Roľnícke družstvo Družstevná pri Hornáde


Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 36C/16/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117211920
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Mazúrová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7117211920.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v spore žalobcov: X. Z. P., nar. 20.8.1953,
bytom K ihrisku 24, 040 01 Košice, X. U. H., rod. Hovanová, nar. 6.4.1950, bytom Výstavby 195/6, 040
11 Košice, obidvaja zastúpení Juhás, Marják & Ferenci s.r.o., so sídlom Mojmírova 12, 040 01 Košice,
IČO: 50 164 988, proti žalovaným: X. A.. G. A., správca konkurznej podstaty úpadcu Roľnícke družstvo
Družstevná pri Hornáde, IČO: 31 733 492, so sídlom J. Švermu 7, 070 01 Michalovce, zastúpený JUDr.
Emíliou Hambalekovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie Štúrova 7, 040 01 Košice, IČO:
31 946 976. 2. Roľnícke družstvo Družstevná pri Hornáde, IČO: 31 733 492, o určenie, že nehnuteľnosti
patria do dedičstva

r o z h o d o l :

I. Určuje, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, katastrálne územie F.Č., S. F. A., S. F. - F. - parc. č.
XXX/X o výmere XXX m2, druh: zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/X o výmere XXX m2, druh:
zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/X o výmere XX m2, druh: zastavané plochy a nádvoria, parc.
č. XXX o výmere XXX m2, druh: záhrady, patria do dedičstva po poručiteľke H. P., K.. L., X.. XX.X.XXXX,
B.. XX.X.XXXX.

II. Žalobu voči žalovanému 1. zamieta.

III. Priznáva žalovanému 1. náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalobcom 1. a 2.

IV. Priznáva žalobcom 1. a 2. náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalovanému 2.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1. a 2. sa žalobou - najprv proti žalovanému 1. - domáhali určenia, že nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXX, katastrálne územie F., okres Košice I, obec Košice - F. - parc. č. XXX/X o výmere
XXX m2, druh: zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/X o výmere XXX m2, druh: zastavané plochy
a nádvoria, parc. č. XXX/X o výmere XX m2, druh: zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX o výmere
XXX m2, druh: záhrady, patria do dedičstva po poručiteľke H.K. P., K.. L., X.. XX.X.XXXX, B.. XX.X.XXXX.

2. Žalobu žalobcovia odôvodnili tým, že v zmysle uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
4K/602/01-13 zo dňa 10.5.2001 bol na majetok dlžníka - Roľnícke družstvo Družstevná pri Hornáde,
IČO: 31 733 492 vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej podstaty bo ustanovený A.. G. A. so
sídlom E.. Š. X, XXX XX H.. Žalovaný 1. podaním zo dňa 2.10.2007 rozšíril konkurznú podstatu úpadcu
o nehnuteľnosti, ktorých žalobcovia sa domáhajú určenia, že tieto patria do dedičstva a uviedli, že
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Cbi/14/2008-80 zo dňa 30.1.2012 bolo určené, že
tieto nehnuteľnosti nepatria do súpisu konkurznej podstaty úpadcu Roľnícke družstvo Družstevná pri
Hornáde. Poukázali na to, že jedná sa o nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, katastrálne územie
F. a poukázali na to, že na parcele č. XXX/X je postavená stavba - rodinný dom so súpisným č.



