COMI spol. s r.o.


Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Sžf/45/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200114
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslava Fúrová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:8014200114.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a
členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Eleny Kováčovej, v právnej veci žalobcu: COMI, spol. s r.o.,
Chotčanská 2, 091 01 Stropkov, IČO: 31 734 286, právne zastúpeného: JUDr. Ivo Babjak, advokát so
sídlom Sovietskych hrdinov 200/33, 089 01 Svidník, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu
žalovaného č. 1100305/1/514440/2013/5056 zo dňa 28.10.2013, konajúc o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 4S/4/2014-54 zo dňa 05.02.2015, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 4S/4/2014-54 zo dňa
05.02.2015 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo ,,prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom
podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,O.s.p.“)
zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1100305/1/514440/2013/5056 zo dňa 28.10.2013 a rozhodnutie
Daňového úradu Prešov č. 9711401/5/2825824/2013/Lof zo dňa 20.06.2013, ktorým vyrubil žalobcovi
za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2009 rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 6432,98 eura, a vec
vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo
výške 582,59 eura do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že žalovaný sa nedostatočne vyrovnal s aplikáciou ust.
§ 8 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“), nakoľko z
odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nevyplýva, ako dospel k základu dane, z ktorého vyrubil žalobcovi
rozdiel dane. Vytkol, že obidva daňové orgány venovali zvýšenú pozornosť posudzovaniu zmluvy o
výpožičke uzavretej podľa § 659 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi žalobcom ako požičiavateľom
a spoločnosťou AD-PRODUKT, s.r.o., Šarišský Štiavnik ako vypožičiavateľom, t.j. či sa jedná skutočne
o zmluvu o výpožičke alebo o zmluvu pôžičke, avšak neodôvodnili výšku základu dane. Zdôraznil, že
nie je úlohou súdu nahrádzať a dopĺňať právnu a skutkovú argumentáciu za žalovaného. Rozhodnutie
žalovaného preto považoval za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Krajský súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že posúdenie veci žalovaným je nesprávne a nezákonné,
pretože správca dane i žalovaný riadne zistili skutkový stav, správne ho právne posúdili a vyhodnotili,
žalobcovi dali dostatok priestoru na to, aby sa mohol vyjadriť k daňovej kontrole vykonávanej
správcom dane, so žalobcom bol riadne prerokovaný protokol o kontrole a mohol až do odvolacieho
konania predkladať dôkazy, ktorými by preukázal oprávnenosť jeho postupu pri dodržiavaní ustanovení



zákona o DPH a jeho vzťah k štátnemu rozpočtu. Takisto nevypočutie konateľa spoločnosti AD-
PRODUKT, s.r.o. za prítomnosti konateľa žalobcu nepovažoval za takú vadu konania, ktorá by mala za
následok nezákonnosť rozhodnutí daňových orgánov, nakoľko konateľ žalobcu bol s jeho výpoveďou
oboznámený, s touto súhlasil a počas konania sa ani nedomáhal opakovania výsluchu za jeho
prítomnosti.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci krajským súdom. Nesúhlasil s jeho záverom, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal
s aplikáciou ustanovenia § 8 ods. 3 zákona o DPH a z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, ako
dospel k základu dane, z ktorého vyrubil žalobcovi rozdiel dane. Uviedol, že v danom prípade
žalobca na základe zmluvy o výpožičke bezodplatne požičal zmluvnému partnerovi stavebné rezivo,
ktoré nadobudol na základe faktúry č. 809003 zo dňa 03.09.2008, základ dane 1 020 000 Sk,
DPH 193 800 Sk, spolu 1 213 800 Sk od dodávateľa SALTIMA s.r.o., Prešov. Z uvedenej
faktúry uplatnil odpočítanie dane v zdaňovacom období 3. štvrťrok 2008 (str. 2, 3 rozhodnutia
Daňového úradu Prešov č. 9711401/5/2825824/2013/Lof zo dňa 20.06.2013, resp. str. 3 rozhodnutia č.
1100305/1/514440/2013/5056 zo dňa 28.10.2013). Poukázal na to, že odvolací orgán na stranách 4 a
5 rozhodnutia č. 1100305/1/514440/2013/5056 zo dňa 28.10.2013 uviedol, že v tejto súvislostí správca
dane s poukazom na ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a/, § 8 ods. 1 písm. a/, § 8 ods. 3, § 19 ods. 1, §
22 ods. 1, § 27 ods. 1 a § 69 ods. 1 zákona o DPH konštatoval, že žalobca uskutočnil dodanie tovaru
v zmysle § 8 zákona o DPH, preto mu vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 citovaného zákona.
Základom dane pre výpočet daňovej povinnosti podľa § 22 zákona o DPH je hodnota, za ktorú bolo
rezivo nadobudnuté, znížená o daň, pretože protihodnotou je dodanie tovaru rovnakého druhu a kvality.
Z toho dôvodu vznikol rozdiel dane v riadku 03 daňového priznania vo výške 33 857,79 eura (základ
dane 1 020 000 Sk pri konverznom kurze 30,126 eura) a rozdiel dane v riadku 04 daňového priznania
(19 % DPH zo základu dane) vo výške 6 432,98 eura, ktorý bol predmetom vyrubenia rozdielu dane. Na
základe uvedených skutočností považoval žalovaný odôvodnenie základu pre vyrubenie rozdielu dane
za dostatočné a rozsudok krajského súdu v časti, v ktorej nesúhlasí s postupom daňových orgánov, za
nesprávny. Z toho dôvodu navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“
alebo „odvolací súd“) rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne
správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 vety
prvej O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) s tým, že termín
verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na
internetovej stránke www.nsud.sk., pričom rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30.03.2017 (§ 156 ods.
1 a ods. 3 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo
povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené
záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1 a 2 O.s.p.).

