TATRAREKREA, spol. s r.o.


Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 18CoE/287/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210202787
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1210202787.12

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a členov
senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Paulíny Pacherovej, v exekučnej veci oprávneného: TATRAREKREA,
spol. s r.o., so sídlom K Zábraniu 623, 911 01 Trenčín, IČO: 31 734 316, zast. JUDr. Dagmar Vavreková,
advokátka, so sídlom Horná 51, 974 01 Banská Bystrica, proti povinnému: Slovenský plynárenský
priemysel, a.s., Mlynské nivy č. 44/a, 825 11, Bratislava, IČO: 35 815 256, vedenej u súdneho exekútora:
JUDr. Eleonóra Nosková, so sídlom exekútorského úradu Robotnícka 4, 974 01 Banská Bystrica, pod
č. EX 28/10 o vymoženie uloženej povinnosti, o odvolaní súdnej exekútorky proti opravnému uzneseniu
Okresného súdu Bratislava II č.k. 53Er/147/2010-287 zo dňa 30.06.2021, pomerom hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave odvolanie súdnej exekútorky proti opravnému uzneseniu Okresného súdu
Bratislava II č.k. 53Er/147/2010-287 zo dňa 30.06.2021 o d m i e t a .
II. Nárok na náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej aj „exekučný súd“), konajúci osobou sudcu, A)
podľa § 224 v spojení s § 234 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“) opravil uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 53Er/147/2010-203 zo dňa 17.09.2015,
o trovách súdneho exekútora, v časti výroku uznesenia nasledovným spôsobom: „ Súd určuje trovy
súdneho exekútora: JUDr. Eleonóra Nosková, Robotnícka 4, 974 01 Banská Bystrica vo výške 19.986,68
Eur, ktoré má povinný povinnosť uhradiť do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, B) zároveň
opravil uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 53Er/147/2010-203 zo dňa 17.09.2015, o trovách
súdneho exekútora, v časti celého odôvodnenia a C) opravil uznesenie Okresného súdu Bratislava II
č.k. 53Er/147/2010-203 zo dňa 17.09.2015, o trovách súdneho exekútora, v časti poučenia uznesenia
nasledovne: „Proti výroku tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.“

2. V odôvodnení rozhodnutia exekučný súd poukázal na to, že v prejednávanej veci rozhodol opätovne
o oprave uznesenia č.k. 53Er/147/2010-203 zo dňa 17.09.2015, o trovách súdneho exekútora potom,
čo už raz rozhodol o jeho oprave uznesením č.k. 53Er/147/2010-225 zo dňa 11.01.2016, avšak Krajský
súd v Bratislave odvolaním napadnuté opravné uznesenie, uznesením č.k. 21CoE/179/2019-272 zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu nepreskúmateľnosti. V zmysle pokynov
odvolacieho súdu súd prvej inštancie okrem realizácie opravy v časti výšky odmeny súdnej exekútorky,
ktorú súd prvej inštancie s poukazom na § 196, § 200 ods. 1 NR SR č. 233/1995 Z.z., o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej
len: „EP“) ustálil v zmysle vyčíslenia súdnej exekútorky v spojení s nálezom I.US 212/2012-42 na sumu
19.986,68 Eur, opravil aj k tomuto výroku prislúchajúce odôvodnenie, nakoľko jeho pôvodný obsah vôbec
nekorešpondoval s jeho výrokom, resp. odôvodnenie k nemu absentovalo. Napokon súd prvej inštancie
pochybil aj pri uvádzaní nesprávneho poučenia o prípustnosti opravného prostriedku, kde malo byť
správne uvedené, že proti výroku nie je prípustné odvolanie, nakoľko ide o rozhodnutie, ktorým súd prvej
inštancie rozhodoval o trovách súdneho exekútora, preto opravil aj poučenie o opravnom prostriedku.



3. Uznesenie súdu prvej inštancie napadla v zákonom stanovenej lehote odvolaním súdna exekútorka,
ktorá považovala napadnuté uznesenie za vecne a právne nesprávne. V odvolacej argumentácii uviedla,
že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko sa nestotožnila
s výškou trov, ktoré jej ako súdnej exekútorke boli vyčíslené exekučným súdom. Súčasne namietala
aj spôsob, akým jej boli trovy exekúcie určené. S poukazom na uvedené navrhla, aby odvolací súd
zmenil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie a opravil výrok uznesenia Okresného súdu Bratislava
II č.k. 53Er/147/2010-203 zo dňa 17.09.2015 o trovách súdneho exekútora, v časti výroku uznesenia
nasledovným spôsobom: „ Súd určuje trovy súdneho exekútora: JUDr. Eleonóra Nosková, Robotnícka
4, 974 01 Banská Bystrica vo výške 39.923,48 Eur, ktoré má povinný povinnosť uhradiť do 3 dní od
právoplatnosti tohto uznesenia. Zároveň žiadala, aby odvolací súd opravil uznesenie Okresného súdu
Bratislava II č.k. 53Er/147/2010-203 zo dňa 17.09.2015 aj v časti celého odôvodnenia.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec v rozsahu predpokladanom v § 379 CSP, bez
nariadenia pojednávania, v súlade s ustanovením § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie súdnej
exekútorky smerujúce proti napadnutému uzneseniu je nutné odmietnuť.

