Xylo Machinery SK s.r.o.


Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Cob/20/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8108223151
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8108223151.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov
senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu: H. J., R. H. J. D.
XXXX, XXX XX P., A.: XXXXXXXX, zastúpený: Mgr. Valér Podoľskij, advokát so sídlom Námestie
slobody 1, 066 01 Humenné, IČO: 42039483, proti žalovanému: Xylo Machinery SK s.r.o., so sídlom
Bardejovská 24, 080 01 Prešov, IČO: 31 733 085, zastúpený: JUDr. Anton Hajduk, advokát so sídlom
Štúrova 101/5, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 31992081, o zaplatenie 4.931,59 eur (148.569,- Sk) s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 17.7.2019, č. k.
18Cb/182/2008-456, zhodou hlasov členov senátu, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit:

„I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4.931,59 € s 14,25 % úrokom z
omeškania ročne zo sumy 2.778,20 € od 01.10.2007 do zaplatenia, s 14,25 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 1.657,54 € od 16.10.2007 do zaplatenia, s 14,25 % úrokom ročne zo sumy 495,85 € od
31.10.2007 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom ukladá
povinnosť žalovanému zaplatiť trovy konania žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady bude v zmysle
§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania ustálil skutkový stav prejednávanej veci
tak, že žalobca dodával právnemu predchodcovi žalovaného na základe objednávok drevnú hmotu,
a to piliny a odrezky. Obchodnoprávny vzťah medzi stranami sporu prebiehal tak, že žalobca podľa
objednávky, v ktorej bolo uvedené množstvo a cena, vystavil dodací list s uvedením množstva
tovaru, ktorý šofér doručil následne žalovanému. Ten po odmeraní dodaného množstva tovaru doručil
prostredníctvom toho istého šoféra žalobcovi svoj dodací list. Na základe dodacích listov žalovaný
jedenkrát za dva týždne vystavil zbernú faktúru. Z dodacieho listu zo dňa 15.9.2007 je zrejmé, že
žalovanému bola dodaná drevná hmota v celkovom množstve 302,200 priestorových metrov v hodnote
83.696,30 Sk. Faktúrou č. 2007/68 žalobca fakturoval právnemu predchodcovi žalovaného za piliny v
množstve 158,70 priestorových metrov a za odrezky v množstve 143,50 priestorových metrov sumu
83.696,30 Sk. Z dodacieho listu zo dňa 30.9.2017 vyplýva, že žalovanému bola dodaná drevná hmota



v celkom množstve 180,400 priestorových metrov (piliny 95,00 priestorových metrov a odrezky 85,40
priestorových metrov) s vyčíslenou cenou za tovar vo výške 49.934,80 Sk. Z dodacieho listu zo dňa
30.9.2007 vyplýva dodanie drevnej hmoty v množstve 50,700 priestorových metrov (piliny 30,70
priestorových metrov a odrezky 20,00 priestorových metrov) s vyčíslenou cenou za tovar vo výške
14.938,10 Sk. Uvedený tovar bol fakturovaný faktúrou č. 2007/80. Žalovaný výzvou zo dňa 26.3.2009
vyzval žalobcu na úhradu dlžnej sumy vo výške 519.599,- Sk titulom náhrady škody za fiktívne dodávky
od žalobcu za roky 2006-2007 v celkovej výške 668.168,- Sk, s tým, že nárok žalobcu si s pohľadávkou
žalovaného navzájom započítajú.