V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená
rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia
a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 1 O.s.p.).

Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa
piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný
na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný
stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi
a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie
správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.
Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu
predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma
aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie



správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase
vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 prvá veta O.s.p.). Preto v správnom súdnictve
súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na
preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§
250i ods. 1 veta druhá O.s.p.). Je to tak preto, že úlohou súdu v správnom súdnictve (prvostupňového
ani odvolacieho) nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu
dopĺňaním rozsiahleho dokazovania, ale preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné
orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a
procesnoprávne predpisy, t.j. preskúmať aj postup, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí s
prihliadnutím na záväznosť zisteného skutkového stavu, ktorý tu bol v čase ich vydania.

Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa
použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Úlohou najvyššieho súdu bolo - na základe včas podaného odvolania žalovaného - preskúmať, či
prvostupňový súd vecne správne rozhodol, keď napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové
rozhodnutie správneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je
vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť
dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je
v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle
toho, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva. Daňové orgány
môžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré
uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Povinnosťou daňových
orgánov v daňovom konaní je teda dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy (a to hmotnoprávne
ako aj procesné), ktoré sú podľa § 12 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o
Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov uverejnením vyhlásené
v Zbierke zákonov.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len ako ,,zákon č. 563/2009 Z. z.“) pri správe daní sa postupuje podľa
všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovanie
práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.



Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní
vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku
uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom
ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a
nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince,
ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu,
ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným
Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja
bankoviek a mincí.

Podľa § 8 ods. 3 veta prvá zákona o DPH, ak platiteľ dodá tovar na svoju osobnú spotrebu, dodá tovar
na osobnú spotrebu svojich zamestnancov, dodá tovar bezodplatne alebo dodá tovar na ďalší iný účel
ako na podnikanie a ak pri kúpe alebo vytvorení tohto tovaru vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo
čiastočne odpočítateľná, považuje sa takéto dodanie tovaru za dodanie tovaru za protihodnotu.

Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru
je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode
nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako
deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe
zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru
podľa § 8 ods. 1 písm. c/ je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Podľa § 22 ods. 1 zákona o DPH základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí
protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie
tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý
dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby.

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť
daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že daňové bremeno spočíva predovšetkým na daňovom subjekte. Je
povinnosťou daňového subjektu preukázať, že skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane
a údaje uvedené v daňovom priznaní, sú úplné a správne. Ak daňový subjekt nesplní svoju dôkaznú
povinnosť pri určení výšky dane, správca dane ju s ním môže dohodnúť, pričom vychádza z dostupných
podkladov. Ak daňový subjekt nesplní niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho v
súčinnosti s ním nemožno daň určiť (napr. nepodá daňové priznanie alebo neumožní vykonať daňovú



kontrolu, alebo urobí úkon, dôsledkom ktorého je zníženie dane), správca dane je oprávnený určiť daň
sám bez spolupráce s daňovým subjektom, pričom vychádza z dokladov, ktoré má k dispozícii, alebo
ktoré si zaobstará. Dôkazné bremeno daňového subjektu umožňuje správcovi dane sa zaoberať iba
evidentne zistiteľnými skutočnosťami. Základnou úlohou správcu dane je zhromaždiť dôkazy, hoc aj
svedčiace v prospech žalobcu, avšak tieto musia preukazovať skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie výšky dane (daňovej povinnosti), nie položiek znižujúcich daň, ktoré naopak preukazuje daňový
subjekt.

