Lakuma s.r.o.


Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 13Cb/145/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617217590
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Blahovská
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2018:7617217590.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Mária Blahovská, v právnej veci žalobcu
GESPASO s.r.o., Hornádska 1, Krompachy, IČO: 31 732 682, právne zastúpeného JUDr. Jaroslavom
Čollákom, advokátom, Floriánska 19, Košice proti žalovanému ELEKTROSET KROMPACHY s.r.o.,
Okolie 6, Spišské Vlachy, IČO: 31 654 169, právne zastúpenému JUDr. Ladislavom Lukáčom,
advokátom, Hlavná 19, Prešov o zaplatenie 33.180,72 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojím návrhom doručeným súdu 22.9.2009 domáhal úhrady sumy vo výške 36.735,70
Eur a prísl. Svoj návrh odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel Zmluvu o zabezpečení poradenstva
dňa 26.12.2002. V zmysle čl. VII zmluvy je žalovaný povinný platiť žalobcovi mesačnú odmenu vo výške
995,82 Eur + DPH. Žalobca vystavil dňa 31.7.2009 faktúru č. 200911 na sumu 14.220,30 Eur splatnú
15.8.2009, faktúru 200912 na sumu 14.220,30 Eur splatnú 15.8.2009 a faktúru č. 200913 na sumu
8.295,18 Eur splatnú 15.8.2009. V zmysle čl. VIII bod 1 zmluvy si zmluvné strany dohodli pre prípad
omeškania úroky vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Žalovaný svoj záväzok
voči žalobcovi nesplnil.

2. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že žalobcovi nedlhuje žiadne peniaze,
je pravdou, že v minulosti bola uzavretá zmluva o zabezpečení poradenstva zo dňa 26.12.2002.
Podmienky tejto zmluvy zo strany žalobcu sa roky neplnia, žalobca nezabezpečuje žalovanému žiadne
poradenstvo a z dôvodu právnej istoty bola zmluva vypovedaná listom zo dňa 11.4.2007.

3. Súd rozsudkom 10Cb/120/2009-150 zo dňa 16.11.2010 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
3.555,06 Eur s 0,05 % úrokom z omeškania denne od 16.8.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania
vo výške 5 835,29 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol. Proti tomuto rozsudku - výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a výroku
o náhrade trov konania, podal odvolanie žalobca. Krajský súd uznesením 2Cob/2/2011-175 zo dňa
14.1.2011 zrušil rozsudok vo výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vo výroku o
náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol,
že v konaní je potrebné doplniť dokazovanie v tom smere, či nedošlo k odstúpeniu od zmluvy podľa §
344 Obchodného zákonníka.



4. Súd druhým rozsudkom 10Cb/120/2009-201 zo dňa 14.6.2011 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
33.180,72 Eur s 0,05 % úrokom z omeškania denne od 16.8.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy
konania vo výške 11.231,50 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Proti tomuto rozsudku podal
odvolanie žalovaný. Krajský súd Rozsudkom 2Cob/169/2011-230 zo dňa 19.9.2011 potvrdil rozsudok
súdu prvého stupňa.