3. Na základe uvedeného skutkového stavu súd prvej inštancie vec na vec aplikoval ustanovenia
§ 409 ods. 1, § 447, § 580, § 581 ods. 2 a § 373 Obchodného zákonníka a vec právne posúdil
tak, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná. Súd mal za preukázané, že medzi žalobcom a právnym
predchodcom žalovaného došlo k platnému uzatvoreniu kúpnej zmluvy, z ktorej vyplýval záväzok
žalobcu dodať právnemu predchodcovi žalovaného tovar a žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi
kúpnu cenu za dodaný tovar. Žalovaný svoj záväzok zaplatiť kúpnu cenu nesplnil riadne a včas.
Súd prvej inštancie mal za preukázané dodanie drevnej hmoty v množstve uvedenom na dodacom
liste zo dňa 15.9.2007, dňa 30.9.2007 a dňa 15.10.2007, keďže zamestnanci žalovaného potvrdili
podpísanie uvedených dodacích listov a zároveň uvedená skutočnosť ani nebola medzi stranami
sporná. Spornou ostala existencia vzájomnej pohľadávky žalovaného voči žalobcovi vo výške 668.168,-
Sk titulom náhrady škody za nedodaný tovar, ktorú si žalovaný uplatnil voči žalobcovi vo výške
žalobcom uplatnenej pohľadávky, a to prostredníctvom kompenzačnej námietky. Čo sa týka uvedenej
kompenzačnej námietky súd prvej inštancie skúmal naplnenie predpokladov zodpovednosti žalobcu
za škodu žalovaného (existenciu protiprávneho úkonu, spôsobenie škody a príčinnú súvislosť medzi
protiprávnym úkonom a vznikom škody), pričom dospel k záveru, že z vykonaného dokazovania nemal
súd prvej inštancie preukázaný ktorýkoľvek z predpokladov zodpovednosti za škodu. Uviedol, že aj
napriek tej skutočnosti, že žalovaný predložil listiny vyčísľujúce výšku tvrdenej škody, nepreukázal,
že by táto bola spôsobená práve konaním žalobcu. Na základe uvedeného dospel k záveru, že
žalovaný ohľadom tvrdenej existencie nároku na náhradu škody neuniesol dôkazné bremeno. Súd
prvej inštancie taktiež konštatoval, že žalovaným vznesená kompenzačná námietka je taktiež neurčitá
čo do výšky ako aj do dôvodu plnenia, nakoľko žalovaný založil jej existenciu na základe fiktívnych
pohľadávok. Podanie žalovaného, ktorým podal odpor voči platobnému rozkazu Okresného súdu
Prešov č.k. 19Rob/423/2008-14 zo dňa 19.11.2008 posúdil súd prvej inštancie ako kompenzačnú
námietku vzhľadom na vyjadrenia žalovaného a s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 6MCdo/3/2010. Čo sa týka výzvy žalovaného zo dňa 26.3.2009 súd prvej
inštancie konštatoval, že podmienkou započítania pohľadávok je vzájomnosť pohľadávok, existencia
započítacieho prejavu niektorej zo zmluvných strán, ku ktorému dôjde po tom, čo sa pohľadávky
stretli a spôsobilosť pohľadávok na započítanie, pričom v prejednávanom prípade podľa názoru
súdu prvej inštancie nedošlo k započítaniu pohľadávok spôsobilých na započítanie, keďže existencia
uvedených pohľadávok nebola súdu preukázaná. Záverom súd uviedol, že pohľadávka žalobcu na
zaplatenie kúpnej ceny bola v konaní nesporná, pričom žalovaný nepreukázal opodstatnenosť vznesenej
kompenzačnej námietky, preto súd žalobe vyhovel. Keďže žalovaný nesplnil svoj záväzok riadne a včas,
dostal sa do omeškania s jeho splnením, v dôsledku čoho súd priznal žalobcovi právo aj na požadované
úroky z omeškania z priznanej sumy v zákonnej sadzbe platnej k prvému dňu omeškania. O trovách
konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému.

4. Voči predmetnému rozsudku v celom jeho rozsahu podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie
žalovaný namietajúc nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým boli žalovanému porušené
práva na spravodlivý proces, existenciu inej vady, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávne
skutkové zistenia, ku ktorým súd dospel na základe vykonaných dôkazov a nesprávne právne posúdenie
vecí. Svoje podanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal
so všetkými relevantnými skutočnosťami a prihliadol iba na všeobecné konštatovanie protistrany v časti
konania o vznesenej kompenzačnej námietke, ktoré neboli podložené žiadnymi relevantnými dôkazmi.
Čo sa týka výsluchov svedkov p. Z. a p. L., tieto považoval žalovaný za tendenčné pre pomer svedkov
k žalobcovi a mal za to, že uvedené dôkazy nemôžu byť vierohodnými. Žalovaný namietal, že súd
prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s tým, že v čase podpisu dodacích listov,
podpísaných p. Z., neprešlo žiadne auto žalobcu s drevnou hmotou cez vrátnicu žalovaného. Taktiež



