PK AUTO, spol. s r.o.


Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Cob/29/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116212252
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8116212252.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu
JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobcu: AUTOCENTRUM 66, s.
r. o., IČO: 45 550 514, so sídlom Hraničná 35, 058 01 Poprad, zastúpeného M.. A. Ž., D.. X.XX.XXXX,
N. S. Y. XX, XXX XX A. - Z. Z., proti žalovanému: PK AUTO, spol. s r. o., IČO: 31 733 174, so sídlom
Duklianska 23, 080 01 Prešov, právne zastúpenému Vojčík & Partners, s. r. o., IČO: 36 866 563, so
sídlom Rázusova 28, 040 01 Košice, o zodpovednosť za vady predanej veci, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 18Cb/134/2016-225 zo dňa 14. februára 2019 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie s upresnením výroku pod bodmi I a II tak, že povinnosť
žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 29.660,- eur je povinnosťou oproti povinnosti žalobcu vrátiť
žalovanému osobné motorové vozidlo.

Priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom, rozhodol takto:
„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 29.660 €, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.
II. Žalobca je povinný vrátiť žalovanému osobné motorové vozidlo zn. OPEL ZAFIRA MYI14E COSMO
A 16XHT, VIN: J. XXXXXXX, M..: XXXX F., č. motora : N., v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške tejto rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.“

2. 2.1 V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca si žalobou doručenou súdu 13.06.2016, doplnenou
podaním doručeným súdu 30.09.2016 uplatnil priznanie sumy 29.660,- eur, oproti vráteniu osobného
motorového vozidla.
2.2 Žalovaný so žalobou nesúhlasil, tvrdenia žalobcu odmietol, čo odôvodnil tým, že pokiaľ ide o
rozdiel medzi deklarovanou spotrebou pohonných hmôt a skutočnou spotrebou, jedná sa vždy o
individuálnu záležitosť a závisí od množstva prevádzkových podmienok (opakované a časté štarty za
studena - v režime studeného motora, jazda v meste, púšťanie klimatizácie a ďalšie), čo potvrdzuje
aj dokument Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky s názvom
„Spotreba paliva uvádzaná v dokladoch vozidla a reálna (skutočná) spotreba paliva vozidiel kategórie
Ml a Nl". V zmysle tohto dokumentu je zrejmé, že pri deklarovaní spotreby pohonných hmôt pri
jednotlivom motorovom vozidle sa jedná o orientačné údaje, nakoľko k testovaniu spotreby pohonných
hmôt dochádza v laboratórnych podmienkach vozidlovej skúšobne bez ostatných vonkajších vplyvov.



