Lakuma s.r.o.


Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 10Cb/120/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7609212503
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Blahovská
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2011:7609212503.9

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Mária Blahovská, v právnej veci žalobcu
GESPASO s.r.o., Hornádska X, Krompachy, IČO: 31 732 682, právne zastúpeného JUDr. Jaroslavom
Čollákom, advokátom, Floriánska 19, Košice proti žalovanému ELEKTROSET KROMPACHY s.r.o.,
Okolie 6, Spišské Vlachy, IČO: 31 654 169, právne zastúpenému JUDr. Ladislavom Lukáčom,
advokátom, Hlavná 19, Prešov o zaplatenie 33.180,72 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 33.180,72 Eur s 0,05 % úrokom z omeškania denne
od 16.8.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 11.231,50 Eur, všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojím návrhom doručeným súdu 22.9.2009 domáhal úhrady sumy vo výške 36.735,70
Eur a prísl. Svoj návrh odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel Zmluvu o zabezpečení poradenstva
dňa 26.12.2002. V zmysle čl. VII zmluvy je žalovaný povinný platiť žalobcovi mesačnú odmenu vo výške
995,82 Eur + DPH. Žalobca vystavil dňa 31.7.2009 faktúru č. 200911 na sumu 14.220,30 Eur splatnú
15.8.2009, faktúru 200912 na sumu 14.220,30 Eur splatnú 15.8.2009 a faktúru č. 200913 na sumu
8.295,18 Eur splatnú 15.8.2009. V zmysle čl. VIII bod 1 zmluvy si zmluvné strany dohodli pre prípad
omeškania úroky vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Žalovaný svoj záväzok
voči žalobcovi nesplnil.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz 10Rob/403/2009-20 dňa 7.10.2009, proti ktorému žalovaný
v zákonom stanovenej lehote podal odpor s odôvodnením, že žalobcovi nedlhuje žiadne peniaze,
je pravdou, že v minulosti bola uzavretá zmluva o zabezpečení poradenstva zo dňa 26.12.2002.
Podmienky tejto zmluvy zo strany žalobcu sa roky neplnia, žalobca nezabezpečuje žalovanému žiadne
poradenstvo a z dôvodu právnej istoty bola zmluva vypovedaná listom zo dňa 11.4.2007.

Súd rozsudkom 10Cb/120/2009-150 zo dňa 16.11.2010 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 3.555,06
Eur s 0,05 % úrokom z omeškania denne od 16.8.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške
5 835,29 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Proti tomuto rozsudku - výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a výroku o náhrade trov
konania, podal odvolanie žalobca.

Krajský súd uznesením 2Cob/2/2011-175 zo dňa 14.1.2011 zrušil rozsudok vo výroku, ktorým súd v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vo výroku o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že v konaní je potrebné doplniť dokazovanie v tom
smere, či nedošlo k odstúpeniu od zmluvy podľa § 344 Obchodného zákonníka.



Súd vykonaným dokazovaním, výsluchom účastníkov konania, z predložených dokladov a zo spisu
10Cb/140/2007 zistil tento skutkový stav:

Žalobca so žalovaným uzavreli dňa 26.12.2002 Zmluvu o zabezpečení poradenstva. Predmetom
zmluvy bolo zabezpečiť poradenské a konzultačné služby pre žalovaného s tým, že tieto žalobca
poskytne priebežne podľa požiadaviek žalovaného. Zmluva bola dohodnutá na dobu od 1.1.2003 na
neurčito a dohodli sa na cene 30.000,- Sk mesačne + DPH. V zmluve bol dohodnutý úrok z omeškania vo
výške 0,05 % denne. Podľa časti IX. bod 5 sa dohodli, že každá zo zmluvných strán má právo samostatne
odstúpiť od zmluvy a to na základe písomného vyjadrenia podaného druhej strane.

Žalobca na základe zmluvy vystavoval žalovanému faktúry, ktoré žalovaný akceptoval a za roky 2003,
2004 a 2005 uhradil. Od roku 2006 žalovaný prestal faktúry uhrádzať. Žalobca si úhradu faktúr za rok
2006 vo výške 428 400,- Sk uplatnil žalobou v konaní 10Cb140/07. Súd rozsudkom zo dňa 23.10.2008
žalovaného zaviazal uhradiť dlžnú sumu. Po odvolaní žalovaného Krajský súd v Košiciach rozsudok
súdu prvého stupňa potvrdil.

Predmetom tohto konania sú tri faktúry, ktoré žalobca dodatočne vystavil v roku 2009 žalovanému a to:
fa č. 200911 na sumu 14 220,30 Eur, ktorou bola vyfakturovaná dodávka v roku 2007
fa č. 200912 na sumu 14 220,30 Eur, ktorou bola vyfakturovaná dodávka v roku 2008
fa č. 200913 na sumu 8 295,18 Eur, ktorou bola vyfakturovaná dodávka za 7 mesiacov v roku 2009.
Týmto faktúram predchádzali faktúry z roku 2007 a žalobca uviedol, že po ich vrátení ich stornoval.
Žalovaný tieto faktúry odmietol uhradiť z dôvodu, že podmienky tejto zmluvy sa zo strany žalobcu roky
neplnia, žalobca nezabezpečuje žalovanému žiadne poradenstvo a z dôvodu právnej istoty bola zmluva
vypovedaná listom zo dňa 11.4.2007. Žalobca trval na tom, že výpoveď mu doručená nebola.

Žalobca vo svojich vyjadreniach uviedol, že výpoveď zo dňa 11.4.2007 im nebola nikdy doručená.
Má zato, že žalovaný výpoveď vyfabuloval, antidatoval a jeho údajné zaslanie prispôsobil existujúcej
korešpondencii. Dňa 11.4.2007 im boli doručené dve zásielky doporučene, a to doporučeným listom č.
97048390 došlo k vráteniu faktúry 200703 a druhým doporučeným listom č. 97048391 došlo k vráteniu
faktúry 200708. Oba listy sú datované na deň 26.3.2007, odoslané boli 10.4.2007 a doručené 11.4.2007.
Toto preukázali predložením internej knihy došlej pošty a predložením ofotených strán z centrálnej knihy
došlej pošty, ktorou žalobca disponuje. Poukazuje tiež na časovú následnosť, že výpoveď je datovaná
v rovnaký deň ako bola doručená a s týmto tvrdením nesúhlasia.
Poukazuje na výpoveď právneho zástupcu žalovaného dňa 30.9.2010, kde uvádza, že už v
predchádzajúcom konaní jeho klient tvrdil, že nechce žiadne služby od žalobcu. Keď nie ináč, tak z
obsahu zápisnice z pojednávaní vyplýva, že tie služby nechce a jeho postoj je výpoveďou. Celkový
jeho postoj v predchádzajúcom konaní je výpoveďou zmluvy. Úkon posudzuje nie podľa názvu, ale
podľa obsahu. Z uvedeného vyplýva skutočnosť, že žiadna písomná výpoveď nebola daná. Žalovaný sa
vyhýbal priamej odpovedi na otázku, aby vysvetlil, prečo p. S. časovo rok a pol po doručení výpovede
nespomenul fakt, že došlo ku vypovedaniu zmluvy písomnou formou. Naopak uviedol, že k písomnej
výpovedi nedošlo - zmluvu vypovedal ústne. Argumenty právneho zástupcu žalovaného, že tak jeho
klient vypovedal preto, lebo vtedajšie konanie sa týkalo iného časového obdobia, je z pohľadu logiky
neprijateľné. V zápisnici z predošlého konania zo dňa 2.10.2008 na strane 3 p. S. uvádza „nedal som
písomne výpoveď zo zmluvy, on to akceptoval a ako u tichého spoločníka som to bral ako hotovú vec“.
Počas celého konania žalovaný dehonestuje vrátenie faktúr a tvrdí, že nejaké vrátenie faktúr by predsa
neposielal doporučenou zásielkou. Avšak všetky listy, ktoré obsahovali vrátenie faktúr sú podpísané
konateľkou spoločnosti, iba výpoveď zo zmluvy je podpísaná splnomocneným zástupcom spoločnosti
p. S..
Žalovaný nebol schopný vysvetliť rozdiel medzi jeho podaním zo dňa 12.7.2010 označeným ako
„predloženie listín“ a listom zo dňa 19.8.2009 označeným ako „vrátenie faktúr č.: 200911, 200912,
200913, nakoľko kým v prvom z listov tvrdí, že „nebol dôvod z ich strany vracať neuznané faktúry
doporučenou zásielkou“ a zároveň tvrdí, že predmetné dve zásielky datované na deň 26.3.2007 neboli
doručené doporučenou zásielkou. Naproti tomu v druhom liste je uvedené: „v prílohe vám zasielam list
zo dňa 11.4.2007, kde vám bola vrátená faktúra č. 200713 za 3/2007“. Žalovaný touto svojou zmätočnou
obranou chcel navodiť taký právny stav, kde by nebolo možné preukázať obsah predmetných dvoch
zásielok. S určitosťou sa však dá konštatovať, že žalobca dostatočne a logicky preukázal, čo bolo naozaj
obsahom predmetných dvoch zásielok, a že to nebola výpoveď.



Žalovaný sa svojou argumentáciou zaplietol a preto obrátil svoju obranu tak, že si vyžiadal fotokópiu
navrhovateľovej došlej pošty s tým, že ak nájde čo i len jednu nezapísanú zásielku, bude celú knihu
považovať za nedôveryhodný dôkaz. Pritom sám žalovaný si knihu došlej pošty neviedol. Žalobca si do
knihy došlej pošty zapisuje všetky zásielky, ktoré boli zaslané obyčajnou poštou. Z uvedeného vyplýva,
že ak žalovaný nájde čo i len jednu zásielku, ktorá v knihe zapísaná nebude, bude túto knihu považovať
za nedôveryhodný dôkaz.
Poukázal na to, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu zásady, a to „zmluvy sa majú dodržiavať“.
Žalobca neporušil žiadnu povinnosť, ktorú mu ukladá uzatvorená zmluva a žalovaný sa mylne domnieva,
že z jeho strany stačí nesúhlasný postoj k zmluvnému partnerovi a poukazuje na zásadu, že „nikto sa
nemôže dovolávať svojej vlastnej nepoctivosti“. V zákone je zakotvená zásada zmluvnej voľnosti.

Žalovaný vo svojich vyjadreniach uviedol, že všetky tvrdenia o fabulovaní, antidatovaní a prispôsobení
listín existujúcej korešpondencie sú nepravdivé. Zotrvávajú na svojom tvrdení, že obsahom
doporučených zásielok z 11.4.2007 neboli dva týždne staré listy zo dňa 26.3.2007, ale výpoveď zo
zmluvy a list požadujúci osobné jednanie.
V poštovej knihe sú poradové čísla za roky 2004, 2005 a 2006 bez prerušenia, za rok 2007 sú od 2.4.
začínajú s poradovým číslom 3/07. Čísla sú prerušované. Je zaujímavé, že prerušované čísla sú iba v
r. 2007, v rokoch 2008 a 2009 sú znova bez prerušenia.
Listy z 26.3.2007, ktoré odosielali bežnou poštou, došli žalobcovi v marci 2007 a z toho dôvodu sa
poštová kniha začína až od apríla 2007. V poštovej knihe nie sú zapísané listy od spoločnosti Hasma
s.r.o., a to zo dňa 27.1.2005 a list zo dňa 27.8.2009. Z uvedeného vyvstáva podozrenie, že poštová
kniha bola účelovo vystavená iba pre tento súdny spor.
Žalobca fabuluje a prekrúca skutočnosť, čo je zrejmé z nasledovného:
Listom zo dňa 7.11.2007 informuje, že inventarizácia pohľadávok za rok 2006 bola odoslaná
žalovanému, čo je prekrútenie skutočnosti, pretože tento list bol odoslaný z firmy SEZ a.s., čo potvrdzuje
aj vyjadrenie pošty, ktoré priložil a toto klamstvo ovplyvnilo aj predošlé súdne konanie.
Žalobca za roky 2007, 2008 a 2009 vystavil pôvodne faktúru 200907 zo dňa 30.4.2009, po vrátení
tejto faktúry žalobca vypracoval nové faktúry pod číslami 200907, 200908. Po vrátení týchto faktúr boli
vystavené nové faktúry 200911, 200912 a 200913 a zároveň žalobca vystavil aj faktúru pod číslom
200908 na firmu Hasma s.r.o. Poukazuje na to, že v súčasnosti sú vystavené dve faktúry na mesiac
marec 2007 a to 200713, ktorá nebola vrátená, ale pri výpovedi zo zmluvy zo dňa 11.4.2007 konštatujú,
že tú faktúru nepreplatia a faktúra č. 200911, o ktorú sa teraz súdia.
Vyvracajú aj tvrdenie žalobcu, že nie je možné v jeden deň list napísať, podať a doručiť. Predkladajú
potvrdenie pošty, že zásielka bola doručená 11.4.2007, ako aj poštový podací hárok s týmto dátumom
pod č. 97048390. Doručenkou č. 97047391 bol doručený žalobcovi list od konateľky žalovaného. Na
pojednávaní dňa 23.10.2008 p. S. tvrdil, že zmluvy zrušil ústne v r. 2005. Jednalo sa o preplatenie faktúr
z r. 2006 a nebolo potrebné tvrdiť, že zmluva bola zrušená 11.4.2007, nakoľko od zaslania listu zo dňa
11.4.2007 do pojednávania 23.10.2008 nebola zo strany žalobcu zaslaná žiadna mesačná faktúra.
Na pojednávaní dňa 23.10.2008 F.. N. tvrdil, že zmluva zo dňa 26.12.2002 platí aj z dôvodu, že on si
svoje povinnosti plnil a informoval p. S. o výsledkoch poradenstva a konzultačných službách. Vzhľadom
na zrušenie plnej moci p. S. a súdne spory so žalobcom a jej konateľkou, potom komu od septembra
2007 podával informácie.
Žalobca pre žalovaného vzhľadom na súdne spory nevykonáva žiadnu poradenskú činnosť a na
predchádzajúcich pojednávaniach vyjadrovali svoj nesúhlas so zmluvou a presvedčenie, že zmluva je
ukončená, aj keď to nepomenovali ako výpoveď. Dňa 11.4.2007 zaslali písomne výpoveď, na čo žalobca
prestal zasielať faktúry a teraz tvrdí, že v uvedenej zásielke mu boli zaslané dva týždne staré listy o
vrátení faktúr. Konanie žalobcu je konaním v rozpore s poctivým obchodným stykom a zneužívaním
práva.
Po doručení výpovede žalobca prestal fakturovať žalovanému finančné poradenstvo a keď mu boli
doručené faktúry v r. 2009, tieto vrátil a poukázal na to, že v r. 2007 zmluva bola písomne vypovedaná.
Bolo to ešte pred podaním žaloby na súd. Poukazuje na to, že žalobca na toto oznámenie reagoval listom
zo dňa 22.5.2009, keď tvrdil, že písomná výpoveď mu nebola daná. Vzhľadom na význam zasielanej
zásielky, ako je výpoveď zo zmluvy, táto bola zasielaná doporučene doporučenou zásielkou.