XXX a na parcele č. XXX/X je tiež postavená stavba - hospodárska budova bez súpisného čísla a
tieto sú zapísané na LV č. XXXX pre katastrálne územie F.. Dôvodili, že ich právnym predchodcom -
rodičom boli predmetné nehnuteľnosti odovzdané do užívania vtedajším Národným výborom za účelom
výstavby rodinného domu, avšak pochybením príslušných orgánov nebol k pozemkom vykonaný zápis v
evidencii pozemkov, na základe ktorého by bolo zrejmé, že vlastníkmi nehnuteľnosti sa stali t. č. nebohí
rodičia žalobcov. Dodali, že rodinný dom, ako aj nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX od roku 1960
rodičia žalobcov, teda právni predchodcovia, užívali v dobrej viere nepretržite a správali sa k nim ako
ich vlastníci, teda boli dobromyseľní v tom, že im predmetné nehnuteľnosti skutočne patria. Uviedli,
že zo zápisnice o predbežnom vyšetrení dedičstva spísanom na Štátnom notárstve Košice - mesto
sp. zn. D 304/84 zo dňa 14.2.1984 v dedičskom konaní po nebohom otcovi žalobcov, zomrelom dňa
13.1.1984, naposledy bytom F. XXX vyplýva, že konanie bolo zastavené, nakoľko zomrelý nezanechal
po sebe žiaden majetok. Uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 14D/170/2005-13, Dnot 97/2005
zo dňa 11.11.2005 bolo ukončené dedičské konanie po poručiteľke - matke žalobcov, zomrelej dňa
15.4.2005, naposledy bytom K ihrisku 133 tak, že konanie o prejednaní dedičstva bolo zastavené,
nakoľko vlastníctvo poručiteľky k rodinnému domu súp. č. XXX v Košiciach - F. nebolo preukázané
a preto neprichádzalo do úvahy jeho prejednanie. Dodali, že otec žalobcov nesporne, s podporou
svedeckých výpovedí a vyjadrení, nadobudol sporné pozemky neperfektnou zmluvou a tieto užíval po
dobu 25 rokov a v tomto prípade neboli splnené predpoklady vydržania ku dňu 1.1.1992, nakoľko k
jeho úmrtiu došlo v roku 1984. Poukázali na to, že právny poriadok SR vylučuje retroaktivitu a to je
dôvodom, prečo otec žalobcov v období od roku 1959 do roku 1984 nemohol v zmysle ustanovení
OZ nadobudnúť sporné pozemky vydržaním. V prípade matky žalobcov, ktorá spolu s manželom v
roku 1959 odkúpila sporné pozemky od Miestneho úradu a tieto užívala až do svojej smrti, t. j. do
dňa 15.4.2005 nepretržite po dobu 46 rokov a v dobrej viere, že je ich vlastníčkou, platila za tieto
nehnuteľnosti daň, starala sa o ne, tým z jej strany boli splnené všetky zákonné predpoklady pre
ich vydržanie. V jej dobromyseľnosti o tom, že jej sporné pozemky patria ako vlastníkovi, ju nikto, ani
samotný žalovaný 1. nijako nerušil, čím boli preukázané tak subjektívne ako aj objektívne predpoklady
na vydržanie predmetných nehnuteľností. Dôvodili, že matka žalobcov vydržala vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam dňom 1.1.2002. V tejto súvislosti poukázali na konanie prebiehajúce na Okresnom
súde Košice I pod sp. zn. 38C/84/2010, v ktorom konaní bol vydaný rozsudok dňa 26.9.2013, ktorým
súd zamietol žalobu žalobcu 1., v ktorom sa žalobca 1. domáhal určenia vlastníckeho práva vydržaním.
Žalobcovia s poukazom na § 137 písm. c) CSP uviedli, že keďže v danom prípade ide o určovaciu žalobu,
ktorej účelom je poskytnúť ochranu práv žalobcov, naliehavý právny záujem žalobcovia preukazujú tým,
že určenie, či sporné pozemky patria do dedičstva po poručiteľke - matke žalobcov a ktorú skutočnosť
žalobcovia považujú za preukázanú, je tu daný naliehavý právny záujem, pretože v tomto prípade by
došlo k zmene zápisu vlastníckych práv k sporným pozemkom v katastri nehnuteľnosti.

3. Žalobcovia spolu so žalobou na preukázanie svojho právneho nároku doručili informatívnu kópiou z
katastrálnej mapy pre katastrálne územie F., výpis z LV č. XXXX pre katastrálne územie F., výpis z LV č.
XXX pre katastrálne územie F., potvrdenie Mestskej časti F. zo dňa 7.7.2005, platobné výmery na daň z
nehnuteľnosti adresované na právnu predchodkyňu žalobcov - matku H. P. vystavené Miestnym úradom
mestskej časti F. - F. od roku 1994 až do roku 2004 a dôkazy o platení dane z nehnuteľností, rozsudok
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.1.2012 sp. zn. 11Cbi/14/2008, uznesenie Okresného súdu Košice
I zo dňa 11.11.2005 sp. zn. 14D/170/2005, rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 26.9.2013 sp.
zn. 38C/84/2010.

4. Žalobcovia 1. a 2. na preukázanie svojho právneho nároku použili nasledovné prostriedky procesného
útoku: skutkové tvrdenia uvedené v žalobe, návrhy na vykonanie dokazovania vyššie uvedenými
listinnými dôkazmi.

5. K žalobe sa vyjadril žalovaný 1. listinným podaním zo dňa 12.10.2017 a s poukazom na § 230 CSP
navrhol, aby súd konanie zastavil, majúc zato, že žalovaný 1. nie je pasívne legitimovaný a taktiež
poukázal na to, že prejednaniu veci bráni prekážka veci právoplatne rozsúdenej - konanie prebiehajúce
na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 38C/84/2010, v ktorom bol vydaný rozsudok dňa 26.9.2013,
ktorý nadobudol právoplatnosť a stal sa aj vykonateľný.

6. Žalobcovia 1., 2. v replike k vyjadreniu žalovaného 1. uviedli, že žaloba podaná žalobcami je
určovacou žalobou, ktorá má spravidla preventívny charakter a jej účelom je poskytnúť ochranu
práva žalobcom skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. Nestotožnili sa s obranou



