FLEXOGRAFIK s.r.o. v konkurze


Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoKR/10/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118215646
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8118215646.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu
JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Andreja Radomského v právnej veci žalobcu: Slovenská konsolidačná, a.
s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti žalovanému: I & R KONKURZY
A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k. s., so sídlom kancelárie Slánska 20/A, 080 06 Prešov, IČO: 36 865
265, správca konkurznej podstaty úpadcu FLEXOGRAFIK, s. r. o., so sídlom Osloboditeľov 654/25, 059
35 Batizovce, IČO: 31 732 887, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prešov, č.k. 2Cbi/36/2018-168 zo dňa 04.02.2012, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol takto:
„I. Určuje, že pohľadávka žalobcu, prihlásená ako pohľadávka proti podstate podľa § 87 ZKR ods. 2
písm. i) ZKR vo výške 622,70 € v konkurznom konaní sp. zn. 1K/48/2016 sa na základe právneho dôvodu
a výšky považuje zistenú.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške tejto rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.“

2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k žalobe, ktorou sa pôvodný žalobca K. S. K. K.
N. C., P.: XX XXX XXX, V.. XX B. X-XX, XXX XX C., v konkurznom konaní úpadcu FLEXOGRAFIK,
s. r. o., domáhal určenia právneho dôvodu a výšky popretých pohľadávok proti podstate. Žalobca
podanú žalobu zdôvodnil tým, že svojím podaním č. OVPo-PP-64604/2018, 15208-15/2018-PP zo dňa
18.10.2018, zaslaným podľa zákona o e-Governmente správcovi konkurznej podstaty do elektronickej
schránky na doručovanie dňa 19.10.2018, uplatnil pohľadávku proti podstate podľa ustanovenia § 87
ods. 2 písm. l) zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len ZKR) vo
výške 622,70 eur, z titulu vyplatenia dávky garančného poistenia zamestnancovi úpadcu ako náhradu
mzdy. Dávka garančného poistenia bola podľa § 102 a § 103 zákona č. 461/2003 Z. z. v platnom znení
vyplatená zamestnancovi k dátumu splatnosti 08.10.2018 vo výške 622,70 eur.

3. V rámci rekapitulácie vyplatených dávok k dátumu splatnosti 08.10.2018 bola vyplatená dávka
garančného poistenia M. Š. vo výške 622,70 eur.



4. Konkurzný veriteľ požadoval uspokojiť svoju pohľadávku ako pohľadávku proti podstate podľa § 87
ods. 4 ZKR. Zároveň v zmysle § 87 ods. 7 ZKR požiadal o zaslanie oznámenia o uznaní právneho
dôvodu a výšky pohľadávky proti podstate, vrátane poradia.

5. Správca konkurznej podstaty podaním „Oznámenie správcu o neuznaní uplatnených pohľadávok
proti podstate“ sp. zn. 1K/48/2016, S1436, zo dňa 23.10.2018, doručeným žalobcovi dňa 26.10.2018,
poprel uplatnenú pohľadávku proti podstate veriteľa K. S. vo výške 622,70 eur a neuznal ju v celom
rozsahu, nakoľko podľa jeho názoru uvedená pohľadávka vznikla z titulu vyplatenia dávky garančného
poistenia zamestnancovi M. Š.. V súvislosti s týmto poukázal správca konkurznej podstaty na aktuálne
prebiehajúce konanie o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, vedené na
Najvyššom súde ako dovolacom súde, pod sp. zn. 7Cdo/223/2017 a na prebiehajúce konanie o
určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, vedené Okresným súdom Poprad ako súdom prvej
inštancie, pod sp. zn. 12Cpr/19/2015. Žalovaný považuje podľa účtovnej dokumentácie Úpadcu za
vyplatené všetky nároky za vykonanú prácu (mzda) do skončenia pracovného pomeru za uhradené a
neskôr prípadné ďalšie pracovnoprávne nároky zamestnanca, priznania ktorých sa domáha v súdnych
konaniach, sú závislé od rozhodnutia súdu o platnosti/neplatnosti skončenia pracovného pomeru, preto
nie je možné toho času P.. M. Š. priznať nárok na dávku garančného poistenia a uznať ju v konkurze
na majetok úpadcu ako pohľadávku proti podstate.

6. Žalobca namieta tvrdenia správcu konkurznej podstaty. Svoje pohľadávky si riadne a včas prihlásil
do konkurzného konania v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov a zákona č. 7/2005 ZKR v znení neskorších predpisov.

X. P.. M. Š., H.. XX.XX.XXXX, má nárok na dávku z garančného poistenia vo výške 622,70 eur podľa
ustanovenia § 102, § 103, § 116 a § 234 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 461/2003 Z. z.
o sociálnom poistení („zákon o sociálnom poistení“).

8. Dňa 04.09.2017 si pán Š. uplatnil nárok na dávku garančného poistenia za obdobie pred začiatkom
platobnej neschopnosti zamestnávateľa (úpadcu). Platobná neschopnosť zamestnávateľa úpadcu
vznikla dňa 29.11.2016. K. S. priznala rozhodnutím č. 89/2017-PP-DGP zo dňa 10.10.2017 nárok
na preddavok na dávku garančného poistenia vo výške 604,50 eur. K. S. zaslala dňa 24.08.2018
žalovanému výzvu k zaslaniu údajov k výplate dávky garančného poistenia. K. S. obdŕžala odpoveď
žalovaného zo dňa 31.08.2018, ktorou oznámil, že nie je možné potvrdiť nároky z pracovného
pomeru žiadateľovi pánovi Š. a údaje potrebné na poskytnutie dávky garančného poistenia z dôvodu
neukončených prebiehajúcich súdnych sporov medzi pánom Š. a úpadcom.

9. Pracovnoprávny vzťah pána Š., ktorý začal 01.10.1996, ku dňu podania žaloby nebol právoplatne
ukončený, vzhľadom na prebiehajúce konania. Bol však predložený rozsudok Okresného súdu Poprad
sp. zn. 17Cpr/12/2015, ako aj rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1CoPr/1/2017, obidva s
vyznačenou právoplatnosťou, ďalej riešené v dovolacom konaní na Najvyššom súde pod sp. zn.
7Cdo/223/2017. Taktiež bol predložený čiastočný rozsudok v prebiehajúcom súdnom konaní na
Okresnom súde v Poprade sp. zn. 12Cpr/19/2015 zo dňa 20.02.2017 vo veci neplatnosti výpovede z
pracovného pomeru, ktorým sa určuje, že výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 25.05.2015, daná
zamestnávateľom FLEXOGRAFIK, s. r. o. zamestnancovi P.. M. Š., je neplatná.

