SILOINVEST s.r.o.


Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Cob/48/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8417203038
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8417203038.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu
JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v spore žalobcu : R.. R. F., L. L. C. X, XXX XX V., správca
konkurznej podstaty úpadcu SILOINVEST, s.r.o., so sídlom Cukrovarská 26, 075 01 Trebišov, IČO: 31
732 780, právne zastúpeného: AK - JUDr. Viktória Birošová, s.r.o., so sídlom Rázusova 1, 040 01 Košice,
IČO: 50 457 535, proti žalovanému : AWT plus, s.r.o., so sídlom Jilemnického 402, 059 52 Veľká Lomnica,
IČO: 46 141 626, právne zastúpeného: PETERKA & PARTNERS advokátní kancelář s.r.o., so sídlom
Karlovo náměstí 671/24, Nové Mésto, 110 00 Praha 1, Česká republika, konajúca prostredníctvom
svojej organizačnej zložky PETERKA & PARTNERS advokátska kancelária s.r.o. organizačná zložka,
so sídlom Kapitulská 18/A, 811 01 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 35 884 703, o zaplatenie
31.835,96,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok
č.k. XCb/XX/XXXX-XXX, zo dňa 25.10.2017 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., III. IV. a V. a vracia vec na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením v jednotlivých
výrokoch rozhodol nasledovne:

I. Návrh žalovaného na vyslovenie neúčinnosti doručovania elektronickej správy z Okresného súdu
Kežmarok z 26.5.2017, identifikátor správy: f15119c9-087d-4801-a4cf-0b68927129a7, predmet správy:
„XCb/XX/XXXX-XX - Platobný rozkaz + návrh na vydanie PR + prílohy + príkaz na úhradu + všeobecné
poučenie strán sporu“ a elektronickej správy z Okresného súdu Kežmarok z 29.6.2017, identifikátor
správy: e596d15f-689d-4914-8148-9b50a0b76643, predmet správy: „XCb/XX/XXXX-XX - Platobný
rozkaz + návrh na vydanie PR + prílohy + príkaz na úhradu + všeobecné poučenie strán sporu“ sa
odmieta.
II. Návrh žalovaného na odloženie účinkov elektronického doručenia elektronickej správy z Okresného
súdu Kežmarok z 26.5.2017, identifikátor správy: f15119c9-087d-4801-a4cf-0b68927129a7, predmet
správy: „XCb/XX/XXXX-XX - Platobný rozkaz + návrh na vydanie PR + prílohy + príkaz na úhradu
+ všeobecné poučenie strán sporu“ a elektronickej správy z Okresného súdu Kežmarok z 29.6.2017,
identifikátor správy: e596d15f-689d-4914-8148-9b50a0b76643, predmet správy: „XCb/XX/XXXX-XX -
Platobný rozkaz + návrh na vydanie PR + prílohy + príkaz na úhradu + všeobecné poučenie strán sporu“
do rozhodnutia vo veci samej sa zamieta.

III. Návrh žalovaného na zrušenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti platobného rozkazu
Okresného súdu Kežmarok č.k.: XCb/XX/XXXX-XX z 26.5.2017 sa zamieta.

IV. Odmieta odpor žalovaného proti platobnému rozkazu Okresného súdu Kežmarok č.k.: XCb/XX/
XXXX-XX z 26.5.2017.



V. Nepriznáva žalobcovi náhradu trov konania o odmietnutí odporu proti platobnému rozkazu
Okresného súdu Kežmarok č.k.: XCb/XX/XXXX-XX z 26.5.2017.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou zo dňa 03.04.2017 sa žalobca na žalovanom domáhal
zaplatenia istiny vo výške uvedenej v záhlaví tohto rozhodnutia s príslušenstvom, náhrady trov konania
a trov právneho zastúpenia. Platobným rozkazom č.k.: XCb/XX/XXXX-XX zo dňa 26.05.2017 súd prvej
inštancie v plnom rozsahu vyhovel žalobe. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa 28.06.2017. Dňa 22.09.2017 žalovaný doručil súdu prvej inštancie návrh na vyslovenie neúčinnosti
doručovania podľa § 33 zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov
verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Poukázal na to, že má zriadenú a aktivovanú
elektronickú schránku. Po prihlásení sa do elektronickej schránky žalovaného dňa 07.09.2017 bolo
zistené doručenie dvoch elektronických doručeniek z Okresného súdu Kežmarok - z 26.05.2017 s
predmetom správy XCb/XX/XXXX-XX - Platobný rozkaz + návrh na vydanie PR + prílohy + príkaz
na úhradu + všeobecné poučenie strán sporu a z 29.06.2017 s totožným predmetom správy. Podľa
tvrdení žalovaného mu neboli doručené príslušné elektronické úradné správy (vrátane elektronických
dokumentov). Dňa 07.09.2017 preto žalovaný požiadal Okresný súd Kežmarok o preverenie správnosti
odoslania elektronickej správy a o opätovné zaslanie doručovaných elektronických dokumentov. Dňa
14.09.2017 bol žalovanému opäť doručený Platobný rozkaz s vyššie uvedenými prílohami. V tento
deň sa s nimi žalovaný, podľa jeho tvrdenia, prvý krát oboznámil. Žalovaný uviedol, že v období od
doručenia prvej elektronickej správy z Okresného súdu Kežmarok zo dňa 26.05.2017 až do 07.09.2017
sa do svojej elektronickej schránky ani raz neprihlásil. Preto s poukazom na ustanovenie § 33 ods. 1
zákona o e-Governmente a § 82l ods. 1 zákona č. 757/2004 o súdoch tak žalovaný namietol neúčinnosť
doručenia elektronických správ. Uviedol, že elektronické správy neprevzal z dôvodu, že mu tieto vôbec
neboli doručené do jeho elektronickej schránky. Šlo teda o objektívnu nemožnosť žalovaného ako
adresáta prevziať elektronické správy z dôvodu, ktorý nenastal na jeho strane alebo jeho pričinením.
S poukazom na ustanovenie § 33 ods. 5 zákona o e-Governmente žalovaný z dôvodu hroziacej
ujmy v prípade vymáhania pohľadávky žalobcom v exekučnom konaní navrhol aj vyslovenie odkladu
účinkov elektronického doručenia až do rozhodnutia vo veci samej. Dňa 22.09.2017 žalovaný súčasne
navrhol zrušenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti platobného rozkazu sp. zn.: XCb/XX/XXXX z
26.5.2017. S poukazom na vyššie uvedené skutkové tvrdenia, najmä na neúčinné doručenie platobného
rozkazu žalovaný namietol, že platobný rozkaz nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť, a
preto navrhol zrušenie ich doložiek.