žalovaného 1. ohľadom prekážky právoplatne rozhodnutej veci, na ktorú žalovaný 1. poukázal a k tejto
námietke žalovaného uviedli, že teória procesného práva vymedzuje prekážku právoplatne rozhodnutej
veci dvoma kritériami, a to totožnosť osôb (sporových strán) a totožnosť predmetu konania. Poukázali
na to, že keďže matka žalobcov zomrela 15.4.2005, sú stranami sporu jej dedičia - právni nástupcovia
- žalobcovia 1.,2., aj napriek tomu sa jedná o odlišnú stranu sporu aká bola v spore vedenom na
Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 38C/84/2010, v ktorom bol vydaný rozsudok, z dôvodu, že sa
určenia vlastníckeho práva vydržaním domáhal syn vydržateľky - žalobca 1., nie ona samotná, resp.
jej právni nástupcovia. Dodali, že v pôvodnom konaní sa teda posudzoval nárok inej osoby na základe
odlišného skutkového stavu a uviedli, že konanie súd zastavil (správne žaloba bola
zamietnutá - poznámka súdu), pretože tento nárok nebol preukázaný z dôvodu neuplynutia zákonnej
lehoty na vydržanie vo vzťahu k žalobcovi 1. z pôvodného konania. Dôvodili, že o prekážku právoplatne
rozhodnutej veci nejde v prípadoch, ak súd určitú otázku v konaní posúdil prejudiciálne. Dodali, že žaloby,
kde sa má určiť, že do dedičstva patrí určitá majetková hodnota, nie sú spormi vyvolanými dedičským
konaním, ale ide o žaloby, kde sa spor odvíja od toho, že niekto popiera, že poručiteľ bol ku dňu smrti
vlastníkom určitej majetkovej hodnoty, resp. niekto to tvrdí.

7. Uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 4.2.2019 sp. zn. 36C/16/2017-95 bol do konania na
strane žalovaného pripustený ako žalovaný 2.- Roľnícke družstvo Družstevná pri Hornáde, IČO: 31 733
492, so sídlom Družstevná pri Hornáde v zmysle návrhu žalobcov 1., 2. v súlade s § 79 CSP.

8. Žalovanému 2. bola súdom doručená žaloba ako aj uznesenie v súlade s § 167 ods. 2 CSP do
vlastných rúk dňa 14.4.2019; žalovaný 2. sa k žalobe súdu písomne nevyjadril.

9. Žalobcovia 1., 2., poukázali na skutkové tvrdenia uvedené v žalobe, ako aj na listinné dôkazy
doložené spolu so žalobou, z ktorých vyplýva ich nárok žalobou požadovaný. Poukázali na vykonávanie
dokazovania a na závery, ktoré z tohto vykonaného dokazovania vyplynuli v konaní vedenom na
Okresnom súde Košice I sp. zn. 38C/84/2010 a navrhli z dôvodu hospodárnosti, aby súd aj z týchto
záverov vychádzal aj v tomto spore.

10. Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, (1) Majetok podliehajúci konkurzu
tvorí konkurznú podstatu. (2) Podstatu tvoria veci, byty a nebytové priestory, práva a iné majetkové
hodnoty, ktoré patrili dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu, a majetok, ktorý dlžník nadobudol počas
konkurzu, ako aj majetok, ktorým dlžník zabezpečil svoj záväzok.

11. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, vyhlásenie konkurzu má tieto
účinky: a) oprávnenie nakladať s majetkom podstaty, ako aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s
nakladaním s majetkom podstaty prechádzajú na správcu. Právne úkony úpadcu týkajúce sa tohto
majetku sú voči konkurzným veriteľom neúčinné. Osoba, ktorá uzavrela s úpadcom zmluvu, môže od nej
odstúpiť, ibaže v čase jej uzavretia vedela o vyhlásení konkurzu, c) súdne a iné konania podľa osobitného
predpisu, ktoré sa týkajú majetku patriaceho do podstaty, alebo konania o nárokoch, ktoré majú byť
uspokojené z tohto majetku, možno začať na návrh správcu alebo podaním návrhu proti správcovi; ak
ide o pohľadávky, ktoré treba prihlásiť v konkurze, môže byť konanie začaté v súlade s ustanoveniami
§ 23 a 24.

12. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 328/1991Zb. o konkurze a vyrovnaní, úpadca je povinný do 15 dní
od doručenia výzvy súdu alebo správcu zostaviť a odovzdať správcovi zoznam svojich aktív a pasív
uvedením svojich dlžníkov, veriteľov aj ich adries, odovzdať správcovi svoje obchodné knihy aj všetky
potrebné doklady a poskytnúť mu potrebné vysvetlenia. Predložený zoznam aktív a pasív musí úpadca
podpísať a výslovne uviesť, že je správny a úplný. Výzva musí obsahovať poučenie o trestnoprávnych
následkoch nesplnenia týchto povinnosti.

13. Podľa § 19 ods. 1, 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, ( 1) Ak sú pochybnosti, či vec
patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami
alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie veci do súpisu. ( 2) Súd uloží
tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal žalobu proti
správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípadne, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa,
že vec je do súpisu zahrnutá oprávnene.



14. Žalovaný 1. namietal nedostatok svojej pasívnej legitimácie a v tejto súvislosti dal súdu do pozornosti
rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Cbi/14/2008 zo dňa 30.1.2012, ktorým nehnuteľnosti,
ktorých sa určenia, že patria do dedičstva po právnej predchodkyne žalobcov, domáhajú žalobcovia v
tomto konaní, boli vylúčené z konkurznej podstaty úpadcu Roľnícke družstvo Družstevná pri Hornáde a
v tejto súvislosti poukázala na § 44 ods. 1, § 86 ods. 1 Zákona o konkurze a dôvodil, že keďže došlo
k vylúčeniu týchto nehnuteľností z konkurznej podstaty, žalovaný 1. nie je pasívne legitimovaná strana
sporu, keďže tieto nehnuteľnosti už nepodliehajú konkurznému konaniu.

