MOF INVEST, a. s.


Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 60Cb/255/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113216520
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Pikulová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6113216520.14

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Pikulovou v právnej veci
navrhovateľa MOF INVEST, a. s., so sídlom v Bratislave, Krížna 56, IČO: 31 734 456, zastúpeného
Advokátska kancelária Illeš, Šimčák, Bröstl, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Štúrova 27, IČO: 36 861
472 proti odporcovi REAL BP s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Laskomerská 11, IČO: 44 426 810,
zastúpenému Advokátska kancelária Laššák s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Rudlovská cesta 33,
IČO: 36 771 651, o zaplatenie 2.500,- Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.500,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne, a to zo sumy 7.500,- Eur od 17. 05. 2012 do 23. 11. 2012 vo výške 350,41 Eur, zo
sumy 5.000,- Eur od 24. 11. 2012 do 22. 02. 2013 vo výške 110,96 Eur a zo sumy 2.500,- Eur od 23. 02.
2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 150,- Eur a trovy
právneho zastúpenia vo výške 2.648,01 Eur, spolu vo výške 2.798,01 Eur, na adresu právneho zástupcu
navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaným návrhom na vydanie platobného
rozkazu, doručeným tunajšiemu súdu dňa 14. 06. 2013 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 2.500,-
Eur s príslušenstvom.

Vo veci bol v skrátenom konaní vydaný platobný rozkaz tunajšieho súdu č. k. 60Rob/224/2013-20 zo
dňa 30. 07. 2013, ktorý bol však v zmysle § 173 ods. 2 O. s. p. uznesením tunajšieho súdu č. k.
60Rob/224/2013-29 zo dňa 11. 11. 2013 zrušený pre nemožnosť jeho doručenia odporcovi do vlastných
rúk.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, nariadením znaleckého dokazovania
a po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu zistil tento skutkový stav veci:

Podľa tvrdenia právneho zástupcu navrhovateľa v žalobnom návrhu zo dňa 12. 06. 2013, dňa 09. 05.
2012 bola navrhovateľom vystavená faktúra č. 0482012 na sumu 25.000,- Eur, ktorou bola odporcovi
vyúčtovaná kúpna cena za prevod vlastníckeho práva k motorovému vozidlu značky B. XXXd C., ŠPZ:
B. XXX Q., VIN: N.. Táto faktúra bola splatná dňa 16. 05. 2012. Napriek predžalobnej výzve zo dňa 06.
09. 2012 odporca neuhradil navrhovateľovi kúpnu cenu vyúčtovanú faktúrou č. 0482012 v plnej výške.
Odporca vyššie uvedenú sumu uhradil len čiastočne úhradou vo výške 17.500,- Eur dňa 15. 05. 2012,
vo výške 2.500,- Eur dňa 23. 11. 2012 a vo výške 2.500,- Eur dňa 22. 02. 2013. Zvyšnú časť kúpnej
ceny vo výške 2.500,- Eur odporca ku dňu podania žaloby na súd neuhradil. Keďže sa odporca dostal



do omeškania s plnením peňažného záväzku, uplatnil si navrhovateľ popri istine 2.500,- Eur i zákonný
úrok z omeškania vo výške 9 % ročne, a to zo sumy 7.500,- Eur od 17. 05. 2012 do 23. 11. 2012 vo
výške 350,41 Eur, zo sumy 5.000,- Eur od 24. 11. 2012 do 22. 02. 2013 vo výške 110,96 Eur a zo sumy
2.500,- Eur od 23. 02. 2013 do zaplatenia. Zároveň si navrhovateľ uplatnil aj trovy konania, ktoré mu v
súvislosti s týmto súdnym konaním vznikli, a to zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania
a trovy právneho zastúpenia.

Štatutárny zástupca odporcu neuznal v konaní žalobou uplatnený nárok ani čo do základu ani čo
do výšky. Tvrdil pritom, že predané vozidlo nespĺňa ani právne, ani fyzicky skutočnosti deklarované
dodávateľom. Napr. vozidlo nemá rok výroby 2008, ale 2007, vozidlo bolo havarované pred predajom,
vozidlo bolo odporcovi predané ako dieslové a v technickom preukaze je evidované ako benzínové.
Do vozidla po motorickej stránke bolo potrebné do opráv investovať okolo 4.000,- Eur, aby bolo
prevádzkovania schopné. Štatutárny zástupca odporcu tiež uviedol, že vozidlo chce navrhovateľovi
vrátiť a dohodnúť sa na adekvátnom vrátení finančnej čiastky, ktorú do toho vložil. Na preukázanie ním
tvrdených skutočností navrhol vykonať znalecké dokazovanie na technický stav motorového vozidla pre
prípad, že sa s navrhovateľom nedohodne. Štatutárny zástupca odporcu len dodal, že trval na tom, aby
v tomto prípade bola kúpna zmluva uzatvorená písomne, avšak táto mu nebola zo strany navrhovateľa
s faktúrou zaslaná.

