Prehľad o organizácii


Súdne rozhodnutia pod spisovou značkou 1Er/2/2002 zo dňa 08.02.2018

Druh
Uznesenie
Dátum
08.02.2018
Oblasť
Podoblasť
Iné
Povaha rozhodnutia
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Navrhovateľ
00585441
Odporca
31734561
Spisová značka
1Er/2/2002
Identifikačné číslo spisu
8402898578
ECLI
ECLI:SK:OSKK:2018:8402898578.1
Súd
Okresný súd Kežmarok
Sudca
JUDr. Juraj Šteffel


Text


Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 1Er/2/2002
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8402898578
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Šteffel
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2018:8402898578.1

Uznesenie
Okresný súd v Kežmarku v exekučnom konaní oprávneného: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, proti povinnému:
TATRATEAM, spo. s r.o., so sídlom Petržalská 6, Kežmarok, IČO: 31 734 561, pre vymoženie 197,70
s prísl. a trov exekúcie takto

r o z h o d o l :

I. Exekúcia sa v y h l a s u j e za n e p r í p u s t n ú .

II. Exekúcia sa z a s t a v u j e .

III. Súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekúcie n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na exekútorskom úrade 4.1.2002 sa začalo exekučné konanie, na vykonanie
ktorého bol poverený súdny exekútor.

2. Podaním z 27.7.2016 súdny exekútor navrhol zastaviť exekúciu, nakoľko povinný bol vymazaný z
Obchodného registra a teda stratil pasívnu legitimáciu. Zároveň vyčíslil uplatňované trovy exekúcie.

3. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti Exekučný
poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "EP"), ak tento zákon v § 243i až 243k
neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017.

4. Na základe údajov dostupných v Obchodnom registri súd konštatuje, že povinná osoba bola ku
5.4.2014 ex offo vymazaná z Obchodného registra, zanikla bez právneho nástupcu.

5. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože
je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

6. Podľa § 57 ods. 2 EP, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo
osobitného zákona.

7. Podľa § 58 ods. 1 EP, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

8. Podľa § 37 ods. 1 EP účastníkmi konania sú oprávnený a povinný, iné osoby sú účastníkmi len tej
časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie,
účastníkom konania je aj poverený exekútor.



9. Podľa § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické
osoby.

10. Podľa § 61 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), procesnú subjektivitu
má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

11. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

12. Podľa § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka, právnická osoba zapísaná v obchodnom registri
alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony
neustanovujú inak.

13. Podľa § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka, spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra.

14. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia je dôvodné exekúciu vyhlásiť za neprípustnú,
keďže povinný, ako osoba proti ktorej sa vedie toto exekučné konanie, stratil procesnú spôsobilosť
dňom výmazu z Obchodného registra. Možno konštatovať, že v danom prípade ide o neodstrániteľný
nedostatok konania, nakoľko povinný zanikol, navyše bez právneho nástupcu, a teda niet voči komu
koho vymáhať. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti a povahu konania, považoval súd za opodstatnené
rozhodnúť v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami a predmetnú exekúciu zastaviť.

15. Súd o neprípustnosti exekúcie ako o predbežnej otázke a o jej zastavení rozhodol jedným
uznesením, nakoľko ide o dva vzájomne závislé výroky a osobitný spôsob rozhodovania o neprípustnosti
a následne o zastavení exekúcie by odporoval hospodárnosti ako aj účelu exekučného konania.

16. Podľa § 200 ods. 5 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške
platí trovy exekúcie.

17. Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej
hodnoty.

18. Podľa § 197 ods. 1 EP, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

19. V zmysle základnej zásady platí trovy exekúcie povinný, no vzhľadom na jeho právnu neexistenciu
nemohol byť zaviazaný k náhrade trov exekúcie. Zákon pozná výnimky (3), kedy povinnosť platiť
trovy exekúcie prechádza na oprávneného. V zmysle § 203 EP sú nimi zavinenie zastavenia exekúcie
oprávneným, nemajetnosť povinného a napokon vyhlásenie konkurzu na majetok povinného.

20. V tomto exekučnom konaní nemožno postupovať v zmysle žiadnej z uvedených výnimiek, keďže
oprávnený svojim konaním nezavinil zastavenie exekúcie, exekúcia nebola zastavená pre nemajetnosť
povinného (pretože bola vyhlásená za neprípustnú a následne zastavená v zmysle § 57 ods. 1 písm. g)
EP) a na majetok povinného nebol vyhlásený konkurz.

21. Pre úplnosť súd dodáva, že exekučné konanie sa začalo v roku 2013 a ku zániku povinného došlo
až v roku 2016. Z uvedeného dôvodu nebolo možné od oprávneného očakávať predvídanie zániku
povinného a následnú neúspešnosť vedenia exekúcie a preto ho zaviazať k náhrade trov exekúcie. Súd
sa pri rozhodovaní oprel o obdobný právny názor vyjadrený v uznesení Krajského súdu v Prešove č.k.:
15CoE/12/2011-29 z 1.7.2011.

22. Prihliadnuc na uvedené dôvody nebola náhrada trov exekúcie súdnemu exekútorovi priznaná.

Poučenie:

Proti výroku I. a II. tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok. (§ 58 ods. 5 EP)



Proti výroku III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
(§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 CSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 373 ods. 4 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v
lehote na vyjadrenie k odvolaniu.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.