15. Z rozsudku, na ktorý poukazoval žalovaný 1. - rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.1.2012
sp. zn. 11Cbi/14/2008 vyplýva, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. 784 pre katastrálne územie Kavečany
ako parc. č. XXX/X, č. XXX/X, Č.. XXX/X, druh: zastavané plochy a nádvoria, o výmere XXX m2, XXX
m2, XX m2 a parcela č. XXX o výmere XXX m2, druh: záhrady nepatria do súpisu konkurznej podstaty
úpadcu Roľnícke družstvo Družstevná pri Hornáde. Je nepochybné, že na žalovaného 2., teda na jeho
majetok, bol uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 4K/60/01 zo dňa 10.5.2001 vyhlásený konkurz
a prípisom zo dňa 2.10.2007, t. j. 6 rokov po vyhlásení konkurzu Správca konkurznej podstaty rozšíril
konkurznú podstatu o viaceré nehnuteľnosti a medzi inými aj o a parcely č. XXX C. Č.. XXX zapísané na
LV č. XXX pre katastrálne územie F.. Tento súpis doplnil správca konkurznej podstaty žalovaného 2. o
poznámku - o nároku žalobcu 1. na vlastnícke právo k uvedeným parcelám a konkurzný súd uznesením
zo dňa 8.10.2008 uložil žalobcovi 1., aby do 15 dní od doručenia uznesenia podal na tunajší súd žalobu
o vylúčenie predmetných nehnuteľností zo súpisu konkurznej podstaty, čo žalobca 1. aj učinil a žalobu
podal včas.

16. V rozsudku zo dňa 30.1.2012 sp. zn. 11Cbi/14/2008 súd skonštatoval, že v tomto konaní sa neurčuje
vlastnícke právo, iba ako predbežná otázka sa posudzuje, či úpadca, t. j. žalovaný 2., bol vlastníkom
predmetnej nehnuteľnosti v čase vyhlásenia konkurzu na jeho majetok a súd skonštatoval, že žalobca 1.
predmetné nehnuteľnosti užíva, keďže býva v rodinnom dome postavenom na predmetných parcelách
a vzhľadom na nerušené užívanie predmetných nehnuteľnosti po dobu viac ako 48 rokov inými osobami
ako úpadcom, t. j. žalovaným 2., naviac za situácie, keď úpadca tieto nehnuteľnosti ani neviedol vo
svojej evidencii ako svoje vlastníctvo, ale vlastníctvo podľa zápisov v katastri nehnuteľností k nim zistil
až správca konkurznej podstaty, a to 6 rokov po vyhlásení konkurzu, kedy tieto nehnuteľnosti zapísal do
súpisu podstaty, súd mal zato, že úpadca, t. j. žalovaný 2., v čase vyhlásenia konkurzu nebol vlastníkom
týchto nehnuteľností, a preto príslušným súdom bolo rozhodnuté, že predmetné nehnuteľnosti nepatria
do konkurznej podstaty úpadcu.

17. Z listinných dôkazov doložených žalobcami vyplýva, že Mestská časť Košice - F. potvrdila, že
na parc. č. XXX pre katastrálne územie F. je od roku 1960 postavený rodinný dom súpisné č. XXX,
vlastníkom ktorého bola toho času nebohá H.Á. P., K. L. - právna predchodkyňa žalobcov 1. a 2. a z
uznesenia Okresného súdu Košice I, sp. zn. 14D/170/2005 zo dňa 11.11.2005 vyplýva, že žalobcovia
1. a 2. sú právnymi nástupcami po poručiteľke. Z výpisu z LV č. XXX pre katastrálne územie
Kavečany jednoznačne vyplýva, že vlastníkom tam uvedených nehnuteľností, a to konkrétne aj parciel,
ktorých žalobcovia určovacou žalobou sa domáhajú určenia, že patria do dedičstva po ich právnej
predchodkyne, je žalovaný 2. a na uvedenom LV je k parcelám č. XXX/X, Č.. XXX/X uvedená poznámka,
že právny vzťah k stavbe evidovanej na týchto pozemkov je evidovaný na LV č. XXXX a z výpisu z
LV č. XXXX pre katastrálne územie Kavečany vyplýva, že na parc. č. XXX/X je postavený rodinný
dom súpisného čísla XXX a na parcele č. XXX/X hospodárska budova, ktorých vlastníkom sú zapísaní
právni predchodcovia žalobcov. Z predložených dôkazov žalobcami - platobných výmerov vystavených
Mestskou časťou Košice - F.C. o vyrúbenie dane zo stavby a dane z pozemkov vyplýva, že poplatníkom
je uvedená právna predchodkyňa žalobcov - ich matka a za ktoré nehnuteľnosti sa platili aj vyrúbené
príslušné dane z nehnuteľnosti.