Právny zástupca navrhovateľa vo svojom písomnom stanovisku doručenom tunajšiemu súdu dňa 24.
02. 2014 elektronicky a dňa 25. 02. 2014 poštou (na č. l. 52 p. v.) považoval vyjadrenia štatutárneho
zástupcu odporcu za nepodložené, účelové a s konaním nesúvisiace. Navrhovateľ nebol nikdy oslovený
odporcom, jeho štatutárnym orgánom, ani žiadnym jeho zamestnancom s požiadavkou o uzatvorenie
kúpnej zmluvy v písomnej forme. Ak by odporca nemal záujem o uzatvorenie kúpnej zmluvy v
ústnej forme, k uzavretiu zmluvy by predsa nedošlo. Ústna forma kúpnej zmluvy bola dohodnutá a
akceptovaná aj vzhľadom na rodinný vzťah medzi štatutárnym zástupcom odporcu a členom dozornej
rady navrhovateľa. Odporca si mal možnosť prezrieť motorové vozidlo a oboznámiť sa s jeho stavom.
Odporca si ani v období pred uzavretím zmluvy, ani nikdy potom nevyžiadal od navrhovateľa žiadne
osobitné záruky vo vzťahu k vlastnostiam motorového vozidla a navrhovateľ mu žiadne osobitné
záruky neposkytol (odporca podniká v oblasti predaja motorových vozidiel). Vo vzťahu k chybnému
zápisu ohľadne druhu paliva v technickom preukaze právny zástupca navrhovateľa uviedol, že odporca
samozrejme poznal druh paliva kupovaného vozidla, a chyba v technickom preukaze bola podľa
informácií navrhovateľa odstránená (podľa zistení navrhovateľa, motorové vozidlo model BMW Série 6
- 635d Coupé sa s benzínovým motorom ani nevyrábal). V tejto súvislosti právny zástupca navrhovateľa
opäť poukázal na to, že odporca sa o tejto záležitosti prvý krát zmienil na pojednávaní (dňa 21.
01. 2014) a do súdneho konania nebola navrhovateľovi oznámená. Odhliadnuc od vyššie uvedenej
- odporcom tvrdenej - skutkovej stránky veci, je podľa právneho zástupcu navrhovateľa nesporné,
že v zmysle § 409 a nasl. Obchodného zákonníka došlo k platnému uzatvoreniu kúpnej zmluvy. V
zmysle dohody oboch zmluvných strán došlo k odovzdaniu a prevzatiu predmetu predaja a k vystaveniu
faktúry. Odporca bez akýchkoľvek námietok alebo reklamácie, či už samotného predmetu predaja alebo
vystavenej faktúry, čiastočne plnil svoj záväzok vedomý si jeho dôvodu a výšky, a to aj po predžalobnej
výzve, v ktorej bol jasne identifikovaný nárok navrhovateľa. Vyjadrenia odporcu ohľadom údajných vád
považoval navrhovateľ za nesúvisiace s predmetom konania a žalobným návrhom, ktorým navrhovateľ
žiadal splnenie odporcovej zmluvnej, (a v zmysle § 447 Obchodného zákonníka) aj zákonnej povinnosti
- zaplatiť za dodaný tovar. Podľa názoru právneho zástupcu navrhovateľa, v zmysle § 428 ods. 1
Obchodného zákonníka akékoľvek vady, ktoré podľa odporcu predmet prevodu mal, si mal odporca -
aj s prihliadnutím na jeho už spomínanú obchodnú činnosť - uplatniť v lehotách podľa § 428 ods. 1
Obchodného zákonníka, a nie vyše rok a pol po dodaní predmetu prevodu - na pojednávaní týkajúcom
sa zaplatenia kúpnej ceny. Používanie obrany v podobe namietania údajných vád tovaru, po tom,
ako odporca splatením väčšej časti svojho záväzku svoj záväzok uznal, nepovažoval navrhovateľ za
relevantné vo vzťahu k meritu veci. Preto žiadal rozhodnúť v zmysle uplatneného žalobného návrhu.

Právny zástupca odporcu vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 24. 04. 2014, doručenom
tunajšiemu súdu dňa 25. 04. 2014 (na č. l. 62 - 64 p. v.) považoval žalobou uplatnený nárok za nedôvodný
v celom rozsahu. Odporca neuhradil kúpnu cenu za motorové vozidlo v zmysle faktúry č. 0482012 zo
dňa 09. 05. 2012 z dôvodu uplatnenej zľavy z kúpnej ceny, keďže predmet kúpy vykazoval viaceré vady
znižujúce jeho hodnotu. Navrhovateľ totiž porušil svoju povinnosť v zmysle ustanovenia § 420 ods. 2
Obchodného zákonníka - predmet kúpy nebol pri jeho odovzdaní odporcovi v stave vyhovujúcom účelu,