5. Žalovaný podal sťažnosť na ÚS SR dňa 22.11.2011 a Nálezom Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV. ÚS 54/2012-68 zo dňa 7.6.2012 bol Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.
zn. 2Cob/169/2011-230 zo dňa 19.9.2011 zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie. Ústavný súd vo
vzťahu k prvej námietke sťažovateľky, že súdy nesprávne právne posúdili skutkové zistenia, že žalobcovi
patrí odmena bez ohľadu na to, či prácu vykonával alebo nie uviedol, že odôvodnenie Krajského súdu
v napadnutom konaní, ktorý sa stotožnil so závermi Okresného súdu je vo vzťahu k prvej námietke
sťažovateľky akceptovateľné, sťažovateľka neuviedla vo svojej sťažnosti také argumenty, ktoré by mohli
spochybniť ústavnosť záveru o predmete zmluvy a o poradenstve a signalizovať tak jeho arbitrárnosť.
Nemal pochybnosti o správnosti skutkového zistenia a na tieto skutkové zistenia uplatneného právneho
posúdenia.
Vo vzťahu k druhej námietke týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia úkonu sťažovateľky
označeného ako výpoveď zo zmluvy z 11.4.2007 uviedol, že ak mal Krajský súd v napadnutom konaní
za preukázané, že zmluva o poradenstve je nepodmienená, potom skutočnosť predstavujúca zákonom
ustanovenú podmienku odstúpenia od zmluvy ( omeškania dodávateľky ) nemôže reálne nastať.
Sťažovateľku tak stavia do pozície účastníčky záväzkovo právneho vzťahu, ktorá nemá zákonnú ani
zmluvnú možnosť právne relevantným spôsobom ukončiť tento záväzkovo - právny vzťah. Bolo úlohou
Krajského súdu zohľadniť túto skutočnosť a to aj v širších súvislostiach ako len formalistickým výkladom.
Na námietku sťažovateľky, že výkon práva žalobcu je v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku a preto nepožíva právnu ochranu, Krajský súd reagoval len stručne. V záujme spravodlivého
usporiadania vzťahov bolo preto zo strany Krajského súdu žiaduce preskúmať uplatniteľnosť príslušnej
úpravy Občianskeho zákonníka na posudzovaný prípad, či uvedené konanie zodpovedá zásadám
poctivého obchodného styku, resp. dobrým mravom. Na základe toho Ústavný súd dospel k záveru, že
právne závery Krajského súdu týkajúce sa posúdenia právneho úkonu sťažovateľky ako neúčinného
odstúpenia od zmluvy o poradenstve z dôvodu, že tento právny úkon nespĺňa citované náležitosti
stanovené zákonom, nie sú akceptovateľné, keďže sú založené na formalistickom a nedostatočnom
právnom posúdení zisteného skutkového stavu a v konečnom dôsledku vykazujú znaky svojvôle. Ďalej
uviedol, že nespochybňuje tvrdenie žalobkyne, že právna skutočnosť (ne)doručenia výpovede zo zmluvy
je podstatnejšou právnou otázkou ako samotné právne posúdenie obsahu údajnej výpovede, všeobecný
súd by sa v prvom rade mal zaoberať otázkou, či výpoveď zmluvy bola riadne doručená žalobkyni.
K namietanému porušeniu základného práva podnikať podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy postupom Krajského
súdu uviedol, že poskytnutie súdnej ochrany účastníkovi súdneho konania, ktorý v posudzovanom
prípade súvisí s právom na podnikanie nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, resp. zásadami
poctivého obchodného styku.

6. Krajský súd Rozsudkom 2Cob/169/2011-266 zo dňa 31.12.2012 opätovne potvrdil rozsudok súdu
prvého stupňa. Žalovaný podal dovolanie a Najvyšší súd SR, ktorý Uznesením sp. zn. 2Obdo/29/2013
- 297 zo dňa 28.11.2014 rozsudok Krajského súdu v Košiciach zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v
Košiciach na ďalšie konanie. Poukázal na to, že odvolací súd nevykonal dôkaz výpoveďou zo dňa
8.7.2011, hoci v odôvodnení obsah tohto dôkazu použil na zdôraznenie správnosti rozhodnutia. Ak sa
chcel odvolací súd odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa na základe bezprostredne pred
ním vykonaných dôkazov mal dokazovanie sám v potrebnom rozsahu opakovať.
7. Krajský súd Rozsudkom 2Cob/18/2015-340 zo dňa 18.2.2016 opätovne ( tretí krát ) potvrdil
rozsudok súdu prvého stupňa. Žalovaný podal dovolanie a Najvyšší súd SR Uznesením sp. zn.
2Obdo/38/2016-356 zo dňa 17.7.2017 rozsudok Krajského súdu v Košiciach zrušil a vec vrátil Krajskému
súdu v Košiciach na ďalšie konanie. Dovolací súd uviedol, že odvolací súd sa s vadami vytknutými
Ústavným súdom SR primerane nevysporiadal, resp. jeho rozhodnutie aj naďalej vo vytknutej časti
zostalo arbitrárne. Napriek tomu, že odvolací súd sa zaoberal Zmluvou a jej plnením z hľadiska dobrých
mravov, nevenoval náležitú pozornosť námietke žalovaného o tom, že výkon práva žalobcu je v rozpore
so zásadami poctivého obchodného styku a preto nepožíva právnu ochranu podľa § 265 obchodného
zákonníka.



8. Krajský súd v Košiciach Uznesením 2Cob/120/2017- 366 zo dňa 3.10.2017 zrušil rozsudok súdu
prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd prvej inštancie posúdi, či právny úkon,
zmluva o zabezpečovaní poradenstva nebola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi teda, či sa jedná
o zmluvu platnú. Ak dospeje k záveru, že sa jedná o zmluvu platnú, či výkon práva v intenciách podľa
§ 265 Obchodného zákonníka nepoužíva právnu ochranu. Ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka
sa vzťahuje na prípady, ak výkon práva je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, tento
nesleduje hospodársky cieľ, ale iba poškodenie druhej strany.