18. Ideálny stav v konkurzných konaniach nastáva vtedy, ak sa zákonom definovaná aktívna konkurzná
podstata, t. j. majetok podliehajúci speňaženiu v konkurze, zhoduje s konkurznou podstatou spísanou
v súpise majetku - inými slovami musí byť daný súlad skutkového stavu so zákonom. Ak sa tieto dve
veličiny nezhodujú, tak ide o protiprávny stav, ktorý ma za následok buď poškodenie veriteľov alebo
zásah do práv vlastniť majetok tretích osôb; to závisí od toho, či správca niečo opomenul zahrnúť do
súpisu alebo naopak zapísal tam niečo, čo nie je majetkom úpadcu.



19. Tak, ako bolo konštatované v konaní na Krajskom súde v Košiciach sp. zn. 11Cbi/14/2008,
do súpisu konkurznej podstaty bol zahrnutý majetok 6 rokov po vyhlásení konkurzu na majetok
úpadcu - žalovaného 2., ktorý však úpadca, t. j. žalovaný 2., neviedol vo svojej evidencii ako svoje
vlastníctvo. V tomto prípade pripadalo do úvahy podanie vylučovacej žaloby (žaloba podaná včas
žalobcom 1., právoplatne rozhodnuté Krajským súdom v Košiciach rozsudkom zo dňa 30.1.2012 sp. zn.
11Cbi/14/2008 ), ktorá však v tomto prípade nie je postačujúcim nástrojom ochrany žalobcov, a preto
žalobcovia 1. a 2. správne podali určovaciu žalobu.

20. Jedným zo základných procesných predpokladov pre úspešnosť žaloby o určenie, či tu právny
vzťah alebo právo je ale nie je, je existencia naliehavého právneho záujmu a súd zastáva názor, že
bez požadovaného určenia nie je možné vykonať zápis vlastníckych práv v katastri nehnuteľností, preto
je právne postavenie žalobcov 1., 2., za tejto situácie neisté a bez požadovaného určenia by mohlo
byť ich právo ohrozené. Žaloba podaná žalobcami je spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie
právnej neistoty žalobcov; žalobcovia majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení tak, ako si
to vyžaduje § 137 písm. c) CSP (znenie pred bodkočiarkou), podľa ktorého žalobou možno požadovať,
aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

21. Vylučovaciu žalobu, tak ako to bolo v prípade konania 11Cbi/14/2008, je potrebné odlišovať od
žaloby určovacej. Zahrnutím majetku do konkurznej podstaty sa nikdy nemení skutočný vlastník tohto
majetku, nech ním bol úpadca alebo iná osoba. Zápisom majetku do súpisu konkurznej podstaty
rovnako ako právoplatným rozhodnutím o jeho vylúčení zo súpisu konkurznej podstaty, nemôže byť
nikdy určený vlastník takéhoto majetku. Zápis majetku do súpisu konkurznej podstaty iba deklaruje
navonok skutočnosť, že správca konkurznej podstaty považuje takýto majetok za majetok podstaty a
nakladá s ním ako s majetkom podliehajúcim konkurzu. Zapísanie určitého majetku do súpisu konkurznej
podstaty tak umožňuje správcovi i jeho následné speňaženie. Právnym prostriedkom ochrany inej osoby
- spravidla vlastníka - proti neoprávnenému zahrnutiu takéhoto majetku do súpisu konkurznej podstaty je
práve vylučovacia (excindačná žaloba). Rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva, resp. o určovacej
žalobe nie je takou právnou skutočnosťou, ktorá by mala sama o sebe za následok vylúčenie tejto veci
zo súpisu majetku patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 6Obo/123/2009 zo dňa 16.12.2009). Zápisom veci do konkurznej podstaty, ako aj právoplatným
rozhodnutím o jej vylúčení zo súpisu konkurznej podstaty, nemôže byť určený vlastník ( porovnaj NS
SR 5Obo/39/2014 zo dňa 22.1.2015).

22. Konkurencia vylučovacej a určovacej žaloby je z hľadiska ich rôzneho účelu prípustná a nevyhnutná
pre dosiahnutie efektívnej právnej ochrany vlastníctva tretích osôb. Žaloba o určenie vlastníckeho práva
a žaloba o vylúčenie veci zo súpisu podstaty majú svoje opodstatnenie dané predmetom konania, ktorý
bol nimi určený. V prípade žaloby o určenie vlastníctva súd môže skúmať, či žalobca je alebo nie je
vlastníkom veci, no otázkou, či vec bola zahrnutá do súpisu podstaty oprávnene sa nezaoberá, pretože
to nie je predmetom konania vyvolaného určovacou žalobou.

23. V tomto prípade sa žalobcovia určovacou žalobou domáhajú určenia, že ich právna predchodkyňa -
matka bola v čase svojej smrti vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX katastrálne územie
F. s poukazom na splnenie podmienok vydržania. V prípade takejto žaloby súd skúma, či žalobcovia v
tomto prípade sú alebo nie sú vlastníkom veci a v tomto prípade sa súd zaoberal, resp. skúmal, či právna
predchodkyňa žalobcov bola v čase smrti vlastníkom nehnuteľnosti, no otázkou či vec bola zahrnutá
do súpisu podstaty oprávnene, sa v tomto prípade súd nezaoberá, pretože toto nebolo predmetom
tohto konania, a o tom bolo už aj právoplatne rozhodnuté. Keďže právoplatne bolo súdom rozhodnuté
na základe vylučovacej žaloby, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre katastrálne územie F.
nepatria do súpisu konkurznej podstaty úpadcu Roľnícke družstvo Družstevná pri Hornáde, žalobu, tak,
ako správne na to poukazoval žalovaný 1., bolo potrebné podať voči osobe zapísanej na LV č. XXX
pre katastrálne územie F., a to voči žalovanému 2., a nie voči správcovi konkurznej podstaty, ktorý v
prejednávanom prípade nie je pasívne legitimovaný. Je potrebné zdôrazniť, že vyhlásením konkurzu
úpadca nestráca právnu subjektivitu, teda ani spôsobilosť byť účastníkom konania - stranou sporu.