10. Žalovaný teda ako správca konkurznej podstaty nepotvrdil neuspokojené nároky z
pracovnoprávneho vzťahu u zamestnávateľa FLEXOGRAFIK, s. r. o. K.F. S. teda postupovala v zmysle
vyššie uvedeného § 116 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, nakoľko v zmysle § 116 ods. 6 zákona o
sociálnom poistení K. S. považuje za splnené podmienky na poskytnutie doplatku dávky garančného
poistenia pánovi Š. za obdobie od 29.08.2016 do 28.11.2016 vo výške 622,70 eur a vydala v uvedenej
veci rozhodnutie č. 157/2018-PP-DGP zo dňa 02.10.2018.

11. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a navrhol je v celom rozsahu zamietnuť, argumentujúc tým, že z
účtovnej dokumentácie úpadcu je zrejmé, že zamestnancovi úpadcu P.. M. Š. boli zo strany úpadcu
všetky nároky za vykonanú prácu (mzda) do skončenia pracovného pomeru uhradené a neskôr prípadné
ďalšie pracovnoprávne nároky (náhrada mzdy) zamestnanca, priznania ktorých sa v prebiehajúcich
súdnych konaniach vedených pred Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 12Cpr/19/2015 (neplatnosť
výpovede) a pred Najvyšším súdom SR sp. zn. 7Cdo/223/2017 (neplatnosť okamžitého skončenia



pracovného pomeru) P.. Š. domáha, sú závislé od rozhodnutia súdu o platnosti/neplatnosti skončenia
pracovného pomeru a priznaní nároku na náhradu mzdy, ktoré bude predmetom incidenčného konania,
vedeného pred tunajším súdom pod sp. zn. 4Cbi/11/2017, a preto nie je možné toho času P.. Š. priznať
nárok na dávku garančného poistenia, a teda ani ju v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu uznať
ako pohľadávku proti podstate. Preto aj naďalej trvá na neuznaní pohľadávky žalobcu čo do právneho
dôvodu a výšky istiny, práve z dôvodov uvedených v Oznámení o neuznaní.

12. V tejto súvislosti poukázal na samotnú žiadosť P.. Š. o dávku garančného poistenia, z ktorej nie
je dostatočne jasné a zrozumiteľné ani to, za aké konkrétne obdobie si P.. Š. uplatňuje nároky z
pracovnoprávneho vzťahu a nie je zrejmá ani ich výška. Uvedené obdobie troch mesiacov: jún 2015,
máj 2015 a apríl 2015 (ktoré v celom rozsahu nespadá do obdobia posledných 18 mesiacov trvania
pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúceho začiatku platobnej neschopnosti, t. j. dňu 29.11.2016) je
preškrtnuté a nahradené novým obdobím, štyrmi mesiacmi: november 2016, október 2016, september
2016 a august 2016. Výška uplatňovaných pracovnoprávnych nárokov je pritom vyjadrená len tromi
sumami, a to v nečitateľnej výške, no možno usúdiť, že ide o sumy každá vo výške cca 2.000 eur
(3x). Z kontrolnej zostavy žalobcu k žiadosti o dávku garančného poistenia zo dňa 02.10.2018, ktorá
bola priložená k žalobe, vyplýva, že P.. Š. požiadal o dávku garančného poistenia vo výške 8.000
eur, no z predloženej žiadosti o dávku (žiadaná suma vo výške cca 6.000 eur), ani z iných žalobcom
predložených dôkazov túto sumu nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť a žalobca jej spôsob výpočtu
ani nijako nezdôvodňuje. Žalovaný pre účely tohto súdneho konania však vychádza z predpokladu
správnosti opravených údajov, a teda, že žiadosť o vyplatenie dávky garančného poistenia sa vzťahuje
na pracovnoprávne nároky za obdobie mesiacov august 2016 až november 2016. V tejto súvislosti
zdôraznil, že sa jedná o obdobie, kedy pán P.. Š. preukázateľne nebol ani zamestnancom úpadcu, teda
nebol naplnený ani tento elementárny predpoklad pre rozhodovanie žalobcu o priznaní nároku na dávku
garančného poistenia. Je pritom nepochybné, že žalobca musel mať vedomosť o tom, že pán P.. Š.
nebol v tomto období zamestnancom úpadcu, keďže bol zo strany úpadcu z evidencie žalobcu riadne
odhlásený ku dňu okamžitého skončenia pracovného pomeru, t. j. ku dňu 02.06.2015.

13. Žalovaný zároveň poukázal na aktuálne prebiehajúce konanie o určenie neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru (pracovný pomer mal byť zo strany úpadcu s pánom P.. Š. ukončený
okamžitým skončením najneskôr ku dňu 02.06.2015), aktuálne vedené na Najvyššom súde SR ako
dovolacom súde pod sp. zn. 7Cdo/223/2017 a konanie o určenie neplatnosti výpovede (pracovný pomer
mal byť s pánom P.. Š. ukončený uplynutím výpovednej doby ku dňu 31.08.2015) z pracovného pomeru
vedené pred Okresným súdom Poprad ako súdom prvej inštancie pod sp. zn. 12Cpr/l 9/2015, ktoré
nebolo právoplatne skončené. Je pritom nepochybné, že nároky na dávku garančného poistenia, ktoré
P.. Š. žiadal priznať, sa týkajú období po skončení pracovného pomeru s P.. Š. (august 2016 až november
2016), posudzovanie platnosti ktorého je predmetom súdnych konaní, ktoré ku dňu poskytnutia dávky
garančného poistenia neboli právoplatne ukončené a ostatne predmetom ktorých už s poukazom na
vyhlásený konkurz na majetok úpadcu ako zamestnávateľa ani nebolo priznanie nároku na náhradu
mzdy P.. Š. (z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru), čo explicitne vyplýva zo súdnych
rozhodnutí, ktorými žalobca pri vydaní rozhodnutia o priznaní dávky garančného poistenia P.. M. Š. č.
157/2018-PP-DGP zo dňa 02.10.2018, rovnako pri vydaní rozhodnutia o priznaní preddavku na dávku
garančného poistenia č. 89/2017-PP-DGP zo dňa 10.10.2017, preukázateľne disponoval a ktoré sám k
žalobe priložil, a teda pre účely posudzovania nároku na dávku garančného poistenia, ako aj poskytnutia
preddavku zo strany K. S. tieto konania a ani ich výsledok, ktorý ostatne ani nebol konečný, nemohli
byť pre priznanie a vyplatenie dávky a rovnako aj preddavku na dávku garančného poistenia rozhodné
ani relevantné.

14. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je preto nutné zdôrazniť, že neprávoplatným čiastočným
rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 12Cpr/19/2015 zo dňa 20.02.2017 a rovnako ani
právoplatným rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 11.11.2016 č. k. 17Cpr/12/2015-85 nebol
nikdy P.. Š. priznaný voči úpadcovi žiaden nárok na náhradu mzdy z dôvodu neplatného skončenia
pracovného pomeru (ostatne právoplatné rozhodnutie o neplatnom skončení pracovného pomeru nie je
za rozhodné obdobie (mesiace august 2016 až november 2016) dané) a tieto listiny (rozhodnutia) tak nie
sú dôkazom spôsobilým preukázať jednak pracovnoprávny nárok P.. Š. voči Úpadcovi a rovnako tak ani
existenciu nároku P.. Š. na dávku garančného poistenia, ktorej priznania sa svojou žiadosťou domáhal.
V danom prípade je zrejmé, že predložením dotknutých rozsudkov P.. Š. nemohol preukázať existenciu
nároku na dávku garančného poistenia a tak nebol splnený jeden z dvoch základných predpokladov



pre priznanie a vyplatenie preddavku na dávku garančného poistenia, čo má rovnako za následok
nesplnenie zákonného predpokladu pre priznanie a vyplatenie (doplatenie) nároku na dávku garančného
poistenia zo strany žalobcu. Preto nemohol byť naplnený ani druhý základný predpoklad pre priznanie a
doplatenie dávky garančného poistenia zo strany žalobcu, keďže zo strany správcu objektívne nemohla
byť splnená a tak ani porušená povinnosť určená v ustanovení § 234 zákona o sociálnom poistení
spočívajúca vo vystavení potvrdenia nárokov z pracovnoprávneho vzťahu (§ 234 ods. 3 zákona o
sociálnom poistení), keď tieto v rozhodnom čase neexistovali a potenciálne nároky z titulu neplatnosti
skončenia pracovného pomeru neboli ani k dnešnému dňu P.. Š. zo strany súdu (právoplatným ani
neprávoplatným rozhodnutím) priznané.

15. Taktiež poukázal na to, že neprávoplatný čiastočný rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn.
12Cpr/19/2015 zo dňa 20.02.2017 bol uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.11.2017 č. k.
6CoPr/2/2017-322 zrušený a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

16. Z uvedených dôvodov je žalovaný toho názoru, že P.. Š. v zmysle ustanovenia § 116 ods. 6 zákona
o sociálnom poistení ako v rozhodnom čase domnelý zamestnanec úpadcu nárok na dávku garančného
poistenia nepreukázal, následkom čoho mu nevznikol nárok na preddavok na dávku garančného
poistenia a rovnako ani nárok na dávku garančného poistenia, ktoré mu boli zo strany žalobcu vyplatené
v príkrom rozpore so zákonom o sociálnom poistení a zjavným nesprávnym úradným postupom K. S.,
a preto ani pohľadávku žalobcu vo výške 622,70 eur nie je možné v zmysle ustanovenia § 87 ZKR
považovať za pohľadávku proti podstate a túto zo strany správcu uznať a nepochybne ani v tomto
súdnom konaní zo strany súdu určiť, resp. zistiť.

17. Správca rovnako neuznal ani pohľadávku žalobcu vo výške 604,50 eur z titulu vyplatenia preddavku
dávky garančného poistenia a na túto pohľadávku sa v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu ako na
pohľadávku proti podstate neprihliada, keď žalobca vzal svoj žalobný návrh v predmetnej veci v celom
rozsahu späť.

18. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 13.11.2019 súd rozhodol o pokračovaní v konaní s
právnym nástupcom žalobcu, a to so spoločnosťou Slovenská konsolidačná, a. s., so sídlom Cintorínska
21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, v súvislosti s uzavretou zmluvou o postúpení pohľadávok č.
BA.292288/2019 zo dňa 26.04.2019.

19. Vec právne posúdil podľa § 102 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len
podľa zákona Sociálnej poisťovni), § 18 ods. 1, § 18 ods. 3, § 12 ods. 1, 2, § 103 ods. 1, 2, § 116 ods.
6, 7, § 234 ods. 3 zákona o sociálnom poistení podľa § 87 ods. 1, 2 písm. l/ ZKR a § 87 ods. 7 ZKR,
§ 87 ods. 8 ZKR, § 47 ods. 4 ZKR.

20. Konštatoval, že žalobca (právny predchodca) podal žalobu na Okresný súd v Prešove dňa
06.11.2018 cez Ústredný portál verejnej správy pod spisovou značkou OVPo-PP-68123/2018,
15202-16/2018-PP zo dňa 06.11.2018. Oznámenie o neuznaní uplatnenej pohľadávky proti podstate
zo dňa 23.10.2018 bolo žalobcovi (právnemu predchodcovi) doručené 23.10.2018. Lehota vyplývajúca
z citovaného ustanovenia § 87 ods. 8 ZKR je lehotou hmotnoprávnou, čo znamená, že žalobný návrh
musí byť doručený príslušnému súdu najneskôr v posledný deň lehoty. Ak posledný deň lehoty pripadne
na nedeľu, posledný deň lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa v
posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho
doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo
pracovného času. Z obsahu spisu je zrejmé, že zásielka obsahujúca originál podanej žaloby, bola súdu
doručená včas, v súlade s ustanovením § 87 ods. 8 ZKR.

21. V podanej žalobe sa žalobca domáhal určenia popretej pohľadávky ako pohľadávky proti podstate,
titulom vyplatenej dávky garančného poistenia bývalému zamestnancovi úpadcu, vyplývajúcej z jej
uplatnenia a priložených príloh.

22. Zákonné ustanovenie § 87 ZKR vymedzuje podmienky, ktoré musia byť obligatórne splnené, aby
bolo možné pohľadávku považovať za pohľadávku proti podstate. Pre posúdenie právnej otázky, či
pohľadávka vznikla pred vyhlásením konkurzu, je potrebné zistiť, kedy uplatnené poistné vzniklo.
Jedným z rozhodujúcich kritérií pre zaradenie pohľadávky medzi pohľadávky proti podstate je čas jej



vzniku, a to bez ohľadu na jej splatnosť. Okamih vzniku pohľadávky a termín jej splatnosti nie je možné
stotožňovať a tieto časové momenty je potrebné navzájom odlišovať a nezamieňať. ZKR pritom rozlišuje
dve skupiny pohľadávok. Jednou sú pohľadávky, ktoré vznikli do vyhlásenia konkurzu a uplatňujú sa
prihláškou podľa ustanovenia § 28 ZKR a druhou sú pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu
v súvislosti so správou a speňažovaním majetku a ďalšie v zákone uvedené pohľadávky, medzi nimi
napríklad aj dane, poplatky, clá, poistné na zdravotné a sociálne poistenie, ktoré sa uplatňujú u správcu
v zmysle ustanovenia § 87 ZKR. Pre ich rozlišovanie je rozhodujúci deň vyhlásenia konkurzu.

