POLYGRAF PRINT spol. s r.o.


Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 68Ek/172/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119217326
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Segečová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6119217326.2

Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného POLYGRAF PRINT spol. s r.o., IČO: 31
733 280, so sídlom Čapajevova 44, 080 01 Prešov, právne zast. PETRÁŇ A PARTNERI ADVOKÁTSKA
KANCELÁRIA s.r.o., IČO: 36 854 581, so sídlom Puškinova 16, 080 01 Prešov, konajúca konateľom
JUDr. Jakubom Štefankom, advokátom, proti povinnému PRESTO Co., s.r.o., IČO: 36 451 371, so sídlom
Jahodová 12552/4A, 080 01 Prešov, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Radovanom Ferencom, so
sídlom exekútorského úradu Slovenská 13, 080 01 Prešov, pod sp. zn. 317EX 64/19, o vymoženie
1.920,92,-EUR s prísl., o návrhu tretej osoby - MITA PLUS, s.r.o., IČO: 45 532 508, so sídlom Dunajská
10, 040 01 Košice, na vylúčenie veci z exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd n á m i e t k u n e p r í p u s t n o s t i e x e k ú c i e prikázaním pohľadávky z účtu povinného
v banke, v sume 940,09,-EUR, vznesenú MITA PLUS, s.r.o., IČO: 45 532 508, so sídlom Dunajská 10,
040 01 Košice, dňa 30.4.2020, v celom rozsahu z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, doručeného súdu dňa 25.1.2019 sa začalo
proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej na základe vykonateľného
exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 2Up/1029/2018
zo dňa 6.12.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11.1.2019 (ďalej len „exekučný
titul“.)

2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. 68Ek/172/2019 dňa 1.2.2019 súdneho
exekútora JUDr. Radovana Ferenca, so sídlom exekútorského úradu Slovenská 13, 080 01 Prešov.
Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 1.2.2019 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech
povinného.

3. V priebehu konania a to dňa 13.6.2020 doručil súdu súdny exekútor súdu písomné podanie spoločnosti
MITA PLUS, s.r.o., IČO: 45 532 508, so sídlom Dunajská 10, 040 01 Košice (ďalej len „tretia osoba“) zo
dňa 30.4.2020, označené ako „Vydanie zadržanej sumy 940,09 € nepodliehajúcej exekúcii“ s prílohami,
spolu s vyjadrením oprávneného zo dňa 1.6.2020 k tomuto podaniu.

4. Predmetom písomného podania tretej osoby zo dňa 30.4.2020, bol nesúhlas tretej osoby s
vedením exekúcie na sumu 940,09,-EUR, ktorá bola poukázaná na účet povinného omylom. Pri
zadávaní platobného príkazu na úhradu faktúry č. 910178 na sumu 104,40,-EUR, ktorú im vystavil
povinný, omylom do príkazu na zaplatenie uviedli sumu 1044.49,-EUR namiesto sumy 104,40,-EUR.
Uvedený príkaz na úhradu banka, napriek jeho bezprostrednému stornovaniu z ich strany, zrealizovala.
Následne zistili, že poukázané finančné prostriedky boli z účtu povinného odpísané v prospech viacerých
exekúcií vedených voči povinnému. Na preukázanie svojich tvrdení súdu predložili faktúru č. 910178 vo
výške 104,44,-EUR zo dňa 22.8.2019, splatnú dňa 29.8.2019, ktorú im vystavil povinný, potvrdenie o
zrealizovaní transakcie vo výške 1.044,49,-EUR zo dňa 23.8.2019, žiadosť adresovanú banke VÚB, a.s.



o sprostredkovanie vrátenie platby zo dňa 23.8.2019 a predžalobnú výzvu zo dňa 2.3.2020 adresovanú
povinnému na vrátenie sumy 940,09,-EUR, vrátane dokladu o odoslaní tejto výzvy. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti, keďže suma vo výške 940,09,-EUR nie je pohľadávkou a majetkom povinného a
ako taká nepodlieha exekúcii, žiadajú v zmysle § 44 ods. 7 Exekučného poriadku o vydanie zadržanej
sumy na ich účet v banke.

