TRANSPAREX

 Súd: Okresný súd Košice I Spisová značka: 26Cb/127/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115217945 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Zsiga ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7115217945.1  ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY  Okresný súd Košice I samosudcom JUDr. Róbertom Zsigom v právnej veci žalobcu Podtatranská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s., Hraničná 662/17, 058 89 Poprad, IČO: 36 500 968, proti žalovanému: ASH, s.r.o., Krmanova 1, 040 01 Košice, IČO: 31 732 330, zast. spoločnosťou JUDr. Marián Prievozník, PhD., advokát, s.r.o., Krmanova 1, 040 01 Košice v konaní o zaplatenie 10 581,57 EUR s prísl. takto  r o z h o d o l :  Žalobu z a m i e t a.  Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania za právne zastúpenie vo výške 557,86 EUR, ktorú sumu je žalobca povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalovaného do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.  o d ô v o d n e n i e :  Žalobca sa návrhom, doručeným súdu dňa 9.7.2015, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 10 581,57 EUR s úrokom z omeškania vo výške 0,0138% denne zo sumy 10 581,57 EUR odo dňa 12.5.2015 do zaplatenia titulom nezaplatenia vodného a stočného. Zároveň žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.  Žalobca uviedol, že na základe trojstrannej zmluvy č. 226/173/11P zo dňa 19.4.2011 uzatvorenej medzi žalobcom, spoločnosťou GEVAX TATRY s.r.o., IČO: 46 118 241, Tatranská Lomnica 262, 059 60 Vysoké Tatry a vlastníkom odberného miesta - žalovaným, sa žalobca zaviazal k dodávke pitnej vody, odvádzaniu odpadových vôd a zrážkových vôd pre odberné miesto HOTEL RYSY, 78 Tatranská Štrba. Nájomca v pozícii odberateľa sa zaviazal za takto poskytnuté tovary a služby riadne a včas platiť vodné a stočné. Žalovaný sa v zmysle čl. 6 bodu 21 zmluvy zaviazal v prípade nezaplatenia dlhov nájomcom pristúpiť k záväzku nájomcu a uhradiť vodné a stočné. Žalobca je prevádzkovateľom verejného vodovodu a verejnej kanalizácie v obci Štrba miestna časť Tatranská Štrba. Podľa zák. č. 442/2002 Z.z. je žalobca okrem iného oprávnený vyberať vodné od odberateľov pitnej vody a stočné od producentov odpadových vôd. V čase od 4.3.2013 do 18.9.2013 žalobca dodal nájomcovi spolu 4288 m3 pitnej vody a odviedol rovnaké množstvo odpadových vôd. Zároveň v čase od 1.4.2013 do 30.9.2013 žalobca odviedol aj 1390 m3 zrážkových vôd. Za toto plnenie bol nájomca povinný v zmysle zmluvy uhradiť žalobcovi vodné a stočné v celkovej výške 12 351,66 EUR na základe vystavených faktúr č. 413212190, 413213515, 413220059, 413220058 a 413220527. Odberateľ (nájomca) ku dňu podania návrhu na vydanie platobného rozkazu uhradil časť dlhu vo výške 1 770,09 EUR. Neuhradená časť dlhu predstavuje 10 581,57 EUR. Nakoľko nájomca nepristúpil k úhrade faktúr voči žalobcovi ani po márnom uplynutí lehoty ich splatnosti a ani po žalobcom zaslaných upomienkach, vyzval žalobca žalovaného (majiteľa nehnuteľnosti) výzvou zo dňa 4.5.2015, aby v zmysle platnej trojstrannej zmluvy (čl. 6 bod 21) splnil zmluvný záväzok nájomcu jeho nehnuteľnosti a uhradil dlh za vodné a stočné. Tento záväzok žiadal žalobca uhradiť do 11.5.2015. Aj napriek skutočnosti, že    táto výzva bola riadne prevzatá, dlžné vodné a stočné uhradené nebolo. Na základe uvedeného žalobca eviduje voči žalovanému pohľadávku vo výške 10 581,57 EUR.  