Z obsahu súdneho a administratívneho spisu odvolací súd zistil, že Daňový úrad Prešov začal dňa
30.04.2013 vyrubovacie konanie podľa § 68 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. vo veci daňovej kontroly
ukončenej dňa 29.04.2013 doručením protokolu č. 9711401/5/1405357/2013/Lof zo dňa 15.04.2013
podľa § 46 ods. 8 citovaného zákona. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie 1. až 3. štvrťrok 2009.

V administratívnom spise sa nachádza Zmluva o výpožičke uzatvorená podľa § 659 a nasl. Občianskeho
zákonníka medzi žalobcom ako požičiavateľom a spoločnosťou AD-PRODUKT, s.r.o., Šarišský Štiavnik
ako vypožičiavateľom. Zo zmluvy o výpožičke vyplýva, že vypožičiavateľ po skončení výpožičky je
povinný vrátiť predmet výpožičky v stave, v akom ho prevzal s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie, a to
ku dňu, v ktorom dôjde k skončeniu výpožičky alebo po vzájomnej dohode zmluvných strán. Predmetom
výpožičky je „stavebné rezivo hrúbky 24 mm“ v množstve 150 m3.

Daňový úrad Prešov, pobočka Bardejov dňa 16.04.2012 do zápisnice o ústnom pojednávaní vypočul
daňový subjekt - konateľa spoločnosti AD-PRODUKT, s.r.o. S. B., ktorý okrem iného uviedol, že
spoločnosť AD-PRODUKT, s.r.o. vykonáva stavebnú činnosť a stavebné rezivo mala vypožičané a
mohla ho užívať bezplatne. Stavebné rezivo používala priebežne odo dňa výpožičky na stavbách pri
vykonávaní stavebnej činnosti, a to na šalovanie, bednenie a debnenie. Dosky dodával aj Z. K. STAMAR,
Stropkov, ktorý vyrába kontajnery. Všetko rezivo nebolo spotrebované, malá časť vypožičaného reziva
sa nachádza ešte na sklade. S konateľom žalobcu A. E. sa dohodol, že vypožičané rezivo bude vrátené
žalobcovi do 6 mesiacov odo dňa, keď pán E. oznámi, že rezivo bude potrebovať. V tejto lehote mu
vyrobí nové rezivo.

Výzvou zo dňa 14.09.2012 správca dane vyzval žalobcu na predloženie dokladov a na predloženie
vyjadrenia k otázkam dôvodu vypožičania stavebného reziva spoločnosti AD-PRODUKT, s.r.o., Šarišský
Štiavnik a k dohodnutému spôsobu využitia vypožičaného reziva. Žalobca predložil na výzvu správcu
dane požadované doklady podaním zo dňa 05.10.2012 s vyjadrením, že vypožičané rezivo bolo
spoločnosťou AD-PRODUKT, s.r.o. použité na stavbu a do výroby. Vypožičané rezivo zatiaľ nebolo
vrátené, avšak v roku 2013 sa má znovu začať grant, teda predpokladaný termín vrátenia je v priebehu
roka 2013. K vráteniu vypožičaného tovaru zatiaľ nedošlo.

Listom zo dňa 13.02.2013 sa žalobca vyjadril, že predmetné rezivo je neustále v jeho vlastníctve, nikdy
právo nakladať s týmto rezivom ako vlastník na žiadnu tretiu osobu nepreviedli a v roku 2013 bude toto
rezivo spoločnosťou AD-PRODUKT, s.r.o. vrátené a bude použité pre účely ich podnikania.

Správca dane vypracoval protokol č. 9711401/5/1405357/2013/Lof zo dňa 15.04.2013 z daňovej kontroly
vykonanej u žalobcu za zdaňovacie obdobie 1. až 3. štvrťrok 2009 na daň z pridanej hodnoty, ku
ktorému sa písomne vyjadril žalobca listom zo dňa 10.05.2013. Žalobca nesúhlasil s tým, že vypožičanie
reziva spoločnosti AD-PRODUKT, s.r.o. správca dane posúdil ako bezodplatné dodanie tovaru, pretože
predmetné rezivo bol vypožičiavateľ povinný jeho spoločnosti vrátiť. Ak toto rezivo spotreboval, odpredal
alebo iným spôsobom znehodnotil, bol (a neustále je) povinný ho vyrobiť, kúpiť alebo iným spôsobom
zabezpečiť, aby mu mohol rezivo vrátiť v rovnakom množstve.

