PK AUTO, spol. s r.o.


Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/78/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121255973
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Július Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:6121255973.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Júliusa Tótha a sudcov JUDr.
Zdenky Kohútovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: PK AUTO, spol. s r.o., Duklianska 23, 080 01
Prešov, IČO: 31 733 174, zastúpeného: Vojčík & Partners, s.r.o., IČO: 36 866 563, Rázusova 13, 040 01
Košice - mestská časť Juh, proti žalovanému: AURORA DEA, s.r.o., Hlavná 89, 056 01 Gelnica, IČO:
36 569 976, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Marián Jusko, IČO: 53 769 589, advokát, so
sídlom Račí potok 3, 040 01 Košice - mestská časť Sever, o zaplatenie 1.420,65 eura s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 10Cb/6/2021-102 z 10.
januára 2022, takto

r o z h o d o l :

I. O d m i e t a odvolanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.420,65 eura s 8 % úrokom z omeškania
ročne od 30.10.2020 do zaplatenia.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 40,00 eur ako paušálnu náhradu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky.

IV. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou žiadal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.420,65 eura s úrokom z omeškania 9,00%
ročne od 30.10.2020 do zaplatenia, 40,00 eur ako paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky. Žalobca uviedol, že 8.8.2019 uzatvoril so žalovaným ,,Nájomnú zmluvu“, predmetom ktorej
bol nájom osobného motorového vozidla Nissan Qashqai s EČV: P. XXXGX. Žalovaný po ukončení
nájmu vrátil motorové vozidlo znečistené. Žalovaný mal vyvinúť snahu na vyčistenie motorového vozidla,
mal ho čistiť trikrát, avšak k odstráneniu lazúry nedošlo. Žalobca vo svojom žalobnom návrhu poukázal
na článok 4.4 ,,Nájomnej zmluvy“ z 8.8.2019, na základe ktorého nájomca, teda žalovaný, sa zaväzuje,
že nebude používať motorové vozidlo na prepravu horľavých alebo iných nebezpečných látok a nebude
sa s ním zúčastňovať žiadnych súťažných jázd. Žalobca odstránil škodlivý následok spôsobený zo
strany žalovaného, a to tak, že po predchádzajúcich viacerých neúspešných pokusoch o vyčistenie
postihnutých častí, znečistené časti motorového vozidla vymenil za nové. Žalobca vystavil žalovanému



faktúru č. 411200425 z 21.10.2020, splatnú dňa 29.10.2020 na sumu 1.420,65 eura, ktorú však žalovaný
k dňu podania žaloby neuhradil.

3. Žalovaný v odpore proti vydanému platobnému rozkazu namietal celý uplatnený nárok a žalobu
navrhoval ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný uviedol, že nie je pasívne legitimovanou stranou v tomto
konaní, nakoľko ,, Nájomnú zmluvu“ uzatváral pán P. B. ako fyzická osoba, nie ako štatutárny zástupca
žalovaného. Žalovaný poukázal aj na to, že pán P. B. nie je štatutárnym zástupcom žalovaného, ale je
ním jeho otec Ing. P. B.. Žalovaný uviedol aj to, že podľa ich vedomostí bol interiér motorového vozidla
vyčistený externou spoločnosťou.

4. Súd prvej inštancie zistil, že predmetom plnenia bolo odovzdanie individuálne určenej veci - osobného
motorového vozidla Nissan Qashqai s EČV: P. XXX T. do bezodplatného užívania vypožičiavateľovi.
Žiadna zo strán nespochybňovala, že predmetné osobné motorové vozidlo bolo odovzdané do
dispozičnej sféry P. B. U.. Zmluvné strany si dvojstranným právnym úkonom z 8.8.2019 dohodli
podmienky, za akých bude osobné motorové vozidlo vypožičané. Súd prvej inštancie konštatoval,
že medzi zmluvnými stranami nemohlo dôjsť k uzatvoreniu nájomnej zmluvy, nakoľko zo zmluvného
dojednania vyplýva, že odplata (nájomné), ako podstatná obsahová náležitosť nájomnej zmluvy, nebolo
medzi stranami dojednané. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že počas trvania
výpožičky došlo na predmete výpožičky k rozliatiu lazúry na drevo, ktorá sa vyliala do priestoru zadného
kufra. Žalovaný vyvinul snahu na odstránenie tohto škodlivého následku, avšak z dôvodu vyliatej
lazúry došlo k pretrvavajúcemu zápachu v predmete výpožičky. Vyliatie lazúry v predmete výpožičky
nespochybnila ani jedna zo sporových strán.

5. Ďalej súd prvej inštancie vypočul za žalovaného C.. P. B., svedkov V.. U. S., C.. L. R. P. B. U..

