NORWIT SLOVAKIA, spol. s r. o.


Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/82/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112222033
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7112222033.3

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu JUDr.
Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: NORWIT SLOVAKIA, spol. s r.o.,
Hraničná č. 2A/4533, Poprad, IČO: 31 734 553, zastúpeného JUDr. Andreou Balážovou, advokátkou,
Moyzesova č.46, Košice, proti žalovanému: HOME and STYLE, s.r.o., Karpatská č.3, Košice, IČO: 36
749 818, zastúpenému JUDr. Rudolfom Bezákom, advokátom, Krmanova č.14, Košice, o zaplatenie
65,71 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 29Cb/106/2012-28 z
21.2.2013 a dopĺňaciemu rozsudku č.k. 29Cb/106/2012-60 z 29.1.2016 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok súdu prvej inštancie v znení dopĺňacieho rozsudku vo výroku o trovách
konania a vo výroku o zamietnutí vzájomného návrhu a v zrušenom rozsahu v r a c i a vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
65,71 eur a nahradiť trovy konania vo výške 388,48 eur na účet JUDr. Andrei Balážovej, Advokátska
kancelária Moyzesova č. 46, Košice, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a napadnutým dopĺňacím
rozsudkom vzájomný návrh - žalobu zamietol

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že predmetom konania bol pôvodne
žalobcom uplatnený peňažný nárok vo výške 1.500,00 eur s úrokom z omeškania vo výške 9%
ročne od 9.5.2011 do zaplatenia z titulu nezaplatenia faktúry za dodaný tovar č. 182001306 zo dňa
8.4.2011 splatnej dňa 8.5.2011. Konštatoval súd prvej inštancie, že po vydaní platobného rozkazu
zo dňa 20.9.2011 č.k. 32Rob/114/2011-13 podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s odôvodnením,
v ktorom uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú, keďže ešte pred podaním žaloby uhradil časť
žalovanej sumy vo výške 500,00 eur dňa 7.9.2011, navyše úzko komunikoval so žalobcom a neskôr aj
s jeho právnym zástupcom, s ktorým sa dohodol na postupnom splatení jeho záväzku voči žalobcovi.
Uvedeným podaním žalovaný zároveň v zmysle ust. § 97 ods. 1 O.s.p. uplatnil voči žalobcovi nárok na
dodanie kosačky značky GTM 460 B v hodnote 310,00 eur a teda vzájomným návrhom sa domáhal,
aby žalobca bol povinný odovzdať žalovanému tovar - novú kosačku značky GTM 460 B alebo zaplatiť
žalovanému sumu 310,00 eur. Zdôraznil, že uvedený záväzok vznikol žalobcovi titulom kúpnej zmluvy
uzatvorenej medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim v zmysle ponuky žalobcu zo
dňa 5.4.2011, predmetom kúpnej zmluvy bol záväzok žalobcu dodať žalovanému vibračný pech značky
BOMAG BT 65/4 za kúpnu cenu a súčasne zdarma kosačku značky GTM 460 B v hodnote 310,00 eur.
Žalobca si nesplnil svoj záväzok dodať žalovanému kosačku napriek tomu, že žalovaný si svoj záväzok
zaplatiť kúpnu cenu za vibračný pech splnil v celom rozsahu.



3. Súd prvej inštancie poukázal na podanie žalobcu, ktorý po vydaní platobného rozkazu avšak pred
pojednávaním vo veci vzal žalobu čo do istiny späť, nakoľko žalovaný zaplatil predmetnú faktúru čo do
sumy 1.500,00 eur. Naďalej však trval na žalobe, čo do nároku na zaplatenie 9% úroku z omeškania
ročne zo sumy 1.500,00 eur odo dňa 9.5.2011, nakoľko uvedenú sumu zaplatil po lehote splatnosti.
Uznesením zo dňa 4.5.2012 č.k. 32Cb/86/2011-37 súd konanie v časti istiny vo výške 1.500,00 eur
zastavil a návrh v prevyšujúcej časti vylúčil na samostatné konanie, v ktorom rozhodne aj o trovách
celého konania a zároveň žalobcovi vrátil súdny poplatok vo výške 66,87 eur prostredníctvom Daňového
úradu Prešov, v lehote 15 dní odo dňa doručenia právoplatného uznesenia.

4. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania, citujúc ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka
účinného od 15.1.2009 uzavrel, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca dodal tovar
určený čo do množstva a druhu žalovanému, ktorý tovar prevzal, čo bolo aj písomne potvrdené na
dodacom liste odtlačkom pečiatky a podpisom, avšak za prevzatý tovar zaplatil žalovaný kúpnu cenu
1.500,00 eur po lehote splatnosti (sumu 500 eur dňa 8.9.2011 a sumu 1000 eur dňa 29.11.2011), v
dôsledku čoho má žalobca nárok na úrok z omeškania. Keďže žalobcom uplatnená sadzba úrokov z
omeškania vo výške 9% ročne nie je v rozpore s ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení v
čase splatnosti faktúry, pričom vyčíslené úroky z omeškania, ktoré predstavujú sumu 65,71 eur, žalovaný
prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní dňa 21.2.2013 nespochybnil, súd pri posudzovaní
príslušenstva - úrokov z omeškania vychádzal z tej skutočnosti, že žalobca mal možnosť v zmysle
platného Obchodného zákonníka požadovať od žalovaného zaplatenie úrokov z omeškania, keďže sa
žalovaný dostal do omeškania s platením kúpnej ceny.