3. Súd prvej inštancie návrhy žalovaného právne posúdil podľa ustanovenia § 106 ods. 1, § 266 ods. 1,
2, § 268 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p“); § 29 ods. 1, § 32 ods.
1, 2, 3, ods. 5 písm. b), ods. 6 písm. a) a c), § 33 ods. 1, 2, 5 zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej
podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon o e-Governmente“).

4. V zmysle vyššie uvedeného právneho posúdenia súd prvej inštancie uviedol, že podľa tvrdenia
žalovaného sa s doručovanými dokumentmi prvýkrát oboznámil dňa 14.09.2017, návrh na vyslovenie
neúčinnosti doručenia zaslal dňa 22.09.2017. Súd prvej inštancie mal za to, že adresát - žalovaný sa
s obsahom elektronickej správy s poukazom na ustanovenie § 33 ods. 2 zákona o e-Governmente
mohol prvý krát oboznámiť momentom uloženia elektronickej úradnej správy v jeho schránke (§
32 ods. 1 zákona o e-Governmente), teda 26.05.2017. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal
objektívnu nemožnosť prevzatia úradnej elektronickej správy (napr. nefunkčnosťou systému a pod.),
navyše mal s poukazom na ustanovenie § 32 ods. 3 zákona o e-Governmente možnosť nastavenia
tzv. notifikácií, vďaka ktorým by bol ihneď informovaný o doručovaní - uložení elektronickej správy v
elektronickej schránke. Podľa súd prvej inštancie lehota na podanie návrhu podľa § 33 ods. 2 zákona o e-
Governmente nebola dodržaná, a preto súd návrh žalovaného ako oneskorene podaný odmietol. Doplnil,
že súd je povinný doručovať úradné dokumenty, teda aj platobné rozkazy elektronicky v tých prípadoch,
kedy má strana sporu zriadenú a aktivovanú elektronickú schránku podľa zákona o e-Governmente.
Žalovanému ako právnickej osobe so zriadenou a aktivovanou elektronickou schránkou bol doručovaný
platobný rozkaz do elektronickej schránky 26.5.2017. Podotkol, že na účinnosť doručenia elektronických
dokumentov nemá význam skutočnosť, že sa adresát po dobu niekoľkých mesiacov neprihlási do
elektronickej schránky a neskontroluje si doručenie elektronickej pošty. Tvrdenie žalovaného o tom, že
sa v období od doručenia prvej elektronickej správy Okresného súdu Kežmarok z 26.05.2017 až do



07.09.2017 do svojej elektronickej schránky ani raz neprihlásil posúdil súd prvej inštancie ako právne
irelevantné a pre posúdenie doručenia písomnosti ako aj následného vyznačenia právoplatnosti a
vykonateľnosti nepodstatné.

5. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný nepreukázal existenciu skutočností, ktoré by
preukazovali objektívnu nemožnosť prevzatia elektronickej úradnej správy z dôvodu, ktorý nenastal na
jeho strane alebo jeho pričinením, alebo žeby na jeho strane nastali také dôvody, ktoré mu objektívne
znemožnili prevziať elektronickú úradnú správu, avšak takéto prevzatie by bolo spojené s nepomernými
ťažkosťami, ktorých prekonanie by od nebolo spravodlivé požadovať. Za daných skutkových okolností
návrhu žalovaného na vyslovenie neúčinnosti doručovania správy súd prvej inštancie návrh žalovaného
odmietol. Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že rovnako preto nemohol vysloviť odklad účinkov
elektronického doručenia do rozhodnutia vo veci samej. Bolo v záujme žalovaného, aby si riadne a
priebežne kontroloval elektronickú schránku.

