FRAMAT, spol. s r.o.


Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 7Er/46/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8511200613
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2020:8511200613.3

Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska
21, 814 99 Bratislava, IČO: 31733352, proti povinnému: Grifel, s.r.o., Priemyselná 1, 031 01 Liptovský
Mikuláš, IČO: 36445169, v konaní o vymoženie 288,78 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.

II. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi MVDr. Mgr. Pavlovi Kovaľovi, Exekútorský úrad so sídlom
Radničné nám. 15, 085 01 Bardejov trovy exekúcie vo výške 66,43 eur a u k l a d á oprávnenému,
aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu pôvodného oprávneného, spol. Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., na
vykonanie exekúcie zo dňa 3.2.2011 a exekučného titulu - platobný výmer Úradu pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou č. k. PV 701/04451/2010 zo dňa 11.10.2010 sa dňa 7.2.2011 začalo exekučné
konanie proti povinnému.

2. Okresný súd Stará Ľubovňa udelil súdnemu exekútorovi dňa 7.9.2011 poverenie na vykonanie
exekúcie pod číslom 5710 023330.

3. Tunajší súd uznesením č.k. 7Er/46/2011-21 zo dňa 5.5.2014 rozhodol o zmene účastníka na strane
oprávneného, a to spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s.

4. V priebehu exekučného konania podal súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie v zmysle
§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko opakovaným preverovaním šetrením exekútor zistil,
že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy
exekúcie spolu vo výške 130,79 eur. Z priloženého exekútorského spisu vyplýva, že oprávnenému bola
doručená správa o stave konania, v ktorej exekútor uviedol, že povinný nie je vlastníkom majetku, ktorý
by bol postihnuteľný exekúciou. Oprávnený vo svojom stanovisku uviedol, že súhlasí so zastavením
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

5. Podľa § 243b ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov
(ďalej len ,,EP“), exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP v znení účinnom do 31.10.2013, exekúciu súd zastaví, ak majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.



7. Podľa § 58 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.10.2013, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez
návrhu.

8. Z exekútorského spisu vyplýva, že súdny exekútor opakovane preveroval majetkové pomery
povinného (lustrácie v bankách a pobočkách zahraničných bánk, v Sociálnej poisťovni, v systéme
IRIS, zisťovanie nehnuteľností a hnuteľných vecí vo vlastníctve povinného, lustrácie v Centrálnom
registri exekúcií), pričom nebol zistený žiadny postihnuteľný majetok povinného, z ktorého by bolo
možné vymôcť pohľadávku oprávneného. Súd zároveň zisťoval majetkové pomery povinného i z jemu
dostupných lustrácií. Lustráciou v katastri nehnuteľností súd zistil, že povinný nie je vlastníkom žiadnych
nehnuteľností. V rámci lustrácie v Notárskom centrálnom registri záložných práv povinný vystupuje v
pozícii záložcu, pričom hodnota pohľadávky je vo výške 24.639,85 eur. Predmetom zálohu je motorové
vozidlo vo vlastníctve povinného. Súd ďalej zistil, že povinný má dlh na dani, ktorý je od 23.1.2018 vo
výške 56.848,50 eur.

9. Súd sa stotožnil s názorom súdneho exekútora, že exekúciu je potrebné zastaviť, nakoľko obsah
spisu súdneho exekútora preukazuje, že skutočnosti oznámené súdnym exekútorom o nemajetnosti
povinného vychádzajú z konkrétnych šetrení a sú pravdivé. Vzhľadom na zistený skutkový stav a s
prihliadnutím na citovanú zákonnú úpravu súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP v
znení účinnom do 31.10.2013. Súd pritom podotýka, že pre rozhodovanie o zastavení exekúcie pre
nemajetnosť povinného je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp.
vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov
povinného v budúcnosti. Uvedená skutočnosť by bola významná iba z toho hľadiska, že oprávnený v
budúcnosti môže podať nový návrh na vykonanie exekúcie v prípade, že povinný nadobudne majetok,
z ktorého je možné vymáhanú pohľadávku, resp. jej zvyšok, uspokojiť, nakoľko zastavenie exekúcie z
dôvodu nedostatku majetku povinného netvorí prekážku rozhodnutej veci. Majetkové pomery povinného
sa zisťujú v čase vedenia exekúcie a nie do budúcnosti, pretože takýto spôsob zisťovania majetku ani
nie je možný. Ak teda mal súd preukázaný nedostatok majetku povinného, exekúciu zastavil.

10. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31.10.2013, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom
dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa
tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

11. Podľa § 197 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.10.2013, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

12. Podľa § 200 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.10.2013, trovami exekúcie sú odmena exekútora,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. Oprávnený a exekútor
majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu
trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo.

13. Podľa § 200 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.10.2013, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie,
rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

14. Podľa § 203 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.10.2013, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie
exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd
nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

15. Podľa § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných
konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných
do 31. marca 2017.

16. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v
znení účinnom od 1.5.2008 (ďalej len ,,cit. vyhl.“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie
alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.



17. Podľa § 14 ods. 2 cit. vyhl. paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

18. Podľa § 15 ods. 1 cit. vyhl., paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

19. Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhl., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa
najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

20. Podľa § 25 cit. vyhl. v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce
vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

21. O trovách exekúcie rozhodol súd v súlade s citovanými ustanoveniami § 196 EP a § 200 ods.
2 EP v znení účinnom do 31.10.2013 a na ich úhradu zaviazal oprávneného v zmysle § 203 ods. 2 EP
v znení účinnom do 31.10.2013. Pri určení výšky nevyhnutných trov exekúcie súd postupoval podľa §
14, § 22, § 25 cit. vyhl.

22. Súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nasledovne:

1/ odmenu podľa § 14 ods. 2 v spojení s § 15 ods. 1 cit. vyhl.
- získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 €
- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 €
- doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie 3,32 €
- doručenie príkazu na začatie exekúcie 3,32 €
- doručenie exekučného príkazu 3,32 €
- každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného - 2x 6,64 €
- každé zisťovanie účtu povinného - 2x 6,64 €
- každé ďalšie zisťovanie majetku povinného - 4x 13,28 €
Spolu 43,16 €

2/ náhradu hotových výdavkov podľa § 22 cit. vyhl.
a) poštovné
- výzva - oprávnený 1,30 €
- žiadosť o udelenie poverenia 1,30 €
- žiadosť o poskytnutie súčinnosti - OR PZ 1,30 €
- Daňový úrad 1,30 €
- upovedomenie o začatí exekúcie - povinný 1,60 €
- oprávnený 1,60 €
- exekučný príkaz + príkaz na zač. exekúcie - povinný 1,60 €
- oprávnený 1,30 €
b) poplatky
- lustrácie banky 0,90 €
Spolu 12,20 €

4/ DPH vo výške 20% (§ 27 ods. 1, ods. 3 zák. č. 222/2004 Z. z.) zo sumy 55,36 € t.j. 11,07 €.

23. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu v sume 29,88 eur za 9 úkonov, nakoľko z predloženého
exekučného spisu EX 204/11 mal súd preukázané vykonanie úkonov exekučnej činnosti nasledovne:



