FLEXOGRAFIK s.r.o. v konkurze


Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoKR/1/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117211578
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117211578.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu
JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcu: C.. I. E., Z. XXXX/XX, XXX XX P.,
právne zastúpeného JUDr. Milošom Barbušom, advokátom, so sídlom kancelárie Štúrova 13, P.O BOX
154, Bratislava, IČO: 31 760 074, proti žalovanému: I & R KONKURZY a REŠTRUKTURALIZÁCIE, k. s.,
Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 865 265, správcu úpadcu FLEXOGRAFIK s.r.o., Osloboditeľov
654/25, 059 35 Batizovce, IČO: 31 732 887, právne zastúpenému IKRÉNY & REHÁK, s. r. o., Šoltésovej
2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 854 808, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. XCbi/XX/XXXX - XXX zo dňa 16. októbra 2018, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v tej časti, ktorou bolo určené, že žalobca je veriteľom v
celkovej výške 110.475,86 eur pozostávajúciej z istiny 66.000,- eur, úrokov 22.375,88 eur, úrokov
z omeškania 22.099,98 eur proti úpadcovi zo Zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 5.8.2011, ktorá
je zapísaná v zozname pohľadávok pod por.č. 18/4 a pohľadávky v celkovej výške 42.571,35 eur
pozostávajúcej z istiny 30.000,- eur, úrok 5.604,07 eur, úrok z omeškania 6.967,28 proti úpadcovi zo
Zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 7.2.2012, ktorá je zapísaná v zozname pohľadávok pod por. č. 18/2.

Pripúšťa späťvzatie vo zvyšnej časti žalobného návrhu, v tej časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje
a konanie zastavuje.

Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v
rozsahu 74,69 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. u r č u j e, že žalobca je veriteľom: pohľadávky v celkovej výške 126.256,65 € pozostávajúcej z
istiny 66.000 € úrokov 29.165,86 € úrokov z omeškania 31.090,79 € proti úpadcovi zo Zmluvy o pôžičke
uzatvorenej zo dňa 05.08.2011, ktorá je zapísaná v zozname pohľadávok pod por. č. XX/X a pohľadávky
v celkovej výške 49.004,91 € pozostávajúcej z istiny 30.000 €, úrokov 8.489 €, úrokov z omeškania
10.515,91 € proti úpadcovi zo Zmluvy o pôžičke uzatvorenej zo dňa 07.02.2012, ktorá je zapísaná v
zozname pohľadávok pod por. č. XX/X.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške tejto rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.“

2. Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal určenia popretej pohľadávky uplatnenej
v prihláške pohľadávky v konkurze úpadcu FLEXOGRAFIK s.r.o., v reštrukturalizácii so sídlom



Osloboditeľov 654/25, 059 35 Batizovce, IČO: 31 732 887 a to z toho dôvodu, že dňa 20.2.2017,
teda v lehote na prihlasovanie pohľadávok doručil do kancelárie žalovaného jednu súhrnnú prihlášku
nezabezpečených pohľadávok por. č. 1 s označením pohľadávok por. č. X a X. Dňa 04.04.2017
bolo žalobcovi doručené žalovaného Oznámenie o popretí pohľadávok zo dňa 29.03.2017 v rozsahu:
Pohľadávku pod por. č. XX/X: čo do právneho dôvodu v celom rozsahu, čo do výšky istiny: 66.000 €,
čo do výšky úrokov: 29.165,86 €, čo do výšky úrokov z omeškania: 31.090,79 € a čo do výšky celkovej
sumy: 126.256,65 € a Pohľadávku pod por. č. XX/X: čo do právneho dôvodu v celom rozsahu, čo do
výšky istiny: 30.000 €, čo do výšky úrokov: 8.489 €, čo do výšky úrokov z omeškania: 10.515,91 € a čo do
výšky celkovej sumy: 49.004,91 €. Dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky pod por. č. XX/X v celom
rozsahu, teda čo do právneho dôvodu vzniku, čo do výšky istiny, úrokov, úrokov z omeškania a výšky
celkovej sumy sú podľa žalovaného tieto skutočnosti: Z obsahu Uznania dlhu nie je dostatočne jasné a
zrozumiteľné, či dlh uznáva úpadca alebo priamo konateľ ako fyzická osoba, keďže pri podpise uznania
dlhu sa nachádza rodné číslo a adresa bydliska Konateľa. Príjmový pokladničný doklad nebol nikdy zo
strany konateľa úpadcu zaradený do účtovníctva, ako ani do ostatnej dokumentácie Zmluva o pôžičke
a Uznanie dlhu. Suma zodpovedajúca pôžičke nebola zo strany konateľa nikdy do spoločnosti vložená
(vkladom v hotovosti na bankový účet úpadcu alebo do pokladne úpadcu). Nie je identifikovateľné
plnenie, t.j. peňažný tok zo žalobcu na úpadcu ako nevyhnutný predpoklad reálneho kontraktu. Z
účtovníctva úpadcu nevyplýva ani plnenie zodpovedajúce vráteniu časti pôžičky žalobcovi. Napriek
tomu, že žalobca ako audítor účtovných závierok a výročných správ úpadcu za roky 2012, 2013 potvrdil
správnosť, pravdivosť a úplnosť účtovníctva úpadcu, nie sú v tomto účtovníctve predmetné pôžičky
evidované. V prípade, ak by pohľadávka žalobcu reálne existovala, možno mať dôvodné pochybnosti o
tom, či by žalobca mohol vykonať audit účtovníctva úpadcu a či by neboli splnené podmienky pre jeho
vylúčenie podľa § 19 ods. 2 písm. b) Zákona o audite. Spornosť pohľadávky žalobcu je daná existenciou
súdneho konania vedeného pred OS PP pod sp. zn. XXC/XX/XXXX, v ktorom sa úpadca domáha
voči žalobcovi určenia neplatnosti Zmluvy o pôžičke, ako aj Notárskej zápisnice. Spornosť pohľadávky
žalobcu je daná existenciou trestného konania začatého na základe trestného oznámenia v súvislosti s
uznaním dlhu, vedeného pred Krajským riaditeľstvom PZ v Prešove pod ČVS: M.-XX/X-X.-P.-XXXX, v
rámci ktorého bolo toho času začaté trestné stíhanie vo veci porušovania povinností pri správe cudzieho
majetku. Osobitne nad rámec popretia právneho dôvodu vzniku pohľadávky, žalovaný popiera úroky vo
výške 6.790,47 € v dôsledku nesprávneho uplatnenia úrokov. Osobitne nad rámec popretia právneho
dôvodu vzniku pohľadávky, žalovaný popiera úroky z omeškania vo výške 12,703,39 € v dôsledku
nesprávneho uplatnenia úrokov. Dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky pod por. ž. XX/X v celom
rozsahu sú totožné dôvody ako pri pohľadávke pod por. ž. XX/X. Osobitne nad rámec popretia právneho
dôvodu vzniku pohľadávky, žalovaný popiera úroky vo výške 2.884,93 € v dôsledku nesprávneho
uplatnenia úrokov. Osobitne nad rámec popretia právneho dôvodu vzniku pohľadávky, žalovaný popiera
úroky z omeškania vo výške 2.822,77 € v dôsledku nesprávneho uplatnenia úrokov. Žalobca dôvody
popretia neuznal poukazujúc na to že s úpadcom žalobca uzatvoril dve zmluvy o pôžičke a to : Zmluvu
o pôžičke zo dňa 5.8.2011 vo výške 110.000 €, so splatnosťou do 05.08.2014, ktorá bola rovnaký deň
vyplatená a na potvrdenie jej príjmu úpadcom ako dlžníkom bol vyhotovený výdavkový pokladničný
doklad zo dňa 5.8.2011 na sumu 110.000 €. Úpadca žalobcovi zároveň dňa 05.08.2011 doručil overené
Uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka. Dňa 13.09.2011 úpadcom bola žalobcovi zaplatená
čiastka 3.000 €, ako čiastočné plnenie. Zároveň bol uzavretá Zmluva o pôžičke zo dňa 07.02.2012 vo
výške 30.000 €, vyplatená rovnaký deň a na potvrdenie jej príjmu úpadcom ako dlžníkom bol vyhotovený
výdavkový pokladničný doklad zo dňa 07.02.2012 na sumu 30.000 €. Úpadca taktiež žalobcovi dňa
14.2.2012 doručil overené Uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka. V rokoch 2012 a 2013
nebola zaplatená žiadna splátka. V roku 2014 boli sporadicky uskutočnené splátky, ktoré nepokrývali
ani úroky z pôžičky, napr. dňa 07.05.2014 bola žalobcovi zaplatená suma 3.000 €. Obidve pôžičky boli
splatné do 5. augusta 2014. Úpadca si záväzky nesplnil aj napriek urgenciám voči konateľovi úpadcu. Na
základe skutočnosti, že úpadca ani následne nesplnil svoje záväzky v požadovanej výške, bol žalobcom
vyzvaný k zabezpečeniu žalobcovej pohľadávky notárskou zápisnicou. Dňa 06.05.2015 došlo k podpisu
notárskych zápisníc a to : O. na uznaný dlh vo výške 110.000 € a O. na uznaný dlh vo výške 30.000 €. Z
obsahu Uznania dlhu zo dňa 05.08.2011, ako aj z Uznania dlhu zo dňa 07.02.2012 je viac ako zrejmé, aký
subjekt predmetný dlh uznáva: „Spoločnosť FLEXOGRAFIK, s.r.o.,...), v zastúpení: C.. Y. Š. - konateľ,
týmto potvrdzuje a uznáva ... “ a súčasne vyhlasuje, že uvedený dlh slobodne a vážne uznáva čo do
výšky a dôvodu a zaväzuje sa, že veriteľovi zaplatí požičanú sumu ...“ Z obsahu samotných Uznaní dlhu
teda nie sú vôbec pochybností o tom, kto dané dlhy uznáva. Úpadca je v predmetných Uznaniach dlhu
riadne definovaný, vrátane sídla, IČO a je zastúpený štatutárnym orgánom, a to konateľom spoločnosti.
Pri podpise Uznania dlhu je uvedený názov úpadcu, ktorý je zastúpený konateľom úpadcu. Z obsahu,