23. Záväzok na úhradu dávok garančného poistenia má pôvod v systéme sociálneho poistenia. Ide
o záväzok verejnoprávny a nie záväzok súkromnoprávny. Ide o plnenie, ktoré K. S. uhrádza vo
svojom mene a plní tým svoju zákonnú povinnosť ustanovenú predpismi verejného práva. Vznik
pohľadávky K. S. voči zamestnávateľovi je daný momentom vyplatenia garančnej dávky. Z § 102
zákona o sociálnom poistení vyplýva, že K. S. neuhrádza za platobne neschopného zamestnávateľa
mzdu (náhradu mzdy), ale vypláca dávku garančného poistenia, ktorej výška vzhľadom na ustanovenie
§ 103 zákona o sociálnom poistení nemusí zodpovedať nároku zamestnanca na mzdu, ktorú by
mu mal zamestnávateľ v skutočnosti vyplatiť. Nevyplatenie mzdy v prípade platobnej neschopnosti
zamestnávateľa je len predpokladom pre vznik nároku na dávku garančného poistenia. Je rozdiel medzi
záväzkom zamestnávateľa vyplatiť zamestnancovi mzdu a povinnosťou K. S. vyplatiť dávku garančného
poistenia. Nárok na mzdu a nárok na dávku garančného poistenia nie sú totožné nároky, nemožno
ich zamieňať. K. S.Ť. neuhrádza za platobne neschopného zamestnávateľa mzdu (náhradu mzdy), ale
vypláca dávku garančného poistenia, ktorej výška nemusí zodpovedať nároku zamestnanca na mzdu,
ktorú by mu mal zamestnávateľ v skutočnosti vyplatiť. K.F. S. ako poskytovateľ dávky z garančného fondu
nie je veriteľom úpadcu, t. j. zamestnávateľa v platobnej neschopnosti z dôvodu existencie mzdových
nárokov, ale je veriteľom z dôvodu výplaty dávok z garančného fondu. Je pritom potrebné zohľadniť, že
nároky na mzdu, ktoré vychádzajú z predpisov súkromného práva ako pracovnoprávne nároky a ktorých
uspokojenie po vyhlásení konkurzu priamo rieši ustanovenie § 87 ods. 2 písm. l) ZKR, sa musia oddeliť
od nárokov na dávky garančného poistenia. Mnohé verejnoprávne peňažné povinnosti, ktoré vznikli zo
zákona po vyhlásení konkurzu a z titulu existencie procesnej prekážky zakotvenej v ustanovení § 47
ods. 4 ZKR, sú už iba z tohto dôvodu pohľadávkami proti podstate.

24. V tomto prípade bol nárok vyplatený K. S., vzhľadom na skutočnosť, že zamestnanec (žiadateľ)
sa domáhal prostredníctvom žaloby na príslušnom súde svojich nárokov v zmysle ustanovenia § 116
ods. 6 zákona o sociálnom poistení formou preddavkovej výplaty. Následne K. S. postupovala podľa
ustanovenia § 116 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, keď žiadateľovi vyplatila doplatok len do výšky
minimálnej mzdy, ako to vyplýva z prednesu žalobcu, pričom žiadne iné dávky z garančného poistenia
menovanému už vyplatené byť nemôžu.

25. Po vyhodnotení dokazovania preto súd, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, dospel k
záveru, že uplatnený nárok žalobcu je nárokom proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. l) ZKR, a preto
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

26. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) v spojení s ustanovením § 262 ods. 2 CSP.

27. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/,
b/, h/ CSP. Namietal, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Absentuje náležité odôvodnenie rozsudku zakladajúce nepreskúmateľnosť a
arbitrárnosť rozsudku a zároveň rozsudok vychádza z nesprávneho posúdenia veci súdom prvej
inštancie, čo odôvodnil tým, že nesplnením zákonných predpokladov pre vyplatenie dávky garančného
poistenia zo strany žalobcu - nedostatočné zistenie skutkového stavu súdom prvej inštancie, vyplýva
z toho, že v danom prípade neboli kumulatívne splnené predpoklady vyžadované ZoSP pre vyplatenie
dávky garančného poistenia podľa § 116 ods. 6 ZoSP a ustanovenia § 116 ods. 7 ZoSP, keďže
neboli splnené ani zákonné predpoklady pre vyplatenie samotného preddavku garančného poistenia
zo strany žalobcu, ktoré doplateniu dávky predchádzalo. Samotné rozhodnutie žalobcu o priznaní
nároku na dávku garančného poistenia P.. Š. č. 157/2018-PP-DGP zo dňa 02.10.2018 a rovnako
aj rozhodnutie žalobcu o priznaní preddavku dávky garančného poistenia P.. Š. č. 89/2017-PP-DGP
zo dňa 10.10.2017 boli vydané v priamom rozpore so ZoSP. Ak sa jedná o pohľadávku, ktorá
vznikla v rozpore so zákonom, nemôže ani napĺňať charakter pohľadávky proti podstate podľa ZKR.



