ASH, s.r.o.


Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/80/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115217945
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7115217945.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu
JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: Podtatranská vodárenská
prevádzková spoločnosť, a.s., Hraničná 662/17, Poprad, IČO: 36 500 968, proti žalovanému: ASH, s.r.o.,
Krmanova 1, Košice, IČO: 31 732 330, zast. spoločnosťou JUDr. Marián Prievozník, PhD., advokát,
s.r.o., Krmanova 1, Košice, IČO: 47239573 o zaplatenie 10.581,57 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 26Cb/127/2015-60 z 1.12.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie
Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov
konania za právne zastúpenie vo výške 557,86 eur, ktorú sumu je žalobca povinný zaplatiť právnemu
zástupcovi žalovaného do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa návrhom, doručeným
súdu dňa 9.7.2015, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 10.581,57 eur s úrokom z omeškania
vo výške 0,0138% denne zo sumy 10.581,57 eur odo dňa 12.5.2015 do zaplatenia titulom nezaplatenia
vodného a stočného, keď uviedol, že na základe trojstrannej zmluvy č. 226/173/11P zo dňa 19.4.2011
uzatvorenej medzi žalobcom, spoločnosťou GEVAX TATRY s.r.o., IČO: 46 118 241, Tatranská Lomnica
262, 059 60 Vysoké Tatry a vlastníkom odberného miesta - žalovaným, sa žalobca zaviazal k dodávke
pitnej vody, odvádzaniu odpadových vôd a zrážkových vôd pre odberné miesto HOTEL RYSY, 78
Tatranská Štrba. Nájomca v pozícii odberateľa sa zaviazal za takto poskytnuté tovary a služby riadne a
včas platiť vodné a stočné. Žalovaný sa v zmysle čl. 6 bodu 21 zmluvy zaviazal v prípade nezaplatenia
dlhov nájomcom pristúpiť k záväzku nájomcu a uhradiť vodné a stočné. Zároveň žalobca uviedol, že ako
prevádzkovateľ verejného vodovodu a verejnej kanalizácie v obci Štrba miestna časť Tatranská Štrba
podľa zák. č. 442/2002 Z.z. je okrem iného oprávnený vyberať vodné od odberateľov pitnej vody a stočné
od producentov odpadových vôd. V čase od 4.3.2013 do 18.9.2013 žalobca dodal nájomcovi spolu 4288
m3 pitnej vody a odviedol rovnaké množstvo odpadových vôd. V čase od 1.4.2013 do 30.9.2013 žalobca
odviedol aj 1390 m3 zrážkových vôd. Za toto plnenie bol nájomca ( GEVAX TATRY s.r.o.) povinný v
zmysle zmluvy uhradiť žalobcovi vodné a stočné v celkovej výške 12 351,66 eur na základe vystavených
faktúr č. 413212190, 413213515, 413220059, 413220058 a 413220527. Odberateľ (nájomca) ku dňu
podania návrhu na vydanie platobného rozkazu uhradil časť dlhu vo výške 1.770,09 eur a neuhradený
dlh tak predstavuje 10.581,57 eur. Nakoľko nájomca nepristúpil k úhrade faktúr voči žalobcovi ani
po márnom uplynutí lehoty ich splatnosti a ani na základe žalobcom zaslaných upomienkach, vyzval
žalobca žalovaného (majiteľa nehnuteľnosti) výzvou zo dňa 4.5.2015, aby v zmysle platnej trojstrannej
zmluvy (čl. 6 bod 21) splnil zmluvný záväzok nájomcu a uhradil dlh za vodné a stočné do 11.5.2015.