Právny zástupca žalovaného v podaní doručenom súdu dňa 15.10.2015 uviedol, že neuznáva nárok žalobcu a považuje ho za neexistujúci. Zmluva o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd č. 226/173/11P zo dňa 19.4.2011 nezakladá existenciu peňažného záväzku žalovaného ako vlastníka nehnuteľnosti vo vzťahu k žalobcovi ako dodá-vateľovi pitnej vody a odberateľovi odpadových vôd. Ustanovenie článku 6 ods. 21 zmluvy neobsahuje obsahové náležitosti právneho úkonu podľa § 533 Občianskeho zákonníka, t.j. pristúpenia k záväzku, z ktorého by sa žalovaný stal dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi. Z dojednania vyplýva len záväzok, že žalovaný v budúcnosti, v prípade vzniku dlhu na odbernom mieste, takýto právny úkon vykoná, t.j. pristúpi k záväzku odberateľa v konkrétnej výške. Je nepochybné, že ak by zámerom účastníkov bolo uzatvorenie právneho úkonu podľa § 533 Občianskeho zákonníka, volili by úplne inú formuláciu, napríklad „vlastník týmto pristupuje k záväzkom odberateľa voči dodávateľovi z tejto zmluvy a je z týchto záväzkov zaviazaný popri odberateľovi spoločne a nerozdielne“ alebo „vlastník sa týmto voči dodávateľovi zaväzuje, že splní za dlžníka jeho peňažné záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy“. Bez takého dojednania ustanovenie článku 6 bodu 21 zmluvy nie je pristúpením k záväzku, ale len záväzkom v budúcnosti pristúpiť k záväzku. Bez existencie platného pristúpenia k záväzku, ku ktorému sa žalovaný síce v predmetnej zmluve zaviazal, avšak doposiaľ ho s predpísanými náležitosťami neuskutočnil a ani na to nebol žalobcom vyzvaný, existuje peňažný záväzok výlučne na strane odberateľa GAVAX TATRY s.r.o., ak sú skutočnosti tvrdené žalobcom pravdivé, a nie na strane žalovaného ako vlastníka nehnuteľnosti, ktorý od žalobcu žiadnu vodu neodoberal. V kontexte týchto skutočností bola žaloba podaná predčasne a malo by jej predchádzať uplatnenie nároku na nahradenie prejavu vôle žalovaného na pristúpenie k záväzku. V tomto zmysle bolo odpovedané aj na predžalobnú výzvu žalobcu. Podstatnou okolnosťou je, že nájomca GEVAX TATRY s.r.o. ukončil nájom ešte v marci 2013 a hotel je od 1.3.2013 prenajatý inému subjektu - SK TATRY s.r.o., pričom nájomca GEVAX TATRY s.r.o. mal u žalovaného zloženú kauciu vo výške 27 000 EUR, ktorá mohla byť v celom rozsahu použitá na úhradu žalovanej sumy a v súčasnosti už bola zo strany žalovaného tomuto nájomcovi vrátená, keďže nemal u prenajímateľa žiadne podlžnosti. Žalovaný nemal vedomosť o žiadnom dlhu na vodnom a stočnom, nie je mu známe ako mo-hol vzniknúť v čase keď tento nájomca uňho už nepôsobil a je jednoznačne zavinením žalobcu, že ho o existencii údajného dlhu 2 roky neinformoval. Žalobca žiadnym spôsobom v žalobe nezdokladoval komu, kedy v akých množstvách dodal vodu a stočné, pretože nájom-ca GEVAX TATRY s.r.o. to v tomto čase celkom zjavne nemohol byť. Poukázal na to, že podľa článku 3 ods. 7 zmluvy mal žalobca právo v prípade omeškania odberateľa trvajúceho 30 dní prerušiť dodávku vody a odvádzanie odpadových vôd, čo však neurobil a namiesto toho nechal údajného odberateľa, ktorý už v hoteli dávno nepôsobil, vyrobiť dlh na vodnom a stočnom za niekoľko mesiacov vo výške 10 581,57 EUR. Nie je predsa možné spravodlivo požadovať od žalovaného, aby uhradil v celom rozsahu všetky pohľadávky žalobcu vrátane ich príslušenstva za odberateľa, vo vzťahu ku ktorému postupoval žalobca bez vynaloženia primeranej opatrnosti a neodôvodnene ústretovo, keď ho neodpojil od dodávky už pri vzniku prvej podlžnosti, hoci na to bol oprávnený. V júli 2013 bola