Na základe výsledkov daňovej kontroly Daňový úrad Prešov, pobočka Bardejov rozhodnutím č.
9711401/5/2825824/2013/Lof zo dňa 20.06.2013 podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. vyrubil
žalobcovi rozdiel dane v sume 6432,98 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok
2009.

Výrok rozhodnutia odôvodnil okrem iného tým, že sa zaoberal základnými znakmi zmluvy o výpožičke
podľa § 659 a nasl. Občianskeho zákonníka a základnými znakmi zmluvy o pôžičke. Konštatoval, že



pri porovnaní základných znakov zmluvy o pôžičke so zisteným skutkovým stavom zastáva názor, že
predmetné plnenia sa podľa obsahu zmluvy realizovali na základe zmluvy o pôžičke, nakoľko sú z
predmetu zmluvy naplnené znaky zmluvy podľa § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka, aj napriek tomu,
že zmluva je označená ako zmluva o výpožičke. Žalobca prenechal dlžníkovi rezivo na voľné nakladanie,
čo znamená nakladanie s tovarom ako vlastník, t.j. aj na ďalší predaj (dodanie za protihodnotu),
príp. na jeho spotrebovanie v rámci jeho podnikateľských aktivít. Tým, že žalobca previedol právo
nakladať s rezivom ako vlastník na dlžníka, došlo k dodaniu tovaru podľa § 8 zákona o DPH, pričom
za dodanie tovaru za protihodnotu sa považuje aj bezodplatné dodanie tovaru, ak pri jeho kúpe bola
daň odpočítateľná (§ 8 ods. 3). Protihodnotou je dodanie tovaru rovnakého druhu a kvality, ktorý má tú
istú hodnotu, a teda nie vrátenie toho istého tovaru. O tejto skutočnosti svedčí aj vyjadrenie konateľa
spoločnosti AD-PRODUKT, s.r.o., že pre žalobcu vyrobí nové rezivo v rovnakom množstve, ako si
požičal. Ako bolo zistené správcom dane, predmetné rezivo bolo vypožičiavateľom AD-PRODUKT, s.r.o.,
Šarišský Štiavnik so súhlasom žalobcu sčasti spotrebované, čím v podstate zaniklo, a teda nie je možné
presne to isté vypožičané rezivo vrátiť. V danom prípade vypožičiavateľ AD-PRODUKT, s.r.o., Šarišský
Štiavnik so súhlasom žalobcu časť predmetnej veci - reziva dodával ďalšiemu odberateľovi a časť
spotreboval na stavbe, čo nie je v súlade so zmluvou o výpožičke. Predmetom výpožičky môže byť len
vec individuálne určená, čím sa výpožička zásadne líši od pôžičky, pre ktorú je charakteristické, že veriteľ
prenecháva dlžníkovi určité množstvo druhovo určených vecí (zastupiteľných vecí) na voľné nakladanie
(t.j. aj na ďalší predaj, príp. spotrebovanie) a dlžník sa zaväzuje vrátiť mu po určitej dobe veci rovnakého
druhu, kvality a hodnoty, a teda nie vrátenie tej istej veci individuálne určenej. Správca dane dospel k
záveru, že žalobca uskutočnil dodanie tovaru nie podľa § 8 ods. 3 zákona o DPH, ale podľa § 8 ods.
1 zákona o DPH, ktorý okrem iného pojednáva o tom, že dodaním tovaru je prevod práva nakladať s
hmotným majetkom ako vlastník. Správca dane v protokole citoval ustanovenie § 8 ods. 3 zákona o
DPH z dôvodu, že podľa článku I. bodu 2 písm. c/ Zmluvy o výpožičke uzatvorenej vo februári 2009
vypožičiavateľ AD-PRODUKT, s.r.o., Šarišský Štiavnik má právo vypožičanú vec užívať bezplatne.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.