24. Vecná legitimácia je teoretická konštrukcia, ktorá vo vzťahu k stranám sporu vyjadruje stav
vyplývajúci z hmotného práva, ktorý v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo k neúspechu v
konaní. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strany sporu v hmotnoprávnom vzťahu. Toto postavenie
môže byť dvojaké. Strana sporu, ktorá je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia (ak



je žalobcom) má aktívnu vecnú legitimáciu. Strana sporu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti
(záväzku) má pasívnu vecnú legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí, ak sa ukáže,
preukáže, že žalobcovi patrí uplatňované právo alebo ochrana oprávneného záujmu, súd žalobe
vyhovie. Žalobca má aktívnu vecnú legitimáciu. Súd však žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje
osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne
so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Na základe uvedeného vyplýva, že
otázka vecnej legitimácie je otázkou hmotnoprávnou a nie procesnoprávnou, súd preto nebol povinný
ani oprávnený poučiť žalobcu o okruhu pasívne legitimovaných osôb.

25. S poukazom na vyššie uvedenú právnu argumentáciu, súd voči žalovanému 1. žalobu z dôvodu
absencie pasívnej legitimácie zamietol.

26. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
27. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana nepoprela, sa považujú za
nesporné.

28. Právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť,
ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty
sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia
týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným
útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej
koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP).

29. Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok
procesnú sankciu vo forme nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 1
CSP). Na odvrátenie fikcie nespornosti (t.j. fikcia založená podľa § 151 ods. 1 CSP) skutkových
tvrdení protistrany postačuje ich generálne popretie, ak strana uvedie vlastné tvrdenia o skutkových
okolnostiach.

30. Z ustanovenia § 151 vyplýva, že stranu sporu zaťažuje procesné bremeno popretia skutkových
tvrdení protistrany. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je
predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť má pre stranu sporu procesnoprávnu
sankciu. Táto sankcia má podobu prehry sporu. V sporom konaní je súd limitovaný skutkovými
tvrdeniami strán sporu. Sporové konanie sa riadi zásadou formálnej pravdy.

31. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný 2. sa k žalobe nevyjadril a neuviedol žiadne prostriedky
procesnej obrany; teda nepoprel skutkové tvrdenia žalobcov a tieto súd vzhľadom aj na nižšie uvedené
( body rozsudku ) považuje za nesporné.

32. Súd k právnemu nároku žalobcov, s poukazom aj na závery, ktoré vyplynuli z vykonaného
dokazovania v konaní 38C/84/2010 na Okresnom súde Košice I uvádza, že právna predchodkyňa
žalobcov - matka v roku 1959 odkúpila parcely, resp. pozemky v súčasnosti evidované na LV č. XXX pre
katastrálne územie F. od Miestneho úradu a tieto užívala nepretržite až do svojej smrti, t. j. do 15.4.2005,
a tieto užívala aj po smrti právneho predchodcu žalobcov - ich otca, t. j. manžela po celý čas. Tieto
pozemky v dobrej viere užívala, že je ich vlastníkom, nepretržite v rozsahu 46 rokov, platila za ne daň,
starala sa o ne a opatrovala.

33. Podľa § 868 OZ, pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne
vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté
pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

34. Podľa § 872 ods. 1 veta prvá OZ, právo osobného užívania pozemku vzniknuté podľa doterajších
predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, mení sa dňom účinnosti tohto zákona
na vlastníctvo fyzickej osoby.

35. Novela z roku 1991 - zákon č. 509/1991 Zb. účinný od 1.1.1992 - ustanovuje nepravú spätnú
pôsobnosť zákona. Jestvujúce právne vzťahy sa do 1. januára 1992 posudzujú podľa doterajších



predpisov, najmä ich vznik a splatné nároky. Od účinnosti zákona č. 509/1991 Zb. sa tieto právne vzťahy
spravujú novou právnou úpravou. Vzťahuje sa to na nároky, ktoré vznikli až po 1. januári 1992, na zmeny,
zánik práv a povinnosti, ako aj na ďalšie modifikácie obsahu právnych pomerov. Aj tieto modifikácie však
musia rešpektovať zásadu ochrany už nadobudnutých práv (iura quasita).

36. Podľa § 130 ods. 1, 2 OZ, (1) Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom,
že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je
oprávnená. (2) Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä
má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.