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 659 a § 661 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, upravujúcich zmluvu o výpožičke, podľa ustanovenia § 15 ods. 1a a ods. 2 Obchodného
zákonníka, upravujúceho konanie splnomocnenej osoby za právnickú osobu, podľa ustanovenia § 261
ods. 9 Obchodného zákonníka, upravujúceho použitie Obchodného zákonníka aj pri zmluvách, ktoré
nie sú upravené Obchodným zákonníkom, podľa ustanovení § 373, § 378, § 379 a § 380 Obchodného
zákonníka, upravujúcich náhradu škody, podľa ustanovení § 369 Obchodného zákonníka, § 369c
Obchodného zákonníka a § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., upravujúcich úroky z omeškania a
paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

7. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný je pasívne legitimovaným subjektom v tomto
spore. Uviedol, že pasívna legitimácia žalovaného bola preukázaná predovšetkým zo správania sa
žalovaného pred podaním žalobného návrhu, nakoľko žalovaný zaslal žalobcovi dňa 25.11.2020 e-mail,
kde žalovaný sám uviedol, že k škode na motorovom vozidle došlo počas jazdy na motorovom
vozidle, ktoré riadil jeho zamestnanec, teda P. B. U.. Žalovaný opakovane navštívil žalobcu za účelom
vysporiadania tejto veci a nikdy nepopieral, že žalovaný za škodu nie je zodpovedný, práve naopak,
žalovaný žiadal, aby žalobca znížil fakturovanú sumu. Súd prvej inštancie odvodil pasívnu legitimáciu
žalovaného aj identifikačnými údajmi, ktoré boli uvedené v samotnej zmluve, teda, že na zmluve bolo
uvedené IČO žalovaného a IČ DPH a zároveň žalovaný prostredníctvom svojho zamestnanca, odovzdal
svoje motorové vozidlo zn. Nissan Navarra do servisu k žalobcovi a iba na základe tohto konania
bol žalovaný, teda nie jeho syn ako fyzická osoba, oprávnený na prevzatie náhradného osobného
motorového vozidla tzv. Courtesy car. Ak by žalovaný neodovzdal svoje osobné motorové vozidlo
žalobcovi na vykonanie servisných úkonov, nevznikol by mu nárok na bezplatné užívanie náhradného
osobného motorového vozidla.

8. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že k škode došlo pri výkone činností a plnení povinností zamestnanca
žalovaného v rozsahu, v akom žalovaný vykonáva svoju podnikateľskú činnosť a vykonaným
dokazovaním súd prvej inštancie zároveň zistil, že ku škode na osobnom motorovom vozidle došlo



činnosťou, ktorá je až nápadne blízka podnikateľskej činnosti, ktorú vykonáva žalovaný. Výpoveďou
žalovaného, ako aj jeho syna bolo taktiež preukázané, že v rozhodnom čase bol P. B. U.. zamestnancom
žalovaného, a teda konanie jeho vlastného zamestnanca v zmysle § 15 Obchodného zákonníka
zaväzovalo žalovaného.

9. Súd prvej inštancie k výške náhrady škody konštatoval, žalobca ju vyčíslil vo výške 1.420,65 eura, teda
v nevyhnutnej miere, ktorou sa odstránili škodlivé následky vyliatej lazúry na drevo. Tvrdenia žalovaného
v odpore, ktorými spochybňoval postupy žalobcu, súd prvej inštancie vyhodnotil ako účelové a ktoré boli
vyvrátené konaním samotného žalovaného, ktorý v e-maile z 25.11.2020 sám uviedol, že sa pokúšali
motorové vozidlo trikrát vyčistiť, avšak bezúspešne. Z vykonaného dokazovania, najmä výsluchom
svedkov C.. L. R. V.. S. mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný nikdy nenamietal spôsob
odstránenia škodlivých následkov, ktorých sa mal dopustiť zamestnanec žalovaného. Žalovanému pred
samotnou výmenou poškodených dielov zo strany C.. L. bol oznámený spôsob opravy motorového
vozidla, ako aj výška spôsobenej škody. Žalovaný nikdy nenamietal, až v konaní pred súdom, žeby
nesúhlasil s výmenou týchto poškodených dielov, a to ani v e-maile z 25.11.2020, teda v čase keď
už bol preukázateľne oboznámený s výškou spôsobenej škody ako aj so spôsobom jej odstránenia.
To, že škodlivý následok nebolo možné odstrániť uvedením do pôvodného stavu (vyčistením) bolo
v prejednávanom spore preukázané predovšetkým tým, že syn konateľa žalovaného sa sám, a to
ešte pred prvým odovzdaním motorového vozidla žalobcovi, trikrát pokúšal vyčistiť priestor kufra od
znečistenia a po neúspešnom vyčistení sa vykonalo čistenie aj v profesionálnej čistiacej spoločnosti. Súd
prvej inštancie konštatoval, že vyčistenie poškodených častí tak bolo zjavne bezúspešné a preto bolo
potrebné poškodené časti nahradiť novými dielmi. Súd prvej inštancie preto žalobe vyhovel v rozsahu
uvedenom v I. výroku predmetného rozsudku.

