COMI spol. s r.o.


Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4S/13/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013200245
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8013200245.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a sudkýň
Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Evy Slávikovej v právnej veci žalobkyne COMI, s.r.o., Chotčanská
2, 091 01 Stropkov, IČO: 31 734 286, práv. zastúpenej JUDr. Ivom Babjakom, Advokátom, Advokátska
kancelária so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 200/33 proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu
Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a
postupu žalovaného zo dňa 14. decembra 2012 č. č.1100305/1/1308744/2012 na základe žaloby dňa
7. novembra 2013 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 01.03.2013 domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa
14.12.2012 č. 1100305/1/1308744/2012 a rozhodnutia Daňového úradu Prešov zo dňa 10.09.2012 č.
9711401/5/2486627/2012/Lof a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok
na náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnila tým, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané v rozpore so zákonom, na základe
nedostatočne zisteného skutkového stavu, nesprávneho právneho posúdenia veci, bola ukrátená
na svojich právach. Namietala nezrozumiteľnosť formulácie žalovaného v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia v tvrdení, že „daňový subjekt porušil ustanovenie § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov tým, že si uplatnil odpočítanie dane z faktúr za ubytovacie služby,
ktoré mu neboli poskytnuté, resp. boli poskytnuté čiastočne. Ubytovacie služby boli poskytnuté aj jeho
obchodným partnerom a argumentácia, že sa im zmluvne zaviazal uhradiť súvisiace náklady pri realizácii
jeho zákazky je podľa odvolacieho orgánu právne neúčinná. Citované ustanovenie neumožňuje zmluvne
upravovať podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane, podobne ako ani podľa, situácie na
trhu. Poukázala na ust. § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení platnom
v roku 2008, podľa ktorého platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov
a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7.
Ďalej dôvodila, že mala so živnostníkmi uvedenými v dokladoch o ubytovaní uzatvorené ústne a aj
písomné zmluvy o subdodávke výškových prác na stožiaroch. Medzi jej povinnosti ako objednávateľa
bolo zabezpečiť na vlastné náklady okrem iného aj ubytovanie pre subdodávateľov. Prijaté plnenie vo
forme faktúry za ubytovanie použila vo forme vystavenej faktúry pre odberateľa prác, ktoré vykonala
aj prostredníctvom svojich subdodávateľov - živnostníkov. Postupovala tak v súlade s ust. § 49 ods.
2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení platnom v roku 2008 a odpočítaním
dane z prijatej faktúry za ubytovanie nekonala v rozpore s týmto zákonným ustanovením. Namietala