sa nevysporiadal súd s tou skutočnosťou, že k fiktívnym dodávkam dochádzalo iba vtedy, keď bol
obžalovaný Z. na pracovisku, pričom k dodávkam nedochádzalo, keď tento na pracovisku nebol. Aj
dodací list vystavoval iba on. Žalovaný poukázal na evidenciu z vrátnice v dňoch, kedy sa uskutočnili
fiktívne dodávky, z ktorej vyplýva, že auto žalobcu v uvedené dni cez vrátnicu žalovaného neprešlo, čo
potvrdili aj strážnici. Žalovaný taktiež poukázal na to, že žalobca v konaní nepreukázal ani jeden príkaz
na pracovnú cestu do závodu žalovaného a ani jeden jazdný kotúč, napriek tomu, že ho na to žalovaný
vyzval a zároveň ani nevykázal žiadnu spotrebu a ani nepredložil doklady o svojich zásobách na drevnú
hmotu. Žalovaný uviedol, že všetky fiktívne dodávky boli preukázané audítorskou službou a všetky platby
za fiktívne dodávky boli poukázané na účet žalobcu. Žalovaný namietal, že doložil množstvo listín a
výsluchov, ktoré pri odôvodnení súd prvej inštancie opomenul a konštatoval, že žalovaný nepredložil
relevantné dôkazy na preukázanie svojho nároku. Čo sa týka namietanej inej vady konania, ktorá má za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci žalovaný uviedol, že súd pri svojom rozhodovaní prihliadol aj
na výsledok konania v trestnej veci vedenej Okresným súdom Prešov pod sp.zn. XXT/XX/XXXX, v ktorej
bol dňa 19.6.2019 vyhlásený rozsudok, ktorým bol žalobca ako jeden z obžalovaných oslobodený spod
obžaloby pre pochybnosti v prospech obvineného. Uvedený rozsudok ale nenadobudol právoplatnosť,
nakoľko bol napadnutý odvolaním prokurátora. Žalovaný uviedol, že v konaní vo veci samej presadil
to, aby sa predmetné konanie neprerušovalo a pokračovalo bez ohľadu na nerozhodnutú trestnú vec,
preto mal súd prvej inštancie v predmetnom konaní rozhodnúť podľa dôkazov predložených v tomto
konaní. Žalovaný taktiež namietal, že súd nevykonal dôkazy navrhnuté v podaniach z 22.5.2012,
20.6.2012, 18.9.2012, 12.4.2013 a 20.3.2015 a ani sa nevyjadril k žalovaným predloženým listinným
dôkazom z trestného spisu XXT/XX/XXXX. Mal za to, že z dôvodu zmeny procesného predpisu a
zákonného sudcu došlo k porušeniu princípu rovnosti zbraní v neprospech žalovaného. Namietal
nevyhodnotenie žalovaným predložených dôkazov, ktoré následne súd nedal do vzájomnej súvislosti, v
dôsledku čoho dospel k nesprávnym hodnoteniam dôležitosti a pravdivosti dôkazov. Uviedol, že podanie
z 26.3.2009 bolo žalobcovi riadne doručené a spôsobilo započítanie vzájomných pohľadávok, pričom
k určitosti uvedeného úkonu žalovaný uviedol, že z výzvy je jednoznačná výška žalovaným uplatnenej
pohľadávky voči žalobcovi v sume 148.569,- Sk, vôľa žalovaného započítať vzájomné pohľadávky a
prílohou predmetného podania bol zoznam fiktívne vystavených faktúr, preto mal za to, že k 30.3.2009
zanikol nárok žalobcu voči žalovanému, a preto mala byť žaloba zamietnutá. Žalovaný namietal, že
súd prvej inštancie uvedený úkon vôbec nevyhodnotil. K nesprávne zistenému skutkovému stavu na
základe vykonaných dôkazov žalovaný uviedol, že všetci svedkovia v trestnom konaní vypovedali pod
prísahou, preto bolo na mieste, aby aspoň jedným argumentom bola ich výpoveď súdom spochybnená,
k čomu však nedošlo. Čo sa týka nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaný je toho názoru,
že súd nesprávne interpretoval obsah právnej normy, ktorá posudzuje atribúty vzniku škody ako aj
náležitosti započítania. Podľa názoru žalovaného v konaní bolo preukázané naplnenie podmienok §
373 Obchodného zákonníka v spojení s porušením právnej povinnosti podľa § 451 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Žalovaný uviedol, že mu bola spôsobená škoda, čo vyplýva zo správy z auditu, výpovedi
členov audítorskej skupiny, pričom samotná výška bola číselne preukázaná. Protiprávny úkon bol
preukázaný svedeckými výpoveďami svedkov v trestnom konaní, keďže z nich vyplýva, že dodávky
z fakturovaným tovarom nikdy neprešli cez vrátnicu žalovaného. Žalovaný nesúhlasil s hodnotením
súdu, že vnesená kompenzačná námietka je neurčitá a nespĺňa náležitosti podľa § 580 Občianskeho
zákonníka. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol aby odvolací súd zrušil napadnuté
rozhodnutie prípadne ho zmenil s tým, že žalobu zamieta a priznáva žalovanému náhradu trov oboch
konaní v rozsahu 100 %.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 27.9.2019 uviedol, že odvolanie žalovaného považuje
v celom rozsahu za nedôvodné. Žalobca poukázal na to, že žalovaný ani sám nevie titulom akého
nároku kompenzačnú námietku uplatňuje, nakoľko najskôr uvádza, že sa jedná o náhradu škody a
na inom mieste odvolania, že sa jedná o bezdôvodné obohatenie. Taktiež uvádza, že list z 26.3.2009
smerujúci k započítaniu pohľadávok mu nikdy nebol doručený, teda nemohol vyvolať žiadne právne
účinky započítania pohľadávok. Vzhľadom na uvedené navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

6. Žalovaný v replike k odvolaniu zo dňa 10.10.2019 uviedol, že žalobca klame, keď udáva, že mu list z
26.3.2009 nebol doručený. Poukázal na svoje podanie s označením „Doplnenie záverečnej reči zo dňa
8.7.2019“, v ktorom z opatrnosti predložil predmetnú doručenku, z ktorej vyplýva, že žalobca prevzal
započítací prejav dňa 30.3.2009. Vzhľadom k tomu, že žalobca sa nevyjadril k žiadnemu z odvolacích
dôvodov žalovaného, v ostatnom rozsahu zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v odvolaní.