dlžná suma len 3 467,61 EUR a do novembra 2013 ďalšími dodávkami zo strany žalobcu vzrástla na 10 581,57 EUR. Faktúry so splatnosťou v roku 2013, o ktorých žalovaný nemal nikdy žiadnu vedomosť, mu boli predložené k úhrade až v roku 2015, po tom čo žalobca „vyrobil“ dvojročné omeškanie odberateľa s ich úhradou. Z účtovného a daňového hľadiska je problém, že tieto faktúry boli vystavené inému subjektu než žalovanému, ktorý si ich v dôsledku toho nemá ako zaúčtovať. Nejde tu len o otázku daňových výdavkov, ale aj o to, že tieto faktúry boli vystavené s DPH a žalovaný ako registrovaný platiteľ si nemá možnosť príslušnú daň na vstupe odpočítať. Poukázal pritom na článok 2 ods. 6 zmluvy, podľa ktorého je podkladom pre zaplatenie vodného a stočného daňový doklad (faktúra) vystavená dodávateľom. Bez takého podkladu vo vzťahu k žalovanému nie je možné, aby nastala splatnosť jeho záväzku voči žalobcovi. Poukázal na to, že vzhľadom na ukončenie pôsobenia spoločnosti GEVAX TATRY s.r.o. v hotelovom komplexe Rysy v marci 2013 je zjavné, že tomuto subjektu nemohli byť zo strany žalobcu dodávané služby, zaplatenia ktorých sa v tomto konaní domáha. Vzhľadom na uvedené navrhol žalobu zamietnuť a žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.  Na pojednávaní dňa 1.12.2015 žalobca uviedol, že žalovaný tvrdí, že spoločnosť GEVAX TATRY s.r.o. ukončila nájom hotelu k 28.3.2013, avšak z prihlášky/odhlášky odberu z 28.3.2014 vyplýva, že spoločnosť GEVAX TATRY s.r.o. túto doručila žalobcovi až dňa 28.3.2014, teda žalobca sa o zmene nájomcu dozvedel až v tento neskorší deň. V zmysle zmluvy táto zaniká odhláškou doručenou 30 dní vopred. Žalobcovi však bola doručená až rok po tom, čo spoločnosť GEVAX TATRY s.r.o. nevykonávala    činnosť na predmetnom mieste. Poukázal na článok 3 ods. 4 zmluvy a § 26 ods. 1 písm. g) zák. č. 442/2002 Z.z.. Mal za to, že bol zo strany vlastníka a pôvodného odberateľa, preto pokračoval vo vystavovaní faktúr na spoločnosť GEVAX TATRY s.r.o.. Poukázal tiež na ust. § 4 ods. 3, 4, § 22 ods. 1 a § 23 ods. 1, 2 zák. č. 442/2002 Z.z.. Tvrdil, že prioritne uzatvára zmluvy s vlastníkmi nehnuteľnosti, ale ak sa jedná o nehnuteľnosť, ktorá sa dáva do prenájmu, uzatvárajú sa trojstranné zmluvy s tým, že v článku 6 bode 21 je zakotvená garancia pre žalobcu. Na podporu svojich tvrdení predložil súdu aj rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 5Cob/56/2012-171 zo dňa 23.10.2012. K vymáhaniu dlhu od spoločnosti GEVAX TATRY s.r.o. uviedol, že táto sa zlú-čila asi so 70. spoločnosťami, pričom účelom je zrejme jej likvidácia a odôvodňuje to predpo-klad, že nemá majetok, preto vymáhanie dlhu by bolo neúspešné. Čo sa týka odstávky vody jedná sa o možnosť a nie povinnosť. Žalobca ako obchodná spoločnosť má záujem na tom, aby sa dodávala voda a aby sa produkoval zisk. Aj keď nájomca na odbernom mieste od 28.2.2013 nefiguroval, zmluva bola účinná a zaväzuje všetky tri strany. Za to, že dodával vodu a odvádzal vodu má právo účtovať vodné a stočné voči odberateľovi GEVAX TATRY s.r.o.. V predloženom rozsudku Krajský súd v Prešove posúdil tento právny vzťah, resp. záväzok vlastníka podľa § 303 Obchodného zákonníka. Vychádzal z toho aký bol úmysel zmluvných strán pri uzavretí zmluvy a úmysel bol zabezpečiť záväzok prevádzkovateľa voči odberateľovi ručením vlastníka nehnuteľnosti.  Právny zástupca žalovaného na pojednávaní 1.12.2015 uviedol, že nespochybňuje inštitút trojstranných zmlúv, ale rozsudok Krajského súdu v Prešove odkazuje na ustanovenie zmluvy uvedenej v predmetnom rozsudku, ktoré je odlišné od ustanovenia zmluvy uzavretej medzi žalobcom, žalovaným a spoločnosťou GEVAX TATRY s.r.o.. To znamená, že v trojstrannej zmluve č. 226/173/11P zo dňa 19.4.2011 boli dohodnuté iné podmienky ako v zmluve, ktorá bola podkladom pre rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. 5Cob/56/2012-171 zo dňa 23.10.2012. V zmluve týkajúcej sa žalovaného sa tento zaviazal iba na pristúpenie k záväzku a neprevzal priamo predmetný záväzok. V zmysle tejto zmluvy žalovaný nemal povinnosť odhlásiť sa ako odberateľ, a preto nemohol uviesť žalobcu do omylu. Vlastník nemal vedomosť o tom, že vzniká nedoplatok. Ak by to vedel, nevrátil by kauciu a vyrovnal by záväzok z tejto kaucie. Poukázal tiež na to, že ustanovenia o povinnosti pripojenia sa na kanalizáciu sa týkajú len kanalizácie a nie vodovodov, pričom vo vysokohorskom prostredí existujú hotely, ktoré nemajú možnosť pripojiť sa ani na vodovod ani na kanalizáciu a aj rodinné domy môžu mať studňu a žumpu.  Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav veci:  Zmluvou o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd č. 226/173/11P zo dňa 19.4.2011 mal súd preukázané, že ju uzavreli žalobca ako dodávateľ, žalovaný ako vlastník a spoločnosť GEVAX TATRY s.r.o., Tatranská Lomnica 262, 059 60 Vysoké Tatry, IČO: 46 118 241 ako odberateľ (producent). Predmetom zmluvy bola dodávka pitnej vody verejným vodovodom, odvádzanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou a odvádzanie zrážkových vôd z povrchového odtoku verejnou kanalizáciou zo strany žalobcu pre odberateľa na odbernom mieste Tatranská Štrba 78, Hotel Rysy. Cena a platobné podmienky boli dohodnuté v čl. 3 zmluvy. V čl. 3 bode 7. zmluvy je zakotvená možnosť žalobcu po upozornení odberateľa prerušiť dodávku vody a odvádzanie odpadových vôd v prípade, že nebude splatné vodné a stočné, alebo preddavok splatené do 30 dní po lehote splatnosti. Podľa čl. 6 bodu 5. zmluvy odberateľ je povinný bezodkladne písomne oznámiť dodávateľovi akékoľvek zmeny súvisiace s touto zmluvou. Podľa čl. 6 bodu 21 zmluvy v prípade, že vznikne na odbernom mieste dlh z dôvodu neplatenia vodného a stočného, zaväzuje sa vlastník pristúpiť k tomuto záväzku odberateľa voči dodávateľovi, čím sa stáva dlžníkom popri odberateľovi a obaja sú zaviazaní spoločne a nerozdielne.  Faktúrou č. 413212190 zo dňa 25.6.2013 splatnou 9.7.2013 na sumu 5 237,70 EUR mal súd preukázané, že žalobca vyúčtoval spoločnosti GEVAX TATRY s.r.o. (odberateľovi) vodné a stočné na odbernom mieste Tatranská Štrba 78, Hotel Rysy za obdobie od 4.3.2013 do 25.6.2013.  Faktúrou č. 413213515 zo dňa 30.6.2013 splatnou 14.7.2013 na sumu 803,62 EUR mal súd preukázané, že žalobca vyúčtoval spoločnosti GEVAX TATRY s.r.o. (odberateľovi) odvádzanie zrážkovej vody na odbernom mieste Tatranská Štrba 78 za obdobie od 1.4.2013 do 30.6.2013.    Faktúrou č. 413220059 zo dňa 19.9.2013 splatnou 3.10.2013 na sumu 4 308,83 EUR mal súd preukázané, že žalobca vyúčtoval spoločnosti GEVAX TATRY s.r.o. (odberateľovi) vodné a stočné na odbernom mieste Tatranská Štrba 78, Hotel Rysy za obdobie od 26.6.2013 do 18.9.2013.  Faktúrou č. 413220058 zo dňa 19.9.2013 splatnou 3.10.2013 na sumu 1 189,25 EUR mal súd preukázané, že žalobca vyúčtoval spoločnosti GEVAX TATRY s.r.o. (odberateľovi) vodné a stočné na odbernom mieste Tatranská Štrba 78, Hotel Rysy za obdobie od 26.6.2013 do 18.9.2013.  