nesprávnosť a nepreskúmateľnosť postupu správcu dane, ak jej neuznal odpočítanie dane z faktúry č.
200878 od dodávateľa IMKOPEX, s.r.o., Košice so zdôvodnením, že „platiteľ dane nepreukázal, že došlo
k dodaniu tovaru na základe prijatej faktúry...., nakoľko nebolo preukázané, že pri tomto tovare vznikla
daňová povinnosť.“ Poukázala na ust. § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov, podľa ktorého právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Argumentovala tým, že splnila všetky
zákonom stanovené podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane. Nie je jej známy žiadny právny
predpis, o ktorý žalovaný opiera svoje tvrdenie, že „za účelom preukázania opodstatnenosti uplatneného
odpočítania dane je platiteľ dane z pridanej hodnoty povinný zabezpečiť dostatočné množstvo dôkazov
pri každom prijatom zdaniteľnom obchode. Je v jeho právomoci požadovať od svojho obchodného
partnera, aby dodanie tovarov a služieb podložil jednoznačnými dôkaznými prostriedkami pre prípad
daňovej kontroly.“ Ďalej nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že „zvlášť pri zdaniteľných obchodoch s
vyššími obratmi by každému daňovému subjektu, ktorý uplatňuje právo na odpočítanie dane malo
záležať na tom, aby si dostatočne preveril serióznosť dodávateľa a nespoliehal sa iba na všeobecné a
nezáväzné odporúčanie neznámych osôb pri obchodných rokovaniach.“ V tomto konkrétnom prípade
došlo preukázateľne k dodaniu tovaru uvedeného na faktúre č. 200878 spoločnosťou IMKOPEX,
s.r.o., Košice. Tento tovar bol preukázateľne zabudovaný do stavby 1224BR-Limbach. Poukázala
na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 a 5Sžf/22/2009, ktorými Najvyšší súd SR v
podobných veciach, keď u správcu dane vznikli pochybnosti výlučne z dôvodu preverovania účtovnej
evidencie žalobcových dodávateľov, na ktorú skutočnosť žalobca ako daňový subjekt nemá vplyv,
zaujal stanovisko, že dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne. Najvyšší súd poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky 5Afs/131/2004 zo dňa 25.03.2005, podľa
ktorého dôkazné bremeno nemožno ponímať extenzívne a rozširovať ho na preukázanie všetkých,
resp. akýchkoľvek skutočností, teda i tých, ohľadne ktorých takáto povinnosť stíha úplne iný subjekt.
Najvyšší súd SR v rozsudku pod sp. zn. 3Sžf/1/2011 výslovne uviedol že „skutočnosti vymedzené
v § 49 ods. 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. tvoria dôkazné bremeno
daňového subjektu. Z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu (daňového
subjektu) na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov. Tieto
skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu a ani nemôže z týchto skutočností
daňový subjekt znášať dôkaznú núdzu. Ďalej poukázala na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie
v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Electronics) a C-484/03 (Bond House),
kde súdny dvor vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok
je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie
alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama osebe a charakter jednotlivých
transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami.“ Ďalej Najvyšší súd
SR konštatuje, že ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami
s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa,
vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u
dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. K žalobným
námietkam uviedol, že žalobkyňa ako daňový subjekt uplatnila odpočítanie dane z dokladov za
ubytovanie, ktoré bolo poskytnuté konateľovi V. N. a jeho obchodným partnerom. Z citácie ust § 49
ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov okrem iného vyplýva, že platiteľ
môže odpočítať iba tú daň, ktorá je voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb,
ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. V danom prípade dodávateľ poskytol ubytovacie služby
okrem žalobkyne aj iným daňovým subjektom, to znamená, že žalobkyňa uplatnila odpočítanie dane aj
z ubytovacích služieb, ktoré jej neboli poskytnuté, čím konala v rozpore s citovaným ustanovením. Ak sa
zmluvne zaviazala uhradiť náklady za ubytovanie aj svojim obchodným partnerom, títo mali vzniknuté
náklady žalobkyni vyfakturovať, a v prípade, že sú platiteľmi dane z pridanej hodnoty, uplatniť daň z
pridanej hodnoty. Poukázala na to, že pri odpočítaní dane z pridanej hodnoty z faktúry č. 200878 zo
dňa 18.09.2008 od dodávateľa IMKOPEX, s.r.o., Košice bolo konštatované, že zo strany žalobkyne
nebolo preukázané, že k dodaniu tovaru došlo, pretože okrem faktúry a pokladničných dokladov nebol
predložený žiaden hodnoverný dôkaz, a zároveň nebolo preukázané, že pri tomto tovare došlo k vzniku
daňovej povinnosti. Zdôraznila, že pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane nestačí predložiť faktúry
a pokladničné doklady, i napriek tomu, že spĺňajú všetky formálne náležitosti. Daňový subjekt, ktorý
uplatňuje toto právo, musí mať na zreteli, že správca dane má právo i povinnosť preverovať okrem ich
formálnych náležitostí aj ich obsah a všetky súvisiace skutočnosti sprevádzajúce jednotlivé zdaniteľné



obchody, ktoré predmetné doklady deklarujú. Akékoľvek spochybnenie predloženého dokladu alebo
realizácie zdaniteľného obchodu je povinný správca dane preveriť a zvážiť jeho dosah na celkovú
daňovú povinnosť. Zodpovednosť za splnenie všetkých zákonom stanovených povinností pri uplatnení
práva na odpočítanie dane je na daňovom subjekte, ktorý toto právo uplatňuje (§ 29 ods. 8 zákona
č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov). Je zodpovedný aj za to, aby doklady, ktoré pre neho
vyhotovujú jeho dodávatelia spĺňali všetky náležitosti pre prípadnú následnú kontrolu a nezakladali
ani najmenšie pochybnosti o skutočnosti, ktorú deklarujú (§ 15 ods. 6 písm. e) zákona č. 511/1992
Zb. v znení neskorších predpisov). V danom prípade, aj napriek tomu, že daňový subjekt disponuje
faktúrami od dodávateľa, to ešte neznamená, že tento dodávateľ v skutočnosti dodanie tovaru aj
uskutočnil a podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov mu vznikla aj
daňová povinnosť. Závery rozsudkov Najvyššieho súdu SR, na ktoré žalobkyňa poukázala v žalobe
nekorešpondujú so skutkovým stavom daného prípadu. Správca dane nespochybnil zdaniteľný obchod
na základe pochybností vzniknutých výlučne z dôvodu preverovania účtovnej evidencie žalobcových
dodávateľov, resp. že nárok na odpočítanie dane bol dotknutý skutočnosťou v reťazci dodávok.
Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa sa domáha preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia
správnych orgánov podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p., ktorá upravuje rozhodovanie o žalobách proti
rozhodnutiam a postupom správnych orgánov.