na ktorý sa taký tovar spravidla používa. Predmet kúpy nebol v takom technickom stave, ktorý by plne
vyhovoval riadnej a bezpečnej prevádzke, pričom odporca musel vynaložiť značné finančné prostriedky
vo výške cca 4.000,- Eur na uvedenie predmetu kúpy do plne prevádzkyschopného stavu. Predmet kúpy
tak vykazoval v čase prechodu vlastníckeho práva na odporcu viaceré skryté vady, ktoré nebolo možné
odhaliť bezprostredne pri prehliadke predmetu kúpy vykonanej pri jeho prevzatí. Navrhovateľ odporcu
na existenciu takýchto skrytých vád neupozornil. Odporca rovnako pri následnej technickej kontrole
predmetu kúpy zistil, že predmet kúpy mal kolíziu s iným vozidlom (havária), pri ktorej došlo k jeho
poškodeniu, čo navrhovateľ odporcovi pri dojednávaní kúpy zatajil a naopak deklaroval, že predmet kúpy
žiadnu kolíziu s iným vozidlom nemal, čím uviedol odporcu do omylu o vlastnostiach a stave predmetu
kúpy, čo malo podstatný vplyv na jeho rozhodovanie o uskutočnení danej kúpy. Odporca s poukazom
na ustanovenie § 437 ods. 1 Obchodného zákonníka zadržal platbu poslednej neuhradenej časti faktúry
vystavenej navrhovateľom za dodanie predmetu kúpy, keďže predmet kúpy mu nebol dodaný v takej
kvalite a stave, ako to vyplýva z ustanovenia § 420 ods. 2 Obchodného zákonníka. Podľa názoru
právneho zástupcu odporcu, hodnota predmetu kúpy bola znížená podľa odporcu o väčšiu čiastku, než
bola ním zadržaná a zaplatenie ktorej je predmetom tohto sporu, keď len náklady odporcu na uvedenie
predmetu kúpy do stavu spôsobilého na riadnu a bezpečnú prevádzku predmetu kúpy sú vo výške cca
4.000,- Eur, pričom odporcovi vznikli aj ďalšie náklady súvisiace so zosúladením zápisov v technickom
preukaze predmetu kúpy so skutočným stavom, čo ešte výraznejšie znižuje hodnotu predmetu kúpy v
čase jeho predaja odporcovi. S poukazom na ustanovenie § 428 Obchodného zákonníka, mal právny
zástupca odporcu za to, že navrhovateľ musel vedieť o týchto vadách už v čase odovzdania predmetu
kúpy, keďže technické závady predmetu kúpy v dôsledku navrhovateľom zatajenej dopravnej nehody
predmetu kúpy a ďalších odporcovi neznámych príčin boli takého charakteru, že pri riadnom užívaní
predmetu kúpy na nie len prechodnú dobu sa museli prejavovať aj pred jeho odovzdaním odporcovi,
čo je možné preukázať napríklad odborným znaleckým posudkom. Navrhovateľ rovnako musel vedieť
v čase dodania predmetu kúpy, že doklady nevyhnutné na užívanie predmetu kúpy (technický preukaz)
nie sú v súlade so skutočným stavom, keďže ide o zrejmú skutočnosť a na ktorú navrhovateľ odporcu
rovnako neupozornil, hoci o nej musel vedieť. Právny zástupca odporcu bol toho názoru, že niet žiadnej
právne relevantnej námietky na to, aby neboli dané jeho zákonné nároky z dodania vadného tovaru
a teda na jeho postup v zmysle § 439 ods. 2 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti potom navrhol, aby súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol a
priznal odporcovi náhradu trov súdneho konania.

V písomnom doplnení vyjadrenia k návrhu zo dňa 20. 06. 2014 (na č. l. 72 - 73 p. v.) právny zástupca
odporcu uviedol, že náklady na uvedenie predmetného motorového vozidla, ktoré bolo predmetom kúpy
od navrhovateľa, do plne prevádzkyschopného stavu sú minimálne vo výške 3.635,81 Eur vrátane DPH,
ako to vyplýva aj z faktúry za jeho opravu č. 06/08/2013, vystavenej dňa 06. 08. 2013 odporcom
(odporca vykonal opravu predmetu kúpy svojpomocne, keďže opravy motorových vozidiel sú predmetom
jeho činnosti) a predstavujú náklady za náhradné diely, použitý materiál a cenu práce. Ďalej tiež uviedol,
že navrhovateľ musel o týchto vadách v čase dodania predmetu kúpy vedieť, keďže predal predmet
kúpy poškodený v dôsledku dopravnej nehody, ktorá sa stala v čase, keď bol navrhovateľ vlastníkom
predmetu kúpy a túto skutočnosť odporcovi pri kúpe vedome zatajil. Keďže k dopravnej nehode, pri ktorej
bol predmet kúpy poškodený, došlo ešte pred jeho predajom odporcovi, o čom musel mať navrhovateľ
vedomosť a teda aj vedomosť o vadách predmetu kúpy v čase jeho predaja odporcovi, boli splnené
predpoklady na postup odporcu podľa ustanovenia § 439 ods. 2 Obchodného zákonníka, v dôsledku
čoho odporca bol oprávnený jednostranne znížiť platenú kúpnu cenu za predmet kúpy. Vzhľadom na
výšku nákladov na odstránenie vád predmetu kúpy, ktorá je vyššia ako žalovaná suma, je zrejmé, že
nárok navrhovateľa na doplatenie kúpnej ceny za predmet kúpy nebol a nie je daný.

Právny zástupca navrhovateľa v písomnom stanovisku zo dňa 22. 10. 2014, doručenom tunajšiemu
súdu dňa 27. 10. 2014 (na č. l. 107 p. v.) považoval vyjadrenia odporcu za nepodložené, účelové a
motivované jedine snahou o oddialenie rozhodnutia konajúceho súdu vo veci a mal za to, že odporca
snahou o rozšírenie dokazovania nad rámec nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci vytvára neodôvodnené
prieťahy v súdnom konaní. Podľa jeho názoru, odporca v konaní neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu
k ním uvádzaným tvrdeniam. Odporca v konaní jednak nepreukázal, že požadoval uzatvorenie kúpnej
zmluvy v písomnej forme, pričom proti tomuto tvrdeniu svedčí skutočnosť, že odporca dobrovoľne
uzatvoril kúpnu zmluvu s navrhovateľom v ústnej forme a jednak nepreukázal ani svoje tvrdenie, že
predmet kúpy mu bol dodaný s vadami, a to dokonca takými, o ktorých navrhovateľ v čase dodania
predmetu kúpy vedel. Toto tvrdenie navrhovateľa podporuje aj skutočnosť, že odporcom navrhovaný