7. Žalobca v duplike zo dňa 28.10.2019 uviedol, že sa pridržiava vecných argumentov popísaných v
napadnutom rozsudku, ktorý považuje za správny a k argumentom zo strany žalovaného sa vyjadrovať
nebude.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“) prejednal odvolanie podané žalovaným bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP. Nariadenie pojednávania si nevyžadovala potreba zopakovania alebo doplnenia dokazovania, ani
nevyžadoval si takýto postup dôležitý verejný záujem. Odvolací súd pritom pri prejednaní podaného
odvolania vychádzal zo zásad daných aplikáciou ust. § 378 ods. 1, § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP. Bol teda
viazaný rozsahom podaného odvolania ale aj odvolacími dôvodmi, pričom výnimkou z takejto viazanosti
odvolacími dôvodmi sú len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, na ktoré odvolací súd
prihliadne, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

9. Odvolací súd konštatuje, že v konaní vo veci samej nebol sporný nárok žalobcu na zaplatenie sumy
4.931,59 eur z dôvodu, že žalovaný uvedený nárok nerozporoval a zároveň žalobca pohľadávku voči
žalovanému z titulu nezaplatenej kúpnej ceny za dodávku drevnej hmoty od 15.9.2007 do 15.10.2007
preukázal listinnými dôkazmi špecifikovanými v napadnutom rozhodnutí.

10. Úspech obrany žalovaného tak bol podmienený preukázaním jeho nároku voči žalobcovi na
zaplatenie sumy 4.931,59 eur titulom nároku na náhradu škody uplatneného vo forme kompenzačnej
námietky, ktorú si žalovaný uplatnil podaním zo dňa 7.4.2011 a bližšie špecifikoval v podaní zo dňa
23.10.2012, v ktorom uviedol zoznam faktúr, ktoré boli žalovaným uhradené, avšak drevná hmota v
zmysle tam špecifikovaných dodacích listov podľa vyjadrenia žalovaného mu nebola dodaná. Z tvrdení
žalovaného vyplýva, že tento nemá voči žalobcovi žiaden dlh z dôvodu, že na základe auditu v roku 2007
bolo zistené, že mnoho dodávok žalobcu v rokoch 2006-2007 neprešlo cez vrátnicu, pričom žalovaný
ich zaplatil žalobcovi na základe dodacích listov. Žalovaný škodu vyčíslil v sume 668.168,- Sk a zároveň
uviedol, že uvedený skutok vyšetruje Krajské riaditeľstvo PZ, Úrad justičnej a kriminálnej polície PZ v
Prešove pod sp.zn. Č.:F.-XX/OEQ-XXXX. V podaní zo dňa 7.4.2011 žalovaný uviedol, že vzhľadom na
skutočnosť, že žalobca si uplatnil nižší nárok ako je jeho pohľadávka voči žalobcovi, oznamuje súdu,
že z celkovej výšky jeho pohľadávky v sume 668.168,- Sk si kompenzačnou námietkou uplatňuje iba
sumu 148.569,- Sk, pričom zdôraznil, že kompenzačnú námietku je potrebné považovať za procesnú
obranu a nie za protižalobu vo veci samej. Na uvedenom závere zotrval aj v podaní zo dňa 19.2.2013.
Žalovaný podaním zo dňa 12.4.2013 žiadal, aby súd prvej inštancie vykonal navrhované dokazovanie
prečítaním svedeckých výpovedi z trestného konania vedeného Okresným súdom Prešov pod sp.zn.
XXT/XX/XXXX, a to vrátnikov E., M., F., H., R., Š., C., D., L., R., F., L. C. M., ako aj vodičov F., G., H., E. a
výpovede audítorotov A.. F. a A.. Taktiež navrhoval, aby súd oboznámil výpovede z trestného konania p.
J., A.. J., Š., K.F., A.. Š. a p. F.. Žiadal, aby súd vykonal dôkaz prečítaním 4 faktúr žalovaného, v ktorých
sa nachádza 21 fiktívnych dodávok, ktoré sú predmetom kompenzačnej námietky. Poukázal na to, že
všetky tieto dodacie listy boli podpísané p. Z., preto žiadal o vykonanie dôkazu evidencie dochádzky do
práce p. Z.. Žalovaný navrhoval vykonanie dôkazu prečítaním predloženej evidencie z vrátnice, kedy
sa vykonali fiktívne dodávky, ktoré sú predmetom kompenzačnej námietky, z ktorých malo vyplývať, že
nákladné auto žalobcu ŠPZ P.-XXX-P. s prívesom P.-XXX-T. nebolo evidované na vrátnici. Navrhoval
taktiež oboznámiť obsah znaleckého posudku znalca A.. E. V. a zabezpečiť ako dôkaz knihu evidencie
zásob, záznam o prevádzke motorového vozidla vodiča L., kotúče o zázname z prevádzky nákladného
motorového vozidla. Zároveň uviedol, že v prípade, ak bude mať súd pochybnosti o nároku žalovaného,
navrhol doplniť dokazovanie o vykonanie znaleckého posudku z odboru účtovníctva. Uvedené návrhy
zopakoval aj podaním zo dňa 20.3.2015. Podaním zo dňa 3.6.2019 žalovaný predložil do spisu listiny
zo spisu vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. XXT/XX/XXXX, a to zápisnicu z výsluchu
A.. J. zo dňa 18.1.2012, zápisnicu z výsluchu A.. F., A.. R. X. z 30.5.2012, záver znaleckého posudku
A.. E. V., zistenie interného auditu, zoznam vrátnikov s prehľadom smien a ich dochádzku, zápisnicu z
pojednávania zo dňa 20.3.2013, v ktorej sú uvedené svedecké výpovede vrátnikov z trestného konania,
evidenciu vozidiel z vrátnice, t.j. z príslušných dní, kedy sa podľa vyjadrenia žalovaného vykonali
fiktívne dodávky, zápisnicu o výsluchu žalobcu zo dňa 18.1.2012 a zápisnicu o výsluchu vodiča L. z
5.12.2007. Na pojednávaní dňa 17.7.2019 žalovaný na výzvu súdu, akým titulom si uplatňuje námietku
voči nároku žalobcu, či sa jedná o započítaciu, kompenzačnú námietku alebo o vzájomný návrh uviedol,
že dňa 26.3.2009 si listom adresovaným žalobcovi započítal svoju pohľadávku titulom náhrady škody
spôsobenej uhradením faktúr žalobcu za fiktívne dodávky drevnej hmoty voči pohľadávke žalobcu na
zaplatenie kúpnej ceny, pričom uvedenú skutočnosť si v predmetnom konaní uplatnil kompenzačnou



