Xylo Machinery SK s.r.o.


Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 18Cb/182/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8108223151
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Tomašovský
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8108223151.19

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Štefanom Tomašovským, v právnej veci žalobcu: Miroslav Pariza,
s miestom podnikania Gorkého 1554, 066 01 Humenné, IČO: 10 672 206, zastúpený: Mgr. Valér
Podoľskij, advokát so sídlom Námestie slobody 1, 066 01 Humenné, proti žalovanému: Xylo Machinery
SK s.r.o., so sídlom Bardejovská 24, 080 01 Prešov, IČO: 31 733 085, zastúpený: JUDr. Anton Hajduk,
advokát so sídlom Štúrova 101/5, 093 01 Vranov nad Topľou, o zaplatenie 4.931,59 € (148.569,00 Sk)
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4.931,59 € s 14,25 % úrokom z
omeškania ročne zo sumy 2.778,20 € od 01.10.2007 do zaplatenia, s 14,25 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 1.657,54 € od 16.10.2007 do zaplatenia, s 14,25 % úrokom ročne zo sumy 495,85 € od
31.10.2007 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom ukladá
povinnosť žalovanému zaplatiť trovy konania žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady bude v zmysle
§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou tunajšiemu súdu doručenou dňa 22.09.2008 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 4.931,59 €
(148.569,00 Sk) s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania. Žaloba bola odôvodnená tým, že žalobca
ako predávajúci (dodávateľ) právnemu predchodcovi žalovaného ako kupujúcemu (odberateľovi)
dodával tovar - drevnú hmotu, čisté piliny a odrezky s dohodnutou kúpnou cenou za jeden RM
(priestorový meter) pilín 190,00 Sk a za jeden RM odrezkov 280,00 Sk. Po dodaní drevnej hmoty
v celkovom množstve 302,2 RM došlo k potvrdeniu uvedenej skutočnosti dodacím listom zo dňa
15.09.2007 podpísaným zamestnanom právneho predchodcu žalovaného s tým, že v predmetnom
dodacom liste bola vyčíslená cena za tovar vo výške 83.696,30 Sk. Právnym predchodcom žalovaného
bola vyhotovená tzv. zberná faktúra č. 26151 zo dňa 15.09.2007 za obdobie dvoch týždňov dodávok, v
ktorej vyčíslil dlžnú sumu voči žalobcovi na 2.778,20 € (83.696.30 Sk). Na základe uvedeného žalobca
fakturoval právnemu predchodcovi žalovaného dlžnú čiastku vo výške 83.696,30 Sk faktúrou č. 2007/68
zo dňa 21.09.2007 s dátumom splatnosti 30.09.2007, ktorú tento bez výhrad prevzal. Po dodaní drevnej
hmoty v celkovom množstve 180,4 RM došlo k potvrdeniu uvedenej skutočnosti dodacím listom zo dňa
30.09.2007, podpísaným zamestnancom právneho predchodcu žalovaného s tým, že v predmetnom
dodacom liste bola vyčíslená cena za tovar vo výške 49.934,80 Sk. Taktiež bola právnym predchodcom
žalovaného vyhotovená tzv. zberná faktúra č. 26312 zo dňa 30.09.2007 za obdobie dvoch týždňov
dodávok, v ktorej vyčíslil dlžnú sumu voči žalobcovi na 49.934,80 Sk. Na základe uvedeného žalobca
fakturoval právnemu predchodcovi žalovaného dlžnú čiastku vo výške 49.934,80 Sk faktúrou č. 2007/72
zo dňa 04.10.2007, s dátumom splatnosti 15.10.2007, ktorú tento bez výhrad prevzal. Po dodaní drevnej