5. Pokiaľ žalovaný na pojednávaní dňa 21.2.2013 prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že trvá
na vzájomnom návrhu v zmysle písomného podania zo dňa 7.10.2011 učineným ešte vo veci sp.zn.
32Cb/86/2011, v zmysle ktorého žiada, aby žalobca bol povinný odovzdať žalovanému tovar - novú
kosačku zn. GTM 460 B, alebo zaplatiť žalovanému sumu 310,00 eur (uplatnený alternatívny petit
odôvodňoval tým, keby žalobca nemal kosačku na sklade, prípadne by sa nevyrábala), súd prvej
inštancie citujúc ust. § 97 ods. 1, 2, 3 O.s.p. ako aj ust. § 98 O.s.p. uviedol, že citované ustanovenie
ukladá súdu, ako má hodnotiť prejav odporcu na započítanie, a to v závislosti od toho, či navrhuje, aby
mu bolo prisúdené viac ako uplatnil navrhovateľ. Ak uplatnil menej, takýto prejav sa posudzuje iba ako
obrana, s ktorou sa bude musieť súd vyporiadať ako s predbežnou otázkou. Ak však navrhuje, aby mu
bolo prisúdené viac ako uplatnil navrhovateľ, takýto prejav má dôsledky predpokladané ust. § 97 O.s.p..
Ďalej uviedol, že správne posúdenie prejavu odporcu je významné aj preto, aby súd rozhodol o celej
prejednanej veci. Ak má prejav povahu obrany, vo výroku rozsudku netreba o kompenzačnej námietke
rozhodnúť. Stačí, ak sa s touto otázkou súd vyporiada v odôvodnení rozhodnutia. Ak však započítacia
pohľadávka prevyšuje plnenie uplatnené navrhovateľom, o vzájomnom návrhu treba rozhodnúť vo
výroku rozhodnutia (pokiaľ sa už o tej istej veci nerozhodlo skôr).

6. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie uviedol, že v danom prípade je nepochybné,
že žalovaný alternatívne navrhol, aby mu nebolo prisúdené viac, ako uplatnil žalobca. V súvislosti s
alternatívnym petitom, t.j. aby žalobca bol povinný odovzdať žalovanému tovar - novú kosačku značky
GTM 460 B uviedol, že započítať je možné len plnenie rovnakého druhu, že najčastejšie prichádza
do úvahy započítanie peňažných pohľadávok, avšak nemožno vylúčiť ani započítanie pohľadávok s
iným plnením, ale rovnakého druhu. Zároveň poukázal na uznesenie Okresného súdu Košice I zo
dňa 4.5.2012 č.k. 32Cb/86/2011-37, ktoré obsahuje, že na samostatné konanie sa vylučuje len návrh
v prevyšujúcej časti a nie vzájomný návrh - žaloba, že toto rozhodnutie t.j. uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 21.6.2012 a vzhľadom na vyššie uvedené ani nemohol súd rozhodnúť vo veci sp.zn.
29Cb/106/2012 o vzájomnom návrhu - žalobe. Pre úplnosť zároveň súd uviedol, že nie je možné
stotožniť sa s názorom, že súd opomenul o niečom rozhodnúť vo veci sp.zn. 32Cb/86/2011-37, a preto z
vyššie uvedených dôvodov a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd vyhovel žalobe, čo do
nároku na zaplatenie sumy 65,71 eur a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 65,71 eur.

7. O trovách konania vo veci sp.zn. 32Cb/86/2011 rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 146 ods. 2
O.s.p. veta druhá, keď uviedol, že trovy konania priznané súdom pozostávajú zo zaplateného súdneho



poplatku v sume 90 eur a z trov právneho zastúpenia v sume 238,06 eur, ktoré v zmysle vyhl. MS
SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ( § 10
ods.1 ) predstavujú odmenu za 3 úkony právnej služby po 71,87 eur t.j 215,61 eur (prevzatie a príprava
zastúpenia, podanie návrhu-žaloby a písomné podanie na súd zo dňa 14.2.2012) a paušálnu odmenu
k týmto úkonom podľa § 16 cit.vyhl. (2 x 7,41 eur, 1 x 7,63 eur).

8. O trovách konania vo veci 29Cb/106/2012 rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p.
a priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech ich náhradu v sume 60,42 eur . Trovy právneho
zastúpenia v uvedenej výške .(10 ods.1 cit.vyhl.) predstavujú odmenu za 2 úkony právnej služby po
16,60 eur (písomné podanie na súd zo dňa 25.9.2012, účasť na pojednávaní dňa 16.11.2012) a za 1
úkon právnej služby po 4,15 eur ( § 16 ods.4 cit. vyhl.) a paušálnu odmenu k týmto úkonom podľa § 16
cit. vyhl. (2 x 7,63 eur a 1 x 7,81 eur).