5. Oprávnený sa k návrhu tretej osoby vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 1.6.2020,
pričom uviedol, že podľa jeho názoru sú požiadavky tretej osoby nedôvodné a neopodstatnené.
Poukázal na to, že exekučný príkaz v predmetnom exekučnom konaní bol banke doručený dňa
15.3.2019 a banka vykonala úhradu z účtu povinného až dňa 27.11.2019. Preto považuje tvrdenia
tretej osoby za sporné a nepreukázané. Nepresvedčivo vyznieva podľa názoru oprávneného aj tvrdenie
tretej osoby, že uskutočnila transakciu na účet povinného dňa 23.8.2019, keďže v období augusta 2019
neeviduje oprávnený žiadne prijaté finančné prostriedky poukázané VUB, a.s. na základe príkazov
exekútorského úradu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti oprávnený nesúhlasí so zastavením exekúcie
ani v časti, nakoľko všetky finančné prostriedky, ktoré boli oprávnenému od súdneho exekútora
poukázané, nadobudol oprávnený v súlade s právoplatným a vykonateľným exekučným príkazom.

6. Súdny exekútor, pri predložení podnetu podľa § 44 ods. 4 Exekučného poriadku súdu uviedol, že
dňa 15.3.2019 bol VÚB, a.s. doručený ním vydaný Exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním
pohľadávky z účtu v banke zo dňa 15.3.2019. VÚB, a.s. poukázala jeho exekútorskému úradu dňa
27.11.2019 sumu 655,-EUR, ktorú rozúčtoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného
poriadku, pričom oprávnenému poukázal sumu vo výške 497,80,-EUR. Podanie tretej osoby mu bolo
doručené dňa 7.5.2020. Ďalej súdny exekútor uviedol, že považuje za nepravdepodobné, aby banka
vyčkávala s poukázaním finančných prostriedkov exekútorskému úradu niekoľko mesiacov, keď podľa
ustanovenia § 96 ods. 3 Exekučného poriadku, je povinná postupovať hneď po doručení exekučného
príkazu. Súdu tiež oznámil, že voči povinnému vedie viacero exekučných konaní a v mesiaci august 2019
neeviduje zo strany VÚB, a.s. poukázanie žiadnych finančných prostriedkov na účet jeho exekútorského
úradu v žiadnej z ním vedených exekúcií.

7. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok (ďalej len „Exekučný poriadok“), právo
k veci, ktoré nepripúšťa exekúciu, treba namietnuť u exekútora. Toto právo patrí tomu, kto zároveň
tvrdí a preukáže, že mu patrí vlastnícke alebo iné právo k dotknutej veci vylučujúce exekúciu. Právo
namietať neprípustnosť exekúcie nepatrí dlžníkovi povinného vo vzťahu k pohľadávke povinného voči
nemu. Námietka má na exekúciu vo vzťahu k dotknutej veci odkladný účinok. Na opakované námietky
z tých istých dôvodov, o ktorých už bolo rozhodnuté, sa neprihliada.

8. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, o uplatnení práva podľa odseku 1 exekútor upovedomí
oprávneného a vyzve ho, aby sa v lehote 15 dní vyjadril, či súhlasí so zastavením exekúcie postihujúcej
dotknutú vec.

9. Podľa § 44 ods. 4 Exekučného poriadku, ak oprávnený na exekúcii postihujúcej namietanú vec trvá,
súd na podnet exekútora vyzve osobu, ktorá právo podľa odseku 1 uplatnila, alebo oprávneného podľa
toho, koho právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby do 30 dní od doručenia výzvy uplatnil právo
na vylúčenie veci, alebo aby strpel vedenie exekúcie na vec, a to na všeobecnom súde žalovaného
príslušnom podľa Civilného sporového poriadku, a túto skutočnosť exekútorovi osvedčil.

10. Podľa § 44 ods. 5 Exekučného poriadku, namiesto výzvy podľa odseku 2 môže súd o vylúčení veci
rozhodnúť v prípadoch, ak rozhodnutie závisí len na jednoduchom právnom posúdení veci. Proti tomuto
rozhodnutiu je prípustné odvolanie.

11. Podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku, vecou, sa na účely tohto ustanovenia podľa povahy rozumie
aj právo a iná majetková hodnota.

12. Podľa § 44 ods. 9 Exekučného poriadku, právo k veci, ktoré nepripúšťa exekúciu, možno uplatniť
len spôsobom ustanoveným týmto zákonom; to neplatí, ak pred začatím exekučného konania sa začalo
konanie o určenie vlastníckeho práva k veci, ktorá má byť postihnutá exekúciou. V takom prípade môže
oprávnený vstúpiť do takého konania ako intervenient na strane povinného. Ustanovenia odsekov 2 až
6 sa v takom prípade nepoužijú.