6. Následne sa súd prvej inštancie zaoberal tým, že po doručení platobného rozkazu do schránky
žalovaného dňa 26.05.2017 v zmysle ustanovenia § 32 ods. 5 zákona o e - Governmente začala
dňom 27.05.2017 plynúť úložná lehota. Táto uplynula dňom 12.06.2017. Jej márnym uplynutím sa
považuje platobný rozkaz za doručený. Počnúc dňom 13.06.2017 tak začala žalovanému plynúť lehota
na podanie odporu. Keďže odpor nebol v zákonnej 15 dňovej lehote (do 27.6.2017) podaný, platobný
rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Po zistení uvedených skutočností súdny tajomník v
zmysle ust. § 62 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z.z. o
Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a
vojenské súdy v znení neskorších predpisov vyznačil v príslušnej aplikácii právoplatnosť a vykonateľnosť
platobného rozkazu. Súd prvej inštancie mal za to, že platobný rozkaz bol v danom prípade riadne
doručený. Aj napriek tomu, že ide o doručenie do vlastných rúk, zákon vylučuje vo vzťahu k doručovaniu
len použitie ustanovenia § 111 ods. 3 a § 116 C.s.p.. Nie však ustanovenia § 32 ods. 5 zákona o e-
Governmente. Z uvedeného dôvodu sa elektronický dokument - platobný rozkaz márnym uplynutím
úložnej lehoty považuje za doručený aj keď sa adresát o jeho doručovaní nedozvedel. Keďže proti
platobnému rozkazu nebol v zákonnej lehote podaný odpor, platobný rozkaz podľa ust. § 268 C.s.p.
nadobudol právoplatnosť. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované normy práva prijal súd
prvej inštancie aj záver, že nemožno pristúpiť k zrušeniu doložky právoplatnosti a vykonateľnosti, keďže
boli splnené všetky zákonné predpoklady na jej vyznačenie.

7. Vzhľadom na to, že dňa 02.10.2017 podal žalovaný odpor, postupoval súd prvej inštancie v zmysle
ustanovení § 121 ods. 4, 5, § 267 ods. 2 písm. a) C.s.p. a dospel k záveru, že odpor podaný žalovaným
dňa 02.10.2017 je potrebné odmietnuť ako odpor podaný oneskorene. Súd poukázal na to, že žalovaný
bol v platobnom rozkaze č. k.: XCb/XX/XXXX-XX zo dňa 26.05.2017 poučený o tom, že odpor proti nemu
je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Platobný rozkaz bol žalovanému doručený
dňa 12.06.2017, zákonná lehota na podanie odporu tak plynula od 13.06.2017 do 27.06.2017. K podaniu
odporu však došlo až 02.10.2017, čo nemožno považovať za odpor podaný včas. Súd prvej inštancie
mal preukázané vecné opodstatnenie žaloby a zároveň neboli splnené predpoklady pre včasné podanie
odôvodneného oporu, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku III. tohto uznesenia.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1
C.s.p. a zohľadnením pomeru úspechu strán v konaní mal za to, že žalobca bol v konaní v celom rozsahu
úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov účelne vynaložených na uplatnenie svojho práva. Súd prvej
inštancie nemal za preukázané, žeby žalobcovi v danom období vznikli ďalšie trovy v konaní o odpore
žalovaného, a preto mu v zmysle vyššie citovaných ustanovení náhradu trov konania o odmietnutie
odporu nepriznal.

9. V zákonom stanovenej lehote podal proti tomuto uzneseniu v časti výrokov I., III., IV. a V. odvolanie
žalovaný a navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec
vrátil a súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že už v Odpore uplatnil námietku
právomoci Okresného súdu Kežmarok vo veci samej, pričom sa domnieva, že s ohľadom na nesprávny
záver o oneskorenom podaní Odporu (viď argumentáciu v bode 6 tohto Odvolania) súd túto vôbec
neskúmal. Pritom ide o neodstrániteľnú vadu, ktorou je dotknuté konanie zaťažené. S ohľadom na
rozhodovaciu prax súdov (napr. Rozhodnutie NS ČR 33 Odo 1455/2006, ktoré precizuje, že odpor sa
nepovažuje za prvý úkon účastníka vo veci samej) Žalovaný z opatrnosti znovu uplatňuje námietku