5. Po preskúmaní napadnutého uznesenia ako aj z obsahu odvolania, mal odvolací súd za nesporné,
že napadnuté uznesenie je síce opravným uznesením, avšak je rozhodnutím, ktorým exekučný súd
rozhodoval o výške trov exekúcie, nakoľko pochybil pri uvádzaní nesprávnej sumy trov priznaných
súdnej exekútorke, keď v uznesení, ktoré opravoval, nesprávne uviedol sumu 37,39 Eur. Z uvedeného
dôvodu rozhodol o oprave tohto uznesenia napadnutým opravným uznesením. Z obsahu samotného
odvolania vyplýva, že sa súdna exekútorka neuspokojila s výškou trov, ktoré jej boli priznané v sume
19.986,68 Eur a namietala, že jej mali byť priznané vo vyššej sume.

5.1 Z uvedeného je odvolaciemu súdu zrejmé, že súdnej exekútorke ide iba o trovy exekúcie a v odvolaní
nenamieta žiadne chyby v písaní, či počítaní, resp. inú zrejmú nesprávnosť.

6. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že v predmetnej veci ide o exekučné konanie začaté
dňa 09.02.2010, v ktorom bolo uznesenie o trovách exekúcie č.k. 53Er/147/2010-203 vydané dňa
17.09.2015. Zároveň treba konštatovať, že k vydaniu predmetného rozhodnutia o trovách exekúcie došlo
po účinnosti novely Exekučného poriadku vykonanou zákonom NR SR č. 299/2013 Z.z., účinnou dňom
01.11.2013, čo je dôvodom, ktorý odvolací súd vyhodnotil ako prekážku prejednania predmetu odvolania
voči trovám exekúcie.

7. Podľa § 9a ods. 1, EP, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku.

8. Podľa § 9b ods. 5 EP, v konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd uznesením.

9. Odvolanie smeruje a jeho predmetom je opravné uznesenie exekučného súdu, ktorým bolo
rozhodnuté o trovách exekúcie súdneho exekútora.

10. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

11. Odvolací súd skôr, ako mohol pristúpiť k preskúmaniu správnosti napadnutého výroku o trovách
exekúcie v dôsledku podaného odvolania, zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej
lehote, či bolo podané subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku a či smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa.

12. Odvolací súd v súvislosti s posudzovaním prípustnosti odvolania a exekučným súdom aplikovanej
právnej normy (zákonných ustanovení) uvádza, že Exekučný poriadok upravuje inštitút trov exekúcie
súdneho exekútora komplexne a pri rozhodovaní o tomto nároku vychádza výlučne len z úpravy
Exekučného poriadku.



13. Trovy exekúcie upravené v § 196 až § 203 EP, v znení účinnom do 31.3.2017, nie sú pojmovo
stotožniteľné s trovami účastníkov exekučného konania (oprávneného a povinného). Ide o dva
samostatné procesné nároky odlišných subjektov zúčastnených v exekučnom konaní.

14. V prejednávanej veci exekučný súd rozhodoval o trovách exekúcie v súvislosti so zastavením
exekúcie (§200 ods. 5 EP).

15. Exekučný poriadok je vo všeobecnosti normou procesnou (hoci obsahuje aj niektoré hmotnoprávne
ustanovenia), preto je potrebné podľa všeobecných princípov intertemporálnej aplikácie procesných
právnych noriem vychádzať z okamžitej aplikovateľnosti novelizovaného Exekučného poriadku aj vo
vzťahu k exekučným konaniam, ktoré sa začali pred novelizáciou (to ostatne zodpovedá § 470 ods. 1
CSP, podľa ktorého tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti).

16. Z toho plynie, že v prípade novelizácie Exekučného poriadku je potrebné aj na skôr začaté konania
aplikovať novú právnu normu ak z intertemporálnych ustanovení nevyplýva inak.