10. Súd v II. výroku v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol, nakoľko sa žalobca domáhal, aby
mu súd priznal úrok z omeškania vo výške 9% p. a. od 30.10.2020, avšak výška úrokov v obchodných
vzťahoch bola v rozhodnom čase 8% a preto súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

11. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 C. s. p. tak,
že úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému
žalovanému, pretože neúspech žalobcu sa týkal iba príslušenstva pohľadávky, a to iba v rozsahu 1%.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný a to elektronicky dňa 15.2.2022
s doručením v elektronickej podobe autorizované 24.2.2022. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej
inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces /§ 365 ods. 1 písmeno b) C. s.
p./, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam /
§ 365 ods. 1 písm. f) C. s. p./ a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci /§ 365 ods. 1 písm. h) C. s. p./. Poukázal, že napádaný rozsudok považuje za nezákonný
a zásadne vecne nesprávny. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby zrušil rozsudok súdu prvej inštancie
a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie.

13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne
správny. Uviedol, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, poukázal na stranami
uvádzané a namietané skutočnosti, uviedol, ktorými dôkazmi sa zaoberal, na základe čoho a akými
úvahami sa pri hodnotení vo veci vykonaných dôkazov zaoberal, pričom svoje závery rozsiahlo odôvodnil
s poukazom na platnú právnu úpravu a vykonané dokazovanie.

14. Žalovaný odvolaciu repliku nepodal, výzva súdu prvej inštancie na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalobcu
bola žalovanému doručená 23.4.2022.



15. Odvolací súd skôr než prejednal odvolanie žalovaného zisťoval, či toto odvolanie, ktoré žalovaný
doručil elektronicky dňa 15.2.2022 bolo podané v zákonnej lehote.

16. Podľa § 362 ods. 1 C. s. p., odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

17. Podľa § 121 C. s. p., lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín, dní, týždňov, mesiacov
a rokov. Do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca
začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý
sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho v mesiaci
niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je
posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň
lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj
vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.

18. Podľa § 125 ods. 1 a 2 C. s. p., podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe (ods. 1). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie
podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe
autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie
sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (ods. 2).

19. Podľa § 386 písm. a) C. s. p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.

20. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z 10. januára
2022 bol žalovanému - prostredníctvom jeho právneho zástupcu - riadne doručený elektronicky dňa
30.1.2022 o 00:03 hod., čo má odvolací súd za preukázané z elektronickej doručenky, ktorá má
charakter verejnej listiny. Lehota 15 dní na podanie odvolania proti tomuto rozsudku začala plynúť
nasledujúci deň 31.1.2022 a ukončila sa 14.2.2022 - v pondelok, pracovný deň. Žalovaný však podal
odvolanie zo 14.2.2022 proti rozsudku súdu prvej inštancie z 10. januára 2022, ktoré bolo doručené
súdu prvej inštancie elektronickými prostriedkami dňa 15.2.2022. Znamená to, že žalovaný nepodal
odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie v posledný deň zákonnej lehoty na podanie odvolania
14.2.2022, ale až dňa 15.2.2022, teda po uplynutí zákonnej 15 dňovej lehoty na podanie odvolania. Na
uvedené oneskorené podanie odvolania nemá vplyv ani doručenie odvolania v elektronickej podobe
autorizované podľa osobitného predpisu podľa § 125 ods. 2 C. s. p. 24.2.2022, teda v lehote desiatich dní
od doručenia odvolania urobeného zo strany žalovaného v elektronickej podobe bez autorizácie.

21. Odvolací súd preto nemohol meritórne prejednať odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvej
inštancie a odvolací súd odmietol odvolanie žalovaného podľa § 386 písm. a) C. s. p.,
pretože bolo podané oneskorene.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 255 ods. 1 C. s. p. v
spojení s § 396 ods. 1 C. s. p. tak, že podaním odvolania po lehote vznikol nárok na
náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi. Odvolací súd preto žalobcovi priznal plnú náhradu trov
odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť v konaní neúspešný žalovaný, pretože zavinil odmietnutie
odvolania. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C. s. p. rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393
ods. 2 posledná veta C. s. p.).



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).