9. Podľa § 391 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

10. Žalobca so žalovaným uzavreli dňa 26.12.2002 Zmluvu o zabezpečení poradenstva. Predmetom
zmluvy bolo zabezpečiť poradenské a konzultačné služby pre žalovaného s tým, že tieto žalobca
poskytne priebežne podľa požiadaviek žalovaného. Zmluva bola dohodnutá na dobu od 1.1.2003 na
neurčito a dohodli sa na cene 30.000,- Sk mesačne + DPH. V zmluve bol dohodnutý úrok z omeškania
vo výške 0,05 % denne.
Podľa čl. III. Zmluvy Vykonanie zákazky - dodávateľ poskytne poradenstvo priebežne podľa požiadaviek
odberateľa.
Podľa čl. VII. čl. 9 Cena - Podľa dohody v súlade so zákonom o cenách Sk 30.000,- mesačne plus DPH
v súlade s platnými právnymi predpismi. Dohoda splatnosti 15 dní od vystavenia faktúry.
Podľa čl. IX bod 5 Ďalšie náležitosti zmluvy - Každá zo zmluvných strán má právo samostatne odstúpiť
od zmluvy a to na základe písomného vyjadrenia podaného druhej strane.

11. Žalobca na základe zmluvy vystavoval žalovanému faktúry, ktoré žalovaný akceptoval a za roky
2003, 2004 a 2005 uhradil. Od roku 2006 žalovaný prestal faktúry uhrádzať. Žalobca si úhradu faktúr
za rok 2006 vo výške 428 400,- Sk uplatnil žalobou v konaní 10Cb140/07. Súd rozsudkom zo dňa
23.10.2008 žalovaného zaviazal uhradiť dlžnú sumu. Po odvolaní žalovaného Krajský súd v Košiciach
rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

12. Predmetom tohto konania sú tri faktúry, ktoré žalobca dodatočne vystavil v roku 2009 žalovanému
a to:
fa č. 200911 na sumu 14 220,30 Eur, ktorou bola vyfakturovaná dodávka v roku 2007
fa č. 200912 na sumu 14 220,30 Eur, ktorou bola vyfakturovaná dodávka v roku 2008
fa č. 200913 na sumu 8 295,18 Eur, ktorou bola vyfakturovaná dodávka za 7 mesiacov v roku 2009.
Týmto faktúram predchádzali faktúry z roku 2007 a žalobca uviedol, že po ich vrátení ich stornoval.

13. Žalovaný tieto faktúry odmietol uhradiť z dôvodu, že podmienky tejto zmluvy sa zo strany žalobcu
roky neplnia, žalobca nezabezpečuje žalovanému žiadne poradenstvo a z dôvodu právnej istoty bola
zmluva vypovedaná listom zo dňa 11.4.2007. Žalobca trval na tom, že výpoveď mu doručená nebola.

14. Žalobca vo svojich vyjadreniach uviedol, že výpoveď zo dňa 11.4.2007 im nebola nikdy doručená.
Má zato, že žalovaný výpoveď vyfabuloval, antidatoval a jeho údajné zaslanie prispôsobil existujúcej
korešpondencii. Dňa 11.4.2007 im boli doručené dve zásielky doporučene, a to doporučeným listom č.
97048390 došlo k vráteniu faktúry 200703 a druhým doporučeným listom č. 97048391 došlo k vráteniu
faktúry 200708. Oba listy sú datované na deň 26.3.2007, odoslané boli 10.4.2007 a doručené 11.4.2007.
Toto preukázali predložením internej knihy došlej pošty a predložením ofotených strán z centrálnej knihy
došlej pošty, ktorou žalobca disponuje. Poukazuje tiež na časovú následnosť, že výpoveď je datovaná
v rovnaký deň ako bola doručená a s týmto tvrdením nesúhlasia.
Poukazuje na výpoveď právneho zástupcu žalovaného dňa 30.9.2010, kde uvádza, že už v
predchádzajúcom konaní jeho klient tvrdil, že nechce žiadne služby od žalobcu. Keď nie ináč, tak z
obsahu zápisnice z pojednávaní vyplýva, že tie služby nechce a jeho postoj je výpoveďou. Celkový
jeho postoj v predchádzajúcom konaní je výpoveďou zmluvy. Úkon posudzuje nie podľa názvu, ale
podľa obsahu. Z uvedeného vyplýva skutočnosť, že žiadna písomná výpoveď nebola daná. Žalovaný sa
vyhýbal priamej odpovedi na otázku, aby vysvetlil, prečo p. D. časovo rok a pol po doručení výpovede
nespomenul fakt, že došlo ku vypovedaniu zmluvy písomnou formou. Naopak uviedol, že k písomnej
výpovedi nedošlo - zmluvu vypovedal ústne. Argumenty právneho zástupcu žalovaného, že tak jeho
klient vypovedal preto, lebo vtedajšie konanie sa týkalo iného časového obdobia, je z pohľadu logiky
neprijateľné. V zápisnici z predošlého konania zo dňa 2.10.2008 na strane 3 p. D. uvádza „nedal som



