SUBOP plus, s.r.o.


Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/74/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7206208211
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Hvišč, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7206208211.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a členov
senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Jany Raganovej, v exekučnej veci oprávneného: SUBOP
plus, s.r.o., IČO: 31 734 359, Mlynárska 19, 040 01 Košice, proti povinnému: Q. W., nar. XX.XX.XXXX,
zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom R. XX, XXX XX W., o vymoženie 25,96 Eur s prísl., o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 48Er/952/2006-10 zo dňa 10.09.2018, takto

r o z h o d o l :

I. V r a c i a vec súdu prvej inštancie ako predčasne predloženú.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal nahradiť
súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi so sídlom Exekútorský úrad Košice, Moyzesova
34, trovy exekúcie v sume 51,50 eur, a to do 15 dní od právoplatnosti uznesenia.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie,
na základe exekučného titulu - Rozsudku Okresného súdu Košice II, sp. zn.: 13C/452/04 a žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vydal dňa 26.04.2006 poverenie na
vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora pre vymoženie istiny 782,- Sk eur s príslušenstvom.

3. Súdny exekútor dňa 04.05.2017 predložil súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie podľa
§ 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
„Exekučný poriadok“) z dôvodu, že povinný je nemajetný. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy
exekúcie v sume 59,47 eur.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 243h ods. 1 veta prvá, § 58 ods. 1, § 57 ods. 1
písm. h/, § 196, § 200 ods. 5, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a zistil, že povinný nevlastní žiaden
majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a tak uspokojiť pohľadávku oprávneného. Povinný
je nemajetný, dlhodobo nezamestnaný a ďalším výkonom exekúcie by dochádzalo iba k neúmernému
navyšovaniu trov exekúcie. Súd prvej inštancie uviedol, že sú splnené podmienky predpokladané podľa
§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, preto exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol podľa
ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku podľa ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, trovy exekúcie znáša oprávnený. Výšku trov
exekúcie súd prvej inštancie posúdil podľa § 14 ods. 1, 2, 3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky MS
SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) a súdnemu
exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 51,50 eur.

5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na nové rozhodnutie. Oprávnený v odvolaní má
za to, že rozhodnutie nie je správne, nakoľko neboli splnené procesné podmienky pre jeho vydanie,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nebolo vykonané



dokazovanie a závery súdu nie sú správne. Z uznesenia súdu, najmä označenia povinného vyplýva, že
tento zomrel v roku 2012 a nie je zrejmé, či sa uskutočnilo dedičské konanie a či do práv a povinností
zomrelého vstúpili jeho dedičia. O tejto skutočnosti nebol oprávnený informovaný. Súčasne oprávnený
navrhuje, aby bolo rozhodnuté o návrhu oprávneného na pripustenie zmeny účastníkov konania.

6. Súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného vyjadril dňa 12.02.2019. Vo vyjadrení uviedol, že súd
správne označil oprávneného a boli splnené procesné podmienky pre jeho zaviazanie úhradou trov,
nakoľko nebolo potrebné vykonať žiadne dokazovanie v súvislosti s účastníkom konania. Ďalej uviedol,
že skutočnosť, že oprávnený nebol informovaný o smrti povinného a pokračovaní exekúcii s dedičmi
povinného nie je vadou spôsobenou oprávnenému v súvislosti so zmenou účastníka exekučného
konania na strane oprávneného. Vzhľadom na uvedené navrhuje súdny exekútor aby odvolací súd
odvolanie oprávneného zamietol.

7. Odvolací súd preskúmal odvolanie oprávneného bez nariadenia pojednávania a zistil, že nie sú dané
podmienky pre vecné prejednanie podaného odvolania, lebo spis bol predložený odvolaciemu súdu
predčasne.

8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (účinného od 1.7.2016), ak to povaha veci nevylučuje, v
konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

11. V prejednávanej veci sa exekučné konanie začalo dňa 26.04.2006, kedy bolo vydané poverenie
na vykonanie exekúcie. Od 01.04.2017 je účinná novela Exekučného poriadku, ktorá v prechodnom
ustanovení § 243h ods. 1 vete prvej zakotvila, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 01. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Keďže ustanovenia § 243i až 243k na toto konanie nedopadajú, je potrebné na túto exekúciu
aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku účinné do 31.03.2017.

12. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bolo vydané sudcom dňa 10.09.2018 a bolo
odvolaciemu súdu predložené dňa 27.08.2019.

13. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 účastníkmi konania sú
oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva
tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

14. V prejednávanej veci súd prvej inštancie zistil, že povinný dňa 02.09.2012 zomrel, teda v priebehu
tohto exekučného konania.

15. Procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon
priznáva (§ 61 CSP). V občianskoprávnych vzťahoch majú procesnú subjektivitu predovšetkým fyzické
osoby. Ich spôsobilosť vzniká narodením a zaniká smrťou (§ 7 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka).

16. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

17. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

18. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

19. Prihliadať na splnenie podmienok konania je úlohou súdu v každom štádiu konania. Súd je povinný
skúmať, či konkrétny subjekt je nositeľom procesnej subjektivity, aby s ním mohol ako s účastníkom
konať. Takýmto spôsobilým subjektom nie je ten, kto v priebehu exekučného konania zomrel.



20. Ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo,
súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať (§
62 CSP). Súd môže bez prerušenia pokračovať v konaní najmä vtedy, keď je zo zákona zrejmý nositeľ
hmotnoprávneho vzťahu, v ktorom pôvodne vystupoval aj účastník, ktorý stratil spôsobilosť.

21. U fyzickej osoby k právnemu nástupníctvu dochádza smrťou poručiteľa, pričom na dediča
prechádzajú zásadne všetky práva a povinnosti poručiteľa (neprechádzajú iba tie, ktoré smrťou zanikajú
alebo prechádzajú na ďalšie subjekty inak, než podľa dedičského práva). To znamená, že predmetom
dedičského nástupníctva sú nielen práva, ale aj povinnosti, t.j. aj poručiteľove dlhy.

22. V prejednávanej veci povinný zomrel po začatí konania, v dôsledku čoho všetky jeho práva a
povinnosti ako poručiteľa prechádzajú na dedičov. Či dedičia vstúpia v tomto prípade do povinností
poručiteľa vo vzťahu k oprávnenému, bude závisieť od toho, či poručiteľ zanechal majetok, pretože
dedičia zodpovedajú za dlhy poručiteľa len do výšky nadobudnutého majetku (§ 470 Občianskeho
zákonníka).

23. Súd prvej inštancie, aj keď zistil, že povinný po začatí exekúcie zomrel, neoveril si túto informáciu
vyžiadaním úmrtného listu a nepredložil uznesenie o dedičstve alebo osvedčenie o dedičstve. Všetky
tieto skutočnosti sú rozhodujúce pre posúdenie, či sú splnené podmienky pre vecné prejednanie
podaného odvolania, preto odvolací súd vec vracia súdu prvej inštancie ako predčasne predloženú.

24. Súd prvej inštancie po vrátení veci vyžiada úmrtný list povinného, zistí okruh dedičov po povinnom
ako poručiteľovi, príp. vyžiada uznesenie o dedičstve alebo osvedčenie o dedičstve a doručí dedičom
napadnuté uznesenie. Následne bez zbytočného odkladu vec predloží odvolaciemu súdu na rozhodnutie
o odvolaní oprávneného.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v
lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).V dovolaní sa
popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.



Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1, 2
CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432
ods. 1, 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu
so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor
môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
(§429 ods.1, 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a
včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).