dôkaz v podobe výpisu z evidencie dopravných nehôd Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Krajský
dopravný inšpektorát - Odbor dopravných nehôd, Bratislava, jeho tvrdenia o existencii dopravnej nehody
spôsobujúcej vady predmetu kúpy, žiadnym spôsobom nepreukázal, ba práve naopak. Právny zástupca
navrhovateľa opätovne poukázal na skutočnosť, že použitie obrany odporcu v podobe namietania
údajných vád predmetu kúpy po tom, ako odporca bez výhrad splnil väčšiu časť svojho záväzku, čím v
zmysle ustanovenia § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka uznal svoj záväzok, nepovažuje navrhovateľ
za relevantné vo vzťahu k meritu veci.

Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie a za znalca v odbore: Doprava cestná, odvetví: Technický
stav cestných vozidiel, odvetví: Odhad hodnoty cestných vozidiel a odvetví: Nehody v cestnej premávke
ustanovil Ing. Viliama Kováčika, zapísaného v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov v oddieli:
znalci, časti: fyzické osoby, pod evidenčným číslom: 911760. Súd uložil znalcovi nasledovné úlohy: 1/
určiť, či je možné, aby opravy vykonané spoločnosťou Real BP s.r.o., Laskomerská 11, Banská Bystrica,
IČO: 44 426 810 podľa jej faktúry č. 06/08/2013 zo dňa 06. 08. 2013 (na č. l. 74 -78 p. v.) na motorovom
vozidle B. XXXd C., VIN: N. zodpovedali poškodeniu daného motorového vozidla pri dopravnej nehode;
2/ v prípade, ak opravy vykonané spoločnosťou Real BP s.r.o., Laskomerská 11, Banská Bystrica, IČO:
44 426 810 podľa jej faktúry č. 06/08/2013 zo dňa 06. 08. 2013 na motorovom vozidle B. XXXd C.,
VIN: N. zodpovedajú poškodeniu pri dopravnej nehode, určiť, či je možné stanoviť čas, v ktorom k takej
dopravnej nehode došlo, a ak áno, kedy sa tak stalo; 3/ určiť, či bolo motorové vozidlo B. XXXd C.,
VIN: N. havarované, a ak áno, kde vrstvy laku prevyšujú normál a v dôsledku čoho sa to stalo; 4/ určiť,
z akého dôvodu bolo ľavé zadné okno preliepané a prečo bol ľavý zadný blatník gitovaný hliníkovým
gitom; 5/ určiť, prečo vrstvy laku na ľavej strane prevyšujú normál.

Zo Znaleckého posudku č. 3/2016 zo dňa 31. 01. 2016 (na č. l. 159 - 177 p. v.) vypracovaného
znalcom Ing. Viliamom Kováčikom súd zistil, že: 1/ Oprava vozidla vykonaná spoločnosťou Real
BP s.r.o. nezodpovedá poškodeniu vozidla pri dopravnej nehode. V dôsledku nehodového deja
dochádza spravidla k deformácii vonkajších dielov karosérie. V kalkulácii priloženej k faktúre za opravu
vykonanú firmou Real BP s.r.o. nie sú uvedené žiadne vymenené diely karosérie ani položky za
opravu poškodených dielov karosérie, ktoré by mali byť poškodené v dôsledku nehodového deja. Ide
o opravu ľavého boku, strechy, kapoty a veka batožinového priestoru vozidla lakovaním; 2/ Opravy
vykonané spoločnosťou Real BP s.r.o. nezodpovedajú poškodeniu pri dopravnej nehode; 3/ Vozidlo bolo
poškodené pri škodovej udalosti zo dňa 03. 10. 2009 nahlásenej na vozidle EČV: B. držiteľom vozidla
firmou MOF a.s. Poškodená bola pravá zadná časť vozidla (viď „škodová udalosť č. 9552895050“ v časti
Údaje zistené znalcom). Pri tomto poškodení bola vykonaná karosárska oprava poškodeného pravého
zadného blatníka malého rozsahu, tmelenie a lakovanie s využitím technológie prístreku. V dôsledku
tejto opravy vrstva laku v opravovanej časti prevyšuje normál. Vrstvy laku prevyšujú normál tiež na celej
ľavej strane vozidla, streche, kapote a veku batožinového priestoru z dôvodu opravy lakovaním v súlade
s faktúrou a kalkuláciou opravy firmy Real BP s.r.o. Rozsah opravy zodpovedá nahláseniu poškodenia
vozidla vandalom na vozidle EČV: B. držiteľom vozidla firmou Real BP s.r.o. v roku 2013 (viď „škodová
udalosť č. 2090117731“ zo dňa 30. 07. 2013 v časti Údaje zistené znalcom); 4/ Z technického hľadiska
je prijateľné, že zadné okno bolo preliepané z dôvodu výmeny ľavej zadnej odtokovej lišty pri oprave
vykonanej firmou Real BP s.r.o. Vozidlo malo v dobe obhliadky nového vlastníka, preto nebolo zisťované
gitovanie ľavého zadného blatníka hliníkovým gitom z dôvodu nutnosti deštrukcie laku vozidla pri tejto
kontrole. Karosársky tmel (git) bol použitý pri oprave pravého blatníka v roku 2009; 5/ Časti vozidla,
kde vrstvy laku prevyšujú normál, korešpondujú s kalkuláciou opravy ľavej strany vozidla lakovaním
vykonanou firmou Real BP s.r.o. Je z technického hľadiska prijateľné, že vrstvy laku presahujú normál
v dôsledku tejto opravy.