písomne výpoveď zo zmluvy, on to akceptoval a ako u tichého spoločníka som to bral ako hotovú vec“.
Počas celého konania žalovaný dehonestuje vrátenie faktúr a tvrdí, že nejaké vrátenie faktúr by predsa
neposielal doporučenou zásielkou. Avšak všetky listy, ktoré obsahovali vrátenie faktúr sú podpísané
konateľkou spoločnosti, iba výpoveď zo zmluvy je podpísaná splnomocneným zástupcom spoločnosti
p. D..
Žalovaný nebol schopný vysvetliť rozdiel medzi jeho podaním zo dňa 12.7.2010 označeným ako
„predloženie listín“ a listom zo dňa 19.8.2009 označeným ako „vrátenie faktúr č.: 200911, 200912,
200913, nakoľko kým v prvom z listov tvrdí, že „nebol dôvod z ich strany vracať neuznané faktúry
doporučenou zásielkou“ a zároveň tvrdí, že predmetné dve zásielky datované na deň 26.3.2007 neboli
doručené doporučenou zásielkou. Naproti tomu v druhom liste je uvedené: „v prílohe vám zasielam list
zo dňa 11.4.2007, kde vám bola vrátená faktúra č. 200713 za 3/2007“. Žalovaný touto svojou zmätočnou
obranou chcel navodiť taký právny stav, kde by nebolo možné preukázať obsah predmetných dvoch
zásielok. S určitosťou sa však dá konštatovať, že žalobca dostatočne a logicky preukázal, čo bolo naozaj
obsahom predmetných dvoch zásielok, a že to nebola výpoveď.
Žalovaný sa svojou argumentáciou zaplietol a preto obrátil svoju obranu tak, že si vyžiadal fotokópiu
navrhovateľovej došlej pošty s tým, že ak nájde čo i len jednu nezapísanú zásielku, bude celú knihu
považovať za nedôveryhodný dôkaz. Pritom sám žalovaný si knihu došlej pošty neviedol. Žalobca si do
knihy došlej pošty zapisuje všetky zásielky, ktoré boli zaslané obyčajnou poštou. Z uvedeného vyplýva,
že ak žalovaný nájde čo i len jednu zásielku, ktorá v knihe zapísaná nebude, bude túto knihu považovať
za nedôveryhodný dôkaz.
Poukázal na to, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu zásady, a to „zmluvy sa majú dodržiavať“.
Žalobca neporušil žiadnu povinnosť, ktorú mu ukladá uzatvorená zmluva a žalovaný sa mylne domnieva,
že z jeho strany stačí nesúhlasný postoj k zmluvnému partnerovi a poukazuje na zásadu, že „nikto sa
nemôže dovolávať svojej vlastnej nepoctivosti“. V zákone je zakotvená zásada zmluvnej voľnosti.

15. Žalovaný vo svojich vyjadreniach uviedol, že všetky tvrdenia o fabulovaní, antidatovaní a
prispôsobení listín existujúcej korešpondencie sú nepravdivé. Zotrvávajú na svojom tvrdení, že obsahom
doporučených zásielok z 11.4.2007 neboli dva týždne staré listy zo dňa 26.3.2007, ale výpoveď zo
zmluvy a list požadujúci osobné jednanie. V poštovej knihe sú poradové čísla za roky 2004, 2005 a 2006
bez prerušenia, za rok 2007 sú od 2.4. začínajú s poradovým číslom 3/07. Čísla sú prerušované. Je
zaujímavé, že prerušované čísla sú iba v r. 2007, v rokoch 2008 a 2009 sú znova bez prerušenia. Listy
z 26.3.2007, ktoré odosielali bežnou poštou, došli žalobcovi v marci 2007 a z toho dôvodu sa poštová
kniha začína až od apríla 2007. V poštovej knihe nie sú zapísané listy od spoločnosti Hasma s.r.o., a
to zo dňa 27.1.2005 a list zo dňa 27.8.2009. Z uvedeného vyvstáva podozrenie, že poštová kniha bola
účelovo vystavená iba pre tento súdny spor. Žalobca fabuluje a prekrúca skutočnosť, čo je zrejmé z
nasledovného:
- Listom zo dňa 7.11.2007 informuje, že inventarizácia pohľadávok za rok 2006 bola odoslaná
žalovanému, čo je prekrútenie skutočnosti, pretože tento list bol odoslaný z firmy SEZ a.s., čo potvrdzuje
aj vyjadrenie pošty, ktoré priložil a toto klamstvo ovplyvnilo aj predošlé súdne konanie.
- Žalobca za roky 2007, 2008 a 2009 vystavil pôvodne faktúru 200907 zo dňa 30.4.2009, po vrátení
tejto faktúry žalobca vypracoval nové faktúry pod číslami 200907, 200908. Po vrátení týchto faktúr boli
vystavené nové faktúry 200911, 200912 a 200913 a zároveň žalobca vystavil aj faktúru pod číslom
200908 na firmu Hasma s.r.o. Poukazuje na to, že v súčasnosti sú vystavené dve faktúry na mesiac
marec 2007 a to 200713, ktorá nebola vrátená, ale pri výpovedi zo zmluvy zo dňa 11.4.2007 konštatujú,
že tú faktúru nepreplatia a faktúra č. 200911, o ktorú sa teraz súdia.
- Vyvracajú aj tvrdenie žalobcu, že nie je možné v jeden deň list napísať, podať a doručiť. Predkladajú
potvrdenie pošty, že zásielka bola doručená 11.4.2007, ako aj poštový podací hárok s týmto dátumom
pod č. 97048390. Doručenkou č. 97047391 bol doručený žalobcovi list od konateľky žalovaného. Na
pojednávaní dňa 23.10.2008 p. D. tvrdil, že zmluvy zrušil ústne v r. 2005. Jednalo sa o preplatenie faktúr
z r. 2006 a nebolo potrebné tvrdiť, že zmluva bola zrušená 11.4.2007, nakoľko od zaslania listu zo dňa
11.4.2007 do pojednávania 23.10.2008 nebola zo strany žalobcu zaslaná žiadna mesačná faktúra.
- Na pojednávaní dňa 23.10.2008 Ing. H. tvrdil, že zmluva zo dňa 26.12.2002 platí aj z dôvodu, že on si
svoje povinnosti plnil a informoval p. D. o výsledkoch poradenstva a konzultačných službách. Vzhľadom
na zrušenie plnej moci p. D. a súdne spory so žalobcom a jej konateľkou, potom komu od septembra 2007
podával informácie. Žalobca pre žalovaného vzhľadom na súdne spory nevykonáva žiadnu poradenskú
činnosť a na predchádzajúcich pojednávaniach vyjadrovali svoj nesúhlas so zmluvou a presvedčenie,
že zmluva je ukončená, aj keď to nepomenovali ako výpoveď. Dňa 11.4.2007 zaslali písomne výpoveď,
na čo žalobca prestal zasielať faktúry a teraz tvrdí, že v uvedenej zásielke mu boli zaslané dva týždne