hmoty v množstvách 24 RM odrezkov a 30,700 RM pilín došlo k potvrdeniu uvedenej skutočnosti
dodacím listom zo dňa 15.10.2007, podpísaným zamestnancom právneho predchodcu žalovaného s
tým, že v predmetnom dodacom liste bola vyčíslená cena za tovar vo výške 14.938,10 Sk. Taktiež
bola právnym predchodcom žalovaného vyhotovená tzv. zberná faktúra č. 26479 zo dňa 15.10.2007 za
obdobie dvoch týždňov dodávok, v ktorej vyčíslil dlžnú sumu voči žalobcovi na 14.938,10 Sk. Na základe
uvedeného žalobca fakturoval právnemu predchodcovi žalovaného dlžnú čiastku vo výške 14.938,10
Sk faktúrou č. 2007/80 zo dňa 19.10.2007, s dátumom splatnosti 30.10.2007, ktorú tento bez výhrad
prevzal. Právny predchodca žalovaného však dlžnú sumu neuhradil.

2. Na základe predložených listín tunajší súd dňa 19.11.2008 vo veci vydal platobný rozkaz č. k.
19Rob/423/2008-14, proti ktorému právny predchodca žalovaného v zákonnej lehote podal odpor,
ktorým žiadal žalobu zamietnuť. Právny predchodca žalovaného v odpore uviedol, že uplatnený nárok
neuznáva, žalobca nedodal tovar tak, ako je uvedené v žalobe, jeho faktúry boli vystavené na základe
podpísaných fiktívnych dodacích listov, avšak predmetné dodávky neprešli cez vrátnicu. Záležitosť je
vyšetrovaná Krajským riaditeľstvom PZ v Prešove. V priebehu rokov 2006 a 2007 boli vykonané fiktívne
dodávky v sume 668.168,00 Sk. Žalobca právnemu predchodcovi žalovaného pravidelne dodával tovar,
no po vykonaní auditu v roku 2007 sa zistilo, že mnoho dodávok žalobcu neprešlo cez vrátnicu a boli
zaplatené bez toho, aby dodávka bola fyzicky doručená.

3. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že právny predchodca žalovaného si nárok žalobcu na úhradu
sumy 148.569,00 Sk, t.j. 4.931,59 € započítava so svojou hypotetickou pohľadávkou na náhradu škody
668.168,00 Sk a teda nárok, ktorý je predmetom žaloby, v celom rozsahu uznáva. Žalovanú sumu totiž
právny predchodca žalovaného odrátal od sumy 668.168,00 Sk a vyzval žalobcu na úhradu rozdielu.
O skutočnosti, že žiadna pohľadávka žalovaného na náhradu školy neexistuje svedčí aj to, že právny
predchodca žalovaného si ju dodnes neuplatnil.

4. Právny predchodca žalovaného zároveň uviedol, že trestné konanie proti žalobcovi bolo
vyšetrovateľom ukončené a teda bude podaná obžaloba pre trestný čin podvodu. Uplatnil si
kompenzačnú námietku vo výške 148.569,00 Sk.

5. Žalobca na pojednávaní vzniesol námietku premlčania voči prípadnému nároku žalovaného, keďže
sa malo jednať o fiktívne dodávky z roku 2007. Žalobca neuznal nárok žalovaného v podobe
kompenzačnej námietky. Mal za to, že táto kompenzačná námietka je nedôvodná a ešte nevznikla.
Ide o hypotetickú pohľadávku, ktorá závisí od toho, či žalobca bude alebo nebude uznaný vinným
v trestnom konaní. Okrem toho si žalovaný uplatnil tento svoj právny nárok v tomto konaní titulom
kompenzačnej námietky a v trestnom konaní titulom náhrady škody, čo vyvoláva prekážku litispendencie.
Žalovaný si nemôže dvakrát uplatniť tú istú pohľadávku hoci iným titulom, ale na základe toho istého
skutkového stavu. V trestnom konaní bol žalobca už dvakrát oslobodený a v súčasnosti sa už iba dopĺňa
znalecké dokazovanie. Ide o hovorovo povedané kozmetické doplnenie dokazovania a s najväčšou
pravdepodobnosťou sa očakáva už finálne právoplatné oslobodenie žalobcu spod obžaloby.

