LIGNEX spol. s r.o.


Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 0Er/126/2002
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7102899107
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Roman Maščák
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7102899107.1

Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: Všeobecná zdravotná
poisťovňa, pobočka Košice, so sídlom: Senný trh 1, 040 01 Košice, IČO: 35937874, proti povinnému:
LIGNEX spol. s r.o., so sídlom: SNP 707/1, 919 27 Dolné Lovčice, IČO: 31 732 992, o vymoženie
12.575,12 EUR s prísl. a trov exekúcie v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Ľubošom
Sidorjákom, Exekútorský úrad Košice, pod. sp. zn. Ex 11/02, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú.

II. Konanie z a s t a v u j e.

III. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubošovi Sidorjákovi
trovy exekúcie v sume 18,32 EUR, do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi dňa
7.1.2002 a jeho následnej žiadosti bolo Okresným súdom Košice I dňa 6.2.2002 vydané poverenie na
vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX*.

Dňa 30.7.2013 bol súdu doručení podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1
písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o
zmene a doplnení ďalších zákonov ( ďalej len EP) z dôvodu výmazu povinného z Obchodného registra.

Lustráciou Obchodného registra súd zistil, že povinný bol dňa 22.3.2013 ex offo vymazaný z
Obchodného registra bez právneho nástupcu.

Podľa § 251 ods. 4 zákona. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p.), na výkon
rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich
častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania). Jednou z podmienok je i spôsobilosť byť účastníkom konania
(procesná spôsobilosť), ktorá musí byť splnená počas celého konania.

Podľa § 19 O.s.p., spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a
povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.



Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, spôsobilosť mať práva a povinnosti majú
aj právnické osoby.

Podľa § 20 písm. a) ods. 2 Občianskeho zákonníka, právnická osoba zapísaná v obchodnom registri
alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony
neustanovujú inak.

Podľa ustanovenia § 104 ods.1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

K zániku spoločnosti dochádza ku dňu výmazu z obchodného registra (§ 68 ods. 1 zákona č. 513/1991
Zb. Obchodný zákonník v platnom znení), kedy zároveň dochádza aj k zániku jej právnej subjektivity.

Podľa § 58 ods. 1 EP, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 235 ods. 2 EP, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa
doterajších predpisov.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd exekúciu vedenú proti povinnému podľa § 57 ods. 1 písm.
g) EP vyhlásil za neprípustnú a zastavil, pretože povinný výmazom z Obchodného registra dňa 22.3.2013
stratil hmotnoprávnu spôsobilosť na práva a povinnosti a zároveň aj spôsobilosť byť účastníkom konania
podľa § 19 O.s.p., čo je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania.

Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej
hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 EP, účinného v čase začatia exekučného konania, trovami exekúcie sú odmena
exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

O trovách exekúcie súd rozhodol nasledovne: k zastaveniu exekúcie došlo na základe § 57 ods. 1
písm. g) EP, lebo povinný bol počas konania vymazaný z Obchodného registra, čím stratil spôsobilosť
mať práva a povinnosti. Povinný, ktorý hradí trovy exekúcie už neexistuje, a preto ho súd nemôže
zaviazať na náhradu trov exekúcie. V zmysle § 203 EP, účinného v čase začatia exekučného konania,
ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd
však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej
opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Súd nemohol zaviazať oprávneného v zmysle §
203 EP, pretože nezavinil zastavenie exekúcie a Exekučný poriadok v citovanom ustanovení § 203
EP presne stanovuje podmienky, za ktorých možno zaviazať oprávneného nahradiť trovy exekúcie a
pod tieto podmienky nemožno subsumovať skutočnosť zániku povinného a túto automaticky pripísať
nedostatočnej opatrnosti oprávneného pri vedení exekúcie. Súd má za to, že oprávnený nezavinil
zastavenie exekúcie z dôvodu, že v čase jeho podania, t.j. dňa 7.1.2002, nemohol automaticky
predpokladať, že jeho podanie nie je dôvodné a povinný dňa 22.3.2013 zanikne, čiže súd mal za to,
že oprávnený nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Z ustálenej
judikatúry však vyplýva, že medzera v právnej úprave nemôže mať za následok porušenie základného
práva garantovaného v Ústave Slovenskej republiky. V takomto prípade je potrebné použiť taký výklad,
ktorý by základné právo nielenže neporušoval, ale naopak garantoval (Nález Ústavného súdu SR
II. ÚS 31/04). Súd pri priznaní trov exekúcie súdnemu exekútorovi vychádzal tiež zo skutočnosti, že
súdny exekútor je vždy povinný vykonať úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky, nemôže návrh na



výkon rozhodnutia odmietnuť a z toho dôvodu by nebolo spravodlivé, aby úkony ktoré je povinný vždy
zo zákona vykonať znášal sám. Na základe vyššie citovaného súd zaviazal na úhradu trov exekúcie
oprávneného, pretože súdnemu exekútorovi náhrada trov exekúcie zo zákona (§ 196 zákona č.
233/1995 Z. z.) patrí a povinného nemožno na náhradu trov exekúcie zaviazať, nakoľko tento bol dňa
22.3.2013 vymazaný z Obchodného registra.