námietkou len do výšky pohľadávok, ktorá je žalovaná žalobcom. Zároveň uviedol, že predložil všetky
relevantné dôkazy, ktoré súvisia s tým, že tovar, ktorý bol fakturovaný a ktorý bol zaplatený, nikdy
nedošiel do fabriky, nakoľko vo fabrike je jediná vrátnica, z ktorej vrátnici v trestnom konaní vypovedali,
že neexistuje, aby jediné auto prešlo vrátnicou žalovaného bez toho, aby nebolo evidované. Taktiež
žalovaný poukázal na to, že žalobca nepreukázal, že by vodič, ktorý mal dopraviť drevnú hmotu do
fabriky žalovaného disponoval príkazom na jazdu a taktiež uvedené nebolo preukázané ani kotúčom
z jazdy. V závere uvedeného pojednávania strany sporu uviedli, že žiadna z nich nemá návrhy na
doplnenie dokazovania.

11. K uvedenému odvolací súd uvádza, že žalovaný je oprávnený v prebiehajúcom spore uplatniť si
kompenzačnou námietkou pohľadávku, ktorú možno jednostranne započítať proti žalobou uplatnenej
pohľadávky podľa § 358 a nasl. v spojení s § 580 a 581 Občianskeho zákonníka. Podstatou započítania
a s tým spojenej kompenzačnej námietky je tá skutočnosť, že žalovaná strana nepopiera nárok
žalobcu, proti ktorej započítanie smeruje. Po vznesení predmetnej námietky je súd povinný sa s
ňou vysporiadať v súlade s ustanoveniami hmotného práva. V prejednávanom spore ako vyplýva z
viacerých podaní žalovaného tento vzniesol kompenzačnú námietku len do výšky žalobcom uplatnenej
pohľadávky, preto sa jedná len o procesnú obranu žalovaného a nie o jeho vzájomnú žalobu. Na základe
uvedeného tento úkon nemusí spĺňať náležitosti žaloby, nezakladá prekážku litispendencie, nevyvoláva
účinky začatia konania a v jeho dôsledku nevzniká poplatková povinnosť. V súvislosti s uvedeným je
však nevyhnutné uviesť, že meritórne rozhodnutie súdu v takomto spore nepredstavuje vo vzťahu k
pohľadávke žalovaného prekážku res iudicata v zmysle § 230 CSP. (Števček, M., Ficová, S., Baricová,
J., Mesiarkinová, S., Bajanková, J.., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha:
C.H.Beck, 2016, str. 550) Kompenzačný úkon žalovaného a jeho účinky sa v konaní vo veci samej
posudzujú ako predbežná otázka.

12. Súd prvej inštancie účinky uplatnenej kompenzačnej námietky riešil v nadväznosti na skutkové
zistenia získané z vykonaného dokazovania. V nadväznosti na uplatnené odvolacie dôvody sa žiada
uviesť, že skutkovým základom každého súdneho rozhodnutia je v zmysle ust. § 215 ods. 1, 2 CSP
súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu súdneho konania. K skutkovým zisteniam
súd dospieva posúdením (vyhodnotením) skutkových poznatkov. Skutkové poznatky súd získava v
sporovom procese predovšetkým dokazovaním. Civilný proces sporový sa okrem iného riadi princípmi
dispozičným a prejednacím, princípom kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným
princípom formálnej pravdy. Aj pre toto sporové konanie treba zdôrazniť to, že súd nevystupuje v pozícii
aktívneho vyšetrovateľa, ale v pozícii arbitra, ktorý zistí skutkový stav len z komponentov, ktoré do
konania dodali sporové strany. Úlohou súdu nie je aktívne vyhľadávať skutkové zistenia a snažiť sa
o poznanie „objektívnej“, či materiálnej“ pravdy, ale zistiť skutkový stav v miere primeranej procesnej
aktivite sporových strán. Pre súd je rozhodujúcim to, aký skutkový stav vyplynul zo zhromaždených
prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany v čase, keď dochádza k rozhodovaniu. Z pohľadu
úspechu v spore tak ide o to, ktoré z objektívne relevantných skutočností svedčiacich v prospech strany
sporu sa tejto strane do vyhlásenia rozsudku podarilo súdu preukázať, resp. dosiahnuť to, aby ich
súd vyhodnotil v jej prospech. Tu sa žiada poukázať na to, že žalovaný v tomto konaní v podstate
produkoval totožné dôkazy, ktoré sa vykonávali aj v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde
Prešov pod sp.zn. XXT/XX/XXXX. Súd prvej inštancie zhromaždil dôkazy podľa procesnej iniciatívy
sporových strán v konaní, a tieto zhromaždené dôkazy vyhodnotil aj v zmysle zásad hodnotenia dôkazov
vyplývajúcich z ust. § 191 ods. 1 CSP. Hodnotiaca úvaha súdu prvej inštancie podľa odvolacieho súdu
zodpovedala zásadám formálnej logiky a je preskúmateľná aj v inštančnom postupe odvolacím súdom.
Súd prvej inštancie dal v dôvodoch rozhodnutia odpoveď, akým spôsobom hodnotil dôkazy relevantné
pre zodpovedanie otázky základu nároku uplatneného žalovaným na započítanie proti pohľadávke
žalobcu.

13. Podľa § 358 Obchodného zákonníka na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno
uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo
až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie. Obchodný zákonník neobsahuje
komplexnú úpravu započítania, preto je nevyhnutné pri aplikácií ustanovení Obchodného zákonníka o
započítaní prihliadať aj na všeobecnú právnu úprava započítania v ustanovení § 580 a 581 Občianskeho
zákonníka. S poukazom na uvedené zákonné ustanovenia právnym predpokladom započítania je
existencia vzájomných pohľadávok, ktoré sú spôsobilé na započítanie a vzájomne sa kryjú. Pod pojmom
vzájomné pohľadávky je nevyhnutné rozumieť také pohľadávky, pri ktorých tie isté osoby ako veriteľ a



dlžník majú v záväzkovom vzťahu, spravidla na základe iného právneho vzťahu, opačné postavenie.
Vzhľadom na uvedené je nevyhnutné konštatovať, že súdy pri uplatnení kompenzačnej námietky
vo forme započítania pohľadávok sú povinné skúmať jednak existenciu pohľadávky žalobcu ako aj
existenciu žalovaným uplatnenej pohľadávky. V prejednávanom prípade žalovaný uplatnil pohľadávky
voči žalobcovi titulom náhrady škody, ku ktorej malo dôjsť v dôsledku fiktívnych dodávok drevnej
hmoty, za ktorú žalovaný žalobcovi zaplatil kúpnu cenu. Súd prvej inštancie na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal naplnenie predpokladov zodpovednosti žalobcu
za škodu žalovaného, teda uzavrel, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno čo sa týka preukázania
existencie škody na strane žalovaného a taktiež neuniesol dôkazné bremeno ani ohľadom porušenia
povinnosti žalobcu dodať tovar deklarovaný v dodacích listoch podľa § 373 Obchodného zákonníka.
Na základe uvedených záverov súd prvej inštancie vec posúdil tak, že žalovaný síce urobil započítací
prejav, avšak nemal spôsobilú pohľadávku na započítanie, ktorej existenciu by súdu preukázal. Odvolací
súd sa s uvedenými závermi súdu prvej inštancie stotožňuje, pričom poukazuje na to, že súd prvej
inštancie pri posudzovaní dôvodnosti kompenzačnej námietky vychádzal okrem iného aj z listinných
dôkazov doložených žalovaným dňa 3.6.2019, pričom sa jednalo o listiny zo spisu vedeného Okresným
súdom Prešov sp.zn. XXT/XX/XXXX, a to najmä o zápisnice z výsluchu svedkov - vrátnikov žalovaného,
auditórov, žalobcu, p. L. (vodiča vo firme žalobcu), ako aj zo záverov znaleckého posudku A.. V.,
evidencie vozidiel z vrátnice a z výsledku auditu zo dňa 31.12.2007. Odvolací súd dáva do pozornosti
tú skutočnosť, že žalovaný v predmetnom konaní nepredložil žiaden iný dôkaz na preukázanie svojho
nároku ako tie, ktoré boli súčasťou spisového materiálu v trestnej veci sp.zn. XXT/XX/XXXX a s ktorými
by sa trestný súd nevysporiadal, pričom tento dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že by
obžalovaný, teda aj žalobca, spáchali skutok, ktorý sa im kladie za vinu a ktorý je totožný so skutkom,
na základe ktorého si žalovaný uplatnil nárok na náhradu škody, teda že zo strany žalobcu došlo k
fiktívnemu dodaniu tovaru, napriek tomu, že žalovaný za tento tovar zaplatil kúpnu cenu.

14. Odvolací súd poukazuje na to, že rozsudkom Okresného súdu Prešov sp.zn. XXT/XX/XXXX z
19.6.2019 bol žalobca ako aj p. Z. a p. F. oslobodený spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Trestného
poriadku, teda z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Voči
predmetnému rozhodnutiu podal odvolanie prokurátor, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením Krajského
súdu v Prešove č.k. XTo/XX/XXXX-XXXX zo dňa 11.12.2019 tak, že odvolací súd odvolanie prokurátora
podľa § 319 Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné. V odôvodnení uvedeného uznesenia odvolací
súd konštatoval, že „V danom prípade oproti sebe stoja dve protichodné verzie žalovanej trestnej
činnosti. Na jednej strane sú výpovede obžalovaných Z., F., J., v ktorých tvrdia, že nedošlo ku spáchaniu
skutkov tak, ako sú uvedené v obžalobe, vodičov obžalovaných F. a J. a to E. S., K. L., R. F. o
uskutočňovaní prepráv drevenej štiepky, spôsobu, akým vchádzali do areálu poškodeného a na druhej
strane výsluchy ďalších svedkov, či už vrátnikov poškodeného alebo vodičov iných dodávateľských
firiem, ktorí tvrdili, že do areálu poškodeného bolo možné vojsť s nákladným vozidlom len po jeho
zapísaní do evidencie vozidiel vedeného na vrátnici poškodeného, teda sa jedná o situáciu „tvrdenia
proti tvrdeniu“. Svedok K. F., ktorý pracoval u poškodeného ako vrátnik - hasič, pri svojom výsluchu
naopak tvrdil, že niekedy sa stalo aj jemu osobne, že do areálu závodu pustil vozidlo s materiálom bez
toho, aby ho zaevidoval na vrátnici do príslušnej evidencie. Toto sa stávalo podľa jeho vedomostí aj iným
jeho kolegom, čo zistil tak, že keď sa menila zmena, bolo zrazu na výstupe z firmy vozidlo, ktoré nebolo
pracovníkom predchádzajúcej zmeny do evidencie zapísané. Odvolací súd ani po vykonaní všetkých
do úvahy prichádzajúcich a možných dôkazov a na základe výsledkov už uskutočneného dokazovania
nemôže spoľahlivo /teda bez rozumných a dôvodných pochybností/ uzavrieť, že sa stali skutky, ktoré
sú predmetom obžalobného návrhu.“

15. S poukazom na právoplatné rozhodnutie v trestnej veci Okresného súdu Prešov sp.zn. XXT/XX/
XXXX zo dňa 19.6.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp.zn. XTo/XX/XXXX zo
dňa 11.12.2019, odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na skutočnosť, že v civilnom konaní vo veci
posúdenia dôvodnosti žalovaným uplatnenej kompenzačnej námietky, neboli zo strany žalovaného
predložené súdu prvej inštancie iné dôkazy ako boli dôkazy nachádzajúce sa v spisovom materiáli vyššie
uvedenej trestnej veci, preto nebolo možné na základe týchto dôkazov konštatovať, že žalovaný uniesol
dôkazné bremeno čo sa týka tej skutočnosti, že žalovaný porušil svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu
tým, že žalobcovi fakturoval dodanie tovaru, napriek tomu, že by tento tovar reálne nedodal, keďže k
uvedeným skutkovým záverom nedospel ani trestný súd na základe totožných dôkazov. Odvolací súd
si je vedomý tou skutočnosťou, že v zmysle § 193 Civilného sporového poriadku je súd viazaný iba
rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin a o tom, kto ich spáchal, avšak



