AKRIBIA s.r.o.


Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/69/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200388
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7012200388.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčínovej, členov
senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Milana Končeka, v právnej veci žalobcu: AKRIBIA, s.r.o., Slovenské
Nové Mesto 296, IČO: 31 733 948, zastúpeného advokátkou JUDr. Martinou Gombosovou, so sídlom
Advokátskej kancelárie Moldavská cesta č. 21/A, Košice, proti žalovanému: Daňový úrad Košice,
Rozvojová č.2, Košice, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 9813301/1/175911/2012-Bab zo dňa
21. februára 2012, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 21. februára 2012 č.
9813301/1/175911/2012/Bab a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi do rúk advokátky JUDr. Martiny Gombosovej, so sídlom
AK Moldavská č.21/A, Košice, trovy konania v sume 389,50 Eur v lehote do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím žalovaný podľa § 13b ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších
predpisov v nadväznosti na ustanovenie § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevyhovel žiadosti žalobcu ako platiteľovi
dane z pridanej hodnoty zo dňa 25.11.2011 o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania voči
dodatočnému platobnému výmeru č. 740/230/27417/2011/Bab zo dňa 08.09.2011 z dôvodu, že účastník
daňového konania nepreukázal existenciu dôležitých dôvodov na predĺženie zmeškanej lehoty.

Včas podanou žalobou, osobne podanou na Krajskom súde v Košiciach dňa 18.04.2012 sa žalobca
domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.
Uviedol, že proti dodatočnému daňovému priznaniu Daňového úradu Trebišov č. 740/230/27417/2011/
Bab zo dňa 08.09.2011 podal odvolanie prostredníctvom občianskeho združenia Daňová reforma a
spoločenský rozvoj. Toto odvolanie Daňový úrad Trebišov oznámením č. 740/230/31014/11Bab zo dňa
12.10.2011 zamietol z dôvodu uvedeného v § 47 ods. 5 písm. c/ zákona č. 511/1992 Zb., t. j. že bolo
podané osobou na to nepríslušnou. Žalobca podaním označeným ako Výzva na odstránenie prekážky
v postupe daňového úradu doručeným Daňovému úradu Trebišov 25.11.2011 vyjadril svoj zámer
podať odvolanie proti dodatočnému platobnému výmeru prostredníctvom inštitútu odpustenia zmeškania
lehoty. Ako dôležitý dôvod uviedol nezákonný postup daňového úradu pri posudzovaní všeobecnej plnej
moci udelenej konateľom žalobcu J.. H. Y. J.. G. L. a substitučného plnomocenstva, ktorým G. L. udelila
plnomocenstvo občianskemu združeniu Daňová reforma a spoločenský rozvoj. V tomto podaní žalobca
navrhol za čas odpadnutia dôvodov zmeškania lehoty považovať deň doručenia odpovede daňového
úradu na výzvu žalobcovi, t. j. aby žalobcovi v zmysle ustanovenia § 13b ods. 1 zákona č. 511/1992



Zb. vyplynula od tohto dňa 30 - dňová lehota na podanie žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty spolu
s odvolaním voči uvedenému rozhodnutiu. Daňový úrad vyhodnotil výzvu žalobcu s prihliadnutím na
zámer vyjadrený v jeho výzve ako žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty. Podľa daňového úradu malo
podanie vyhodnotené ako žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty nedostatky, vyzval žalobcu v zmysle
§ 20 ods. 9 zákona č. 511/1992 Zb., aby do 15 dní doplnil žiadosť o odpustenie zmeškanej lehoty o
uvedenie dôležitých dôvodov, a aby v tejto lehote urobil aj zmeškaný úkon, t.j. podal odvolanie proti
dodatočnému platobnému výmeru. Na túto výzvu žalobca reagoval vyjadrením, v ktorom trval na tom,
že dôležité dôvody uviedol už vo svojom pôvodnom podaní. Súčasne v podaní upovedomil daňový úrad,
že rovnakej žiadosti, t. j. žiadosti obsahujúcej totožný skutkový a právny stav iného daňového subjektu
(išlo o daňový subjekt PRESTÍŽ, s.r.o., Malá Tŕňa 153), po doplnení žiadosti o odpustenie zmeškanej
lehoty o zmeškaný úkon bolo vyhovené rozhodnutím č. 740/230/43479/11/Maže zo dňa 27.12.2011.
K vyjadreniu priložil aj odvolanie proti dodatočnému platobnému výmeru Daňového úradu Trebišov zo
dňa 08.09.2011, t. j. uskutočnil aj zmeškaný úkon.