Ust. § 247 ods. 1 O.s.p. upravuje, že podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých
fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je
predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných
prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Ust. § 244 ods. 3 O.s.p. stanovuje, že rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia
vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú
oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom
chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom
správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Z obsahu administratívneho spisu bolo zistené, že Daňový úrad Prešov vykonal u platiteľa dane z
pridanej hodnoty COMI spol. s r.o. daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za obdobie január-marec, 2.
štvrťrok až 4. štvrťrok 2008. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil protokol č. 9711401/5/2001912/2012/
Lof zo dňa 27.07.2012. Protokol bol s platiteľom dane z pridanej hodnoty prerokovaný a bol mu doručený.

Na základe vykonania kontroly zdaňovacieho obdobia: 3. štvrťrok 2008 vydal Daňový úrad Prešov-
Bardejov dodatočný platobný výmer č. 9711401/5/2486627/2012/Lof zo dňa 10.,09.2012, ktorým podľa
§ 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v nadväznosti na §
165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil platiteľovi dane z pridanej hodnoty COMI, spol. s r.o.
rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2008 v sume 1.391,78 Eur.

- daň uvedená v daňovom priznaní......................89.898 SKK
- daň zistená daňovým úradom..........................131.827 SKK
- rozdiel dane...................................................... 41.929 SKK(1.391,78 EUR)

Vyrubený rozdiel uložil daňovému subjektu zaplatiť do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto dodatočného
platobného výmeru na účet Daňového úradu Prešov.

Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že v uvedenom zdaňovacom období platiteľ dane si odpočítal daň za
ubytovanie živnostníkov, ktorí pre COMI, spol. s r.o., Stropkov vykonávali montážne práce pri výstavbe
stožiarov na základe zmluvy o dielo. V zmluve o dielo bolo dohodnuté, že náklady na ubytovanie
jednotlivých živnostníkov znáša v plnej výške objednávateľ, t.j. spoločnosť COMI, spol. s r.o., Stropkov.
Platiteľ dane si odpočítal daň na základe výdavkových pokladničných dokladov:



- číslo VPD 154/2008 zo dňa 13.08.2008, dodávateľ FAMILIAR - Ing. J. W.. E. XXX. za ubytovanie 2
osôb x 6 nocí: B. N. a V. N. za obdobie od 10.08.2008 do 16.08.2008 v sume: základ dane 2.250,- Sk,
DPH 427,50 Sk. spolu 2.677.50 Sk

Nakoľko ubytovacie služby prijaté na základe vyššie uvedeného pokladničného dokladu boli čiastočne
poskytnuté pre iný daňový subjekt, t.j. pre živnostníka B. N. a platiteľ dane COMI, spol. s r.o., Stropkov
tieto prijaté ubytovacie služby nepoužil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, t.j. nevystavil faktúru pre
tohto živnostníka za poskytnuté ubytovacie služby, nevzniká mu právo na odpočítanie dane v zmysle §
49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov za ubytovanie
živnostníka B. N. vo výške: základ dane 1.125,- Sk, 19 % DPH 213,75 Sk, spolu 1.338.75 Sk.

- číslo VPD 164/2008 zo dňa 28.08.2008. jedná sa o potvrdenku č. 523669 zo dňa 28.08.2008 od
dodávateľa Združená stredná škola T. O. X, G.. IČ DPH: SK2020419665. za ubytovanie 3 osôb x 4 noci:
B. N., W. W. a V. N. za obdobie od 24.08.2008 do 28.08.2008 v sume: základ dane 1.714,30 Sk, DPH
325,70, s oslobodením 120,- Sk (daň mestu), spolu 2.160,- Sk.

Nakoľko ubytovacie služby prijaté na týchto výdavkových pokladničných dokladov boli čiastočne
poskytnuté pre iné daňové subjekty, t.j. pre iných živnostníkov, a to B. N. a W. W. a platiteľ dane COMI,
spol. s r.o.. Stropkov tieto prijaté ubytovacie služby nepoužil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ,
t.j. nevystavil faktúru pre týchto živnostníkov za poskytnuté ubytovacie služby, nevzniká mu právo na
odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov za ubytovanie iných živnostníkov, t.j. B. N. a Y. Z. vo výške: základ dane 1.142,90 Sk, 19 %
DPH 217,10 Sk, spolu 1.360 Sk. Rozdiel vzniku práva na úplné odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1 písm.
a) 19 %.....430,85 Sk. Ďalej platiteľ dane si odpočítal daň za ubytovanie živnostníkov, ktorí pre COMI,
spol. s r.o.. Stropkov vykonávali montážne práce pri výstavbe stožiarov na základe prijatej faktúry:

- číslo faktúry 0108 zo dňa 08.07.2008 (č. dokladu 122/2008), dodávateľ PONY, spol. s.r.o.. farma Suchý
vrch 153, Banská Bystrica, IČ DPH: SK2020459826, za ubytovanie 6 osôb Libora Bezecného, B. N., J.
B., W. W., V. N. a W. N. za obdobie od 01.07.2008 do 07.07.2008 v sume: základ dane 7.453,80 Sk.
DPH 1.416,20 Sk, spolu 8.870 Sk.