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Odvolací dôvod zakladal na
ust. § 205 ods. 2 písm.a/ O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm.f/ O.s.p., že sa žalovanému
postupom súdu prvého stupňa odňala možnosť konať pred súdom, na ust. § 205 ods. 2 písm.c/
O.s.p., že súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, na ust. § 205 ods. 2 písm.d/ O.s.p., že súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a na ust. § 205 ods. 2 písm.f/ O.s.p., že
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že súd prvého stupňa sa
(ne)vysporiadal so vzájomným návrhom žalovaného, ktorým žiadal, aby uložil žalobcovi povinnosť dodať
žalovanému tovar - novú kosačku značky GTM 460 B, alebo zaplatiť žalovanému sumu 310,00 eur.
Namietal, že súd jeho návrh neposúdil ako vzájomný návrh, ale iba ako obranu v konaní. Postup súdu
je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci, a to výkladu ust. § 97 ods. 1 O.s.p. a § 98 O.s.p..
Zdôraznil, že v prejednávanej veci si žalovaný uplatnil voči žalobcovi nárok na nepeňažné plnenie,
ktoré mu bol žalobca povinný poskytnúť po úplnom splnení záväzkov žalovaného z iného právneho
vzťahu účastníkov konania. Alternatívne požadoval zaplatenie sumy 310,00 eur pre prípad, že by
žalobca po právoplatnosti rozsudku nebol schopný nepeňažné plnenie (kosačku) dodať žalovanému.
Súd neprihliadol na skutočnosť, že ust. § 98 O.s.p. je možné aplikovať iba v prípade, keď žalovaný
uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie oproti pohľadávke žalobcu, t.j. vtedy, keď ide o navzájom
započítateľné nároky účastníkov konania. Žalobca si uplatnil v konaní peňažný nárok a žalovaný nárok
nepeňažný. Súd prvého stupňa pre nemožnosť započítania týchto nárokov, nemohol posudzovať nárok
žalovaného podľa ust. § 98 O.s.p. ako obranu v konaní, ale mal ho posudzovať podľa § 97 O.s.p.
ako vzájomnú žalobu. Odhliadnuc od uvedeného, aj keby vyššie namietaná aplikácia § 98 O.s.p. zo
strany súdu bola správna, s odkazom na ust. § 154 ods. 1 O.s.p. bol skutkový stav v čase vyhlásenia
rozsudku taký, že hodnota nároku žalovaného vyjadrená v peniazoch niekoľko násobne prevyšovala
nárok uplatnený žalobcom. Preto súd aj pri nesprávnom posúdení nároku žalovaného podľa § 98 O.s.p.,
mal dospieť k správnemu záveru, že návrh žalovaného je vzájomnou žalobou a nie iba obranou v konaní.
Nesúhlasil ani s názorom súdu, že uznesením zo dňa 4.5.2012 č.k. 32Cb/86/2011-37 nedošlo k vylúčeniu
vzájomného nároku žalovaného spoločne s nárokom žalobcu. V odôvodnení uznesenia sa totiž spomína
nielen nárok žalobcu, ale aj vzájomná žaloba žalovaného, po podaní ktorej súd vyzval žalovaného na
zaplatenie súdneho poplatku, ktorý žalovaný aj zaplatil. Navyše z dôvodu istoty vzájomný návrh uplatnil
opätovne, aj v novom vylúčenom konaní, a to ústne prostredníctvom svojho právneho zástupcu na
pojednávaní dňa 21.2.2013, preto zrejmá nesprávnosť v uznesení č.k. 32Cb/86/2011-37 zo dňa 4.5.2012
nemohla predstavovať dôvod, pre ktorý súd nerozhodol meritórne o nároku žalovaného. Postupom súdu
bola žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko súd neopodstatnene odmietol rozhodnúť
o jeho nároku uplatnenom v konaní, čo môže mať za následok, že žalovaný si nebude môcť predmetný
nárok úspešne uplatniť voči žalobcovi, ani nikdy v budúcnosti pre prekážku litispendencie. Rovnako
namietal, že súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, pretože vôbec nevykonal dôkazy predložené
žalovaným za účelom preukázania vzájomného nároku žalovaného, vec nesprávne právne posúdil,
pretože vzájomnú žalobu aj nesprávne posúdil ako obranu v konaní a zároveň dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zistenia aj pokiaľ ustálil, že uznesením zo dňa 4.5.2012
nedošlo k vylúčeniu nároku uplatneného žalovaným na samostatné konanie. Napadnuté rozhodnutie
považoval za nesprávne aj v časti o trovách konania. Namietal nesprávnosť výpočtu náhrady trov v
súdnom konaní vedenom pod sp.zn. 32Cb/86/2011. Zastával názor, že výpočet neobstojí ani v prípade,
ak by napádané rozhodnutie bolo vo výroku o veci samej vecne správne. Súd vôbec nezohľadnil
mieru úspechu žalovaného v predchádzajúcom konaní( 32Cb/86/2011), ktorá predstavovala 1/3, keďže



žaloba žalobcu v časti o zaplatenie 500 eur bola od počiatku nedôvodná, žalovaný v tejto časti svoj
záväzok uhradil dňa 8.9.2011, teda pred podaním žaloby. Pri zohľadnení miery úspechu žalovaného v
predchádzajúcom konaní sa základná sadzba tarifnej hodnoty odmeny mala vypočítať z tarifnej hodnoty
500 eur a nie 1500 eur. Výpočet trov konania považoval za nesprávny aj z dôvodu, že pri istine 1500 eur
odmena za jeden úkon právnej služby nepredstavuje sumu 71,87 eur, z ktorej súd nesprávne vychádzal,
ale iba 71,37 eur.