3. Súd prvej inštancie poukázal aj na stanovisko žalovaného, v ktorom uviedol, že neuznáva nárok
žalobcu a považuje ho za neexistujúci. Zdôraznil, že Zmluva o dodávke pitnej vody a odvádzaní
odpadových vôd č. 226/173/11P zo dňa 19.4.2011 nezakladá existenciu peňažného záväzku žalovaného
ako vlastníka nehnuteľnosti vo vzťahu k žalobcovi ako dodávateľovi pitnej vody a odberateľovi
odpadových vôd, že ustanovenie článku 6 bod 21 zmluvy neobsahuje obsahové náležitosti právneho
úkonu podľa § 533 Občianskeho zákonníka, t.j. pristúpenia k záväzku, z ktorého by sa žalovaný stal
dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi. Z dojednania vyplýva len záväzok, že žalovaný v budúcnosti, v
prípade vzniku dlhu na odbernom mieste, takýto právny úkon vykoná, t.j. pristúpi k záväzku odberateľa
v konkrétnej výške. Mal za to, že ak by zámerom účastníkov bolo uzatvorenie právneho úkonu podľa §
533 Občianskeho zákonníka, volili by úplne inú formuláciu, napr. „vlastník týmto pristupuje k záväzkom
odberateľa voči dodávateľovi z tejto zmluvy a je z týchto záväzkov zaviazaný popri odberateľovi spoločne
a nerozdielne“ alebo „vlastník sa týmto voči dodávateľovi zaväzuje, že splní za dlžníka jeho peňažné
záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy“. Bez takého dojednania ustanovenie článku 6 bodu 21 zmluvy nie
je pristúpením k záväzku, ale len záväzkom v budúcnosti pristúpiť k záväzku. Bez existencie platného
pristúpenia k záväzku, ku ktorému sa žalovaný síce v zmluve zaviazal, avšak doposiaľ ho s predpísanými
náležitosťami neuskutočnil a ani na to nebol žalobcom vyzvaný, existuje peňažný záväzok výlučne na
strane odberateľa GEVAX TATRY s.r.o., ak sú skutočnosti tvrdené žalobcom pravdivé, a nie na strane
žalovaného ako vlastníka nehnuteľnosti, ktorý od žalobcu žiadnu vodu neodoberal. V kontexte týchto
skutočností zastával názor, že žaloba bola podaná predčasne a malo by jej predchádzať uplatnenie
nároku na nahradenie prejavu vôle žalovaného na pristúpenie k záväzku a v tomto zmysle reagoval aj
na predžalobnú výzvu žalobcu. Za podstatné tiež považoval, že nájomca GEVAX TATRY s.r.o. ukončil
nájom ešte v marci 2013 a hotel je od 1.3.2013 prenajatý inému subjektu - SK TATRY s.r.o., pričom
nájomca GEVAX TATRY s.r.o. mal u žalovaného zloženú kauciu vo výške 27.000,00 eur, ktorá mohla
byť v celom rozsahu použitá na úhradu žalovanej sumy. Táto kaucia však už bola zo strany žalovaného
nájomcovi vrátená, keďže nemal u prenajímateľa žiadne podlžnosti. Rovnako zdôraznil, že žalovaný
nemal vedomosť o žiadnom dlhu na vodnom a stočnom, že nie je mu známe, ako mohol vzniknúť v
čase, keď tento nájomca uňho už nepôsobil a je jednoznačne zavinením žalobcu, že ho o existencii
údajného dlhu 2 roky neinformoval. Žalobca žiadnym spôsobom v žalobe nezdokladoval komu, kedy
a v akých množstvách dodal vodu a stočné, pretože nájomca GEVAX TATRY s.r.o. v tom čase to
zjavne nemohol byť. Poukazujúc na článok 3 ods.7 zmluvy uviedol, že žalobca mal právo, v prípade
omeškania odberateľa trvajúceho 30 dní, prerušiť dodávku vody a odvádzanie odpadových vôd, čo však
neurobil a namiesto toho nechal údajného odberateľa, ktorý už v hoteli dávno nepôsobil, vyrobiť dlh na
vodnom a stočnom za niekoľko mesiacov vo výške 10.581,57 eur. Zastával tiež názor, že nie je možné
spravodlivo požadovať od žalovaného, aby uhradil v celom rozsahu všetky pohľadávky žalobcu, vrátane
ich príslušenstva za odberateľa, vo vzťahu ku ktorému postupoval žalobca bez vynaloženia primeranej
opatrnosti a neodôvodnene ústretovo, keď ho neodpojil od dodávky už pri vzniku prvej podlžnosti,
hoci na to bol oprávnený. V júli 2013 bola dlžná suma len 3.467,61 eur a do novembra 2013 ďalšími
dodávkami zo strany žalobcu vzrástla na 10.581,57 eur. Poukázal na to, že faktúry so splatnosťou v roku
2013, o ktorých žalovaný nemal nikdy žiadnu vedomosť, mu boli predložené k úhrade až v roku 2015,
teda až po tom, čo žalobca „vyrobil“ dvojročné omeškanie odberateľa s ich úhradou, boli vystavené
inému subjektu, nie žalovanému, čo považoval za problém aj z hľadiska účtovného a daňového pre
žalovaného, ktorý si ich v dôsledku toho nemá ako zaúčtovať. Tieto faktúry boli vystavené s DPH a
žalovaný ako registrovaný platiteľ si nemá možnosť príslušnú daň na vstupe odpočítať. Poukázal aj na
článok 2 ods. 6 zmluvy, podľa ktorého je podkladom pre zaplatenie vodného a stočného daňový doklad
(faktúra) vystavená dodávateľom, pričom bez takého podkladu vo vzťahu k žalovanému nie je možné,
aby nastala splatnosť jeho záväzku voči žalobcovi. Zdôraznil, že vzhľadom na ukončenie pôsobenia
spoločnosti GEVAX TATRY s.r.o. v hotelovom komplexe Rysy v marci 2013 je zjavné, že tomuto subjektu
nemohli byť zo strany žalobcu dodávané služby, zaplatenia ktorých sa v tomto konaní domáha, a aj preto
žiadal žalobu zamietnuť.

4. Žalobca v priebehu konania okrem iného, k tvrdeniu žalovaného o ukončení nájmu spoločnosti
GEVAX TATRY s.r.o v spornom období uviedol, že z prihlášky/odhlášky odberu z 28.3.2014 vyplýva, že
spoločnosť GEVAX TATRY s.r.o. túto doručila žalobcovi až dňa 28.3.2014, kedy sa žalobca o zmene
nájomcu dozvedel, teda rok po tom, čo spoločnosť nevykonávala činnosť na predmetnom mieste, pričom
v zmysle zmluvy, táto zaniká odhláškou doručenou 30 dní vopred a v nadväznosti na to poukázal
na ustanovenia zák. 422/2002 Z. z. Tvrdil, že prioritne uzatvára zmluvy s vlastníkmi nehnuteľnosti,
ale ak sa jedná o nehnuteľnosť, ktorá sa dáva do prenájmu, uzatvárajú sa trojstranné zmluvy s tým,



že v článku 6 bode 21 je zakotvená garancia pre žalobcu. Aj keď nájomca na odbernom mieste od
28.2.2013 nefiguroval, zmluva bola účinná, a preto má právo účtovať vodné a stočné za dodanie a
odvádzanie vody. Na podporu svojich tvrdení predložil súdu rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k.
5Cob/56/2012-171 zo dňa 23.10.2012. K vymáhaniu dlhu od spoločnosti GEVAX TATRY s.r.o. uviedol,
že táto sa zlúčila asi so 70. spoločnosťami, pričom účelom je zrejme jej likvidácia a odôvodňuje to
predpoklad, že nemá majetok, preto vymáhanie dlhu by bolo neúspešné.

5. Žalovaný v priebehu konania, s prihliadnutím na vyjadrenie žalobcu uviedol, že nespochybňuje
inštitút trojstranných zmlúv, avšak rozsudok Krajského súdu v Prešove odkazuje na ustanovenie zmluvy
uvedenej v predmetnom rozsudku, ktoré je odlišné od ustanovenia zmluvy uzavretej medzi žalobcom,
žalovaným a spoločnosťou GEVAX TATRY s.r.o.. To znamená, že v trojstrannej zmluve č. 226/173/11P
zo dňa 19.4.2011 boli dohodnuté iné podmienky ako v zmluve, ktorá bola podkladom pre rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove č.k. 5Cob/56/2012-171 zo dňa 23.10.2012. V zmluve týkajúcej sa žalovaného
sa tento zaviazal iba na pristúpenie k záväzku a neprevzal priamo predmetný záväzok. V zmysle tejto
zmluvy žalovaný nemal povinnosť odhlásiť sa ako odberateľ, a nemal ani vedomosť o tom, že vzniká
nedoplatok. Poukázal tiež na to, že ustanovenia o povinnosti pripojenia sa na kanalizáciu sa týkajú len
kanalizácie a nie vodovodov, pričom vo vysokohorskom prostredí existujú hotely, ktoré nemajú možnosť
pripojiť sa ani na vodovod ani na kanalizáciu a aj rodinné domy môžu mať studňu a žumpu.

6. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania, a to Zmluvou o dodávke pitnej vody a odvádzaní
odpadových vôd č. 226/173/11P zo dňa 19.4.2011 mal za preukázané, že ju uzavreli žalobca ako
dodávateľ, žalovaný ako vlastník a spoločnosť GEVAX TATRY s.r.o., Tatranská Lomnica 262, 059 60
Vysoké Tatry, IČO: 46 118 241 ako odberateľ (producent). Predmetom zmluvy bola dodávka pitnej vody
verejným vodovodom, odvádzanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou a odvádzanie zrážkových vôd
z povrchového odtoku verejnou kanalizáciou zo strany žalobcu pre odberateľa na odbernom mieste
Tatranská Štrba 78, Hotel Rysy. Cena a platobné podmienky boli dohodnuté v čl. 3 zmluvy. Súd prvej
inštancie poukázal aj na čl. 3 bod 7. zmluvy, v ktorom je zakotvená možnosť žalobcu po upozornení
odberateľa prerušiť dodávku vody a odvádzanie odpadových vôd v prípade, že nebude splatné vodné a
stočné, alebo preddavok splatené do 30 dní po lehote splatnosti, na čl. 6 bod 5. zmluvy, podľa ktorého
odberateľ je povinný bezodkladne písomne oznámiť dodávateľovi akékoľvek zmeny súvisiace s touto
zmluvou a na čl. 6 bod 21 zmluvy, podľa ktorého v prípade, že vznikne na odbernom mieste dlh z
dôvodu neplatenia vodného a stočného, zaväzuje sa vlastník pristúpiť k tomuto záväzku odberateľa voči
dodávateľovi, čím sa stáva dlžníkom popri odberateľovi a obaja sú zaviazaní spoločne a nerozdielne.

7. Faktúrou č. 413212190 zo dňa 25.6.2013 splatnou 9.7.2013 na sumu 5.237,70 eur mal súd
preukázané, že žalobca vyúčtoval spoločnosti GEVAX TATRY s.r.o. (odberateľovi) vodné a stočné na
odbernom mieste Tatranská Štrba 78, Hotel Rysy za obdobie od 4.3.2013 do 25.6.2013, faktúrou č.
413213515 zo dňa 30.6.2013 splatnou 14.7.2013 na sumu 803,62 eur mal súd preukázané, že žalobca
vyúčtoval spoločnosti GEVAX TATRY s.r.o. (odberateľovi) odvádzanie zrážkovej vody na odbernom
mieste Tatranská Štrba 78 za obdobie od 1.4.2013 do 30.6.2013, faktúrou č. 413220059 zo dňa
19.9.2013 splatnou 3.10.2013 na sumu 4 308,83 EUR mal súd preukázané, že žalobca vyúčtoval
spoločnosti GEVAX TATRY s.r.o. (odberateľovi) vodné a stočné na odbernom mieste Tatranská Štrba
78, Hotel Rysy za obdobie od 26.6.2013 do 18.9.2013, faktúrou č. 413220058 zo dňa 19.9.2013
splatnou 3.10.2013 na sumu 1.189,25 eur mal súd preukázané, že žalobca vyúčtoval spoločnosti
GEVAX TATRY s.r.o. (odberateľovi) vodné a stočné na odbernom mieste Tatranská Štrba 78, Hotel
Rysy za obdobie od 26.6.2013 do 18.9.2013 a faktúrou č. 413220527 zo dňa 30.9.2013 splatnou
14.10.2013 na sumu 812,26 eur mal súd preukázané, že žalobca vyúčtoval spoločnosti GEVAX TATRY
s.r.o. (odberateľovi) odvádzanie zrážkovej vody na odbernom mieste Tatranská Štrba 78 za obdobie od
1.7.2013 do 30.9.2013.

8. Za nespornú považoval súd prvej inštancie výzvu zo dňa 4.5.2015 (doručenú žalovanému 6.5.2015),
ktorou žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie faktúr č. 413212190, 413213515, 413220059,
413220058, 413220527 a 914000198 spolu na sumu 10.629,33 eur, ako aj vyjadrenie žalovaného
(odpoveď na výzvu), v ktorom uviedol, že priložené faktúry boli vystavené pre odberateľa GEVAX TATRY
s.r.o., že spoločnosti ASH, s.r.o. neboli doručené žiadne faktúry a v súčasnosti neexistuje žiadny právny
titul k tomu, aby boli vystavené, nakoľko sa jedná o záväzok odberateľa GEVAX TATRY s.r.o. a nie o
záväzok vlastníka ASH, s.r.o., ktorý bez pristúpenia k záväzku nie je dlžníkom, a preto dlžnú sumu je
potrebné vymáhať voči odberateľovi.



9. Zmluvou o nájme hotelového komplexu RYSY zo dňa 26.2.2013 uzavretou medzi prenajímateľom
ASH, s.r.o. a nájomcom SK TATRY s.r.o. mal súd preukázané, že od 1.3.2013 bola nájomcom hotelu
spoločnosť SK TATRY s.r.o., Tatranské námestie 3, 058 01 Poprad, IČO: 46 489 932. Prihláškou/
odhláškou odberu doručenou žalobcovi 28.3.2014 mal súd za preukázané, že spoločnosť GEVAX
TATRY s.r.o. ako pôvodný odberateľ a spoločnosť SK TATRY s.r.o. ako nový odberateľ oznámili žalobcovi
zmenu odberateľa na predmetnom odbernom mieste.

