Prehľad o organizácii


Súdne rozhodnutia pod spisovou značkou 35Cb/58/2018 zo dňa 23.05.2018

Druh
Uznesenie
Dátum
23.05.2018
Oblasť
Obchodné právo
Podoblasť
Obchodné záväzkové vzťahy
Povaha rozhodnutia
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Navrhovateľ
46501461
Odporca
31734260
Spisová značka
35Cb/58/2018
Identifikačné číslo spisu
7118205159
ECLI
ECLI:SK:OSKE2:2018:7118205159.2
Súd
Okresný súd Košice II
Sudca
JUDr. František Čisovský
Odkazované predpisy


Text


Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 35Cb/58/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118205159
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Čisovský
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2018:7118205159.2

Uznesenie
Okresný súd Košice II v právnej veci žalobcu: KON TIKI, a.s., so sídlom v Košiciach, Slovenskej jednoty
33, IČO: 46501461, proti žalovanému: SIHO, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Trieda SNP 434/88, IČO:
31734260, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia

r o z h o d o l :

Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca návrhom doručeným súdu dňa 27.4.2018 žiadal, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie,
ktorým by zriadil k obchodnému podielu jediného spoločníka žalovaného - obchodnej spoločnosti SIHO,
s.r.o., IČO: 31734260 B. P., V. XXX, XXX XX X., Č. Y., ktorý zodpovedá peňažnému vkladu 39..834 €,
záložné právo v prospech žalobcu a to za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky vo výške 4.580,04
€ s príslušenstvom.
V návrhu žalobca uviedol, že medzi stranami sporu bola dňa 13.11.2017 uzavretá Nájomná zmluva, na
základe ktorej mal žalovaný ako nájomca uhrádzať žalobcovi ako prenajímateľovi nájomné a poplatok
za služby spojené s užívaním nebytového priestoru. Napriek zmluvným dojednaniam žalovaný neuhradil
nájomné za obdobie od decembra 2017 do marca 2018 v celkovej výške 4.580,04 €.
Návrh odôvodnil tým, že žalovaný sa dostal do nepriaznivej finančnej situácie, keď od roku 2014
produkuje stratu, nedisponuje žiadnym nehnuteľným majetkom a zároveň došlo k zmene spoločníka
na subjekt s adresou v Českej republike. Ďalej uviedol, že žalovaný môže predať obchodný podiel
iným osobám so sídlom v zahraničí, čo môže ovplyvniť vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu, resp. je
odôvodnená obava, že exekúcia po právoplatnom rozhodnutí súdu v prospech žalobcu bude ohrozená.
Na podporu svojich tvrdení doručil navrhovateľ súdu Nájomnú zmluvu a predmetné faktúry nájomného.
Podľa ust. § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa ust. § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.
Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa ust. § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Konanie o zriadení zabezpečovacieho opatrenia je ovládané dispozičnou zásadou a zabezpečovacie
opatrenie tak možno nariadiť len na návrh. Ďalším predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia je spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty,
zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky (nie za účelom
zabezpečenia nepeňažného nároku), musí byť zrejmá konkrétna peňažná pohľadávka špecifikovaná
tak, aby bolo možné identifikovať, že žalobcom uplatnený peňažný nárok trvá a je dôvodný, keďže



bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo
vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia. Jedným z predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je aj
existencia obavy, že exekúcia bude ohrozená.
Z hľadiska povahy inštitútu zabezpečovacieho opatrenia aj napriek tomu, že ho možno nariadiť pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení (§ 324 ods. 1 v nadväznosti na § 344 zák.č. 160/2015
Z.z. - Civilného sporového poriadku) možno vyvodiť, že v prípade zabezpečovacieho opatrenia, ak
sa návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podáva pred začatím konania, bude nadväzovať
aj konanie vo veci samej, ktorého predmetom bude získanie judikovanej peňažnej pohľadávky a to v
intenciách § 343 ods. 3 CSP.
Súd o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia
strán a bez nariadenia pojednávania, teda súd nevykonáva dokazovanie ako také, ale len osvedčuje,
či sú splnené podmienky na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Osvedčenie rozhodujúcich
skutočností, teda v žiadnom prípade nie je možné stotožniť s dokazovaním. Pre rozhodnutie súdu
o zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu. V prípade, ak sa
pohľadávka neprizná (ak súd žalobu zamietne) v rozhodnutí vo veci samej obligatórne osobitným
výrokom zabezpečovacie opatrenie súd zruší. Rovnako ho zruší aj v prípade, ak odpadnú dôvody, pre
ktoré bolo nariadené (napr. pohľadávka bude dobrovoľne uhradená).
Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného
práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť
neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné
nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa.
Žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie. Okrem existencie
nároku musí však žalobca osvedčiť i to, že bez zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná
budúca exekúcia ohrozená, pričom nebezpečenstvo zmarenia exekúcie musí byť reálne a musí
hroziť bezprostredne. Existencia dlhu ešte sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by
prípadná exekúcia mohla byť zmarená. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom
je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri exekúcii, alebo ktoré inak podstatnou mierou
negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Len samotná konštatácia žalobcu o nepriaznivej finančnej
situácii žalovaného a prevod obchodného podielu na spoločníka mimo územia SR na nariadenie
zabezpečovacieho oparenia nemôže stačiť, preto súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení, návrh
žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.
Na dôvažok súd uvádza i to, že žalobca žiada zriadiť záložné právo na majetok spoločníka žalovaného,
nie na majetok dlžníka, čo je ďalším dôvodom pre zamietnutie návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice II.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP - v podaní sa uvedie, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, s uvedením spisovej
značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha
( odvolací návrh ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.



Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.