17. Prípustnosť odvolania voči trovám exekúcie, o ktorých bolo rozhodnuté v súvislosti so zastavením
exekúcie, sa v rozhodovacej praxi súdov do 1.11.2013 analogicky odvodzovala od ustanovenia § 58
ods. 6 EP, ktorý pripúšťal odvolanie voči trovám konania (tiež pri subsidiárnom použití OSP cez § 251
ods. 4 OSP).

18. V konkrétnom prípade, pri rozhodovaní o náhrade trov konania pri zastavení exekúcie, podľa § 57 EP
(ide o tento prípad), Exekučný poriadok predpokladal, pred novelou vykonanou zákonom č. 299/2013
Z.z., v ustanovení § 58 ods. 6 EP, ale tiež pri subsidiárnom použití OSP cez § 251 ods. 4 OSP, prípustnosť
odvolania. Tento právny stav sa, ale od 1.11.2013 (účinnosťou novely EP č. 299/2013 Z.z.) zmenil tak,
že na tento typ rozhodnutia sa začala vzťahovať všeobecná neprípustnosť odvolania v exekučnom
konaní predpokladaná v danom čase § 202 ods. 2 OSP. Prechodné ustanovenie obsiahnuté v § 243b
identifikovanej novely dopad na procesnú situáciu prípadného odvolateľa spresnili tak, že prípustnosť
odvolania bude zachovaná len za predpokladu, ak napadnuté rozhodnutie o trovách bolo vydané vyšším
súdnym úradníkom a o odvolaní doposiaľ nerozhodol sudca, alebo rozhodnutie obsahujúce výrok o
trovách bolo vydané sudcom pred 1. novembrom 2013 a odvolateľ podal odvolanie pred 1. novembrom
2013. Inými slovami, ak sudca o trovách exekúcie v súvislosti so zastavením exekúcie, podľa § 57 EP,
rozhodol po 1. novembri 2013, alebo ak aj rozhodol do 31. októbra 2013, ale odvolateľ odvolanie podal
po 1. novembri 2013, odvolanie je neprípustné.

19. Procesné podmienky zakladajúce prípustnosť odvolania voči výroku o trovách exekúcie v
prejednávanej veci splnené neboli. Rozhodnutie, obsahujúce odvolaním napadnutý výrok o trovách
exekúcie vydal sudca po 1.11.2013.

20. Ako odvolací súd uviedol v prechádzajúcej argumentácii, trovy exekúcie sú osobitným procesným
nárokom súdneho exekútora, ktorý má pôvod a výlučnú úpravu v ustanoveniach Exekučného poriadku.
Na rozdiel od trov účastníkov konania (oprávneného a povinného), ktoré Exekučný poriadok upravuje
len fragmentálne a pri ich posudzovaní je potrebné aplikovať aj ust. § 255 a nasl. CSP, v prípade
trov exekúcie je úprava Exekučného poriadku komplexná a úplná. Novelou Exekučného poriadku č.
299/2013, účinnou od 1.11.2013, ktorou došlo k zmene § 58 ods. 6 EP, bola vylúčená prípustnosť
odvolania voči trovám konania a ďalej nebola možná analogická aplikácia tohto ustanovenia na trovy
exekúcie. Exekučný poriadok prípustnosť odvolania voči trovám exekúcie neumožňoval ani cez ust. §
200 a § 203 ods. 1,2 EP. Komplexnosť úpravy trov exekúcie v Exekučnom poriadku pri posudzovaní
trov exekúcie, vrátane prípustnosti odvolania, vylučuje aplikáciu ustanovení CSP. Z uvedených dôvodov
preto podľa názoru odvolacieho súdu, nie je možné prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu o trovách
exekúcie dovodiť ani cez ustanovenie § 357 písm. m) CSP a toto ustanovenie nie je možné v
prejednávanej veci aplikovať.

21. Na výrok o trovách exekúcie sa vzťahuje všeobecná neprípustnosť odvolania vyplývajúca zo
zásady, že rozhodnutie v exekučnom konaní je prípustné len v prípade, ak to zákon výslovne
ustanovuje. Trovy exekúcie upravené v § 196 až 203 EP, v znení účinnom do 31.3.2017 ustanovenia
o prípustnosti odvolania neobsahujú. Pokiaľ prípustnosť odvolania nevyplýva priamo z ustanovení
Exekučného poriadku (čo v prejednávnej veci splnené nie je), odvolanie proti trovám exekúcie je



potrebné považovať za neprípustné (absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady
neprípustnosti odvolania proti uzneseniu o trovách exekúcie nemožno interpretovať inak než v súlade
s § 355 ods. 1 CSP).