6. Z výsluchu žalobcu vyplýva, že právnemu predchodcovi žalovaného na základe objednávky jedenkrát
za štvrťrok dodával tovar. Žalované faktúry boli vystavené za dodanie drevnej hmoty, a to čistých pilín a
odrezkov. Pre právneho predchodcu žalovaného dodával tovar od roku 2003. Za dodanie drevnej hmoty
vystavil dodací list a tento odovzdal šoférovi, ktorý dodával tovar právnemu predchodcovi žalovaného a
následne tento po odmeraní dodaného množstva doručil prostredníctvom toho istého šoféra žalobcovi
svoj dodací list. Na základe týchto dodacích listov bola zhruba jedenkrát za dva týždne žalovaným
vystavená zberná faktúra, doručovaná žalobcovi po šoférovi a poukázali sa peniaze na účet žalobcu a
na základe tejto faktúry vystavil žalobca svoju faktúru, ktorú poslal po šoférovi právnemu predchodcovi
žalovaného. Vystavené faktúry si sporové strany vzájomne nepodpisovali.

7. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že opodstatnenosť nároku uznáva. Sú tu však ďalšie dodávky,
ktoré sú uplatnené v kompenzačnej námietke, ktoré neprešli bránou, za ktoré faktúry peniaze žalobca
dávno dostal, a to bez právneho dôvodu, pretože ich jednoducho neplnil a tovar nedodal. Kompenzačná
námietka bola špecifikovaná do výšky žalobného návrhu. Započítací prejav bol voči žalobcovi uplatnený
výzvou zo dňa 26.03.2009, t. j. celá výška škody, a spĺňala všetky náležitosti potrebné na započítanie
a v tomto konaní bola vznesená kompenzačná námietka iba v časti, ktorá zodpovedá výške uplatnenej
žalobcom. Je nemysliteľné, aby 88 áut žalobcu s drevnou hmotou prešlo cez kontrolu vrátnice bez



evidencie. Predložené listinné dôkazy, výpovede svedkov pod prísahou v trestnom konaní preukázali, že
došlo zo strany žalovaného k plneniu bez právneho dôvodu, a teda vznikla pohľadávka žalovaného voči
žalobcovi, ktorú si však uplatnil iba do výšky žalovanej istiny s príslušenstvom. Započítacia námietka
je podrobne preukázaná a jedinou obranou žalobcu voči početným dôkazom je iba tvrdenie, že ide
o vyfabulované tvrdenie. Sám žalobca v trestnom konaní vypovedal, že neviedol evidenciu zásob,
evidenciu ciest svojich nákladných vozidiel, nevydával príkazy na cestu a neodkladal kotúče z jázd,
ako aj, že všetky plnenia za namietané dodávky prevzal. Z poučenia poškodeného v trestnom konaní
vyplýva, že poškodený má právo navrhnúť, aby sa v trestnom konaní rozhodlo o jeho nároku na náhradu
škody, avšak toto právo nepatrí, ak už v inom konaní o tom bolo rozhodnuté. V trestnom konaní zatiaľ
rozhodnuté nebolo ani na prvom stupni.