ako aj formy predmetných Uznaní dlhuje viac než jednoznačné, že predmetné dlhy uznal úpadca.
K tvrdeniu žalovaného, že na týchto Uznaniach dlhu je uvedené rodné číslo a bydlisko konateľa, je
potrebné poznamenať, že tieto údaje sú uvedené mimo textu Uznania dlhu a slúžili len pre riadnu
identifikáciu štatutárneho orgánu konajúceho v mene úpadcu. Preto považuje predmetný dôvod popretia
pohľadávky žalobcu zo strany žalovaného za neodôvodnený a účelový. Žalovaný so žalobou nesúhlasil,
vo svojich písomných prednesoch poukázal na to, že aj naďalej trvá na všetkých dôvodoch popretia
pohľadávky žalobcu v zmysle Oznámenia o popretí, ktoré boli vyznačené aj v zozname pohľadávok
úpadcu. Žalobca si uplatnil pohľadávky voči úpadcovi, ktoré nie sú vedené v účtovníctve úpadcu,
výdavkové pokladničné doklady, ktoré majú preukazovať poskytnutie pôžičky neboli nikdy zo strany
bývalého konateľa úpadcu zaradené do jeho účtovníctva, rovnako nikdy neboli bývalým konateľom do
ostatnej dokumentácie úpadcu zaradené Zmluvy o pôžičke a Uznanie dlhu, pričom suma zodpovedajúca
pôžičke nebola zo strany bývalého konateľa ani do spoločnosti úpadcu vložená, či už vkladom v
hotovosti na jeho bankový účet, alebo priamo do pokladne úpadcu a v účtovníctve nie je identifikovateľné
ani plnenie zodpovedajúce vráteniu časti údajnej pôžičky žalobcovi. Žalovaný prihlásené pohľadávky
Žalobcu porovnal s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu, so zoznamom záväzkov, vykonal vlastné
šetrenie, pričom pri preskúmavaní prihlásených pohľadávok postupoval s odbornou starostlivosťou a
dospel k záveru, že predmetné pohľadávky nie sú vedené v účtovníctve úpadcu a do dokumentácie
úpadcu nebol zaradený ani žiaden doklad, žiadna zmluva o pôžičke alebo uznanie dlhu, ktoré by
preukazovali existenciu predmetných pohľadávok žalobcu. Taktiež ostatní spoločníci úpadcu nemali
vedomosť a akékoľvek informácie o údajnej pôžičke a o tejto sa dozvedeli až neskôr od bývalého
konateľa, keď už bol voči úpadcovi ako povinnému podaný návrh na vykonanie exekúcie zo strany
žalobcu. Konanie bývalého, ktorý za celý ten čas nezaevidoval žiadne doklady do účtovníctva a inej
dokumentácie úpadcu preukazujúce existencie údajných Pôžičiek, nikoho o tom žiadnym spôsobom
neinformoval sama o sebe preukazuje spornosť existencie pohľadávky žalobcu a vyvoláva závažné
pochybnosti ojej vzniku. Preto mal žalovaný ako správca povinnosť tieto pohľadávky žalobcu v zmysle
ustanovenia § 32 ods. 1 ZKR poprieť. Samotný pokladničný doklad je výlučne účtovným dokladom a
sám o sebe ešte nepreukazuje reálne hodnoverné poskytnutie prostriedkov tak, ako je tomu napríklad
v prípade výpisu z účtu. Preto bolo povinnosťou žalobcu už pri prihlásení si pohľadávky a rovnako to
je jeho povinnosťou aj v prebiehajúcom incidenčnom konaní preukázať reálne poskytnutie prostriedkov
úpadcovi. Navyše žalobcom predložené pokladničné doklady nie sú vystavené prijímateľom, ale naopak
poskytovateľom a prebratie predmetných pôžičiek, pravdepodobne nedokáže osvedčiť ani ďalšia tretia
osoba. Možno mať pritom dôvodné pochybnosti o tom, či žalobca v čase, kedy mal poskytnúť Úpadcovi
peňažné prostriedky týmito reálne aj disponoval.

3. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že dňa 10.1.2017 bolo v Obchodnom vestníku
zverejnené Uznesenie Okresného súdu Prešov, zo dňa 02.01.2017, č.k. X M., ktorým bol vyhlásený
konkurz na majetok dlžníka FLEXOGRAFIK, s.r.o. v reštrukturalizácii, so sídlom Osloboditeľov 654/25,
059 35 Batizovce, IČO: 31 732 887 (úpadca) a za správcu bola ustanovená spoločnosť I & R KONKURZY
A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k. s. (žalovaný). Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, ich hodnotením
jednotlivo ako aj v ich súhrnne mal súd za preukázané, že uplatnený nárok žalobcu v tomto konaní je
v celom rozsahu dôvodný, pričom sa stotožnil s podrobným odôvodnením prihlásenej pohľadávky. Pri
skúmaní opodstatnenosti jednotlivých dôvodov popretia súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného
z vykonaného dokazovania, vyplývajúceho najmä z obsahu spisu, ako aj z prednesov zástupcov
sporových strán, po poučení o opísaní rozhodujúcich skutočnosti o veci samej a označenia dôkazov
na preukázanie svojich tvrdení. V danom prípade mal súd z vykonaného dokazovania preukázané,
že medzi žalobcom a úpadcom, v zastúpení vtedajšieho konateľa C.. Š., boli uzavreté a podpismi
potvrdené Zmluvy o pôžičke, v zmysle ustanovenia §§ 657,658 OZ. Žalovaný najmä poprel iba reálne
prevzatie požičanej sumy, resp. konanie C.. Š. v mene úpadcu. Z vyššie uvedených výsluchov ako aj
z predložených listín však jednoznačne vyplýva odovzdanie peňazí v hotovosti, čo v tom čase nebolo
obmedzené ustanoveniami zákona č. 394/2012 Z.z. a potvrdzuje to aj podpis C.. Š. na jednotlivých
vyššie uvedených listinách, vrátane uznania záväzku, čo do dôvodu a do výšky, vrátane notárskych
zápisníc. Dôsledkom uznania záväzku je pritom vznik vyvrátiteľnej domnienky o tom, že záväzok v čase
jeho uznania dlžníkom existoval a teda, že dlžník má aj naďalej možnosť ako aj dôkaznú povinnosť
preukázať, že uznaný záväzok v čase uskutočnenia aktu uznania v skutočnosti neexistoval, či už
preto, lebo nikdy nevznikol, alebo preto, alebo ešte pred jeho uznaním zanikol. Skutočnosť, pre ktorú
je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v
konaní nevyšiel najavo opak. Žalovaný však napriek označeným dôkazom v konaní nepreukázal opak
zákonom ustanovenej domnienky a preto tvrdenie žalobcu, osvedčené listinnými dôkazmi mal súd za



preukázané. Na takýto záver pritom nemá vplyv činnosť žalobcu ako audítora, ani prípadne porušenie
zákonných ustanovení týkajúcich sa výkonu audítorskej činnosti. Taktiež nevedenie pohľadávky v
účtovníctve úpadcu nemožno pripísať na ťarchu žalobcu, ale môže to iba zakladať zodpovednosť do
vnútra spoločnosti úpadcu. Vo vzťahu k namietaniu činnosti C.. Š. ako konateľa v mene úpadcu aj v
prípade ak z jeho strany ako štatutárneho orgánu, došlo k viacerým porušeniam povinností, ktoré mu
vyplývali z pozície štatutára úpadcu nemá táto skutočnosť žiadny vplyv na predmetné záväzky úpadcu
voči žalobcovi, pričom žalobca nenesie žiadanú zodpovednosť za takéto konanie. Konanie konateľa v
mene spoločnosti je prejavom vôle spoločnosti, a to bez ohľadu na skutočnosť, či sa konanie uskutočnilo
výslovne v mene spoločnosti, alebo či tak možno usudzovať len z okolností konania. Z konania konateľa
teda vznikajú pre spoločnosť práva a záväzky priamo a bezprostredne. Na konanie za spoločnosť
konateľ nepotrebuje žiadne ďalšie splnomocnenie či poverenie. Spôsob konania za spoločnosť, teda
vystupovanie v mene spoločnosti pred tretími osobami, súdmi a inými štátnymi orgánmi je obligatórnou
náležitosťou spoločenskej zmluvy (zakladateľskej listiny, ak spoločnosť zakladá len 1 osoba) (§110
ods. 1 písm. e) OBZ). Spôsob konania za spoločnosť je zapísaný aj v obchodnom registri a výpis z
obchodného registra je najčastejšou formou preukázania oprávnenia konať za spoločnosť. Oprávnenie
konateľa vystupovať v mene spoločnosti je neobmedzené a navonok aj neobmedziteľné. Obchodný
zákonník síce v § 133 ods. 3 pripúšťa možnosť obmedziť konateľské oprávnenia na základe rozhodnutia
valného zhromaždenia, resp. priamo v spoločenskej zmluve (napr. umožnením konateľovi samostatne
zaväzovať spoločnosť do určitej sumy a nad tento limit vždy len s ďalším (ďalšími) konateľmi spoločnosti
spoločne), avšak priamo vylučuje účinnosť takýchto obmedzení voči tretím osobám. Konanie konateľa
spoločnosť zaväzuje bez ohľadu na to, či tu takéto obmedzenie je alebo nie. Obmedzenie konateľa teda
nemá žiadne právne dôsledky pre platnosť a účinnosť právnych úkonov uskutočnených konateľom nad
rámec obmedzenia. Konštatoval, že žalobca riadne, dostatočne a zrozumiteľne zdôvodnil právny dôvod,
výšku, vymáhateľnosť a poradie prihlásených pohľadávok, čo podložil príslušnými listinnými dôkazmi a
na čo súd odkazuje. Dôvody popretia súd vyhodnotil ako nedôvodné a preto po vyhodnotení dokazovania
žalobe v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak aj ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. O trovách
konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP.

