TATRAREKREA, spol. s r.o.


Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 21CoE/179/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210202787
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1210202787.10

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a
členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Moniky Školníkovej, v exekučnej veci oprávneného:
TATRAREKREA, spol. s r.o., Mierová 1, 059 21 Svit, IČO: 31 734 316, zast.: JUDr. Dagmar Vavreková,
advokátka, Horná 51, 974 01 Banská Bystrica proti povinnému: Slovenský plynárenský priemysel, a.s.,
Mlynské nivy 44/a, 825 11 Bratislava, IČO: 35 815 256, vedenej súdnou exekútorkou: JUDr. Eleonóra
Nosková, Robotnícka 4, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 28/10, o vymoženie uloženej povinnosti,
o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 53Er/147/2010-225 zo dňa
11.1.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č.k. 53Er/147/2010-225 zo dňa
11.1.2016 zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava II ako súd prvej inštancie, napadnutým uznesením opravil uznesenie
Okresného súdu Bratislava II, č.k. 53Er/147/2010-203 (pôvodne na čísle listu 172) zo dňa 17.9.2015,
v jeho výrokovej časti týkajúcej sa výšky trov súdneho exekútora tak, že „súd určuje trovy súdneho
exekútora JUDr. Eleonóra Nosková, Robotnícka 4, 974 01 Banská Bystrica, vo výške 39.923,48 eur,
ktoré má povinný povinnosť uhradiť do 3 dní od právoplatnosti uznesenia“.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v uznesení Okresného súdu Bratislava II č.k.
53Er/147/2010-172 zo dňa 17.9.2015 došlo k chybe vo výrokovej časti uznesenia, keď súd určil trovy
súdneho exekútora vo výške 37,39 eur. S poukazom na § 164 O.s.p. preto opravil uznesenie tak, že
určil trovy súdneho exekútora vo výške 39.923,48 eur.

3. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie povinný z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.
Namietal nesprávne určenie odmeny súdneho exekútora keď mal za to, že správne mala byť odmena
súdneho exekútora určená podľa § 5 ods. 2 Vyhlášky č. 288/1995 Z.z o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov a výška trov exekúcie mala predstavovať 50% z maximálnej možnej odmeny,
teda sumu 16.596,96 eur. Povinný ďalej uviedol, že otázku určenia výšky odmeny v tomto konaní
riešil aj Ústavný súd Slovenskej republiky a aj okresný súd pri rozhodovaní o námietkach proti trovám
exekúcie. Poukázal na skutočnosť, že Okresný súd Bratislava II v uznesení č.k. 53 Er/147/2010130
určil, že v rámci predbežných trov exekúcie exekútorke patrí odmena vo výške 16.596,96 eur a nie vo
výške 33.193,92 eur. Z odôvodnenia uznesenia č.k. 53Er/147/2010-203, ani z napadnutého opravného
uznesenia nevyplýva, na základe čoho dospel súd k záveru, že § 5 ods. 2 vyhlášky sa neaplikuje, hoci
súd v odôvodnení svojho uznesenia č.k. 53Er/147/2010-203 na neho odkazuje.

4. Podľa § 224 CSP (§ 164 O.s.p. totožne) súd kedykoľvek, aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v
písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí
subjektom konania.



5. Predmetom opravy v zmysle citovaného ustanovenia môžu byť predovšetkým také očividné
pochybenia, ku ktorým došlo pri vyhlásení, alebo v písomnom vyhotovení rozsudku, ktoré sa prejavujú
pisárskou chybou alebo sú následkom chyby v počítaní.

6. Pojem „iná nesprávnosť“ je potrebné vykladať tak, že ide o nesprávnosť podobnej povahy ako chyba
v písaní alebo počítaní, ktorá je následkom náhleho a okamžitého zlyhania duševnej, či mechanickej
činnosti osoby, ktorá rozhodnutie vyhotovovala a ktoré sú úplne zjavné.

7. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, akej vady v zmysle vyššie uvedeného sa
predmetná oprava mala týkať a teda nie je zrejmé, či bolo možné vykonať opravu uvedeným spôsobom.
Takisto pre absenciu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť, prečo bol považovaný
za „chybný“ výrok rozhodnutia a nie odôvodnenie daného rozhodnutia a to predovšetkým v kontexte
predchádzajúcich rozhodnutí, týkajúcich sa trov exekúcie vydaných v tejto exekučnej veci.

8. V predmetnej veci je potrebné v súvislosti s výškou trov exekúcie poukázať na podanie súdnej
exekútorky zo dňa 16.12.2011, označené ako „špecifikácia trov exekúcie“, ktoré zaslala súdu v súvislosti
so zastavením exekučného konania a s potrebou rozhodnúť o trovách exekúcie, pričom v tomto podaní
vyčíslila odmenu za výkon exekučnej činnosti v zmysle § 4 a § 5 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. na
sumu 19.916,35 eur, ktorá pozostávala z odmeny vo výške 16.596,96 eur a 20 % DPH (č.l. 113).

9. Ďalej je potrebné poukázať na uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č.k. 53Er/147/2010-117 zo
dňa 13.1.2012, ktorým súd prvej inštancie námietkam povinného proti trovám exekúcie vyhovel v časti
1.180,72 eur a námietky povinného proti trovám exekúcie v časti 39.510,04 eur zamietol.

10. Predmetné uznesenie okresného súdu bolo zrušené nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky
č.k. I. ÚS 212/2012-42 zo dňa 11.7.2012. Ústavný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia (o.i.)
konštatoval, že „z ustanovení § 5 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. vyplýva spôsob výpočtu
predbežných trov exekúcie; v prvom rade je potrebné prihliadať na to, že maximálna odmena podľa § 5
ods. 1 je 33.193,92 eur. Následne, ak je odmena podľa 5 ods. 1 určená v maximálnej sume 33.193,92
eur, potom odmena podľa § 5 ods. 2 je pri upustení od vykonávania exekúcie určená vo výške 50 % zo
sumy 33.193,92 eur, t.j. 16.596,96 eur. Táto suma je potom v zmysle § 201 ods. 1 Exekučného poriadku
sumou, ktorú si môže exekútor vyčísliť ako predbežné trovy exekúcie“.

11. Následne prvoinštančný súd vydal uznesenie č.k. 53Er/147/2010-130 zo dňa 30.10.2012, ktorým
námietkam povinného proti trovám exekúcie vyhovel v časti 20.763,27 eur a námietky povinného proti
trovám exekúcie v časti 19.927,49 eur zamietol.

12. Napokon konajúci súd vydal uznesenie č.k. 53Er/147/2010-203 (predtým č.l. 172), ktorým určil trovy
súdneho exekútora vo výške 37,39 eur, ktoré mal povinný povinnosť uhradiť do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia.

13. Pre absenciu odôvodnenia napadnutého uznesenia, ako aj pre nevysporiadanie sa pri určení trov
exekúcie s predchádzajúcimi rozhodnutiami, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie.
Úlohou súdu prvej inštancie bude dôsledne sa vysporiadať, či v danom prípade je možné podradiť
opravu výroku v znení, ako to vykonal prvoinštnančný súd v napadnutom uznesení pod pojem „chyba v
písaní alebo počítaní“ alebo pod pojem „iná zrejmá nesprávnosť“ a to aj posúdením všetkých okolností
prípadu, najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že predbežné trovy exekúcie v zmysle citovaného nálezu
Ústavného súdu mohli v danej veci predstavovať sumu 16.596,96 eur, čomu zodpovedalo aj pôvodné
vyčíslenie odmeny zaslané súdnou exekútorkou (č.l. 113).

14. O nároku na náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
v novom rozhodnutí o veci v súlade s § 396 ods. 3 CSP.

15. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí
vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( § 447 písm. d/, e/ CSP).