8. Z výsluchu svedka Slávka Lukáča, bývalého zamestnanca právneho predchodcu žalovaného - majstra
drevoskladu, vyplýva, že u žalovaného pracoval od roku 1990 do roku 2007. Na dodacích listoch je jeho
podpis. Každý tovar musel svedok fyzicky prebrať, zmeral ho pásovým meradlom alebo teleskopickou
tyčou, údaj zapísal do dodacieho listu žalobcu a následne údaje o množstve nahodil do systému a
vytlačilo sa dvojmo tlačivo s tým, že jedno bolo určené pre dodávateľa a jedno pre žalovaného. Následne
sa piliny vysypali na určené miesto a odrezky sa odviezli k sekačke, kde už s dodaným tovarom pracovali
ďalší zamestnanci žalovaného. Jedno vyhotovenie dodacieho listu dodávateľa sa vždy archivovalo,
kópia sa odovzdávala vodičovi dodávateľa len vtedy, ak o to požiadal. Boli prípady, keď dodávateľom
postačoval len doklad o prijatí tovaru. Svedok sa nevedel vyjadriť k tomu, prečo auto nebolo evidované
na vrátnici, pretože nemal prístup na vrátnicu, ani nemal kompetenciu kontrolovať zapisovanie áut
na vrátnici. Každý mesiac sa uskutočňovala inventarizácia za obdobie predchádzajúceho mesiaca.
Inventarizačná komisia pozostávala z p. Kvasku, z majstrov drevoskladu a zo zamestnancov z oddelenia
nákupu. Svedok bol niekedy fyzicky prítomný pri meraní tovaru, ale nie vždy. Záznam z inventarizácie
podpisoval p. Kvaska.

9. Z výsluchu svedka Vladislava Sekelyho, zamestnanca právneho predchodcu žalovaného, vyplýva,
že na dokladoch o prijatí tovaru je jeho podpis. Svedok pracoval na oddelení drevoskladu, pričom
jeho povinnosťou bolo preberať dodaný tovar, porovnať ho s množstvom uvedenom v dodacom liste,
ktorý mu odovzdal vodič. Následne po premeraní tovaru podpísal dodací list dodávateľa a tento spolu
s vytlačeným dokladom o prijatí tovaru uložil do šanóna. Následne boli tieto písomnosti evidované
na oddelení nákupu. Mechanizmus preberania tovaru prebiehal tak, že prišlo auto do areálu, pred
kanceláriu kde sedeli ako majstri preberači drevnej hmoty. Bolo tam niekedy viacero áut, ktoré brali podľa
poradia. Každé jedno auto preberali fakticky, fyzicky sa pomerali. Ďalej auto pokračovalo smerom na
drevosklad. Svedok v rámci inventarizácie meral množstvo tovaru, spolu s ďalšími kolegami. Ak by sa
stal prípad, že bol prebratý tovar dodaný autom, ktoré vrátnica nezaevidovala, jednalo by sa o chybu
vrátnice.

10. Z výsluchu svedka Radovana Burdu, vodiča žalobcu, vyplýva, že vozil tovar žalovanému.
Mechanizmus dodávania tovaru žalovanému prebiehal tak, že dostal od žalobcu dodací list, kde bolo
uvedené množstvo dodávaného tovaru. S tovarom sa dostal pred bránu žalovaného, zastavil pred
závorou, obliekol si reflexnú vestu, pristúpil k okienku, kde mu bol odovzdaný papier - povolený vstup
do podniku. Následne išiel na miesto kde sa dodával tovar, išiel za majstrom, majster premeral tovar
a podpísal mu vstup do podniku, ktorý musel pri odchode na vrátnici odovzdať. Dodací list odovzdal
majstrovi, majster zmeral množstvo tovaru a následne ho poslal vyložiť k sekačke alebo kde to bolo
potrebné. Po vyložení tovaru sa dostavil do kancelárie, kde mu bol odovzdaný doklad o prijatí tovaru.
K žalovanému chodil takmer každý deň. Stalo sa, že prešiel s tovarom cez bránu aj bez povolenia na
vstup. Kedy prišiel, zastavil, obliekol si reflexnú vestu a vrátnik mu kýval aby šiel ďalej.

11. Rozsudkom č. k. 18Cb 182/2008-238 zo dňa 20.09.2013 tunajší súd žalobe v celom rozsahu vyhovel,
keďže dospel k záveru, že nebolo preukázané, že konaním žalobcu došlo k vzniku škody na strane
žalovaného a kompenzačnú námietku vyhodnotil ako irelevantnú, nakoľko nebola preukázaná príčinná
súvislosť. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Následne Krajský súd
v Prešove uznesením č. k. 7Cob/17/2014-268 zo dňa 14.10.2014 rozsudok zrušil a vec vrátil tunajšiemu
súdu na ďalšie konanie, na účely opätovného posúdenia dôvodnosti kompenzačnej námietky.