4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm.
b/, e/ f/ a h/ CSP. Poukázal na to, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku (bod 39) uviedol:
„vychádzajúc z vykonaného dokazovania i hodnotením jednotlivo ako aj súhrne mal súd za preukázané,
že uplatnený nárok žalobcu v tomto konaní je v celom rozsahu dôvodný, pričom sa totožnosť s podobným
odôvodnením prihlásenej pohľadávky.“ Takýto záver súdu nie je žiadnym spôsobom odôvodnený, je
nesprávny a z vykonaného dokazovania ani z obsahu súdneho spisu správu z takéhoto záveru nemožno
vyvodiť. Namietal, že súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s osobitným popretím
pohľadávok nad rámec popretia právneho dôvodu vzniku pohľadávky, podľa ktorého žalovaný poprel
prihlásené úroky v dôsledku nesprávneho uplatnenia úroku, resp. jeho vyčíslenia. Žalobcom aj za
obdobie pred splatnosťou pohľadávok, ako aj za obdobie po splatnosti pohľadávok z úrokov v rozpore
so zákazom anatocizmu (zákaz úročenia úrokov). Poukázal na to, že tieto skutočnosti spolu s dôkazmi
boli obsiahnuté v oznámení o popretí rovnako, ako aj v ďalších vyjadreniach žalovaného v súdnom
konaní pred súdom prvej inštancie najmä vo vyjadrení zo dňa 12.9.2018 a rovnako ústne uvedené
na pojednávaniach. Súd prvej inštancie však vôbec neposudzoval otázku výšky a výpočtu žalobcom
uplatnených úrokov a úrokov z omeškania rozsahom ich popretia správcom a v celom odôvodnení
rozsudku je ich hodnotenie rovnako úplne opomenuté, čím súd prvej inštancie okrem iného zasahuje do
práva na spravodlivé súdne konanie žalovaného, keď mu bráni oboznámiť sa so skutočnými dôvodmi
rozhodnutia a následne účinne obhajovať svoje práva v súdnom konaní, najmä v odvolacom konaní.
Žalovanému nie je z obsahu rozsudku zrejme určenie nároku žalobcu v rozsahu úrokov a úrokov
z omeškania, v popretí ktorého bolo správcom podrobne odôvodnené. Ďalej namietal, že súd prvej
inštancie vo svojom rozhodnutí vychádzal zo skutočnosti, že žalovaný v konaní nepreukázal opak
zákonom ustanovenej domnienky o tom, že záväzok v čase jeho uznania dlžníkom neexistoval, a
preto tvrdenie žalobcu osvedčené listinnými dôkazmi mal súd prvej inštancie za preukázané. Z dôkazu
predložených a navrhnutých žalovaným však súd prv inštancie evidentne vyvodil nesprávny skutkový
záver. Súd prvej inštancie tak na základe vykonaných dôkazov identifikovaných v texte nižšie dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal na to, že aj sám žalobca uviedol, že došlo k čiastočnému
splneniu dlhu vo výške 44.000,- eur v roku 2011, 2014 a 2015 a totožne sa vyjadril aj C.. Y. Š.M. zo
zápisnica o výsluchu svedka dňa 18.9.2015 a napriek tejto skutočností žalobca inicioval vypracovanie
listín (notárskych zápisníc), ktorým došlo k uznaniu neexistujúcich záväzkov zo strany konateľa, úpadcu
C.. Y. Š.M. a to minimálne v časti poskytnutého a vráteného plnenia vo výške 44.000,- eur. Poukázal



