FRAMAT, spol. s r.o.


Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 7Er/456/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8509203182
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2020:8509203182.3

Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska
21, 814 99 Bratislava, IČO: 31733352 proti povinnému: R. M., nar. X.XX.XXXX, A. XXXX/X, XXX XX J.
Q., v konaní o vymoženie 56,42 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.

II. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi MVDr. Mgr. Pavlovi Kovaľovi, Exekútorský úrad so sídlom
Radničné nám. 15, 085 01 Bardejov trovy exekúcie vo výške 45,25 eur a u k l a d á oprávnenému,
aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu pôvodného oprávneného, spol. Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., na
vykonanie exekúcie zo dňa 6.8.2009 a exekučného titulu - platobný výmer Úradu pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou č. k. PV 701/05682/2008 zo dňa 23.4.2009 sa dňa 12.8.2009 začalo
exekučné konanie proti povinnému.

2. Okresný súd Stará Ľubovňa udelil súdnemu exekútorovi dňa 20.10.2009 poverenie na vykonanie
exekúcie pod číslom 5710 016834.

3. Tunajší súd uznesením č.k. 7Er/456/2009-13 zo dňa 20.9.2013 rozhodol o zmene účastníka na strane
oprávneného, a to spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s.

4. V priebehu exekučného konania podal súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie v zmysle
§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 55,43 eur, pozostávajúce
z minimálnej odmeny vo výške 33,19 eur, hotových výdavkov vo výške 13,00 eur a DPH z uvedených
položiek. Z priloženého exekútorského spisu vyplýva, že oprávnenému bola doručená správa o stave
konania, v ktorej exekútor uviedol, že povinný nie je vlastníkom majetku, ktorý by bol postihnuteľný
exekúciou. Oprávnený sa k podanej správe v exekútorom stanovenej lehote nevyjadril.

5. Podľa § 243b ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov
(ďalej len ,,EP“), exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP v znení účinnom do 31.10.2013, exekúciu súd zastaví, ak majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.



7. Podľa § 58 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.10.2013, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez
návrhu.

8. Z exekútorského spisu vyplýva, že súdny exekútor opakovane preveroval majetkové pomery
povinného (lustrácie v bankách a pobočkách zahraničných bánk, v Sociálnej poisťovni, v systéme
ISEB, v systéme IRIS, zisťovanie nehnuteľností a hnuteľných vecí vo vlastníctve povinného, lustrácie
v Centrálnom registri exekúcií), pričom nebol zistený žiadny postihnuteľný majetok povinného, z
ktorého by bolo možné vymôcť pohľadávku oprávneného. Súd zároveň zisťoval majetkové pomery
povinného i z jemu dostupných lustrácií. Lustráciou v katastri nehnuteľností súd zistil, že povinný
nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností. Povinný nie je poberateľom dôchodkového, nemocenského,
úrazového poistenia ani poistenia v nezamestnanosti. Lustráciou v evidencii Zboru väzenskej a justičnej
stráže sa súdu nepodarilo zistiť evidovanie povinného vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia
slobody v príslušných ústavoch na výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody na území Slovenskej
republiky, kde by mohol byť zaradený na pracovnú činnosť a poberať pracovnú odmenu. V rámci lustrácie
v Notárskom centrálnom registri záložných práv povinný nevystupuje v pozícii záložného veriteľa tak,
aby speňažením zálohu mohol získať finančné prostriedky podliehajúce exekúcii.