V rozsudku 10Cb/140/07 zo dňa 23.10.2008 prvostupňový súd konštatoval, že žalobca a žalovaný
uzavreli platnú zmluvu, v ktorej dohodnutá odmena bola stanovená paušálne a nebola ničím
podmienená, čo bolo zrejmé z toho, že žiadna z faktúr neobsahovala podklady. V zmluve bolo
dohodnuté, že každá zo zmluvných strán má právo samostatne od zmluvy odstúpiť a to písomným



podaním druhej strane. K platnému písomnému odstúpeniu od zmluvy v tom čase nedošlo. Spôsob
doručovania faktúr bol rešpektovaný obidvoma stranami, ani jedna z faktúr nebola doručovaná
doporučene a boli uhrádzané. Každý podnikateľský subjekt, ktorý vstupuje do zmluvných vzťahov s
inými, si musí byť vedomý toho, že zmluvy sa musia plniť, a to i v prípadoch, kedy je to pre niektorú
zo zmluvných strán nevýhodné. Bolo a je len ich vecou, aké zmluvy a s kým uzavrú a aké záväzky na
seba zmluvne prevezmú. V každom podnikaní je však vždy spojená možnosť podnikateľského zisku s
podnikateľským rizikom.
V tomto predchádzajúcom konaní Ing. F. N. na pojednávaní dňa 2.10.2008 uviedol, že zmluvy uzavreli
spolu s bývalým konateľom žalovanej firmy M. S.. Zmluva je platná, platby sú mesačné, paušálne
a nie sú podmienené merateľnými výkonmi. V roku 2006 nedošlo k žiadnemu ukončeniu zmluvy ani
písomnou, ani ústnou formou. Dostal informácie od p. S., že firma má finančné problémy, ale povedal mu,
že celý dlh uznáva a zaplatí ho. Bol informovaný, že v roku 2006 dôjde k zmene konateľov. Obchodným
partnerom ale pre neho naďalej ostal p. S., pretože mal na to plnú moc. Nikdy mu neoznámil, že chce
ukončiť platnosť zmluvy. Po výpovedi p. S. uviedol, že nedošlo k vypovedaniu zmluvy ani ústnou, ani
písomnou formou v roku 2006. Faktúry žalovanému posielali a platili štátu DPH.
Bývalý konateľ žalovanej firmy M. S. vtedy uviedol, že firma už v roku 2004 mala problémy a vykázala
stratu, preto upozorňoval Ing. N., ktorý bol zároveň tichým spoločníkom ich firmy, že ich pomoc nerieši
situáciu vo firme, oboznámil ho s tým, že ku koncu roka 2005 dáva výpoveď zo zmluvy o tichom
spoločenstve, čo on akceptoval. Vtedy hovorili o tom, že ich pomoc nie je žiaduca, písomnú výpoveď
zmluvy nedal. Považoval to za hotovú vec, ďalšie faktúry nedošli a ani odsúhlasenie pohľadávok. Do
apríla 2006, do kedy bol konateľom, žiadna faktúra nedošla a preto bol toho názoru, že došlo k ukončeniu
zmluvy, nakoľko žalobca žiadnu činnosť nevykonával.