Nakoľko ubytovacie služby prijaté na základe vyššie uvedenej faktúry boli čiastočne poskytnuté pre iné
daňové subjekty, t.j. pre živnostníkov Y. Z.. B. N.. J. B., W. W. a W. N. a platiteľ dane COMI, spol. s r.o..
Stropkov tieto prijaté ubytovacie služby nepoužil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, t.j. nevystavil
faktúru pre týchto živnostníkov za poskytnuté ubytovacie služby, nevzniká mu právo na odpočítanie dane
v zmysle § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
za ubytovanie týchto živnostníkov vo výške: základ dane 6.211,50 Sk, 19 % DPH 1.180,20 Sk, spolu
7.391.70 Sk.
- číslo faktúry 20080518 zo dňa 11.07.2008 (č. dokladu 128/2008), dodávateľ EUROMOTEL F. W.. J.
XXXX, L. M. X, IČ DPH: SK1020590890. za ubytovanie 5 osôb V. N., B. N., W. N., Y. Z. a V. N. za
obdobie od 07.07.2008 do 11.07.2008 v sume: základ dane 3.000 Sk, DPH 570 Sk, daň mestu 200 Sk,
spolu 3.770 Sk

Nakoľko ubytovacie služby prijaté na základe vyššie uvedenej faktúry boli čiastočne poskytnuté pre
iné daňové subjekty, t.j. pre živnostníkov B. N., W. N., Y. Z. a V. N. a platiteľ dane COMI, spol. s
r.o. Stropkov tieto prijaté ubytovacie služby nepoužil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, t.j.
nevystavil faktúru pre týchto živnostníkov za poskytnuté ubytovacie služby, nevzniká mu právo na
odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov za ubytovanie týchto živnostníkov vo výške: základ dane 2.400 Sk, 19 % DPH
456 Sk, spolu 2.856 Sk. Rozdiel vzniku práva na úplné odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1 písm. a)
19 % ....1.636,20 Sk. V dôvodoch ďalej uviedol, že kontrolou bolo zistené, že platiteľ dane si odpočítal
daň z došlej faktúry č. 200878 (č. dokladu 180/2008) zo dňa 18.09.2008 od dodávateľa IMKOPEX,
s.r.o. Košice za nákup oceľových rúr, ocele kruhovej, profilov U 100, L 50 v sume: základ dane 209.795
Sk, DPH 39.861,10 Sk, spolu 249.656- Sk. Šetrením správca dane zistil, že spoločnosť IMKOPEX,
s.r.o.. Košice bola platiteľom dane z pridanej hodnoty od 01.04.1998 do 30.09.2008, avšak od januára
2005 na dani z pridanej hodnoty podávala nulové daňové priznania, teda aj za zdaňovacie obdobie
september 2008 podala nulové daňové priznanie. Spoločnosť IMKOPEX, s.r.o.. Košice bola zrušená
dňa 08.12.2011 a bola vymazaná z Obchodného registra dňa 14.01.2012. Správca dane poslednému