právomoci súdov podľa § 5 ods. 1 C.s.p.. Súčasťou zmlúv uzavretých medzi žalovaným ako kupujúcim a
žalobcom ako predávajúcim, z ktorých žalobca vyvodzuje uplatnené nároky, bola v každom jednotlivom
prípade rozhodcovská doložka uvedená v ods. 22.2 VOP a akékoľvek sporné nároky vyplývajúce
zo zmluvného vzťahu medzi žalovaným a úpadcom majú byť preto predložené Rozhodcovskému
súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave. Na základe uvedeného súd nemal
a nemá právomoc konať v tejto veci a v súlade s § 6 C.s.p. bol povinný zastaviť konanie. Žalovaný
zároveň namietal účinky doručenia a nemožnosť aplikácie fikcie doručenia pri platobných rozkazoch.
Súd prvej inštancie NESPRÁVNE interpretoval ustanovenie § 33 zákona o e- Governmente, § 266
C.s.p. a § 821 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch"). Žalovaný má za to, že interpretácia a aplikácia fikcie
doručenia Platobného rozkazu do aktivovanej elektronickej schránky žalovaného súdom prvej inštancie
pri doručovaní Platobného rozkazu, ako aj pri vydávaní napadnutého uznesenia je v rozpore s právnou
úpravou platnou a účinnou do 31.10.2017. Podľa § 266 ods. 1 C.s.p sa Platobný rozkaz doručuje
do vlastných rúk. V zmysle § 29 ods. 2 zákona o e-Governmente sa do vlastných rúk elektronicky
doručujú elektronické dokumenty, ktoré sú podľa tohto zákona z hľadiska právnych účinkov totožné s
dokumentom v listinnej podobe, o ktorom osobitné predpisy ustanovujú, že sa doručujú do vlastných
rúk. Ustanovenie § 33 ods. 5 písm. b) zákona o e-Governmente pritom precizuje, že elektronická úradná
správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú, ak nie je adresátom
orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na
elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane
skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel. AVŠAK v zmysle § 33 ods. 6 písm a.) zákona o e-
Govemmente sa toto ustanovenie odseku 5 písm. b) nepoužije, ak ide o márne uplynutie úložnej lehoty
a osobitný predpis neumožňuje použitie náhradného doručenia. Aj po rekodifikácii civilného procesu sa
zachovalo vylúčenie náhradného doručenia, t.j. fikcie doručenia. V § 266 ods. 2 C.s.p., pre platobný
rozkaz osobitný predpis neumožňuje použitie náhradného doručenia. Tento záver je v súlade so znením
zákona o e-Governmente platným a účinným do 31.10.2017, ktorý explicitne vylučuje fikciu doručenia
ustanovením § 33 ods. 6 písm. a) zákona o e-Governmente. Súdy štandardne interpretujú ust. § 266
ods. 2 C.s.p. vo vzťahu k § 32 ods. 5 v spojení s § 32 ods. 6 písm. a) zákona o e-Governmente (v
znení účinnom do 31.10.2017) tak, že fikcia doručenia sa pri platobných rozkazoch doručovaných do
elektronických schránok do 31.10.2017 neuplatňovala, ak sa v rozhodnom období dotknutý subjekt
neprihlásil vôbec do svojej elektronickej schránky. Ak totiž nedošlo k doručeniu platobného rozkazu
elektronicky z dôvodu uplynutia lehoty na prevzatie doručenky, platobný rozkaz nebol doručený do
vlastných rúk. Fikcia doručenia aplikovateľná okrem iného aj pre platobné rozkazy bola do právnej úpravy
výslovne začlenená až novelou zákona o e-Governmente účinnou od 01.11.2017 (zákon č. 238/2017
Z.z.). Zmysel novely potvrdil aj Ústavnoprávny výbor NR SR, ktorý k pozmeňujúcemu návrhu k § 32
ods. 6 Zákona o e-Governmente, ktorým bolo, o.i., vypustené písmeno a) z ustanovenia § 32 ods. 6
vysvetlil, že „účelom pozmeňujúceho návrhu je umožniť aplikáciu fikcií doručenia aj v prípadoch, kde
to nebolo doteraz možné z dôvodu, že podľa osobitných predpisov bolo náhradné doručenie vylúčené.
Návrhom sa tak zefektívni doručovanie úradných dokumentov." Žalovaný poukázal na to, že logickým
výkladom nevyhnutne dospeje súd k záveru, že pokiaľ by bol v právnej praxi všeobecne prijímaný
výklad, že ustanovenie § 266 ods. 2 C.s.p. vylučuje fikciu doručenia len vo vzťahu k doručovaniu
v zmysle § 111 ods. 3 a § 116 C.s.p., nie však v zmysle § 32 ods. 5 zákona o e- Governmente,
nebol by dôvod, aby došlo k novele § 32 zákona o e-Governmente zákonom č. 238/ 2017 Z.z. Z
uvedeného vyplýva, že fikcia doručenia sa bez výnimky uplatňuje na súdne písomnosti doručované
do aktivovaných elektronických schránok (vrátane tých, kde je vylúčené náhradné doručenie) až od
1.11.2017, t.j. nie na písomnosti v dotknutom prípade. Žalovaný zároveň, doplnil, že jediná výnimka z
nemožnosti aplikovať fikciu doručenia nastáva v dôsledku zmarenia doručovania elektronickej úradnej
správy. V zmysle § 821 ods. 1 zákona o súdoch (do 31.10.2017) platí, že prihlásenie sa do elektronickej
schránky bez potvrdenia elektronickej doručenky počas úložnej lehoty pri doručovaní elektronického
úradného dokumentu, ktorý sa doručuje do vlastných rúk a u ktorého je vylúčené náhradné doručenie
sa považuje za bezdôvodné odopretie prijatia doručovaného elektronického úradného dokumentu;
t.j. zmarenie doručenia elektronického úradného dokumentu, ktorý sa v takom prípade považuje za
doručený dňom nasledujúcim po uplynutí úložnej lehoty. Podľa žalovaného preto nie je bezvýznamné,
či sa žalovaný do elektronickej schránky prihlásil v rozhodnej dobe, pretože iba zmarenie doručenia, t.j.
prihlásenie sa do elektronickej schránky bez potvrdenia elektronickej doručenky počas úložnej lehoty
aktivuje (výnimočnú) aplikáciu fikcie doručenia. Z ustanovenia § 821 ods. 1 zákona o súdoch tiež plynie
ďalší vážny následok neprihlásenia do elektronickej schránky: ak sa subjekt do elektronickej schránky
v rozhodnej dobe neprihlási vôbec, žiadne účinky doručenia dňom nasledujúcim po uplynutí úložnej