22. Napokon, ak by zákonodarca bol chcel novou procesnou úpravou (prostredníctvom ust. § 357
CSP), pripustiť odvolanie proti rozhodnutiam súdov prvej inštancie o trovách exekúcie, bol by tak
urobil spôsobom, ktorý by nepripúšťal pochybnosti o možnosti podania odvolania osobitne, ak v úprave
Exekučného poriadku odvolanie proti trovám exekúcie nepripúšťa.

23. Keďže teda rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím o trovách konania, ani (v časti
týkajúcej sa zaplatenia odmeny súdneho exekútora) rozhodnutím o náhrade, a ani rozhodnutím o
nároku, nemožno naň aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. Ide o osobitné rozhodnutie upravené
Exekučným poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 9a ods. 1 EP v spojení s § 355
ods. 2 CSP). Preto odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, než odvolanie v zmysle § 386 písm. c) CSP
odmietnuť.

24. Podľa § 224 CSP súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj
iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

25. Podľa § 234 ods. 2 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

26. Odvolací súd v súvislosti s vyššie uvedeným ustanovením poukazuje na uznesenie Ústavného súdu
SR z 29. 10. 2019, sp. zn. III. ÚS 67/2019, v zmysle ktorého: „...výrazom snahy o vyváženie práva na
rozhodovanie podľa relevantnej právnej normy na jednej strane a práva na právnu istotu založenú síce
(objektívne) nesprávne prejaveným, ale predsa právoplatným súdnym rozhodnutím, je okrem iného aj
ustanovenie § 164 Občianskeho súdneho poriadku (teraz § 224 CSP, pozn.). Toto ustanovenie umožňuje
súdu, ktorý rozhodnutie vydal, opraviť v ňom aj bez návrhu „chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé
nesprávnosti“. Kým pojmy „chyby v písaní“, resp. „chyby v počítaní“ sú pomerne jednoznačné, je pojem
„iná zrejmá nesprávnosť“ relatívne neurčitým pojmom. Už vzhľadom na systematickú úpravu nápravy
inej zrejmej nesprávnosti spolu s chybami v písaní a počítaní je zrejmé, že na jednej strane môže
ísť len o také chyby, ktoré sú podobného druhu ako chyba v písaní alebo počítaní, na druhej strane
musí ísť svojím obsahom o iné než pisárske alebo počtárske chyby, ak k ich vzniku došlo okamžitým
zlyhaním mechanickej alebo duševnej činnosti osoby, ktorá sa zúčastnila vyhlásení alebo vyhotovení
rozhodnutia (porov. Rc 37/1969). Za zrejmú nesprávnosť v zmysle § 164 Občianskeho súdneho poriadku
(teraz § 224 CSP) tak treba považovať rozpor medzi obsahom verejnomocenskej autoritatívnej vôle,
ktorú súd svojím rozhodnutím v okamihu jeho vyhlásenia (vydania) prejaviť chcel a ktorej obsah je
z dôvodov rozhodnutia bezpečne poznateľný a obsahom samotného rozhodnutia ako prejavom tejto
verejnomocenskej (autoritatívnej) vôle...“.

27. Odvolací súd k obsahu odvolania podaného súdnou exekútorkou naviac dopĺňa, že v danom
prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre zmenu napadnutého rozhodnutia, spočívajúcu v oprave
výroku o trovách exekúcie, nakoľko zo strany súdu prvej inštancie nedošlo k zrejmej nesprávnosti vo
výroku opravného uznesenia č.k. 53Er/147/2010-287 zo dňa 30.06.2021, keďže nedošlo k rozporu
medzi obsahom vôle, ktorú súd svojím rozhodnutím v okamihu jeho vydania prejaviť chcel a obsahom
samotného rozhodnutia ako prejavom tejto vôle. Podaním odvolania súdna exekútorka nežiadala
opraviť pisárske chyby, či chyby v počítaní, ani nežiadala opraviť inú zrejmú nesprávnosť, predmetným
odvolaním vyvinula snahu docieliť zmenu výšky odmeny, ktorá jej bola priznaná tak, že túto žiadala
navýšiť.

28. O trovách odvolacieho konania účastníkov konania na strane oprávneného a povinného odvolací
súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP tak, že im ich náhradu nepriznal nakoľko si náhradu trov
odvolacieho konania neuplatnili a v súvislosti s odvolacím konaním im ani žiadne trovy nevznikli.
Odvolateľka na náhradu trov odvolacieho konania nemá nárok.

Poučenie:



Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).