konateľovi spoločnosti IMKOPEX, s.r.o. Košice Ing. G. K. zaslal predvolanie na výsluch svedka, avšak
zásielka sa vrátila s poznámkou „adresát neznámy“. Predvedenie Ing. G. K. k výsluchu sa nepodarilo
zabezpečiť ani prostredníctvom príslušného útvar PZ z dôvodu, že sa na uvedenej adrese vo výpise
z obchodného registra nezdržiava. Z dôvodu, že u dodávateľa tovaru IMKOPEX, s.r.o. Košice nebolo
možné preveriť uskutočnenie zdaniteľného obchodu na základe prijatej faktúry č. 200878 zo dňa
18.09.2008 za nákup oceľových rúr, ocele kruhovej, profilov U 100, L 50 v sume: základ dane 209.795
Sk. DPH 39.861,10 Sk, spolu 249.656 Sk, správca dane zaslal platiteľovi dane COMI, spol. s r.o..
Stropkov výzvu na predloženie dôkazov na preukázanie uskutočnenia zdaniteľného obchodu na základe
prijatej faktúry č. 200878 zo dňa 18.09.2008 a predložil relevantné dôkazy k svojím tvrdeniam. Správca
dane vo výzve požadoval presne špecifikovať kto konkrétne uskutočnil prepravu nakúpeného tovaru,
ak prepravu uskutočnila COMI, spol. s r.o. Stropkov svojimi dopravnými prostriedkami správca dane
vyzval platiteľa dane na predloženie dokladov preukazujúcich uskutočnenie prepravy vrátane dokladov
o nákupe pohonných látok na uskutočnenie tejto prepravy. Správca dane ďalej požadoval uviesť ŠPZ
motorového vozidla, na ktorom bola uskutočnená preprava nakúpeného tovaru, na akom mieste u
dodávateľa bol tovar nakladaný a ktoré osoby uskutočnili nakládku tovaru, zároveň na akom mieste u
odberateľa bol tovar zložený a ktoré osoby uskutočnili vykládku tovaru, kde konkrétne bol nakúpený
tovar použitý a kto konkrétne vykonával práce s nakúpeným tovarom. Ďalej správca dane požadoval
presne špecifikovať osobu, ktorá preberala hotovosť za úhradu faktúry a osobu, ktorá odovzdávala
hotovosť za spoločnosť COMI, spol. s r.o. Stropkov v súvislosti s úhradou faktúry, presne špecifikovať
osobu s ktorou spoločnosť COMI, spol. s r.o. Stropkov jednala ohľadom dodávky tovaru a kto konkrétne
vybavoval objednávku na dodávku tovaru. Zároveň správca dane požadoval uviesť ako sa COMI, spol.
s r.o. Stropkov nakontaktovala na svojho obchodného partnera spoločnosť IMKOPEX s.r.o. Košice a
či spoločnosť COMI, spol. s r.o. Stropkov už niekedy pred uskutočnením zdaniteľného obchodu na
základe došlej faktúry č. 200878 zo dňa 18.09.2008 obchodovala so spoločnosťou IMKOPEX, s.r.o.
Košice. Správca dane ku každému tvrdeniu platiteľa dane požadoval predložiť dôkazy preukazujúce
tieto tvrdenia. Platiteľ dane uviedol, že prepravu tovaru na základe došlej faktúry č. 200878 zo dňa
18.09.2008 uskutočnila spoločnosť IMKOPEX, s.r.o. Košice, nešpecifikoval však žiadne vozidlo, ani
žiadne osoby, ktoré uskutočnili nakládku a vykládku tovaru, zakúpený materiál bol použitý pri výstavbe -
montáži oceľových konštrukcií (stožiarov) pre ich odberateľov, ale neuviedol konkrétne na akom stožiari
bol materiál použitý a neuviedol osoby ktoré vykonávali práce s týmto nakúpeným materiálom. Čo sa
týka dodávky ako aj objednávky materiálu na základe došlej faktúry č. 200878 zo dňa 18.09.2008
platiteľ dane uviedol, že jednal s konateľom spoločnosti IMKOPEX, s.r.o.. Košice Ing. K.. žiadnu ďalšiu
osobu neuviedol, spoločnosť IMKOPEX, s.r.o.. Košice mu bola doporučená na jednom zo služobných
jednaní, nepamätá sa však, kde presne to bolo. Spoločnosť COMI, spol. s r.o.. Stropkov obchodovala
so spoločnosťou IMKOPEX, s.r.o.. Košice v roku 2008 po prvýkrát. Platiteľ dane nepredložil žiaden
konkrétny dôkaz o tom, že došlo k uskutočneniu zdaniteľného obchodu na základe prijatej faktúry č.
200878 zo dňa 18.09.2008 od spoločnosti IMKOPEX, s.r.o. Košice, okrem došlej faktúry č. 200878
zo dňa 18.09.2008 a dokladov o úhrade, t.j. výdavkového pokladničného dokladu č. 173/2008 zo dňa
18.09.2008 vystaveného COMI, spol. s r.o. Stropkov a príjmového pokladničného dokladu vystaveného
spoločnosťou IMKOPEX, s.r.o. Košice obidva na sumu 249.656 Sk. Na základe predloženého vyjadrenia
zo strany platiteľa dane nebolo možné ďalej overiť a preukázať uskutočnenie zdaniteľného obchodu na
základe prijatej faktúry č. 200878 zo dňa 18.09.2008 od spoločnosti IMKOPEX, s.r.o. Košice. V zmysle
§ 49 ods. 1 zákona číslo 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov právo
odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla
daňová povinnosť. V zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Na základe vyššie uvedeného
platiteľ dane nepreukázal, že došlo k dodaniu tovaru na základe prijatej faktúry č. 200878 zo dňa
18.09.2008 od spoločnosti IMKOPEX, s.r.o. Košice, preto sa mu nepriznáva nárok na odpočítanie dane
z tejto faktúry vo výške: základ dane 209.795 Sk, DPH 39.861,10 Sk, spolu 249.656 Sk, nakoľko nebolo
preukázané, že pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť. Rozdiel vzniku práva na úplné odpočítanie
dane podľa § 51 ods. 1 písm. a) 19 % 39 861,10 Sk
Rozdiel vzniku práva na úplné odpočítanie v riadku 19 DP spolu...................41 929,- Sk