37. Podľa § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

38. Podľa § 134 ods. 1, 3, 4 OZ, (1) Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v
držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. (3) Do
doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. (4)
Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

39. Držba je faktický stav, pri ktorom má držiteľ vec vo svojej moci, užíva túto vec a požíva plody a úžitky
z tejto veci, disponuje ňou, prípadne vykonáva činnosť, ktorá pripúšťa trvalý alebo opätovný výkon. Tento
objektívny stav je v niektorých prípadoch doplnený aj subjektívnym presvedčením držiteľa, že vec, s
ktorou nakladá, alebo právo, ktoré vykonáva, mu patrí. V takomto prípade možno hovoriť o oprávnenej
držbe, ktorou sa od neoprávnenej držby odlišuje práve subjektívnym stavom existujúcim v psychike
držiteľa, a to jeho dobromyseľnosťou v tom, že mu vec alebo právo vskutku patrí. Nadväzne na to
rozlišujeme oprávneného držiteľa a neoprávneného držiteľa. Oprávnený držiteľ je ten, kto má vec vo
svojej moci a vykonáva k nej oprávnenia inak patriace do obsahu vlastníckeho práva v opodstatnenom
presvedčení, že ide o jeho vlastnú vec. Oprávnená, a teda chránená držba je výlučne takým faktickým
stavom, pri ktorom sú súčasne splnené oba pojmové znaky: a) Dobromyseľnosť držiteľa, že mu vec patrí,
ktorá vychádza z presvedčenia držiteľa o tom, že mu vec patrí a z toho, že toto presvedčenie má oporu
v skutkových okolnostiach, ktoré nasvedčujú tomu, že vec by mohla držiteľovi vlastnícky patriť (napr. zo
zmluvy, ktorá je síce absolútne neplatná, ale na základe nej sa osoba ujala držby), pričom neplatnosť
spočíva v skutočnostiach, ktoré vyžadujú kvalifikované právne posúdenie, a držiteľ na to nemá potrebné
odborné predpoklady a pod. Z toho vyplýva, že dobromyseľnosť je vylúčená u toho, kto sa vedome
zmocní veci protiprávne, a to konaním napĺňajúcim skutkovú podstatu niektorého trestného činu, alebo
komu bola hnuteľná vec zverená iba na dobré slovo (tzv. výprosa). V poslednom čase sa v literatúre
vyskytli názory, ktoré so zreteľom na túto subjektívnu stránku oprávnenej držby z okruhu oprávnených
osôb vylučujú právnické osoby. V prípade týchto právnických osôb nejestvuje psychický stav, vnútorné
presvedčenie, že im vec patrí, a preto môžu byť len držiteľmi, nemôžu sa však stať oprávnenými držiteľmi
so všetkými zákonnými dôsledkami. Je to presvedčivá argumentácia, avšak konečné slovo by v týchto
prípadoch mala zaujať súdna prax, b) Ak držiteľ vykonáva držbu v rovnakom rozsahu ako vlastník,
vykonáva oprávnenia patriace do obsahu vlastníckeho práva, t.j. držiteľ nakladá s vecou ako so svojou.
Súčasne však musí existovať úkon, ktorým bola vec držiteľovi fakticky odovzdaná do užívania. Na záver
o tom, že držiteľ nakladá s vecou ako so svojou, sa nevyžaduje zmluva ani rozhodnutie štátneho orgánu.
Prekážkou nie je ani to, že držiteľ dočasne vec neužíva, prípadne ju užíva iba občas. Stačí, aby pri
faktickom ovládaní veci mal kedykoľvek možnosť vykonávať držbu rovnako, ako vlastník vykonáva svoje
vlastnícke práva. Z analýzy týchto dvoch pojmových znakov oprávnenej držby vyplýva, že v každom
prípade nemožno úplne jednoznačne určiť, či je držba oprávnená alebo neoprávnená. Tieto pochybnosti
hmotnoprávne rieši ustanovenie o vyvrátiteľnej právnej domnienke, že v pochybnostiach sa prepokladá,
že držba je oprávnená. Opodstatnenosť tejto právnej domnienky vychádza z poznatku, že dôkaz o stave
mysle držiteľa sa vytvára len nepriamo, úsudkom z iných dôkazov, a z hľadiska procesného dokazovania
je preto v prípade pochybností vhodnejšie vychádzať z dobromyseľnosti držiteľa a dôkazné bremeno
preniesť na toho, kto namieta voči oprávnenosti držby.
40. Vydržanie patrí k všeobecným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo
predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je
vlastníkom. Predmetom vydržania môže byť hnuteľná aj nehnuteľná vec (vrátane bytov a nebytových
priestorov), ktorá je individuálne určená. Týmto predmetom nemôže byť len sporná časť veci (napr.
sporný pruh pozemku, priechod a pod.).
41. K zákonným predpokladom vydržania patria:



a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu,
b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas
zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri hnuteľnostiach tri roky a pri nehnuteľnostiach desať rokov.
Prekážkou nepretržitosti nie je právne nástupníctvo, pretože právny nástupca si do vydržacej doby môže
započítať aj dobu, po ktorú vec oprávnene držal jeho právny predchodca. Plynutie vydržacej doby je
pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný alebo prestane nakladať s vecou ako so svojou.