10. Súd prvej inštancie, vychádzajúc z rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 5Cob/56/2012-171 zo
dňa 23.10.2012, predloženého žalobcom konštatoval, že nerieši taký istý prípad, ako ktorý je predmetom
tohto konania, nakoľko sa v ňom vychádza z ustanovenia zmluvy (čl.III/3), ktoré nie je totožné ani
podobné ustanoveniu čl. 6 bodu 21 zmluvy uzavretej medzi žalobcom, spoločnosťou GEVAX TATRY
s.r.o. a žalovaným, podľa ktorého „v prípade, že vznikne na odbernom mieste dlh z dôvodu neplatenia
vodného a stočného, zaväzuje sa vlastník pristúpiť k tomuto záväzku odberateľa voči dodávateľovi,
čím sa stáva dlžníkom popri odberateľovi a obaja sú zaviazaní spoločne a nerozdielne.“ Podľa čl. III/3
zmluvy č. 158986 zo dňa 28.6.2006 uvedenej v rozsudku Krajského súdu v Prešove účastníci 1 a 3 sa
dohodli, že podpisom tejto zmluvy zároveň aj potvrdzujú, že v prípade, ak dlžník - účastník 2 tejto zmluvy
bude v omeškaní s úhradou faktúr vodného a stočného (t.j. budúcich peňažných záväzkov), tieto na
základe písomnej výzvy účastníka 3 bezodkladne uhradí účastník 1 ako pristupujúci dlžník v ponímaní
ustanovenia § 533 Občianskeho zákonníka.

11. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania, citujúc ustanovenia § 4 ods. 3, 4, § 22 ods.
1, § 23 ods. 1,2, § 26 ods. 1 písm.g/, § 24, § 28 zák. č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných
kanalizáciách, § 511, § 531, § 533 a § 534 Občianskeho zákonníka, § 303, § 304 a § 306 Obchodného
zákonníka uzavrel, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že došlo k uzavretiu trojstrannej Zmluvy
o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd č. 226/173/11P zo dňa 19.4.2011. Zdôraznil, že
sporný bol výklad bodu 21 článku 6 tejto zmluvy, ktorý znie : „V prípade, že vznikne na odbernom
mieste dlh z dôvodu neplatenia vodného a stočného, zaväzuje sa vlastník pristúpiť k tomuto záväzku
odberateľa voči dodávateľovi, čím sa stáva dlžníkom popri odberateľovi a obaja sú zaviazaní spoločne
a nerozdielne.“

12. Súd prvej inštancie zároveň zdôraznil, že prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím,
môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník
prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale
najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle
znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho,
komu bol právny úkon určený.

13. Vychádzajúc z gramatického výkladu bodu 21 článku 6 zmluvy zastával súd názor, že sa nemôže
jednať o prevzatie dlhu podľa ust. § 531 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný neprevzal dlh
spoločnosti GEVAX TATRY s.r.o., že v danom prípade nedošlo ani k ručeniu podľa ust. § 303
Obchodného zákonníka, keďže žalovaný veriteľovi písomne nevyhlásil, že ho uspokojí, ak dlžník voči
nemu nesplní predmetný záväzok a neboli splnené ani predpoklady pre pristúpenie k záväzku podľa
ust. § 533 Občianskeho zákonníka, lebo žalovaný sa v čl. 6 bode 21 zmluvy nezaviazal splniť peňažný
záväzok žalobcovi namiesto dlžníka GEVAX TATRY s.r.o., vyhlásil iba, že sa zaväzuje pristúpiť k tomuto
záväzku, pričom doposiaľ k pristúpeniu žalovaného k tomuto záväzku nedošlo. Súd prvej inštancie
zdôraznil, že zmluvu vyhotovil žalobca a jej výklad nemôže byť na ťarchu účastníka, ktorému bol určený,
teda žalovaného. Nakoľko žalovaný doposiaľ nepristúpil k záväzku, považoval súd prvej inštancie žalobu
voči žalovanému za predčasne podanú, a preto v nadväznosti na to a v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami súd žalobu voči žalovanému ako nedôvodnú zamietol.

14. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p. a žalovanému, ktorý
mal v konaní plný úspech, priznal ich náhradu, a to titulom trov právneho zastúpenia žalovaného. Tieto
priznané trovy právneho zastúpenia v sume 557,86 eur, pozostávajú z odmeny za 2 úkony právnej
pomoci po 270,54 eur (prevzatie a príprava zastúpenia a účasť na pojednávaní dňa 1.12.2015) a z
režijného paušálu 2 x 8,39 eur ( § 10, § 14, §15, §17 a §18 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb).



15. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok súdu prvého
stupňa zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť a zaviazať žalovaného zaplatiť žalobcovi 10.581,57
eur spolu s úrokom z omeškania z dlžnej sumy za každý deň omeškania, vo výške stanovenej predpismi
občianskeho práva a to: 0,0151% zo sumy 3.467,61 eur od 12.5.2015 až do zaplatenia, 0,0151% zo
sumy 803,62 eur od 12.5.2015 až do zaplatenia, 0,0151% zo sumy 4.308,83 eur od 12.5.2015 až do
zaplatenia, 0,0151% zo sumy 1.189,25 eur od 12.5.2015 až do zaplatenia, 0,0151% zo sumy 812,26
eur od 12.5.2015 až do zaplatenia, 0,0151% zo sumy 47,76 eur od 12.5.2015 až do zaplatenia a
nahradiť žalobcovi trovy konania. Žalobca v podanom odvolaní poukazujúc na dôvody napadnutého
rozsudku nestotožnil sa s predmetným odôvodnením, najmä s interpretáciou čl. 6 bodu 21 zmluvy pokiaľ
súd vyvodil záver, že sa nejedná o prevzatie dlhu ani o ručenie a pokiaľ vyvodil, že žalovaný sa iba
zaviazal, že sa zaväzuje pristúpiť k záväzku, pričom doposiaľ k pristúpeniu záväzku nedošlo, a teda
žaloba ako taká bola podaná predčasne. V nadväznosti na to žalobca uviedol, že predmetné ustanovenie
predstavovalo zabezpečovací prvok pre dodávateľa v prípade, že dlhy za vodné a stočné nebudú
uhradené odberateľom a v takomto prípade v zmysle citovaného ustanovenia čl. 6 bodu 21 zmluvy bol
ako - dodávateľ podľa jeho názoru oprávnený sa domáhať zaplatenia dlhu u vlastníka. Poukázal na to,
že zo strany žalobcu bola dňa 4.5.2015 zaslaná výzva na úhradu prevzatá žalovaným dňa 6.5.2015,
pričom žalovaný listom zo dňa 27.5.2015 informoval žalobcu, že v zmysle zaslaných faktúr sa jedná o
záväzok odberateľa, a teda spoločnosť GEVAX TATRY a nie žalovaný je dlžníkom žalobcu, zastával
názor, že pri interpretácii povinnosti žalovaného v zmysle citovaného ustanovenia článku je potrebné
vychádzať nielen z ich jazykového vyjadrenia, ale aj z úmyslu strán pri jeho koncipovaní. Opakovane
poukázal na to, že cieľom bolo dosiahnuť garanciu pre žalobcu, aby v prípade, že dlh neuhradí odberateľ,
bude môcť žalobca domáhať sa plnenia ešte aj u tretieho subjektu, čím sa zvýši vymožiteľnosť jeho
pohľadávky a podľa názoru odvolateľa nasvedčuje tomu aj priamo jazykové vyjadrenie, „...čím sa stáva
dlžníkom popri odberateľovi a obaja sú zaviazaní spoločne a nerozdielne." V nadväznosti na to poukázal
na právnu úpravu uvedenú v Občianskom zákonníku (§ 511 ods. 1), v zmysle ktorého pri záväzku
spoločnom a nerozdielnom ide o pasívnu solidaritu a jej následky spočívajú v tom, že veriteľ (alebo
veritelia) je oprávnený požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek dlžníka, a ten je povinný veriteľovi
poskytnúť celé plnenie. Žalobca ďalej uvádza, že ak by hypoteticky prijal argumentáciu prvostupňového
súdu, potom by vymáhanie pohľadávky žalobcu voči žalovanému muselo byť realizované v dvoch
krokoch, prvý by predstavoval výzvu žalovanému na pristúpenie k záväzku, a následne v nadväznosti
na zrealizované pristúpenie k záväzku by nasledovala výzva na plnenie. Ak by však žalovaný odmietol k
záväzku pristúpiť, v takej situácii by musel žalobca žalovať najskôr žalovaného na splnenie si zmluvnej
povinnosti pristúpiť k záväzku, a až následne by mohol podať žalobu o plnenie. Podľa názoru žalobcu
je takýto výklad okresného súdu neúčelný, nehospodárny a zaťažujúci veriteľa na úkor žalovaného a
takýto výklad považoval aj za prílišný formalizmus. Ďalej uviedol, že okresný súd v rámci odôvodnenia
napadnutého rozsudku citoval výkladové pravidlá ustanovené v § 35 Občianskeho zákonníka a zastával
názor, že pre výklad ustanovení zmluvy mali byť primerane použité výkladové pravidlá uvedené v § 266
a Obchodného zákonníka. Poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I ÚS 242/07, ktorého časť
citoval: „... text zmluvy je len prvotným priblížením sa k významu zmluvy, ktorý si chceli jej účastníci svojim
konaním stanoviť. Doslovný výklad textu zmluvy môže, ale nemusí byť v súlade s vôľou konajúcich
strán. Ak vôľa zmluvných strán smeruje k inému významu a ak sa podarí vôľu účastníkov procesom
hodnotenia skutkových a právnych otázok ozrejmiť, má zhodná vôľa účastníkov zmluvy prednosť aj pred
doslovným významom textu nimi formulovanej zmluvy. Vôľa je vnútorným stavom konajúcej osoby, ktorý
nie je bezprostredne prístupný interpretovi právneho úkonu, a nie je interpretom tohto právneho úkonu
poznateľný. Z vonkajších okolnosti spojených s podpisom a realizáciou zmluvného vzťahu preto treba
hľadieť hlavne na vôľu, ako aj na okolnosti spojené s podpisom zmluvy a následné konanie účastníkov
po podpise zmluvy“. Zastával názor, že prvý a druhý krok je možné ale aj účelné z hľadiska efektívnosti
pri vymáhaní pohľadávok spojiť do jedného celku, že ak je povinnosťou žalovaného pristúpiť k záväzku,
je to nielen povinnosť na pristúpenie, ale aj povinnosť na plnenie. Uviedol tiež, že súdu predložil rozsudok
Krajského súdu v Prešove a zastával názor, že obdobne ako Krajský súd v Prešove, v predloženom
rozhodnutí mal prvostupňový súd vyložiť ustanovenia zmluvy tak, že na základe ustanovenia čl. 6 bod 21
zmluvy vzniklo ručenie žalovaného za pohľadávky odberateľa. Tomuto v plnom rozsahu zodpovedal aj
úmysel strán pri uzatvorení zmluvy a vzhľadom na uvedené je žaloba podaná oprávnene, nie je potrebná
osobitná výzva na pristúpenie k záväzku, a nakoľko žalovaný dlh neuhradil ani na základe výzvy žalobcu,
je potrebné žalobe vyhovieť.



16. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a
priznať aj náhradu trov odvolacieho konania. Vo svojom vyjadrení uviedol, že sporným medzi účastníkmi
sa stal výklad ustanovenia článku 6 bodu 21 Zmluvy o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových
vôd č. 226/173/11P zo dňa 19.04.2011 v znení: „V prípade, že vznikne na odbernom mieste dlh z
dôvodu neplatenia vodného a stočného, zaväzuje sa vlastník pristúpiť k tomuto záväzku odberateľa voči
dodávateľovi, čím sa stáva dlžníkom popri odberateľovi a obaja sú zaviazaní spoločne a nerozdielne.“
Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní vznáša voči právnemu záveru súdu, na ktoré zároveň poukázal
výhrady a tvrdí, že predmetné ustanovenie predstavovalo zabezpečovací prvok pre dodávateľa pre
prípad, že dlhy za vodné a stočné nebudú uhradené, ktorého zmysel spočíval v možnosti žalobcu
domáhať sa zaplatenia u vlastníka nehnuteľnosti, považoval žalovaný uvedené tvrdenia vo vzťahu k
interpretácii predmetného ustanovenia zmluvy za irelevantné. Uviedol, že aj možnosť domáhať sa, aby
vlastník pristúpil k záväzku odberateľa vody, predstavuje zabezpečovací inštitút, v dôsledku ktorého
v budúcnosti - po tom, čo vlastník k záväzku pristúpi, tak ako sa k tomu zmluvne zaviazal, môže
nastať možnosť dodávateľa vody domáhať sa voči nemu zaplatenia vodného alebo stočného. K tvrdeniu
žalobcu, že pri interpretácii povinností žalovaného je potrebné vychádzať nielen z jazykového vyjadrenia
predmetného ustanovenia, ale aj z úmyslu strán pri jeho koncipovaní uviedol, že ak žalobca tvrdí,
že došlo k rozporu medzi jazykovým vyjadrením zmluvného dojednania a skutočnou vôľou strán (čím
žalobca uznal, že v ustanovení nebolo jazykovo vyjadrené pristúpenie k záväzku), bolo jeho povinnosťou
preukázať, aký bol obsah tejto skutočnej vôle, a to tak u dodávateľa, ako aj u vlastníka nehnuteľnosti
(čo je plne v súlade aj s nálezom ústavného súdu priloženým k odvolaniu, z ktorého citoval: „ak vôľa
strán smeruje k inému významu a ak sa podarí vôľu účastníkov procesom hodnotenia skutkových a
právnych otázok ozrejmiť, má zhodná vôľa účastníkov zmluvy prednosť pred doslovným významom
textu zmluvy''). V nadväznosti na to žalovaný vyhlásil, že nikdy neprejavil vôľu priamo pristúpiť k
záväzku odberateľa vody GEVAX TATRY s.r.o. a k tomuto záväzku ani doposiaľ nikdy nepristúpil.
Jeho skutočnou vôľou bolo poskytnúť garanciu žalobcovi výlučne tým, že v budúcnosti, ak dlh vznikne
a bude mu riadnym spôsobom preukázaný vrátane jeho výšky, uzatvorí s dodávateľom samostatnú
dohodu o pristúpení k záväzku. Žalovaný pri prejave tejto svojej vôle - pri podpise zmluvy, vychádzal
z písomného návrhu zmluvy, ktorý mu bol predložený zo strany žalobcu, u ktorého predpokladal,
vychádzajúc z jazykového vyjadrenia, že týmto návrhom vyjadruje obsahovo takú istú vôľu, t.j. získať
zabezpečenie prostredníctvom dohody o budúcom pristúpení k záväzku. Iným spôsobom žalovanému
toto ustanovenie interpretované nikdy nebolo, a ak žalobca tvrdí, že áno, bolo jeho povinnosťou to v
konaní preukázať. V nadväznosti na to poukázal na ust. § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa
ktorého sa prejav vôle vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby iba vtedy, ak tento úmysel bol strane,
ktorej bol tento prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. Podľa ods. 4 prejav vôle, ktorý
obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá
ako prvá v konaní tento výraz použila. Ďalej uviedol, že výraz „v prípade, že vznikne dlh z dôvodu
neplatenia vodného a stočného, sa vlastník zaväzuje pristúpiť k tomuto záväzku odberateľa“ je podľa
názoru žalovaného jednoznačný, čo do obsahu v tom zmysle, že vlastník sa zaväzuje v budúcnosti
pristúpiť k záväzku a teda v čase uzatvorenia zmluvy ešte o pristúpenie k záväzku nejde (nakoľko v čase
podpísania zmluvy ešte ani žiadny záväzok neexistuje). Ak by ale tento prejav vôle pripúšťal aj iný výklad,
je potrebné v pochybnostiach vykladať ustanovenie k ťarche žalobcu, ktorý sám návrh zmluvy takto
sformuloval, hoci mohol použiť úplne inú formuláciu, napríklad „vlastník týmto pristupuje k záväzkom
odberateľa voči dodávateľovi z tejto zmluvy a je z týchto záväzkov zaviazaný popri odberateľovi spoločne
a nerozdielne“ alebo „vlastník sa týmto voči dodávateľovi zaväzuje, že splní za dlžníka jeho peňažné
záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy“. Pokiaľ chápaniu žalobcu, že predmetné ustanovenie je pristúpením
k záväzku, nasvedčuje jazykové vyjadrenie „... čím sa stáva dlžníkom popri odberateľovi a obaja sú
zaviazaní spoločne a nerozdielne“, považoval žalovaný uvedený výklad žalobcu za zavádzajúci. Jedná
sa o tretiu časť podraďovacieho súvetia, ktorého jednotlivé časti interpretuje žalovaný v súlade s ich
jazykovým vyjadrením nasledovne: „ V prípade, že vznikne na odbernom mieste dlh z dôvodu neplatenia
vodného a stočného“ = za predpokladu, že v budúcnosti vznikne dlh odberateľa voči dodávateľovi;
„zaväzuje sa vlastník pristúpiť k tomuto záväzku odberateľa voči dodávateľovi“ = zaväzuje sa vlastník
uzatvoriť s dodávateľom dohodu o pristúpení záväzku; „čím sa stáva dlžníkom popri odberateľovi a obaja
sú zaviazaní spoločne a nerozdielne“ = následkom tejto samostatnej dohody o pristúpení k záväzku
bude vznik solidárneho záväzku medzi odberateľom a vlastníkom voči dodávateľovi. V nadväznosti na
to zdôraznil, že predmetná citácia uvedená žalobcom teda nevyjadruje vznik solidárneho záväzku, ale
len právne následky, ktoré nastanú, ak v budúcnosti dôjde k pristúpeniu k záväzku. Keďže sa jedná o
súvetie, nie je možné interpretovať jeho tretiu vetu bez kontextu prvých dvoch viet. K tvrdeniu žalobcu, že
ak by prijal argumentáciu prvostupňového súdu, potom by musel vymáhať pohľadávku voči žalovanému



v dvoch krokoch t.j., prvý by predstavoval výzvu na pristúpenie k záväzku, a následne v nadväznosti
na pristúpenie k záväzku by nasledovala výzva na plnenie, čo považoval za neúčelné a nehospodárne
a zaťažujúce veriteľa na úkor žalovaného, uviedol žalovaný, že takýto výklad nie je ani neúčelný ani
nehospodárny, ale správny. Jedná sa o zákonný postup pri zmluvách o budúcej zmluve, ktorou je
podľa názoru žalovaného z hľadiska obsahu predmetné sporné dojednanie. Súd predsa v prípade
neuzatvorenia budúcej zmluvy, ktorá bola predmetom zmluvy o budúcej zmluve, nemôže nariadiť priamo
plnenie z tejto zmluvy, ktorá vôbec nebola uzatvorená, ale najprv musí prebehnúť konanie o nahradenie
prejavu vôle zmluvnej strany. Tento krok nemožno preskočiť s poukazom na to, že by bol neúčelný a
nehospodárny, pretože nemožno žalovať priamo na plnenie z neexistujúcej zmluvy. K tvrdeniu žalobcu,
že podľa jeho názoru je zrejmé, že ak je povinnosťou žalobcu pristúpiť k záväzku, je to nielen povinnosť
na pristúpenie, ale aj povinnosť na plnenie, žalovaný uviedol, že uvedený výklad prezentovaný žalobcom
nemá oporu v žiadnom právnom predpise. Ak je povinnosťou pristúpiť k záväzku, obsahom dojednania
je povinnosť uzatvoriť dohodu o pristúpení k záväzku. Bez toho, aby táto dohoda bola platne uzatvorená,
či už podpísaním obidvoma účastníkmi alebo nahradením prejavu vôle súdom, žalovanému priamo
záväzok plniť voči veriteľovi nevznikol a nie je možné žalovať na splnenie tohto záväzku. Opätovne
zdôraznil, že vzniknutú situáciu spôsobil žalobca sám tým, ako má naformulované zmluvy, ktoré používa
pri svojej podnikateľskej činnosti. Rovnako zdôraznil, že žalovaný vychádzal z toho, že obsahom vyššie
uvedeného sporného ustanovenia zmluvy je dojednanie strán o uzatvorení budúcej dohody o pristúpení
k záväzku v prípade, ak v budúcnosti vznikne dlh odberateľa. Žalovaný ďalej predpokladal, keďže
obidvaja účastníci sú účtovnými jednotkami a zároveň platiteľmi dane z pridanej hodnoty, že na základe
dohody o pristúpení k záväzku mu bude zo strany žalobcu vystavená faktúra, na základe ktorej si bude
môcť prípadné plnenie titulom pristúpenia k záväzku zaúčtovať a zároveň si uplatniť odpočítanie DPH.
Takýto postup je štandardný a správny aj z hľadiska účtovného, nakoľko faktúry vystavené žalobcom
pre GEVAX TATRY si žalovaný nemá ako zaúčtovať vo svojom účtovníctve.

17. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného k podanému odvolaniu, ktoré prevzal dňa 5.10.2016 písomne
nevyjadril.

18. Písomným podaním doručeným súdu dňa 3.11.2016 žalovaný oznámil, že mu bola doručená
výzva žalobcu zo dňa 17.10.2016 na pristúpenie záväzku dodávateľa GEVAX TATRY zo zmluvy č.
226/173/11P zo dňa 19.4.2011 a mal za to, že predmetným listom žalobca v celom rozsahu uznal za
správnu argumentáciu súdu prvého stupňa, že k platnému pristúpeniu záväzku zo strany žalovaného
doposiaľ nedošlo. Z uvedeného dôvodu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a
priznať náhradu trov odvolacieho konania.

19. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť
odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné.

20. Toto odvolacie konanie začalo podaním odvolania dňa 2.2.2016, teda za účinnosti Zákona č. 99/1963
Zb. - Občianskeho súdneho poriadku.

21. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí Civilný sporový poriadok aj na konania
začaté predo dňom jeho účinnosti, teda pred 1.7.2016.

22. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom
nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované.

23. Keďže odvolanie bolo podané ešte pred 1.7.2016, odvolací súd posúdil vec podľa právneho stavu
existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku. Dôvodom je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany
porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane
naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti
skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i
eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (článok 3 ods. 1 CSP).



24. Žalobca v podanom odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie (§
205 ods. 2 písm. f/ O. s. p., obdobne § 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.), pretože nesprávne vyložil článok
6 bod 21 zmluvy.

25. V prejednávanej veci nebolo sporné, že strany sporu a nájomca žalovaného uzavreli dňa 19.4.2011
trojstrannú Zmluvu o dodávke vody, ktorej predmetom bol záväzok žalobcu dodať do objektu žalovaného
pre odberateľa - nájomcu GEVAX TATRY, s.r.o. vodu a záväzok odberateľa - nájomcu zaplatiť vodné,
stočné a za zrážkovú vodu. Žalovaný zmluvu podpísal ako vlastník objektu, do ktorého bola pre
odberateľa - nájomcu dodávaná voda žalobcom (dodávateľom).

26. Sporným v tomto konaní bol výklad ustanovenia článku 6 bodu 21 zmluvy, podľa ktorého „V prípade,
že vznikne na odbernom mieste dlh z dôvodu neplatenia vodného a stočného, zaväzuje sa vlastník
pristúpiť k tomuto záväzku odberateľa voči dodávateľovi, čím sa stáva dlžníkom popri odberateľovi a
obaja sú zaviazaní spoločne a nerozdielne.“

27. Súd prvej inštancie z tohto ustanovenia zmluvy vyvodil záver, že sa nejedná o prevzatie dlhu ani
pristúpenie k záväzku, pretože žalovaný neprevzal dlh odberateľa vody, a to spoločnosti GEVAX TATRY,
s.r.o., nezaviazal sa ho splniť a ani sa nejedná o ručiteľské vyhlásenie, keďže žalovaný nevyhlasuje,
že žalobcu uspokojí. Ide len o záväzok žalovaného v budúcnosti pristúpiť k záväzku, pričom doteraz
k pristúpeniu žalovaného k tomuto záväzku nedošlo. Z týchto dôvodov preto žalobu ako predčasnú
zamietol.