Ďalej uviedol, že ustanovenie § 13b zákona č. 511/1992 Zb. neustanovuje ako povinnú náležitosť
rozhodnutia o odpustenie zmeškanej lehoty odôvodnenie, ale na druhej strane predmetné rozhodnutie
nedáva žalobcovi žiadnu odpoveď na to, prečo a z akých dôvodov nebolo jeho žiadosti totožnej so
žiadosťou iného subjektu vyhovené. Je si vedomý skutočnosti, že na odpustenie zmeškanej lehoty
neexistuje právny nárok a daňový úrad je oprávnený žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty nevyhovieť,
ale vzniknutá situácia, t. j. že pri úplne totožnom skutkovom a právnom stave žiadosti jedného subjektu
vyhovené bolo a druhému subjektu vyhovené nebolo, bez akéhokoľvek zdôvodnenia nebola žalobcovi
daná žiadna možnosť oboznámiť sa s dôvodmi, pre ktoré návrhu nebolo vyhovené a má to za následok
aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Správny orgán je oprávnený uplatniť správnu úvahu, táto však
neznamená ľubovôľu pri jeho rozhodovaní. Vylúčeniu svojvôle pri rozhodovaní správneho orgánu v
tomto prípade napomáha aj odôvodnenie rozhodnutia, ktoré dovoľuje účastníkom konania posúdiť,
ako daňové orgány v ich veci vyložili a aplikovali príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa
spravovali pri svojom rozhodovaní o veci samej. Má za to, že základné zásady daňového konania
a základné princípy právneho štátu dovoľujú postupovať daňovému úradu len tým spôsobom, že
žiadosti žalobcu o odpustenie zmeškanej lehoty vyhovie rovnako ako tomu bolo v prípade daňového
subjektu PRESTÍŽ, s.r.o., alebo tejto žiadosti nevyhovie, ale takéto rozhodnutie náležite odôvodní, aby
mal možnosť oboznámiť sa s tým, prečo jeho žiadosti nebolo vyhovené. Tým, že tak daňový úrad
neučinil, preukázateľne sa dopustil porušenia jeho práva na inú právnu ochranu v zmysle článku 46
ods. 1 Ústavy SR ako aj článku 12 ods. 1 Ústavy SR. Napokon poukázal na zásadu vyjadrenú v § 3 ods.
8 zákona č. 563/2009 Z. z. Daňový poriadok, podľa ktorého správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní
v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Táto zásada by sa mala aplikovať
napriek skutočnosti, že išlo o daňové konanie začaté pred účinnosťou zákona 563/2009 Z. z. a zároveň
poukázal na nález Ústavného súdu SR č. II.ÚS 243/05 zo dňa 09.11.2006.

Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že dňa 08.09.2011 Daňový úrad
Trebišov ako miestne príslušný správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly vydal dodatočný
platobný výmer č740/230/27417/11/Bab, ktorým žalobcovi nepriznal nadmerný odpočet uplatnený v
daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie jún 2010 vo výške 39.634 Eur. Odvolanie občianskeho
združenia Daňová reforma a spoločenský rozvoj podané za žalobcu správca dane oznámením č.
740/230/31014/11/Bab zo dňa 12.10.2011 zamietol z dôvodu, že odvolanie podala osoba na to
nepríslušná. Dňa 25.11.2011 bolo správcovi dane doručené podanie žalobcu, ktorým žalobca žiadal
o umožnenie podať žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty so stanovením dňa odpadnutia dôvodov
zmeškanej lehoty, kedy by žalobcovi začala plynúť nová lehota na podanie žiadosti a lehota na podanie
odvolania voči dodatočnému platobnému výmeru. Správca dane posúdil toto podanie podľa obsahu
ako žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty podľa § 13b zákona č. 511/1992 Zb. Pretože podanie
žalobcu neobsahovalo predpísané náležitosti podľa ustanovenia § 13b ods. 1 a § 46 ods. 5 zákona č.
511/1992 Zb. vyzval žalobcu na odstránenie týchto nedostatkov, chýbajúcich v dôvodoch zmeškania
lehoty a doplnenia predpísaných náležitostí odvolania. Dňa 25.01.2012 bolo správcovi dane doručené
podanie žalobcu, ktorý za jednoznačný dôvod na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania
proti dodatočnému platobnému výmeru považoval porušenie zákona a nezákonný postup správcu dane.
Žalobca súčasne doručil aj odvolanie proti dodatočnému platobnému výmeru zo dňa 08.09.2011.