Preskúmavaným rozhodnutím č. 1100305/1/514440/ 2013/5056 zo dňa 28.10.2013 žalovaný rozhodol
o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu tak, že rozhodnutie Daňového úradu
Prešov č. 9711401/5/2825824/2013/Lof zo dňa 20.06.2013, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009
Z. z. vyrubil za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2009 rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 6432,98
eura žalobcovi, potvrdil.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že základnou podmienkou pre uplatnenie
nároku na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, že prijatý tovar alebo
poskytnutú službu daňový subjekt použije na uskutočňovanie svojich zdaniteľných obchodov. V danom
prípade žalobca uplatnil odpočítanie dane vo výške 193 800 Sk z faktúry č. FV 809003 zo dňa 03.09.2008
za stavebné rezivo od spoločnosti SALTIMA, s.r.o., Prešov. Prijatý tovar nepoužil na dodávky tovarov a
služieb ako platiteľ dane z pridanej hodnoty, ale ho bezodplatne vypožičal spoločnosti AD-PRODUKT,
s.r.o.. V takom prípade podľa § 8 ods. 3 zákona o DPH dodanie tovaru bezodplatne alebo na iný
účel ako na podnikanie, a ak pri kúpe tohto tovaru bola daň úplne alebo čiastočne odpočítateľná, sa
považuje za dodanie za protihodnotu. Správca dane preto podľa žalovaného oprávnene a v súlade s
príslušnými ustanoveniami zákona o DPH uplatnil k bezodplatnému dodaniu predmetného tovaru daň
z pridanej hodnoty. Ak sa vychádza z podstaty zmluvného stavu, bez ohľadu na to, ako ho účastníci
pomenovali, žalobca dodal spoločnosti AD-PRODUKT, s.r.o. stavebné rezivo bezodplatne. Tá ho použila
na svoje podnikateľské aktivity (spotrebovala pri stavebnej činnosti, resp. ho ďalej predávala), preto
ho nemohla v neporušenom stave po dohodnutom termíne vrátiť späť. Mohla vrátiť iba rezivo iné
v takom istom množstve a v takej istej kvalite. Túto skutočnosť potvrdili obidve zúčastnené strany
správcovi dane vo svojich vyjadreniach a opätovne v odvolaní i sám žalobca. Preto námietku žalobcu,
že správca dane nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne právne vec posúdil, považoval žalovaný
za neopodstatnenú. Ustanovenie § 8 ods. 3 zákona o DPH každé bezodplatné dodanie tovaru, pri
ktorom bola odpočítaná daň, považuje za dodanie za protihodnotu. V súlade s platnými právnymi
predpismi postupoval správca dane i pri výpočte dane a následne pri vyrubení rozdielu dane. K námietke
daňového subjektu, že celé konanie je postihnuté vadou nedodržania zákonnosti zo strany správcu
dane, pretože ho neprizval k ústnemu pojednávaniu s konateľom spoločnosti AD-PRODUKT, s.r.o.
S. B. dňa 16.04.2012, odvolací orgán uviedol, že vo vyjadreniach konateľov obidvoch spoločností k
skutkovému stavu zistenému správcom dane sa nevyskytli žiadne rozpory. Obidvaja ho zhodne potvrdili,



preto ani túto námietku nepovažoval za opodstatnenú. Žalovaný skonštatoval, že správca dane dodanie
stavebného reziva žalobcom spoločnosti AD-PRODUKT, s.r.o. na základe Zmluvy o výpožičke zo dňa
16.02.2009 považoval za bezodplatné dodanie tovaru v súlade s ustanovením § 2 ods. 1 písm. a/ a ust.
§ 8 ods. 3 zákona o DPH, a preto žalobcovi vznikla podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť
vo výške 6432,98 eura.

Žalobca sa žalobou zo dňa 31.01.2014 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č.
1100305/1/514440/2013/5056 zo dňa 28.10.2013 a rozhodnutia Daňového úradu Prešov č.
9711401/5/2825824/2013/Lof zo dňa 20.06.2013 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň
si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

Najvyšší súd s poukazom na obsah administratívneho spisu dospel k záveru o správnosti postupu
správcu dane i žalovaného pri vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty v zmysle § 68 ods. 5
zákona č. 563/2009 Z. z.. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť skutočnosť, že predmetom
súdneho prieskumu sú rozhodnutia správcu dane a žalovaného, ktoré vo svojich odôvodneniach
dostatočne podrobne uvádzajú konkrétne zákonné ustanovenia a skutkové okolnosti, na základe ktorých
dospel správca dane k určeniu dane, preto nie je možné konštatovať nepreskúmateľnosť napadnutých
rozhodnutí. Súčasne odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že povinnosťou daňového subjektu pri
výkone daňovej kontroly je predovšetkým spolupracovať so správcom dane, navrhovať a predkladať
dôkazy svedčiace o splnení si daňových povinností a umožniť správcovi dane vykonať daňovú kontrolu.