Právny zástupca navrhovateľa sa v písomnom vyjadrení k Znaleckému posudku č. 3/2016 zo
dňa 22. 02. 2016, doručenom tunajšiemu súdu dňa 25. 02. 2016 (na č. l. 183 p. v.) stotožnil
so závermi predmetného znaleckého posudku. Zo znaleckého posudku jasne vyplýva, že opravy, ktoré
odporca v konaní preukazuje faktúrou č. 06/08/2013 zo dňa 06. 08. 2013 neboli vykonané v súvislosti
s odporcom tvrdenými vadami motorového vozidla B. XXXd C. v čase prevodu vlastníckeho práva k
tomuto motorovému vozidlu z navrhovateľa na odporcu. Predmetná faktúra č. 06/08/2013 zo dňa 06.
08. 2013, ani opravy, ktoré boli touto faktúrou vyúčtované, teda nijako nesúvisia so škodovou udalosťou
zo dňa 03. 10. 2009. Znaleckým posudkom nebolo, ani nemohlo byť preukázané, aby motorové vozidlo
malo v čase prevodu vlastníckeho práva z navrhovateľa na odporcu vady, tobôž také, ktoré by bránili
jeho ďalšiemu používaniu. Znaleckým posudkom bolo síce preukázané, že motorové vozidlo B. XXXd



C. bolo poškodené, avšak až v čase, kedy bolo vo vlastníctve a držbe odporcu (30. 07. 2013), čo vo
vzťahu k obrane odporcu tiež preukazuje špekulatívnosť a účelovosť postupu v tomto konaní (návrh na
znalecké dokazovanie), a tiež tak vo vzťahu k povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške
2.500,- Eur ako časť doposiaľ neuhradenej kúpnej ceny motorového vozidla. Vzhľadom na uvedené
potom žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

Právny zástupca odporcu v písomnom vyjadrení k znaleckému posudku zo dňa 25. 02. 2016, doručenom
tunajšiemu súdu dňa 26. 02. 2016 (na č. l. 184 p. v.) k danému znaleckému posudku nemal námietky,
pričom dodal, že jeho závery sa týkajú inej škodovej udalosti, než na ktorú poukazuje odporca v súvislosti
s vadami predmetného motorového vozidla a ktorá nastala pred jeho predajom odporcovi zo strany
navrhovateľa.

Právny zástupca navrhovateľa vo svojom záverečnom prednese na pojednávaní vo veci samej dňa
31. 05. 2016 (na č. l. 196 p. v.) uviedol, že v tomto konaní bolo preukázané, že k dodaniu vozidla
navrhovateľom odporcovi došlo, vozidlo bolo riadne odovzdané, vozidlo, ktoré bolo predmetom dodania
a teda predmetom kúpnej zmluvy, nebolo nové, o čom odporca mal vedomosť. Tomu prislúchala
aj príslušne dohodnutá kúpna cena. Zo strany odporcu nedošlo k uplatneniu si žiadnych nárokov
z akýchkoľvek vád, nakoľko vozidlo ani vady nemalo. Nárok navrhovateľa na zaplatenie doposiaľ
neuhradenej časti kúpnej ceny vo výške 2.500,- Eur je dôvodný. Preto navrhol, aby súd zaviazal odporcu
na zaplatenie sumy 2.500,- Eur spolu s úrokmi z omeškania tak, ako sú špecifikované v návrhu na
začatie konania vrátane priznania náhrady trov súdneho konania navrhovateľovi.

Štatutárny zástupca odporcu vo svojom záverečnom prednese na pojednávaní vo veci samej dňa 31.
05. 2016 (na č. l. 196 - 197 p. v.) dodal, že odporcom dodané, cez neho zaobstarané právne kroky
a vyjadrenie súdneho znalca, v tomto prípade všetko ozrejmilo a asi vysvetlilo, prečo nie je odporca
ochotný zaplatiť celú časť. Žiadal súd o zrušenie rozsudku o zaplatenie sumy 2.500,- Eur a žiadal tiež,
aby odporca už potom na základe vlastných vzťahov vyriešil tieto veci so spoločnosťou MOF INVEST, čo
sa týka daňových a ostatných záležitostí. Navrhol, aby súd žalobu zamietol a priznal odporcovi náhradu
trov súdneho konania, ktoré mu v súvislosti s týmto súdnym konaním vznikli.

Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať
kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho
vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa § 768k ods. 2 Obchodného zákonníka, práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie
záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31.
januára 2013.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného
zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa
predpisov občianskeho práva účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 365 vety prvej Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31. 01. 2013, dlžník je v omeškaní,
ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď
záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa § 369 ods. 1 vety prvej a druhej Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31. 01. 2013, ak
je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný
platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 01. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8



percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo dňa 09. 05.
2012 k ústnemu uzavretiu kúpnej zmluvy v zmysle ustanovenia § 409 a nasl. Obchodného zákonníka,
predmetom ktorej bol prevod vlastníctva k motorovému vozidlu značky B. XXXd C., ŠPZ: B. XXX Q.,
VIN: N. z navrhovateľa ako predávajúceho na odporcu ako kupujúceho. Nejednalo sa o nové vozidlo.
Dňa 09. 05. 2012 došlo aj k faktickému prevodu vlastníckeho práva na odporcu ako kupujúceho. Ďalej
mal súd preukázané, že dohodnutú kúpnu cenu vo výške 25.000,- Eur (bez DPH) vyúčtoval navrhovateľ
odporcovi faktúrou č. 0482012 vystavenou dňa 09. 05. 2012, splatnou dňa 16. 05. 2012. Z
dohodnutej kúpnej ceny uhradil odporca navrhovateľovi dňa 15. 05. 2012 sumu 17.500,- Eur, dňa 23.
11. 2012 sumu 2.500,- Eur a dňa 22. 02. 2013 sumu 2.500,- Eur, spolu teda uhradil sumu 22.500,- Eur.
Napokon mal súd preukázané, že zvyšok kúpnej ceny vo výške 2.500,- Eur odporca navrhovateľovi ani
ku dňu rozhodovania súdom neuhradil.

Tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi konania sporné. Spornou zostala skutočnosť, či odporcovi
vznikol nárok na primeranú zľavu z kúpnej ceny v zmysle ustanovenia § 439 Obchodného zákonníka
a teda aj na jeho postup podľa ustanovenia § 428 Obchodného zákonníka. K uvedenej skutočnosti
zaujíma súd nasledovné:

Podľa § 428 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom
konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu po tom, čo
a) kupujúci vady zistil,
b) kupujúci pri vynaložení odbornej starostlivosti mal vady zistiť pri prehliadke, ktorú je povinný uskutočniť
podľa § 427 ods. 1 a 2, alebo
c) sa vady mohli zistiť neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov od
doby dodania tovaru, prípadne od dôjdenia tovaru do miesta určenia určeného v zmluve. Pri vadách, na
ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.

Podľa § 428 ods. 2 Obchodného zákonníka, na účinky ustanovené v odseku 1 sa prihliadne, len ak
predávajúci namietne v súdnom konaní, že kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru.

Podľa § 428 ods. 3 Obchodného zákonníka, účinky odsekov 1 a 2 nenastávajú, ak vady tovaru sú
dôsledkom skutočností, o ktorých predávajúci vedel alebo musel vedieť v čase dodania tovaru.

Ako vyplýva z vyššie citovaného ustanovenia § 428 ods. 1 Obchodného zákonníka, povinnosťou
kupujúceho je oznámenie vád tovaru predávajúcemu bez zbytočného odkladu po tom, čo vady zistil,
pri vynaložení odbornej starostlivosti mal vady zistiť pri prehliadke, ktorú je povinný uskutočniť podľa §
427 ods. 1 a 2 alebo sa vady mohli zistiť neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však
do dvoch rokov od doby dodania tovaru (tzv. notifikačná povinnosť). Včasné oznámenie vád tovaru je
predpokladom úspešnej súdnej vymáhateľnosti nárokov z vád tovaru. V prípade, že si kupujúci nesplní
včas svoju notifikačnú povinnosť, jeho nároky z vád nezanikajú, avšak oslabuje sa ich vymáhateľnosť
v súdnom konaní, pretože ak predávajúci vznesie v súdnom konaní námietku nesplnenia včasnej
notifikačnej povinnosti kupujúcim, súd nemôže priznať v tomto konaní nároky z vád tovaru. Kupujúci je
povinný oznámiť predávajúcemu zjavné vady bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistil a ktoré mali
byť zistené pri kontrole tovaru podľa § 427 Obchodného zákonníka pri vynaložení odbornej starostlivosti.
Takisto aj skryté vady je kupujúci povinný oznámiť bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistil - po
prechode nebezpečenstva škody na tovare - pri vynaložení odbornej starostlivosti.

Podľa názoru súdu, tak ako vyšlo z vykonaného dokazovania najavo, odporca v konaní nepreukázal,
že si splnil svoju notifikačnú povinnosť voči navrhovateľovi a že vady tovaru u navrhovateľa reklamoval.
Takéto dôkazy neboli v konaní produkované. Zo znaleckého posudku mal súd preukázané, že dňa 03.
10. 2009, teda ešte pred prevodom vlastníckeho práva k predmetu kúpy z navrhovateľa na odporcu,
došlo na predmete kúpy k škodovej udalosti, avšak poškodenia v čase uzavretia kúpnej zmluvy medzi
účastníkmi konania (dňa 09. 05. 2012) jednak nebránili riadnemu užívaniu predmetu kúpy a jednak táto
skutočnosť sa prejavila aj na výške kúpnej ceny, ktorú si zmluvné strany dohodli (25.000,- Eur bez DPH).
Súd je tiež toho názoru, že odporca si mal predmet kúpy obhliadnuť pri vynaložení odbornej starostlivosti



už pri preberaní predmetu kúpy - ojazdeného motorového vozidla, vzhľadom na to, že je osoba zdatná,
keďže sa dlhodobo venuje nielen oprave motorových vozidiel, ale aj sprostredkovaniu ich predaja.