Faktúrou č. 413220527 zo dňa 30.9.2013 splatnou 14.10.2013 na sumu 812,26 EUR mal súd preukázané, že žalobca vyúčtoval spoločnosti GEVAX TATRY s.r.o. (odberateľovi) odvádzanie zrážkovej vody na odbernom mieste Tatranská Štrba 78 za obdobie od 1.7.2013 do 30.9.2013.  Poslednou výzvou na úhradu zo dňa 4.5.2015 mal súd preukázané, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie faktúr č. 413212190, 413213515, 413220059, 413220058, 413220527 a 914000198 spolu na sumu 10 629,33 EUR. Podľa pripojenej doručenky žalovaný výzvu prevzal dňa 6.5.2015.  Z vyjadrenia k výzve na úhradu z 27.5.2015 súd zistil, že právny zástupca žalovaného ním odpovedal na výzvu žalobcu zo dňa 4.5.2015. Uviedol, že priložené faktúry boli vystavené pre odberateľa GEVAX TATRY s.r.o.. Spoločnosti ASH, s.r.o. neboli doručené žiadne faktúry a v súčasnosti neexistuje žiadny právny titul k tomu, aby boli vystavené, nakoľko sa jedná o záväzok odberateľa GEVAX TATRY s.r.o. a nie o záväzok vlastníka ASH, s.r.o., ktorý bez pristúpenia k záväzku nie je dlžníkom. Dlžnú sumu je potrebné vymáhať voči odberateľovi.  Zmluvou o nájme hotelového komplexu RYSY zo dňa 26.2.2013 uzavretou medzi prenajímateľom ASH, s.r.o. a nájomcom SK TATRY s.r.o. mal súd preukázané, že od 1.3.2013 bola nájomcom hotelu spoločnosť SK TATRY s.r.o., Tatranské námestie 3, 058 01 Poprad, IČO: 46 489 932.  Prihláškou/odhláškou odberu doručenou žalobcovi 28.3.2014 bolo súdu preukázané, že spoločnosť GEVAX TATRY s.r.o. ako pôvodný odberateľ a spoločnosť SK TATRY s.r.o. ako nový odberateľ oznámili žalobcovi zmenu odberateľa na predmetnom odbernom mieste.  Z rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 5Cob/56/2012-171 zo dňa 23.10.2012 súd zistil, že nerieši taký istý prípad, ako ktorý je predmetom tohto konania, nakoľko sa v ňom vychádza z ustanovenia zmluvy (čl.III/3), ktoré nie je totožné ani podobné ustanoveniu čl. 6 bodu 21 zmluvy uzavretej medzi žalobcom, spoločnosťou GEVAX TATRY s.r.o. a žalo-vaným. Článok 6 bod 21 zmluvy č. 226/173/11P zo dňa 19.4.2011 znie takto: „V prípade, že  vznikne na odbernom mieste dlh z dôvodu neplatenia vodného a stočného, zaväzuje sa vlastník pristúpiť k tomuto záväzku odberateľa voči dodávateľovi, čím sa stáva dlžníkom popri odberateľovi a obaja sú zaviazaní spoločne a nerozdielne.“ Podľa čl. III/3 zmluvy č. 158986 zo dňa 28.6.2006 uvedenej v rozsudku Krajského súdu v Prešove účastníci 1 a 3 sa dohodli, že podpisom tejto zmluvy zároveň aj potvrdzujú, že v prípade, ak dlžník - účastník 2 tejto zmluvy bude v omeškaní s úhradou faktúr vodného a stočného (t.j. budúcich peňažných záväzkov), tieto na základe písomnej výzvy účastníka 3 bezodkladne uhradí účastník 1 ako pristupujúci dlžník v ponímaní ustanovenia § 533 Občianskeho zákonníka.  Žalovaný žalobou uplatnenú sumu 10 581,57 EUR s prísl. do dnešného dňa neuhradil žalobcovi.  Podľa ust. § 4 ods. 3, 4 zák. č. 442/2002 Z.z. odberateľom vody (ďalej len "odberateľ") je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu o dodávke vody s vlastníkom verejného vodovodu a ktorá odoberá vodu z verejného vodovodu na účely konečnej spotreby vody alebo jej ďalšej dodávky konečnému spotrebiteľovi. Producentom odpadových vôd vypúšťaných do verejnej kanalizácie (ďalej len "producent") je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu o odvádzaní odpadových vôd s vlastníkom verejnej kanalizácie a ktorá vypúšťa odpadové vody do verejnej kanalizácie.    