staré listy o vrátení faktúr. Konanie žalobcu je konaním v rozpore s poctivým obchodným stykom a
zneužívaním práva. Po doručení výpovede žalobca prestal fakturovať žalovanému finančné poradenstvo
a keď mu boli doručené faktúry v r. 2009, tieto vrátil a poukázal na to, že v r. 2007 zmluva bola písomne
vypovedaná. Bolo to ešte pred podaním žaloby na súd. Poukazuje na to, že žalobca na toto oznámenie
reagoval listom zo dňa 22.5.2009, keď tvrdil, že písomná výpoveď mu nebola daná. Vzhľadom na
význam zasielanej zásielky, ako je výpoveď zo zmluvy, táto bola zasielaná doporučene doporučenou
zásielkou.

16. V rozsudku 10Cb/140/07 zo dňa 23.10.2008 prvostupňový súd konštatoval, že žalobca a
žalovaný uzavreli platnú zmluvu, v ktorej dohodnutá odmena bola stanovená paušálne a nebola ničím
podmienená, čo bolo zrejmé z toho, že žiadna z faktúr neobsahovala podklady. V zmluve bolo
dohodnuté, že každá zo zmluvných strán má právo samostatne od zmluvy odstúpiť a to písomným
podaním druhej strane. K platnému písomnému odstúpeniu od zmluvy v tom čase nedošlo. Spôsob
doručovania faktúr bol rešpektovaný obidvoma stranami, ani jedna z faktúr nebola doručovaná
doporučene a boli uhrádzané. Každý podnikateľský subjekt, ktorý vstupuje do zmluvných vzťahov s
inými, si musí byť vedomý toho, že zmluvy sa musia plniť, a to i v prípadoch, kedy je to pre niektorú
zo zmluvných strán nevýhodné. Bolo a je len ich vecou, aké zmluvy a s kým uzavrú a aké záväzky na
seba zmluvne prevezmú. V každom podnikaní je však vždy spojená možnosť podnikateľského zisku s
podnikateľským rizikom.
Súd z tohto pripojeného spisu zistil, že žalobca vo vyjadrení k odporu zo dňa 19.12.2007 uviedol, že
faktúry za roky 2000 až 2005 boli akceptované a uhradené bez pripomienok Až v roku 2006 bez udania
dôvodu t.j. reklamácie, vrátenia faktúr alebo odstúpením od zmluvy žalovaný prestal uhrádzať faktúry.
Toto žalobca zopakoval aj v podaní doručenom súdu 15.5.2008.
V tomto predchádzajúcom konaní Ing. M. H. na pojednávaní dňa 2.10.2008 uviedol, že zmluvy uzavreli
spolu s bývalým konateľom žalovanej firmy N. D.. Zmluva je platná, platby sú mesačné, paušálne a nie sú
podmienené merateľnými výkonmi. V roku 2006 nedošlo k žiadnemu ukončeniu zmluvy ani písomnou,
ani ústnou formou. Dostal informácie od p. D., že firma má finančné problémy, ale povedal mu, že celý dlh
uznáva a zaplatí ho. Bol informovaný, že v roku 2006 dôjde k zmene konateľov. Obchodným partnerom
ale pre neho naďalej ostal p. D., pretože mal na to plnú moc. Nikdy mu neoznámil, že chce ukončiť
platnosť zmluvy. Po výpovedi p. D. uviedol, že nedošlo k vypovedaniu zmluvy ani ústnou, ani písomnou
formou v roku 2006. Faktúry žalovanému posielali a platili štátu DPH.
Bývalý konateľ žalovanej firmy N. D. vtedy uviedol, že firma už v roku 2004 mala problémy a vykázala
stratu, preto upozorňoval Ing. H., ktorý bol zároveň tichým spoločníkom ich firmy, že ich pomoc nerieši
situáciu vo firme, oboznámil ho s tým, že ku koncu roka 2005 dáva výpoveď zo zmluvy o tichom
spoločenstve, čo on akceptoval. Vtedy hovorili o tom, že ich pomoc nie je žiaduca, písomnú výpoveď
zmluvy nedal. Považoval to za hotovú vec, ďalšie faktúry nedošli a ani odsúhlasenie pohľadávok. Do
apríla 2006, do kedy bol konateľom, žiadna faktúra nedošla a preto bol toho názoru, že došlo k ukončeniu
zmluvy, nakoľko žalobca žiadnu činnosť nevykonával.

