,
pričom aj v tejto kúpnej zmluve došlo k dojednaniu o úhrade (tu časti) kúpnej ceny započítaním. Ani z
tohto dôkazu preto nebolo možné vyvodiť nezákonný prevod nehnuteľností úpadcu na žalobcu uzavretím
predmetných kúpnych zmlúv. Fotokópiu výpisu z uznesenia zo 7. riadnej schôdze predstavenstva
Svojpomoc SD Bardejov, konanej 23. júna 1997, v spise na č. l. 353, odvolací súd pre jeho čiastočne
odlišný obsah oproti originálu zápisnice (v prílohovej obálke) a tiež vzhľadom na spochybnenie tohto
výpisu svedkom Ing. J. a žalobcom, nepovažoval za vierohodný dôkaz čo do jeho pravdivosti a preto
z neho nevychádzal pri rozhodovaní.

39. Podľa odvolacieho súdu to, či fakticky k zaplateniu kúpnej ceny zo strany kupujúceho následne
došlo v zmluve dojednaným, či iným spôsobom, nemá z hľadiska právnej úpravy (§ 588 a nasl. OZ)
vplyv na platnosť kúpnej zmluvy. Ani prípadné dodatočné zistenie o nenaplnení dohody o úhrade kúpnej
ceny kompenzáciou (napr. pre spornosť vzájomných pohľadávok a pod.) ako vedľajšieho dojednania,
nespôsobuje neplatnosť uzavretia kúpnej zmluvy a prevodu vlastníctva k nehnuteľnosti. Keďže došlo
k riadnej a platnej dohode o kúpnej cene, zo strany predávajúceho mohlo dôjsť k jej vymáhaniu, bez
ohľadu na sporné dojednanie o spôsobe jej zaplatenia. V tomto smere nebol relevantný ani argument
žalovaného o výsledku konania najvyššieho súdu sp. zn. 2Obo/219/2005, z ktorého malo vyplývať, že
žalobca nebol veriteľom úpadcu. Obrana žalovaného sa teda týkala samotnej úhrady kúpnej ceny, ktorá
skutočnosť relevantne nespochybnila nadobudnutie dotknutých nehnuteľností do vlastníctva žalobcu
tak, ako je aj aktuálne toto vlastníctvo v prospech žalobcu zapísané v katastri nehnuteľností. Vykonaným
dokazovaním sa žalovanému nepodarilo preukázať jeho tvrdenie o neplatnosti kúpnych zmlúv pre
obchádzanie zákona či pre rozpor s dobrými mravmi, čo malo súvisieť s úmyslom nadobudnúť majetok
úpadcu bez zaplatenia, či v podobe prepadnej zálohy. Z dokazovania vyplynulo, že pred uzavretím
kúpnych zmlúv úpadca usporadúval záväzky prevzaté za Jednota SD, podľa svedka Ing. J. cca v hodnote
40 mil. (Sk), pričom išlo o samotným úpadcom dobrovoľne zvolený spôsob usporiadania - prevodom
vlastného majetku (v dobe pred vyhlásením konkurzu), ktorý sa môže dodatočne správcovi javiť ako
nevýhodný, resp. ukracujúci veriteľov úpadcu, ako sa vyjadril aj na pojednávaní pred odvolacím súdom,
že „v konkurznej podstate po vyhlásení konkurzu týmto nezostalo nič,“ avšak bez vplyvu na (ne)platnosť
predmetných kúpnych zmlúv.

40. Keďže žalobca v konaní dostatočne uniesol svoje dôkazné bremeno, že mu svedčí lepšie (tu
vlastnícke) právo k veciam správcom zahrnutým do (rozšírenej) konkurznej podstaty úpadcu, ktoré
žalovaný v rámci vykonaného dokazovania k jeho obrane proti žalobou uplatneným nárokom nevyvrátil,
tak odvolací súd zmenou napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP vyhovel žalobe
o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty v rozsahu a s ich nepochybnou identifikáciou tak, ako je vyjadrené
v prvom výroku tohto rozsudku.