Vzhľadom na citované právne ustanovenia a zistený skutkový stav, súd popri rozhodnutí o zastavení
exekúcie, uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.

Podľa § 27a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov (ďalej len vyhláška č. 288/1995 Z. z.), v exekučných konaniach začatých do 30. apríla
2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov. Vzhľadom k tomu, že predmetné exekučné
konanie sa začalo pred 01.05.2008, súd rozhodoval o trovách exekúcie podľa znenia vyhlášky platného
do 30.04.2008.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., v znení účinnom do 30.4.2008, ak súdny exekútor je
vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon
exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou
sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30.04.2008, základná hodinová sadzba
podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 Eur za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť
časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30.04.2008, paušálna suma za každý
jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur.

Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30.4.2008, paušálnou sumou sa
odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie
príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného
príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného
v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy
povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30.4.2008, súdnemu exekútorovi patrí
popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej
činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké
náhrady a poplatky.

Podľa § 23 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30.4.2008, náhrada za stratu času patrí
súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu
alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66
EUR za každú aj len začatú polhodinu.

Podľa § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30.4.2008, v odmene súdneho exekútora je
zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Vyúčtovaním trov exekúcie zo dňa 25.7.2013 súdny exekútor žiadal priznať na trovách exekúcie sumu
35,29 EUR s DPH. Súd po preskúmaní vyčíslenia trov exekúcie a exekútorského spisu považoval za
účelne vynaložené a priznal poverenému exekútorovi trovy podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. takto:



1) podľa § 14 ods. 1 písm. a) a § 14 ods. 2 cit. vyhlášky:

- vyhotovenie žiadosti o súčinnosť Nár. úrad práce 15 min.

Spolu: 15 min. = 6,64 EUR

2) podľa § 14 ods. 1 písm. b), § 14 ods. 3 a § 15 ods. 1 cit. vyhlášky:

- získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 EUR

- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 EUR

Spolu: 6,64 EUR

3) podľa § 22 cit. vyhlášky:

- poštovné 1,69 EUR

- telekomunikačné 0,30 EUR

Spolu: 1,99 EUR

Celkom: 15,27 EUR

DPH 20%: 3,05 EUR

18,32 EUR

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ním navrhovanú odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2
vyhlášky č. 288/1995 Z. z., za ďalšie požadované úkony :

- prevzatie návrhu. Podľa § 36 ods. 2 EP, exekútor môže začať vykonávať exekúciu až udelením
poverenia súdu na jej vykonanie. Podľa názoru súdu možno súdnemu exekútorovi priznať odmenu len
za úkon vykonávaný v rámci exekúcie, a tá začína až získaním poverenia na vykonanie exekúcie.

- vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia, vyhotovenie upovedomenia o začatí exekúcie. Súd má za
to, že tieto sú zahrnuté v odmene podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b) citovanej vyhlášky, t.j. sú
odmeňované paušálnou sumou. Len na základe iného označenia takýchto úkonov ich nemožno priznať,
pretože by to znamenalo duplicitné vyplatenie odmeny za jeden a ten istý úkon.

Čo sa týka hotových výdavkov, poštovné súd priznal len v sume 1,69 EUR s príslušnou DPH, nakoľko z
exekútorského spisu bolo preukázané vykonanie doručovania prostredníctvom pošty len v takejto sume
(doručenie upovedomenia o začatí exekúcie - 0,96 EUR a doručenie žiadosti o súčinnosť NÚP - 0,73
EUR). V prípade poštovného označeného vo vyúčtovaní trov exekúcie ako budúce zásielky súd ich
náhradu nepriznal, nakoľko sa jedná o výdavky, ktoré súdnemu exekútorovi ešte doposiaľ nevznikli a
nie je preto možné priznať ich náhradu.

Na základe vyššie uvedených skutočností a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol
o zastavení exekúcie a oprávnenému uložil uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 18,32
EUR.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
I, v troch písomných vyhotoveniach.

V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.