1x získanie poverenia; 1x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie; 1x doručenie príkazu na začatie
exekúcie; 1x doručenie upovedomenie o spôsobe exekúcie; 1x doručenie exekučného príkazu;
každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného 2x - súčinnosť SP (10.11.2011, 23.9.2014); každé zisťovanie
majetku povinného - 1x súčinnosť ODI (3.11.2011), 1x - lustrácia v systéme IRIS - IS (12.9.2014),
2x - kataster portál (29.9.2011, 12.9.2014); každé zisťovanie účtu povinného 1x - súčinnosť daňový
úrad 3.11.2011, 1x - lustrácia banky. Súd mal preukázané vykonanie 13 úkonov podľa § 14 ods. 1 cit.
vyhl., a preto považoval za odôvodnenú odmenu súdneho exekútora v sume 43,16 eur (13 x 3,32 eur).
Zároveň súd dopĺňa, že pokiaľ ide o úkon doručenie upovedomenia o začatí exekúcie (vyčíslený 2-
krát), doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie (vyčíslený 2-krát), doručenie príkazu na začatie
exekúcie (vyčíslený 2-krát) a úkon doručenia exekučného príkazu (vyčíslený 6-krát), z gramatického
výkladu ustanovenia § 15 ods. 1 písm. b) až f) cit. vyhl. vyplýva, že exekútorovi patrí odmena len za
jedno vykonané doručenie. V opačnom prípade by odmena za takýto úkon bola upravená rovnako
ako v písm. g) až j) spomínaného ustanovenia, kde odmena exekútora je výslovne viazaná na každý
takýto úkon exekučnej činnosti. Odmeňovaný je totiž úkon ako taký, pričom v tomto prípade ide o jeden
úkon smerujúci voči viacerým adresátom. Viacnásobné doručenie sa premietne do náhrady hotových
výdavkov. Preto súd priznal odmenu len za jedno doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, príkazu
na začatie exekúcie, exekučného príkazu a upovedomenia o spôsobe exekúcie. Pokiaľ ide o úkon
doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní - zmena oprávneného, súd exekútorovi
požadovanú odmenu nepriznal, nakoľko predmetné rozhodnutie, ktorým sa pripustila zmena účastníka
konania na strane oprávneného, doručoval účastníkom konania práve súd. Súd zároveň poukazuje aj na
to, že z predloženého exekučného spisu nevyplýva, aby súdny exekútor doručoval akékoľvek uznesenie
súdu vydaného v exekučnom konaní.

24. Súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne
vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z
obsahu konkrétneho spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady
trov exekúcie. Súd v tejto súvislosti posudzoval nárok súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie v
prípade hotových výdavkov na kancelárske potreby (papier, kopírovanie, obálky) vo výške 3,32 eur. Súd
túto náhradu súdnemu exekútorovi nepriznal. Otázku náhrady hotových výdavkov, konkrétne náhrady
za kancelársky materiál, rieši stanovisko Ústavného súdu SR I. ÚS 157/08-16 zo dňa 29. apríla 2008,
z ktorého vyplýva, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného zreteľa,
medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké
náhrady a poplatky. Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti
s výkonom exekučnej činnosti aj iné výdavky ako sú demonštratívne uvedené v § 22 cit. vyhl., a to
náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria napr. náklady na mzdy zamestnancov,
prípadne koncipientov exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského
úradu, výdavky na energie v súvislosti s prevádzkou úradu, náklady na údržbu sídla úradu (čistiace
potreby a náklady na opravy), ako aj materiálové náklady na samotný bežný chod úradu, t.j. výdavky
na kancelárske vybavenie a napokon náklady na kancelárske potreby (kancelársky papier, obálky, toner
do tlačiarne, písacie potreby, lepidlá, a pod.). Je zrejmé, že všetky tieto náklady a výdavky si súdny
exekútor zabezpečuje v rámci chodu svojho úradu, teda nielen v súvislosti s potrebami a situáciou v tej
- ktorej individuálnej exekučnej veci. Súd je však toho názoru, že náhrada za tieto výdavky a náklady
na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria aj náklady na kancelársky papier, kopírovanie,
farbu, spinky, tlač, spisový obal, na ktoré poukazoval súdny exekútor vo vyčíslení trov exekúcie súdnemu
exekútorovi v zmysle § 22 ods. 1 cit. vyhl. neprináleží, nakoľko ani pri akomkoľvek extenzívnom výklade
§ 22 cit. vyhl. ich nemožno priradiť k ostatným v tomto ustanovení demonštratívne uvedeným výdavkom,
za ktoré exekútorovi náhrada patrí. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve
nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných, a teda
aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov.