10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu podanému žalovaným navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdiť ako vecne správny a uplatnil si aj trovy odvolacieho konania. Námietku žalovaného, že
súd mal jeho návrh posúdiť ako vzájomný návrh a nie ako obranu v konaní považoval za neopodstatnenú
a v nadväznosti citoval ust. § 98 O.s.p.. Pokiaľ sa žalovaný nestotožnil s názorom súdu, že vo
veci sp.zn. 32Cb/86/2011 zo dňa 4.5.2012 nedošlo k vylúčeniu vzájomného nároku žalovaného
spoločne s nárokom žalobcu, uviedol, že mal žalovaný namietať/podať odvolanie voči uvedenému
uzneseniu, čo však neurobil, čím uznesenie nadobudlo právoplatnosť a tak bola vec ohľadne jeho
protinávrhu právoplatne ukončená. Rovnako zastával názor, že všetky priznané trovy zo strany súdu boli
žalobcom vynaložené dôvodne a účelne. Uviedol, že vec odovzdal žalobca svojmu právnemu zástupcovi
k uplatneniu práva ešte v júli 2011. Cestou právneho zástupcu žalobcu bola žalovanému zaslaná
doporučenou poštou urgencia z 29.7.2011, ktorú si žalovaný prevzal, avšak na výzvu na zaplatenie
nereagoval. Preto v záujme ochrany klienta bola vec postúpená súdu. Žalovaný o svojej čiastočnej
úhrade právneho zástupcu žalobcu ako aj žalobcu samotného neinformoval, preto sa stalo, že pokiaľ
došlo zo strany žalobcu k spracovaniu úhrad - bankových výpisov a postúpeniu informácii o čiastočnej
úhrade, medzičasom došlo k podaniu žalobného návrhu ako aj následnému vydaniu platobného rozkazu.
To, že žalovaný uhradil dňa 29.11.2011 sumu 1.000,00 eur nemožno považovať za čiastočný úspech vo
veci. K samotnej výške - k odmene za jeden úkon právnej služby pri sume 1.500,00 eur žalobca uviedol,
že zrejme v odôvodnení rozsudku zo dňa 21.2.2013 došlo k pisárskej chybe súdu, nakoľko žalobca
žiadal za jeden úkon právnej služby odmenu vo výške 71,37 eur, nie 71,87 eur.

11. V odôvodnení napadnutého dopĺňacieho rozsudku, ktorým súd vzájomný návrh - žalobu zamietol,
súd prvej inštancie opakovane poukázal na predmet konania, na rozhodnutie, ktoré predchádzalo
vydaniu dopĺňacieho rozsudku, na uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31.5.2013 č.k.
3Cob/104/2013-46 (vrátane jeho čiastočného obsahu), ktorým odvolací súd vrátil vec súdu prvej
inštancie ako predčasne predloženú, na stanovisko žalovaného prednesené na pojednávaní dňa
21.2.2013, na ktorom rozhodol dopĺňacím rozsudkom a vychádzajúc z obsahu spisu, s ktorým sa súd
prvej inštancie oboznámil (sp.zn. 32Cb/86/2011), poukázal aj na podanie žalovaného zo dňa 7.10.2011,
ktorým sa domáhal žalovaný, aby bol žalobca povinný odovzdať žalovanému tovar - novú kosačku zn.
GTM 460B alebo zaplatiť žalovanému sumu 310,00 eur.

12. Súd prvej inštancie opakovane citoval ust. § 97 ods. 1 až 3 O.s.p., § 98 O.s.p. a obsah jeho výkladu k
citovaným ustanoveniam, vrátane výkladu odvolacieho súdu k všeobecnej úprave započítania, na ktorú
poukázal odvolací súd vo svojom uznesení. V nadväznosti na to súd prvej inštancie konštatoval, že v
danom prípade je nepochybné, že žalovaný alternatívne navrhol, aby mu nebolo prisúdené viac ako
uplatnil žalobca. V súvislosti s alternatívnym petitom t.j. aby žalobca bol povinný odovzdať žalovanému
tovar - novú kosačku zn. GTM 460B uviedol, že započítať je možné len plnenie rovnakého druhu,
že najčastejšie prichádza do úvahy započítanie peňažných pohľadávok, nemožno však vylúčiť ani
započítanie pohľadávok s iným plnením, ale rovnakého druhu a následne uviedol, že uvedené v
predmetnej veci nie je rovnakého druhu. Zároveň poukázal na to, že uznesenie Okresného súdu Košice
I zo dňa 4.5.2012 č.k. 32Cb/86/2011-37 obsahuje, že vylučuje sa na samostatné konanie len návrh v
prevyšujúcej časti a nie vzájomný návrh - žaloba, že uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
21.6.2012, ako aj že nie je možné sa stotožniť s názorom, že súd opomenul o niečom rozhodnúť vo
veci sp.zn. 32Cb/86/2011-37, a preto z vyššie uvedených dôvodov s poukázaním na citované zákonné
ustanovenia súd vzájomný návrh - žalobu zamietol.