41. Pri rozhodovaní musel odvolací súd podľa ust. § 216 ods. 1 a 2 CSP rešpektovať rozsah žalobného
návrhu a neprekročiť ho (zásada non ultra petita). Súčasne limitujúcim bol aj rozsah a spôsob zápisu
nehnuteľných vecí v súpise. Pri parcele parc. č. XXX/X CKN, zastavaná plocha o výmere 104 m2,
žalobca požadoval - uvádzal výmeru 194 m2 (ako znie zápis na LV č. XXX, kat. úz. U.), avšak do súpisu
bola zahrnutá len výmera 104 m2, ktorá bola pre excindáciu rozhodujúca. Pri parcele parc. č. XXX/X
CKN, zastavaná plocha a nádvoria (LV č. XXX, kat. úz. J.) musela byť rešpektovaná výmera 4362 m2
podľa petitu žaloby, nie výmera 4988 m2 uvedená v súpise. Žalobcom v žalobe uvádzané parcely č.
XXX/X CKN o výmere 1670 m2 a č. XXX/X CKN o výmere 626 m2 v súpise nie sú vyjadrené, preto
nemohlo byť rozhodnuté o ich vylúčení zo súpisu. Pri budove súp. č. XX na parc. č. XXX CKN, zast.
plocha o výmere 360 m2 (LV č. XXXX kat. úz. Z.) síce odvolateľ opodstatnene vytýkal zahrnutie do
súpisu aj príslušenstva a súčastí bez ich konkretizácie, avšak žalobným návrhom sa nedomáhal ich
vylúčenia zo súpisu.



K potvrdzujúcemu výroku.

42. Vo zvyšnej časti, v ktorej žalobou uplatnený nárok nezodpovedal zápisu dotknutých nehnuteľností v
súpise správcu, bolo zamietnutie nároku žalobcu dôvodné, preto došlo v tejto časti k potvrdeniu rozsudku
súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP. V podrobnostiach odkazuje (a contrario) odvolací súd na
dôvody rozhodnutia v ods. 41.

43. Pokiaľ žalobca mienil dodatočne upresniť, či objasniť uplatnenie nároku ohľadom pozemku parc.
č. 571/1 zast. plochy, pôvodne vo výmere 4988 m2, doložením geometrického plánu (č. l. 541 - 542) k
svojmu odvolaniu, tak odvolací súd uvádza, že podľa ust. § 378 ods. 1 CSP sa na konanie na odvolacom
súde primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje
inak. Podľa ust. § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

44. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú strany povinné uplatniť včas. Tieto
prostriedky nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so
zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Odvolací súd
je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie
zopakuje alebo doplní. Podľa § 384 ods. 3 CSP odvolací súd môže doplniť dokazovanie za podmienok
uvedených v § 366 CSP.

45. Vzhľadom k tomu, že žalobca v podanom odvolaní zároveň tvrdil splnenie podmienok pre použitie
nových prostriedkov procesného útoku/obrany až v odvolacom konaní v zmysle ust. § 366 písm.
c/ a d/ CSP, toto jeho tvrdenie bolo predmetom odvolacieho prieskumu. Odvolateľ tvrdil, že nový
dôkaz (geometrický plán č. 5/2002 zo 14. mája 2002) nebolo možné a potrebné predkladať, pretože
súd ani nenaznačil, že by mal mať s identifikáciou nehnuteľností problém, teda bez svojej viny ho
odvolateľ nemohol uplatniť v konaní. Podľa odvolacieho súdu, napriek dôvodom uvedeným odvolateľom,
neboli splnené podmienky pre možnosť v dokazovaní vykonať doložený geometrický plán ako nový
dôkaz. Konanie o spore sa vedie od 1. decembra 2008, pričom dôkaz je datovaný z roku 2002. Z
priebehu konania už v štádiu pred súdom prvej inštancie boli stranám zrejmé určité nezrovnalosti medzi
označením, vymedzením nároku na vylúčenie nehnuteľností podľa petitu žaloby oproti súpisu konkurznej
podstaty. Naviac, ide o dôkaz, ktorý odvolateľ mohol zabezpečiť do skončenia dokazovania na súde prvej
inštancie. Preto dôvody uvádzané odvolateľom pre zahrnutie tohto nového dôkazu do vyhodnocovania
jeho nároku sú neopodstatnené. Na tento dôkaz ako novotu (podľa § 366 CSP) preto nemohlo byť
odvolacím súdom pri rozhodovaní prihliadané.

46. Prevažne úspešnou stranou v spore bol žalobca, ktorého neúspech tvoril len nepatrnú časť k
predmetu celého sporu. Preto mu proti žalovanému vznikol nárok na plnú náhradu trov (celého) konania
(§ 255 ods. 1 per analogiam, § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP). O výške trov konania
rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

47. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0 (ust. § 393 ods. 2, posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je dovolanie prípustné (§ 420 CSP), ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.



Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Oprávneným subjektom na podanie
dovolania je strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
v spojení s § 424 CSP).
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 SCP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia veci (§
432 CSP).