P.G.G. & PARTNERS MEDIA & BUSINESS AGENCY, spoločnosť s ručením obmedzeným Košice


Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 0Er/5232/1999
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7199887772
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miron Čiževský
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7199887772.1

Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie oprávneného: CTY GROUP, a.s., so sídlom
Bellova 3, 040 01 Košice, IČO: 00 154 041, proti povinnému: P.G.G. & PARTNERS MEDIA & BUSINESS
AGENCY, spoločnosť s ručením obmedzeným Košice, so sídlom Tyršovo nábrežie 1, 040 01 Košice,
IČO: 31 734 332, o vymoženie 839,82 Eur s prísl. a trov exekúcie, v konaní vedenom pred súdnym
exekútorom W.. T. S., K. úrad I., I. XX, XXX XX I., pod sp. zn. EX XXXX/XXXX, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu vyhlasuje za n e p r i p u s t n ú.

II. Exekúciu z a s t a v u j e .

III. Súdnemu exekútorovi náhradu trov n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 06.
10. 1999 a poverenia k vykonaniu exekúcie č. XXXX XXXXXX *, vydaného Okresným súdom Košice I
dňa 15. 11. 1999, bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor W.. W. S..

2. Dňa 19. 04. 2016 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie
z dôvodu výmazu povinného z Obchodného registra a priznaní trov exekúcie vo výške 76,10 Eur.
Súd šetrím zistil, že povinný bol dňa 24. 03. 2015 zrušený rozhodnutím súdu o zrušení obchodnej
spoločnosti bez likvidácie podľa § 68 ods. 3 písm. c/ Obchodného zákonníka z dôvodov podľa § 68 ods.
6 Obchodného zákonníka, a následne dňa 25. 06. 2015 vymazaný z Obchodného registra na základe
uznesenia Okresného súdu Košice I č. k. 33CbR/110/2013-29 zo dňa 27. 01. 2015. Nakoľko povinný
zanikol bez právneho nástupcu a bez likvidácie, súd má za preukázané, že povinný v danom prípade
zanikol ako nemajetný.

3. Podľa ust. § 235 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v platnom znení ( ďalej len EP ),
exekučné konania, ktoré sa začali do 01. 02. 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

4. Podľa EP v znení účinnom do 31. 01. 2002, teda v čase začatia exekúcie, nebolo možné danú exekúciu
zastaviť pre nemajetnosť povinného. Výmazom z Obchodného registra stratil povinný spôsobilosť byť
účastníkom konania, čo robí exekúciu neprípustnou, a preto je v tomto prípade daný dôvod na zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP a nie § 57 ods. 1 písm. h) EP.

5. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) EP účinného do 31. 01. 2002, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd
vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

6. Podľa ust. § 58 ods. 1 EP účinného do 31. 01. 2002, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez
návrhu.



7. Podľa ust. § 161 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok ( ďalej len C. s. p. ), ak tento zákon
neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať a rozhodnúť ( ďalej len “procesné podmienky“).

8. Podľa ust. § 61 C. s. p. procesnú subjektivitu má ten , kto má spôsobilosť na práva a povinnosti, inak
len ten, komu ju zákon priznáva.

9. Podľa § 18 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ( ďalej len OZ ), zákon priznáva právnickej
osobe spôsobilosť mať práva a povinnosti.

10. Podľa § 20a ods. 2 OZ právnická osoba zapísaná v Obchodnom registri alebo v inom zákonom
určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.

11. Podľa § 161 ods. 2 C. s. p., ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť,
súd konanie zastaví.

12. Spôsobilosť byť účastníkom konania (spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti) je procesnou
podmienkou konania. Jej predpokladom je hmotnoprávna subjektivita vo význame mať spôsobilosť
na práva a povinnosti podľa hmotného práva a táto podmienka musí byť splnená v čase začatia
konania až do jeho skončenia. Povinný bol počas exekučného konania vymazaný z Obchodného
registra, teda nemá v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona spôsobilosť byť účastníkom konania.
Splnenie podmienky procesnej subjektivity súd skúma aj bez návrhu po celý čas konania, pričom ide
o neodstrániteľný nedostatok konania.

13. Strata spôsobilosti byť účastníkom konania u povinného je taký nedostatok podmienky konania, pre
ktorý exekúciu nemožno vykonať, a preto súd v súlade s § 57 ods. 1 písm. g) EP účinného do 31. 01.
2002, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto zastavil