13. Proti tomuto dopĺňaciemu rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby
odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolací



dôvod zakladá na ust. § 205 odsek 2 písm. a) OSP v spojení s ustanovením § 221 odsek 1 písm. f)
OSP a na ust. § 205 odsek 2 písm. c) d) a f) OSP. Uviedol, že súd prvého stupňa, viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu vyjadreným v uznesení č.k. 3Cob/104/2013 - 46 zo dňa 31.05.2013, bol
povinný posúdiť návrh žalovaného ako vzájomný návrh. Aj keď uvedenému záveru nasvedčuje výrok
rozhodnutia, jeho odôvodnenie svedčí o opaku. Z odôvodnenia rozhodnutia podľa názoru žalovaného
vyplýva, že aj keď súd vo výroku posúdil prejav žalovaného ako vzájomnú žalobu, v odôvodnení ho
za vzájomnú žalobu nepovažoval, a preto vzájomnú žalobu zamietol. S uvedeným právnym posúdením
žalovaný nesúhlasí, je nielen právne nesprávne, ale zároveň odnímajúce žalovanému možnosť konať
pred súdom, nakoľko o jeho nároku nebolo doposiaľ rozhodnuté riadnym a vecne odôvodneným
rozhodnutím. Uviedol, že v prejednávanej veci si žalovaný uplatnil voči žalobcovi nárok na nepeňažné
plnenie, ktoré mu bol žalobca povinný poskytnúť po úplnom splnení záväzkov žalovaného z iného
právneho vzťahu účastníkov konania, že alternatívne požadoval zaplatenie sumy 310,- eur pre prípad,
že by žalobca po právoplatnosti rozsudku vo veci samej nebol schopný nepeňažné plnenie (kosačku)
dodať žalovanému, alebo by ju mohol dodať iba s nepomernými ťažkosťami. Vychádzajúc z dikcie
§ 97 odsek 1 OSP, predmetné ustanovenie neobmedzuje žalovaného ohľadne druhu nároku, ktorý
si môže uplatniť vzájomným návrhom voči žalobcovi v konaní. Vzájomným návrhom je preto možné
uplatniť a/nároky, ktoré nesúvisia s nárokmi uplatnenými v žalobe (napr. v konaní o náhradu škody
žalovaný uplatní nárok na vydanie hnuteľnej veci; žalobca, ktorý bol obdarovaný, žaluje o náhradu
škody, žalovaný ako darca sa rozhodne pre úkon požadujúci vrátenie daru a v tom istom konaní
súčasne uplatní nárok na vydanie darovanej veci), b/nároky, ktoré súvisia s nárokmi uplatnenými v
žalobe, ale nie sú započítateľné, hoci sú rovnakého druhu, c/nároky, ktoré sú započítateľné proti
nárokom uplatneným v žalobe podľa hmotnoprávnych predpisov. Možnosť uplatnenia nepeňažného
nároku vzájomnou žalobou oproti peňažnému nároku uplatneného žalobou, preto nie je vylúčená.
Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, súd prvého stupňa zjavne neposúdil nepeňažný
nárok žalovaného ako vzájomnú žalobu (učinil tak len vo výroku), ale iba ako obranu v konaní. Súd
pri vyslovení svojich záverov vychádzal aj z hodnoty nepeňažného nároku vyjadrenej v peniazoch,
ktorá predstavuje 310,- eur. Nakoľko hodnota nepeňažného nároku bola nižšia ako žalobcom pôvodne
uplatnený nárok, súd vzájomnú žalobu zamietol a opätovne neprihliadal na skutočnosť, že ustanovenie
§ 98 OSP je možné aplikovať iba v prípade, keď žalovaný uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie
oproti pohľadávke žalobcu, t.j. vtedy, keď ide o navzájom započítateľné nároky účastníkov konania.
Nakoľko si žalobca uplatnil v konaní peňažný nárok a žalovaný nárok nepeňažný, súd prvého stupňa pre
nemožnosť započítania týchto nárokov, nemohol posudzovať nárok žalovaného podľa ustanovenia § 98
OSP ako obranu v konaní, ale mal ho posudzovať podľa § 97 OSP ako vzájomnú žalobu. Odhliadnuc od
uvedeného, aj keby vyššie namietaná aplikácia § 98 OSP zo strany súdu bola správna, s odkazom na
ustanovenie § 154 odsek 1 OSP bol skutkový stav v čase vyhlásenia rozsudku taký, že hodnota nároku
žalovaného vyjadrená v peniazoch niekoľko násobne prevyšovala nárok uplatnený žalobcom. Preto súd
aj pri nesprávnom posúdení nároku žalovaného podľa § 98 OSP, mal dospieť k správnemu záveru, že
návrh žalovaného je vzájomnou žalobou a nie iba obranou v konaní.

14. Uviedol tiež, že súd mal na základe vyššie uvedeného o vzájomnej žalobe vykonať aj relevantné
a žalovaným navrhované dokazovanie, k uvedenému však nedošlo. Nesúhlasil ani s názorom súdu, že
uznesením Okresného súdu Košice I č.k. 32Cb/86/2011 - 37 zo dňa 04.05.2012 nedošlo k vylúčeniu
vzájomného nároku žalovaného spoločne s nárokom žalobcu. Vyplýva to podľa názoru žalovaného
z odôvodnenia uznesenia, kde sa explicitne spomína nielen nárok žalobcu, ale aj vzájomná žaloba
žalovaného a po jej podaní súd aj vyzval žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku, ktorý žalovaný
zaplatil. Rovnako to vyplýva zo záveru druhého výroku uznesenia, „v ktorom bude rozhodnuté aj o
trovách celého konania", z čoho vyvodil, že o trovách celého konania by nemohlo byť rozhodnuté v
samostatnom konaní v prípade, ak by spolu s nárokom žalobcu nebol na samostatné konanie vylúčený
aj vzájomný nárok žalovaného, ako aj zo skutočnosti, že spis vedený o pôvodnom konaní ( sp. zn.:
32Cb/86/2011) je „ukončený" a archívny, t.j. súd prvého stupňa už v predchádzajúcom konaní od vydania
uznesenia vo veci samej vôbec nekoná a nie je žiadny predpoklad, že by v budúcnosti konal, čo
potvrdil žalovanému sám konajúci sudca. Z uvedeného dôvodu ide nanajvýš o zrejmú nesprávnosť v
uznesení č.k.: 32Cb/86/2011 - 37 zo dňa 04.05.2012, ktorej odstránenie návrhom na vydanie opravného
uznesenia navrhol žalovaný ešte pred podaním odvolania proti rozsudku č.k.: 29Cb/106/2012 - 28 zo
dňa 21.02.2013. Žalovaný namieta postup súdu aj preto, že z dôvodu istoty svoj vzájomný nárok uplatnil
opätovne aj v novom - vylúčenom konaní, a to ústne prostredníctvom svojho právneho zástupcu na