12. Rozsudkom č. k. 18Cb 182/2008-283 zo dňa 20.03.2015, v spojení s opravným uznesením č. k.
18Cb 182/2008-301 zo dňa 19.02.2016, tunajší súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, proti ktorému
rozhodnutiu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie.

13. Uznesením č. k. 5Cob/27/2016-326 zo dňa 26.10.2016 Krajský súd v Prešove rozsudok tunajšieho
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nakoľko odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie
je predčasné, keďže v priebehu odvolacieho konania žalovaný odvolaciemu súdu predložil uznesenie
Krajského súdu v Prešove zo dňa 20.4.2016 č. k. 2To/12/2016-1213, ktorým bolo rozhodnuté o odvolaní
okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T/59/2011 zo dňa 25.01.2016
tak, že tento rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol. Odvolací súd mal za to, že trestná vec bezprostredne súvisí s prejednávanou
vecou, teda v trestnom konaní sa rieši otázka, či konanie žalobcu a zamestnancov žalovaného nie
je podvodným konaním a teda je nutné konanie prerušiť a v tejto obchodnej veci vyčkať na výsledky
právoplatného rozhodnutia v trestnom konaní. Až na základe výsledkov trestného konania bude možné
o nároku žalobcu a o započítacej námietke žalovaného znova rozhodnúť.

14. Tunajší súd konanie uznesením č. k. 18Cb 182/2008-331 zo dňa 26.01.2017 prerušil do
právoplatného skončenia trestného konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 41T 59/2011. Proti
tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Krajský súd v Prešove uznesením č. k.
4Cob/40/2017-349 zo dňa 25.05.2017 toto uznesenie zrušil, keďže mal za to, že vyriešenie veci trestnej
nebude mať priamy dopad na nárok uplatnený v žalobe a konkrétna výška tvrdenej náhrady škody môže
byť vyriešená aj v tomto konaní.

15. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcu a svedkov, ako aj oboznámením listinných
dôkazov, a to priložených faktúr, dodacích listov, evidencie prichádzajúcich a odchádzajúcich vozidiel,
ako aj ostatným spisovým materiálom, pričom zistil nasledujúci skutkový stav:

16. Žalobca dodával právnemu predchodcovi žalovaného na základe objednávok, drevnú hmotu, a
to piliny a odrezky. Žalobca podľa objednávky vystavil dodací list s uvedením množstva dodacej
hmoty, ktorý šofér spolu s tovarom doručil žalovanému. Žalovaný po odmeraní dodaného množstva
tovaru doručil prostredníctvom toho istého šoféra žalobcovi svoj dodací list. Na základe dodacích listov
sa 1x za dva týždne vystavila zberná faktúra žalovaným. Zbernú faktúru doručil žalovaný žalobcovi
prostredníctvom šoféra a následne poukázal peniaze na účet žalobcu na základe faktúry. Tovar bol
dodávaný na základe objednávky, kde bolo uvedené množstvo a cena, knihu jázd si neviedol.

17. Z dodacieho listu zo dňa 15.09.2007 vyplýva dodanie drevnej hmoty v celkovom množstve 302,200
RM s vyčíslenou cenou za tovar vo výške 83.696,30 Sk. Faktúrou č. 2007/68 žalobca fakturoval
právnemu predchodcovi žalovaného za dodaný tovar, a to piliny čisté v množstve 158,70 PRM a odrezky
v množstve 143,50 PRM sumu v celkovej výške 83.696,30 Sk.