za skutočnosti, že vychádza z totožných dôkazov ako boli dôkazy v trestnej veci nemôže dospieť k
odlišným skutkovým záverom k akým dospel trestný súd. Len pre úplnosť odvolací súd dodáva, že v
civilnej veci z výsluchu svedka Z. vyplýva, že tento podpisoval dodacie listy, avšak na mesačnej báze sa
uskutočňovala inventarizácia, pričom túto vykonávala komisia zložená s p. F., z majstrov drevoskladu
a zo zamestnancov, ktorí pracovali na oddelení nákupu, pričom v rámci inventarizácie neboli zistené
nezrovnalosti v množstve tovaru na sklade. Pri danom množstve tovaru, ktorý podľa žalovaného mu
nebol žalobcom dodaný, nejde o zanedbateľné množstvo, ktoré by bolo možné prehliadnuť, na základe
uvedeného by táto komisia už pri mesačných inventarizáciách musela konštatovať nedostatky na
sklade, k čomu však nedošlo. Dodaniu tovaru svedčili aj výpovede žalobcu a svedkov R. a L.. Žalovaný
postavil svoj nárok na základe výsledkov auditu, ku ktorým tento dospel na základe nezrovnalosti
na vstupnej bráne, teda z dôvodu, že vozidla žalobcu neboli zapísané ako vozidla vstupujúce do
areálu žalovaného. Žiadnymi inými dôkazmi však tento nárok potvrdený nebol. Na základe uvedených
skutočností odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno čo sa týka preukázania vzniku škody a porušenia povinnosti žalobcu dodať tovar,
preto kompenzačnú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.

16. Čo sa týka odvolacích námietok žalovaného spočívajúcich v nedostatočnom odôvodnení
napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že súd sa nevysporiadal s tvrdením žalovaného o absencii
evidencie vozidiel žalobcu na vrátnici žalovaného a s tým spojenými dôkazmi o výsluchoch vrátnikov
ako aj s tvrdením, že k fiktívnym dodávkam dochádzalo iba v prípade, keď svedok Z. bol na pracovisku,
odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne konštatoval neunesenie dôkazného bremena
zo strany žalovaného ohľadom predpokladov vzniku nároku na náhradu škody, následkom čoho nebola
preukázaná existencia pohľadávky, ktorú si žalovaný uplatnil kompenzačnou námietkou voči nároku
žalobcu, keďže v konaní neboli tvrdenia žalovaného bezpochyby preukázané a tieto boli spochybnené
ostatnými vykonanými dôkazmi. Neunesenie dôkazného bremena ohľadom tvrdených skutočností je na
ťarchu strany, ktorá ním tvrdené skutočnosti nepreukáže a následkom uvedeného stavu je neúspech vo
veci samej. V prejednávanom prípade žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom tej skutočnosti,
že p. Z. podpisoval fiktívne dodávky drevnej hmoty a že zo strany žalobcu nedošlo k dodaniu tovaru,
napriek tomu, že tento disponuje podpísanými dodacími listami zo strany žalovaného. Z pojednávania zo
dňa 17.6.2019, ako aj 17.7.2019 vyplýva, že žalovaný nenavrhoval žiadne ďalšie dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení, preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie považoval za vecne správne a zároveň mal
za to, že súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu, ktorý bol zistený na základe dôkazov
navrhnutých stranami sporu.

17. Čo sa týka námietky žalovaného, že v konaní došlo k inej vade konania spočívajúcej v tom, že súd
vykonával dokazovanie aj po tom, čo uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené, pričom táto vada
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, odvolací súd konštatuje, že uznesenie o skončení
dokazovania je procesným uznesením o vedení konania, ktorým súd nie je viazaný v zmysle § 237 ods.
2 Civilného sporového poriadku, preto aj po vyhlásení dokazovania za skončené za predpokladu, že
to považuje za potrebné, môže vykonať ďalšie stranami sporu navrhnuté dôkazy. Odvolací súd však
poznamenáva, že na pojednávaní dňa 17.7.2019 nedošlo k vykonávaniu dôkazov a súd prvej inštancie
iba odstraňoval nezrovnalosti čo sa týka podaní žalovaného o kompenzačnej námietke.

18. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, že zo strany žalovaného nedošlo
k preukázaniu existencie jeho nároku, a preto ani nemohlo dôjsť k platnému započítaniu pohľadávky
žalovaného, keďže táto nebola v konaní preukázaná. Z uvedeného dôvodu nedošlo k zániku pohľadávky
žalobcu a súd prvej inštancie vo veci správne rozhodol, ak žalobcovi priznal nárok na zaplatenie sumy
4.931,59 eur s príslušenstvom. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok
ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil. Správnemu
rozhodnutiu vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o náhrade trov konania.

19. Žalobca bol v predmetnom konaní úspešný a vznikol mu nárok na náhradu trov konania. Súd len
poznamenáva, že žalovaný neuvádzal žiadne konkrétne odvolacie dôvody voči výroku II. rozsudku súdu
1.inštancie o nároku na náhradu trov konania. Preto výrok o priznaní náhrady trov konania žalobcovi
zodpovedá § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP.



20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods.1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).