Argumentoval tým, že v čase podania žiadosti o dávku finančného poistenia zo dňa 04.09.2017 p.
P.. M. Š. preukázal, že so zamestnávateľom - úpadcom viedol súdne spory pre obidva spôsoby
skončenia jeho pracovného pomeru, a to predložením právoplatného rozsudku Okresného súdu Poprad,
sp. zn. 17Cpr/12/2015 a čiastočným rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 20.02.2017, sp.
zn. 12Cpr/19/2015. Predmetnými rozsudkami nebol nikdy P.. Š. priznaný voči úpadcovi žiaden nárok
na náhradu mzdy z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru, ktorého sa žiadosť o dávku
garančného poistenia týkala a tieto rozhodnutia tak neboli dôkazom spôsobilým preukázať jednak
pracovnoprávny nárok P.. M.B. Š. voči úpadcovi a rovnako aj existenciu nároku na dávku garančného
poistenia, ktorej priznania sa žiadosťou P.. M. Š. domáhal. Predložením predmetných rozsudkov P..
M. Š. nemohol preukázať existenciu nároku na dávku garančného poistenia - na základe čoho nebol
naplnený predpoklad pre priznanie a vyplatenie preddavku, čo malo za následok nesplnenie zákonných
predpokladov ani pre priznanie a vyplatenie dávky garančného poistenia vo výške 622,70 eur zo strany
žalobcu. P.. Š. sám v žiadosti uviedol ako dátum skončenia pracovného pomeru rok 2015, pričom
žiada priznať nárok za tri mesiace (08 - 11/2016), v ktorom preukázateľne nebol zamestnancom úpadcu
a za ktorý mu preukázateľne nebola žiadnym rozhodnutím priznaná náhrady mzdy voči úpadcovi,
teda P.. M. Š. žiada priznanie nároku bez akéhokoľvek právneho dôvodu a zákonného podkladu.
Neboli teda splnené kumulatívne zákonné predpoklady pre vyplatenie dávky garančného poistenia zo
strany žalobcu, t.j. P.. M. Š. nepreukázal existenciu samotného nároku na dávku garančného poistenia,
ale že správca konkurznej podstaty nesplnil povinnosť ustanovenú podľa § 234 ZoSP, keď o jej
existencii ostatne nemohol mať objektívne ani vedomosť, lebo takáto povinnosť neexistovala. P.. M. Š.
nepreukázal existenciu samotného nároku na dávku garančného poistenia a nepreukázal ani trvanie
pracovnoprávneho vzťahu v období mesiacov 08 - 11/2016, za ktorého dávku garančného poistenia
žiadal, a teda nemohol byť naplnený ani druhý základný predpoklad pre priznanie a doplatenie dávky
garančného poistenia zo strany žalobcu. Keďže zo strany správcu objektívne nemohla byť splnená
a tak ani porušená povinnosť určená v ustanovení § 234 ZoSP spočívajúca vo vystavení potvrdenia
nárokov P.. M. Š. z pracovnoprávneho vzťahu. Tieto v rozhodnom čase neexistovali a potencionálne
nároky z titulu neplatnosti skončenia pracovného pomeru neboli P.. M. Š. zo strany súdu priznané.
Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, na
základe čoho pohľadávky žalobcu zjavne nesprávne rozsudkom priznal postavenie pohľadávky proti
podstate v konkurznej veci úpadcu. Bod 47 rozsudku a zistený stav je v priamom rozpore so všetkými
dôkazmi predloženými žalovaným do tohto súdneho konania, a to najmä v rozpore s rozhodnutiami
vydanými v konaniach o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru s p. P.. Š. a stavom týchto
konaní v čase žiadania a vyplatenia dávok garančného poistenia, keď z ich obsahu je nad akékoľvek
pochybnosti zrejmé, že nárok, vyplatenie ktorého p. P.. Š. žiadal K. S. a ktorý mu K. S. v rozpore so ZoSP
vyplatila neexistoval, nebol priznaný úpadcom ani súdnym rozhodnutím. Takýto nárok nie je priznaný
dodnes. Nesprávny úradný postup žalobcu a konanie v rozpore s ustanoveniami ZoSP - nesprávne
právne posúdenie veci súdom prvej inštancie žalovaný vidím v tom, že žalobca pri vybavení žiadosti
P.. M.Š. Š. absolútne opomenul, že výsledkom súdnych konaní o určenie neplatnosti výpovede, resp.
skončenie pracovného pomeru by mohlo byť aj zamietnutie žaloby, v dôsledku ktorého by nebola daná
existencia absolútne žiadneho nároku P.. M. Š. voči úpadcovi. Existencia tohto nároku by nebola daná
ani v prípade, ak by síce súd neplatnosť skončenia pracovného pomeru určil, avšak bez toho aby
súd súčasne priznal P.. M. Š. aj nárok na náhradu mzdy voči úpadcovi. Žalobca nesprávnym úradným
postupom sa dopustil porušenia ustanovením ZoSP, nakoľko rozhodnutiami zjavne neoprávnene priznal
a následne aj vyplatil P.. M. Š. dávku finančného poistenia. Je toho názoru, že od úpadcu nemožno
spravodlivo žiadať náhradu za zjavne neoprávnene vyplatené dávku garančného poistenia, ktorú si
žalobca uplatnil v rámci konkurzu ako pohľadávku proti podstate, ktorej určenia sa domáhal pred súdom
prvej inštancie a ktorému bola na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho
právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie priznaná rozsudkom, nakoľko takéhoto nesprávneho
postupu sa dopustil výlučne len žalobca bez akejkoľvek účasti alebo konania úpadcu. Takýto postup
žalobcu nemôže byť na ťarchu veriteľov úpadcu. S poukazom na princíp spravodlivosti a princíp
právnej istoty pohľadávky žalobcu vo výške 622,70 eur ako doplatok dávky garančného poistenia nie je
možné určiť za pohľadávku proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. l/ ZKR ako rozhodnutie súdu prvej
inštancie je zjavne vecne nesprávne. Je toho názoru, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil,
nakoľko sa primárne vôbec nezaoberal tým, či boli v danom prípade kumulatívne splnené podmienky
pre priznanie a následne vyplatenie takéhoto nároku P.. M. Š. v zmysle ZoSP. Nesprávne právne
posúdenie veci súdom prvej inštancie žalovaný od situácie, že súd prvej inštancie vôbec nevyhodnotil
nesprávnosť postupu žalobcu a konanie v rozpore so ZoSP a žalobcovi priznal pohľadávku, ktorá
žalobcovi voči úpadcovi nemala vôbec vzniknúť v prípade, ak by žalobca konal v súlade so ZoSP.