Ďalej uviedol, že žalobou napadnuté rozhodnutie vydal 21.02.2012. Rozhodnutím nevyhovel žiadosti
žalobcu o odpustenie zmeškania lehoty z dôvodu nepreukázania existencie dôležitých dôvodov na
odpustenie zmeškanej lehoty. Poukázal na skutočnosť, že daňový subjekt na odpustenie zmeškanej
lehoty nemá právny nárok a je vždy na zvážení správcu dane ako posúdi dôvody zmeškanej lehoty a
následne ako rozhodne o žiadosti. K námietke odlišného spôsobu rozhodnutia o žiadosti žalobcu o
odpustenie zmeškania lehoty oproti rozhodovaniu o žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty v prípade
daňového subjektu PRESTÍŽ, s.r.o. uviedol, že postup správcu dane pri rozhodovaní o odpustení
zmeškania lehoty podanej daňovým subjektom PRESTÍŽ, s.r.o. nebol dôkladný a nebol ani správny.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. na nariadenom pojednávaní preskúmal žalobou napadnuté
rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s predloženým administratívnym spisom žalovaného a písomným
vyjadrením žalovaného a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Podľa § 13b ods. 1 až 3 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov ak uplynula pôvodná
lehota už pred podaním žiadosti o odpustenie zmeškanej lehoty, môže správca dane z dôležitých
dôvodov odpustiť zmeškanie lehoty, ak o to účastník konania požiada najneskôr do 30 dní odo dňa, keď
odpadli dôvody zmeškania pôvodnej lehoty, a ak v tej istej lehote urobí zmeškaný úkon. Zmeškanie už
predĺženej lehoty nemožno odpustiť. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť, ak uplynul od posledného
dňa pôvodnej lehoty 1 rok. Proti rozhodnutiu o žiadosti odpustenia zmeškania lehoty nie je prípustný
opravný prostriedok.

Podľa § 30 ods. 1, 3 zákona č. 511/1992 Zb. v daňovom konaní možno ukladať daňovú povinnosť
alebo priznávať práva len rozhodnutím. Rozhodnutie je pre adresáta platné, len ak je riadnym spôsobom
doručené alebo oznámené, ak tento alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhodnutie obsahuje
odôvodnenie, ak tak ustanovuje tento zákon. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom
rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých
sa rozhodovalo.

Podľa § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) daňové konania začaté
a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

V zmysle ustanovenia § 30 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. odôvodnenie má byť obligatórnou náležitosťou
rozhodnutia iba v prípadoch, ak to výslovne ustanovuje zákon č. 511/1992 Zb. Ustanovenie §
13b nestanovuje, aby rozhodnutie správcu dane o žiadosti o odpustenie zmeškanej lehoty muselo
obligatórne obsahovať ja odôvodnenie. K takémuto právnemu záveru by súd mohol dospieť iba v
prípade, ak by aplikoval výlučne iba jazykový výklad citovaných zákonných ustanovení. Išlo by o
mechanický jazykový výklad, ktorý nezohľadňuje účel zákona a ktorý by bol v rozpore s článkom 152
ods. 4 Ústavy SR, ktorý stanovuje, že výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných
všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. K prednosti ústavne
súladného výkladu pred inými výkladovými metódami sa už viackrát vyslovil Ústavný súd SR vo svojich
nálezoch. Ústavný súd SR k výkladu práva v náleze sp. zn. III.ÚS 341/07 uviedol:

"Nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych
noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy
uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého
nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali
navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho
predpisu.

Pri výklade aplikácie ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich
doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne.
Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo
závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného



výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (článok 152 ods. 4 Ústavy
SR). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju
interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii.

V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho
napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného
ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred
doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom.

Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle článku 2 ods. 2 Ústavy SR totiž neznamená
výlučné a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných
ustanovení. Ustanovenie článku 2 ods. 2 Ústavy SR nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov
textom, ale aj zmyslom a účelom zákona".

K prednosti ústavne súladného výkladu právnych predpisov pred inými metódami výkladu sa Ústavný
súd SR vyjadril aj v ďalších rozhodnutiach:

"Zo zásady ústavne konformného výkladu vyplýva tiež požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení
štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych predpisov,
bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu Ústavou
SR garantovaných práv fyzických osôb alebo právnických osôb. Všetky orgány verejnej moci sú
preto povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie Ústavou SR (a tiež
medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv a slobôd ... " (napr. II.ÚS 148/06, III. ÚS
346/06, IV.ÚS 209/07)".

Výklad ustanovenia § 30 ods. 3 vo vzťahu k § 13b zákona č. 511/1992 Zb. pri rešpektovaní zásady
ústavne konformného výkladu právnych predpisov musí rešpektovať ústavné právo domáhať sa právnej
ochrany na inom orgáne SR v zmysle článku 46 ods.1 Ústavy SR ako aj princíp právneho štátu
zaručeného článkom 1 Ústavy SR. Jedným z predpokladov uplatnenia ústavného práva na ochranu
na inom orgáne SR ako aj dodržania princípu právnej istoty vyplývajúceho z princípov právneho štátu
je, aby rozhodnutia správnych orgánov boli zdôvodnené, t. j. aby účastník konania mal možnosť sa
oboznámiť s dôvodmi rozhodnutia správneho orgánu, dôjsť k poznaniu, ako správne orgány dospeli k
svojmu rozhodnutiu z akého skutkového stavu vychádzali pri rozhodovaní a akým spôsobom vykladali
a aplikovali relevantnú právnu úpravu. Neudržateľnosť iba jazykového výkladu ustanovenia § 13b vo
vzťahu k ustanoveniu § 30 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. možno ilustrovať aj na aplikácii ustanovenia
§ 30 ods. 3 citovaného zákona pri iných rozhodnutiach upravených v tomto zákone. Odôvodnenie ako
obligatórnu náležitosť rozhodnutia zákon č. 511/1992 Zb. neustanovuje ani pri rozhodnutí o uložení
sankcie za správne delikty podľa § 35, rozhodnutí o sankčnom úroku podľa § 35b, dodatočnom
platobnom výmere podľa § 44 ods. 6 písm. b/, rozhodnutí o zriadení záložného práva podľa § 71 a ďalších
rozhodnutiach. Pri týchto typoch rozhodnutí je však právna teória ako aj rozhodovacia prax daňových
úradov nesporná v tom smere, že súčasťou týchto rozhodnutí je vždy aj odôvodnenie.

Absencia odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia má za následok jeho nepreskúmateľnosť pre
nedostatok dôvodov. Z rozhodnutia žalovaného nemožno identifikovať dôvod zmeškania lehoty na
podanie odvolania proti dodatočnému platobnému výmeru, nemožno posúdiť závažnosť tohto dôvodu
a z rozhodnutia nie je zrejmé ani to, či bola dodržaná lehota 30 dní na podanie žiadosti o odpustenie
zmeškanej lehoty a vykonanie zmeškaného úkonu.

Pretože rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, súd ho podľa § 250j ods.
2 písm. d/ O.s.p. zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je v ďalšom konaní viazaný právnym názorom súdu (§ 250j ods. 7 O.s.p.).



Záverom súd poznamenáva, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov
neumožňovala súdu zaoberať sa ďalšími námietkami podanej žaloby.

Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. priznal náhradu trov konania.
Náhrada trov pozostáva z odmeny za poskytnutie právnych služieb podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení, a to prevzatie a
príprava zastúpenia 127,16 Eur a podanie žaloby 127,16 Eur (§11 ods. 2, § 12 ods. 3 písm. c/ citovanej
vyhlášky za rok 2012), 2 x režijný paušál á 7,63 Eur (§16 ods. 3 citovanej vyhlášky za rok 2012), DPH
vo výške 20% v sume 53,92 Eur, zaplatený súdny poplatok v sume 66 Eur, t. j. celkovo trovy konania
vo výške 389,50 Eur .

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednohlasne (ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší úd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postupu súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.