Žalovaný po zrušení rozsudku odvolacím súdom uviedol, že v zmysle zmluvy písomným podaním zo
dňa 11.4.2007 označeného ako výpoveď zmluvy, bolo žalobcovi zaslané vyjadrenie, ktorým ku dňu
11.4.2007 podáva výpoveď zo zmluvy. Každé podanie je potrebné hodnotiť podľa jeho obsahu a z
obsahu výpovede vyplýva, že ho treba posudzovať v zmysle zmluvy ako úkon smerujúci k jej ukončeniu,
teda ako odstúpeniu od zmluvy. V prípade, že je súd iného názoru, je potrebné tento úkon považovať za
výpoveď, úprava výpovede je obsiahnutá v Občianskom zákonníku. Doručenie listiny bolo jednoznačne
preukázané.
Opätovne bol vypočutý M. S., ktorý trval na predchádzajúcich výpovediach, že sa ústne dohodli, že
zmluva je neplatná a počnúc januárom 2006 im ďalšie faktúry nedošli. Faktúry prišli až za január, február
2007, ktoré konateľka firmy vrátila a listom zo dňa 11.4.2007 oznámil, že faktúru 200713 za mesiac
marec neakceptujú a nepreplatia a zároveň dal výpoveď zo zmluvy a počnúc aprílom 2007 až do r.
2009 žiadne faktúry nedošli. Z toho je zrejmé, že výpoveď obdržali a aj ju akceptovali. Na následné
listy konateľky zo dňa 17.9.2007 a 8.10.2007, kde nespomína výpoveď uviedol, že konateľka sa možno
nepamätala čo sa stalo. Na pojednávaní dňa 2.10.2008 uviedol, že nedal písomnú výpoveď zo zmluvy,
ale to sa jednalo o rok 2006, nikto sa ho nepýtal či dal výpoveď po roku 2006.

Žalobca uviedol, že sa stotožňuje s názorom odvolacieho súdu, že žalovaný doteraz od Zmluvy platne
neodstúpil, zmluva je doteraz platná a účinná. List zo dňa 11.4.2007 nenapĺňa zmluvné ustanovenie
IX. bod 5, teda sa nejedná o odstúpenie od zmluvy ako to predpokladá uvedené zmluvné ustanovenie.
Zo zmluvnej formulácie nevyplýva, žeby zmluvné strany mohli od zmluvy odstúpiť bez udania dôvodu.
Trvajú na tom, že výpoveď zo dňa 11.4.2007 je antidatovaná a nikdy nebola doručená do spoločnosti
Gespaso. Listy zo dňa 17.9.2007 a 8.10.2007 preukazujú, že k výpovedi nedošlo. Obsahom týchto
listov je vrátenie faktúr s nejakým komentárom, ktorý však nespomína, žeby došlo k výpovedi. Logicky
z toho usudzujú, že výpoveď je podvrh. Pri výpovedi 2.10.2008 p. S. nebol dotázaný k tomu, či došlo
k výpovedi v r. 2005, ale bol mu daný priestor, aby uviedol, čo o veci vie. Pán Mikula nikdy neoznámil,
že chce ukončiť platnosť zmluvy. Keby mali výpoveď zo zmluvy, nepokračovali by v spore. Zmluvný
vzťah k dnešnému dňu nebol riešený ani v písomnej, ani v ústnej forme odstúpením od zmluvy. Faktúry
žalovanému zasielali, faktúry išli normálnou poštou a odviedli dane a DPH.

Účastníci konania boli v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. písomne upozornení v uznesení zo dňa 28.10.2009
a na pojednávaní prehlásili, že ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemajú.

Podľa § 266 Obchodného zákonníka, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento
úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.



Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 %
vyššie, než je základná úroková sadzba NBS uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho
polroka, v ktorom došlo k omeškaniu.

Podľa § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje
zmluva alebo tento alebo iný zákon.

Podľa § 345 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka, ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená
podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to
oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela.
Na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase
uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý
vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude
mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
porušenie zmluvy nie je podstatné.
Ak strana oprávnená požadovať plnenie zmluvnej povinnosti druhej strane oznámi, že na splnení tejto
povinnosti trvá, alebo ak nevyužije včas právo odstúpiť od zmluvy podľa ods. l, je oprávnená odstúpiť
od zmluvy podľa ods. 1, je oprávnená odstúpiť od zmluvy len spôsobom ustanoveným pre nepodstatné
porušenie zmluvnej povinnosti, ak pre dodatočné plnenie určí lehotu, vzniká jej právo odstúpiť od zmluvy
po uplynutí tejto lehoty.

Podľa § 346 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená nepodstatné
porušenie zmluvnej povinnosti, môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana, ktorá je v
omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočne primeranej lehote, ktorá jej na to bola poskytnutá.

Odstúpenie od zmluvy je adresovaný jednostranný právny úkon jednej zo zmluvných strán, ktorý je
účinný okamihom jeho doručenia povinnej strane. Jeho dôsledkom je zánik zmluvy, a teda spravidla aj
zánik práv a povinností oboch zmluvných strán vyplývajúcich zo zmluvy.
Obchodný zákonník v § 344 až 351 obsahuje všeobecnú a ucelenú úpravu odstúpenia od zmluvy v
prípade porušenia zmluvných povinností, prípadne hrozby takéhoto porušenia v obchodných vzťahoch.
Úprava odstúpenia od zmluvy obsiahnutá v Občianskom zákonníku sa na obchodné vzťahy nepoužije.
Osobitná úprava odstúpenia od zmluvy pri jednotlivých typoch zmlúv má prednosť pred uvedenou
všeobecnou úpravou.
Strana môže odstúpiť od zmluvy len v prípade, ak takéto právo jednej zo strán vyplýva zo zmluvy, alebo
v prípade, keď to určuje zákon, t.j. Obchodný zákonník, alebo iný zákon. Na jednostranné odstúpenie od
zmluvy sa teda vyžaduje zákonné alebo zmluvné oprávnenie. Zákon alebo zmluva spravidla viaže takéto
oprávnenie na splnenie určitých podmienok. Ak nie sú splnené zmluvné alebo zákonné podmienky,
odstúpenie od zmluvy je neúčinné, to znamená, že záväzok nezanikne.
Odstúpenie od zmluvy treba odlišovať od výpovede. Aj výpoveď je jednostranný právny úkon, ktorým
sa končí účinnosť zmluvy. Všeobecná právna úprava výpovede je obsiahnutá v Občianskom zákonníku
(§ 582). Vypovedať možno iba zmluvu dojednanú na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok na
nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti. Obchodný zákonník
upravuje výpoveď iba pri niektorých zmluvných typoch (napr. v § 574, 589).

Obchodný zákonník umožňuje strane, voči ktorej sa porušila zmluvná povinnosť, odstúpiť od zmluvy
v prípade, ak takéto porušenie zakladá omeškanie dlžníka alebo omeškanie veriteľa. Odstúpenie od
zmluvy je však len jedným z možných dôsledkov omeškania.
Obchodný zákonník rozlišuje dva režimy odstúpenia od zmluvy, a to v závislosti od toho, či omeškanie
dlžníka alebo veriteľa spôsobuje podstatné porušenie zmluvy (§ 345), alebo nepodstatné porušenie
zmluvy (§ 346). S týmto rozlišovaním zákon spája rôzne právne následky.
Pri podstatnom porušení zmluvy, základným dôvodom na odstúpenie od zmluvy je omeškanie dlžníka
alebo veriteľa. Oprávnená strana môže od zmluvy odstúpiť ihneď (bez poskytnutia dodatočnej lehoty)
za predpokladu, že splní svoju oznamovaciu povinnosť voči strane, ktorá je v omeškaní. Oznámenie o



odstúpení od zmluvy je adresovaný jednostranný právny úkon, ktorý musí oprávnená strana urobiť bez
zbytočného odkladu po tom, čo sa dozvedela o porušení povinnosti.
Prvým kvalifikačným znakom podstatného porušenia zmluvy je, že v dôsledku porušenia zmluvy
oprávnená strana stratí záujem na plnení zmluvy. Strata záujmu na plnení zmluvy úzko súvisí s tým, že
v dôsledku porušenia zmluvy strana nemôže očakávať ten výsledok, ktorý, ak by k porušeniu zmluvy
nedošlo, očakávala. Druhým kvalifikačným znakom v prípade podstatného porušenia je vedomosť o
strate záujmu na plnení alebo aspoň predvídateľnosť straty záujmu na plnení strany porušujúcej zmluvu.
Odstúpenie od zmluvy je oprávnením, a nie povinnosťou oprávnenej strany. Môže sa preto rozhodnúť,
či ho využije, alebo nie. Ak oprávnená strana nevyužije svoje právo odstúpiť včas, t.j. že povinnej strane
v určenej lehote neoznámi, že od zmluvy odstupuje, nestráca svoje právo odstúpiť od zmluvy, stráca len
právo odstúpiť ihneď; môže však využiť režim nepodstatného porušenia zmluvy (§ 346).

Nepodstatné porušenie zmluvy treba odvodiť z definície podstatného porušenia zmluvy a to tak,
že každé porušenie zmluvy, ktoré nespĺňa kvalifikačné kritériá podstatného porušenia, je porušením
nepodstatným. Aj v tomto prípade je odstúpenie od zmluvy dôsledkom porušenia zmluvy, ale porušenie
sa kvalifikuje ako menej závažné. Preto aj režim odstúpenia je pre stranu porušujúcu zmluvu menej
prísny. Vyžaduje sa však splnenie dvoch podmienok.
Prvou podmienkou odstúpenia oprávnenej strany od zmluvy je poskytnutie dodatočnej primeranej lehoty
na plnenie porušenej povinnosti. Zákon neustanovuje žiadnu lehotu na poskytnutie dodatočnej lehoty
na plnenie.
Druhou podmienkou je nesplnenie povinnosti povinnou stranou ani v tejto dodatočnej lehote. Ak sú obe
podmienky splnené, oprávnená strana môže od zmluvy odstúpiť.

V rozhodnutí zo dňa 16.11.2010 súd konštatoval, že došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy. Odvolací
súd vo svojom zrušujúcom uznesení uviedol, že dojednanie účastníkov o možnosti odstúpenia od
Zmluvy o zabezpečení poradenstva neobsahuje dôvody pre odstúpenie od zmluvy je neurčité, a preto
podľa § 344 Obchodného zákonníka môžu od zmluvy odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje tento
zákon.
Z obsahu uvedeného dojednania o možnosti odstúpenia od zmluvy nie je zrejmé, na základe akého
vyjadrenia je možné od zmluvy odstúpiť, to nebolo zrejmé ani samotnému žalovanému, preto tento
nedoručil žalobcovi písomné vyjadrenie, ako to predpokladá bod IX. ods. 5, ale výpoveď zmluvy, ktorú
súd prvého stupňa nesprávne kvalifikoval, ako platné odstúpenie od zmluvy. V spise nie je založené ani
vyjadrenie žalovaného, ani odstúpenie od zmluvy. Obchodný zákonník ani výpoveď zo zmluvy nepozná.
Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení uviedol, že dojednanie účastníkov o možnosti odstúpenia
od Zmluvy o zabezpečení poradenstva neobsahuje dôvody pre odstúpenie od zmluvy, je neurčité, a
preto podľa § 344 Obchodného zákonníka môžu od zmluvy odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje
tento zákon.

Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli platnú zmluvu,
ktorej predmetom bolo poskytovanie poradenských a konzultačných služieb. Dohodnutá odmena bola
stanovená paušálne a nebola ničím podmienená, je to zrejmé z toho, že žiadna z faktúr neobsahovala
podklady. Obidvom stranám bol známy obsah zmluvy a aj ho rešpektovali, o čom svedčí jej niekoľkoročné
plnenie. V zmluve bolo dohodnuté, že každá zo zmluvných strán má právo samostatne odstúpiť od
zmluvy a to na základe písomného vyjadrenia podaného druhej strane. Z tohto dojednania nie je zrejmé,
na základe akého vyjadrenia je možné od zmluvy odstúpiť, preto v danom prípade žalovaný mohol
od zmluvy odstúpiť iba v zmysle § 344 Obchodného zákonníka, pri podstatnom porušení zmluvy z
dôvodu omeškania dlžníka alebo veriteľa, za predpokladu, že splní svoju oznamovaciu povinnosť a pri
nepodstatnom porušení zmluvy za splnenia dvoch podmienok zároveň a to poskytnutie dodatočnej
primeranej lehoty na plnenie porušenej povinnosti a nesplnenie povinnosti povinnou stranou ani v tejto
dodatočnej lehote.