lehoty nenastávajú v rámci právnej úpravy platnej do 31.10.2017, pričom toto sa nepovažuje za zmarenie
doručovania. Žalovaný sa však v období od 26.05.2017 do 07.09.2017 do elektronickej schránky ani raz
neprihlásil. Žalovaný tak nezmaril doručenie elektronickej úradnej správy v zmysle 821 ods. 1 zákona o
súdoch, Platobný rozkaz mu nebol doručený do vlastných rúk, t.j. doručovanie nebolo účinné, a to ani
pri prvom ani pri druhom raze, pričom fikcia doručenia nebola aktivovaná.

10. Žalovaný ďalej v odvolaní uviedol, že nakoľko nedošlo k účinnému doručeniu Platobného rozkazu do
jeho aktivovanej elektronickej schránky, nemohli nastať ani účinky elektronického doručenia Platobného
rozkazu a teda nesprávne je posúdenie súdu, podľa ktorého podal svoje podania oneskorene.
Ako vyplýva z jeho vyjadrení, do elektronickej schránky sa prihlásil až dňa 07.09.2017 a požiadal
Okresný súd Kežmarok o preverenie správnosti odoslania elektronickej správy zo dňa 26.05.2017,
ktorej doručenie potvrdzovala Doručenka 1, ako aj o opätovné zaslanie doručovaných elektronických
dokumentov. Dňa 13.09.2017 bola do elektronickej schránky Žalovaného doručená Notifikácia o
doručení k „XCb/XX/XXXX-XX - Oznámenie" z Okresného súdu Kežmarok, identifikátor správy:
c6980ed3-la0a-4eb0-9e2a-19448e55ad2e, predmet správy: „XCb/XX/XXXX-XX - Oznámenie" (ďalej
len „Doručenka 3"), ktorú prevzal. Nasledujúci deň, t.j. dňa 14.09.2017 mu bola doručená elektronická
správa z Okresného súdu Kežmarok, predmet správy: „XCb/XX/XXXX-XX - Oznámenie", v ktorej sa
uvádza, že platobný rozkaz sp. zn. 8Cb/24/2017-85 zo dňa 26.05.2017 bol žalovanému doručovaný
dňa 26.05.2017 a 29.06.2017 spolu so žalobou a prílohami k žalobe ako aj so všeobecným poučením
strán sporu, avšak táto správa nebola doručená z dôvodu uplynutia lehoty doručovania. V prílohe
vyššie uvedenej elektronickej správy boli žalovanému doručené: i) Návrh na vydanie platobného
rozkazu zo dňa 31.03.2017, ii) Prílohy k návrhu na vydanie platobného rozkazu, iii) Platobný rozkaz
sp. zn. XCb/XX/XXXX-XX zo dňa 26.05.2017, iv) Doložka právoplatnosti a vykonateľnosti zo dňa
28.6.2017, v) Poučenie o procesných právach a povinnostiach strán sporu, s týmito dokumentmi sa
žalovaný teda prvý krát objektívne mohol oboznámiť až dňa 14.09.2017. S ohľadom na chybové
hlásenie, t.j. doručená Chybová správa z Úradu vlády SR - ÚPVS, zo dňa 07.09.2017 o 12:59:02,
identifikátor správy: fl5119c9-087d-4801-a4cf- 0b68927129a7, sa objektívne nemohol oboznámiť so
správou skôr. Podľa žalovaného je preto nesprávne posúdenie súdu o nesplnení podmienok na podanie
návrhu na vyslovenie neúčinnosti doručovania. Vzhľadom na tieto skutočnosti procesná lehota na
podanie odporu plynula od 15.9.2017 do 29.9.2017. Odpor voči Platobnému rozkazu podaný žalovaným
elektronicky prostredníctvom portálu e-Žaloby dňa 29.9.2017, bol podaný včas, teda Platobný rozkaz
nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Doložka právoplatnosti a vykonateľnosti Platobného
rozkazu preto mala byť zrušená. Rovnako bol včas podaný a dôvodne aj návrh na vyslovenie neúčinnosti
elektronického doručenia (t.j. Doručenky 1 a Doručenky 2). Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný ďalej
uviedol, že nakoľko nedošlo k účinnému doručeniu Platobného rozkazu do aktivovanej elektronickej
schránky žalovaného, nemohli nastať ani účinky elektronického doručenia Platobného rozkazu a jeho
právoplatnosť a vykonateľnosť ku dňu 28.06.2017. Vzhľadom na to, že odpor bol podaný včas a
rozhodnutie o odmietnutí odporu nie je právoplatné, platobný rozkaz nebol a ani nie je právoplatný a
vykonateľný. Súd prvej inštancie tak zaťažil konanie inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, pretože procesné pochybil, keď nezrušil Platobný rozkaz, hoci nebol doručený do
vlastných rúk, nedoručil Návrh spolu s prílohami na vyjadrenie žalovanému a pochybil keď konanie
viedol ďalej v rozkaznom režime. Žalovaný sa súčasne domnieva (hoci úvahy súdu pri zisťovaní
skutkového stavu nie sú z odôvodnenia Napadnutého uznesenia zrejmé), že súd nevykonal ani jeden
z dôkazov navrhnutých žalovaným, ktoré v konaní jasne a nespochybniteľné preukazujú, že súd
nemá právomoc o veci konať, že odpor bol podaný včas, návrh na zrušenie doložky právoplatnosti a
vykonateľnosti je dôvodný a aj návrh na vyslovenie neúčinnosti doručenia bol podaný včas a dôvodne
a objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom elektronických správ. Súd vôbec nebral v úvahu
zásadný a rozhodujúci význam týchto dôkazov pre konanie v tejto veci. Ignorovaním navrhnutých
dôkazov súd prvej inštancie sťažil dôkaznú pozíciu žalovaného, čo následne rezultovalo do údajného
neunesenia dôkazného bremena, keď súd v ods. 29 napadnutého uznesenia konštatuje, že žalovaný
údajne nepreukázal objektívnu nemožnosť prevzatia elektronickej úradnej správy, a to napriek tomu, že
nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Súd prvej inštancie zároveň konal v rozpore s
platným právnym poriadkom, keď rozhodoval o veci, ktorá nepatrí do jeho právomoci, čím zasiahol do
práva žalovaného na spravodlivý súdny proces do takej miery, že celé toto konanie nie je spravodlivé.
Súd svojim postupom v konaní porušil práva žalovaného na spravodlivý proces, nakoľko súd hodnotil
dôkazy svojvoľne a nevysporiadal sa so všetkými relevantnými skutočnosťami a spôsobil, že rozhodnutie
je arbitrárne a nepreskúmateľné. Procesný postup súdu pri konštituovaní rozhodnutia, ktorý nenachádza
oporu v zákone, je preto potrebné považovať za závažnú vadu nenaplňujúcu materiálnu stránku práva