25. Súd pri priznaní hotových výdavkov titulom poštovného vychádzal z predloženého spisu súdneho
exekútora a v ňom založených poštových doručeniek s pečiatkou pošty, resp. obálok. Súd mal za
preukázané len poštovné za doručenie písomnosti uvedených v bode 22. tohto uznesenia (za ktoré
poštovné priznal), pri ostatných písomnostiach nie je v exekučnom spise žiaden doklad o ich zaslaní
(napr. doručenky, odpovedné hárky). Hotové výdavky, ktoré exekútor požaduje nahradiť, by mali vyplývať
z exekučného spisu, aby ich skutočne vynaloženú výšku bolo možné overiť, resp. by mali byť všeobecne
známe alebo minimálne známe súdu z úradnej činnosti. Bez takýchto dokladov nie je možné posúdiť,
aké skutočné náklady exekútorovi vznikli. Súdu je pritom známe, že mnoho exekútorov v záujme



hospodárnosti doručuje v 1 obálke adresovanej jednému subjektu (napr. banke) listiny týkajúce sa
viacerých exekučných konaní, čím skutočné náklady na jedno konanie sú nižšie. Pri rozhodovaní o
náhrade za poštovné nie možné bez doručenky overiť jednak skutočnosť, či písomnosť založená v
exekútorskom spise bola vôbec odoslaná, ani to, aké náklady s ňou exekútorovi skutočne vznikli, a
to jednak vzhľadom na už uvedenú skutočnosť zasielania viacerých písomností v 1 obálke, ako aj z
dôvodu, že súd bez doručenky nemá vedomosť, akým spôsobom bola zásielka doručovaná (t.j. či napr.
do vlastných rúk s alebo bez opakovaného doručenia, alebo iba doporučene a pod.). V tejto súvislosti
súd konštatuje, že je prioritne úlohou súdneho exekútora (a v jeho záujme) vyčísliť si trovy exekúcie
riadne a zrozumiteľne, a najmä, aby všetky úkony, ako aj výdavky, ktoré na exekúciu vynaložil, a ktorých
náhradu požaduje, boli zadokumentované (preukázané) v exekučnom spise. Keďže súdny exekútor
nezdokladoval výšku poštovného za jednotlivé zásielky, súd pri priznávaní poštovného vychádzal z tzv.
poštového poriadku platnom v čase doručovania jednotlivých písomností. Súd preto priznal exekútorovi
poštovné vo výške 11,30 eur.

26. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi požadované budúce náklady na poštovné za zásielky
(uznesenie na vyznačenie právoplatnosti, zaslanie vyúčtovania účastníkom konania a vrátenie
poverenia a vyúčtovania súdu, odblokovanie účtov), nakoľko súdny exekútor nešpecifikoval v akej výške
požaduje za predmetné zásielky náhradu poštovného (vo vyúčtovaní je uvedená iba celková suma vo
výške 17,75 eur) a zároveň ide o náhradu budúcich hotových výdavkov a súd nemá ich výšku žiadnym
spôsobom preukázanú, preto súd náhradu budúcich hotových výdavkov exekútorovi nepriznal.

27. Keďže súdny exekútor je platcom dane z pridanej hodnoty, k trovám exekúcie je potrebné ešte
prirátať DPH v zmysle vyúčtovania súdnym exekútorom, pričom základom pre výpočet je suma 55,36
eur a DPH predstavuje 11,07 eur. Súd priznal exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 66,43 eur
(43,16 eur + 12,20 eur + 11,07 eur). Súd uložil oprávnenému, aby ich nahradil exekútorovi v súlade s
cit. § 203 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.10.2013.

Poučenie:

Proti I. výroku tohto rozhodnutia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Proti II. výroku tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné.