FLEXOGRAFIK s.r.o. v konkurze


Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7CoKR/7/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117212552
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117212552.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.
Anny Ilčinovej a JUDr. Mareka Kohúta, v spore žalobcu: Sociálna poisťovňa, so sídlom 29. augusta
8 a 10, 813 63 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 30807484, proti žalovanému: I & R
KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k. s., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 865
265, zastúpenému IKRÉNYI & REHÁK, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 854
808, správca úpadcu FLEXOGRAFIK s.r.o. v reštrukturalizácii, so sídlom Osloboditeľov 654/25, 059 35
Batizovce, IČO: 31 732 887, o určenie právneho dôvodu a výšky popretých pohľadávok proti podstate,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 2Cbi/13/2017-118 z 10.4.2018, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom určil, že pohľadávka
žalobcu prihlásená ako pohľadávka proti podstate podľa § 87 ZKR ods. 2 písm. k) ZKR vo výške 4.748,12
eur v konkurznom konaní sp.zn. 1K/48/2016 sa na základe právneho dôvodu a výšky považuje za
zistenú. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. Vychádzal zo zistenia, že dňa 28.12.2016 bolo zverejnené uznesenie Okresného súdu Prešov zo
dňa 20.12.2016, sp. zn.: 1K/48/2016, v Obchodnom vestníku č. 248/2016 o začatí konkurzného konania
voči dlžníkovi: FLEXOGRAFIK, s.r.o. v reštrukturalizácii so sídlom 059 35 Batizovce, Osloboditeľov
654/25, IČO: 31 732 887. Žalobca si v konkurznom konaní úpadcu uplatnil priznanie pohľadávky proti
podstate podľa ust. § 87 ods. 2 písm. k) ZKR, vo výške 4.748,12 eur, ktorej dôvodnosť žalovaný
ako správca neuznal. Žalobca doručil žalobný návrh do podateľne okresného súdu elektronicky dňa
10.05.2017. Zásielka obsahujúca originál žaloby bola elektronicky súdu doručená včas v súlade s
ustanovením § 87 ods. 8 ZKR. Žalobca sa domáhal určenia popretej pohľadávky, ako pohľadávky
proti podstate, vyplývajúcej z jej uplatnenia a priložených príloh. ZKR rozlišuje dve skupiny pohľadávok.
Jednou sú pohľadávky, ktoré vznikli do vyhlásenia konkurzu a uplatňujú sa prihláškou podľa ustanovenia
§ 28 ZKR a druhou sú pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu v súvislosti so správou a
speňažovaním majetku a ďalšie v zákone uvedené pohľadávky, medzi nimi napríklad aj dane, poplatky,
clá, poistné na zdravotné a sociálne poistenie, ktoré sa uplatňujú u správcu v zmysle ustanovenia §
87 ZKR. Pre ich rozlišovanie je rozhodujúci deň vyhlásenia konkurzu. Úpadca bol ku dňu vyhlásenia
konkurzu 10.01.2017 a aj po tomto dátume vedený v Sociálnej poisťovni naďalej ako zamestnávateľ
s povinnosťou predložiť mesačný výkaz poistného na sociálne poistenie v zákonnej lehote a v lehote
splatnosti predmetnú sumu aj uhradiť. Mesačný výkaz dlžného poistného a príspevkov bol úpadcom
ako zamestnávateľom predložený až po vyhlásení konkurzu dňa 18.01.2017, pričom ako to žalobca



preukázal zoznamom zamestnancov úpadcu aj v tom čase svojich zamestnancov úpadca aktívne
zamestnával, prideľoval im prácu, vyplatil mzdy, teda prevádzkoval podnik, preto je zrejmé, že ide
o pohľadávku súvisiacu s prevádzkovaním podniku v konkurze a teda o pohľadávku proti podstate,
pričom deň 16.01.2017 sa považuje za moment vzniku pohľadávky Sociálnej poisťovne za záujmové
obdobie 12/2016. Preto žalobca v zmysle osobitného právneho predpisu zákona o sociálnom poistení
až po predložení mesačného výkazu mohol predpísať poistné na konkrétnu sumu u dlžníka a túto
si aj uplatniť. Argumentácia žalovaného, že prípadné nepredloženie by malo za následok to, že by
pohľadávka na poistnom voči zamestnávateľovi ad absurdum nikdy nevznikla nie je dôvodná, nakoľko
podľa §144 ods. 2 ZoSP, ak zamestnávateľ na výzvu Sociálnej poisťovne nepredloží podklady potrebné
na zistenie správnej sumy poistného, Sociálna poisťovňa môže predpísať poistné na základe dokladov
zamestnávateľa za predchádzajúce obdobie alebo na základe podkladov iného zamestnávateľa s
činnosťou obdobného charakteru, a takáto skutočnosť by mala vplyv iba na možnú spornosť výšky
nároku a nie aj na jej základ. Preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že uplatnený nárok žalobcu je
nárokom proti podstate, podľa § 89 ZKR.

3. O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní
úspešný, náhradu trov si však neuplatnil a žiadne preukázateľné trovy mu nevznikli, preto súd rozhodol,
že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný v zmysle ust. § 355 ods. 1 CSP z dôvodu podľa ust. §
365 ods. 1 písm. h) CSP, t. j., že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil.

5. Žalovaný sa nestotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý deň 16.1.2017
považuje za moment vzniku pohľadávky žalobcu, ktorý bez ďalšieho stotožňuje so splatnosťou poistného
a s povinnosťou predložiť mesačný výkaz poistného a príspevkov. Pokiaľ by mal zákonodarca v úmysle
priznať štatút pohľadávky proti podstate aj tým pohľadávkam, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a v
zmysle ust. § 46 ods. 1 ZKR sa stali momentom vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu len splatnými,
bol by tak urobil výslovne. Nie je možné legálnym spôsobom opierajúc sa o právnu úpravu predpísania
a splatnosti pohľadávok upravených ZoSP dôvodiť, že pohľadávka na poistnom vzniká až okamihom,
s ktorým ZoSP spája výlučne splatnosť pohľadávky. Rozhodným pre posúdenie vzniku pohľadávky na
poistnom, za konkrétny kalendárny mesiac tak môže byť len tá skutočnosť, či v danom kalendárnom
mesiaci bol konkrétny zamestnanec Sociálnou poisťovňou evidovaný u zamestnávateľa. Súd ust. § 144
ods. 2 ZoSP nesprávne interpretoval a nesprávne aplikoval na zistený skutkový stav, keďže v zmysle
ust. § 144 ods. 2 ZoSP mal žalobca v prípade, ak nevedel presne uviesť výšku pohľadávky, možnosť
ustáliť ju s odbornou starostlivosťou pri zohľadnení výšky platenia poistného za predchádzajúce mesiace
alebo pri zohľadnení výšky platenia poistného porovnateľného zamestnávateľa na danom mieste a čase
tak, ako mu to ZoSP umožňuje. Zo žiadneho ustanovenia ZoSP nevyplýva, že pohľadávka na poistnom
vzniká až momentom predloženia výkazu Sociálnej poisťovni, resp. okamihom splatnosti. Ak je teda
žalobcom uplatnená pohľadávka pohľadávkou, ktorá vznikla z titulu neuhradeného poistného za mesiac
december 2016, tak musela vzniknúť najneskôr dňa 01.01.2017, čo znamená, že vznikla v období pred
vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu (pred dňom 11.01.2017) a v žiadnom prípade ju nemožno
považovať za pohľadávku proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 ZKR. Súd prvej inštancie nesprávne
právne posúdil moment vzniku pohľadávky žalobcu, keďže nerozlíšil moment vzniku pohľadávky na
poistnom a moment splatnosti pohľadávky proti podstate, neposúdil splatnosť pohľadávky žalobcu v
zmysle príslušných ustanovení ZKR a moment vzniku pohľadávky tak nesprávne stotožnil so splatnosťou
poistného a s povinnosťou zamestnávateľa predložiť mesačný výkaz poistného a príspevkov v zmysle
ust. § 143 ods. 2 ZoSP.

6. S poukazom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu ako
nedôvodnú zamietol, alternatívne, aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním z 17.5.2018.