13. Po preskúmaní veci, súd konštatuje, že z predložených dokumentov zistil, že tretia osoba zadala,
dňa 23.8.2019, v prospech účtu povinného, vedeného vo VÚB, a.s., príkaz na úhradu sumy 1.044,49,-
EUR s uvedením variabilného symbolu 910178. Uvedenú transakciu banka zrealizovala dňa 23.8.2019.
v rovnaký deň, t.j. dňa 23.8.2019, tretia osoba požiadala VÚB, a.s. o sprostredkovanie vrátenia platby vo
výške 1.044,49,-EUR. Podstatou námietky neprípustnosti exekúcie, podanou treťou osobou, je vrátenie
sumy vo výške 940,09,-EUR, ktorá bola na účet povinného poukázané omylom, ku ktorému došlo tak,
že tretia osoba uviedla do príkazu na úhradu namiesto sumy 104,40,-EUR, sumu 1.044,49,-EUR. Suma
vo výške 940,09,-EUR je rozdielom sumy 1.044,49,-EUR a sumy 104,40,-EUR, ktorá bola na účet
povinného poukázané dôvodne, ako platba faktúry č. 910178 zo dňa 22.8.2019.

14. Súd sa zaoberal právnou povahou finančných prostriedkov na účte povinného a konštatuje, že v
zmysle § 44 ods. 1 a ods. 8 Exekučného poriadku, sa na účely práva namietať právo k veci, ktoré
nepripúšťa exekúciu, považuje za vec, podľa povahy, aj právo alebo iná majetková hodnota. V zmysle
§ 778 Občianskeho zákonníka, zmluva o vklade vzniká medzi fyzickou alebo právnickou osobou a pe-
ňažným ústavom zložením vkladu v peňažnom ústave a jeho prijatím peňažným ústavom. Obdobne, v
zmysle § 708 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa banka zaväzuje zriadiť od určitej do-
by na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Ide teda vždy o záväzkovo-právny vzťah medzi bankou
a fyzickou alebo právnickou osobou, v prospech ktorej je účet vedený. Banka je povinná prijímať na
účet peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech osoby pre ktorú je účet vedený a pri splnení
podmienok určených v zmluve vyplatiť tejto osobe požadovanú sumu alebo uskutočniť v jej mene plat-
by ňou určeným osobám. Banka je povinná pripísať v prospech účtu peňažné prostriedky ku dňu, kedy
banka získala právo s nimi nakladať, t.j. podnikať, pričom od tohto dňa patria osobe, v prospech ktorej
je účet zriadený, úroky z týchto prostriedkov. Na základe tohto záväzkovo-právneho vzťahu sú vklady
na účtoch v banke pohľadávkami a nie vecami v právnom zmysle slova. Predmetom exekúcie teda nie
sú konkrétne finančné prostriedky (ktoré sú majetkom banky voči ktorej má povinný pohľadávku na ich
vyplatenie), ale nárok povinného (pohľadávka) na výplatu finančných prostriedkov nachádzajúcich sa
na účte v banke vedenom v jeho prospech a to bez ohľadu na ich pôvod.

15. Exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu v banke upravuje § 94 a nasledujúce Exekučného poriadku.
V prípade, že na účet povinného v banke je pripísaná akákoľvek suma, banka je povinná tieto finančné
prostriedky blokovať, na základe príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke,
a to do výšky vymáhanej sumy, a následne, po vydaní exekučného príkazu, je povinná tieto finančné
prostriedky previesť na účet určený v exekučnom príkaze, t.j. na účet súdneho exekútora. Súdny
exekútor neskúma pôvod ani účel finančných prostriedkov nachádzajúcich sa na účte povinného,
teda ani to, či boli poukázané dôvodne alebo bez právneho dôvodu. Tu súd poukazuje na uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 15 CoE 87/07, z ktorého vyplýva, že: „V takomto prípade
súdny exekútor postihuje pohľadávky na účte v banke povinného a toto postihnutie nie je podmienené
skúmaním, komu patrí táto pohľadávka a v akej výške (patrí povinnému, inej osobe ktorá napr. i omylom
poslala peniaze na účet povinnej osoby). Tu sa totiž postihuje pohľadávka z účtu v banke a nie peniaze.“

16. Súd ďalej poukazuje aj na ustanovenia § 104, § 111 a § 112 Exekučného poriadku, ktorý upravuje,
ktoré pohľadávky, prípadne v akom rozsahu, nepodliehajú exekúcii. Žiadne iné finančné prostriedky
zákon z exekúcie nevylučuje, preto aj omylom poslané peniaze na účet povinného, banka pošle na účet
súdneho exekútora, ktorý po odpočítaní príslušnej časti trov exekúcie zašle takto vymožené prostriedky
oprávnenému tak, ako tomu bolo aj v posudzovanom prípade. Tretej osobe, ktorá na účet povinného
omylom poslala peniaze, vzniká právo proti povinnému na vydanie bezdôvodného obohatenia. Nevzniká
jej právo voči súdnemu exekútorovi na vydanie finančných prostriedkov poukázaných na účet povinného,
ani v prípade ak ide o finančné prostriedky poukázané bez právneho dôvodu, t.j. omylom a ani nejde
o pohľadávku nepodliehajúcu exekúcii.