na právny názor potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.6.2010, sp.
zn. XObo/XX/XXXX „uznanie dlhu je samostatným zabezpečovacím inštitútom. Túto funkciu plní tým,
že zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase uznania. Uznanie dlhu je však možné urobiť až
po tom, čo dlh vznikol spravidla keď sa stal splatným.“ Splatnosť údajných pôžičiek by nastala až dňa
5.8.2014, pričom obe uznania dlhu boli písomne vykonané už oveľa skôr - pred splatnosťou pôžičiek a
to dňa 5.8.2011 a dňa 7.2.2012. Aj z toho dôvodu mal súd prvej inštancie podľa žalovaného považovať
obe predmetné uznania dlhu v písomnej podobe za neplatné. Otázkou platnosti uznania dlhu sa však
súd prvej inštancie nezaoberal a v odôvodnení rozsudku absentuje akékoľvek právne posúdenie tejto
skutočnosti a predloženie listinných dôkazov čím súd prvej inštancie opäť zasahuje do práva žalovaného
na spravodlivé súdne konanie. Ďalej poukázal na to, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku
nevyplýva, či súd prvej inštancie znalecký posudok č. 001/2015 a z neho vyplývajúce skutočnosti zobral
do úvahy pri hodnotení dôkazov alebo ich opomenul, prípadne prečo sa nezaoberal otázkou možného
zániku pohľadávok, keďže v celom odôvodnení rozsudku opäť absentuje ich hodnotenie, čím súd prvej
inštancie zasahuje do práva na spravodlivé súdne konanie žalovaného. Tým mu bráni oboznámiť sa
s priemernými dôvodmi rozhodnutia a následne účinne obhajovať svoje práva v súdnom konaní. Ďalej
konštatoval, že uznávajúce úkony v notárskych zápisniciach by mohli byť platné len v prípade, že by
pohľadávky v čase ich uznania existovali, čo však podľa názoru žalovaného nebolo zo strany žalobcu
v konaní preukázané, a to ani zmluvami o pôžičke, písomnými uznaniami ku dňu poskytnutia pôžičky,
ktoré možno považovať za neplatné. Tieto uznávajú záväzok pred jeho samotnou splatnosťou a rovnako
ani výdavkovými pokladničnými dokladmi. Minimálne časť pohľadávok v čase ich uznania formou
notárskych zápisníc neexistovalo. Ako vyplýva aj zo samotnej prihlášky pohľadávky žalobcu peňažné
prostriedky zodpovedajúce tvrdenej pôžičke museli byť aj čiastočne vrátené a v takomto prípade
iniciovanie uzavretia notárských zápisníc, v rámci ktorých uznáva pohľadávky zodpovedajúce pôžičkám
v celom poskytnutom rozsahu opäť absolútne nezohľadňuje skutočný skutkový stav, a teda išlo o uznanie
neexistujúcich záväzkov minimálne v časti (v rozsahu 44.000,- eur). Postup súdu prvej inštancie je
podľa jeho názoru nesprávny, znamená nehodnotenie všetkých dôkazov vzájomnej súvislosti v ústavne
konformnom rozsahu predpokladanom zákonom a z vykonaného dokazovania takýto záver nemožno
vyvodiť, ale naopak z vykonaného dokazovania je možné vyvodiť opak, a to neplatnosť (minimálne
v časti) notárskych zápisníc a zánik žalobcom uplatnených pohľadávok. Odôvodnenie rozsudku, v
ktorom absentuje akékoľvek právne posúdenie neplatnosti písomných uznaní dlhu notárskych zápisníc
a čiastočne, resp. úplný zánik pohľadávok považuje za nedostatočný, čím súd prvej inštancie zasahuje
do práva žalovaného na spravodlivé súdne konanie, kým mu bráni oboznámiť sa s dôvodmi svojho
rozhodnutia a kvalifikovane tak hájiť svoje práva v ďalšom priebehu súdneho konania. Zdôraznil, že
žalobca sám vykonal audit účtovníctva úpadcu čo potvrdzuje, že pohľadávka žalobcu nevznikla a v
čase vykonania auditu žalobcom ani neexistovala. Zo žalobcom auditovaného účtovníctva úpadcu je
nutné konštatovať, že úpadcovi neboli poskytnuté pôžičky bez pohľadávky určenia, ktorých sa žalobca
domáha v tomto konaní a úpadca ani nikdy nesplácal záväzky z týchto pôžičiek, čo je na druhej
strane v priamom rozpore s výpoveďou žalobcu aj v tomto súdnom konaní. Zo správ žalobcu ako
auditora o správnosti účtovných závierok za roky 2011 až 2013 je zrejmé, že uznanie údajných dlhov
nezodpovedá skutočnosti z rokov 2011 až 2013, počas ktorých mali vzniknúť a existovať. Keďže účtovné
závierky majú poskytovať pravdivý a verný obraz finančnej situácie úpadcu. Pokladničným dokladom,
ktoré majú preukazovať tok finančných prostriedkov zo žalobcu na úpadcu je nevyhnutné uviesť, že sa
jedná o výlučne len o výdavkové pokladničné doklady, ktoré v defacto vystavoval žalobca ako fyzická
osoba, ktorá nevedie účtovníctvo evidentne bez ich zaúčtovaní, nakoľko neobsahujú poradové čísla ani
označenie a podpisy osôb, ktoré ich vyhotovili a schválili. Nepredstavuje teda doklady, ktorých existencia
preukazuje vznik samotných pohľadávok. Považuje za absurdne neprijateľné, aby si žalobca ako osoba
vysoko odborne znalá dotknuté problematiky v prípade skutočného poskytnutia peňažných prostriedkov
vo výške 140.000,- eur nevyžiadal vystavenia listiny od príjemcu peňažných prostriedkov (úpadcu),
ktorá by nespochybniteľne preukazovala prijatie finančných prostriedkov od žalobcu a pri overovaní
účtovníctva úpadcu ako auditor opakovane potvrdzoval správnosť vedenia účtovníctva v tom záväzok
úpadcu voči žalobcovi nie je uvedený. K tvrdeniam uvedeným v bode 40 a 41 odôvodnenia napadnutého
rozsudku uviedol, že uvedené konštatovanie celkom opomína žalovaným namietané skutočnosti, a to
najmä: osobitné popretie pohľadávok nad rámec popretia právneho dôvodu vzniku pohľadávky, podľa
ktorého žalovaný poprel prihlásené úroky a úroky z omeškania v dôsledku ich nesprávneho uplatnenia,
resp. vyčíslenia žalobcom, neplatnosť písomnosť uznaní dlhov a notárskych zápisníc, zánik pohľadávok
a totožnosť žalobcu ako fyzickej osoby s auditorom, ktorá vykonala audit úpadcu v období, kedy v prípade
existencie pohľadávok tieto museli byť ako záväzok úpadcu voči žalobcovi nepochybne evidované v
účtovníctve úpadcu, s ktorými sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal v ústavne konformnom rozsahu,



preto rozhodnutie trpí vadou nepreskúmateľnosti a tento nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie
takto priamo zasahuje do práva žalovaného na spravodlivý proces. Konštatoval, že súd prvej inštancie
nesprávne právne posúdil vec, z vykonaných dôkazov vyvodil nesprávny skutkový záver a zjavne
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Rozsudok je nedostatočne
odôvodnený, nedostatočne odôvodnené rozhodnutie nedovoľuje žalovanému posúdiť ako súd prvej
inštancie pri rozhodovaní vec samú vyložil, akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci
samej čo preukázateľne bráni žalovanému oboznámiť sa s dôvodmi rozhodnutia a následne účinne
obhajovať svoje práva v súdnom konaní. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie
zo dňa 16.10.2018, č. k. XCbi/XX/XXXX - XXX tak, že žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietne.
Alternatívne, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