8. Nestotožnil sa s argumentáciou žalovaného, že predloženie mesačného výkazu poistného má
len informatívny charakter, a že splatnosť pohľadávky podlieha § 46 ods.1 ZKR ako je to v
obchodnozáväzkových alebo súkromnoprávnych vzťahoch, kde sú právnymi stranami veriteľ a dlžník.
Vzťah dlžník a Sociálna poisťovňa je vzťahom verejnoprávnym, v ktorom vystupuje ešte 3. Subjekt,
a to zamestnanci dlžníka, za ktorých je zamestnávateľ zákonne splnomocnený odvádzať ich odvody



a to § 141 ods. 1 a ods.2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Argumentácia žalobcu, že
pohľadávka za 12/2016 vzniká už 1. dňa nasledujúceho mesiaca po odpracovaní predchádzajúceho
mesiaca zamestnancom by bola prípustná, iba ak by bol termín výplaty a splatnosti u dlžníka stanovený
na 1. deň v mesiaci, čo v tomto prípade nie je. Je stanovený na 15. deň v mesiaci. Z rozsudku Najvyššieho
súdu SR 4Sžso/5/2011 z 28. júna 2012 vyplýva, že zamestnávateľ sa nemôže stať dlžníkom poisťovne
skôr, než mu vznikne povinnosť zaplatiť a odviesť poistné, teda skôr, než sa na základe mesačných
výkazov o vyplatených mzdách a výkazov poistného nestane zrejmým, za ktorého zamestnanca
a v akej výške je zamestnávateľ povinný platiť a odviesť jednotlivé druhy poistného. Oprávnenie
Sociálnej poisťovne požadovať poistné (uplatniť pohľadávku), ako určitú konkrétnu majetkovú hodnotu
za konkrétny kalendárny mesiac (12/2016) nemohlo vzniknúť k 1.1.2017, ak výplata miezd sa viaže k
15. dňu nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva oprávnenie
poisťovne vyžadovať výkazy k vyčísleniu poistného mimo dátumu určeného na výplatu miezd, teda ani
na rozlíšenie poistného ku dňu vyhlásenia konkurzu.

9. Na základe uvedeného žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť.

10. Žalovaný v následnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu poukázal na to, že rozhodujúcim kritériom pre
zaradenie pohľadávky medzi pohľadávky proti podstate je čas jej vzniku, a to bez ohľadu na jej splatnosť.
Relevantnou pre posúdenie vzniku pohľadávky na poistnom môže byť len tá skutočnosť, či v danom
kalendárnom mesiaci alebo jeho časti bol konkrétny zamestnanec Sociálnou poisťovňou evidovaný u
konkrétneho zamestnávateľa (§ 20 ZoSP). Poistné predstavuje časť mzdového nároku zamestnanca,
čo explicitne vyplýva z výrazu „odvádzať“, a tak musí mať aj v konkurze rovnaký osud ako čistá mzda
zamestnanca, ktorá výslovne ex lege nie je pohľadávkou proti podstate. Súd prvej inštancie nesprávne
právne posúdil moment vzniku pohľadávky žalobcu, keďže nerozlíšil moment vzniku pohľadávky na
poistnom a moment splatnosti pohľadávky proti podstate, neposúdil splatnosť pohľadávky žalobcu v
zmysle príslušných ustanovení ZKR a moment vzniku pohľadávky tak nesprávne stotožnil so splatnosťou
poistného a s povinnosťou zamestnávateľa predložiť mesačný výkaz poistného a príspevkov v zmysle
ust. § 143 ods. 2 ZoSP. ZoSP ukladá zamestnávateľovi predkladať Sociálnej poisťovni výkaz poistného
a platiť poistné, a to v deň určený na výplatu príjmov - v lehote splatnosti, ale zo žiadneho ustanovenia
ZoSP nevyplýva, že pohľadávka Sociálnej poisťovne na poistnom vzniká až momentom predloženia
výkazu poistného Sociálnej poisťovni. Pohľadávka, určenia ktorej sa žalobca domáha vznikla v zmysle
ust. § 142 ods. 1 ZoSP uplynutím príslušného kalendárneho mesiaca - mesiaca december 2016, t.j. prvý
deň nasledujúci po príslušnom kalendárnom mesiaci, teda najneskôr dňa 01.01.2017, čo znamená, že
vznikla v období pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu (pred dňom 11.01.2017), a teda vecne
aj časovo súvisí s týmto obdobím, rovnako ako mzdové nároky neoddeliteľne spojené s poistným za
dané obdobie. V žiadnom prípade ju nemožno považovať za pohľadávku proti podstate podľa § 87 ods.
2 ZKR a žalobca si ju môže prihlásiť do konkurzu.

11. V následnom vyjadrení žalobca zotrval na svojich doterajších stanoviskách.

12. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

13. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania,
pričom nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej
inštancie.

14. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, pohľadávka, ktorá nie je
pohľadávkou proti podstate, sa v konkurze uplatňuje prihláškou.
15. Podľa § 87 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, pohľadávky proti podstate
sú pohľadávky proti všeobecnej podstate a pohľadávky proti oddelenej podstate.

16. Podľa § 87 ods. 2 písm. k) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, pohľadávky proti
všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty, pohľadávky na daniach, poplatkoch,
clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné



dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení
konkurzu, ak súvisia so správou a speňažovaním majetku.

17. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, povinné nemocenské poistenie,
povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca uvedeného v § 4
ods. 1 vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1
písm. a) a ods. 2 a 3, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu, ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Žalobca si v konkurznom konaní úpadcu uplatnil priznanie pohľadávky proti podstate podľa ust. §
87 ods. 2 písm. k) ZKR vo výške 4.748,12 eur, predstavujúcu nezaplatené splatné poistné za 12/2016,
splatné dňa 16.01.2017, na základe mesačného výkazu poistného a príspevkov predloženého dňa
18.01.2017, a následne opravného mesačného výkazu poistného a príspevkov dňa 09.02.2017 po
vyhlásení konkurzu, ktorej dôvodnosť žalovaný ako správca neuznal, nakoľko pohľadávka za obdobie
12/2016 sa týka poistného a príspevkov na sociálne poistenie za obdobie mesiaca december 2016,
konkurz bol vyhlásený až dňa 10.01.2017, teda pohľadávka žalobcu preukázateľne vznikla v období pred
vyhlásením konkurzu, a teda správcom bola posúdená ako pohľadávka, ktorá sa do konkurzu prihlasuje
prihláškou pohľadávky podľa § 28 ZKR.

19. Pokiaľ žalovaný v dôvodoch odvolania argumentoval tým, že sociálne poistenie vzniká a zaniká podľa
§ 20 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vznikom a zánikom pracovného pomeru z čoho
odvodil aj vznik a zánik povinnosti platiť sociálne poistenie a následne aj vznik pohľadávky na poistnom,
odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný zrejme nerozlišuje vznik a zánik povinného sociálneho
poistenia podľa § 20 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. ako právneho vzťahu medzi poisteným - fyzickou
osobou - v danom prípade zamestnancom a poisťovňou a právneho vzťahu medzi platiteľom poistného
a poisťovňou, pričom platiteľom poistného je jednak zamestnávateľ zamestnanca ako aj samotný
zamestnanec (okrem poistného na úrazové poistenie). Podľa § 141 ods. 2 zákona za zamestnanca však
odvádza poistné zamestnávateľ, ktorý aj vykonáva zo mzdy zamestnanca zákonom predpísané zrážky
na jednotlivé zákonom stanovené druhy poistenia ak je ich zamestnanec povinný platiť.

20. Povinnosť zamestnávateľa platiť poistné a stanoviť jeho výšku (ako zamestnávateľ zamestnanca
- poisteného i ako zamestnávateľ pri úrazovom poistení) a odviesť poistné za zamestnanca je
povinnosťou, ktorá sa viaže nielen na existenciu vzniku a zániku samotného pracovného pomeru, ale
na okolnosti podmieňujúce vznik nároku na mzdu, jej výšku a osobný status zamestnanca ako platiteľa
poistného (napr. či sa nejedná o starobného dôchodcu, na ktorého sa zákonné poistenie pre prípad
invalidity nevzťahuje, alebo osobu v stave práceneschopnosti).

21. Poistné je zamestnávateľ povinný odviesť v sumách uvedených vo výkaze poistného, ktorý
je súhrnom všetkých odvodov poistného zaťažujúcich mzdy všetkých zamestnancov (jednotlivo i
v súhrne) za príslušné mesačné obdobie v lehotách stanovených zákonom. Poistné, ktoré platí a
odvádza zamestnávateľ je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom
zamestnanca. Podľa § 142 ods. 1 zákona poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici
za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Zamestnávateľ sa teda nemôže stať dlžníkom poisťovne skôr, než mu vznikne povinnosť zaplatiť
a odviesť poistné, teda skôr, než sa na základe mesačných výkazov o vyplatených mzdách a výkazov
poistného nestane zrejmým, za ktorého zamestnanca a v akej výške je zamestnávateľ povinný platiť a
odviesť jednotlivé druhy poistného. Naviac, túto výšku je oprávnená stanoviť aj poisťovňa predpísaním
dlžného poistného (§ 178 ods. 1 písm. a/ bod 8 zák. č. 461/2003 Z.z.).

23. Odvolací súd poukazuje na to, že vo vzťahu poisťovňa - zamestnávateľ nie je záväzkový vzťah
dlžníka a veriteľa, ale ide o vzťah verejnoprávny, založený na zákonnom oprávnení Sociálnej poisťovne
na poistné a zákonnej povinnosti zamestnávateľa poistné zaplatiť a odviesť. Ak je pohľadávka
charakterizovaná ako právo veriteľa požadovať od dlžníka určitú majetkovú hodnotu, vznik a zánik
pohľadávky poisťovne voči zamestnávateľovi je preto možné posudzovať len na základe ustanovení
zák. č. 461/2003 Z.z., t.j. na základe tých ustanovení zákona, ktoré zamestnávateľovi ukladajú povinnosť
platiť (zaplatiť) a odviesť poistné v zákonom stanovenom čase a výške.



24. Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení nemá špeciálne ustanovenia o prihlasovaní
pohľadávok v konkurznom a reštrukturalizačnom konaní a preto sa prihlasovanie pohľadávok spravuje
ustanoveniami zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. V danom prípade oprávnenie
poisťovne požadovať poistné (uplatniť pohľadávku), ako určitú konkrétnu majetkovú hodnotu za
konkrétny kalendárny mesiac, v danom prípade za mesiac december 2016 nemohlo vzniknúť v decembri
2016, ak výplata miezd sa viaže k 15. dňu nasledujúceho kalendárneho mesiaca, naviac, zo žiadneho
ustanovenia zákona nevyplýva oprávnenie poisťovne vyžadovať výkazy k vyčísleniu poistného mimo
dátumu určeného na výplatu mesačnej mzdy, teda ani na rozlíšenie poistného ku dňu 10.1.2017, ktorým
začalo konkurzné konanie.

25. Predmetnom sporu bola uplatnená pohľadávka žalobcu za mesiac december 2016, ktorá vznikla
titulom neuhradeného poistného na sociálne poistenie podľa príslušného mesačného výkazu poistného,
ktorý bol poisťovni úpadcom ako zamestnávateľom predložený dňa 18.1.2017 a následne opravného
mesačného výkazu poistného a príspevkov dňa 9.2.2017, a to za obdobie mesiaca december 2016.
Žalobca sa teda nepochybne o výške poistného na sociálne poistenie dozvedel až na základe
predloženého mesačného výkazu zamestnávateľa, nakoľko zamestnávateľ si určil lehotu splatnosti
poistného k 16.1.2017. Až po predložení mesačného výkazu poistného mohol žalobca predpísať poistné
na konkrétnu sumu u dlžníka a túto si aj uplatniť, nakoľko až na základe predloženého mesačného
výkazu má žalobca právo od platiteľa poistného žiadať konkrétne plnenie. Uvedené skutočnosti teda
odôvodňujú stanovenie vzniku pohľadávky na poistnom na majetok úpadcu. V prejednávanej veci bol
vyhlásení konkurz dňa 10.1.2017, pričom mesačný výkaz dlžného poistného a príspevkov bol úpadcom
ako zamestnávateľom predložený poisťovni až po vyhlásení konkurzu 18.1.2017, a teda záverom
možno dospieť ku konštatovaniu, že v danom prípade sa jedná o pohľadávku proti podstate. Odvolací
súd sa taktiež stotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie, že predmetná pohľadávka súvisí s
prevádzkovaním podniku počas konkurzu.

26. Vychádzajúc z uvedených dôvodov, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku vo veci
samej, ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP), vrátane výroku o trovách konania, aj keď existujú
pochybnosti o správnosti tohto rozhodnutia súdu prvej inštancie, pretože jeho úlohou bolo rozhodnúť
len o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) a nezaoberať sa ich výškou, pretože to je
predmetom konania podľa § 262 ods. 2 CSP. Žalobca však odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie
nepodal, a preto pri rešpektovaní zákazu zmeny k horšiemu v neprospech žalovaného ako odvolateľa
(zákaz reformatio in peius), odvolací súd potvrdil aj tento výrok napadnutého rozsudku.

27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu 100 %.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa
konanie končí, ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).



Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).