pojednávaní konanom dňa 21.02.2013. Preto zrejmá nesprávnosť v uznesení č.k.: 32Cb/86/2011 - 37 zo
dňa 04.05.2012 nemohla predstavovať dôvod, pre ktorý súd nerozhodol meritórne o nároku žalovaného.

15. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného proti dopĺňaciemu rozsudku zhodne so svojím
pôvodným vyjadrením k odvolaniu žalovaného opakovane uviedol, že sa stotožňuje s právnym názorom
prvostupňového súdu a námietku žalovaného, že súd mal jeho návrh posúdiť ako vzájomný návrh
a nie ako obranu v konaní, rovnako považoval za neopodstatnené. Opakovane uviedol, že žalovaný
alternatívne navrhol, aby mu nebolo prisúdené viac, ako si pôvodne uplatnil žalobca a pokiaľ sa žalovaný
nestotožnil s názorom súdu, že nedošlo k vylúčeniu vzájomného nároku žalovaného spoločne s nárokom
žalobcu, opakovane uviedol, že mal namietať/podať odvolanie voči uzneseniu, čo však neurobil, čím
bola vec ohľadne jeho protinávrhu právoplatne ukončená. Uviedol tiež, že faktúra č. 182001694, z ktorej
si žalovaný uplatňuje svoj údajný nárok, nebola predmetom žalobného návrhu zo dňa 12.09.2011.
Žalovaný si v konaní uplatnil s odkazom na ustanovenie § 97 ods. 1 O.s.p. voči žalobcovi nárok na
dodanie kosačky GTM 460 B v hodnote 310,- €, ktorý záväzok mal „vzniknúť“ žalobcovi titulom kúpnej
zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 05.04.2011. Predmetom tejto kúpnej zmluvy bol
záväzok žalobcu dodať žalovanému vibračný pech zn. BOMAG BT 65/4, na ktorý bola žalovanému
vystavená faktúra č. 182001694 na sumu 2.748, eur splatná dňa 06.05.2011, avšak ani túto žalovaný
riadne a včas neuhradil. Navrhol rozsudok Okresného súdu Košice I v znení doplňujúceho rozsudku
potvrdiť a priznať náhradu trov aj tohto odvolacieho konania v sume 25,18 eur.

16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou proti rozhodnutiu proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolania proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorých je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len
CSP), vec prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
Neboli však splnené podmienky pre zmenu napadnutého rozhodnutia, pretože súd prvej inštancie zaťažil
rozhodnutie a konanie mu predchádzajúce aj vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci.

17. Toto odvolacie konanie začalo podaním odvolania žalovaného dňa 12.4.2013 a proti dopĺňaciemu
rozsudku podaním odvolania dňa 17.3.2016, teda za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. - Občianskeho
súdneho poriadku.

18. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí Civilný sporový poriadok aj na konania
začaté predo dňom jeho účinnosti, teda pred 1.7.2016.

19. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom
nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované.

20. Keďže odvolanie bolo podané ešte pred 1.7.2016, odvolací súd posúdil vec podľa právneho stavu
existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku. Dôvodom je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany
porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane
naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti
skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i
eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (článok 3 ods. 1 CSP).

21. Odvolaním nebol napadnutý výrok, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
65,71 eur (uplatneného úroku z omeškania), v tejto časti nadobudol rozsudok právoplatnosť a nebol
odvolacím súdom preskúmavaný ( § 367 CSP obdobne § 206 O.s.p.).

22. Žalovaný v odvolaní proti rozsudku, ale aj v odvolaní proti dopĺňaciemu rozsudku zhodne namieta
odvolacie dôvody podľa ust. 205 ods. 2 písm.a/ O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm.f/ O.s.p.,



že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Zároveň uplatňuje aj
odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm.c/, d/ a f/ O.s.p., že súd prvého stupňa neúplne zistil
skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

23. Neúplné zistenie skutkového stavu podľa § 205 ods. 2 písm.c/ O.s.p. (obdobne § 365 ods. 1
písm.e/ CSP) je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinnou neúplných
skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz.
K tomuto odvolaciemu dôvodu odvolací súd uvádza, že súd nie je povinný vykonať všetky dôkazy
navrhnuté účastníkmi konania. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska
hmotného práva nie sú významné, ďalej dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré boli
preukázané iným spôsobom alebo založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Z povahy veci vyplýva,
že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý hoci bol
navrhovaný, nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej
inštancie nezisťoval najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej vždy musí ísť o
skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

24. Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm.c/ O.s.p. (obdobne § 365 ods. 1 písm.f/ CSP), že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je v súdnej
praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec
posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. §
132 O.s.p. (obdobne § 191 ods. 1 CSP), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré
z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo
alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas
konania najavo, alebo že je v hodnotení dôkazov alebo skutočností z hľadiska závažnosti, zákonnosti
a pravdivosti logický rozpor.

25. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd
posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce určil správne,
avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

26. O vadu konania, ktorá je významná z hľadiska § 389 ods. 1 písm.b/ CSP (do 30.6.2016 ust.
§ 221 ods. 1 písm.f/ O.s.p.) ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,
prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal sporovej strane
procesné práva, ktoré jej právny poriadok priznáva a to v takej miere, že tým došlo k porušeniu jej
práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivý proces predovšetkým vyplýva povinnosť súdu
umožniť stranám sporu účinné uplatňovanie námietok a argumentov, ako aj povinnosť súdu sa s
týmito námietkami a argumentmi, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť rozhodovanie presvedčivo v odôvodnení
vyporiadať ( I. ÚS 46/05, II. ÚS 220/98, I. ÚS 353/06, III. ÚS 12/07, IV. ÚS 163/08) tak, aby odôvodnenie
rozsudku malo náležitosti vyžadované ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáha a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril
odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

27. Po preskúmaní obsahu spisu, vrátane pripojeného spisu (sp.zn. 32/86/2011) a odôvodnenia
napadnutého rozsudku v znení aj dopĺňacieho rozsudku odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie
svojim nesprávnym postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval patriace mu procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (odvolací dôvod podľa § 365 ods.



1 písm.b/ CSP obdobne § 205 ods. 2 písm.a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm.f/ O.s.p. do 30.6.2016),
pretože vyššie uvedená povinnosť nebola súdom prvej inštancie náležite rešpektovaná vo vzťahu k
napadnutému rozsudku v znení dopĺňacieho rozsudku, čo je nepochybne zrejmé tak z obsahu spisu ako
aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Pochybenie súdu prvej inštancie spočíva predovšetkým v
spôsobe zisťovania skutkového stavu veci (z pohľadu postupu súdu v dôkaznom procese) a následnej
nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

28. Podľa § 132 O.s.p. v znení účinnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (obdobne § 191 CSP),
dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
účastníci.

29. Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania, v ktorom si súd vytvára poznatky potrebné na
rozhodnutie vo veci. Súd spravidla vykonáva dokazovanie na pojednávaní a to dôkaznými prostriedkami
uvedenými v ust. § 125 O.s.p. v znení účinnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (obdobne §
187 CSP).

30. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku a tiež dopĺňacieho rozsudku nepochybne vyplýva, že súd
prvej inštancie vychádzal z nesprávneho výkladu ustanovenia § 97 a 98 O. s. p. účinného v čase
rozhodovania, pretože nerozlišuje pojmy vzájomný návrh a započítanie a len so započítaním súvisiacu
obranu protistrany, ak neprevyšuje nárok uplatnený žalobou.

31. Vzájomným návrhom je uplatnenie akéhokoľvek nároku žalovaným proti žalobcovi v tom istom
konaní bez ohľadu na to, či žalovaný uznáva alebo neuznáva nárok uplatnený žalobcom. Vzájomný
návrh musí mať náležitosti návrhu na začatie konanie, keďže ide o žalobu a tiež ako žaloba podlieha
poplatkovej povinnosti. V podstate súd v jednom konaní potom koná o dvoch žalobách - o nároku žalobcu
proti žalovanému a tiež o nároku žalovaného proti žalobcovi. V takom prípade vo výroku rozsudku musí
samostatným výrokom rozhodnúť o žalobe a samostatným výrokom o vzájomnom návrhu. Konajúci súd
má však možnosť, najmä ak to nie je účelné alebo hospodárne, o vzájomnom návrhu rozhodnúť len
procesne tak, že vzájomný návrh vylúči na samostatné konanie.

32. Započítanie je procesný úkon adresovaný protistrane, ktorým započítava svoju pohľadávku voči
pohľadávke žalobcu. Súd prvej inštancie v odôvodnení dopĺňacieho rozsudku správne uviedol, že k
započítaniu je potrebný prejav účastníka k započítaniu, neuviedol však kedy takýto procesný úkon
žalovaný urobil. Žalovaný pritom jednoznačne uplatňoval proti žalobcovi svoj (nepeňažný, alternatívne
peňažný nárok) nárok vzájomným návrhom v konaní na pojednávaní dňa 21.2.2013 a zároveň predložil
aj listinné dôkazy. Ak ide o vzájomný návrh, je bez právneho významu, či žalovaný týmto vzájomným
návrhom uplatňoval viac alebo menej ako proti nemu uplatnil žalobou žalobca, pretože ide o samostatnú
žalobu žalovaného proti žalobcovi. Len v prípade, ak by žalovaný uplatnil započítaciu námietku,
vtedy súd posudzuje túto námietku ako obranu žalovaného do výšky nároku uplatneného žalobcom
a ak započítacia námietka žalovaného prevyšuje nárok uplatnený žalobcom, len v tejto prevyšujúcej
časti posudzuje nárok žalovaného ako vzájomný návrh. Započítací prejav však musí byť výslovný a
jednoznačný a musí byť adresovaný protistrane.