5. K podanému odvolaniu podal žalovaný písomné vyjadrenie a k odvolacej námietke v súvislosti z
uznaním dlhu pred splatnosťou samotných pôžičiek uviedol, že z citácie ust. § 558 OZ ani z rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukazuje žalovaný nevyplýva, že by bolo možné uznať iba dlh, ktorý
sa stal už splatným. Slovíčko „spravidla“ vyjadruje iba zvyčajnú prax toho, aké dlhy sú predmetom
uznania. Nie je možné odvodzovať neplatnosť uznania dlhu len na základe toho, že bolo uznanie dlhu
vyhotovene pred splatnosťou dlhu. k námietke, že uznanie dlhu nebolo zohľadnené čiastočné plnenie
vo výške 44.000,- eur. Uviedol, že žalobca nikdy v priebehu konania nerozporoval skutočnosť, že došlo
k čiastočnému plnenie vo výške 44.000,- eur a túto skutočnosť aj sám v žalobe uviedol. Táto skutočnosť
bola predmetom dokazovania, a to vo forme výsluchu žalobcu ako aj C.. Š.. Táto skutočnosť by však
bola významná len v tom prípade, ak by predmetom tohto konania bolo určenie pohľadávky aj v časti
44.000,- eur, ktoré boli už žalobcovi vrátené. Vzhľadom na to, že predmetom tohto konania nie je určenie
pohľadávky vo výške čiastočného plnenia, ktorá táto skutočnosť je pre toto konanie irelevantná. Uznanie
dlhu spísané konateľom úpadcu je platným právnym úkonom, ktoré sú pre úpadcu záväzné. K otázke
výšky úrokov z omeškania uviedol, že notárskymi zápisnicami O. a O. bola splatnosť poskytnutých
pôžičiek predĺžená a to do 31.5.2015. Teda žalobca má nárok úrok z poskytnutej pôžičky do 31.5.2015.
Uvedenú skutočnosť žalovaný účelovo opomína. Prevedeným dokazovaním bolo preukázané, že
žalobcom poskytnuté pôžičky boli zaúčtované ako vklady spoločníkov, ktoré boli postupne spoločníkom
aj vrátené. Avšak spoločníci cez účtovné „vrátené vklady“ u žalobcovi nevrátili poskytnuté pôžičky.
Sami spoločníci v trestnom konaní potvrdili, že sumy vo výškach žalobcom poskytnutých pôžičiek
nevkladali ony do spoločnosti. Zmluva o pôžičke je reálny kontrakt. To už žalobcom poskytnuté pôžičky
boli účtované ako vklady spoločníkov, čo vyplýva zo znaleckého posudku nemá žiadny vplyv na to,
že tieto finančné prostriedky sú pôžičkami, ktoré poskytol úpadcovi žalobca. Poukázal na výpoveď C..
Š. na pojednávaní konanom dňa 23.1.2018, kde potvrdil poskytnutie pôžičky firme, ktorú aj podpísal.
Akékoľvek znalecké dokazovanie bolo v tomto smere bezpredmetné, keďže skutočnosť, ako boli tieto
finančné prostriedky zúčtované nemá žiadny vplyv na to, či tieto finančné prostriedky boli poskytnuté vo
forme pôžičky žalobcu ako veriteľa, úpadcovi ako dlžníkovi. Žalobca ako veriteľ nemá žiadny vplyv na
to, akým spôsobom budú ním poskytnuté finančné prostriedky zaúčtované v účtovníctve spoločnosti.
Ďalej zdôraznil, že auditor overoval účtovné výkazy spoločnosti, čo nezmenené, že neexistujú záväzky
spoločnosti, ktoré neboli zahrnuté v účtovnej závierke. Štatutárny orgán spoločnosti je zodpovedný za
zostavenie účtovnej závierky, ktorá poskytuje pravdivý a verný obraz v súlade so zákonom o účtovníctve
č. 431/2002 Z. z. a za interné kontroly, ktoré štatutárny orgán považuje za potrebné pre zostavenie
účtovej závierky, ktorá neobsahuje významné nesprávnosti, či už v dôsledku podvodu alebo chyby.
Auditor overuje to, že údaje vykázané v účtovnej závierke spoločnosti korešpondujú s údajmi vykázanými
spoločnosťou v jej výročnej správe. Je potrebné zvyšovať medzi žalobcom ako fyzickou osobou, ktorý
peniaze požičal a živnostníkom, ktorý vykonal audit. Pokiaľ boli nejaké námietky k vykonanému auditu,
úpadca si ich mohol uplatniť zákonom predpísaným spôsobom. Činnosť žalobcu ako audítora je pre
toto konanie irelevantná. Keďže žalobcom poskytnuté pôžičky úpadcovi žiadnym spôsobom nesúvisia
s výkonom auditorskej činnosti žalobcu jedná sa o dve samostatné postavenia žalobcu, ktoré vzájomne
nijako nesúvisia. Počas konania z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zo strany konateľa úpadcu
došlo k viacerým porušeniam povinnosti, ktoré mu vyplývali z pozície štatutára úpadcu. V zásade
však nie je možné akýmikoľvek pochybeniami štatutára úpadcu argumentovať pri popieraní pohľadávok
žalobcu. Žalobca nenesie žiadnu zodpovednosť za to, že konateľ úpadcu si neplnil svoje povinnosti
štatutárneho orgánu úpadcu riadne. V danom prípade bol v čase robenia predmetných právnych úkonov
(uzatváranie zmlúv o pôžičke, podpisovania, uznanie dlhu, spisovanie notárskych zápisníc) jedným z
dvoch konateľov C.. Y. Š.M. vzhľadom na to, že ako spôsob konania v mene spoločnosti majú upravené,
že za spoločnosť konajú a podpisujú konatelia samostatne. Niet žiadnych pochýb o tom, že konateľ C..
Y. Š. bol oprávnený predmetné právne úkony robiť, čím priamo úpadcovi vznikli práva a povinnosti voči



osobe žalobcu. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie Okresného súdu Prešov potvrdil ako
vecne správne a žalovaného zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania.

6. Žalovaný k písomnému vyjadreniu žalobcu predložil písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že nie je
možné odvodzovať neplatnosť uznania dlhu len na základe toho, že bolo uznanie dlhu vyhotovené pred
splatnosťou dlhu a takýto právny názor nemá oporu v platnej právnej úprave. Názor, že uznanie dlhu
je možné urobiť až po tom, čo dlh vznikol spravidla keď sa stal splatným vyplýva z rozhodovacej praxe
súdov, napr. aj z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 18.9.2012, sp. zn. XCoE/XXX/
XXXX, v ktorom súd uviedol: „jeden z ďalších predpokladov uznania záväzku je to, že sa musí jednať o
existujúci záväzok.“ V danom prípade v čase uznania dlhu existoval len záväzok oprávneného (žalobcu)
povinnému (úpadcovi) pôžičku poskytnúť a záväzok povinného po uplynutí dohodnutej doby pôžičku
splatiť. Z uvedených dôvodov vyplýva, že C.. Š. ako bývalí konateľ úpadcu (ďalej len bývalí konateľ)
písomne uznal neexistujúci dlh a preto v tomto prípade nemôže ísť o platné uznanie dlhu. Podľa čl.
4 Zmluvy o pôžičke zo dňa 7.2.2015 a tiež čl. 4 Zmluvy o pôžičke zo dňa 5.8.2011 je dlžník povinný
splatiť poskytované peňažné prostriedky veriteľovi do 5.8.2014. Uznanie dlhu zo Zmluvy o pôžičke zo
dňa 7.2.2012 bolo uskutočnené už dňa 7.2.2012 a uznanie dlhu zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 5.8.2011
bolo uskutočnené v rovnaký deň, dňa 5.8.2011. ďalej zopakoval svoje tvrdenia uvedené v odvolaní.

7. Podaním zo dňa 15.1.2019, teda po podaní odvolania došlo zo strany žalobcu k čiastočnému
späťvzatiu žaloby o určení popretej pohľadávky v zmysle predložených výpočtov úrokov a úrokov z
omeškania z poskytnutých pôžičiek žalobcu spoločnosti FLEXOGRAFIK s.r.o.. Žiadal, aby odvolací súd
určil, že:
I. žalobca je veriteľom v celkovej výške 110.475,86 eur pozostávajúciej z istiny 66.000,- eur, úrokov
22.375,88 eur, úrokov z omeškania 22.099,98 eur proti úpadcovi zo Zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa
5.8.2011, ktorá je zapísaná v zozname pohľadávok pod por.č. 18/4 a pohľadávky v celkovej výške
42.571,35 eur pozostávajúcej z istiny 30.000,- eur, úrok 5.604,07 eur, úrok z omeškania 6.967,28 proti
úpadcovi zo Zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 7.2.2012, ktorá je zapísaná v zozname pohľadávok pod
por. č. XX/X.
Zároveň, aby priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V tejto
časti rozsudok potvrdil a žalovaného zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania. Vo zvyšnej časti
navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zrušil a konanie v tejto časti zastavil. K tomuto
podaniu pripojil prílohu k prihláške pohľadávky veriteľa (C.. I. E.), sp. zn. XR/X/XXXX, uvedením úrokov
nezaplateného zostatku a sankčného úroku.

8. Podaním zo dňa 31.1.2019 žalovaný predložil súdu súhlas s čiastočným späťvzatím žaloby.

9. Podaním z 31.3.2019 predložil žalovaný súdu k odvolaciemu konaniu prípis so zhrnutím jeho
argumentácie. Zdôraznil, že žalovaný ako správca úpadcu popretej pohľadávky žalobcu osobitne nad
rámec popretia právneho dôvodu vzniku pohľadávok a jej časti príslušenstva, čo do úrokov aj čo
do úrokov z omeškania. Späťvzatím zostalo aj naďalej nedotknuté popretie príslušenstva (úroky z
omeškania), pohľadávky zapísané do zoznamu pohľadávok pod poradovým č. XX/X a to v sume
3.312,06 eur. Rozdiel medzi popretými úrokmi z omeškania a späťvzatím v časti úrokov z omeškania pri
pohľadávke zapísané v zozname pohľadávok pod poradovým č. XX/X predstavuje sumu 3.312,06 eur,
ktorá je aj naďalej predmetom súdneho konania aj konania pred odvolacím súdom.

10. Odvolací súd prejednal odvolanie podľa § 379 CSP a § 380 ods. CSP a po preskúmaní napadnutého
rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku,
ktorým bolo rozhodnuté, že žalobca je veriteľom v celkovej výške 110.475,86 eur pozostávajúciej z
istiny 66.000,- eur, úrokov 22.375,88 eur, úrokov z omeškania 22.099,98 eur proti úpadcovi zo Zmluvy
o pôžičke uzatvorenej dňa 5.8.2011, ktorá je zapísaná v zozname pohľadávok pod por.č. XX/X a
pohľadávky v celkovej výške 42.571,35 eur pozostávajúcej z istiny 30.000,- eur, úrok 5.604,07 eur, úrok
z omeškania 6.967,28 proti úpadcovi zo Zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 7.2.2012, ktorá je zapísaná
v zozname pohľadávok pod por. č. XX/X, vecne správny, a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
Odvolací súd podľa § 380 ods. 1 CSP pripustil späťvzatie žaloby v prevyšujúcej časti. V tejto časti
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil podľa § 380 ods. 2 a 3 CSP.

11. Žalovaný namieta odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/ a h/ CSP, že konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal



navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

12. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené. Súd
prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, aplikoval ustanovenia správnych právnych predpisov
a tieto správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne
rozhodnutie veci, preto odvolací súd napadnutý rozsudok v časti ako je to uvedené vo výroku tohto
rozsudku, ako vecne správny potvrdil.

13. Predmetom tohto sporu je zistenie popretej pohľadávky v konaní určenie pohľadávky, v ktorom sa
zisťuje pohľadávka v takom rozsahu akým bola správcom popretá. Ako to vyplýva z ust. § 124 ods. 1
ZKR, veta prvá, in fine, správca pri skúmaní pohľadávky uplatnenej v prihláške preskúmal pohľadávku
čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia
zabezpečovacieho práva. Z uvedeného vyplýva, že na tomto rozsahu môže byť pohľadávka sporná.
V nadväznosti na § 124 ods. 4 ZKR ustanovuje, že veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30
dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby
súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenia zabezpečovacím právom a v poradí
zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky. Z týchto ustanovení vyplýva, že predmetom určovacieho
konania pri popretej pohľadávke je zistenie, či pohľadávka podľa hmotného práva vôbec vznikla (zistil sa
aj právny dôvod) ak áno, v akej výške. Pri pohľadávkach, ktoré sú zabezpečené sa zisťuje, či pohľadávka
je pohľadávkou zabezpečenou a pri prípadnom súbehu zabezpečovacích práv súd zisťuje aké je poradie
zabezpečovacieho práva. V prípade popretia vymáhateľnosti súd zisťuje, či pohľadávka je vymáhateľná
na súde, resp. v inom orgáne.

14. V predmetnej veci správca poprel pohľadávku, ktorá vyplýva zo zmlúv o pôžičke s odôvodnením,
že pohľadávky zo zmlúv o pôžičiek neexistujú a uznanie dlhu je neplatné, pretože v čase uznania
pohľadávok žalobcu štatutárnym zástupcom úpadcu tieto neboli splatné.

15. Rozhodujúcim v predmetnej veci je to, či a v akom rozsahu vznikol žalobcovi vymáhateľný nárok
vyplývajúci zo zmlúv o pôžičke.

16. Po úprave výšky popretej pohľadávky a späťvzatí žaloby v nedôvodne vyčíslených úrokoch je výška
pohľadávky a úroky vyčíslené správne.

17. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že uznať možno len splatný dlh, pretože z
ust. § 558 OZ vyplýva, že ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu a výšky,
predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. V danom prípade v čase uznania dlhu dlh existoval. Uznanie
dlhu predstavuje zabezpečovací prostriedok, prostredníctvom ktorého dochádza k zabezpečeniu práv
a povinností zo záväzkov. Obligatórnou náležitosťou uznania dlhu je jeho vymedzenie čo do dôvodu a
výšky. Dlžník nemusí mať jasnú a presnú predstavu o konkrétnej výške svojho dlhu. Pre jeho platné
uznanie teda bude postačovať určenie dlhu čo do výšky akýmkoľvek spôsobom napriek ak dlžník
uznanie vyjadrí, že dlh uznáva „celý“ alebo, že ho uznáva „len do istiny“, poprípade vyjadrí zlomkom
akú časť uvedeného dlhu uznal, napríklad uzná polovicu z celkovej dlžnej čiastky. Skutočnosť, že
štatutárny zástupca úpadcu uznal dlh vo vyššej sume, teda aj v časti, kde už bol do výšky 44.000,- eur
dlh zaplatený, nemá za následok neplatnosť uznania dlhu. Nakoniec žalobca sám ani zaplatenú časť
neuviedol v prihláške a ani v žalobe.

18. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že skutočnosť, že v účtovnej závierke úpadcu
za rok 2011 až 2013 neboli pohľadávky žalobcu evidované v účtovníctve úpadcu, čo vyplýva aj z auditu,
ktorý vykonával dokonca sám žalobca, a ktorý teda mal vedomosť o tom, že jeho pohľadávky nie sú v
účtovníctve úpadcu evidované, je dôvodom, pre popretie pohľadávky. V tejto súvislosti súd poukazuje
na bod 40 a 41 rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa plne stotožňuje.

19. Krajský súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu a v
podrobnostiach naň odkazuje práve z titulu aplikácie § 387 ods. 1, 2 CSP. Podľa tohto ustanovenia
nepovažuje za potrebné, aby v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu boli zopakované tie závery
a zhodnotenia, ktoré už odzneli v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia. Je postačujúce pokiaľ sa



len vo vecnej správnosti napadnuté rozhodnutia vo väzbe k odvolacím dôvodom zvýraznia právne
významné, poprípade skutkovo rozumné okolnosti. Tento postup krajského súdu je aj v súlade s
uznesením Ústavného súdu SR, sp. zn. C.. Ú. XXX/XX zo dňa 8. októbra 2009, podľa ktorého ...
„odôvodnenie rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane,
pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (C.. Ú. XX/
XX, C.. Ú. XXX/XX, C.. Ú. XXX/XX). Tento právny názor zahŕňa požiadavku komplexného posudzovania
všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu ako aj odvolacieho súdu a prípade
aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania.“ V tejto súvislosti
krajský súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp, zn. XCdo/XXX/XXXX, podľa ktorého...
„pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odvolací súd sa
v zásade môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“, na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. XCdo/XXX/XXXX z 25. apríla 2012, podľa ktorého ...„odvolací súd,
ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa neporušil zákon ak v odôvodnení svojho rozhodnutia
konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tieto rozviedol vlastnou
argumentáciou.“

20. Žalobca v podanom odvolaní namietal nesprávne skutkové zistenie, nesprávne hodnotenie dôkazov
a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie ohľadom jeho záveru, že nemalo dôjsť k
prenechaniu finančných prostriedkov spoločnosti ako podmienky reálneho kontraktu pôžičky. Krajský
súd vo všeobecnosti k námietke ohľadom z nesprávnych skutkových zistení prvoinštančného súdu
uvádza, že ak žalobca v podanom odvolaní namieta skutkové závery okresného súdu, jeho námietka vo
svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie.
V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.9.2011, sp. zn.
XCdo/XXX/XXXX, v zmysle ktorého ...„dôkazy hodnotí súd podľa vlastnej úvahy ako tak, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.“

21. Pri skúmaní obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdenými dôkazmi strán sporu, dôkazy vyhodnotil v
súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver,
keď s poukazom na citované zákonné ustanovenia určil, že žalobca je veriteľom dvoch vymáhaných
pohľadávok proti žalovanému v celkovej výške 110.475,86 eur zo zmlúv o pôžičkách, ktoré prihlásil
do konkurzného konania vedeného na Okresnom súdu Prešov pod sp. zn. XK/XX/XXXX súhrnnou
prihláškou nezabezpečených pohľadávok poradové č. 1 s označením pohľadávok poradové č. 1 a 2.
Zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným, ako aj spísanie uznania dlhu do notárskej zápisnice
potvrdil na pojednávaní vo výsluchu aj štatutárny zástupca úpadcu C.. Y. Š.. Uvedené skutočnosti neboli
medzi stranami spochybnené (sú nesporné). Žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno svojich
tvrdení, že pohľadávka žalobcu nevznikla. V tomto smere neobstojí námietka žalovaného o neplatnosti
uznávacích prejavov štatutárneho zástupcu úpadcu. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil
v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§387 ods. 2 CSP).

22. Odvolací súd posúdením vyjadrení strán sporu v konaní zistil, že súd prvej inštancie sa vysporiadal
so všetkým i podstatnými tvrdeniami strán prenesenými v konaní pred týmto súdom a teda nie je dôvod
pre zmenu alebo zrušenie celého rozhodnutia súdu prvej inštancie okrem časti, ktorou došlo k späťvzatiu
žaloby.

23. V sporových konaniach a aj v danej veci sa nesplnenie dôkaznej povinnosti prejaví v nepriaznivom
meritórnom rozhodnutí pre sporovú stranu, ktorá svoje dôkazné bremeno neuniesla. Dôkazné bremeno
je procesný inštitút, ktorý spočíva v zodpovednosti strany sporu za to, že v konaní budú preukázané tieto
rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť
závisí od sporových strán, ktorí tým vymedzujú predmet dokazovania, teda to, čo má byť preukázané.
Na preukázanie skutočností, ohľadom ktorej má účastník dôkazné bremeno slúži dôkaz, dôkladný
prostriedok realizovaný v procese dokazovania, vymedzenie okruhu skutočnosti, ktoré musí strana sporu
uviesť a následne preukázať závisí od hypotézy hmotnoprávnej normy upravujúcej sporný vzťah medzi
stranami sporu. Táto norma zároveň určuje rozsah dôkaznej povinnosti a dôkazného bremena. Strana
sporu je povinná na podporu svojich tvrdení súdu predložiť dôkazy, resp. súdu navrhnúť vykonanie
konkrétneho dôkazu. Súd sám z vlastnej iniciatívy vykonáva dôkazy len vo výnimočných prípadoch, a to
ak je vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie veci. Vykonanie navrhnutého dôkazu závisí na úvahe súdu.



24. Žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení.

25. Účelom incidenčného konania je, aby o oprávnenosti sporného nároku rozhodol súd a nie správca.
Súd v tomto konaní posudzuje či správca poprel pohľadávku dôvodne. Výsledkom tohto konania je
zistenie súdu či pohľadávka je oprávnená alebo sporná.

26. Odvolací súd po zhodnotení skutočnosti zistených z predloženého spisu dospel k záveru, že súd
prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie sa
dôkladne zaoberal všetkými tvrdeniami a dôkazmi uvedenými a navrhnutými účastníkmi konania svoje
rozhodnutie náležite odôvodnil.

27. Vzhľadom na to, že došlo k späťvztaiu žaloby, s ktorým žalovaný súhlasil, odvolací súd pripustil
späťvzatie žaloby a do výšky späťvzatia rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil. Táto
skutočnosť má vplyv na rozhodnutie o trovách konania. Keďže k zastaveniu konania došlo zavinením
žalobcu, táto skutočnosť má vplyv na pomer úspechu a neúspechu vo veci. Žalobca tak bol úspešný v
rozsahu 74,64 %. Odvolací súd o trovách konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
255 ods. 2 a podľa § 262 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov
prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu 74,64 %. O výške náhrade trov konania rozhodne
súd prvej inštancie.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).