42. Vydržaním sa nadobúda vlastnícke právo bez toho, aby sa o tom muselo rozhodnúť. Z toho vyplýva,
že vydržacia doba sa mohla skončiť pred účinnosťou súčasnej právnej úpravy. Preto je dôležité zisťovať:
- kedy sa skončila oprávnená nepretržitá držba a vydržacia doba,
- aký zákonný predpis bol platný a účinný v čase začatia a skončenia vydržacej doby, pretože okamih
vzniku vlastníckeho práva treba posudzovať podľa týchto predpisov (napr. podľa uhorského obyčajového
práva, podľa zákona č. 141/1950 Zb. a pod.),
- aká bola vtedajšia konštantná judikatúra súdov v sporoch o nadobudnutie vlastníckeho práva
vydržaním,
- aká je intertemporálna úprava v platnom a účinnom zákone obsahujúcom takýto spôsob nadobudnutia
vlastníckeho práva.
43. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí (§ 130, § 134 OZ ) a že s ňou nakladal ako s vlastnou,
musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo
po celú vydržaciu dobu dôvodné. Vlastníkom nehnuteľnosti sa počínajúc dňom 1. januára 1992 stane
osoba, ktorá má nehnuteľnosť v oprávnenej držbe nepretržite po dobu 10 rokov, a to aj v prípade, keď
sa stala oprávneným držiteľom pred 1. januárom 1992; do doby oprávnenej držby pre vydržanie treba
započítať aj dobu pred týmto dňom.
44. S poukazom na citované zákonné ustanovenia, aplikujúc na posúdenie vydržania Občiansky
zákonník v znení novely č. 509/1991 Zb. účinnej od 1.1.1992 boli zo strany právnej predchodkyne
žalobcov - matky - splnené všetky zákonné podmienky vydržania. Právna predchodkyňa žalobcov
užívala pozemky spolu 46 rokov (od roku 1959 do svojej smrti, t.j. do 15.4.2005), z toho 33 rokov pred
účinnosťou zákona č. 509/1991 Zb. účinného od 1.1.1992 a následne aj od 1.1.1992 až do svojej smrti
- do 15.4.2005, t.j. 13 rokov. V jej dobromyseľnosti o tom, že jej sporné pozemky patria ako vlastníčke,
ju nikto a to ani samotný žalovaný 2. nerušil a teda je možné konštatovať, že boli preukázané tak
subjektívne ako aj objektívne predpoklady na vydržanie sporných nehnuteľností právnou predchodkyňou
žalobcov 1., 2. majúc za to, že táto vydržala vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam v rozsahu celej
spornej nehnuteľnosti, t. j. aj tej, ktorá patrila jej nebohému manželovi uplynutím kvalifikovanej vydržacej
doby dňom 1.1.2002. Lehotu na vydržanie nehnuteľnosti, ktorá je 10 rokov, súd počítal vo vzťahu k
vydržaniu vlastníctva nehnuteľnosti ako k celku (predtým sporná nehnuteľnosť patrila do BSM), matka
žalobcov nepretržite od času smrti manžela, t.j. od 13.1.1984 až po svoju smrť t.j. 15.4.2005 užívala
ako ich výlučný vlastník a teda nehnuteľnosti začala právna predchodkyňa žalobcov najskôr vydržiavať
po smrti manžela v roku 1984, pričom vzhľadom na pôsobnosť zákona, najskôr by mohlo vydržanie u
nej vzniknúť dňom 1.1.1992, ale od 13.1.1984 do 1.1.1992 by neuplynulo 10 rokov, preto je potrebné
začatie vydržania posudzovať od 1.1.1992 až do 1.1.2002. Tieto závery vyplynuli z dokazovania v konaní
38C/84/2010, keď táto skutočnosť bola preukázaná svedeckými výpoveďami, listinnými dôkazmi a bolo
preukázané, že bývalý Miestny národný výbor v Kavečanoch v roku 1959 predal právnym predchodcom
žalobcov sporné pozemky a na ktorých bol v roku 1960 postavený rodinný dom, ktorý užívali nepretržite
až do 24.4.2008, kedy sa žalobca 1. z oznámenia, že bola vyhlásená verejná ponuka na predaj majetku
úpadcu mimo dražby dozvedel, že jeho vlastníctvo je sporné.
45. Keďže bolo nesporne preukázané, že právna predchodkyňa žalobcov so zreteľom na všetky
okolnosti bola dobromyseľná v tom, že jej sporná nehnuteľnosť patrí a nakladala s ňou ako s vlastnou,
bolo preukázané splnenie podmienok pre vydržanie sporných nehnuteľností, súd preto žalobe žalobcov
v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
46. Podľa § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej en „CSP“), o nároku
na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
47. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

48. V spore boli žalobcovia vo vzťahu k žalovanému 2. v celom rozsahu úspešní, preto im súd priznal
náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vo vzťahu žalobcov a žalovaného 1. bol v celom rozsahu úspešný
žalovaný 1., ktorému súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).



Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresný súd Košice I (§ 355 ods. 1, § 362 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah,
v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania
(§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nestranným procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného úkonu, ktoré neboli uplatnené,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo k rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z.).