17. Žalovaný po zrušení rozsudku odvolacím súdom uviedol, že v zmysle zmluvy písomným podaním
zo dňa 11.4.2007 označeného ako výpoveď zmluvy, bolo žalobcovi zaslané vyjadrenie, ktorým ku dňu
11.4.2007 podáva výpoveď zo zmluvy. Každé podanie je potrebné hodnotiť podľa jeho obsahu a z
obsahu výpovede vyplýva, že ho treba posudzovať v zmysle zmluvy ako úkon smerujúci k jej ukončeniu,
teda ako odstúpeniu od zmluvy. V prípade, že je súd iného názoru, je potrebné tento úkon považovať za
výpoveď, úprava výpovede je obsiahnutá v Občianskom zákonníku. Doručenie listiny bolo jednoznačne
preukázané.

18. Opätovne bol vypočutý N. D., ktorý trval na predchádzajúcich výpovediach, že sa ústne dohodli,
že zmluva je neplatná a počnúc januárom 2006 im ďalšie faktúry nedošli. Faktúry prišli až za január,
február 2007, ktoré konateľka firmy vrátila a listom zo dňa 11.4.2007 oznámil, že faktúru 200713 za
mesiac marec neakceptujú a nepreplatia a zároveň dal výpoveď zo zmluvy a počnúc aprílom 2007 až
do r. 2009 žiadne faktúry nedošli. Z toho je zrejmé, že výpoveď obdŕžali a aj ju akceptovali. Na následné
listy konateľky zo dňa 17.9.2007 a 8.10.2007, kde nespomína výpoveď uviedol, že konateľka sa možno
nepamätala čo sa stalo. Na pojednávaní dňa 2.10.2008 uviedol, že nedal písomnú výpoveď zo zmluvy,
ale to sa jednalo o rok 2006, nikto sa ho nepýtal či dal výpoveď po roku 2006.

19. Žalobca uviedol, že sa stotožňuje s názorom odvolacieho súdu, že žalovaný doteraz od Zmluvy
platne neodstúpil, zmluva je doteraz platná a účinná. List zo dňa 11.4.2007 nenapĺňa zmluvné



ustanovenie IX. bod 5, teda sa nejedná o odstúpenie od zmluvy ako to predpokladá uvedené zmluvné
ustanovenie. Zo zmluvnej formulácie nevyplýva, žeby zmluvné strany mohli od zmluvy odstúpiť bez
udania dôvodu. Trvajú na tom, že výpoveď zo dňa 11.4.2007 je antidatovaná a nikdy nebola doručená do
spoločnosti Gespaso. Listy zo dňa 17.9.2007 a 8.10.2007 preukazujú, že k výpovedi nedošlo. Obsahom
týchto listov je vrátenie faktúr s nejakým komentárom, ktorý však nespomína, žeby došlo k výpovedi.
Logicky z toho usudzujú, že výpoveď je podvrh. Pri výpovedi 2.10.2008 p. D. nebol dotázaný k tomu, či
došlo k výpovedi v r. 2005, ale bol mu daný priestor, aby uviedol, čo o veci vie. Pán D. nikdy neoznámil,
že chce ukončiť platnosť zmluvy. Keby mali výpoveď zo zmluvy, nepokračovali by v spore. Zmluvný
vzťah k dnešnému dňu nebol riešený ani v písomnej, ani v ústnej forme odstúpením od zmluvy. Faktúry
žalovanému zasielali, faktúry išli normálnou poštou a odviedli dane a DPH.

20. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

21. Za dobré mravy treba považovať súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v
historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú
povahu noriem základných. Ide teda o súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad,
ktorých dodržiavanie je veľakrát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v
súlade so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Súlad či nesúlad s dobrými
mravmi musí byť posudzovaný z hľadiska konkrétneho prípadu v danom čase, danom mieste a vo
vzájomnom konaní účastníkov konania.

22. Podľa § 265 Obchodného zákonníka, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

23. Podľa § 266 Obchodného zákonníka, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento
úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

24. Podľa § 267 ods. 2 Obchodného zákonníka, vo vzťahoch upravených týmto zákonom neplatia
ustanovenia § 49 Občianskeho zákonníka.

25. Občiansky zákonník v § 49 upravuje právo účastníka na odstúpenie od zmluvy, ktorú uzavrel
za nápadne nevýhodných podmienok. Ustanovenie ods. 2 aplikáciu tohto ustanovenia v obchodných
vzťahoch výslovne vylučuje

26. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy.

27. Podľa § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje
zmluva alebo tento alebo iný zákon.

28. Odstúpenie od zmluvy je adresovaný jednostranný právny úkon jednej zo zmluvných strán, ktorý je
účinný okamihom jeho doručenia povinnej strane. Jeho dôsledkom je zánik zmluvy, a teda spravidla aj
zánik práv a povinností oboch zmluvných strán vyplývajúcich zo zmluvy. Strana môže odstúpiť od zmluvy
len v prípade, ak takéto právo jednej zo strán vyplýva zo zmluvy, alebo v prípade, keď to určuje zákon, t.j.
Obchodný zákonník, alebo iný zákon. Na jednostranné odstúpenie od zmluvy sa teda vyžaduje zákonné
alebo zmluvné oprávnenie.
Odstúpenie od zmluvy treba odlišovať od výpovede. Aj výpoveď je jednostranný právny úkon, ktorým
sa končí účinnosť zmluvy. Všeobecná právna úprava výpovede je obsiahnutá v Občianskom zákonníku
(§ 582). Vypovedať možno iba zmluvu dojednanú na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok na
nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti. Obchodný zákonník
upravuje výpoveď iba pri niektorých zmluvných typoch (napr. v § 574, 589).

29. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve,
inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba NBS uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom
kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu.



30. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 26.12.2012
platnú zmluvu o zabezpečení poradenstva, ktorej predmetom bolo poskytovanie poradenských a
konzultačných služieb. Dohodnutá odmena 30.000,- Sk+ DPH bola stanovená paušálne a nebola
ničím podmienená, je to zrejmé z toho, že žiadna z faktúr neobsahovala podklady. Zmluva bola
dohodnutá na dobu neurčitú. Obidvom stranám bol známy obsah zmluvy a aj ho rešpektovali, o čom
svedčí jej niekoľkoročné plnenie. Predmetom sporu je suma 33.180,72 Eur, suma 3.555,06 Eur bola
právoplatne žalobcovi priznaná prvým rozsudkom. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami konania
sporné a nie je sporné ani vzájomné plnenie na základe uvedenej zmluvy. V zmluve čl. IX bod 5 Zmluvy
o zabezpečení poradenstva zo dňa 26.12.2002 bolo platne dohodnuté, že každá zo zmluvných strán
má právo samostatne odstúpiť od zmluvy a to na základe písomného vyjadrenia podaného druhej
strane. Vzhľadom na stanoviska Ústavného súdu SR a Krajského súdu v Košiciach je zrejmé, že takéto
dojednanie ukončenia zmluvy je možné. Sporná zostala skutočnosť, či žalovaný skutočne dal písomné
odstúpenie od zmluvy výpoveďou zo dňa 11.4.2007 a toto doručil žalobcovi, a či zmluva nebola uzavretá
v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, keďže žalobca mu
žiadne plnenie zo zmluvy neposkytoval a preto žalovaný odmietal za neplnenie zmluvy platiť požadovanú
finančnú čiastku.

32. V priebehu konania nebolo preukázané, že výpoveď zmluvy zo dňa 11.4.2007 bola žalobcovi
doručená. Z obsahu listín - dvoch vyjadrení žalobcu k odporu a výpovede svedka N. D. na pojednávaní
dňa 2.10.2008 vyplýva, že nebola daná písomne výpoveď zo zmluvy, čo bolo vyše roka po podaní
údajnej výpovede. Dôvodom neplnenia záväzku zo strany žalovaného bolo to, že žalovaná spoločnosť
vykazovala stratu. Na túto písomnú výpoveď žalovaný začal poukazovať až v tomto konaní. Predložený
poštový podací hárok preukazuje odoslanie zásielky, ale nie je preukázaný jej obsah, keďže žalobca
preukazuje že uvedenou zásielkou boli vrátené faktúry a žalovaný tvrdí že touto zásielkou zaslal výpoveď
zmluvy. Súd má za to, že uvedená výpoveď zo dňa 11.4.2007 žalobcovi nikdy doručená nebola a preto
k platnému odstúpeniu od zmluvy výpoveďou zo dňa 11.4.2007 nedošlo.

33. K námietke žalovaného, že zmluva o zabezpečení poradenstva bola uzavretá v rozpore s dobrými
mravmi súd uvádza, že z obsahu podania žalovaného je zrejmé, že žalovaný rozpor s dobrými mravmi
vidí v tom, že je povinný platiť aj za poradenstvo, ktoré mu nebolo poskytnuté. Pre hodnotenie právneho
úkonu z hľadiska súladu s dobrými mravmi je rozhodujúci stav v čase jeho urobenia. Žalovaný v priebehu
konania ani nepopieral poradenskú činnosť vykonávanú žalovaným, až po značnom časovom období,
potom, čo výsledky hospodárenia obchodnej spoločnosti nezodpovedali jeho predstavám, prestal svoje
záväzky z horeuvedenej zmluvy plniť. Rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi nemožno vyvodiť z
okolností, ktoré nastali po jeho urobení a ktoré s jeho obsahom ani účelom nesúvisia. Bolo a je len
vecou žalovaného, akú zmluvu so žalobcom uzavrel a aké záväzky na seba prevzal. Žalovaný si mal
byť vedomý toho, že zmluvy sa musia plniť a to aj v prípadoch, ak je to pre niektorú zmluvnú stanu
nevýhodné. Pokiaľ žalovaný dospel k záveru, že zmluvný vzťah je potrebné ukončiť, mal zmluvu riadne
vypovedať v súlade s dohodou zmluvných strán, ktorá je uvedená v článku IX bod 5 zmluvy.

34. Podľa § 265 Obchodného zákonníka, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku nepožíva právnu ochranu. V obchodných vzťahoch platí zmluvná dohoda strán, aj keď
je táto pre niektorú z nich nevýhodná. Strany nesú podnikateľské riziko a k zmene podmienok sa zásadne
neprihliada. Samotná skutočnosť, že žalobca poradenstvo žalovanému neposkytol, nie je zneužívanie
práva, pretože toto poradenstvo mal žalobca poskytnúť priebežne podľa požiadaviek sťažovateľa.
Z uvedeného je zrejmé, že zmluva nebola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi a ani v rozpore so
zásadami poctivého obchodného styku.

35. Žalovaný na poslednom pojednávaní predložil výpis z účtu z ktorého je zrejmé, že dňa 10.10.2011
uhradil istinu 33.180,72 Eur, úroky z omeškania vo výške 13.039,70 Eur a trovy konania 11.231,50
Eur, potom čo rozsudok 10Cb/120/2009-201 zo dňa 14.6.2011 v spojení s rozsudkom krajského súdu
v Košiciach nadobudol právoplatnosť. Žalovaný následne podal sťažnosť na Ústavný súd SR, ktorý
rozsudok Krajského súdu v Košiciach zrušil nálezom zo dňa 7.6.2012. Preto z dôvodu opatrnosti podali
na súd žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá je vedená pod sp. zn. 15Cb/178/2015. Žalobca
napriek uvedenej skutočnosti, že žalovaná suma s prísl. bola uhradená, trval na podanej žalobe v celom
rozsahu. Uviedol, že úhrada zo strany žalovaného nemení nič na potrebe vydania tohto rozsudku, keďže
žalovaný neplnil dobrovoľne, ale plnil na základe právneho titulu, ktorý neskôr zanikol a je potrebné, aby
došlo k obnoveniu tohto právneho titulu. Žalovaný dosiahne stratu pôvodného titulu na výplatu týchto



peňažných prostriedkov, toto konanie začalo skôr, existuje tu prekážka vo vzťahu k ďalšiemu konaniu a
zásadné otázky je potrebné vyriešiť v tomto konaní, pričom zaplatené sumy sa nebudú vymáhať.

36. Podľa § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenie o
sudcovskej koncentrácii tým nie je dotknuté.
Súd je povinný rozhodovať na základe skutkového stavu, ktorý je tu v čase vyhlásenia rozsudku. Pre
rozhodnutie sú teda irelevantné také skutočnosti, ktoré sú už minulosťou alebo len majú nastať v
budúcnosti.

37. Súd na základe skutočnosti, že došlo k úhrade celej dlžnej sumy žalobu zamietol.

38. Podľa § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

39. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

40. O trovách konania rozhodol súd podľa citovaných ustanovení. Úspešnému žalovanému bola proti
žalobcovi priznaná náhrada trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady týchto trov bude rozhodnuté
v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá
vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom
súde Spišská Nová Ves, v dvoch vyhotoveniach. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( § 127 CSP ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.



Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.