Nesprávny procesný postup súdu, ktorým znemožnil strane aby ustkuočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práv na spravodlivý proces - absencia náležitého odôvodnenia
rozsudku. Arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť rozsudku vidí v tom, že je zrejmý rozpor odôvodnenia
rozsudku (bod 49) s výrokom rozsudku (I.). Súd prvej inštancie vo výroku I. rozsudku určil, že pohľadávka
vo výške 622,70 eur sa v konkurznom konaní voči úpadcovi na základe právneho dôvodu a výšky
považuje za zistenú - a to podľa ustanovenia § 87 ods. 2 písm. i/ ZKR, ktoré sa vôbec netýka pohľadávok
proti podstate z titulu pohľadávok na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu, ale
pohľadávok na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne
poistenie, príspevkom na starobné dôchodkové sporenie a príspevkov na doplnkové dôchodkové
sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu,
ktoré s prejednávaným prípadom absolútne nesúvisí. Poukázal na rozpor výroku I. s právnym záverom
(právnym posúdením), ku ktorému dospel súd prvej inštancie v odôvodnení (bod 49) rozsudku. Absenciu
náležitého odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vidí v tom, že súd prvej inštancie sa žiadnym
spôsobom nevysporiadal s námietkou žalovaného smerujúcou k nesplneniu zákonných predpokladov
vyžadovaných ZoSP na to, aby P.. M. Š. mohla byť priznaná a následne vyplatená dávka garančného
poistenia ako i s námietkou, že žalobca sa dopustil nesprávneho úradného postupu a konal zjavne v
rozpore s ustanoveniami ZoSP, čo v žiadnom prípade nemôže byť na ťarchu konkurzných veriteľov.
Súd prvej inštancie upriamil svoju argumentáciu výlučne len na posudzovanie nároku (pohľadávky)
žalobcu vo všeobecnom rámci bez toho aby svoju pozornosť upriamil na konkrétny posudzovaný prípad.
V predmetnom spore žalovaný nepopieral zákonný postup, resp. mechanizmus vzniku pohľadávky
K.Á. S. voči platobne neschopnému zamestnávateľovi z titulu vyplatenej dávky garančného poistenia
v zmysle ZoSP, v posudzovanom prípade namietal nezákonnosť priznania a následného vyplatenia
dávky garančného poistenia osobe P.. M.B. Š. ako bývalému zamestnancovi úpadcu zo strany žalobcu,
ktorá existenciu nároku na dávku garančného poistenia žalobcovi v zmysle ZoSP zákonným spôsobom
nepreukázala. V dôsledku uvedeného sa žalobca dopustil nesprávneho úradného postupu a konal v
rozpore so ZoSP, ktoré za žiadnych okolností nemožno ako nedostatok pričítať žalovanému a žiadať
od úpadcu peňažnú náhradu z titulu neoprávnene vyplatenej dávka garančného poistenia. Žalovaný
namietal jedine priznanie postavenia pohľadávky proti podstate uplatnenej pohľadávky žalobcu v
rámci konkurzu, nie však preto, žeby vyplatená dávka garančného poistenia nebola pohľadávkou proti
podstate, ale z toho dôvodu, že tento od počiatku neoprávnený a nezákonný nárok primárne pre
nesplnenie zákonných predpokladov vyžadovaný ustanoveniam ZoSP nemal byť vôbec P.. M. Š. ako
žiadateľovi vyplatený, a teda náhrada tohto neoprávnene poskytnutého plnenia na neexistujúci nárok
P.. M. Š. v konečnom dôsledku nemohla nikdy ani vzniknúť. Rozsudok, ktorým súd vyhovel žalobe v
celom rozsahu a žalobcovi priznal voči úpadcovi pohľadávku vo výške 622,70 eur žalovaný nepovažuje
za dostatočne odôvodnený a tým za presvedčivý. Odôvodnenie rozsudku nezodpovedá riadnemu
odôvodneniu súdneho rozhodnutia vyžadovaného ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Rozsudok nespĺňa
zákonné požiadavky na obsah odôvodnenia rozsudku tak aby z neho bola zrejmá jeho opodstatnenosť,
zákonnosť a spravodlivosť, čím došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces. Súd prvej
inštancie nedal v odôvodnení rozsudku odpovede na námietky žalovaného, ktoré žalovaný považuje
za podstatné pre rozhodnutie vo veci. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa
04.02.2020, č.k. 2Cbi/36/2018-168 v celom rozsahu zrušil a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, alternatívne aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a rozhodol tak, že žalobu
ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietne.

28. Žalobca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadri.

29. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd prejednal vec podľa § 379 CSP (Civilný sporový poriadok),
podľa ktorého je rozsahom odvolania viazaný a podľa § 380 ods. 1, 2 CSP, podľa ktorého je odvolacími
dôvodmi viazaný bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP. Podľa § 219 ods. 3 CSP miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku súdu oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke v lehote
najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku odvolací súd osobitne
stranám sporu neoznámil, pretože strany o to nežiadali.

30. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa
ods. 3 odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v



konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

31. Podstatnou odvolacou námietkou žalovaného bola skutočnosť, že súd prvej inštancie vec nesprávne
právne posúdil, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Rozsudok
neobsahuje náležité odôvodnenie, čo zakladá jeho nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť.

32. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo a zistil, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym
skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a tak odvolací súd poukazuje na správnosť dôvodov
napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).

33. V nadväznosti na podstatné tvrdenia uvedené v odvolaní, s ktorými sa musí odvolací súd v
odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 CSP), odvolací súd odvolací argument žalovaného podriadil
pod odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b/, a h/ CSP, podľa ktorého súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné
ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

34. Odvolací súd po oboznámení sa s vydaným rozhodnutím prvoinštančného súdu, odvolaním
žalovaného, po oboznámení sa s listinnými dôkazmi a so zisteným skutkovým stavom súdom prvej
inštancie stotožnil v celom rozsahu.

35. Z obsahu spisu a skutkového stavu zisteného a ustáleného súdom prvej inštancie je nesporné, že
uznesením Okresného súdu Prešov, č. k. 1K/48/2016 zo dňa 02.01.2017 zverejnenom v obchodnom
vestníku č. 06/2017 zo dňa 10.01.2017 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka FLEXOGRAFIK, s.r.o.
a bola ustanovená za správcu podstaty spoločnosť I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.
s., so sídlom kancelárie Slánska 20/A, 080 06 Prešov. Žalobca si v konkurznom konaní úpadcu uplatnil
priznanie pohľadávky proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. l/ ZKR vo výške 622,70 eur, ktorej dôvodnosť
žalovaný ako správca neuznal. Žalobca sa domáhal určenia popretej pohľadávky ako pohľadávky
proti podstate titulom vyplatenej pohľadávky garančného poistenia bývalému zamestnancovi úpadcu
vyplývajúcej z jej uplatnenia a priložených príloh.

36. Podľa § 102 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 461/2003 Z. z o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov (zákon o sociálnom poistení), zamestnanec zamestnávateľa podľa § 18
má nárok na dávku garančného poistenia, ak sa jeho zamestnávateľ stal platobne neschopný a nemôže
uspokojiť nároky zamestnanca, ktorými sú
a) nárok na mzdu a náhradu za čas pracovnej pohotovosti,
b) nárok na príjem plynúci členovi družstva z pracovného vzťahu k družstvu,
c) nárok na odmenu dohodnutú v dohode o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,
d) nárok na náhradu mzdy za sviatky a pri prekážkach v práci,
e) nárok na náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú vznikol nárok počas kalendárneho roka, v ktorom
vznikla platobná neschopnosť zamestnávateľa, ako aj za predchádzajúci kalendárny rok,
f) nárok na odstupné, ktoré patrí zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru,
g) nárok na náhradu mzdy pri okamžitom skončení pracovného pomeru,
h) nárok na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru,
i) nároky cestovných, sťahovacích a iných výdavkov, ktoré vznikli pri plnení pracovných povinností,
j) nárok na náhradu škody v súvislosti s pracovným úrazom alebo chorobou z povolania,
k) nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného
predpisu,
l) súdne trovy s uplatnením nárokov z pracovného pomeru zamestnanca na súde vrátane trov právneho
zastúpenia.