Aj keby súd pripustil, že odporca vady zistil až po prevode vlastníckeho práva, teda pri ďalšej škodovej
udalosti dňa 30. 07. 2013, v konaní nepreukázal, že bez zbytočného odkladu oznámil navrhovateľovi tieto
vady. Zo znaleckého posudku vyplynul jednoznačný záver, že opravy vozidla vykonané spoločnosťou
odporcu nezodpovedajú jeho poškodeniu pri dopravnej nehode (dňa 03. 10. 2009). Ako už uviedol súdny
znalec, pri tomto poškodení bola vykonaná karosárska oprava poškodeného pravého zadného blatníka
malého rozsahu, tmelenie a lakovanie s využitím technológie prístreku. Rozsah opravy zodpovedá
nahláseniu poškodenia vozidla vandalom v roku 2013, teda v čase, keď držiteľom vozidla bol odporca.
Na základe uvedených skutočností potom dospel súd k záveru, že náklady na opravu vozidla uplatnené
faktúrou odporcu č. 06/08/2013 vystavenou dňa 06. 08. 2013 vo výške 3.635,81 Eur sa netýkajú opravy
vozidla po škodovej udalosti zo dňa 03. 10. 2009, ale po škodovej udalosti zo dňa 30. 07. 2013.

Vo vzťahu k tvrdeniam odporcu, že zo znaleckého posudku vyplýva, že motorové vozidlo bolo ešte
v čase pred prevodom vlastníckeho práva na odporcu „búrané“ (dňa 03. 10. 2009) a túto skutočnosť
navrhovateľ ako predávajúci pri uzatváraní kúpnej zmluvy zatajil, resp. neupozornil odporcu na túto
skutočnosť, súd uvádza, že navrhovateľ ako predávajúci v tomto smere nepochybil, pretože ak by sa
jednalo o zjavnú vadu, túto mohol a mal odporca zistiť pri prehliadke predmetu kúpy pri vynaložení
odbornej starostlivosti (vzhľadom na jeho odborné znalosti). V prípade, že by sa jednalo o skrytú vadu,
tak ako vyplynulo zo znaleckého posudku, táto vada nebola predmetom opravy vozidla dňa 06. 08. 2013,
to znamená, že v súvislosti s touto vadou odporca žiadne náklady nevynaložil a takisto táto prípadná
vada nerobila predmet kúpy nepoužiteľným. Súdny znalec vo svojom znaleckom posudku zhrnul, že
z kalkulácie je zrejmé, že oprava vozidla vykonaná odporcom bola vykonaná v rozsahu prelakovania
úplnej ľavej strany vozidla, kapoty, zadného veka batožinového priestoru a strechy. Ďalej bola vykonaná
výmena bočnej lišty zadného okna, pričom došlo aj k demontáži a montáži okna a oprava zadnej bočnice.
Kalkulácia opravy ako celok nezodpovedá poškodeniu motorového vozidla pri dopravnej nehode (03.
10. 2009), ktorá sa mala stať pred odovzdaním vozidla kupujúcemu. Oprava bola vykonaná lakovaním a
z technického hľadiska je neprijateľné, aby poškodenie laku, resp. poškodenie lišty okna neboli viditeľné
pri preberaní vozidla kupujúcim. K oprave vozidla došlo cca 1 rok po prevzatí vozidla kupujúcim. Rozsah
opravy uvedený v kalkulácii nebránil užívaniu vozidla (str. 7 a 8 znaleckého posudku).

V závere súd už len poukazuje na písomné vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 04.
11. 2014 (na č. l. 119 - 120 p. v.), v ktorom navrhovateľ poukázal taktiež na skutočnosť, že v čase,
ktorý bezprostredne predchádzal prevodu vlastníckeho práva k motorovému vozidlu z navrhovateľa
na odporcu, bol odporca požiadaný (ako subjekt zaoberajúci sa okrem iného aj predajom ojazdených
motorových vozidiel) sprostredkovaním predaja tohto motorového vozidla. Nie je preto logické, aby
odporca nebol navrhovateľom objektívne informovaný o technickom stave daného motorového vozidla.
Nakoľko odporca ako osoba odborne spôsobilá považovala technický stav daného vozidla za veľmi
dobrý - vzhľadom k požadovanej cene daného vozidla, rozhodol sa odporca predmetné motorové vozidlo
si sám zakúpiť, pričom väčšiu časť svojho záväzku voči navrhovateľovi doposiaľ bez výhrad splnil (vo
výške 22.500,- Eur), čím podľa názoru navrhovateľa v zmysle ustanovenia § 407 ods. 3 Obchodného
zákonníka uznal svoj záväzok.

Vo svetle všetkých okolností súdeného prípadu bol súd toho názoru, že odporca v konaní nepreukázal
splnenie si svojej notifikačnej povinnosti voči navrhovateľovi, nepreukázal ani porušenie povinností
navrhovateľa ako predávajúceho, nepreukázal tiež náklady, ktoré mu v súvislosti s porušením povinností
navrhovateľa mali vzniknúť a ktoré mal v tejto súvislosti vynaložiť (sumu 3.635,81 Eur). Keďže
navrhovateľ ako predávajúci namietol v súdnom konaní, že odporca ako kupujúci nesplnil včas svoju
povinnosť oznámiť vady tovaru, čo v konaní bolo preukázané, nemohol súd priznať odporcovi nárok na
zľavu z kúpnej ceny tovaru vo výške 2.500,- Eur v zmysle ustanovenia § 439 ods. 1 a 2 Obchodného
zákonníka tak, ako si tento v súdnom konaní uplatnil a navyše ani nepreukázal.

Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu veci a s poukazom na citované zákonné ustanovenia
považoval súd žalobu za dôvodnú a preto navrhovateľovi v celom rozsahu vyhovel. Keďže sa odporca
dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, priznal súd navrhovateľovi popri istine
2.500,- Eur i 9% úrok z omeškania ročne, a to zo sumy 7.500,- Eur od 17. 05. 2012 (odo dňa
nasledujúceho po splatnosti faktúry) do 23. 11. 2012 (deň úhrady sumy 2.500,- Eur) vo výške 350,41



Eur, zo sumy 5.000,- Eur od 24. 11. 2012 do 22. 02. 2013 (deň úhrady ďalšej sumy 2.500,- Eur) vo výške
110,96 Eur a zo sumy 2.500,- Eur od 23. 02. 2013 do zaplatenia. Priznaná výška úrokovej sadzby je v
súlade s ustanovením § 369 ods. 1 vety prvej a druhej Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.
01. 2013 v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z. z. v znení účinnom do 31. 01. 2013, t.j. 1 % + 8 % ročne.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 a § 149 ods. 1 O. s. p. tak, že navrhovateľovi ako
účastníkovi v spore úspešnému priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho
poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 150,- Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 2.648,01
Eur, spolu vo výške 2.798,01 Eur voči odporcovi, ktorý v konaní úspešný nebol. Pri rozhodovaní o trovách
právneho zastúpenia vychádzal súd z Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov a priznal navrhovateľovi trovy
právneho zastúpenia za 10 právnych úkonov po 101,25 Eur, 2x režijný paušál po 7,81 Eur (v roku
2013), 6x režijný paušál po 8,04 Eur (v roku 2014), 2x režijný paušál po 8,58 Eur (v roku 2016),
spolu vo výške 1.093,52 Eur plus k tomu 20% DPH vo výške 218,70 Eur, všetko spolu vo výške 1.312,22
Eur - za prípravu a prevzatie zastúpenia, za spísanie žalobného návrhu na súd zo dňa 12. 06. 2013,
za účasť na pojednávaní vo veci samej dňa 21. 01. 2014, za písomné podanie na súd zo dňa 24.
02. 2014, za účasť na pojednávaní vo veci samej dňa 28. 02. 2014, za účasť na pojednávaní vo veci
samej dňa 02. 09. 2014, za písomné podanie na súd zo dňa 22. 10. 2014, za písomné podanie na súd
zo dňa 04. 11. 2014, za písomné vyjadrenie k znaleckému posudku zo dňa 22. 02. 2016 a za účasť
na pojednávaní vo veci samej dňa 31. 05. 2016. Ďalej priznal súd navrhovateľovi náhradu cestovných
nákladov jeho právneho zástupcu pri použití osobného motorového vozidla zn. Volkswagen Golf, EČV:
KE634HV z Košíc do Banskej Bystrice a späť spolu 460 km, priemernej spotrebe PHM: 5,2 l/100 km,
základnej náhrade 0,183 Eur/1 km jazdy, a to za účasť na pojednávaní dňa 21. 01. 2014 (cena PHM:
1,358 Eur/l) vo výške 116,66 Eur; za účasť na pojednávaní dňa 28. 02. 2014 (cena PHM: 1,357 Eur/
l) vo výške 116,64 Eur; za účasť na pojednávaní dňa 02. 09. 2014 (cena PHM: 1,343 Eur/l) vo výške
116,30 Eur a za účasť na pojednávaní dňa 31. 05. 2016 (cena PHM: 1,061 Eur/l) vo výške 109,56
Eur, spolu vo výške 459,16 Eur plus k tomu 20% DPH vo výške 91,83 Eur. Priznané cestovné náklady
predstavovali spolu sumu 550,99 Eur. Napokon priznal súd navrhovateľovi i náhradu za stratu času jeho
právneho zástupcu z Košíc do Banskej Bystrice a späť, a to na pojednávania dňa 21. 01. 2014, dňa 28.
02. 2014 a dňa 02. 09. 2014 za 12 polhodín po 13,40 Eur, t.j. vo výške 160,80 Eur x 3 pojednávania a na
pojednávanie dňa 31. 05. 2016 za 12 polhodín po 14,30 Eur, t.j. vo výške 171,60 Eur; priznaná náhrada
za stratu času potom predstavovala sumu 654,- Eur plus k tomu 20% DPH vo výške 130,80 Eur, spolu vo
výške 784,80 Eur. Priznané trovy právneho zastúpenia predstavovali spolu sumu 2.648,01 Eur vrátane
DPH (1.312,22 Eur plus 550,99 Eur plus 784,80 Eur). Pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia
vychádzal súd z písomne vyčíslených trov právneho zastúpenia právnym zástupcom navrhovateľa zo
dňa 02. 06. 2016 na č. l. 199 p. v.

Súd nepriznal navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 10,35 Eur vrátane DPH, nakoľko
právny zástupca navrhovateľa si pri vyúčtovaní cestovných nákladov na pojednávanie dňa 21. 01. 2014
uplatnil sumu 120,97 Eur bez DPH, pričom správne má byť suma 116,66 Eur bez DPH a na pojednávanie
dňa 28. 02. 2014 si uplatnil sumu 120,95 Eur bez DPH, pričom správne má byť suma 116,64 Eur bez
DPH. To znamená, že súd mu nepriznal sumu 2x po 4,31 Eur plus k tomu 20% DPH.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho písomného
doručenia, a to písomne vo vyhotovení dvojmo na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa



dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
O. s. p.), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).