V danom prípade bolo nesporne preukázané, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty
vo výške 193 800 Sk (6432,98 eura) z faktúry č. FV 809003 zo dňa 03.09.2008 za stavebné rezivo od
spoločnosti SALTIMA, s.r.o., Prešov. Žalobca zmluvou o pôžičke (podľa obsahu) prenechal bezodplatne
spoločnosti AD-PRODUKT, s.r.o., Šarišský Štiavnik stavebné rezivo hrúbky 24 mm v množstve 150 m3
na voľné nakladanie, čo znamená nakladanie s tovarom ako vlastník, t.j. aj na ďalší predaj (dodanie
za protihodnotu), príp. na jeho spotrebovanie v rámci jeho podnikateľských aktivít. Tým, že žalobca
previedol právo nakladať s rezivom (s hmotným majetkom) ako vlastník na spoločnosť AD-PRODUKT,
s.r.o., došlo k dodaniu tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH. Za dodanie tovaru za protihodnotu
sa považuje aj bezodplatné dodanie tovaru, ak pri jeho kúpe bola daň odpočítateľná (§ 8 ods. 3
zákona o DPH). V danom prípade bola reálne a presne stanovená protihodnota tovaru. Protihodnotou
je dodanie tovaru rovnakého druhu a kvality, ktorý má teda tú istú hodnotu. O tejto skutočnosti svedčí
aj vyjadrenie konateľa spoločnosti AD-PRODUKT, s.r.o., že pre žalobcu vyrobí nové rezivo v rovnakom
množstve ako si požičal. Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru (§ 19 ods. 1 zákona o DPH).
Na námietku krajského súdu vznesenú v odôvodnení napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že to
čo je základom dane z pridanej hodnoty vyplýva priamo zo zákona. Základom dane pri dodaní tovaru je
všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ má prijať od príjemcu plnenia za dodanie tovaru, zníženú
o daň (§ 22 ods. 1 zákona o DPH). V predmetnom prípade je teda protihodnotou prijatého reziva, teda
základom dane nadobúdacia cena reziva bez DPH, teda suma 33 857,79 eura (predtým suma 1 020 000
Sk) a následne 19 % DPH z toho je suma 6432,98 eura (predtým suma 193 800 Sk). V zmysle § 49 ods.
2 zákona o DPH platiteľ dane môže odpočítať daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov
a služieb ako platiteľ. To znamená, že podmienkou vzniku práva na odpočítanie dane je, že platiteľ dane
použije prijaté tovary a služby na uskutočňovanie svojich dodávok tovarov a služieb, ktoré podliehajú
dani na výstupe. Vzhľadom ku skutočnosti, že pri dodávke tovaru žalobcom nebola odvedená daň z
pridanej hodnoty na výstupe, nevzniklo žalobcovi právo na odpočítanie dane.

Podľa názoru odvolacieho súdu správca dane ako aj žalovaný správne zistili skutkový stav a takisto
správne právne posúdili predmetný prípad a dostatočne sa vysporiadali s vysvetlením použitia
ustanovenia § 8 zákona o DPH. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom krajského súdu v tej časti, že
posúdenie veci žalovaným je správne a zákonné, pretože správca dane i žalovaný riadne zistili skutkový
stav, správne ho právne posúdili a vyhodnotili, žalobcovi dali dostatok priestoru na to, aby sa mohol
vyjadriť k daňovej kontrole vykonávanej správcom dane. Nevypočutie konateľa spoločnosti AD-Produkt
s.r.o. za prítomnosti konateľa žalobcu nepovažoval ani odvolací súd za takú vadu konania, ktorá by mala
za následok nezákonnosť rozhodnutí daňových orgánov, nakoľko konateľ žalobcu bol s jeho výpoveďou
oboznámený a s touto prejavil súhlas.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky
žalovaného vznesené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za dôvodné, a preto napadnutý rozsudok



Krajského súdu v Prešove zmenil tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p.
postupom podľa § 220 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 posledná veta O.s.p..

O náhrade trov konania (prvostupňového aj odvolacieho) rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v
spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 224 ods. 2 O.s.p., tak že neúspešnému žalobcovi ich náhradu
nepriznal. Žalovanému náhrada trov konania zo zákona neprináleží.

Odvolací súd v odvolacom konaní postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý
bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť dňa
01.07.2016.

Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ktorý v § 491
ods. 1 ustanovil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej
časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa
doterajších predpisov.

V súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval
podľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku.

Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.