Podľa ust. § 22 ods. 1 zák. č. 442/2002 Z.z. žiadateľ o pripojenie na verejný vodovod sa môže pripojiť na verejný vodovod len na základe písomnej zmluvy uzatvorenej s vlastníkom verejného vodovodu podľa § 4 ods. 3. Vlastník verejného vodovodu alebo vlastník časti verejného vodovodu, ktorý žiada o pripojenie na iný verejný vodovod, ktorého nie je vlastníkom, môže sa pripojiť na verejný vodovod prevádzkovo súvisiaci len na základe písomnej zmluvy podľa § 15 ods. 5.  Podľa ust. § 23 ods. 1, 2 zák. č. 442/2002 Z.z. žiadateľ o pripojenie na verejnú kanalizáciu sa môže pripojiť na verejnú kanalizáciu len na základe písomnej zmluvy uzatvorenej s vlastníkom verejnej kanalizácie podľa § 4 ods. 3. Vlastník verejnej kanalizácie alebo vlastník časti verejnej kanalizácie, ktorý žiada o pripojenie na inú verejnú kanalizáciu, ktorej nie je vlastníkom, môže sa pripojiť na verejnú kanalizáciu prevádzkovo súvisiacu len na základe písomnej zmluvy podľa § 16 ods. 5. Vlastník stavby alebo vlastník pozemku je povinný pripojiť stavbu alebo pozemok, kde vznikajú odpadové vody, na verejnú kanalizáciu a splniť technické podmienky týkajúce sa najmä miesta a spôsobu pripojenia na verejnú kanalizáciu a uzatvoriť zmluvu o pripojení s vlastníkom verejnej kanalizácie, ak v obci, na ktorej území sa stavba alebo pozemok nachádza, je zriadená a vlastník stavby alebo vlastník pozemku nemá povolenie príslušného orgánu štátnej vodnej správy na iný spôsob nakladania s odpadovými vodami.  Podľa ust. § 26 ods. 1 písm. g) zák. č. 442/2002 Z.z. odberateľ a producent sú povinní oznámiť prevádzkovateľovi nové údaje súvisiace s odberom vody z verejného vodovodu alebo s odvádzaním odpadových vôd do verejnej kanalizácie.  Podľa ust. § 24 zák. č. 442/2002 Z.z. vodu z verejného vodovodu môže odberateľ odoberať len na účely dohodnuté v zmluve o dodávke vody v súlade s požiadavkami na zdravotnú bezpečnosť pitnej vody ustanovenú osobitnými predpismi. 7a) Dodávka vody kva-  litou, množstvom a tlakom je splnená vtokom vody z verejného vodovodu do vodovodnej prípojky, ak sa vlastník verejného vodovodu a odberateľ nedohodnú inak. Vlastník verejného vodovodu alebo prevádzkovateľ verejného vodovodu nezodpovedá za škody a ušlý zisk vzniknuté nedostatkom tlaku vody pri obmedzení alebo prerušení dodávky vody z dôvodu mimoriadnej udalosti, 15) pri prerušení dodávky elektrickej energie alebo z dôvodu, pre ktorý je prevádzkovateľ oprávnený dodávku vody obmedziť alebo prerušiť (§ 32). Odvádzanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou je splnené vtokom odpadových vôd vypúšťaných zo zariadenia producenta do verejnej kanalizácie. Vlastník verejnej kanalizácie alebo prevádzkovateľ verejnej kanalizácie nezodpovedá za škody a ušlý zisk vzniknuté pri obmedzení alebo prerušení odvádzania odpadových vôd z dôvodu mimoriadnej udalosti, 15) pri prerušení dodávky elektrickej energie alebo z dôvodu, pre ktorý je prevádzkovateľ oprávnený odvádzanie odpadových vôd obmedziť alebo prerušiť (§ 32).  Podľa ust. § 28 zák. č. 442/2002 Z.z. konečný spotrebiteľ vody (ďalej len "konečný spotrebiteľ") je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá odoberá vodu na účely konečnej spotreby vody z verejného vodovodu alebo od odberateľa vody (§ 4 ods. 3). Spoluproducent odpadových vôd (ďalej len "spoluproducent") je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá vypúšťa odpadové vody prostredníctvom producenta (§ 4 ods. 4). Za odber vody z verejného vodovodu platí odberateľ prevádzkovateľovi verejného vodovodu vodné, ak sa nedohodne, že vodné sa platí vlastníkovi verejného vodovodu. V prípade, že odberateľ nie je konečný spotrebiteľ, vzniká