37. Podľa § 18 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, nárok na dávku garančného poistenia z garančného
poistenia zamestnávateľa má jeho zamestnanec uvedený v ods.1 po splnení podmienok ustanovených
týmto zákonom.



38. Podľa § 103 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, dávka garančného poistenia podľa §102 písm.
a) až h) sa poskytne v sume príslušného nároku zníženého o poistné na zdravotné poistenie, poistné
na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné
na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec a preddavok na daň alebo
daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov, vypočítaných podľa podmienok platných v
kalendárnom mesiaci, za ktorý zamestnancovi vznikol uvedený nárok.

39. Podľa § 103 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dávka garančného poistenia sa poskytne najviac v
rozsahu troch mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich
začiatku platobnej neschopností zamestnávateľa alebo ku dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu z
dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa

40. Podľa § 87 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ZKR), pohľadávky proti podstate sú pohľadávky proti všeobecnej podstate a
pohľadávky proti oddelenej podstate.

41. Podľa § 87 ods. 2 písm. l) ZKR, pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo
všeobecnej podstaty v tomto poradí: pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného
fondu, ak ide o dávku poskytnutú zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou
proti podstate,

42. Podľa § 87 ods. 7 ZKR, pohľadávky proti podstate sa uplatňujú u správcu. Na požiadanie správca
oznámi veriteľovi, či uznáva právny dôvod a výšku jeho pohľadávky proti podstate, vrátane poradia.

43. Podľa § 87 ods. 8 ZKR, ak správca neuznáva právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate,
bez zbytočného odkladu vyzve veriteľa, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy žalobou
podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate
s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty. Ak veriteľ žalobu včas nepodá, na pohľadávku proti
podstate sa v rozsahu, v ktorom ju správca neuznal, v konkurze neprihliada. Ak sa už o právnom
dôvode alebo výške pohľadávky proti podstate právoplatne rozhodlo po vyhlásení konkurzu, o určení jej
právneho dôvodu alebo výšky už nie je možné rozhodovať podľa tohto ustanovenia.

44. Podľa § 47 ods. 4 ZKR, súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu
patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči
správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom
konania namiesto úpadcu je správca.

45. K odvolacím dôvodom žalovaného krajský súd uvádza, že ani jeden z nich nebol relevantný k
tomu, aby vyvolal v rámci odvolacieho konania zrušenie rozsudku okresného súdu. Žalovaný namietal,
že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vo vzťahu k
týmto odvolacím dôvodom krajský súd uvádza, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal
dokazovanie potrebné na posúdenie podanej žaloby žalobcu ako i obrany žalovaného a zistený skutkový
stav aj správne právne posúdil, vyhodnotil.

46. Pri posudzovaní odvolacích dôvodov žalovaného krajský súd vychádzal zo skutkového stavu
zisteného súdom prvej inštancie, ktorým bol viazaný za aplikácie ust. § 383 CSP. Základom rozhodnutia
krajského súdu ako súdu odvolacieho bola aplikácia ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže vo vzťahu k odvolacím
dôvodom žalovaného podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), h) CSP krajský súd uvádza, že sa v plnom
rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi a s právnym posúdením uskutočneným súdom prvej inštancie
v odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu, a preto v podrobnosti záverov na tieto odkazuje.
Práve z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné ani žiaduce, aby krajský súd v odôvodnení
svojho rozsudku zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré uviedol okresný súd v napadnutom
rozsudku, pretože je postačujúce na ne len odkázať. Vyplýva to aj z uznesenia Ústavného súdu SR
sp. zn. IV. ÚS 350/09, podľa ktorého odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu a odvolacieho súdu
nemožno posudzovať izolovane, keďže z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok, v spojení aj
s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/2005, podľa ktorého ak súd potvrdí rozhodnutie
okresného súdu, v zásade sa môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu. Aj z uznesenia



Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo 190/2016 zo dňa 20.12.2017 vyplýva, že konanie pred súdom prvej
inštancie, ako aj pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu
s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Ak odvolací súd v plnom
rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení iba poukáže na
relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu
v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Skutočnosť,
že sporová strana má na vec odlišný názor a rozhodnutie okresného súdu nie je podľa jej predstáv,
nie je dostačujúcou pre relevantnosť odvolacích dôvodov. Účelom a zmyslom odvolacieho konania za
aplikácie ust. § 387 ods. 3 druhá veta CSP je, aby sa odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia
vysporiadal s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

47. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu odvolací súd súhlasí s právnym názorom
súdu prvej inštancie v tom, že zákon výšku uspokojenia pohľadávky titulom vyplatenia dávky z
garančného poistenia ako pohľadávky proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 písm. l) ZKR žiadnym
spôsobom nelimituje. Nejde už o pohľadávku zamestnanca, ale o pohľadávku sociálnej poisťovne, ktorá
sa vyplatením dávok z garančného fondu stáva veriteľom úpadcu v zmysle vyššie citovanej úpravy.
Stotožňuje sa s názorom súdu prvej inštancie, že vznik pohľadávky K. S. voči zamestnávateľovi je
daný momentom vyplatenia garančnej dávky. Z § 102 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že K.
S. neuhrádza za platobne neschopného zamestnávateľa mzdu (náhradu mzdy), ale vypláca dávku
garančného poistenia, ktorej výška vzhľadom na ustanovenie § 103 zákona o sociálnom poistení
nemusí zodpovedať nároku zamestnanca na mzdu, ktorú by mu mal zamestnávateľ v skutočnosti
vyplatiť. Nevyplatenie mzdy v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa je len predpokladom
pre vznik nároku na dávku garančného poistenia. Je rozdiel medzi záväzkom zamestnávateľa vyplatiť
zamestnancovi mzdu a povinnosťou Sociálnej poisťovne vyplatiť dávku garančného poistenia. Nárok
na mzdu a nárok na dávku garančného poistenia nie sú totožné nároky, nemožno ich zamieňať. K.
S. neuhrádza za platobne neschopného zamestnávateľa mzdu (náhradu mzdy), ale vypláca dávku
garančného poistenia, ktorej výška nemusí zodpovedať nároku zamestnanca na mzdu, ktorú by mu mal
zamestnávateľ v skutočnosti vyplatiť. K. S. ako poskytovateľ dávky z garančného fondu nie je veriteľom
úpadcu, t. j. zamestnávateľa v platobnej neschopnosti z dôvodu existencie mzdových nárokov, ale je
veriteľom z dôvodu výplaty dávok z garančného fondu. Je pritom potrebné zohľadniť, že nároky na mzdu,
ktoré vychádzajú z predpisov súkromného práva ako pracovnoprávne nároky a ktorých uspokojenie po
vyhlásení konkurzu priamo rieši ustanovenie § 87 ods. 2 písm. l) ZKR, sa musia oddeliť od nárokov
na dávky garančného poistenia. Mnohé verejnoprávne peňažné povinnosti, ktoré vznikli zo zákona po
vyhlásení konkurzu a z titulu existencie procesnej prekážky zakotvenej v ustanovení § 47 ods. 4 ZKR,
sú už iba z tohto dôvodu pohľadávkami proti podstate.