18. Z dodacieho listu zo dňa 30.09.2007 vyplýva dodanie drevnej hmoty v celkovom množstve 180,400
RM s vyčíslenou cenou za tovar vo výške 49.934,80 Sk. Faktúrou č. 2007/72 žalobca fakturoval
právnemu predchodcovi žalovaného za dodaný tovar, a to piliny čisté v množstve 95,00 PRM a odrezky
v množstve 85,40 PRM sumu 49.934,80 Sk.

19. Z dodacieho listu zo dňa 15.10.2007 vyplýva dodanie drevnej hmoty v celkovom množstve 54,700
RM s vyčíslenou cenou za tovar vo výške 14.938,10 Sk. Faktúrou č. 2007/80 žalobca fakturoval
právnemu predchodcovi žalovaného za dodaný tovar, a to piliny čisté v množstve 30,70 PRM a odrezky
v množstve 24,00 PRM sumu 14.938,10 Sk.

20. Žalovaný predložil vyčíslenie škody - fiktívne dodávky od žalobcu za roky 2006-2007 v celkovej výške
668.168,00 Sk. Po vykonaní auditu koncom roka 2007 sa zistilo, že mnoho dodávok žalobcu neprešlo
cez vrátnicu a boli zaplatené za základe dodacích listov, ktoré boli vystavené bez toho, aby dodávka
štiepky bola fyzicky doručená. Preto žalovaný zastavil úhrady všetkých dodávok, nakoľko mnohé z
nich neboli skutočne dodané. Žalobcovi po vykonaní vnútorného auditu neuhradil ani jednu dodávku.
Vlastným šetrením sa zistilo, že tieto fiktívne dodávky v priebehu rokov 2006 a 2007 boli vykonané
celkovo v sume 668.168,00 Sk. Jednalo sa o celkom 21 faktúr.



21. Žalovaný výzvou zo dňa 26.03.2009 vyzval žalobcu na úhradu dlžnej sumy vo výške 519.599,00
Sk s tým, že nárok žalobcu si s pohľadávkou žalovaného navzájom započítajú. Uviedol, že žalovaný
eviduje voči žalobcovi pohľadávku za nedodaný tovar v celkovej výške 668.168,00 Sk. Zároveň uviedol,
že uvedenú škodu si žalovaný uplatnil v začatom trestnom konaní.

22. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať
kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho
vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

23. Podľa § 447 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať
dodaný tovar v súlade so zmluvou.

24. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

25. Podľa § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka, započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky,
ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno
započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

26. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

27. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom a
právnym predchodcom žalovaného bola platne uzatvorená kúpna zmluva, z ktorej vyplývajúci záväzok,
a to dodať právnemu predchodcovi žalovaného tovar, žalobca riadne splnil, avšak žalovaný svoj
záväzok v podobe zaplatenia kúpnej ceny za tovar nesplnil riadne a včas. Predmetom sporu v danom
prípade bolo zaplatenie kúpnej ceny za dodanie drevnej hmoty vo výške 4.931,59 € (148.569,00 Sk).
Na základe kúpnej zmluvy žalobca ako predávajúci (dodávateľ) dodával drevnú hmotu (čisté piliny
a odrezky) právnemu predchodcovi žalovaného ako kupujúcemu (odberateľovi) s dohodnutou cenou
za 1 RM (priestorový meter) pilín 190,00 Sk a za 1 RM (priestorový meter) odrezkov 280,00 Sk.
Výpoveďou žalobcu a svedkov bolo preukázané, že zamestnanci žalovaného podpísali dodací list zo
dňa 15.09.2007, čím potvrdili dodanie drevnej hmoty v množstve 302,200 RM s vyčíslenou cenou vo
výške 83.696,30,- Sk, taktiež podpísali dodací list zo dňa 30.09.2007, čím potvrdili dodanie drevnej
hmoty v celkovom množstve 180,400 RM s vyčíslenou cenou za tovar vo výške 49 934,80,- Sk, ako
aj dodací list zo dňa 15.10.2007, a teda potvrdili dodanie drevnej hmoty v celkovom množstve 24 RM
odrezkov a 30,700 RM pilín s vyčíslenou cenou za tovar vo výške 14 938,10,- Sk. Medzi stranami
existencia pohľadávky žalobcu sporná nebola. Spornou však ostala existencia vzájomnej pohľadávky
žalovaného proti žalobcovi. Žalovaný si v priebehu konania uplatnil voči žalobcovi vzájomnú pohľadávku
v celkovej výške 668.168,00 Sk, titulom náhrady škody za nedodaný tovar, ktorej existenciu preukazoval
vyčíslením škody fiktívnymi dodávkami od žalobcu.