na súdnu ochranu, práva na spravodlivý proces, ktorá v konečnom dôsledku objektívne bráni riadnemu
(účinnému a efektívnemu) uplatneniu dôležitých procesných práv účastníkov konania slúžiacich na
ochranu ich práv a oprávnených záujmov v občianskom súdnom konaní.

11. Na odvolanie podané žalovaným reagoval žalobca podaním svojho vyjadrenia. Podľa žalobcu
nie je možné súhlasiť s tvrdeniami žalovaného, že podľa ust. § 266 ods. 2 C.s.p. vo vzťahu k § 32
ods. 5 v spojení s § 32 ods. 6 písm. a) zákona o e-Governmente v znení účinnom do 31.10.2017
sa fikcia doručenia pri platobných rozkazov doručovaných do elektronických schránok do 31.10.2017
sa neuplatňovala, ak sa v rozhodnom období dotknutý subjekt neprihlásil vôbec do svojej aktivovanej
elektronickej schránky. Podľa názoru žalobcu takýto postup bol možný zo strany súdov len do
31.12.2016, kedy v zásade platilo, že v prípade písomnosti doručovaných do vlastných rúk začína
dňom nasledujúcim po uložení elektronickej úradnej správy plynúť 15 dňová úložná lehota podľa ust.
§ 32 ods. 2 zákona o e-Governmente. Po jej márnom uplynutí sa písomnosť bez ďalšieho považovala
za doručenú do vlastných rúk. Pri potvrdení elektronickej doručenky počas úložnej lehoty sa moment
doručenia do vlastných rúk spravuje údajom uvedeným na elektronickej doručenke. Do 31.12.2016
sa uvedené pravidlá nevzťahovali na písomnosti, pri ktorých osobitný predpis neumožňoval použitie
náhradného doručenia, resp. uplatnenie fikcie doručenia podľa ust. § 32 ods. 6 písm. a) zákona o e-
Governmente. Pri platobných rozkazoch neprichádzala fikcia doručenia vôbec do úvahy a písomnosť
súdu musela byť adresátovi reálne doručená. Daná právna norma má však iba všeobecný charakter,
pokiaľ ide o elektronickú podobu výkonu verejnej moci a vo vzťahu ku konaniu pred súdmi je potrebné
zohľadniť aj osobitnú úpravu v zmysle ust. § 821 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisoch (ďalej len „zákon o súdoch"). Tento zákon s
účinnosťou od 01.01.2017 bol novelizovaný zákonom č. 301/2016 Z.z., ktorý priniesol nové ustanovenie
§ 821 ods. 1, podľa ktorého prihlásenie sa do elektronickej schránky bez potvrdenia elektronickej
doručenky počas úložnej lehoty pri doručovaní elektronického úradného dokumentu, ktorý sa doručuje
do vlastných rúk a u ktorého je vylúčené náhradné doručenie sa považuje za bezdôvodné odopretie
prijatia doručovaného elektronického úradného dokumentu, elektronicky úradný dokument sa v takomto
prípade považuje za doručený dňom nasledujúcim po uplynutí úložnej lehoty. Uvedené ustanovenie
teda umožňuje uplatnenie fikcie doručenia aj pri platobnom rozkaze, ak sa adresát alebo ním oprávnená
osoba prihlási do elektronickej schránky po uložení elektronickej doručenky a následne túto elektronickú
doručenku počas úložnej lehoty nepotvrdí. K právnym argumentom žalovaného žalobca uvádza, že toto
svoje tvrdenie žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal a nepredložil žiadne dôkazy o tom, že v
uvedenom období sa do elektronickej schránky ani raz neprihlásil. Je na strane žalovaného povinnosť
preukázanie svojich tvrdení relevantnými dôkazmi, pretože v prípade, že neunesie bremeno svojich
tvrdení, musí si byť vedomý následku v podobe neúspechu v súdnom spore. Žalovaný o neprihlásení sa
do elektronickej schránky nepredložil žiadny relevantný dôkaz, preto na toto jeho tvrdenie by odvolací
súd nemal vôbec prihliadať. S poukazom na vyššie uvedené považuje žalobca rozhodnutie súdu prvej
inštancie v napadnutých výrokoch I., III., IV. a V. za správne a navrhuje, aby odvolací súd potvrdil
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne. Súčasne žalobca navrhol, aby mu
odvolací súd priznal náhradu trov konania v rozsah 100 %.

12. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), prejednal
odvolanie podané žalovaným a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, ako
aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. C.s.p. bez nariadenia
pojednávanie (§ 385 C.s.p a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie
vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho
viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 C.s.p.). Pri preskúmavaní
napadnutého rozhodnutia bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol
oprávnený toto rozhodnutie preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom
odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď
neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 C.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutého
uznesenia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 C.s.p.) dospel odvolací súd k záveru,
že odvolanie žalovaného je dôvodne a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť.

13. Odvolateľ mal za to, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je



chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny
(náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

14. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že v predmetnej veci žalovaný s poukazom na ustanovenie §
33 ods. 1 zákona o e-Governmente a § 82l ods. 1 zákona č. 757/2004 o súdoch namietal neúčinnosť
doručenia elektronických správ. Elektronické správy neprevzal z dôvodu, že mu tieto vôbec neboli
doručené do jeho elektronickej schránky. Šlo teda o objektívnu nemožnosť žalovaného ako adresáta
prevziať elektronické správy z dôvodu, ktorý nenastal na jeho strane alebo jeho pričinením. Svoj návrh
na vyslovenie neúčinnosti doručovania elektronickej správy odôvodnil tým, platobným rozkazom č.k.:
XCb/XX/XXXX-XX zo 26.05.2017 súd v plnom rozsahu vyhovel žalobe. Žalovaný poukázal na to, že
má zriadenú a aktivovanú elektronickú schránku a po prihlásení sa do tejto elektronickej schránky dňa
07.09.2017 zistil doručenie dvoch elektronických doručeniek z Okresného súdu Kežmarok - z 26.05.2017
s predmetom správy XCb/XX/XXXX-XX - Platobný rozkaz + návrh na vydanie PR + prílohy + príkaz
na úhradu + všeobecné poučenie strán sporu a z 29.06.2017 s totožným predmetom správy. Podľa
tvrdenia žalovaného mu neboli doručené príslušné elektronické úradné správy (vrátane elektronických
dokumentov) a preto následne dňa 07.09.2017 požiadal Okresný súd Kežmarok o preverenie správnosti
odoslania elektronickej správy a o opätovné zaslanie doručovaných elektronických dokumentov. Na
základe uvedené bol dňa 14.09.2017 žalovanému opäť doručený platobný rozkaz s príslušnými
prílohami. V tento deň sa s nimi žalovaný, podľa jeho tvrdenia, prvý krát oboznámil. Žalovaný zároveň
doplnil, že v období od doručenia prvej elektronickej správy z Okresného súdu Kežmarok z 26.05.2017
až do 07.09.2017 sa do svojej elektronickej schránky ani raz neprihlásil.

15. Podľa § 266 ods. 1 C.s.p. platobný rozkaz spolu so žalobou súd doručuje žalovanému do vlastných
rúk.

16. Podľa § 266 ods. 2 C.s.p. na doručovanie platobného rozkazu sa nepoužijú ustanovenia § 111 ods.
3 a § 116.

17. Podľa § 33 ods. 5 písm. b) Zákona o e-Gevernmente účinného do 31.10.2017, elektronická úradná
správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú, ak nie je adresátom
orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na
elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane
skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel.

18. Podľa § 33 ods. 6 písm. a) Zákona o e-Gevernmente účinného do 31.10.2017, ustanovenie odseku
5 písm. b) a c) sa nepoužije, ak ide o márne uplynutie úložnej lehoty a osobitný predpis neumožňuje
použitie náhradného doručenia.