konečnému spotrebiteľovi povinnosť, aby za odobraté množstvo vody zaplatil odberateľovi rozpočítanú čiastku. Ak sa odberateľ s konečnými spotrebiteľmi nedo- hodne inak, odberateľ rozpočíta konečným spotrebiteľom odobraté množstvo vody podľa smerných čísel spotreby vody. Právo na vodné vzniká vtokom vody do potrubia napojeného bezprostredne za meradlom. Ak nie je osadené meradlo, právo na vodné vzniká vtokom vody do hlavného uzáveru pripojeného pozemku alebo stavby, prípadne do uzáveru hydrantu, výtokového stojana, plniaceho miesta alebo hadicového zariadenia; v takom prípade sa vodné stanoví smernými číslami spotreby vody. Za odvádzanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou platí producent prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie stočné, ak sa nedohodne, že stočné sa platí vlastníkovi verejnej kanalizácie. V prípade, že spoluproducenti vypúšťajú odpadové vody prostredníctvom producenta, vzniká spoluproducentom povinnosť, aby za vypúšťané množstvo odpadových vôd zaplatili producentovi rozpočítanú čiastku. Ak sa producent so spoluproducentmi nedohodne inak, producent rozpočíta spoluproducentom vypúšťané množstvo odpadových vôd podľa smerných čísel spotreby vody. Právo na stočné    vzniká vtokom odpadových vôd do verejnej kanalizácie. Vodné je platba za dodanú pitnú vodu, ktorú tvorí súčin ceny za 1 m3 vyrobenej a dodanej pitnej vody verejným vodovodom podľa osobitného predpisu 17) a množstva odobratej pitnej vody. Stočné je platba za odvedenú odpadovú vodu, ktorú tvorí súčin ceny za 1 m3 odvedenej odpadovej vody verejnou kanalizáciou a spravidla aj čistenej odpadovej vody podľa osobitného predpisu 17) a množ- stva odvedenej odpadovej vody. Vlastník verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, prípadne ich prevádzkovateľ je povinný predložiť odberateľovi alebo producentovi výpočet vodného a stočného. Na náhradu výdavkov a náhradu škody pri požiarnom zásahu nahlásené veliteľom zásahu sa vzťahuje osobitný predpis. 3)  Podľa ust. § 511 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený  požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne. Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili. Ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.  Podľa ust. § 531 Občianskeho zákonníka kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému dlžníkovi, alebo tomu, kto dlh prevzal. Kto bez dohody s dlžníkom prevezme dlh zmluvou s veriteľom, stane sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi. Zmluva o prevzatí dlhu vyžaduje, aby sa uzavrela písomnou formou. Námietky, ktoré má voči veriteľovi pôvodný dlžník, môže uplatniť aj osoba, ktorá dlh prevzala.  Podľa ust. § 533 Občianskeho zákonníka kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.  Podľa ust. § 534 Občianskeho zákonníka kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho veriteľovi, má voči dlžníkovi povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi z toho však priame právo nevznikne.  Podľa ust. § 303 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.  Podľa ust. § 304 Obchodného zákonníka ručením možno zabezpečiť len platný záväzok dlžníka alebo jeho časť. Vzniku ručenia však nebráni, ak záväzok dlžníka je neplatný len pre nedostatok spôsobilosti dlžníka brať na seba záväzky, o ktorom ručiteľ v čase svojho vyhlásenia o ručení vedel. Ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od splnenia podmienky.  