Deklarovaná spotreba pohonných hmôt sa pre jednotlivé typy vozidiel schvaľuje podľa smernice Rady
80/1268/EHS o emisiách oxidu uhoľnatého a spotrebe palív motorových vozidiel v platnom znení
(nahradené Nariadením Európskeho parlamentu a Rady 715/2007). Z uvedeného dôvodu je zrejmé,
že údaj o spotrebe pohonných hmôt motorového vozidla je potrebné brať ako orientačný, v žiadnom
prípade nie záväzný. Do výšky spotreby pohonných hmôt motorových vozidiel je potrebné zohľadniť
viacero ďalších externých ako aj interných faktorov, ktoré sa následne odzrkadlia v skutočnej spotrebe
pohonných hmôt. Za externé faktory, ktoré vplývajú na skutočnú spotrebu paliva možno považovať napr.
faktory cestných podmienok (makroprofil, stav povrchu cesty, prekážky na ceste), faktory prepravných
podmienok (hmotnosť nákladu, používanie prídavných spotrebičov v motorovom vozidle, klimatizácia),
faktory dopravných podmienok (charakteristika dopravného prúdu, jazda v kolóne), faktory atmosféricko-
klimatických podmienok (teplota vzduchu, vlhkosť vzduchu, zrážky), faktory ľudského činiteľa. Z
uvedených skutočností je zrejmé, že v reálnej prevádzke je takmer nemožné priblížiť sa reálnou
spotrebou paliva k spotrebe vypočítanej podľa metodiky smernice 80/1268/EHS, resp. nariadenia
715/2007, a to z dôvodu početného vplyvu vonkajších faktorov, ktoré sa v laboratórnych podmienkach
vozidlovej skúšobne takmer úplne vylučujú. Žalovaný naviac ako dôkaz o uvádzaných skutočnostiach
predložil príslušné strany Používateľskej príručky motorového vozidla, z ktorých je rovnako zrejmé, že
deklarované hodnoty spotreby pohonných hmôt motorového vozidla nemožno brať ako zaručené pre
skutočnú spotrebu. Okrem toho spotreba paliva závisí aj od osobného štýlu jazdy a tiež od podmienok
vozovky a cestnej premávky. Preto vady motorového vozidla, namietané žalobcom a uplatnené v
zákazke č. 233061, týkajúce sa vysokej spotreby paliva možno jednoznačne odmietnuť. Aj s ohľadom
na uvedený zákazkový list č. 233061 a namietanú vysokú spotrebu paliva vykonal žalovaný v rámci
záručnej opravy kontrolu motorového vozidla, pričom nadmerná spotreba nebola zistená. V tomto
smere poukázal aj na podpis žalobcu na zákazkovom liste, ktorý po vykonaní kontroly a nezistení
zvýšenej spotreby pohonných hmôt podpísal, že motorové vozidlo preberá. Na základe uvedených
skutočností možno konštatovať, že o vadu motorového vozidla - nadmerná spotreba pohonných hmôt -
sa nejedná a motorové vozidlo je v tomto smere bez vád. Žalobca nesúci dôkazné bremeno v spore toto
neuniesol, nakoľko nepreukázal právny základ svojho nároku, resp. že by jeho postup bol v súlade s
platnou právnou úpravou, a preto jeho odstúpenie od zmluvy nemožno považovať za platné. Na základe
uvedených skutočností žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť.
2.3 Na základe vykonaného dokazovania vychádzal súd zo zisteného skutkového stavu, že žalovaný so
žalobcom uzatvoril kúpnu zmluvu č. 3698, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k osobnému
motorovému vozidlu OPEL ZAFIRA MYI14E COSMO A 16XHT, S.: J. XXXXXXX, M..: XXXX F., č.
motora: N. za kúpnu cenu 29.660,- eur (ďalej len „zmluva“), pričom krátko po zakúpení motorového
vozidla žalobca pri jeho používaní zistil jeho vady. Následne predmetné vady reklamoval u žalovaného
listom zo 04.06.2014 a uplatnil si nárok na ich urýchlené odstránenie. Listom z 19.03.2015, oznámil
žalobca žalovanému, že vady, ktoré boli reklamované sa na vozidle vyskytujú aj po tom, čo bol
vymenený motor, pričom ho vyzval na ich odstránenie v krátkej dobe s tým, že v opačnom prípade
pristúpi k domáhaniu sa práva všetkými zákonnými prostriedkami. Listom z 24.04.2015 oznámil žalovaný
žalobcovi, že sa nejedná o výrobnú vadu, ale o nevhodné používanie vozidla v extrémne neštandardnom
režime. Listom zo 16.09.2015 oznámil žalobca žalovanému, že vzhľadom na pretrvávajúce prejavovanie
sa vád bola kúpna zmluva porušená podstatným spôsobom, a preto od kúpnej zmluvy odstupuje. Listom
z 19.10.2015 oznámil žalovaný žalobcovi, že odstúpenie od zmluvy nepovažuje za platné, poukazujúc
na nesúhlasné stanovisko uvedené v jeho prednesoch ako aj na nedôvodnú aplikáciu ustanovenia
§ 436 ods. 1, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj „Obchodný zákonník“),
nakoľko zmluva nebola porušená podstatným spôsobom. Opakovane to žalovaný uviedol aj v liste z
05.02.2016. Zo znaleckého posudku č. 6/2016 z 11.03.2016 L.. M. R., súdneho znalca z odboru „Doprava
cestná, odvetvie technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave a odhad hodnoty cestných
vozidiel“ vyplávajú skutočnosti uvedené v prednese žalobcu v žalobe. Vo vzťahu k obrane žalovaného
poukázal žalobca na to, že úroveň spotreby PHM v akomkoľvek motorovom vozidle, ktorá by bola cca
o 100% vyššia, než deklaruje výrobca, nie je obvyklá, tobôž ak ide o motorové vozidlo s automatickou
prevodovkou, kde faktor ľudského činiteľa za normálnych okolností je zanedbateľný. Ku kontaminácii
motorového oleja benzínom, resp. k zvyšovaniu hladiny motorového oleja začalo dochádzať krátko po
uvedení tohto motorového vozidla do užívania, čo bolo potvrdené i v rozbore vzoriek vykonanými vo
S.-I., V.. Z.., N., kde bol zistený obsah benzínu v motorovom oleji v objeme 10,8 % resp. 8,9 %, a to
po prejazdení niekoľko sto kilometrov. Aj preto bol zo strany žalovaného 13.07.2014 vymenený motor
na motorovom vozidle, čo však zistenú vadu neodstránilo a teda tovar bol dodaný s vadami. Aj napriek
tomu, že žalovanému bola poskytnutá dostatočná lehota na nápravu vád tovaru, žalovaný tieto vady
nedokázal odstrániť, v dôsledku čoho žalobca od zmluvy odstúpil, pretože považuje dodávku takéhoto



tovaru od žalovaného za porušenie zmluvy podstatným spôsobom. Žalovaný vo svojich prednesoch v
priebehu konania zotrval na svojej argumentácii, nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu, pričom v nadväznosti
na bezplatnú výmenu motora uviedol, že tento bol výrobcom skúšobne namontovaný do iného vozidla
za účelom testovania spotreby oleja (či už pribúdania alebo straty) a po najazdení 4.800 km bol zistený
záver, že motor vyhovel všetkým požiadavkám - to znamená, že spaľovací motor splňuje špecifikáciu
výrobcu a neboli zaznamenané žiadne anomálie vo veci kontaminácie motorového oleja. Konateľ
žalobcu F. Č., vo svojej výpovedi na pojednávaní potvrdil skutočnosti uvedené v žalobe, pričom zdôraznil,
že na základe jeho požiadaviek pri kúpe vozidla, ktoré bude jazdiť väčšinou po meste až v rozsahu 90 %,
mu zástupcovia žalovaného odporučili vozidlo, ktoré bolo predmetom kúpy. Po opakovanej reklamácii
mu žalovaný odporučil výmenu motora, ktorú nežiadal, nakoľko mu aj oslovený znalec potvrdil, že
tým sa reklamovaná vada neodstráni. Potvrdila to aj skúšobná jazda počas cesty do Žiliny a späť,
po ktorej sa zistilo, že v nádrží je o 2 dm vyššia hladina, a to len pri 300 km. Za účelom vysvetlenia
odborných skutočností týkajúcich sa namietaných vád vozidla súd vypočul znalca L.. M. R., ktorý vo
svojej výpovedi zopakoval skutočnosti uvedené v znaleckom posudku č. 6/2016 z 11.03.2016, pričom
zdôraznil že podstatou vady je to, že dochádza ku kontaminácii oleja palivom, a to vo väčšom rozsahu
pri kratšej vzdialenosti a menšom počas dlhšej jazdy. Je pritom zjavné, že ku kontaminácii došlo len v
palivovej časti. Vo vzťahu k spôsobu jazdy uviedol, že každý spôsob jazdy má síce vplyv na spotrebu, v
danom prípade však vzhľadom na typ motora a automatickú prevodovku vodič nie je schopný ovplyvniť
podraďovanie, preraďovanie a nadraďovanie rýchlostných stupňov a teda to nemá vplyv na zistenú
kontamináciu. Na základe týchto zistení dospel k záveru, že pri tomto type motora v prípade krátkych
vzdialeností pri studenom motore dochádza k nadmernému kontaminovaniu oleja benzínom a takýmto
spôsobom dochádza k zničeniu motora. V danom vozidle došlo k poškodeniu v piestovej časti motora, a
ak by sa pokračovalo s poškodeným kontaminovaným olejom ďalej, došlo by k poškodeniu aj v kľukovej
časti.
2.4 Na takto zistený skutkový stav súd aplikoval ustanovenia § 344, § 345 ods. 1, 2, § 346 ods. 1, § 349
ods. 1, § 351 ods. 1, 2, § 409 ods. 1, § 420 ods. 1, 2, § 422 ods. 1, § 425 ods. 1, § 427 ods. 1, § 436
ods. 1, 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 149 ods. 1, § 150 ods. 1, § 151 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok.
2.5 Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, že žalovaný ako strana porušujúca zmluvu vedel
v čase jej uzatvorenia, alebo v tomto čase mohol rozumne predvídať, s prihliadnutím na jej účel, ktorý
vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola uzavretá, že žalobca nebude mať za takýchto
okolností záujem na plnení zmluvných povinností. Teda zo strany žalovaného došlo k podstatnému
porušeniu zmluvy, v zmysle ustanovenia § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka, čo zakladá právo
žalobcu na odstúpenie od uzavretých zmlúv a na vzájomné vrátenie poskytnutého plnenia (§ 351 ods.
Obchodného zákonníka).
2.6 O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1, 2 v spojení s ustanovením §
262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. Žalobca mal úspech v konaní v celom
rozsahu, preto mu súd priznal plný nárok na náhradu trov konania.

3. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný
namietajúc, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Čo sa týka námietky, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, žalovaný má za to, že znalecké skúmanie
nebolo vykonané objektívne, keďže súd prvej inštancie neodôvodnene priznal vyššiu dôkaznú silu
znaleckému posudku a výpovedi znalca a neprihliadol, ani sa v rozsudku nevysporiadal s tvrdeniami
žalovaného a svedka D. A., ktorými poukázali na zásadné vady znaleckého posudku a samotného
znaleckého skúmania. Za najzásadnejší faktor žalovaný považuje, že skúšobné jazdy nevykonával
znalec, ale konateľ žalobcu a znalec nevykonal dostatočné opatrenia na vykonanie objektívneho
znaleckého skúmania. Podľa názoru žalovaného sa znalec nezaoberal príčinou stavu namietaných
vád, pričom oprieť záver o existencii namietaných vád iba o výsledky skúmania odobratých vzoriek
motorového oleja bez toho, aby znalec obhliadol motorové vozidlo, vykonal skúšobné jazdy za skúmania
konkrétnych podmienok jeho užívania a prevádzky je podľa neho nedostatočné. Navyše súd prvej
inštancie neprihliadol ani na predložené vyjadrenie technického asistenčného centra, ktoré namietané
závady riešilo a dospelo k záveru, že motorové vozidlo nemá vady, ani na preverenie motorového vozidla



servisom, pri ktorom sa nezistilo ani pribúdanie, ale ani spotreba oleja, ani na stanovisko importéra
motorových vozidiel značky Opel, v ktorom konštatuje, že vymenený motor bol skúšobne namontovaný
do iného vozidla za účelom testovania spotreby oleja, pričom sa žalobcom namietané vady nepotvrdili.
Ďalej žalovaný poukázal na skutočnosť, že napriek vedomosti o užívaní motorového vozidla žalobcom
v priebehu súdneho konania a bezdôvodnom obohatení sa žalobcu (užívanie vozidla po odstúpení od
kúpnej zmluvy), súd prvej inštancie nedôvodne priznal celú zmluvne dojednanú kúpnu cenu, čím došlo k
porušeniu právnej zásady, v zmysle ktorej nikto nemôže mať prospech zo svojho protiprávneho konania
(nemo turpitudinem suam allegare potest). Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok s prihliadnutím na ustanovenie § 389 písm. b) a c) CSP zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. K tomuto odvolaniu sa vyjadril žalobca podaním z 10.04.2019, v ktorom podotkol, že hneď po
vypracovaní znaleckého posudku k uvedenému problému boli závery z neho zaslané žalovanému, ktorý
sa k nim žiadnym spôsobom nevyjadril. Žalobca má za to, že v priebehu súdneho konania sa žalovaný
vyjadril v tom zmysle, že si dá vypracovať kontrolný znalecký posudok, k čomu nakoniec nedošlo, aj
keď zo strany súdu prvej inštancie mu to bolo umožnené. Podľa názoru žalobcu zo strany žalovaného
ide len o prieťahy v konaní a snahu bez riadneho odôvodnenia vyhnúť sa splneniu povinnosti, ktorá mu
bola uložená súdom prvej inštancie.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 34
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), prejednal odvolanie
podané žalovaným a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie
podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané
prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť
skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri preskúmavaní napadnutého
rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento
rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou
by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích
dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený,
odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na
úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP). Po
prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel
odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je
potrebné potvrdiť.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

8. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie dostatočným,
jasným, zrozumiteľným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané,
z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Podrobným spôsobom
objasnil, na základe akých skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil. V



nadväznosti na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné opakovať resp. dopĺňať rozhodnutie
okresného súdu. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:

9. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobcu uplatnený podľa ustanovenia § 436
Obchodného zákonníka, ktoré upravuje práva kupujúceho súvisiace s dodaním tovaru s vadami, pri
porušení zmluvy podstatným spôsobom, pričom v súvislosti s týmto ustanovením je právne významná
predovšetkým skutočnosť, že na zachovanie súdnej vymáhateľnosti nároku z vád tovaru musí kupujúci
vykonať včasné oznámenie vád tovaru predávajúcemu, pričom oneskorené oznámenie voľby nároku z
vád tovaru nespôsobuje oslabenie vymáhateľnosti v súdnom konaní, ale kupujúcemu sa mení nárok z
vád tovaru tak ako pri nepodstatnom porušení zmluvy (§ 437).

10. Čo sa týka odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd uvádza, že k nesprávnym skutkovým
zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti
dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Civilný sporový poriadok vychádza zo zásady
voľného hodnotenia dôkazov, ktorá vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov (čl. 46 Ústavy SR).
Táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti
a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového
postupu. Tento jeho postup však musí byť v istom zmysle objektivizovaný konceptom takého hodnotenia
dôkazov, ktoré obstojí z hľadiska jeho prípadného rozporu so zákazom arbitrárnej jurisdikčnej ľubovôle.
Inak povedané, „voľnosť“ hodnotenia dôkazov neznamená, že súd nie je viazaný ústavnými princípmi
predvídateľnosti a zákonnosti rozhodnutia naopak, konečné meritórne rozhodnutie malo vykazovať
logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania.

11. Popritom odvolací súd zdôrazňuje, že žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu (čl. 15 ods.
2 CSP), t. j. každý dôkaz má rovnocenné postavenie a potenciál presvedčivosti a zároveň poukazuje
na odsek 54 odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie konštatuje, podaním
z 13.07.2018 žalovaný požiadal o poskytnutie lehoty na vypracovanie a predloženie súkromného
znaleckého posudku, avšak tento do pojednávania nariadeného na termín 27.11.2018 ani na
nasledujúce pojednávanie 15.01.2019 nepredložil, preto súd opakovaný návrh žalovaného na doplnenie
dokazovania dodatočným predložením takéhoto posudku zamietol ako nedôvodný, vychádzajúc zo
zásady hospodárnosti konania, ku ktorej nepochybne nepatrí povinnosť súdu vykonať všetky navrhnuté
dôkazy, ale len tie, ktoré vedú k meritórnemu rozhodnutiu súdu ako aj v súvislosti so záverom ku ktorému
súd už na základe dovtedy vykonaných dôkazov dospel.

12. Čo sa týka námietky žalovaného o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie,
odvolací súd poukazuje na závery konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení sú vyvodzované právne závery a aplikovaná konkrétna právna
norma na zistenie skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na
zistený skutkový stav; dochádza k nemu vtedy, ak súd nepoužil správny náležitý právny predpis, alebo
ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.

13. Po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozsudku odvolací súd zhodnotil túto odvolaciu
námietku vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku ako nedôvodnú. Z odôvodnenia napadnutého
rozsudku má odvolací súd za preukázané, že žalobcovi v súvislosti s vadami motorového vozidla vznikla
škoda, ktorú si napriek tomu v tomto konaní neuplatnil, a preto súd prvej inštancie rozhodol správne,
keď mu priznal celú zmluvne dojednanú kúpnu cenu.

14. Čo sa týka odvolacej námietky žalovaného o hrubom porušení práva na spravodlivý proces odvolací
súd konštatuje, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom
uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné,
zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii
zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.
Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces (uznesenie NS SR zo dňa 23. 11. 2010,
sp. zn. 5Cdo/218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08. 06. 2006, I. ÚS 188/06).



15. Napokon k odvolacej námietke žalovaného, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, odvolací súd uvádza, že predmetný odvolací dôvod predstavuje
pochybenie v procesnom postupe súdu prvej inštancie, ktoré nemožno subsumovať pod iné odvolacie
dôvody a ktorý je spôsobilý vyvolať následok nesprávneho rozhodnutia vo veci. Z odvolania žalovaného
však žiadne konkrétne porušenie procesného postupu súdu prvej inštancie nevyplýva, preto sa odvolací
súd predmetnou námietkou žalovaného bližšie nezaoberal.

16. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie žalovaného za nedôvodné a
vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1
CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách
bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bol žalobca úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 % a zároveň žalovaný v
odvolacom konaní úspech nemal. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia § 262
ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).