28. V rámci posudzovania opodstatnenosti vznesenej kompenzačnej námietky súd predovšetkým
skúmal naplnenie predpokladov zodpovednosti žalobcu za škodu žalovaného. Zákonnými predpokladmi
zakladajúcimi objektívnu zodpovednosť za škodu sú protiprávny úkon, spôsobenie škody a napokon
príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. Predpokladom vzniku tejto
zodpovednosti je teda skutočnosť, že niekto porušil určitú povinnosť (bez ohľadu na to, či ide o
povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkového vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom) a
porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Tieto predpoklady musia byť naplnené súčasne.
Z vykonaného dokazovania však súd nemal jednoznačne preukázaný ktorýkoľvek z predpokladov
zodpovednosti za škodu. Aj keď žalovaný predložil listiny vyčísľujúce výšku tvrdenej škody, nepreukázal,
že by táto bola spôsobená práve konaním žalobcu. Súd dospel k záveru, že v priebehu sporu
žalovaný nepredložil relevantné dôkazy, z ktorých by jednoznačne vyplývala existencia pohľadávky
proti žalobcovi a tým aj opodstatnenosť vznesenej kompenzačnej námietky, napriek tomu, že na
ňom spočívalo dôkazné bremeno. V danom prípade absentujú základné náležitosti kompenzačnej
námietky uplatnenej titulom náhrady školy, resp. bezdôvodného obohatenia podľa ustanovenia § 373 a



nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Kompenzačná námietka, ako jednostranný právny úkon, musí
spĺňať zákonom predpísané podmienky, ktorými sú vzájomnosť pohľadávok, rovnaký druh plnenia,
spôsobilosť pohľadávok na započítanie a právny úkon smerujúci k započítaniu. V priebehu konania
žalovaný vzniesol kompenzačnú námietku, avšak súd má za to, že táto kompenzačná námietka je
neurčitá, čo do výšky ako aj do dôvodu plnenia, nakoľko žalovaný založil jej existenciu na základe
fiktívnych pohľadávok. Vznesenú kompenzačnú námietku súd posúdil ako procesnú obranu žalovaného
voči žalobou uplatnenej pohľadávke a preto ju nevylúčil na samostatné konanie. Súd poukazuje na
závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6M Cdo 3/2010, v
zmysle ktorého „vzájomným návrhom, resp. vzájomnou žalobou v zmysle ustanovenia § 97 ods. 1
O.s.p. je taká žaloba, ktorou za konania žalovaný uplatňuje svoje práva voči žalobcovi so zámerom, aby
bola prejednaná a aby o nej bolo rozhodnuté v rovnakom konaní ako o žalobe podanej žalobcom. Za
vzájomný návrh sa v zmysle ustanovenia § 98 O.s.p. považuje aj uplatnenie tzv. kompenzačnej námietky
žalovaným, ktorou za konania započítal voči žalobcom uplatnenej pohľadávke svoju pohľadávku
prevyšujúcu pohľadávku žalobcu, avšak len v tej časti, v ktorej navrhuje, aby mu bolo prisúdené viac,
než požadoval žalobca. Do výšky zodpovedajúcej pohľadávke žalobcu sa započítací prejav žalovaného
v takomto prípade považuje len za obranu proti návrhu. Rovnako sa za obranu žalovaného považuje
aj jeho prejav, ktorým navrhuje započítať proti pohľadávke žalobcu svoju pohľadávku, neprevyšujúcu
pohľadávku žalobcu. Takouto obranou žalovaného sa súd musí v konaní zaoberať. Vzájomný návrh i
obrana žalovaného spočívajúca v uplatnení kompenzačnej námietky v konaní sú procesnými úkonmi,
aj keď samotná kompenzačná námietka je úkonom hmotnoprávnym). Procesným úkonom účastníka
sa rozumie jeho prejav vôle adresovaný súdu, ktorý smeruje k uplatneniu procesných práv, k splneniu
procesných povinností alebo k iným procesným následkom, ktoré s takýmto prejavom právne predpisy
spájajú.“ Súd konštatuje, že z procesných úkonov žalovaného nevyplýva, že by si v rámci svojej obrany
voči žalobcovi uplatnil pohľadávku prevyšujúcu nárok uplatnený žalobou žalobcom, teda žeby žalovaný
podal vzájomný návrh. Započítanie je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a
dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretnú pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené
všetky podmienky na to potrebné. Podmienkou započítania je, že ide o dva záväzky medzi tými istými
subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky a dlžník naopak
(vzájomnosť pohľadávok). Plnenie musí byť rovnakého druhu a pohľadávky musia byť spôsobilé na
započítanie. Pritom k započítaniu nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky stretli. Vyžaduje sa
na to úkon niektorého z účastníkov záväzkovo-právneho vzťahu. Musí isť o prejav adresovaný druhému
účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie
proti pohľadávke veriteľa. Na započítanie ako jednostranný právny úkon sa nevyžaduje súhlas druhého
účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli. Započítací prejav možno uplatniť po tom, keď
sa pohľadávky stretli, a to do okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala splatnou ako posledná.
Vtedy dôjde k zániku pohľadávok v dôsledku započítania, a to v rozsahu, v akom sa navzájom kryjú. Ak
je niektorá z nich vyššia, zaniká len do výšky započítavanej pohľadávky (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1M Cdo 11/2008 zo dňa 26.05.2010). Základným predpokladom započítania
je existencia vzájomne započítaných pohľadávok. Z povahy započítania, ako spôsobu zániku záväzku
nahradzujúceho plnenie vyplýva, že musí ísť o konkrétne pohľadávky v určitej výške, ktoré týmto
spôsobom zaniknú. Žalovaný síce urobil započítací prejav, avšak nemal spôsobilú pohľadávku na
započítanie, a to dôvodne účtované pohľadávky, ktorých existenciu by súdu preukázal. Tým, že žalovaný
urobil zápočet na pohľadávku žalobcu, nespochybnil jeho nárok na zaplatenie kúpnej ceny, pretože
predpokladom započítania je vzájomnosť pohľadávok finančného plnenia.

29. S poukazom na to, že pohľadávka žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny bola nesporná a zároveň
žalovaný nepreukázal opodstatnenosť vznesenej kompenzačnej námietky, rozhodol súd tak, že žalobe
ako dôvodnej v celom rozsahu vyhovel.

30. Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne
a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne
iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania
veriteľa.

31. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, k je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o
10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým
kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba



Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého
tohto polroka.

32. Keďže žalovaný nesplnil svoj záväzok riadne a včas, dostal sa do omeškania s jeho splnením, čím
vzniklo žalobcovi právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania v zákonnej sadzbe platnej
k prvému dňu omeškania, ktoré mu súd priznal v uplatnenej výške.

33. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

34. O nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku rozhodol súd
tak, že tento v rozsahu 100 % priznal žalobcovi, keďže mal vo veci plný úspech s tým, že o výške trov
konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
rozhodnutia na Okresnom súde Prešov.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).