14. Podľa ust. § 196 EP účinného do 31. 01. 2002, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

15. Podľa ust. § 200 ods. 1 EP účinného do 31. 01. 2002, trovami exekúcie sú odmena exekútora,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a
exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
16. Podľa ust. § 203 EP účinného do 31. 01. 2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť
oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné
vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
17. O trovách exekúcie súd rozhodol nasledovne: k zastaveniu exekúcie došlo na základe § 57 ods.
1 písm. g) EP účinného do 31. 01. 2002: povinný, ktorý hradí trovy exekúcie zanikol a preto ho súd
nemôže zaviazať na náhradu trov exekúcie. Súd nemohol zaviazať ani oprávneného v zmysle ust. §
203 EP účinného do 31. 01. 2002, pretože nezavinil zastavenie exekúcie a EP v citovanom ustanovení
presne stanovuje podmienky, za ktorých možno zaviazať oprávneného nahradiť trovy exekúcie, a
pod tieto podmienky nemožno subsumovať skutočnosť zániku povinného, a túto automaticky pripísať
nedostatočnej opatrnosti oprávneného pri vedení exekúcie. Súd mal za to, že oprávnený nezavinil
zastavenie exekúcie z dôvodu, že v čase jeho podania, nemohol automaticky predpokladať, že jeho
podanie nie je dôvodné a povinný bude vymazaný dňa 25. 06. 2015 výmazom z Obchodného registra,
čiže súd mal za to, že oprávnený nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia
exekúcie.

18. Súd tiež uvádza, že má možnosť a nie povinnosť zaviazať na náhradu trov exekúcie oprávneného.
Predpokladom uloženia povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému v zmysle ust. § 203 EP
účinného do 31. 01. 2002, je úvaha o tom, či oprávnený svojim konaním zavinil dôvod, pre ktorý bola
exekúcia zastavená, teda či spôsobil svojim konaním stratu právnej subjektivity povinného. Uvedené
zákonné ustanovenie nie je možné vykladať tak extenzívne, , že oprávnený bude povinný hradiť trovy
každej zastavenej exekúcie, ak ich nebude môcť hradiť povinný. Uvedenej problematike sa venoval aj
Ústavný súd Slovenskej republiky, a preto v tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného
súdu: uznesenie Ústavného súdu III. ÚS 432/08-16, v ktorom konštatoval, že samotná skutočnosť, že



v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone
exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené
a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. V
uvedenom smere Ústavný súd poukázal na to, že riziko s výkonom profesie je vyvážené výhodami
súvisiacimi s výkonom tejto profesie. K rovnakým záverom Ústavný súd dospel tiež v uznesení sp. zn.
III. ÚS 351/07-11 a v uznesení sp. zn. IV. ÚS 236/08-12.

19. V uznesení Ústavného súdu, sp. zn. I. ÚS 148/2010-11 zo dňa 22. 04. 2010 konštatuje, že § 203
Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov
zastavenej exekúcie. Vyplýva to z toho, že citované ustanovenie obsahuje možnosť uváženia opierajúce
sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, miery jeho zavinenia a napokon aj to, že aj keby tu bolo
zavinenie, rozhoduje jeho intenzita. (rovnako pozri uznesenie sp. zn. I. ÚS 256/08-17 zo dňa 7. 8. 2008).

20. V uznesení Ústavného súdu, sp. zn. II. ÚS 142/08-14 zo dňa 02. 04. 2008 konštatoval, že „ani
v prípade, ak by ústavný súd posudzoval tvrdené porušenie základného práva sťažovateľa vlastniť
majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy bez zreteľa na to, či súčasne došlo aj k porušeniu ústavnoprocesných
práv sťažovateľa, nemohol by dospieť k odlišnému záveru, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že
sťažovateľovi nesvedčila legitímna nádej na nadobudnutie odmeny prv, než mu táto bola priznaná
všeobecným súdom, ktorý jediný je povolaný o výške odmeny sťažovateľa rozhodnúť. Tento záver
vyplýva z dikcie § 203 Exekučného poriadku, podľa ktorého v prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie,
môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Zákon neukladá povinnosť súdu uložiť
oprávnenému nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi v každom prípade, ale iba vtedy, ak
oprávnený zavinil dôvod zastavenia exekúcie. Sťažovateľ sa však mýli aj v tom, ak vo svojej sťažnosti
tvrdí, že súdny exekútor má nárok na zaplatenie odmeny v každom prípade s poukazom na to, že
zákon neustanovuje podľa názoru žiadnu výnimku z tohto pravidla. Legitímna nádej súdneho exekútora
nadobudnúť náhradu trov exekučného konania takto vzniká až momentom nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia exekučného súdu o priznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi.“

21. Z citovanej judikatúry a z ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že oprávnený nemôže byť
zaviazaný na úhradu trov exekúcie. Rovnako súd nemohol zaviazať na úhradu trov exekúcie ani
povinného, nakoľko tento už neexistuje.

22. Na základe uvedeného súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a teda exekúciu vyhlásil za neprípustnú, exekúciu zastavil
a náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.

Poučenie:

Proti I. a II. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Košice I., v troch písomných vyhotoveniach.
V zmysle § 363 Civilného sporového poriadku (ďalej len C. s. p.) v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 127 C. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C. s. p.).

V zmysle § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo



h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods.3 C. s. p.).

Proti III. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 357
C. s. p.).