19. Podľa § 82l ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov prihlásenie sa do elektronickej schránky bez potvrdenia elektronickej doručenky počas úložnej
lehoty pri doručovaní elektronického úradného dokumentu, ktorý sa doručuje do vlastných rúk a u
ktorého je vylúčené náhradné doručenie sa považuje za bezdôvodné odopretie prijatia doručovaného
elektronického úradného dokumentu; elektronický úradný dokument sa v takom prípade považuje za
doručený dňom nasledujúcim po uplynutí úložnej lehoty.

20. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odvolacou námietkou žalovaného, že napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie je v rozpore s právnou úpravou platnou a účinnou do 31.10.2017.
Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení v príslušnom platnom a účinnom znení je potrebné sa riadiť
štandardnou interpretáciu ustanovení § 266 ods. 2 C.s.p. vo vzťahu k § 32 ods. 5 v spojení s § 32 ods.
6 písm. a) zákona o e-Governmente (v znení účinnom do 31.10.2017) a to tak, že fikcia doručenia sa
pri platobných rozkazoch doručovaných do elektronických schránok do 31.10.2017 neuplatňuje, ak sa
v rozhodnom období dotknutý subjekt neprihlásil vôbec do svojej elektronickej schránky.

21. Vzhľadom na vyššie uvedený názor o možnosti aplikácie fikcie doručenia je v danom prípade s
poukazom na ustanovenie § 82l ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov právne relevantné aj tvrdenie žalovaného o tom, že sa v období od doručenia prvej
elektronickej správy Okresného súdu Kežmarok z 26.5.2017 až do 7.9.2017 do svojej elektronickej



schránky ani raz neprihlásil a pre posúdenie doručenia písomnosti ako aj následného vyznačenia
právoplatnosti a vykonateľnosti podstatné skúmanie týchto tvrdení žalovaného.

22. Odvolací súd po oboznámení sa s dôvodmi odvolania a s obsahom odôvodnenia napadnutého
uznesenia, sa v prvom rade stotožňuje s odvolacími argumentmi žalovaného týkajúcej sa interpretácie a
aplikácie fikcie doručenia platobného rozkazu a nesprávneho právneho posúdenia pri odmietnutí návrhu
žalovaného na vyslovenie neúčinnosti doručovania elektronickej správy, že súd prvej inštancie vec
nesprávne právne posúdil, pretože odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie na daný prípad aplikoval
nesprávny výklad právnej úpravy, ktorá bola v platnosti a v účinnosti v príslušnom období doručovania
platobného rozkazu. Nesprávne právne posúdenie veci je z hľadiska vecnej správnosti odvolaním
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie pritom zásadné.

23. V ustanovení § 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku sú citované vady, pre ktoré je možné,
respektíve nutné rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V zásade ide
o vady, ktoré sú porušením základného práva strán sporu na spravodlivý súdny proces, ktoré je zaručené
Ústavou SR a ostatnými právnymi normami. Za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie je treba
považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, nakoľko sa
tým stranám sporu odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu
v rámci využitia prípadných opravných prostriedkov a odníma sa im tým možnosť riadne konať pred
súdom. Za najzávažnejší nedostatok riadneho odôvodnenia rozhodnutia súdu je však nutné považovať
nesprávnu právnu aplikáciu právnych noriem, ktoré súd pri svojich úvahách použil, a tým logicky aj
nesprávne právne meritórne posúdenie veci. Takouto vadou je postihnutý aj odvolaním napadnuté
uznesenie prvoinštančného súdu.

24. Odvolací súd tak bez toho, aby za daného stavu potvrdzoval či vyvracal oprávnenosť a zákonnosť
uplatnenej žaloby v danej veci a vychádzajúc z ďalších odvolacích námietok žalovaného týkajúcich sa
právomoci súdu rozhodovať v predmetnom konaní konštatuje, že o danom skutkovom stave súd prvej
inštancie nerozhodol v súlade s platnou a účinnou právnou úpravou, resp. nesprávne aplikoval právnu
úpravu, ktorá bola v čase rozhodovania súdu v platnosti a účinnosti, pričom nerešpektoval jej znenie.
Podstatné z hľadiska nutnosti zrušenia uznesenia aj v ďalších výrokoch je konštatovanie, že súd prvej
inštancie na základe nesprávnej aplikácie zákona vyvodil právny záver a rozhodol práve s poukazom
na takúto právnu úpravu následne aj v ďalších výrokoch uznesenia.

25. S prihliadnutím na uvedené dôvody odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c)
uznesenie súdu prvej inštancie zrušil v napadnutej časti vo výroku I. ako aj v ďalších napadnutých
výrokoch III., IV. a V. rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ktoré vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

26. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie riadiť sa právnym názorom vysloveným odvolacím
súdom v tomto rozhodnutí, opätovne vec prejednať a rozhodnúť s tým, že sa vysporiada s odvolacími
námietkami žalovaného a zohľadní skutočnosti uvádzané odvolacím súdom. Nové rozhodnutie je
potrebné riadne a náležite odôvodniť v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p. tak, aby bolo presvedčivé.

27. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§
396 ods. 3 C.s.p.).

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2,
posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).



Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).