17. Súd k uvedeným záverom poukazuje aj na názor veľkého senátu obchodného kolégia Najvyššieho
súdu Českej republiky uvedeného v Rozsudku sp.zn. 35 Odo 801/2002 zo dňa 10.11.2004, z ktorého
cituje: „Peněžní prostředky na účtu vedeném peněžním ústavem na základě smlouvy o běžném účtu
nebo na základě smlouvy o vkladovém účtu z tohoto pohledu nejsou v majetku majitele účtu, v jehož
prospěch byl tento účet zřízen, nýbrž v majetku peněžního ústavu. Z toho vyplývá, že částka 34 961,75
USD poukázaná z účtu společnosti E. finančnímu úřadu, nebyla v majetku této společnosti, nýbrž v
majetku banky C., a.s., vůči níž měl E. pohledávku z účtu. Takto nemohly být při daňové exekuci



prováděné přikázáním pohledávky z účtu povinného vedeného u peněžního ústavu převedeny, byť
omylem, finanční prostředky z majetku žalobce. Oprávnění majitele účtu, spočívající v tom, aby na
základě jeho příkazu byly vyplaceny peněžní prostředky z účtu u peněžního ústavu, totiž představuje
- jak výše uvedeno - pouze pohledávku z účtu u peněžního ústavu. Jinak řečeno, nejde o „věc“, nýbrž
o „nárok majitele účtu na výplatu peněžních prostředků z tohoto účtu“ (pohledávku z účtu) při splnění
sjednaných podmínek. Pokud tedy finanční úřad při provádění exekuce vůči daňovému dlužníku postihl
peněžní prostředky na účtu E., jež byly předtím na tento účet připsány omylem z účtu žalobce, postupoval
v souladu s občanským soudním řádem a v důsledku jeho postupu se žalovaná na úkor žalobce
bezdůvodně neobohatila.“ Súd ďalej poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
sp. zn. 1 MCdo 2/2009, z ktorého vyplýva, že: „Vzhľadom k tomu, že výkon rozhodnutia prikázaním
pohľadávky sa týka pohľadávky, ktorú má majiteľ účtu na základe zmluvy o účte voči peňažnému ústavu,
nie je rozhodujúce, koho boli peňažné prostriedky, ktoré boli na účet uložené. Podstatné z tohto hľadiska
je jedine skutočnosť, kto je majiteľom účtu, lebo jedine on má pohľadávku z účtu v peňažnom ústave.
Predmetom výkonu rozhodnutia prikázaním pohľadávky z účtu v peňažnom ústave nie je vec (a ani iný
majetok), ale nárok majiteľa účtu na výplatu peňažných prostriedkov z účtu (pohľadávku z účtu).“

18. Súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a ustálenú judikatúru k uvedenej právnej otázke,
súd dospel k záveru, že námietka neprípustnosti exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu povinného v
banke, v sume 940,09,-EUR, vznesená treťou osobou, dňa 30.4.2020, je nedôvodná a preto ju, v zmysle
§ 44 ods. 5 Exekučného poriadku, zamietol v celom rozsahu.

19. Tretia osoba, ani oprávnený si náhradu trov, ktoré by im vznikli v súvislosti s námietkou neprípustnosti
exekúcie neuplatnili. Vychádzajúc z ustanovení Exekučného poriadku, je súd toho názoru, že nakoľko
exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým konaním a ako také je ovládané dispozičnou
zásadou, je výlučne v dispozícii oprávneného, resp. účastníka tejto časti exekučného konania, aký nárok
si v ňom uplatní a aký nie. Keďže oprávnený ani tretia osoba nenavrhli, v rámci konania o námietke
neprípustnosti exekúcie prikázaním iných peňažných pohľadávok povinného, vznesenou treťou osobou,
aby súd rozhodoval o ďalších trovách exekúcie, súd o nich nerozhodoval.

20. Vzhľadom na uvedené, súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,
prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho
robí - odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsah odvolateľ rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak
súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,



b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.