List zo dňa 11.4.2007 označený ako výpoveď, tieto zákonné náležitosti nespĺňa, obsahuje iba vyjadrenie,
že žiadne poradenstvo nepožadovali, faktúru č. 200713 zo dňa 31.3.2007 nepreplatia. Aby nedošlo
k pochybeniu v budúcnosti, dáva výpoveď zo Zmluvy o zabezpečení poradenstva zo dňa 26.12.2002



ku dňu 11.4.2007. Ako už odvolací súd uviedol, túto výpoveď nie je možné považovať za platné
odstúpenie od zmluvy. Obchodný zákonník ani výpoveď zo zmluvy nepozná. Ak by súd uvedenú výpoveď
posudzoval ako odstúpenie od zmluvy, toto odstúpenie od zmluvy je neúčinné, pretože nespĺňa hore
citované náležitosti stanovené zákonom.
Súd na základe uvedeného zaviazal žalovaného žalovanú sumu 33.180,72 Eur s dohodnutými úrokmi
z omeškania uhradiť.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal žalovaného, ktorý v konaní nemal
úspech nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 11 231,50 Eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného
súdneho poplatku z návrhu 2 204,- Eur, z odvolania 1 990,50 Eur a trov právneho zastúpenia vyčíslených
v zmysle § 10 ods. 1 a §14 ods. 1 vyhl. 655/2004 Z.z. za tieto úkony:
10.8.2009 prevzatie a príprava zastúpenia 499,57 Eur
22.9.2009 písomné podanie na súd 499,57 Eur
20.11.2009 vyjadrenie k odporu 499,57 Eur
23.3.2010 účasť na pojednávaní 499,57 Eur
30.9.2010 účasť na pojednávaní 499,57 Eur
14.10.2010 písomné podanie 499,57 Eur
26.10.2010 účasť na pojednávaní 499,57 Eur
16.11.2010 účasť na vyhlásení rozsudku 1-ina 124,89 Eur
1.12.2010 podanie odvolania 499,57 Eur
17.2.2011 písomné podanie 499,57 Eur
26.5.2011 účasť na pojednávaní 499,57 Eur
Spolu 5 120,59 Eur

režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhl. 655/2004 Z.z.
3 x 6,95 Eur režijný paušál 20,85 Eur
6 x 7,21 Eur 43,26 Eur
2 x 7,41 Eur 4,82 Eur
Spolu 78,93 Eur

Cestovné osobným motorovým vozidlom HONDA CR-V podľa § 16 ods. 4 vyhlášky 655/2004 Z.z
23.3.2010 Košice - Sp. Nová Ves a späť, 200 km, 9,3 l/100 km, cena PHM 1,223 Eur, spolu 59,35 Eur
30.9.2010 Košice - Sp. Nová Ves a späť, 200 km, 9,3 l/100 km, cena PHM 1,238 Eur, spolu 59,63 Eur
26.10.2010 Košice - Sp. Nová Ves a späť, 200 km, 9,3 l/100 km, cena PHM 1,262 Eur, spolu 60,07 Eur
16.11.2010 Košice - Sp. Nová Ves a späť, 200 km, 9,3 l/100 km, cena PHM 1,262 Eur, spolu 60,07 Eur
26.5.2011 Košice - Sp. Nová Ves a späť, 200 km, 9,3 l/100 km, cena PHM 1,417 Eur, spolu 62,95 Eur
Spolu 302,07 Eur

Náhrada straty času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z
23.3.2010 Košice - Sp. Nová Ves a späť, 6 polhodín, 6 x 12,02 Eur 72,12 Eur
30.9.2010 Košice - Sp. Nová Ves a späť, 6 x 12,02 Eur 72,12 Eur
26.10.2010 Košice - Sp. Nová Ves a späť, 6 x 12,02 Eur 72,12 Eur
16.11.2010 Košice - Sp. Nová Ves a späť, 6 x 12,02 Eur 72,12 Eur
26.5.2011 Košice - Sp. Nová Ves a späť 6 x 12,35 Eur 74,10 Eur
Spolu 362,58 Eur
Spolu trovy právneho zastúpenia 5 864,17 Eur (5 120,59 Eur + 78,93 Eur + 302,07 Eur + 362,58 Eur)
+ 20 % DPH - 1 172,83 Eur spolu 7 037,- Eur.

Žalobcovi neboli priznané trovy konania za preštudovanie spisového materiálu dňa 23.2.2010 z dôvodu,
že nejedná o nevyhnutný úkon vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do
15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach.



V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c)
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.