Proti tomuto dodatočnému platobnému výmeru podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný
preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 14.12.2012 č. 1100305/1/1308744/2012 a ktorým dodatočný
platobný výmer Daňového úradu Prešov č. 9700401/5/2486627/2012/Lof zo dňa 10.09.2012, ktorým
podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 5 11/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v nadväznosti
na § 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov vyrubil rozdiel dane z pridanej



hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2008 v sume 1.391,78 Eur daňovému subjektu COMI, spol.
s r.o. potvrdil.
Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že poukázal na závery správcu dane a zistenia správcu dane
pri vykonanej daňovej kontrole a konštatoval, že základnou podmienkou pre uplatnenie nároku na
odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov je,
že prijatý tovar alebo poskytnutú službu daňový subjekt použije na uskutočňovanie svojich zdaniteľných
obchodov. V danom prípade daňový subjekt porušil ust. § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov tým, že si uplatnil odpočítanie dane z faktúr za ubytovacie služby,
ktoré mu neboli poskytnuté, resp. boli poskytnuté čiastočne. Ubytovacie služby boli poskytnuté aj jeho
obchodným partnerom a argumentácia, že sa im zmluvne zaviazal uhradiť súvisiace náklady pri realizácii
jeho zákazky je právne neúčinná. Citované ustanovenie neumožňuje zmluvne upravovať podmienky
pre uplatnenie práva na odpočítanie dane, podobne ako ani podľa situácie na trhu. V súvislosti s
uplatnením odpočítania dane z faktúry č. 200878 od dodávateľa IMKOPEX, s.r.o. Košice správca dane
oprávnene konštatoval porušenie § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov
daňovým subjektom, pretože z jeho strany nebol predložený žiaden relevantný dôkaz o tom, že na
základe uvedenej faktúry došlo k uskutočneniu zdaniteľného obchodu a k vzniku daňovej povinnosti.
Za účelom preukázania opodstatnenosti uplatneného odpočítania dane je platiteľ dane z pridanej
hodnoty povinný zabezpečiť dostatočné množstvo dôkazov pri každom prijatom zdaniteľnom obchode.
Je v jeho právomoci požadovať od svojho obchodného partnera, aby dodanie tovarov alebo služieb
podložil jednoznačnými dôkaznými prostriedkami pre prípad daňovej kontroly. Zvlášť pri zdaniteľných
obchodoch s vyššími obratmi by každému daňovému subjektu, ktorý uplatňuje právo na odpočítanie
dane, malo záležať na tom, aby si dostatočne preveril serióznosť dodávateľa a nespoliehal sa iba na
všeobecné a nezáväzné odporúčanie neznámych osôb pri obchodných rokovaniach. Odvolávajúci sa
daňový subjekt vo svojom písomnom vyjadrení uviedol všeobecné skutočnosti, ktoré nie možne overiť,
resp. na ich základe jednoznačne potvrdiť, že k uskutočneniu zdaniteľného obchodu došlo tak, ako je
deklarované. Zároveň nebolo preukázané, aby pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť. Na základe
uvedených kontrolných zistení podľa odvolacieho orgánu správca dane oprávnene neuznal odpočítanie
dane odvolávajúcemu sa daňovému subjektu za kontrolované zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2008 v
sume 1.391,78 Eur.

Podľa § 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov vyrubovacie konanie po
daňovej kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou tohto zákona sa vykoná podľa doterajších
predpisov.

Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre
správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými predpismi (§ 2ods.
1 Zákona o správe daní). V zmysle zásady súčinnosti (§ 2 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.) správca
dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a
daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad, tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods.
3 zákona č. 511/1992 Zb.), podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom
konaní vyšlo najavo. Ďalšou dôležitou zásadou daňového konania je zásada rovnosti (§ 2 ods. 7 zákona
č. 511/1992 Zb.), podľa ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti
a ktorá vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov (čl. 47 ods. 3 Ústavy SR).

Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými
hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov
preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje
povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Zákon
o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania a preverovania základu dane alebo iných
skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v daňovom konaní sa postupuje v
súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na
zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených
v daňovom konaní.



Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho
úkonu alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre určenie alebo vybratie dane.

Podľa ust. § 29 ods. 1, 2 zákona č. 511/1992 Zb. dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie
daňové konanie.

Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo
najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa ust. § 29 ods. 4 a 8 zákona č. 511/1992 Zb. ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými
možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú
získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových
subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede,
znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a
obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré
je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom
dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií
alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov (prvá veta) daňová povinnosť
vzniká dňom dodania tovaru.

Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov daňová povinnosť vzniká dňom
dodania služby.

Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov právo odpočítať daň z tovaru
alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov platiteľ môže odpočítať
od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako
platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená
iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov právo na odpočítanie
dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru
od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Krajský súd podľa § 244 a nasledujúcich ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“)
a podľa § 250j ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov
uvedených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Žalobkyňa v žalobe namieta predovšetkým nezrozumiteľnosť a argumentácie žalovaného v súvislosti
s uplatnením odpočítania dane z faktúr za ubytovacie služby, ktoré jej neboli poskytnuté, resp. boli
poskytnuté čiastočne v súvislosti s porušením ust. § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. v
znení neskorších predpisov a nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť argumentácie daňových orgánov
v súvislosti s neuznaním odpočítania dane z faktúry č. 200878 od dodávateľa IMKOMPEX, s.r.o. Košice
žalobkyňou.

Preskúmaním veci krajský súd zistil, že žalobkyňa ako daňový subjekt odpočítala v kontrolovanom
zdaňovacom období 3. štvrťrok 2008 daní z faktúr za ubytovacie služby, ktoré jej boli poskytnuté len
čiastočne. Neobstojí argumentácia žalobkyne, že ubytovacie služby boli poskytnuté aj jej obchodným
partnerom, ktorým sa zmluvne zaviazala uhradiť súvisiace náklady pri realizácii jeho zákazky. Žalobkyňa
konala v rozpore s ust. § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.



Aj súd je toho názoru, že toto ustanovenie neumožňuje zmluvne upravovať podmienky pre uplatnenie
práva pre odpočítanie dane.

Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa
§ 2 ods. 3 Zákona o správe daní a poplatkov s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie vykonal rozsiahle
dokazovanie. Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný potvrdil,
zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi
ustanoveniami Zákona o DPH. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predložené daňové
doklady a dôkazy na preukázanie deklarovaného zdaniteľného obchodu so spoločnosťou IMKOPEX,
s.r.o. nebolo možné preveriť. Žalobkyňa počas daňovej kontroly ani v žalobe neuviedla žiadny konkrétny
dôkaz o tom, že k uskutočneniu deklarovaného zdaniteľného obchodu skutočne došlo. Okrem faktúry
a pokladničných dokladov nebol predložený žiaden hodnoverný dôkaz. Z toho dôvodu neboli splnené
zákonné kritériá dostatočnej preukázanosti oprávnenosti nároku na odpočet dane z faktúry č. 200878 zo
dňa 18.09.2008 od dodávateľa IMKOPEX, s.r.o. Košice za nákup oceľových rúr, ocele kruhovej, profilov
U 100, a L 50 podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a) Zákona o DPH, ako aj vierohodnosť účtovnej evidencie
žalobkyne (§ 29 ods. 8 Zákona o správe daní).

Vo vzťahu k namietanému nezrozumiteľnému odôvodneniu žalovaného, ako aj prvostupňového
správneho orgánu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci bolo potrebné posúdiť, či v rámci prieskumu
zákonnosti napádaných správnych rozhodnutí a procesného postupu predchádzajúceho ich vydaniu
boli dodržané práva žalobcu, ktoré mu v rámci vykonávania dôkazov prislúchajú, či priebeh realizácie
dôkazov bol v súlade so zákonom. Krajský súd na základe obsahu administratívneho spisu a obsahu
dôvodov napádaného rozhodnutia nevidí porušenie zákona a vyhodnotenie vykonaných dôkazov každý
jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti považuje za správne, v súlade so zásadou materiálnej pravdy
a voľného hodnotenia dôkazov podľa § 29 ods. 1, 2 a ods. 4 Zákona o správe daní. Rozhodnutie
žalovaného je zrozumiteľné a v súlade so zákonom. Správca dane už v protokole o výsledku daňovej
kontroly a obidva daňové orgány vo svojich rozhodnutiach uviedli postup žalobkyne v rozpore s ust. §
49 ods. 1 a 2 písm. a) citovaného zákona. Uviedli dôvody, pre ktoré neuznali žalobcovi odpočet dane
tak za poskytnuté ubytovacie služby obchodným partnerom žalobkyne, ako aj z faktúry č. 200878 od
dodávateľa IMKOPEX, s.r.o. Košice. Uviedli aj dôvody, ktoré spochybňujú uskutočnenie zdaniteľného
obchodu so spoločnosťou IMKOPEX, s.r.o. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie, že
k zdaniteľnému obchodu so spoločnosťou IMKOPEX, s.r.o. skutočne došlo. Argumentáciu žalobkyne
o nezrozumiteľnosti odôvodnenia rozhodnutí žalovaného aj správcu dane súd považuje za účelovú,
nemajúcu oporu v žalobkyňou predložených dôkazoch v rámci preskúmavaného daňového konania a
v obsahu administratívneho spisu. Na základe vykonaného dokazovania nie je možné nepochybovať o
hodnovernosti žalobkyňou deklarovaných tvrdení ohľadne uskutočnenia sporných zdaniteľných plnení
v nadväznosti na splnenie zákonných podmienok nároku na vrátenie oprávňujúceho nároku na odpočet
dane.