48. V tomto prípade bol nárok vyplatený K. S., vzhľadom na skutočnosť, že zamestnanec (žiadateľ)
sa domáhal prostredníctvom žaloby na príslušnom súde svojich nárokov v zmysle ustanovenia § 116
ods. 6 zákona o sociálnom poistení formou preddavkovej výplaty. Následne K. S. postupovala podľa
ustanovenia § 116 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, keď žiadateľovi vyplatila doplatok len do výšky
minimálnej mzdy, ako to vyplýva z prednesu žalobcu, pričom žiadne iné dávky z garančného poistenia
menovanému už vyplatené byť nemôžu.

49. Zákon v § 87 ods. 2 písm. j) ZKR stanovuje limit len pri niektorých pracovno-právnych nárokoch
zamestnanca úpadcu (v podstate ide o pracovno-právne nároky, ktoré prevyšujú sumu dohodnutú medzi
zamestnancom a správcom alebo správcom jednostranne určenú (ust. § 87 ods. 2 písm. g) a h) ZKR), v
takýchto prípadoch veriteľom v konkurze je príslušný zamestnanec úpadcu. Pokiaľ však zo strany K.X.
S. došlo v zmysle § 102 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. k vyplateniu dávok z garančného poistenia,
veriteľom sa stáva sociálna poisťovňa a zákon výšku tejto pohľadávky ako pohľadávky proti podstate
žiadnym spôsobom nelimituje. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje i na záver vyjadrený v rozhodnutí
NS SR sp. zn. 2Obdo/73/2016, podľa ktorého ...,,otázka charakteru pohľadávky vyplatenej z garančného
fondu už bola riešená na úrovni odvolacích súdov a dovolací súd sa stotožňuje so zaradením pohľadávok
vyplatených z garančného fondu medzi pohľadávky proti podstate s určením poradia v zmysle ust. §
87 ods. 2 písm. l/ ZKV v znení platného od 01.01.2012. V tejto súvislosti sa dovolací súd stotožňuje
s argumentáciu, že „záväzok na úhradu dávok garančného poistenia má pôvod v systéme sociálneho
poistenia, ide o záväzok verejnoprávny a nie záväzok súkromnoprávny. Ide o plnenie, ktoré K. S.
uhrádza vo svojom mene a plní tým svoju zákonnú povinnosť ustanovenú predpismi verejného práva.
Vznik pohľadávky sociálnej poisťovne voči zamestnávateľovi je daný momentom vyplatenia garančnej



dávky. Z § 102 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že K. S. neuhrádza za platobne neschopného
zamestnávateľa mzdu (náhradu mzdy), ale vypláca dávku garančného poistenia, ktorej výška vzhľadom
na ustanovenie § 103 zákona o sociálnom poistení nemusí zodpovedať nároku zamestnanca na mzdu,
ktorú by mu mal zamestnávateľ v skutočnosti vyplatiť“. 25. K námietke, že plnením z garančného fondu
sa nemení povaha pohľadávky zamestnanca, ale táto pohľadávka zaniká a na jeho miesto nastupuje
postihový nárok K. S. voči úpadcovi, ktorý ale nasleduje právny režim pohľadávky za ktorú bolo plnené,
pričom ZKR nerozlišuje medzi pohľadávkami, ktoré majú pôvod vo verejnom práve alebo súkromnom,
zvýrazňuje odvolací súd samostatnosť právnych vzťahov, a to vznik vzťahu zamestnanca a úpadcu
ako zamestnávateľa založeného pracovnou zmluvou a vznik samostatného povinného verejnoprávneho
vzťahu medzi úpadcom ako zamestnávateľom a K. S., práve pre prípady, keď zamestnávateľ nebude
plniť povinnosti voči zamestnancovi z dôvodu platobnej neschopnosti. Pri samostatnosti týchto právnych
vzťahov pohľadávka proti podstate vznikla inému subjektu ako je zamestnanec úpadcu, keď nárok na
mzdu a iné nároky súvisiace s pracovným pomerom a nárok na dávku garančného poistenia nie sú
totožné nároky, nemožno ich zamieňať. V danom prípade nejde už o pohľadávku zamestnanca, ale o
pohľadávku K. S., ktorá sa vyplatením dávok garančného fondu stáva veriteľom úpadcu podľa § 87
ods. 2 písm. l) ZKR. Ako uviedol aj súd prvej inštancie, jedná sa o dve samostatné a právne odlišné
pohľadávky samostatných a odlišných subjektov práva (zamestnanca úpadcu ako veriteľa, resp. K.
S. ako veriteľa úpadcu), pohľadávky ktorých sa uplatňujú na základe odlišných právnych skutočností.
26. Ak podľa žalovaného v zmysle § 12 ods. 2 zákona č. 461/2001 Z.z. o sociálnom poistení vznikla
zákonná povinnosť žalobcu plniť dňa 23.06.2017, a to doručením návrhu na vyhlásenie konkurzu,
teda pred vyhlásením konkurzu, a preto okresný súd nesprávne ustálil záver, že pohľadávky vznikli
po vyhlásení konkurzu, tak odvolací súd uvedený názor nepovažuje za správny. V tejto súvislosti
uvádza odvolací súd, že právo na peňažné plnenie K. S. proti úpadcovi vyplývajúce z ust. § 148
ods. 3 zákona o sociálnom poistení je právo, ktoré vzniká priamo zo zákona po vyplatení dávok
garančného poistenia zamestnancom úpadcu. Teda právnou skutočnosťou bezprostredne zakladajúcou
vznik spornej pohľadávky K. S..

50. Odvolací súd konštatuje, že v danej veci súd prvej inštancie na zistenú skutkovú situáciu aplikoval a
vyložil relevantné zákonné ustanovenia so správnym záverom, že pohľadávka z titulu vyplatenej dávky
z garančného poistenia uplatnená žalobou proti správcovi spĺňa vecné a časové kritérium pohľadávky
proti podstate s poradím uspokojenia podľa § 87 ods. 2 písm. l) ZKR.

51. Krajský súd nezistil relevantnosť odvolacích dôvodov žalovaného, preto napadnutý rozsudok potvrdil
ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP.

52. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému voči
žalovanému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov
odvolacieho konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením.

53. Senát krajského súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).