Podľa ust. § 306 Obchodného zákonníka veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu. Ručiteľ môže voči veriteľovi uplatniť všetky námietky, na ktorých uplatnenie je oprávnený dlžník, a použiť na započítanie pohľadávky dlžníka voči veriteľovi, ak na započítanie by bol oprávnený dlžník, keby veriteľ vymáhal svoju pohľadávku voči nemu. Ručiteľ môže použiť na započítanie aj svoje pohľadávky voči veriteľovi. Ak ručiteľ uplatní voči veriteľovi neúspešné námietky, ktoré mu oznámil dlžník, je dlžník povinný nahradiť ručiteľovi náklady, ktoré mu tým vznikli.    Nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že došlo k uzavretiu trojstrannej Zmluvy o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd č. 226/173/11P zo dňa 19.4.2011. Sporný bol výklad bodu 21 článku 6 tejto zmluvy, ktorý znie takto: „V prípade, že vznikne na odbernom mieste dlh z dôvodu neplatenia vodného a stočného, zaväzuje sa vlastník pristúpiť k tomuto záväzku odberateľa voči dodávateľovi, čím sa stáva dlžníkom popri odberateľovi a obaja sú zaviazaní spoločne a nerozdielne.“  Podľa ust. § 35 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.  Vychádzajúc z gramatického výkladu bodu 21 článku 6 zmluvy súd mal za to, že sa nemôže jednať o prevzatie dlhu podľa ust. § 531 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný neprebral dlh spoločnosti GEVAX TATRY s.r.o.. V danom prípade nedošlo ani k ručeniu podľa ust. § 303 Obchodného zákonníka, keďže žalovaný veriteľovi písomne nevyhlásil, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplní predmetný záväzok. Neboli splnené ani predpoklady pre pristúpenie k záväzku podľa ust. § 533 Občian-skeho zákonníka, lebo žalovaný sa v čl. 6 bode 21 zmluvy nezaviazal splniť peňažný záväzok žalobcovi namiesto dlžníka GEVAX TATRY s.r.o., vyhlásil iba, že sa zaväzuje pristúpiť k tomuto záväzku, pričom doposiaľ k pristúpeniu žalovaného k tomuto záväzku nedošlo.  Aj keď vôľou žalobcu bolo zabezpečiť záväzok dlžníka (odberateľa), táto vôľa je v rozpore s jazykovým prejavom vyjadreným v predmetnom ustanovení zmluvy. Je potrebné tiež poznamenať, že zmluvu vyhotovil žalobca a jej výklad nemôže byť na ťarchu účastníka, ktorému bol určený, teda žalovaného.  Nakoľko žalovaný doposiaľ nepristúpil k záväzku, žaloba bola podaná voči žalované-mu na súd predčasne.  Na základe uvedeného a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd dospel k záveru, že žaloba je voči žalovanému nedôvodná, preto ju zamietol.  Žalovaný vyčíslil trovy právneho zastúpenia sumou 557,86 EUR.  Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.  O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods.1 O.s.p. a priznal ich v sume 557,86 EUR žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech. Trovy konania tvoria trovy právneho zastúpenia v sume 557,86 EUR, t. j. za 2 úkony právnej pomoci po 270,54 EUR (prevzatie a príprava zastúpenia a účasť na pojednávaní dňa 1.12.2015) a za režijný paušál 2 x 8,39 EUR podľa ust. § 10, 14, 15, 17 a 18 vyhl. číslo 655/2004 Z. z..  Prisúdené trovy konania je žalobca povinný zaplatiť podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. právnemu zástupcovi žalovaného.  Poučenie:  Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.  Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ; ak ide o rozhodnutie o výchove    maloletých detí , návrh na súdny výkon rozhodnutia. ( § 251 ods. 1 )  V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).  Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že  a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( § 205 ods.2 O.s.p. )   