Správa daní s prihliadnutím na jej účel vo vzťahu k fiškálnym záujmom štátu je príslušnými
hmotnoprávnymi a procesnými predpismi verejného práva upravená tak, že daňový subjekt má okrem
iného povinnosť sám si daňovú povinnosť vypočítať, priznať ju a zároveň hodnoverne preukázať
prostredníctvom riadne vedeného účtovníctva a iných listinných dôkazov, pričom v rámci daňového
konania nesie dôkazné bremeno (§ 29 ods. 8 Zákona o správe daní). Správca dane je oprávnený
a zároveň je povinný s využitím daňového inštitútu daňovej kontroly aj iných procesných postupov
so zachovaním procesných práv daňovým subjektom zisťovať a preverovať základ dane alebo iné
skutočnosti pre správne určenie dane alebo oprávnenosť nároku na odpočet dane podľa Zákona o DPH.
Z uvedeného dôvodu sa pri tejto činnosti správca dane predchádzajúcej vyrubeniu daňovej povinnosti
autoritatívnym spôsobom formou rozhodnutia uplatňuje dôsledná aplikácia zásady voľného hodnotenia
dôkazov správcom dane spolu so zásadou objektívnej pravdivosti k potrebným zisteniam. Aplikácia
zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie
so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom
stanovenému postupu, kedy je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich
vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo (§ 2 ods. 3 zákona
o správe daní), pričom toto hodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám
logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení.



Zásada objektívnej pravdy ovládajúce daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu
dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového
subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností.
Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým
spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce
z realizovaného dokazovania z nej vyvodí, a to predovšetkým s vyzdvihnutím na skutočnosti a dôkazy
vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii (viď rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. Sžf/18/2011 zo 07.09.2011).

Preto neobstojí tvrdenie žalobkyne, že správca dane ohľadne preukázania uskutočnenia zdaniteľného
obchodu preniesol dôkazné bremeno len na ňu. Povinnosť dôkazného bremena spočívajúca na
žalobcovi sa vzťahuje podľa § 29 ods. 8 Zákona o správe daní a na jeho povinnosť preukázať
vierohodnosť a správnosť ním vedených povinných evidencií alebo záznamov, čo sa mu vzhľadom na
výsledky dokazovania nepodarilo preukázať a čo bolo preverovaním žalobkyňou deklarovaných plnení
zo strany správcu dane relevantne spochybnené.

Vzhľadom na uvedené správne postupovali daňové orgány, ak správca dane vyrubil žalobkyni rozdiel
dane v uvedenej výške a žalovaný preskúmavaným rozhodnutím dodatočný platobný výmer o vyrubení
dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2008 žalobkyni potvrdil.

K namietanému rozporu postupu daňových orgánov pri aplikácii § 49 Zákona o DPH so správnymi
závermi vyslovenými v citovaných rozsudkoch Najvyššieho súdu SR a rozsudkom Súdneho dvora
Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Electronics) a C-484/03
(Bond House), krajský súd konštatuje, že tieto rozsudky nie je možné aplikovať na preskúmavané
konanie.

Krajský súd považuje za potrebné poznamenať, že podmienky vzniku zdaniteľného plnenia vzniku práva
odpočítať daň z tovaru alebo zo služby platiteľovi DPH podľa § 49 Zákona o DPH, kedy podľa podmienok
stanovených vnútroštátnou právnou úpravou Zákona o DPH s prihliadnutím na dôkaznú povinnosť
daňových subjektov vyplývajúcou z ust. § 29 ods. 8 Zákona o správe daní oprávnenosť nároku na
vrátenie odmerného odpočtu dane preukazuje odberateľ.

Žalovaný sa v rámci žalobou napadnutého odvolacieho správneho konania riadne vyporiadal so
všetkými námietkami žalobkyne a svoje rozhodnutie odôvodnil racionálnym zhodnotením skutkového
stavu vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu a postupu prvostupňového správneho orgánu s
prihliadnutím na relevantné hmotnoprávne a procesné ustanovenia daňových predpisov.

Vzhľadom na uvedené súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania
nepriznal, pretože žalobkyňa v konaní nemala úspech a žalovaný zo zákona nemá nárok na náhradu
trov konania.

Senát krajského súdu vo veci rozhodol jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru-
čenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu
v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.