33. Je potrebné prisvedčiť žalovanému, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia možno vyvodiť
záver, že súd prvej inštancie vzájomnú žalobu žalovaného nepovažoval za vzájomný návrh, hoci v
zmysle záverov odvolacieho súdu o vzájomnom návrhu rozhodol. Uviedol totiž, že „je nepochybné, že
žalovaný alternatívne navrhol, aby mu nebolo prisúdené viac ako uplatnil žalobca“ a keď v súvislosti s
alternatívnym petitom poukázal na to, že „aby žalobca bol povinný odovzdať žalovanému tovar - novú
kosačku GTM 460 B .... započítať je možné len plnenie rovnakého druhu“. To znamená, že zrejme
vychádzal zo skutočností, ktoré sú podstatné pre posúdenie započítacej námietky, ktorá však v tomto
prípade absentuje.

34. V nadväznosti na vyššie uvedené je potrebné zdôrazniť, že vzájomný návrh je žalobou, o ktorej
súd musí konať v súlade s procesným predpisom (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie v súlade
s Občianskym súdnym poriadkom), teda musí náležite zistiť skutkový stav, tento vyhodnotiť a právne
posúdiť. Súd prvej inštancie však v predmetnej veci bez akéhokoľvek zisťovania skutkového stavu veci



vzájomný návrh žalovaného zamietol, ohľadne vzájomného návrhu nevykonal žiadne dokazovanie a to
napriek záverom odvolacieho súdu uvedeným v jeho uznesení.

35. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie teda nespĺňa náležitosti v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p.
(obdobne § 220 CSP), pretože rozhodnutie neobsahuje výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti
a spravodlivosti výroku rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie vzájomný návrh žalovaného zamietol. Z
rozhodnutia nie je zrejmé, ktoré skutočnosti považoval súd za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. V dôsledku uvedených pochybení je toto
rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné.

36. Nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia predstavuje závažné procesné pochybenie súdu
spočívajúce v odňatí možnosti konať pred súdom, na ktoré je odvolací súd povinný prihliadať. Z
dôvodu nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia nebolo možné preskúmať správnosť záverov súdu
prvej inštancie a rozhodnutie vydané v konaní s takouto vadou nemožno považovať za zákonné
(rozsudok v napadnutej časti nespĺňa jednu zo základných podmienok ústavne súladného rozhodnutia
a to požiadavku riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia) a teda za takejto
situácie došlo aj k porušeniu práva žalovaného (i žalobcu) na spravodlivý proces zakotvený v čl.
36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, pre ktoré bolo nutné pristúpiť k zrušeniu rozsudku v
napadnutej časti, pretože súd prvej inštancie nerešpektoval závery odvolacieho súdu. V nadväznosti
na to predčasne rozhodol, pretože rozhodol bez podrobne zisteného skutkového stavu, neobjasnil
rozhodujúce skutočnosti, neprihliadol na všetky dôkazy a skutočnosti, ktoré boli v konaní predložené
alebo vyšli v konaní najavo, ohľadne týchto skutočností nevykonal žiadne dokazovanie a v dôsledku
toho vec nesprávne právne posúdil.

37. Za dôvodné je potrebné považovať aj námietky odvolateľa vo vzťahu k výroku o trovách konania,
pretože súd prvej inštancie sa náležite nevyporiadal s posúdením otázky zavinenia zastavenia konania
účastníkom (pôvodného konania), keďže vychádzajúc z obsahu spisu ako aj z vyjadrenia účastníkov je
nesporné, že žalovaný svoj záväzok v časti o zaplatenie 500,00 eur uhradil ešte dňa 8.9.2011, teda pred
podaním žaloby a táto skutočnosť medzi stranami sporu nebola sporná. Navyše súd prvej inštancie pri
výpočte trov konania nesprávne ustálil aj výšku odmeny za jeden úkon právnej služby, keďže sadzba
tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z uplatnenej istiny predstavuje sumu 71,37 eur, nie 71,87
eur, pričom neposúdil ani účelnosť žalobcom uplatňovaných trov konania, v dôsledku čoho o trovách
konania nesprávne rozhodol.

38. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti vrátane výroku o trovách
konania podľa § 389 ods. 1 písm.b/ CSP zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP).

39. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude odstrániť vytýkané pochybenia, predovšetkým v
dostatočnom rozsahu zistí skutkový stav týkajúci sa žalovaným uplatňovaného nároku voči žalobcovi, na
nariadenom pojednávaní umožní stranám sporu realizovať všetky procesné práva priznané im platným
procesným poriadkom a následne opätovne rozhodne a rozhodnutie odôvodní v súlade s ust. § 220
ods. 2 CSP a ustálenými zásadami súdnej praxe tak, aby z odôvodnenia rozhodnutia bolo nepochybné
právne posúdenie uplatneného nároku žalovaným vo vzťahu k žalobcovi ako aj právne závery, ktoré
vyvodí zo zisteného skutkového stavu a obsahom ktorého budú jasné a zrozumiteľné odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky, vrátane námietok žalovaného v priebehu tohto odvolacieho
konania, súvisiace s predmetom súdnej ochrany.

40. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách celého konania, vrátane trov
odvolacieho konania. (§ 396 ods. 3 CSP).

41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.



Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).