28. Odvolací súd sa s týmito závermi súdu prvej inštancie stotožňuje a považuje ich za vecne správne
a k námietkam žalobcu uvádza:

29. V spornom ustanovení zmluvy sa žalovaný zaviazal, že pristúpi k záväzku odberateľa voči
dodávateľovi. Aj odvolací súd zastáva názor, že zo sporného ustanovenia nemožno vyvodiť záver, že
už podpisom zmluvy žalovaný pristúpil k záväzku, alebo že prevzal dlh a nemožno z neho vyvodiť
ani, že by išlo o ručiteľské vyhlásenie (ručenie), pretože žalovaný nevyhlasuje, že žalobcu uspokojí.
Nepochybne však z neho vyplýva, že žalovaný sa zaviazal (v budúcnosti) k záväzku odberateľa pristúpiť.
Zo sporného ustanovenia teda žalovanému vyplýva len povinnosť pristúpiť k záväzku odberateľa voči
dodávateľovi, ale súčasne mu z tohto ustanovenia nevyplýva povinnosť za odberateľa aj plniť. Povinnosť
plniť vyplýva z tejto zmluvy len odberateľovi a povinnosť žalovaného plniť by bola len dôsledkom jeho
pristúpenia k záväzku odberateľa voči dodávateľovi (žalobcovi), t. j. uzavretím dohody medzi stranami
sporu o pristúpení žalovaného k záväzku odberateľa, ku ktorej však doteraz nedošlo. Preto nevznikla
žalovanému v zmysle sporného ustanovenia povinnosť plniť, a preto súd prvej inštancie žalobu správne
zamietol.

30. O obsahu právneho úkonu môže vzniknúť pochybnosť z hľadiska jeho určitosti alebo zrozumiteľnosti
a pre taký prípad formuluje Občiansky zákonník a Obchodný zákonník výkladové pravidlá, ktoré
ukladajú súdu, aby tieto pochybnosti odstránil výkladom. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie
na jazykovom výklade sporného ustanovenia zmluvy a toto ustanovenie vykladal podľa významu
jednotlivých pojmov použitých v tomto ustanovení, vzhľadom na nadväznosť týchto pojmov a z hľadiska
celého právneho úkonu (zmluvy).

31. Možno prisvedčiť žalobcovi, že pri interpretácii povinností žalovaného v zmysle sporného
ustanovenia je potrebné vychádzať nielen z jazykového vyjadrenia, ale aj z úmyslu strán pri jeho
koncipovaní. Úmyslom (cieľom) strán podľa žalobcu sledovaným týmto ustanovením bolo dosiahnuť
garanciu pre žalobcu pre prípad, že ak dlh neuhradí odberateľ, bude sa môcť žalobca ako dodávateľ
domáhať plnenia ešte aj u tretieho subjektu, čomu by malo podľa žalobcu nasvedčovať znenie časti
textu sporného ustanovenia „čím sa stáva dlžníkom popri odberateľovi a obaja sú zaviazaní spoločne
a nerozdielne“.

32. Odvolací súd nespochybňuje, že cieľom sporného ustanovenia bolo zabezpečiť žalobcovi ako
dodávateľovi garanciu splnenia záväzku odberateľa. Pokiaľ však žalobca spája časť textu sporného
ustanovenia „čím sa stáva dlžníkom popri odberateľovi a obaja sú zaviazaní spoločne a nerozdielne“
s možnosťou žalobcu priamo uplatniť plnenie proti žalovanému, s týmto záverom sa odvolací



súd nestotožňuje, pretože tento text nemožno oddeliť od ostatnej predchádzajúcej časti sporného
ustanovenia zmluvy a táto časť textu vyjadruje len následok predpokladaného a vykonaného úkonu
žalovaného - dohody o pristúpení k záväzku, k uzavretiu ktorej stranami sporu doteraz nedošlo,
pretože tento postup je súladný s platnou právnou úpravou a zákonmi, a preto žalobcom tvrdená jeho
neefektívnosť a hospodárnosť je bez právneho významu.

33. Odvolací súd rovnako súd prvej inštancie zastáva názor, že jazykové vyjadrenie textu v spornom
ustanovení je jednoznačné, určité a zrozumiteľné a použité slová nepripúšťajú rôzny výklad. Z čl. 6
bodu 21 textu zmluvy podľa odvolacieho súdu vyplýva aj jednoznačný prejav vôle zmluvných strán (tak
podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ako aj podľa ustanovení Obchodného zákonníka) zabezpečiť
garanciu žalobcovi ako dodávateľovi pri nesplnení záväzku odberateľom (nájomcom) a to tým, že
žalovaný sa zaviazal, že pristúpi k záväzku odberateľa voči dodávateľovi, ale až v budúcnosti, v čase,
keď dlh vznikne. Rozpor obsahu takto písomne prejavenej vôle zmluvných strán a ich skutočnej vôle
(strán sporu) žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie netvrdil a ani žiadnym spôsobom nepreukázal
a neurobil tak ani v podanom odvolaní. Pokiaľ by mala byť žalobcom spochybňovaná zmluvnými
stranami prejavená vôľa v čl. 6 bode 2 zmluvy len s odkazom na jeho vlastný výklad časti textu, „ čím
sa stáva dlžníkom popri odberateľovi“, ktorého jazykové vyjadrenie podľa žalovaného je už pristúpením
k záväzku, odvolací súd len dodáva, že toto nemožno bez ďalšieho považovať za spochybnenie
zmluvnými stranami prejavenej vôle v čl. 6 bode 21 zmluvy a skutočnej vôle, navyše, ak autorom takto
formulovanej zmluvy bol sám žalobca.

34. Za takejto situácie, keď žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti svojho
nároku uplatneného vo vzťahu k žalovanému a žalovaný svoju obranu preukázal, súd prvej inštancie
rozhodol na základe vykonaných dôkazov vecne správne, keď žalobu zamietol.

35. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1 CSP potvrdil ako
vecne správny, vrátane výroku o náhrade trov konania, o ktorých súd prvej inštancie rozhodol v súlade
s platnou právnou úpravou, pretože je vo výroku vecne správny.

36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto
žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, o ktorej rozhodne
súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

37. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).