9. Súd sa stotožnil s názorom súdneho exekútora, že exekúciu je potrebné zastaviť, nakoľko obsah
spisu súdneho exekútora preukazuje, že skutočnosti oznámené súdnym exekútorom o nemajetnosti
povinného vychádzajú z konkrétnych šetrení a sú pravdivé. Vzhľadom na zistený skutkový stav a s
prihliadnutím na citovanú zákonnú úpravu súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP v
znení účinnom do 31.10.2013. Súd pritom podotýka, že pre rozhodovanie o zastavení exekúcie pre
nemajetnosť povinného je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp.
vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov
povinného v budúcnosti. Uvedená skutočnosť by bola významná iba z toho hľadiska, že oprávnený v
budúcnosti môže podať nový návrh na vykonanie exekúcie v prípade, že povinný nadobudne majetok,
z ktorého je možné vymáhanú pohľadávku, resp. jej zvyšok, uspokojiť, nakoľko zastavenie exekúcie z
dôvodu nedostatku majetku povinného netvorí prekážku rozhodnutej veci. Majetkové pomery povinného
sa zisťujú v čase vedenia exekúcie a nie do budúcnosti, pretože takýto spôsob zisťovania majetku ani
nie je možný. Ak teda mal súd preukázaný nedostatok majetku povinného, exekúciu zastavil.

10. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31.10.2013, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom
dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa
tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

11. Podľa § 197 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.10.2013, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

12. Podľa § 200 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.10.2013, trovami exekúcie sú odmena exekútora,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. Oprávnený a exekútor
majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu
trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo.

13. Podľa § 200 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.10.2013, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie,
rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

14. Podľa § 203 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.10.2013, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie
exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd
nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

15. Podľa § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných
konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných
do 31. marca 2017.



16. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v
znení účinnom od 1.5.2008 (ďalej len ,,cit. vyhl.“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie
alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

17. Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhl., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa
najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

18. Podľa § 25 cit. vyhl. v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce
vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

19. O trovách exekúcie rozhodol súd v súlade s citovanými ustanoveniami § 196 EP a § 200 ods.
2 EP v znení účinnom do 31.10.2013 a na ich úhradu zaviazal oprávneného v zmysle § 203 ods. 2 EP
v znení účinnom do 31.10.2013. Pri určení výšky nevyhnutných trov exekúcie súd postupoval podľa §
14, § 22, § 25 cit. vyhl.

20. Súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nasledovne:

1/ odmenu podľa § 14 ods. 1 cit. vyhl. v najnižšej zákonnej výške 33,19 eur. Keďže si súdny exekútor
uplatnil odmenu v najnižšej zákonnej výške, súd sa skúmaním rozsahu úkonov bližšie nezaoberal.

2/ náhradu hotových výdavkov podľa § 22 cit. vyhl.
a) poštovné
- upovedomenie o začatí exekúcie - povinný 0,32 €
- oprávnený - 2x 3,30 €

b) elektronické lustrácie - portál banky 0,90 €
Spolu 4,52 €

3/ DPH z priznanej odmeny a náhrad vo výške 20% (§ 27 ods. 1, 3 zák. č. 222/2004 Z. z., § 196 EP)
zo sumy 37,71 eur, t.j. 7,54 eur.

21. Súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne
vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z
obsahu konkrétneho spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady
trov exekúcie. Súd v tejto súvislosti posudzoval nárok súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie v
prípade hotových výdavkov na kancelárske potreby (papier, kopírovanie, obálky) vo výške 3,32 eur. Súd
túto náhradu súdnemu exekútorovi nepriznal. Otázku náhrady hotových výdavkov, konkrétne náhrady
za kancelársky materiál, rieši stanovisko Ústavného súdu SR I. ÚS 157/08-16 zo dňa 29. apríla 2008,
z ktorého vyplýva, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného zreteľa,
medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké
náhrady a poplatky. Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti
s výkonom exekučnej činnosti aj iné výdavky ako sú demonštratívne uvedené v § 22 cit. vyhl., a to
náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria napr. náklady na mzdy zamestnancov,
prípadne koncipientov exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského
úradu, výdavky na energie v súvislosti s prevádzkou úradu, náklady na údržbu sídla úradu (čistiace
potreby a náklady na opravy), ako aj materiálové náklady na samotný bežný chod úradu, t.j. výdavky
na kancelárske vybavenie a napokon náklady na kancelárske potreby (kancelársky papier, obálky, toner
do tlačiarne, písacie potreby, lepidlá, a pod.). Je zrejmé, že všetky tieto náklady a výdavky si súdny
exekútor zabezpečuje v rámci chodu svojho úradu, teda nielen v súvislosti s potrebami a situáciou v tej
- ktorej individuálnej exekučnej veci. Súd je však toho názoru, že náhrada za tieto výdavky a náklady
na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria aj náklady na kancelársky papier, kopírovanie,
farbu, spinky, tlač, spisový obal, na ktoré poukazoval súdny exekútor vo vyčíslení trov exekúcie súdnemu
exekútorovi v zmysle § 22 ods. 1 cit. vyhl. neprináleží, nakoľko ani pri akomkoľvek extenzívnom výklade
§ 22 cit. vyhl. ich nemožno priradiť k ostatným v tomto ustanovení demonštratívne uvedeným výdavkom,
za ktoré exekútorovi náhrada patrí. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve



nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných, a teda
aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov.

22. Súd pri priznaní hotových výdavkov titulom poštovného vychádzal z predloženého spisu súdneho
exekútora a v ňom založených poštových doručeniek s pečiatkou pošty, resp. obálok. Súd mal za
preukázané len poštovné za doručenie písomnosti uvedených v bode 20. tohto uznesenia (za ktoré
poštovné priznal), pri ostatných písomnostiach nie je v exekučnom spise žiaden doklad o ich zaslaní
(napr. doručenky, odpovedné hárky). Hotové výdavky, ktoré exekútor požaduje nahradiť, by mali vyplývať
z exekučného spisu, aby ich skutočne vynaloženú výšku bolo možné overiť, resp. by mali byť všeobecne
známe alebo minimálne známe súdu z úradnej činnosti. Bez takýchto dokladov nie je možné posúdiť, aké
skutočné náklady exekútorovi vznikli. Pri rozhodovaní o náhrade za poštovné nie možné bez doručenky
overiť jednak skutočnosť, či písomnosť založená v exekútorskom spise bola vôbec odoslaná, ani to, aké
náklady s ňou exekútorovi skutočne vznikli. Súd zároveň z predloženého exekútorského spisu zistil, že
súdny exekútor doručoval niektoré listiny v jednej obálke vo viacerých konaniach. Za tohto stavu potom
exekútorovi nevzniklo v každom konaní poštovné v plnej výške, ale iba poštovné predstavujúce alikvótnu
časť poštovného vychádzajúc zo vzorca „cena poštovného : počet exekučných konaní, v ktorých bola
doručovaná nejaká písomnosť v jednej obálke“. Za tohto stavu vzniklo exekútorovi právo na poštovné
za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie - opr. vo výške 0,32 eur (poštovné 1,60 eur : 5 konaní, v
ktorých boli doručované zásielky). Súd preto priznal exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške
4,52 eur.

23. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi požadované budúce náklady na poštovné, nakoľko súdny
exekútor nešpecifikoval v akej výške požaduje za predmetné zásielky náhradu poštovného (vo
vyúčtovaní je uvedená iba celková suma vo výške 3,10 eur) a zároveň ide o náhradu budúcich hotových
výdavkov a súd nemá ich výšku žiadnym spôsobom preukázanú, preto súd náhradu budúcich hotových
výdavkov exekútorovi nepriznal.

24. Keďže súdny exekútor je platcom dane z pridanej hodnoty, k trovám exekúcie je potrebné ešte
prirátať DPH v zmysle vyúčtovania súdnym exekútorom, pričom základom pre výpočet je suma 37,71
eur a DPH predstavuje 7,54 eur. Súd priznal exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 45,25 eur
(33,19 eur + 4,52 eur + 7,54 eur). Súd uložil oprávnenému, aby ich nahradil exekútorovi v súlade s cit.
§ 203 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.10.2013.

Poučenie:

Proti I. výroku tohto rozhodnutia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Proti II. výroku tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné.